Místopředseda Slavíček (zvoní):
Prosím pány poslance o klid.
Posl. dr Králík (pokračuje): Uznáváme
milerádi, že vláda snažila se ze všech
sil o povznesení Podkarpatské Rusi a že dobře
chápala svou povinnost vůči zemi, která
dobrovolně se připojila k Československé
republice. Jsme přesvědčeni, že vláda
tak jako doposud i nadále bude se starati o rozkvět
této země, k čemuž jí přejeme
mnoho zdaru. Z toho důvodu budeme hlasovati pro přijetí
vládního prohlášení. (Výborně!
Potlesk.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Slovo má pan posl. Koczor. (Hluk.) Prosím
pány poslance o klid.
Posl. Koczor (maďarsky): Vážené
Národné shromaždenie! Keď sme vypočuli
dve prvé schôdze Národného shromaždenia,
nemôžeme opomenúť konštatovať,
že tieto nám úplne dávajú za
pravdu. Tieto schôdze dokazujú, že v republike
nieto konsolidácie, (Hluk.) jej obyvatelia nie sú
usmiernení, spokojní, ale do krajnosti roztrpčení
útiskom, diktovaným z Prahy.
Potvrdzuje to ešte väčšmi expozé
pána ministerského predsedu. Pán ministerský
predseda na miesto toho, aby čerpal poučenie zo
zkúseností minulých sedem rokov, tvrdošijne
sotrváva na vyšľapanej už ceste, trvá
na idei národného štátu československého...
(Potlesk. - Posl. dr Slávik: Tak treba! To je
dobre!) Nuž zjedzte ho, priateľu!... na miesto toho,
aby zrušil systém, ktorý pošľapáva
práva a utiskuje. (Posl. dr Slávik: [maďarsky]:
V Maďarsku!) Vy prevádzate hanebnejšiu politiku
útisku, ako čo by ste o Maďarsku mohli povedať.
Najlepším dôkazom je oslobodený bratský
národ slovenský. Pán ministerský predseda
na miesto toho, aby sa dal viesť snahou po poctivej reparácii,
pokračuje v dosavádnom úkole povrazolezca,
a v tom je veru veľkým majstrom, avšak napokon
predsa len skončí smrteľným pádom.
(Souhlas maďarských poslanců.)
O čistote a spravodlivosti volieb vravel pán ministerský
predseda, ač práve jeho strana bola tá, ktorá
už roky pred voľbami rozvinula najväčší
teror a násilie na Slovensku. Jeho strana to bola. ktorá
zbraňou utŕhačstva a mámenia ľudu,
cieľuvedomým korumpovaním mravov ľudu,
vpúšťaním defraudantov a iných
podobných ľudí nekalej minulosti na Slovensko
snažila sa zadovážiť agrárnej strane
väčšinu a štátnej idei popularitu.
Rovnakou pružnosťou snaží sa pán
ministerský predseda preskočiť ostatné
otázky.
S pozemkovou reformou zaoberá sa expozé ako s otázkou
sociálnou a národohospodárskou, aká
by mala pozemková reforma vlastne byť, v skutku však
nie je taká, lebo pri prevádzaní pozemkovej
reformy na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi smerodajné
sú len hľadiská národné. Cieľom
je odnárodnenie vidiekov Maďarmi obývaných
a tento cieľ chce pán ministerský predseda
dosiahnuť prevedením kolonizácie vo väčších
rozmeroch. (Posl. dr Slávik [maďarsky]: Dobre tak!)
Nedám sa uviesť v zmätok. Konštatujem
tu v Národnom shromaždení československého
štátu, že vy schvaľujete, aby Maďarom
bola odňatá pôda tým cieľom, aby
sa odnárodnili, ač vaša strana to bola, ktorá
Maďarom všade pôdu sľubuje. (Výkřiky.)
Ako sa s pozemkovou reformou nakladá, toho najpádnejším
dôkazom je dosavádny spôsob jej provodzovania.
(Výkřiky. Hluk.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. Koczor (pokračuje): Dostačí
poukázať na kolonizáciu, prevedenú na
číročiste maďarskom vidieku na juhu
Slovenska. Od Bratislavy až po Ipoľ odňali tisícom
Maďarom od úst chleba. Kolonizačné dediny
stavajú sa rad radom a každá z nich je sťa
žalobný výkričník na našich
pustách, je dôkazom statočnosti, ako chcete
zachovávať mierové smluvy. (Výkřiky.)
