Místopředseda dr Soukup: Váš sonorní orgán není na denním pořádku. Slovo má pán sen. Babka!

Sen. Babka (pokračuje): Ale keď pánovia z ľudovej strany robia pravý opak toho. Strašia ľud, že mu budú odebraté kostoly, ktoré budú obrátené na divadlá, na sypárne a iné rôzne verejné ciele a že ľudu odoberú vieru. Nebojte sa, pánovia z ľudovej strany, nik vám nebude siahať na vaše kostely, tie ostanú vaším majetkom. Ovšem majetkové pomery diecezí budú musieť byť upravené podľa práva a spravedlnosti, t. j. aby cirkev katolícka nemala viac práv, ako iné cirkve v republike. To sa musí riešiť už aj na základe náboženskej rovnoprávnosti. A cirkev katolícka tie majetky, ktoré pred storočiami dostala od panovníka, respektive štátu, neužíva k tým cieľom, na ktoré jej boly dané. Zpod tých povinností sa cirkev dávno vymkla, je tedy prirodzené, že keď prestaly povinnosti, prestávajú aj práva. S tým sa musí katolícka cirkev spriateliť. (Sen. Zavoral: Povězte, v čem jich neužívá?) Mala udržovať vysoké školy a príslušnost vojsk. (Sen. Kroiher: Kierou vysokou školu měla cirkev vydržovat?) Ktoré panovník uhorský dal pre Slovensko. To by sme darmo diskutovali. (Výkriky.) To je historické. (Sen. Zavoral: A řekněte nám fakt, kterou vysokou školu pro Slovensko měla ona vydržovati. Nás to bude strašně zajímati.) Trnavskú, ktorá jestvovala. (Sen. Zavoral: Kde jste to slyšel?) Ja som to čítal, viem to predsa. Naše historické spisy čítajte a budete to tiež vedieť. (Sen. Kroiher: Cirkev vydržuje školy ze svého majetku. Na to byly církevní zákony, že každá fara měla školu, při každé kapitole!).

Místopředseda dr Soukup: Prosím, aby páni upustili od dialogu. Já byl shovívavý, to musí býti konstatované.

Sen. Babka (pokračuje): Viem, vážené shromáždenie, že sú tieto majetkové pomery katolíckej církve najvätšou, ba temer jedinou prekážkou odluky cirkve od štátu, ale počať sa s tým musi. A čím prv sa to počne, tým lepšie aj pre štát, aj pre cirkev. Spomenul som, že štát dáva cirkvám ohromné podpory jak vecné, tak ešte viace na osobné náklady. Nemal by som proti tomu nič, ani ja, keby som videl, že štát má za to od cirkví nejakou rekompenzáciu. Ale toho nevidím. (Sen. Zavoral: Vedení matrik u nás, na příklad). Ba menovite u nás na Slovensku pracujú veľmi mnohí maďarskí farári proti záujmom štátu a vláda jako by toho nevidela. Štátna podpora, farárom dávaná, bola by v rukách vlády ohromnou zbraňou proti takým maďaronským a iredentistickým farárom, ale vláda, ako sa zdá, túto zbraň nevie upotrebovať. Keby vláda stiahla každému takovému farárovi okamžite štátnu podporu, presvedčila by sa, že by na Slovensku bolo mnohom menej iredentizmu. (Hlas: Co by měla vláda udělat panu Novotnému, kterému schválila učebnice, kde se mluví proti armádě?) Zhabat ju. (Hlas: Snad by ho měla zbavit platu). Áno, úplne to akceptujem. (Hlas: Dobrá.)

Vážené shromáždenie! Keď štát dáva tak veľké podpory cirkvám, mohli by sme očakávať, že vyššie a najvyššie cirkevne fora budú aspoň rešpektovať naše zákony a neurobia nič, čo by vyvolalo kolíziu medzi cirkvami a našimi zákony. Ale toho nevidíme. A nevidíme toho menovite na najvyššom mieste cirkevnej správy. Rozumiem samú pápežskú stolicu. Vzpomeniem len jeden prípad, ale veľmi výmluvný. Dľa našich zákonov tak zvané smiešané manželstvá sú manželstvá riadne, zákonité, čo je aj celkom prirodzené. Tam, kde je náboženská rovnoprávnosť, musí byť smiešané manželstvo rovnoprávnym a rovnocenným. Tak to musí byť vo všetkých vzdelaných štátoch. Upraviť manželské právo je právom každého štátu a žiadna cudzia moc nemá práva miešať sa do týchto vecí. A najmenej práva má k tomu vrchnosť cirkevná, ba ani sám pápež. (Sen. Zavoral: Tak nesmíte mluviti, my to státně uznávame, ale něco jiného je forum svědomí, to je velký rozdíl!)

