Pre remeselníkov a zvlášte pre obchodníkov je daň z obratu a daň prepychová skutočne tortúrou, lebo komplikované vedenie kníh, kontroly a pokuty ich zaťažujú a znamenajú aj pre finančný erár veľkú daňovú režiu. Jak by nebolo možné túto daň v dohľadnej dobe zrušiť, bolo by potrebné previesť také paušalovanie, aby naši remeselníci a obchodníci boli chránení pred tortúrami kontrolných orgánov. Finančná kontrola prevádzaná s revizným odborom ministerstva financií je často predmetom sťažností remeselníkov a obchodníkov, poneváč tieto orgány nedovedú sa vžiť do prostredia demokratickej republiky a za druhé sú väčšinou len smluvnými zamestnancami, ktorí však prezrú pri revízii celé obchodné tajomstvo a môže ktokoľvek zo služby vystúpiť alebo byť prepustený a patričným poškodiť. Na čo sa u nás oprávnene žaluje, je zastaralé dôchodkové trestné pokračovanie a jeho predpisy, ktoré majú svoj pôvod t. zv. tridsiadkovom ráde z r. 1788 a na inštrukcií z r. 1842, tieto predpisy sú, ako vidieť, veľmi staré a bolo by na čase, aby boly okamžite zreformované. Najviace je nečasová a potrebná zmena partie, ktorá jedná o t. zv. uchopovacej prémii. Túto prémiu ako vec nemorálnu a slúžiacu len denunciácii a prenasledovaniu poplatníkov treba okamžite zrušíť. Financi často nechajú patričnému občanovi naschvál urobiť dôchodkový prestupok len preto, lebo patričný >nálezca< bere z pokuty až 5 šiestin. To sa stáva často naším vinárom v Modrej a okolí pri zdanlivé neskorom oznamovaní zásob vína, z čoho povstávajú veľké nepríjemnosti a štváči takéto prípady zneužívajú antirepublikánsky. Štát by nemal honorovať toto špiclovstvo, páchané na svojich poplatníkoch, ale mal by riadne zaplatiť za službu, aby potom financ nečíhal na stránku často bona fide chybujúcu, ako pavúk na muchu.
Podobne naši roľníci žiadajú si zreformovanie dane z mäsa. Dnes - zajtra začnú sa na vonkove t. zv. zabíjačky. A tu zákon predpisuje 6 hodín pred porážkou zaplatiť poplatok podľa váhy. Tuto náš človek je prenasledovaný, lebo málo je tých, ktorý by, správne, uhádli na čas tento poplatok poslať. Roľníci túto daň rádi zaplatia, len nechcite od neho všetko na hodinu a odborne-účtovnícky. Predpíšte túto daň roľníkovi treba v inej forme a ušetríte seba práce a roľníkovi poľahčíte.
A vôbec tých dianí, čo roľník musí platiť, nemuselo by byť 34 druhov. Dane treba koncentrovať a čím menej druhov predpisovať, ačkoľvek našli sa štváčí, ktorí štvali, aby národ dane neplatil, národ nedal sa pomýliť, dane platí, ale ministerstvo financií nech hľadí i tú formu platenia zjednodušiť pre jednoduchých ľudí.
V chystanom zákone o sociálnom poistení vidí naše remeselníctvo a obchodníctvo nové bremeno. Bolo by skutočne na čase, aby vláda podala osnovu nielen o sociálnom poistení zamestnancov a robotníkov, ale aj o sociálnom poistení nášho drobného remeselníctva a obchodníctva, keď, na túto inštitúciu musí platiť, aby z nej aj úžitok málo, lebo tejto inštitúcie ďaleko viac potrebuje ako robotníci, ktorí majú svoje čiastočné zabezpečenie existencie a zdravia na nemocenských pokladniach a úrazovniach, na ktoré musíme takými ťažkými obnosami prispievať.
Školská otázka na Slovensku patrí medzi najdôležitejšie. Naše školstvo od prevratu je v dobrých rukách. Českí a slovenskí učitelia a profesori konajú záslužnú prácu. Ich zásluhou stane sa Slovensko slovenským. Tí, ktori najviac nadávajú na učiteľskú prácu Čechov, sú nepriateľmi slovenského ľudu, ktorému nerozumejú a pracujú proti jeho lepšej budúcnosti a tí, ktorí hovoria o počešťovaní Slovenska, sami nevedia správne slovensky. Nedivte sa, aj minulého týždňa pri zkúške pre meštianske školy prepadol zo slovenčiny istý ľuďácky spisovateľ a nádejný >minister< pre >Slovenskú krajinu<. Na poli školskom bolo už mnoho vykonané a mnoho ešte treba vykonať. Na východnom Slovensku v Šariši a Zemplíne je mnoho obcí, kde temer desať rokov sa nevyučuje. Tejto otvorenej rane na národnom tele slovenskom, treba venovať zvýšenú pozornosť, treba stavať školy válkou zničené a poslať tam učiteľov nebojacích sa ani prekážok ani námahy. Žiadam si však, aby štát venoval pozornosť nielen školstvu na východnom Slovensku, ale aj v Bratislave. V Bratislave nie je po toľkej práci a urgenciach obecné školstvo také ako by malo byť. Školské budovy nedostačujú, a to, čo sa stavia ako provizorium pre školy obecné, je skôr ostudou ako ozdobou hlavného mesta Slovenska, jemuž by mala byť venovaná pozonosť najväčšia.
