kterému nebylo vyhovné, který místo nedostal!) Donesieme celú listu tuto sa zaväzujem na tomto mieste, že donesiem listu odmietnutých slovenských žiadateľov na rôzne miesta.

Žiadame mimo toho podporu pre tých hladujúcich pensstov-učiteľov, žiadame postavenie techniky v Košiciach, lesníckej a banskej školy v Štiavnici, Žiadame zvýšenie podpory pre umelecké školy na Slovensku. V rozpočte som čítal, že je jeden milión reservovaný pre Moderní galérii, ale len 16 tisíc korún pre umelecké školy na Slovensku. To není v žiadnom pomere. Ja nechcem zvyšovať ten beztak vysoký 30ti miliardový rozpočet, ale žiadam, aby v tom rozpočte boly pre Slovensko položky pomerne rozdelené. Žiadam sriadenie slovenskej školskej zemskej rady. Žiadam, aby podpora bola zvýšená spravodlivo, i pre katolíckych vysokoškolákov udelená. Žiadam, aby bolo povolené cvičenie Orla vo všetkých stredných školách, jak je to povolené Jednote sokolskej a Jednote telocvičnej robotníckej. Niet času, abych tu všetky príčiny vypočítaval. Myslíte, že tie naše sťažnosti sú vymyslené. To není pre nás príjemné, sťažnosti prednášať, ale stá a stá prípadov je, ktoré bych mohol predniesť. Práve predovčerom som v tejto záležitosti u ministerstva v Bratislave zakročil. Pri tejto príležitosti musím protestovať, ako v poslaneckej snemovne bolo protestované, proti článku, ktorý vyšiel v Národných Listech od jednoho maliara, ktorý cestoval po Slovensku a hanobil slovenský ľud. Ten už nepôjde na Slovensko!

Rád bych riekol teraz o tých katolíckych gymnáziách, čo boly jedna príčina toho, abysme utvorili náš zvláštny kíub. Sám som prejednával ⁵/₄ hodiny s pánom ministrom Šustou, ktorý riekol, že on utvorí základ a podklad, na ktorom základe jeho nástupca bude môcť 3 katolícke gymnázia dať národu slovenskému. Pán nástupca, terajší pán miminister školstva, jak dobre vieme, ťahal a ťahal tu otázku na toľko, až struna napukla a začal všelijaké dôvody vyhľadávať, aby sa tieto gymnázia otvoriť nemohly. Začali se odvolávať na maďarské a rakúske zákony a pri prevrate, keď bolo na slovenském území 19 katolíckych stredných škôl... (Sen. Dúrčanský: Ktoré štát vydržoval!)... Prijdem na to hneď, pane kollego, len trochu trpelivosti. Pri prevrate, keď tých 19 nebo 20 katolíckych gymnázií na ráz bolo zničené, naráz bolo soštátnené, to nepítali sa žiadnych revolúcií... (Sen. Zimák: Kontra revoluci. - Výkřiky sen. Dúrčanského. - Hluk.)

Místopředseda Kadlčák (zvoní): Vyzývam vás, pane kol. Dúrčanský, abyste nevyrušoval rečníka a neznemožňoval jednaní.

