Ale i z iného ohľadu bol by mal korridor ohromný význam. Bol by nás, severných Slovanov, bezprostredne spojil s Jugoslaviou. Bol by to býval prvý krok k uskutočneniu plánu povedomých Slovanov, plánu na sjednotenie, na možné sblíženie. Bol by to krok k panslavizmu, ale zdravému. Tedy i z toho ohľadu jest korridor ohromného významu. Boli by sme bývalí bezprostredne spojení s Jugosláviou. Keď sa pozreme na mapu Evropy, vidíme, že severní Slovania sú úplne odtrhnutí od Slovanov južných. Kedysi Rusko bolo s Bulharskom v bezprostrednom susedstve. Dobrudža však odtrhla Rusko, oddelila severných Slovanov od Bulharska, od Slovanov južných. Ale my sme úplne odtrhnutí od Jugoslávie. Korridor tento bol by mal i z toho ohľadu veľké výhody pre našu republiku.
Korridor nebol by však škodil ani Rakúsku ani Maďarsku, za prvé preto nie, že by bol prekazil časté konšpirácie Nemcov s Maďarmi, ich bezprostredné styky, čo by bolo i im na osoh, lebo boli by prinútení pokojne žiť na svojom území. (Místopředseda Klofáč převzal předsednictví.)
Tento korridor bol by sprostriedkoval nielen námorný obchod československej republiky. Bez neho ale i Rakúsko i Maďarsko je odtrhnuté od more. Nás to nemá boleť, to je ich vec. Ale keby sme boli mali korridor vo svojich rukách, boli by sme mohli sprostriedkovať námorný obchod Rakúska i Maďarska. To sú tedy tempi passati, čo sa týka korridoru. Preto som to spomenul, lebo je to všeobecne známe a na krátko i v rečiach to tu bolo spomenuté. Pre existenciu jednoho štátu je ohromného významu obchod, import, export; však na tom sa zakladá všetko. Ktorý štát je materielne, finančne dobre postavený, ten i v politike internacionálnej platí a padá na váhu. Nenie, to tedy tak malá vec, vec korridoru, a nemôžem to pochopiť, že Češi a Slováci, v ichž žilách predsa koluje obchodná krv, však vieme, že Čecha-obchodníka nájdeme na celom svete, všade; on bol vraj už pred Kolumbom v Amerike, to je známe, A Slováci? veď sú to rodení obchodníci, podnikavý, pracovitý, obchodný národ. Slováka nájdeme tiež všade na celom svete a tedy hovorím, že sa divím, že Češi a Slováci po utvorení našej republiky, keď taká veľká, vitálna otázka bola na tapete, tak chladne sa chovali proti tejto otázke, že nevyužil ten moment celý národ, celá diplomacia a všetci, aby bolo uskutočnené to, čo by ho dnes postavilo na prvé miesto štátov strednej Evropy.
Pravda, p. minister zahraničia Beneš predniesol tu to, že sa konajú už jednania, aby sme dostali prístup k moru, pravda už nie korridorom, naším územím, ale železničným spojením. Ale to pre našu existenciu, pre náš námorný obchod nestačí.
Aby som odpovedal tomu pánovi, ktorý ma v tejto otázke apostrofoval, dovolím si pripomenúť to, čo bolo tedy povinnosťou a čo bolo úkolom našim, aby sme napravili to, čo sa zameškalo.
Ctený pán kolega môže byť presvedčený, že československá ludová strana, a dúfam všetky strany, budú podporovať tie ciele, ktoré by nás privedly k tomu, čo som tu znázornil, že by naša republika mohla naviazať svetový obchod. Potrebné je za prvé, abysme si zabezpečili medzi Bratislavou a medzi niektorým prístavom na adriatickom mori železničné spojenie. To je práca diplomacie a uvidíme, či naša diplomacia bude stáť na tej výši svojho povolania, že to prekoná, keď už zameškala diplomacia naša vymôcť si ten koridor potrebný k existencií štátu, totižto možnosť konať námorný svetový obchod, tedy povinnosťou našej diplomacie je napraviť to, čo sa dá zabezpečiť, totiž železničné spojenie medzi Bratislavou ako emporiom prvej triedy československej republiky a morom.