A čo vidíme? Pápežská moc sahá po celom katolíckom svete, ktorá si smýšľa, že má právo zasahovať aj do práv cudzích štátov. Len tak si možno vysvetliť pápežskú bullu >Ne temere< ktorá zakazuje smiešané manželstvá aj u nás v našej republike. Vo veciach viery nech si pápež počína, ako sa mu páči, ale do vecí občianskych miešať sa práva nemá v žiadnom štáte. A manželstvo je právom občianskym. Vyzývam preto pozornosť našej vlády na tento passus bully pápežskej a žiadam, aby sa vážne pričinila, aby tento passus bol v republike našej za neplatný vyhlásený. Veď, vážení pánovia, musíte uznať, že to uráža city každého poriadneho občana tejto republiky. Vážení pánovia! V súvise s týmto dovolím si upozorniť slávny senát na inú vec, ktorá sa tiež týka manželstva. V republike našej zavedený je tak zvaný občiansky sňatok. Žiaľ bohu, že len fakultatívne. Občiansky sňatok je však u nás sňatkom zákonným a žiadnemu rozumnému občanovi nenapadne proti tomu niečo hovoriť. Tým je nápadnejšie, že nájde sa český spisovateľ, ktorý verejne píše proti sňatku občianskemu. Náhodou sa mi dostala do rúk knižka, ktorá má názov >Voľná láska<. Napísal ju nejaký Václav Špaček a vyšla nákladom Antónie Šupkové v Hradci Králové. Tlačená je v biskupskej knihtiskárni tamže. Viďte, prosím, čo menuje autor tejto knihy >Voľnou láskou<: sňatok občiansky. Je to zrovna perfidia, čo si ten človek dovolí hovoriť o sňatku občianskom. Na strane 18. na príklad hovorí: >Občiansky sňatok je len k tomu, aby sa neprekážalo voľnosti v láske.< Na strane 29.: >Občiansky sňatok neni sňatok. Žena z občianskeho sňatku je padlou osobou a nie manželkou<. Na strane 36.: >Deti zplodené v manželstve len občianskym sňatkom uzavrenom sú deti nemanželské.< Na strane 44.: >Spojenia muža a ženy bez posvätenia cirkevného je ťažkým zločinom a Boh ich ťažko trestá.<

Iste všetci ráčite uznať, že je toto zjavné búrenie proti stávajúcim zákonom, ktoré by malo byť prísne trestané už aj dľa zákona na ochranu republiky. A ja aj s toho miesta vyzývam pozornosť vlády na tento pamflet a žiadam, aby zakročila proti autorovi tejto knihy, samú knihu ale aby dala shabať, nakoľko by sa ešte nachodila na knižnom trhu.

Slávny senát! Povedal som, že odluku cirkve od štátu menovite aj z ohľadu na Slovensko považujem za nutnú, aj z ohľadu kultúrneho a síce preto, lebo touto odlukou získame potrebné peniaze v prvom rade na stavbu a sriadenie najvýš potrebných škôl štátnych, ale hlavne budeme môcť previesť všeobecné zoštátnenie školstva, bez ktorého Slovensko nemôže napredovať.

Páni od ľudovej strany síce hlásajú oprávnenie len školy konfesionálnej a zoštátnenie školstva zatracujú, opovážiac sa pri tom tvrdiť, že si ľud nežiada škôl štátnych. Slávny senát! Štátna škola na Slovensku jako súčiastka bývalého Uhorska znamenala do prevratu dielňu na madarizovanie a ohlupovanie slovenských detí a vlády maďarské preto stavaly najviace štátnych škôl na Slovensku a ľud ich preto nenávidel. Čo ale znamená dnes škola štátna? Vnášať do duší slovenských detí opravdovú osvetu a vzdelanie, otvárať srdcia útlych detí názorom modernej vedy a tak tedy všeobecnému pokroku. Dnešná štátna škola je tedy skutočnou školou ľudu, ktorý ju má rád a túži sám po soštátnenl školstva. Na Slovensku sú proti soštátneníu školstva len farári - aj to nie všetci - a ich nohsľedovia. Ešte aj katolícky ľud si žiada soštátnenie svojich vlastných konfesionálnych škôl. (Sen. Walló: To si nežiada, to ešte je len v prúde, ale skorej si nežiada!) Počujte ďalej, ja budem práve hovoriť o skutočnej pravde. (Výkriky sen. Walló.)