Tiež treba venovať pozornosť Slovákom na maďarskom a nemeckom území na Slovensku, aby sa nám slovenské detí za národného režimu československého neodnárodňovaly. Som rozhodne za zoštátnenie celého školstva ľudového í stredného. Sú mátožníci, kterí sú proti zoštátneniu škôl, ale ako ich vydržovať, na ne nakladať, tú starosť nechali by štátu. To je farizejstvo. Štát, ktorý má povinnosť pečovať o vzdelanosť svojich občanov, má právo žiadať, aby školstvo, na ktoré tak obrovské sumy platí, bolo mu odovzdané. Časy, keď sme museli hájiť cirkevné školy z dôvodov národných, už minuly. Po tejto stránke nemám o ne obáv, a po stránke výchovy náboženskej podobne nie. Je treba, aby tí páni, ktorí majú na starosti výchovu náboženskú, povinnosť svoju svedomite konali. Zoštátnením školstva odpadnú žaloby, ktorých sme boli svedkami i tejto jasene. Podobne žiadam, aby dokončené bolo prevzatie evanjelíckých škôl stredných, poštátnenie evanjelických lycei v Kežmarku a Prešove, ako aj evangelíckeho učiteľského ústavu tamtiež.
Prevedením malého školského zákona a zavedením povinnej školskej návštevy do 14. rokov odpadnú tak zv. opakovacie školy na vonkove, ktoré boly málo obľúbené a nenavštevované. Ja bych si prial, aby neboly úplne odstránené, ale nahradené pokračovacími kurzami hospodárskymi, ktoré by boly prístupné mládeži škole odrostlej a dospelým, od nich sľubujem si mnoho pre povznesenie nášho roľníckeho ľudu. Podobne si žiadam väčšiu starostlivosť a vzdelanie dorostu remeselníckeho. Podobné školstvu strednému, odbornému í vysokému na Slovensku, zvlášte univerzite v Bratislave, nech je venovaná zvýšená pozornosť s patričným pridelením síl a poskytnutím dostatočných podpôr, aby bol umožnený rozvoj a rozkvet. Ako som sa dožiadoval školských budov pre školy ľudové, tak podobne dožiadujem sa budov i pre školy stredné. Na príklad Baňská Štiavnica, ktorá má zvučné meno i v dejinách literatúry, nemá pre svoje reálne gymnázium budovy. Budova, ktorú prevzala vyučovacia správa po Maďaroch, sa trhá a hrozí zosutím. Ústav tlačí sa v bývalom evanjelickom liceu a dosial čaká marne na novú budovu. Mesto, ktoré je hospodársky na pokraji záhuby, s úzkosťou hladí, ako jeho školstvo stredné, kedysi kvitnúce, hynie. Tu treba rýchlej nápravy. Po novej stavbe školských budov volajú dôrazne: Levice, Lučenec, Michalovce, Prievidza a iné. Nemôže byť výmluvou, že není dosť peňazí pre školstvo, od ktorého my Slováci pre budúcnosť mnoho očakávame. A vôbec prial bych si, aby v Prahe prejavovalo sa viac porozumenia pre hospodárske a kultúrne otázky Slovenska.
Na koniec upozorňujem pána ministra osvety na urovnanie platov neštátnych učiteľov. Platy tieto povolené boly do konca tohoto roku. Myslelo sa so strany ministerstva, že záležitosť táto bude dodnes usporiadaná zákonom. Dnes vidíme, že nebude. Preto ja dôrazne upozorňujem, aby sa kroky zavčas porobily a tento stav vyplácania doplnkov učiteľských platov bol predlžený, aby neštátne učiteľstvo neostalo na Nový rok bez doplňku platového a aby z tohoto omeškania neťažili protičeské a republike neoddané individuá, ktoré sa nášmu učiteľstvu natískajú za zvláštnych patrónov, v skutočností však frázami a nadávkami všetkým republikánskym inštitúciami nevykonali ešte nič dobrého. Nám treba učiteľstvo dobre honorovať za jeho namáhavú prácu a nerobiť rozdiel medzí učiteľstvom štátnym a cirkevným, ktoré si i tak želá, aby čím skorej ostalo štátnym. Napokon učiteľom, ktorí štvú proti republike, národnosť slovenskú proti národnosti českej, politickým agitáciám viac času ako škole venujú, mal by štát okamžite zastaviť štátnu podporu bez milosrdenstva. Liknavosť so strany štátu nemá tu miesta.