Po druhé je potrebné zabezpečiť na Adrii prístav. To sa môže stať buďto prenájmom storočným, ako sa to u iných štátov dialo, alebo, o čom však pochybujem, že by sme si kúpou navždy zabezpečili tam prístav. Tretia potrebná vec je, abysme mali svoje námorné, kupecké loďstvo. Po štvrté je treba, abysme utvorili námorníctvo, školy námornícke, abysme zdvihli náš priemysel a obchod i produkciu tak, že bysme mohli vyvážať svoje výrobky. A máme produkty v československej republike, ktoré sú pre export a máme zase potreby, a mnoho potrieb, ktoré potrebujeme my do nášho štátu! Tedy to všetko je povinnosťou diplomacie, aby sa to uskutočnilo. Takto bude nielen hmotne, nielen finančne zlepšený stav republiky, ale týmto spôsobom budeme robiť takú obchodnú politiku, že náš prestyž, naše renomé a náš vliv medzinárodný bude zvýšený a nestanú sa také veci, ako sa stály, že Československá republika, o ktorej sme dúfali, že bude veľkým faktorom v strednej Evrope, tej výšky nedocielila, nedosiahla jej, vidíme, že nezmohútnela, naopak že nás ešte chcú odstrašiť a naše hranice nám zúžiť. Tedy moja kritika tejto zahraničnej politiky našej cieli tam, aby sa zameškané chyby napravily, necieli ale k tomu, aby sme dobré meno našej republiky zmenšovali, ako sa to dialo kritikou Nemcov a Maďarov. Cieľ mojej kritiky je dobro, blahobyt republiky,
Keď sa teraz spýtame, čí je to vinou našej diplomacie, či vinou ententy, alebo jednotlivého štátu, ako to tam p. kolega pomenoval, že vinou Itálie, myslím, ako som už spomenul, že je to vinou našej diplomacie, že nemala dosť energie uskutočniť ten vitálny požiadavok nášho štátu. Ale je to i vinou ententy. Snáď to bola závisť a strach Anglie - a tu Angliu kladiem na prvé miesto - že, keby sme boli dostali korridor, severní Slovania spojili by sa s Jugosláviou a sblížila by sa idea sdruženia slavianskych národov. Tento strach, táto bázeň Anglie pred panslavismom bola snáď jedna príčina toho, že nepodporovala spojenie severných Slavianov s Jugoslá-viou. Však známe politiku Anglie. Keď bola japonsko-ruská vojna, vtedy Anglia sa držala Japonska, aby potlačila Rusko, lebo Rusko bolo Anglii vždy velkým sokom; veľkým konkurentom v jeho svetovej politike, v jeho orientálnej politike. Aby soslabila Rusko, podporovala Japonsko. Podobne vidíme to vo svetovej vojne, keď hrozilo Nemecko vyrásť Anglii nad hlavu, Anglia podporovala Rusko a spojila sa s Ruskom, aby potlačila Nemecko. To je tá svetová politika veľkého štýlu Anglie. Anglia chráni len svoje ciele, lem svoje záujmy a bráni svetovú politiku. Vtedy mali sme to konať i my, i naši diplomati to mali konať, to jest chrániť si vždy to, čo je potrebné štátu. Anglia raz podporuje Slovanov, keď ich potrebuje, ale potom ich zase zanecháva, keď jej začínajú byť nebezpečnými (Sen. Matuščak: Jako ľudová strana!) O ľudovej strane budeme čo najshôr hovoriť, teraz budeme ale hovoriť o svetovej politike, o stykoch republiky a o jejim postavení vo svetovej politike. Tedy je možné, že i pri tejto otázke mala tiež Anglia ruku vo veci, že nedovolila, abysme dosiahli priameho spojenia s morom, lebo vtedy to ohromné Slovanstvo by bolo zmocnené, keby sa celé severné Slovanstvo mohlo spojiť s Jugosláviou, to by viedlo k ďalšiemu spojeniu. Pravda, sú tu Poliaci, to sú tiež Slaviani, ale ti nikdy nekonali slavianskej politiky, žiaľbohu, že na vlastnú škodu sa naučia, že i oni musia konať slovanskú politiku a nie nemeckú alebo maďarskú. Čo sa týka Itálie je pravda, že Itália nám je tiež taký sok, konkurent ako Anglia. Ona sa tiež bojí, že slovanské národy dostanú na Adrii veľký vliv a prevahu. Ako som spomenul aj chybná energia diplomacie, aj machinácie ententy boly príčinou toho, že sme ten krásny ideál korridoru nemohli uskutočniť. Abysom skončil túto čiastku svojej reči, chcem poznamenať ešte, že teraz, keď sa to