Místopředseda dr Soukup: Pane kolego Walló, předbíháte svojí zítřejší řeči. Ponechte, prosím, svoje vývody na zítřek.

Sen. Babka (pokračuje): Vážené shromaždenie! Kol. Walló mne vytrhuje v reči a tvrdí, že si slovenský ľud nežiada soštátnenie škôl. Ale ja, vážené shromaždenie, s tohoto miesta hovorím, z vlastnej prakse a zkusenosti jako školský inšpektor, že viacej katolíckych obcí - opakujem - katolíckych obcí - prišlo ko mne žiadať soštátnenie svojich škôl konfesionálnych a to na čele so svojim vlastným farárom. (Slyšte!)

Poneváč však dľa uhorských zákonov potrebný je ku soštátneniu škôl cirkevných súhlas príslušného biskupského úradu, tento vždy odoprel dať svoj súhlas a soštátnenie nemohlo byť prevedené, čo si to ľud ako žiadal.

Páni od ľudovej strany nazývajú štátnu školu neznabožskou a nepamätujú pri tom, ako všetci obžalúvajú svojich vlastných farárov, lebo náboženstvu v školách štátnych vyučujú farári. Sú to tedy páni neznabožskí?

V ohľade poštátnenia škôl nás Podkarpatská Rus už veľmi predbehla. Chodím do Podkarpatskej Rusi častejšie a chodím aj na školský referát v Užhorode, odkiaľ mám zprávy, že je tam, to jest v Podkarpatskej Rusi, už len nepatrný počet škôl konfesionálnych. Áno, ako tam soštátnenie škôl podporúvajú sami farári.

Zoštátnenie škôl na Slovensku je potrebné aj z toho ohľadu, aby už konečne prestal ten rozdiel v platoch učiteľských. Cirkevní učitelia, ktorí v podstate konajú tú istú prácu, čo učitelia štátni, sú v platovom ohľade ďaleko za štátnymi. Štátni učitelia majú platy sriadené už podľa zákona definitívne, a majú sriadené už aj penzijnú otázku, kdežto cirkevní učitelia dostávajú platy len dľa vládnych nariadení, ktoré sú s času na čas vydávané. Týmto veľmi trpí cirkevné učiteľstvo, lebo sa stáva, že keď príslušné nariadenia pozdia, že cirkevní učitelia ostávajú bez platu aj 3-4 až 5 mesiacov, ba i pol roku.

Ale ešte horšie sú cirkevní učitelia v ohľade penzijnom. Títo dostávajú penziu len dľa starého zákona uhorského, takže cirkevný učiteľ s hrôzou myslí na svoje penzionovanie, lebo mu hrozí nekonečná bieda. Máme prípady, že cirkevní učitelia penzisti chodia po žobraní, alebo prijímajú pastierske povolanie. Iste toto neslúži ku cti republike, a je žiaducno, aby tento stav bol konečne eliminovaný, pri čom musím poctivé doznať, že eliminovanie môže sa stať len všeobecným poštátnením školstva. A len ľutovať možno, že istá čiasť cirkevného učiteľstva nezná, ktoré veci by mu ku prospechu malý slúžiť, a podporuje tých, ktorí sa stavajú proti soštátneniu školstva a učiteľstva a chcú udržať stále pod vlivom ľudí nepovolaných a menovite tých, ktorí chcú predovšetkým slúžiť Rímu, a zo samej náboženskej horlivostí môžu potom aj hladom pomrieť, lebo sa cirkve o nich vôbec nestaraju, čo už aj samé cirkevné časopisy doznávajú, že na platy učiteľov dávajú pramálo.