Maďarským statkárom odnímate pôdu
a dávate ju kolonistom alebo vo forme zbytkových
statkov vyslúženým županom, kortešom
a iným švagrom. Maďarský roľník,
maďarská čeľaď, maďarský
zemedelský robotník nedostane pôdy nikde.
(Výkřiky posl. dr Slávika.)
Vláda dnes už ani nepokladá za nutné,
aby bola naďalej zakrývaná jej práca,
smerujúca k odnárodneniu a zničeniu Maďarstva,
ale vo svojej necudnosti ide tak ďaleko, že tento zámer
otvorene vyjadruje odborový rada dr Voženílek
v úradnom liste pozemkového úradu, v "Pozemkovej
Reforme". Odborový rada dr Voženílek píše,
že "i Neslováci, totiž i Maďari môžu
dostať pôdy, avšak len v malej výmere a
i to len do nájmu, do stáleho vlastníctva
nemôžu dostať pôdy na žiadon spôsob".
Na inom mieste hovorí, že "cieľom zaistenia
južných hraníc Slovenska dôjde nielen
k rozdeleniu veľkostatkov, ale pokiaľ možno treba
všetku pôdu, ktorá je v rukách maďarských,
a tedy i pôdu maďarského maloroľníka
previesť s hľadiska národného i štátneho
do držby nemaďarskej." (Výkřiky.)
Veľmi ľutujem, že pán ministerský
predseda a pán minister Hodža nie sú,
ako obvykle, prítomní pojednávaniu Národného
shromaždenia. Ľutujem toho tým väčšmi,
lebo veď by mali príležitosť odpovedať
na to, čo sľubovali pred voľbami a pred roky
maďarskému ľudu a čím ho bláznili.
(Výkřiky posl. dr Slávika.)
Dr Voženílek a celý dnešný systém
pokladá za svoj hlavný úkol, aby Maďarov
z držby pozemkov vynuloval a tým zkántril.
Pán ministerský predseda sľubuje tiež
zoštátnenie lesov, avšak nie preto, aby lesy
boly lepšie spravované, lebo veď štátnu
správu známe - lež jedine preto, aby lesy mohli
vziať maďarským alebo nemeckým vlastníkom
a tým aby sa otvorilo nové, rozsiahle pole k umiesteniu
protekčných jednotlivcov a k menším-väčším
panamám. (Souhlas maďarských poslanců.)
Obzvláštnu pečlivosť dáva pán
ministerský predseda do výhľadu prepusteným
zamestnancom rozdelených statkov. Jestliže pečlivosť
táto bude pokračovaním praxe dosavádnej,
podľa ktorej ani vo svinských chlievoch nestrpeli
tamojšiu maďarskú čeľaď na rozdelených
statkoch, potom bude to znamenať biedu ďalších
tisícov a desaťtisícov rodín. (Výkřiky.)
Vážené Národné shromaždenie!
Zamýšľa-li pán ministerský predseda
a pán minister zemedelstva pokračovať v prevádzaní
pozemkovej reformy podľa dosavádnych methôd,
vtedy budeme proti tomu bojovať všetkými prostriedkami,
ktoré máme pri ruke, až do krajnosti. (Souhlas
maďarských poslanců.)
Sme zvyklí k tomu, že všetky naše sťažnosti
a bolestné výkriky biľagujete za iredentizmus,
ač dobre viete, že nemôžeme byť a
nie sme iredentisti. My v pomeroch nám vnútených
chceme pracovať, lebo i keby sme chceli, nemohli by sme štát
zničiť, ako by sme ho ani nemohli obrániť,
ak by sa svetové pomery tak utvárily.
Dajte si pozor, veľký pozor! Dokiaľ mimo parlamentu,
v našich novinách a i s tohoto miesta požadujeme
reparáciu nespravodlivostí a krívd na nás
spáchaných a naše ľudské práva
i práva v zákonoch založené, dotiaľ
môžte byť kľudní, avšak bojte
sa a majte strach, keď umĺkneme a do seba sa uzavreme.
Nedonucujte nás k tomu. (Souhlas maďarských
poslanců.)
Sme prívrženci spravodlivej pozemkovej reformy, lebo
sme si povedomí nepomernosti a nespravodlivosti
dosavádneho podelenia pozemkových statkov. Preto
žiadame, aby na vidiekoch Maďarmi obývaných
dostali pôdu do vlastníctva len Maďari. Hospodárskej
čeľadi a robotníctvu tiež treba dať
pôdu, zabezpečujúcu živobytie, ktorá
má byť zarátaná do odbytného.