Primlúvam sa za skoré vybavenie otázky učítelskej - staropenzistskej. Trpí tým mnoho dobrých slovenských učiteľov, ktorí odchovali dnešné, republike oddané generácie a vedúce osobností. Není ich mnoho, nedajte im trpieť a hynúť v biede. Súpisy má ministerstvo školstva hotové, tu treba len prikročiť k realizovaniu návrhu, a sotrieme iste mnohú horkú slzu týmto našim nestorom - učiteľom.
Teraz predložím kresťanským socialistom a naším iredentistom maďarským zrcadlo, aby videli, ako sa majú naši bratia Slováci v Maďarii a Maďari v Československej republike.
Popis ľudu v Maďarsku r. 1920 napočítal Slovákov 141.822 čili 1,8 %. Pred 10 rokmi, r, 1910, napočítané ich bolo na dnešnom území Maďarska 165.237 či 2,1 %. Ubudlo ich teda podľa popisu absolútne i relatívne. Tento úbytok nesvedčí o tom, že by sa tejto nešej vetve darilo dobre, že by požívala nejaké práva menšinové, zaručené mierovými smluvami. Naopak, môžeme povedať, že Slováci v Maďarsku sú úplne vydaní maďarizácii na pospas, že sú úplne bezprávni. (Slyšte!)
Prirovnajme pomery Slovákov v Maďarsku k pomerom Maďarov na Slovensku, Maďarov na Slovensku napočítala naša štatistika, 15. februára 1921 celkom 637,173, t. j. 21 1/2 %. Táto maďarská menšina mala v školnom roku 1922-23 na Slovensku 759 ľudových škôl úplne maďarských, medzi nimi 77 škôl maďarských, štátom udržovaných. A keď počítame teraz, že slovenská menšina v Maďarsku činí viac ako pätinu maďarskej menšiny na Slovensku, mala by slovenská menšina v Maďarsku mať tiež slovenských škôl viac, ako činí pätina toho počtu škôl, ktoré majú Maďari na Slovensku, to jest najmenej 150 škôl, z čoho najmenej malo by byť 15 škôl vydržovaných štátom. Hovorím len o školách obecných, ktoré poskytujú najmenšiu mieru vzdelania. Nehľadíme k tomu, koľko majú Maďari na Slovensku škôl meštianskych a škôl stredných. Pýtam sa: Majú Slováci v Maďarsku aspoň 150 škôl obecných? Všetky ustanovenia mierových smlúv zabezpečujú v Maďárii Slovákom slovenské školy, ale predsa nemajú školy ani jedinej. Meštianskych škôl mali by mať Slováci v Maďarsku najmenej 4, strednú školu aspoň jedinú. K podobnému smutnému výsledku dojdeme, porovnáme-li počet časopisov maďarských na Slovensku k počtu časopisov slovenských v Maďarsku. Na Slovensku majú Maďari celkom 50 časopisov krom 14 časopisov slovensko-německo-maďarských, 7 slovensko-maďarských a l slovensko-hebrejského. A koľko časopisov majú Slováci v Maďarsku? Ani jeden jediný. Mali by ich mať najmenej 10, Maďarská vláda vydáva pre nich len týždenník, ktorý do nedávna sa menoval >Slovák emigrant< a ktorý dnes sa menuje >Slovenské Noviny< a ich jediným obsahom sú štvanice proti Československej republike. História týchto >Slovenských Novin< je zaujímavá. Boly vydávané už pred prevratom v duchu maďarskom a protislovenskom a pôvodne z peňazí, které zkonfiškovala maďarská vláda roku 1875 Matici Slovenskej. Po prevrate nastúpil na ich miesto >Slovák emigrant<. Prečo teraz siahla maďarská vláda opäť k predošlému menu >Slovenské Noviny To má svoju príčinu.
Slováci v Maďarsku žiadali o dovolenie, aby mohli vydávať >Slovenské Noviny< bez všetkého protištátneho úmyslu, len aby mohli čítať slovensky. Michal Dorkovič z Bekešskej Čaby žiadal o dovolenie a medzí tým >Slovák emigriant< zmenil firmu a volá sa >Slovenské Noviny<. Maďarské kráľovské predsedníctvo ministerskej rady pod č. 7375-N. E. III. Dorkovičovi odpovedalo, že žiadosť za povolenie vydávať >Slovenské Noviny< odmieta na základe nariadenia vlády z roku 1920, 4578-ME o ochrane menšín, poneváč pod tým menom už v Budapešti týždenník vychádza, ktorý úplne uspokojuje nároky obecenstva slovenského jazyka v Maďarsku. Dátum 16. októbra 1923, podepsán Angyán, ministerský rada, prednosta tiskového odboru.