neuskutočnilo, povinnosťou našej diplomacie je to napraviť, povinnosťou našej diplomacie je zabezpečiť železničné spojenie z Bratislavy k moru a povinnosťou jej je i robiť opravdu námornú svetovú politiku. Čo sa tyká stykov zahraničných, musíme obzvlášte my Slaviani mať pred očima sbližovati sa, lebo len tak budeme mocní, keď kmeny slavianske v spoločných záujmoch budú sa podporovať. Vtedy, keď sme nesmeli, keď nám bolo zakazované robiť panslávsku politiku, za minulého režimu, vtedy sa robila panslávska poli-tika. I mňa vždy držali za pansláva i Čechov, i Rusov i Chorvátov. Keď sme nesmelí robiť, tak sa robila politika panslavismu. Dnes, keď by to národy mohli robiť, dnes to nekonajú. Len veľmi pomaly naväzujeme sem tam styky s našimi slovanskými súkmeňovci. (Sen. Kada; Dnes jest druhá idea, nenárodnostní politika!) Národnostná politika je a bude vždy, poneváč národy, nikdy nepríjdu k tomu, že by jednou rečou hovorili, budú vždy hovoriť rôznymi réčmi a budú svoju kultúru vyviňovať na národnostnom podklade. Pravda, to uznávam pánu kolegovi, že rozdiel reči a národnosti nemá robiť rozdiel medzi národami, že by to však prestalo, že by si jeden národ svoju reč materskú nectil a nevážil a ju nesdokonaloval, že by to prestalo, to neprestane nikdy. Národnosť nesmie deliť národy, veď každá reč je potrebná, každá reč je užitočná, čím viace rečí kto vie, tým je lepšie. Každá reč je kapitál. Tedy tým, čím som začal svoju reč, že kurz československej politiky má sa zmeniť, to teraz opakujem, keď som už predniesol a osvetlil to, čo som tvrdil, že na miesto vnútorných bojov, stranníckych bojov, má miesto takých návrhov, ktoré ohrozujú pokoj republiky, ktoré urážajú city miliónov, ktoré stavajú v republice brata proti bratovi a ktoré nedonášajú do republiku ani haliera zisku, musí byť vedená československá politika veľkého štýlu, politika námorná, svetového obchodu, a ten starý kurz sa musí meniť.
Prejdeme teraz na sociálne otázky. Československá ľudová strana chce brať účasť v riešení sociálnych otázok. Národ sa neskladá len z jednej triedy, z jednej vrstvy, ale národ je z mnohých jak telesne, i tak duševne pracujúcich vrstiev, z mnohých tried, ktoré všetky sú potrebné, jedna bez druhej nemôže byť. Rolník je potrebný robotníkovi a inteligentovi, a robotník je potrebný roľníkovi a tomu robotníkovi zas je potrebná i tá buržoázia, tomu robotníkovi je potrebný ten inteligent, ktorý sa učí, ktorý sa naučí stavať stroje, budovať továrne, lebo bez tých strojov, bez tovární, bez železnic, bez rušňov, bez výtvorov inteligencie, nemohol by ani ten robotník existovať. Tedy národ sa skladá z mnohých tried, ktoré sú si potrebné a preto nenie správne, aby v jednom štáte len jedna trieda sa podporovala, aby v jednom štáte len jedna trieda vzala do rúk vládu na úkor druhej, a preto i ľudová strana nechráni záujmy len jednej triedy, ale ľudová strana chce zastupovať celý ľud. Kdo je ten ľud? Ľud je všetko, ľud sú roľníci, ľud sú robotníci, priemyselníci, obchodníci, učiteľia, profesori, kňazi, inžinýri, úradníci, všetci, to všetko je ľud. (Sen. Matuščák: Ale nemáte patent na to vy sami, ľudová strana!) My nemáme patentu, ale nemá patentu nikto, žiadna strana nemá patentu. O čo tu ide? O to, že strany zastupujú isté záujmy. Jedna strana zastupuje ten záujem, druhá strana zastupuje iný záujem, a ľudová strana chce zastupovať súmerne, harmonicky, všetky vrstvy, všetky triedy, celý národ. (Sen. Cífka:V prvé řadě klerikální a kapitalistické!) Pane môj, to nenie pravda, že by ľudová strana len klerikálnou alebo kapitalistickou bola. Majte trpelivpsť. Ja prejdem na tie detaily, kde dokážem, že ľudová strana tak chce podporovať a podporuje robotníkov ako roľníkov, tak priemyselníkov, ako i iné triedy. (Sen. Kada: A veliký roskol robí v politice!) Druhé nerobia žiadneho rozkolu? Ale i na to prijdem.