Systém zbytkových statkov treba zrušiť.
Pre Slovensko a Podkarpatskú Rus treba sriadiť zvláštny,
neodvislý pozemkový úrad, ktorý by
bol v rukách tamojšieho domorodého obyvateľstva.
Riešenie našich vecí buď sverené
nám. S našimi slovenskými bratmi sa už
dorozumieme, ako sme sa navzájom dorozumievali cez tisíc
rokov, a ak boly medzi nami protivenstvá - a tieto sú
i medzi súrodencami - dnes obidvaja najlepšie cítime
a žiadnymi praktikami nedáme zkaziť slovensko-maďarské
bratstvo do sŕdc vtesané. (Éljen!)
Slávnostne osvedčujeme, že sa nikdy neuspokojíme
s pozemkovou reformou, ktorej účelom je zničenie
maďarstva, a naše sťažnosti pôjdu na
každé fórum, ktoré máme k dišpozícii.
Nebudú-li však naše oprávnené požiadavky
vyslyšané a bude-li pozemková reforma prevedená
bez nás a proti nám, nikdy sa našich práv
a reparácie nevzdáme. Dobre si zapamätajte
a každý kolonista a majiteľ zbytkového
statku nech lieha a vstáva s myšlienkou, že táto
reparácia raz príde a jestliže jej priebeh
nebude tak hladký, toho príčinou bude len
dnešný vládny režím. (Výkřiky.)
Pán ministerský predseda vzpomína tiež
opatrení ku zveľaďovaniu živností
a obchodu, živnostníctvo a obchodníctvo na
Slovensku a Podkarpatskej Rusi zná a cíti len opatrenia,
ktoré smerujú k ich zničeniu. Slovensko nikdy
nezabudne, čo povedal zodpovedný štátnik,
minister obchodu Novák v Lučenci, že
totiž priemysel Slovenska nutno odbúrať a že
30% obyvateľstva musí sa poohliadnuť po inom
zamestnaní. Je to prejav ministra, pre ktorý je
označenie "hriech" slabé.
Živnostníci Slovenska, či to boli Maďari,
Nemci a či Slováci, zarábali si pod tým,
dľa vás prekliatym maďarským režímom
slušne svoj chlieb a možnosť toho vyžadujú
si právom i dnes, avšak vy na miesto toho pozbavujete
ich toho posledného sústa vo svätom mene oslobodenia.
Nemôžeme nič dobrého očakávať
od návrhov zákonov proti nekalej súťaži
a o usporiadaní podomového obchodu, ktoré
pán ministerský predseda ohlásil, lebo veď
dnešný režím uvalil nám na krk
a podporuje úradne nekalú súťaž,
a zákon o podomovom obchode bude dobrý len k tomu,
aby namotal povraz na krk živnostníkov a obchodníkov
Slovenska a Podkarpatskej Rusi a aby poskytnul niekoľkým
záhadným existenciám zaopatrenie.
Pán ministerský predseda hovorí o vybudovaní
nemocenských sborov, kdežto autonomia našich
nemocenských pokladieň je už od rokov suspendovaná.
(Výkřiky.) Zamestnávateľov a
zamestnancov pozbavili všetkého vlivu, maďarských
úradníkov, ktorí už od desaťročí
slúžili, prepustili bez penzie (Výkřiky.)
a menovali úradnícky sbor, ktorý nerozumie
ani reči chlebodarcovej.
Živnostníctvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi vláda
pri všetkých verejných dodávkach cieľuvedome
odstrkuje a pôvod z tak zv. historických zemí
stačí, aby niekto jako súťažca
zvíťazil i s ofertou trebárs o 50% drahšou.
Neľudské stanovisko vládneho režímu
pozbavuje príslušnosti 80 až 100.000 Maďarov,
a to takých, ktorí už niekoľko desaťročí
žijú v území Slovenska a Podkarpatskej
Rusi. Desaťtisíce maďarských úradníkov,
zamestnancov a robotníkov prepustili. Úradníci,
ktorí tridsať rokov verne plnili svoje povinnosti,
po dlhých rokoch po svojom prepustení trú
biedu so stokorunovou penziou. V rovnakom položení
ocitajú sa i staropenzisti. K týmto do neba volajúcim
krivdám, k týmto hanebnostiam nemal pán ministerský
predseda ani slova.
Počet našich škôl so dňa na deň
snižujú. Maďarskú školu nepovolia
otvoriť ani v obciach, kde si rodičia 40 detí
prajú vyučovanie v jazyku maďarskom. (Výkřiky.)