Sen. dr Kovalík (pokračuje). Tehdy sa ne-tázali ani neodvolávali na žiadne zákony, ale jednoduše zrušili charakter tých gymnázií a tu sú dobré rakúske a maďarské zákony, keď treba pracovať proti katolicismu. Pán minister i finančnú stránku jako príčinu nepovolenia týchto gymnázií predniesol. Povedal to keď štát dá viac než polovinu na tie gymnásia, tak nemôžu byť už katolícke, ale štátne. (Hlas: To se rozumí!) Teraz prijdeme na tú odpoveď. A kto to platí tieto dane (Sen. Havlena: Kdo tam bude choditi, katoličtí Slováci!), kto drží ten štát, či tie dane neplatí ten katolícky slovenský ľud, tedy či on nemá právo požadovať z toho dvadsati miliardového rozpočtu, aby sa mu l milión dal na tie 3 gymnázia, lebo kto platí tie dane, kto drží ten štát? Ten katolícky ľud? (Hlas: Ten Juriga, který hlasá na Slovensku, aby se daně neplatily!) Ten kresťanský ľud, tie dane sú z katolíckeho ľudu a ten nemôže mať 3 gymnázia? (Hlas: Vy štvete, aby se daně neplatily!) To je zlomyslná enunciácia, pane kollego. Ja bych len toľko poznamenal: Škoda nám Slovákom, zde sa naťahovať. Skoda nám jeden proti druhému brojiť, škoda, keď dobrú vec požadujeme! Či ten l milión na tie 3 katolické gymnázia, ktorými by bývalo Slovensko uspokojené, či ten l milión, či ten zborí dvadsatimiliardový rozpočet, či na tých 3 katolíckych gymnáziách ako som v >Lidových Novinách< brnenských čítal, (Hluk a různé výkřiky?) - ale nevyrušujte toľko, (Hlučná veselost.) že tam sa bude protištátna politika robiť. Láry, fary! Katolícka škola a katolicismus najpevnejším základom štátu je, ale to videť a uznať nechcete, to darmo hovorím. Pán minister povedal aj, že my ľudáci chceme, aby to boly ľudácke gymnázia. (Hlas: To je pravda!) To není pravda, lebo my chceme, aby boly katolícke a nie ľudácke, pán minister predsa povedal to, keď sme požadovali tie 3 gymnázia, prečo sme nedali do rozpočtu položku l milión korún. Tedy, prosím, tú logiku räčte uvážiť: on povedal, že nesmia byť tieto gymnázia ľudácke a predsa nám povedal, prečo sme nedali tú položku do rozpočtu. Poneváč jeho predchodca písomne prisľúbil tieto gymnázia a my sme to oznámili slovenskémn ľudu a ten slovenský ľud to očakával teraz, poneváč ministerstvo predošlé sa k tomu zavázalo, tedy čí povinnosťou bolo do rozpočtu položku tú dať? To bolo povinnosťou pána ministra a nie od nás to požadovaf. Ani zde neplatí tá jeho výhovorka, že všetko prejednávanie o tých gymnáziách není ešte skončené, že vraj sa ešte vyjednáva, poneväč bolo rečené, že už tohoto roku budú otvorené, ľud to čakal a predsa sa to nesplnilo.

Požadujeme i v Trnave katolícke gymnázium, tam bylo tiež arcibiskupské gymnázium a má byť znova utvorené. My nedeláme protičeskú politiku a je to už smiešne ľudákom povedať, že sú maďaroni. Ani na to nebudú reagovať. My sme vždy takými vlastenci, ako všetky iné strany. (Hluk.)

Místopŕedseda Kadlčák [zvoní]: Prosím, o klid. Vždyť zdržujete jednaní!

Sen. dr Kovalik (pokračuje): Ešte o jedném gymnáziu jchcem hovoriť, abych charakteri-soval postup ministerstva školstva. Ráčte to vypočuť: v kláštore pod Zniovom je katolícke gymnázium slovenské. Pod maďarskou vládou boly tri slovenské gymnázia: V Revúci, v kláštore pod Zniovom a ešte jedno. Maďarská vláda to gymnázium v kláštore pod Zniovom zrušila a teraz žiadalo to gymnázium od našej vlády Československej, aby mu povolila a dala právo verejnosti, ale márne. Prečo? Pretože bolo katolícke. Tuje tá chyba 'tej politiky voči Slovensku a to vie tiež ľud, to vie tiež národ a preto kurs tej politiky musí sa zmeniť, poneváč ináče spokojenosť na Slovensku nebude. Ja som šiel do.ministerstva školstva a podporoval som prosbu, aby to slovenské gymnázium, ktoré už pod maďarskou vládou bolo, dostalo právo verejnosti a tu mi pravil dotyčný úradník v ministerstvu: Pane senátore, maďarská vláda zrušila to gymnázium, my neuznávame kontinuity a to sa musí na novo postaviť. Tedy som na to riekol: Maticu Slovenskú či nezrušila maďarská vláda, či teraz Matica Slovenská na novo sa má utvoriť alebo len kontinuitne oživotvoriť? Či ten maďarský zákon nezrušil celý slovenský národ, či ten národ neexistoval tým časom, či ten slovenský národ teraz musíme znova svoriť? Tak som argumentoval a Nejvyšší správní soud mne dal za pravdu a nie ministerstvu a gymnázium v kláštore pod Zniovom dostalo právo verejnosti, ale prosí tiež o podporu a uvidíme, jak vláda bude podporovať to starodávne zniovské gymnázium.

Reč slovenská je s rečou českou rovnoprávna a žiadame, aby zákony a nariadenia i vo slovenskej reči boly vydávané. Ale vidíte, jak tá slovenská reč, o ktorej pán sen. dr Soukup tak krásne sa vyjadril, je zanedbaná. V Trenčíne na nádraží je vyvesený plakát tohoto znenia: Jazykový ústav v Brně. Jediný v celé Československé republice. Vyučuje se tam česky, německy, francouzsky, anglicky, italsky a dost. Slovensky nie. Tak vidíte. Boli sme v Ríme jako zdvorilí ľudia a verní občani Československej republiky u pána konsula pri Quirinále. On nás poslancov a senátorov vítal, keď sme boli v tej budove v konsuláte Československej republiky: Vítam vás tu na půdě české - a ja som povedal: I na slovenskej - a pán konsul povedal - arci na slovenské, ale drieve na to zapomenul. A tak sa deje často, že sa zapomína, ale sto maličkostí robi potom tú roztrpčenosť.