Tedy na začiatku svojej reči som predvídal, čo sa teraz stalo, povedal som, že dúfam, že slávny senát bude stáť na výši svojho úkolu, že bude si vedomý toho, že pojednávanie môže sa diať len pokojným spôsobom. Ako by to vysbralo, keby lekári prišli na konsilium a začali len kričať jeden na druhého. Či by oni pomohli, uzdravili niečo? My sme tiež lekári, všetci, ktorí sme tu a liečba sa nemôže diať krikom,ale môže sa diať pokojným rozvážnym pojednávaním. Stroj sostáva z mnoho čiastok. Keď sa v stroji len jedna čiastka opatruje a druhé sa zanedbávajú, ten stroj nepracuje, ba sa i zastaví. I v národe, v štátnom stroji, keď sa len jedna čiastka národa, jedna vrstva, jedna trieda podporuje a druhé zanedbávajú a odstrkujú, ten stroj štátny nemôže dobre pracovať, ba môže sa i zastaviť. Vláda autokracie padla, vláda aristokracie padla. Moderný život a nový svet priniesol nové heslá. Vláda militarismu, vláda kapitalismu: - budeme o tom hovorit - vláda proletariátu, vláda buržoázie, také heslá sú dnes. Ktoré má byť to heslo, ktoré sa má uskutočniť? Má panovať vláda militarismu? Nech nás pán Boh chráni! Však nám Nemecko ukázalo, kam vedie vláda militarizmu prehnaného. Čím bojovalo, tým zahynulo. V Nemecku už malé deti dostaly za hračku vojakov a kanony. Tým je všetko povedané. Vojsko je potrebné pre štát, musí byť, aby udržalo vnútorný pokoj, aby zabezpečilo štát proti nepriateľom, ano vojsko vojsko musí byť, ale nesmie sa z toho vyvinúť potom tá vláda militarizmu ako sa to vyvinulo v Nemecku. Vidíme, kam to Nemecko zaviedlo. Tedy ani vláda autokracie neníe oprávnená, ani vláda aristokracie, ani vláda militarismu. Či je tedy oprávnená vláda kapitalizmu? Nenie oprávnená ani tá, lebo neníe možné, aby len kapitál mal riešiť otázky štátne, hmotné i duševné. Kapitál je potrebný, však to uznal i bolševizmus v Rusku, že kapitál je predsa potrebný, lebo bez kapitálu nemôže byť obchod, nemôže byť priemysel, nemôže byť vykonávaná práca, áno kapitál je potrebný, ale vláda kapitalizmu? To nie, že by to malo panovať nad všetkým.
Prejdeme ďalej. Či je oprávnená vláda proletariátu? Proletariát: Tým rozumieme najviac pracujúcu triedu. Ako som hovoril, keby len jedna trieda vzala do svojej ruky vládu na úkor druhých tried, to by viedlo k nespokojenosti, k reakcii, k bojom. Tedy nenie oprávnená ani vláda proletariátu, leba to by škodilo i jemu, to by škodilo celému štátu, to by škodilo celej spoločnosti ľudskej. Práve tak nenie oprávnená ani vláda buržoázie. Slovom v jednom štáte nesmie jedna alebo druhá trieda do svojej ruky vziať vládu, potlačovať druhé triedy a vykonávať moc a vládu svoju na úkor druhých. Tedy čo má panovať, aká vláda má panovať, keď z tých vlád, ktoré som spomenul, žiadna nie je oprávnená, aby panovala? Ktorá vláda iná tedy, panovať? Ľudovláda demokracie to má byť, a to chce československá ľudová strana, chce vládu demokracie, ľudovládu.(Sen. Matuščák: Straníckou politiku! Jakou, politiku jste délali? Stranickou! Všechny výhody jste měli a my žádné!) Prijdeme na to! (Výkřiky.)