Cirkevné školy odnímajú cirkvám,
ktoré ich vydržujú. Naše duchovenstvo,
či je to katolické, reformátske alebo akéhokoľvek
iného vierovyznania, pozbavujú štátnej
podpory a tým ho donucujú, aby sa vzdalo bezpodmienečne.
Za takýchto okolností nečudujte sa tomu,
že Slovensko sa odvracia a ani slyšať nechce o
dnešnom režíme. Slovensko za každých
okolností požaduje, aby dnešný režím
zmizol a požaduje na miesto neho slušnejší
kurs demokratický.
Zodpovední štátnici, ktorí nesú
ťarchu zodpovednosti za celý dnešný režím,
nenavštevujú schôdze Národného
shromaždenia a zapchávajú si uši voči
oprávneným sťažnostiam Slovenska a Podkarpatskej
Rusi. Jedno však môžeme povedať a dôrazne
povedať týmto pánom, že akokoľvek
si uši zapchávajú, ponosy Slovenska a Podkarpatskej
Rusi zaznejú raz v ich ušiach tak mohútne,
že im praskne bubienok v uchu a potom naprosto zmiznú
s javišťa politického dejstvovania. Odporúčame
týmto pánom, týmto exponentom dnešného
režímu, aby rozmýšľali kým
nie je pozde, lebo oni to boli, čo prízvukovali,
že sa od rakúsko-maďarskej monarchie veľa
naučili, avšak ako sa zdá, padajú do
tých istých chýb.
Pán ministerský predseda končí svoju
reč tým, že dejiny sa vždy opakujú.
(Výkřiky.) Slovami pána ministerského
predsedu končím svoju reč i ja a upozorňujem
nositeľov terajšieho režímu: dajte si pozor,
veľký pozor, lebo dejiny sa budú opakovať.
(Potlesk maďarských poslanců.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Přerušuji rozpravu, jakož i další
projednávání pořadu schůze
a přikročím k ukončení jejímu.
Došel mne přípis p. posl. Tománka,
jímž si stěžuje na p. posl. Dubického
ve smyslu § 51 jedn. řádu.
Postoupil jsem stížnost tuto imunitnímu
výboru k rozhodnutí a k podání
ústní zprávy podle §u 51 jedn. řádu
ve lhůtě tímto paragrafem stanovené.
Mezi schůzí byla tiskem rozdána zpráva.
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška
(čte):
23. Zpráva výboru ústavně-právního
o usnesení senátu (tisk sen. 1 a 6) k vládnímu
návrhu (tisk 15) zákona, jímž se platnost
zákona ze dne 22. prosince 1921, č. 471 Sb. z. a
n., o změně některých ustanovení
trestního práva a ustanovení tento zákon
doplňujících prodlužuje a současně
některé jeho předpisy rozšiřují
na obor soudnictví vojenského.
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se
příští schůze konala v pondělí
dne 21. prosince 1925 ve 3 hod. odpol. s
1. Zpráva výboru ústavně-právního
o usnesení senátu Národního shromáždění
republiky Československé (tisk 15) k vládnímu
návrhu zákona (tisk sen. 1 a 6), jímž
se platnost zákona ze dne 22. prosince 1921, č.
471 Sb. z. a n., o změně některých
ustanovení trestního práva a ustanovení
tento zákon doplňujících prodlužuje
a současně některé jeho předpisy
rozšiřují na obor soudnictví vojenského
(tisk 23).
2. Pokračování v rozpravě o vládním
prohlášení.
3. Návrh, aby řízením zkráceným
podle § 55 jedn. řádu byla vyřízena
osnova zákona, jímž se platnost zákona
ze dne 22. prosince 1921, č. 471 Sb. z. a n., o změně
některých ustanovení trestního práva
a ustanovení tento zákon doplňujících
prodlužuje a současně některé
jeho předpisy rozšiřují na obor soudnictví
vojenského (tisk 23).
4. Zpráva výboru imunitního o žádosti
posl. Matíka, aby byla udělena důtka posl.
Šoltysovi podle §u 51 jedn. řádu.
5. Zpráva výboru imunitního o žádosti
posl. dr Slávika, aby byla udělena důtka
posl. Tománkovi podle §u 51 jedn. řádu.
Je snad nějaká námitka proti mému
návrhu? (Nebyla.)
Není jí. Návrh můj je přijat.
Končím schůzi.