Dovoľte, abych krátko ešte niečo podotkol nie o politických veciach, ale jaksi k rozpočtu, poneváč ku každému oboru chceme niečo povedieť, i o priemysle a obchodu.

Najprv to chceme riecť, keď nám nedali ten korridór do Jugoslavií, k našim slovanským bratom, musíme si zabezpečiť železničné spojenie s morom. Stagnáciu priemyslu, obchodu zapríčiňuje z jednej strany naša, žiaľ Bohu dobre stojaca valuta, poneváč pre túto valutu nemôžeme dnes do susedných štátov, kde je zlá valuta, vyvážať svoje zbožie. Nemôžem sa o tom dlho rozširovať. Druhou príčinou zlého stavu priemyslu a obchodu je naša byrokracia, lebo než niekto dostane vývozné povolenie, prez toľko retort tej byrokracie to musí preisť, že za tým dojde termín dodávky.

Žiadame ďalej, aby zadávané boly štátne dodávky pre Sľovensko. Od p. ministra národnej obrany žiadal som, aby pre vojsko potrebné šatstvo, obuv a iné veci boly zadávané i slovenským priemyselníkom a robotníkom. Jak som sa presvedčil, dodáva Slovensko len asi 1 nebo 2% pre statné potreby. Pán minister mne na to riekol, že výroba slovenská je príliš drahá, než aby dodávky mohly byť zadávané. Práve preto je povinnosťou vlády, aby slovenský priemysel na príklad dodávaním strojov a iných pomôcok povzniesla tak, aby i chudobní remeselníci mohli dodávať pre vojsko, železnice atd.

Hovorilo sa tiež u stavebnom ruchu. Navrhoval bych, aby sa pre povznesenie stavebného ruchu stanovilo zákonom, že tí, ktorí majú 4 až 5 miliónov majetku a nebývajú vo vlastných domoch, musia dať 10% na budovanie domov. Kto má 5 miliónov, môže pol miliónu na budovanie domov dať. Predstavte si, jak by sa začalo stavať v Prahe, v Bratislave, v Košiciach, v Bystrici, v Trnave a všade inde, koľko domov by sa za tie peniaze postavilo! Uvážte, koľko takých ľudí je v republike, ktorí lacino bydiia v cudzích domoch a predsa nestavajú. Uvážte koľko remeselníkov a živnostníkov by pri týchto stavbách našlo výživu!

Nehovorím, prečo majú železnice defecit. Není tým vinen nyriejší p. minister, poneváč je len dosiaľ krátko v úrade, ale príčiny deficitu želečníc sú už staré. Ohľadne železníc mám ponos, sťažnosť: V chudobnej obci Brodnom u Žiliny, museli občani r. 1911, keď sa mala budovať košicko-bohumínská dráha, dať svoje pozemky pre železnice, ale dosiaľ nedostali ani haliera. Sú to chudobní hornotrenčianskí rolníci a ten štát a tá bohatá košicko-bohumínská dráha im neplatí už 10 rokov ani haliera za tú ich zem, kdežto oni musia platiť dané a zem, má dnes 20íi násobnú cenu.

Tedy my máme sťažnosti na celej čiare a celé dny bysme o tom mohli hovoriť.

Ešte niekolko slov o tej našej secessií. Skončím už hneď - len niekolko minút ešte.

Keď nám vláda nesplnila tolko našich požiadavkov, nemohli sme zostať v koncentrácii, lebo čo by nám bol povedal národ náš, ktorý nás vyslal, že my podporujeme tú vládu, ktorá tomu národu slovenskému z jeho požadavkov nič nechce vyplniť. Povedali, že smě děti. Ano, my to akceptujeme, my smě děti, ale nech vie každý, že děti hovoria pravdu. (Sen. dr Klouda: Ale pak někdy na ně patří také metla!) Ano, my smě děti, ale viete, že im děti, kecf chcú sviazať ruky, sa vytrhnu. Povedajú, že sme naivní. Dobré, radši smě naívni, uprimní, slovenskí ľudoví poslanci, alebo senátori, alebo politikovia, než neuprímní Slováci, ktorí sa stavia proti požadavkom slovenským.