Místopředseda Klofáč (zvoní): Prosím pány, aby nerušili řečníka.
Senátor dr. Kovalík (pokračuje): Tedy ostaňte vy vždy len v opozicii, neuznávajte nič, neuznávajte ani tej najsvätejšej pravdy, ostaňte a oponujte vždy, ja proti tomu nemám nič. Tedy ktorá vláda je oprávnená? Oprávnená je vláda demokracie, t. j. ludovláda; áno, nech vládne ľud a nech vládne každá čiastka, každá trieda, z ktorých sa tento ľud skladá. A ako majú vládnuť? Svorne, harmonicky, lebo len tou svornou harmonickou prácou všetkých tried, všetkých vrstiev národa, tou opravdovou, spravodlivou demokraciou, tou môže byť štát upevnen, tou demokraciou budú občania štátu uspokojení, a to si žiada Ľudová strana.
Prejdeme teraz na otázku, robotnícku, aby som dokázal tým pánom, že Ľudová strana nestará sa len o klerikalizmus a kapitalizmus, ale že sa stará i o robotníka, že chce, aby robotníci malí zabezpečenú existenciu, chce, aby robotníci, či továrenskí alebo poľnohospodárski, dostali za svoju prácu primeranú mzdu, aby mohli oni a ich rodiny žiť, žiada, že by robotníctvo bolo poistené, že by malo pojistenie proti neschopnosti k práci, žiada, keď je zisk práce väčší, aby i tam mzda pomerne bola zvýšená, ale nie tak zvýšená, že by to bolo na úkor a škodu produkcie (Tak jest!), aby továrny bankrottovaly. Keď zkúmam stav robotníctva v terajšom čase, môžem zistiť to, že sa mzda robotníkov vo veľkej miere zvýšila.
V Žiline som zistil u jednoho staviteľa, že murár si žiadal za jednu hodinu práce 8 korún a keď tedy pracuje za den 8 hodín, má ten murár, ten robotník za deň 64 K. To robí za mesiac, keď počítame 24 dní v mesiaci 1664 K. Koľko platu má učitel slovenský? 300, 400 K. Pýtame sa tedy, či je to v harmónií, v súlade, či je v súlade práca a mzda toho robotníka a toho učiteľa, ktorý pracuje nielen duševne, ale i telesne svojimi plúcami? Keď teda robotníci teraz materielne sú lepšie postavení než bolí v predošlých časov, má možnosť si majetku nasporiť. Možnosť usporiť si majetku pre všetky triedy, i pre tých malých lúdí, je práca a sporivosť. Tedy keby páni sociálni demokrati, ktorí, jako vidíme, všetci odišli a nechceli sa poučiť, (Hlas: Mají konferenci!), keby ti sociálni demokrati povedali svojim robotníkom, a to platí i roľníkom a priemyselníkom, aby každý deň odložil korunu, kto môže dve, tri koruny a kto môže i pät korún, tak by za mesiac odložil peknú sumu, a tak by si i ten malý človek mohol naskladať kapitál, keby sporil a keby za ten kapitál nekupoval alkohol (Tak jest!) a keby sa ten roľník, priemyselník, robotník to, čo ťažkou prácou nazdobudne, nenosil do krčiem a keby tak za drahé peniaze nekupoval alkohol, ktorý je otravou slovenského národa a je otravou človečenstva. Za alkohol, za pálenku a na pijatiku sa vydáva mnoho peniazí, ale keď by si každý ukladal pre svoju rodinu a naskladal si majetok, tak by bolo i otázku delnickú ľahšie riešiť, lebo by si i roľníci, priemyselníci i robotníci mohli ten majetoček, menší alebo väčší dľa svojej práce a dľa svojej usilovnosti a úspornosti usporiti a mohli by sa stať z robotníkov a remeselníkov kapitalisti. Áno, to by bolo veľmi užitočné, keby páni kolegovia, sociálni demokrati učili, napomínali nielen k práci, ale i k sporivosti. Potom by sa nemohlo povedať: My proletári vždy sme chudobní - a vždy len chudobu spomínať. K tomu je potrebné, aby pri práci bola i sporivosť a nevydávať ťažko zarobené peniaze na alkohol.