Chcel bych reagovať na slová kol. Barinky, ktorý sa zastáva cirkevného učiteľstva, jako ja. On, tak sa mi zdá, rád býva horlivý, rád púšťa strachy na ľachy. Totiž straší nevedome. Tu s tohoto miesta môžem konštatovať, že je o cirkevných učiteľov ďalej postarané. Mimoriadna drahotná podpora štátna je už poukázaná pre cirkevných učiteľov, čo by mal pán kol. Barinka vedieť, poneváč to bolo uverejnené v Sbierke zákonov a nariadení. Že to nevie, za to nemôžem ja.

Keď už hovorím o slovenskom školstve, dovolím si ešte upozorniť slávny senát a menovite vládu na okolnosť, ktorá nám robí veľké starosti. Je to nedostatok odborných učiteľov na našich školách meštianskych. Máme meštianky, kde schádza 4-5 učiteľských síl, čo istotne veľmi obťažuje výučbu, ale prirodzene i jej výsledky. Lebo, vážené shromaždenie, práca, ktorú má konať 10 až 12 učiteľov o hodne je lepšia, než práca, ktorú koná len 5-6 učiteľov. A čo je, vážené shromaždenie, príčinou tohoto nedostatku učiteľov na meštianskych školách? Nič iného, než reparačný zákon, ktorý veľmi obstrihal slúžne učiteľov týchto škôl, že mladší učitelia nedržia za potrebné, aby sa venovali štúdiumu na meštiansku školu. Je preto žiaducne, aby učitelia meštianskych škôl dostali zpät tie požitky, ktorých požívali pred zákonom reparačným. Keď sa to nestane, budú naše meštianske školy postavené pred veľmi ťažkú zkúšku.

Končím, vážené shromaždenie, prehlásením, že štátny rozpočet na rok 1924 odhlasujeme, tak ja, ako moja strana, lebo som presvedčený, že bol sostavený so zreteľom na všetky okolnosti a pomery nášho štátu. (Výborně! Potlesk.)

Místopředseda dr Soukup (zvoní): Přerušuji jednání.

Přistoupíme k bodu dalšímu, jímž je:

2. Návrh, aby zkráceným řízením podle §u 55 jedn. řádu projednána byla zpráva rozpočtového výboru k usnesení poslanecké sněmovny o vládním návrhu státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1924.

Zájem státního hospodářství finančního vyžaduje, aby v nejkratší době stalo se parlamentní projednání státního rozpočtu a finančního zákona ještě před koncem letošního roku.

Navrhuji, aby tedy uvedená vládní osnova projednána byla jednáním zkráceným podle §u 55 jedn. řádu.

Kdo s tímto mým návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrh ten je přijat.

Senátní tajemník dr Šafařovič (čte):

Tisk 1762. Zpráva branného výboru o usnesení poslanecké sněmovny k vládnímu návrhu zákona o poštovních holubech (tisk 1731).

Tisk 1763. Usnesení poslanecké sněmovny k vládnímu návrhu (tisk 4258), kterým se předkládá Národnímu shromáždění republiky Československé Dodatečná úmluva k Labské plavební aktě se závěrečným protokolem sjednaná v Praze 27. ledna 1923 (tisk 4311).

Tisk 1764. Usnesení poslanecké sněmovny o vládním návrhu zákona (tisk 4326) o dani z uhlí (tisk 4349).

Tisk 1765. Usnesení poslanecké sněmovny k vládnímu návrhu zákona, (tisk 4323), kterým se prodlužuje účinnost zákona z 12. srpna 1921, č. 322 Sb. z. a n., ve znění zákona ze dne 21. prosince 1921, č. 482 Sb. z. a n., a zákona ze dne 21. prosince 1922, čís. 400 Sb. z. a n., o podpoře nezaměstnaných (tisk 4342).

Tisk 1766. Usnesení poslanecké sněmovny o vládním návrhu zákona (tisk 4324), jímž se povoluje dodatečný úvěr k podpoře nezaměstnaných (tisk 4341).

Místopředseda dr Soukup: Navrhuji, aby se příští schůze konala zítra, t. j. v pátek dne 14. prosince o 10. hodině s tímto

denním pořadem:

1. Zpráva rozpočtového výboru k usnesení poslanecké sněmovny (tisk 1745), o vládním návrhu státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1924. Tisk. 1753.

Jsou námitky? (Nebyly.) Námitky nejsou.

Končím schůzi.