O mnoho lepšie ako v Maďarsku majú sa Slováci v kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Je. ich tam asi 70.000 a bývajú čiastočne v Báčke 30.000, v Banáte 17.000, a ve Srieme 23.000. Ačkoľvek je ich teda práve polovica ako Slovákov v Maďarsku, majú tu predsa svoje školy obecné a svoje gymnázium v Petrovci, V Starej Pazovej stavajú svoj národný dom. Život ich sa pekne rozvija. Ľutovať možno, že nezmohli sa na zástupcu do skupiny a že čiasť ich pri voľbách volila s komunistami, následkom toho bolo značné ochladenie sympatií k nim so strany Juhoslovanov. Naši Slováci v Juhoslávii musia byť pamätliví svojho veľkého poslania, že sú našou predstrážou u spriateleného junáckeho národa juhoslovanského. V tomto ohľade je potešiteľným zjavom, že založená bola organizácia, spojujúca všetkých Slovákov a Čechov v Juhoslávií: Československý sväz v Novom Sade, predsedom ktorého je dr L. Míčáték.
Dnešné však vystúpenie kol. Klimka a Dúrčanského musím zatratiť, leboť je nemiestne. Riekajú-li ľudáci, že oni sú najväčšou slovenskou stranou, neni to pravda a nemajú práva menom slovenského národa tu rozprávať, poneváč v ľudovej strane je mnoho maďaronov a sám Klimko dostal sa medzi Slovákov ako Pilát do creda. K dnešnej ilustrácii uvádzam následovnú najnovejšíu epizódu ako prípad ich maďaronskej propagandy: Pred nedávnom chodil po Slovensku anglický žurnalista D. M. Lockhart, ktorý je v službách maďarskej propagandy. Je o ňom známe, že je tajomníkom oxfordskej ligy a pestuje politiku ako šport.
Už 16. decembra 1922 napísal článok sympatizujúci s Maďarmi. Pod pseudonymom Rober Birkhill napísal knihu >Seeds of War< - Semia války.
A teraz tento pán prichádza na Slovensko >študovať slovenské pomery<. Slovenskí autonomisti privítali ho s otvorenou náručou, ba srovnávali ho dokonca so slávnym priateľom Slovákov Setonom Watsonom. V Bratislave mal styky s vyrábätelom kartáčov Grünebergom, hlavným to exponentom maďarskej propagandy u nás. Pravú jeho tvár odkryl kapitán F. Dimitrievič, ktorý s ním hovoril v redakcii ľudáckeho >Slováka< v Bratislave. Dimitrievič povedal Lockhartovi, že horvatskí autonomisti žiadajú autonómiu, ale nikdy v Juhoslávii, ale v rámci bývalého Uhorska.
To isté si prajú Slováci, odpovedal Lockhart, Horvati sú však schopní revolúcie, ale nedosiahnu parlamentnou cestou, čo chcú, povedal ďalej Dimitrijevič.
Práve na to pripravujú sa na revolúciu i Slováci, povedá Lockhart.
Potom vyprával, že videl, ako je slovenský ľud veľmi spokojný s Maďarmi, ako si ich ctí a že chce s nimi zase žiť v spoločnom štáte.
Styky, ktoré mala ľudová strana s týmto agitátorom maďarskej propagandy, sú veľmi podozrelé a treba ich čo najrozhodnejšie odsúdiť. Rozpočet odhlasujem. (Souhlas u stoupenců řečníkových.)
Předseda (zvoní): Přerušuji jednání. Sděluji, že do výboru ústavně-právního na místo sen. dr Veselého nastupuje sen. dr Krouský.
Udělil jsem dovolenou pro dnešní schůzi sen. Kneschovi.
Navrhuji, aby příští schůze konala se zítra, t. j. ve čtvrtek dne 13. prosince 1923 o 10. hodině s tímto
denním pořadem:
l. Zpráva rozpočtového výboru k usnesení poslanecké sněmovny (tisk 1745) o vládním návrhu státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1924. Tisk 1753.
2. Návrh, aby zkráceným řízením podle §u 55 jedn. řádu projednána byla zpráva rozpočtového výboru k usnesení poslanecké sněmovny o vládním návrhu státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1924.
Jsou námitky proti tomuto mému návrhu? (Nebyly. ) Nejsou.
Končím schůzi.
(Konec schůze ve 23 hodiny 10 minut. )