Povedajú, že nemáme práva my menom národa slovenského hovoriř. To vám pravím: Tažte sa národa, vypište voľby hned a uvidíte, komu dá národ za pravdu. (Hluk)

S našimi pány kolegy, s ktorými smě dosiaľ boli vo spoločnom klubu, my budeme i naďalej v jednom šiku, v jednom radě bojovať za tie idee a zásady, ktoré sme mali spoločné, za kresťanstvo. (Hlas: Za spalování živých!) Radšej sa starajte o výživu živých, jako o spalování mrtvých, radši stavte živým byty než mrtvým krematoria. Budeme i naďalej spolu bojovať s našimi kolegy za kresťanstvo, lebo.i my chceme, aby tento stát bol postavený na kresťanských zásadách, aby sa tu nebojovalo proti náboženstvu, proti církvi, ponevač to len stát drobí a soslabuje.

Teraz chcem ešte reflektovať na reč p. sen. dr Soukupa. Kommunismus hlásá nielen spoločnosť majetku, komunismus hlása i to, čo v tejto brožuře bolo tiež posmievané, keď už totižto kommunistnus hlásá společný majetok žien. ( Veselost.) Kommunismus to hlásá v Rusku a vy, pánovia, tu máte návrh o tom t. zv. civilnom manželstvu, že civilné manželstvo je len taká občianská smluva a že je rozlučiteľné. Co to znamená? Dnes si môže vziať jednu ženu, keď sa mu nezdá, roztrháš svazok a a vezmeš druhu, keď sa ti nezdá, zas to roztrháš a vezmeš tretiu. (Hluk. Výkřiky.)

Tedy čo je to? Či to neni komunismus ženský? Vidíte, ten komunismus, ten je šlahaný v tej brožure a to neni nič iného, ako výkvět tona, co pán senátor dr Soukup hlásal. Ten hlásal ten socialismus. Či sa on neprizná tiež otcom byť toho zákonného nebo nezákonného dieťata komunismu? Však on zastává Munu, on bol jeho obhájcom, a dnes sa stavia proti komunistom, dnes povedá, že sú to zločinci a aké zločiny oni vytvorili. A kto bol on? On zastával ten komunismus, on zastával Munu! Či jeho súdmhovia nepamätajú pána kolegu sen. Soukupa, ak jeho vlastni kolegovia pri jednej príležitosti ho poriadne nevyprášili? A to je výkvět toho socialismu a socialistického učenia. Vidíme, kam to vedie. Táto brožura už po predku viděla, kam zavedie to vyučovanie socialismu. Vidíte, kam té zaviedlo, takže sám Soukup musel sa vrátiť a bojovať proti tomu, co on zapríčinil, čoho on bol spoluvinníkom.

Svoju reč končím tím, že zo slovenskej zeme nedáme ani piaď, nestrpíme ani protislovenskej ani protištátnej agitácie na Slovensku. My republiku bránit chceme, ale si požadujeme v administrácii, súdobnictvu, vo školstvu, církevných záležitostiach a hospodárských autonomiu. Nebojte sa, nič sa nestane tej republike! Bude silnejšia, keď bude decentralisácia a keď Slovensko bude podľa slovenského rázu.

Žiadáme i tie 3 gymnázia a vystríháme celu republiku proti kulturnému boji, lebo ten kulturný boj zatrasie republikou. My sa ho nebojíme. Francia a Anglia už dávno odhodily do starého železa protikatolické zákony a naša republika chce tieto próby robiť?

Jedným slovom: Kurs politiky nasej voči Slovensku musí sa premeniť a ohťadne vlády povedám to: Ako vláda sa k nám bude chovať, tak sa budeme k tej vláde chovať my, a keď nám nesplňuje naše požiadavky, nemôžeme mať k něj dôveru. Ziadarňe si silnú mocnu republiku, ale žiadame, aby Slovensku bolo dané to, co Slovensku patrí. (Pochvala senátorů strany lidové.)

Místopředseda Kadlčák (zvoní): Přerušují jednání. Dovolenou pro zítřejší schůzi uděluji panu sen. Petříkovi.

Sděluji, že do výboru národohospodářského nastupuje za sen. Žďárského sen. dr Fáček.

Navrhuji, aby příští schůze konala se zítra ve čtvrtek dne 15. prosince o 10. hodině dopolední.

Denní pořad je:

Pokračování v rozpravě o zprávě rozpočtového výboru o usnesení poslanecké sněmovny o vládním návrhu státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1922. Tisk 1114.

Jsou proti tomu námitky? (Nebyly). Nejsou.

Návrh můj je tedy přijat.

Končím schůzi.

(Konec schůze v 22 hodin 50 minut.)