Každý občan má príležitosť nazhromaždiť si majetok. K zdravej existencii štátu je podmienkou vlastnosť súkromného majetku. Tým nerozumiem to zneužívanie práce iných na hromadenie miliónov a miliard. Tým to nerozumiem, ale rozumiem tým to, že každý občan republiky, každá trieda, a každá vrstva má príležitosť nadobudnúť si majetok. Podmienkou k zdravej existencii a k zdravému životu štátu, je tedy vlastnosť súkromneho majetku, lebo keby ho nebolo, prestáva práca, prestáva usilovnosť a prestáva konkurencia, lebo každý pracovník by si myslel, načo pracovať, keď si nemôžem nadobudnúť majetok, alebo keď si ho nadobudeme, vezmú mi ho. Prestáva tedy usilovnosť, prestáva konkurencia práce a tým prestáva i šťátny život. Štát prišiel by na mrtvý bod, nevedel by sa hnúť. Tedy len vlastnícke právo majetku môže udržať štát v jeho hmotnej existencii. Tým každému pracovníkovi, či fysicky alebo duševne pracujúcemu dodáva sa vôľa, dáva sa chuť a inšpirácia k práci.
Prejdeme k otázke roľníckej. Čo sa robotníkov týka, spomenul som, že Ľudová strana nielen slovom a heslami, ale programom a svojim jednaním, jak v odboroch, tak i v živote podporuje a chce podporovať záujmy robotníkov, podporuje ich v továrňach, podporuje robotníkov zemedelských, zakladá družstvá a kde je toho treba, podporuje záujmy robotníkov v sneme a na príslušných miestach, lebo Ľudová strana chce podporovať záujmy všetkých tried a vrstiev národa a tedy i roľníkov. Ľudová strana žiada, aby roľníci z tých veľkostatkov dostali pozemky, ktoré by za primeranú cenu a ľahkým spôsobem v dlhšom čase splatili a mohli si nadobudnúť majetok. Ľudová strana chce tedy podporovať záujmy roľníkov v ich vitálnych otázkach, chce podporovať ich zaujmy i inak, hospodárskymi školami a i inými ústavy, chce, aby existencia roľníkov bola zabezpečená a nie vyúžitkovaná a vyssávána ich práca štátom a inými vrstvami. Čo sa týka rozdelenia majetku, ako som spomenul, žiadame, aby si delníci z tých veľkostatkov zadovážiť mohli zem, ale pre existenciu štátu, pre zásobovanie štátu a pre zásobovanie neproducéntov treba, aby bol udržaný stredný majetok. Lebo len stredné majetky dávajú možnosť štátu ľahko zásobovať, len na tých stredných majetkoch je produkcia, ktorá môže byť dodaná neproducentom, len na tých stredných majetkoch sa môže pracovať i s hospodárskymi strojámi, ktoré zväčšujú výrobu ä ktoré dávajú možnosť dodávať zásoby neproducentom. Všetko sa to v našej republike stalo, že určilo sa maximum stredného majetku na 150 hektárov rolí a 110 hektárov lesov. Myslím, že je nie v záujme jednotlivcov, ale v záujme štátu, aby tieto stredné majetky mohly dokázať ešte väčšiu produkciu, aby mohlo na tých majetkoch pracovať hospodárskymi strojámi, je žiaduce, aby toto maximum bolo ešte aspoň o sto hektárov zvýšené, tak bolo by zaistené pre štát lepšie zásobovanie. (Mistopředseda dr. Soukup převzal předsednictví.)
Čo sa zásobovania týka, prišli sme teraz do takej, kríze, že vidíme núdzu a biedu. Kto je toho príčinou? Však už od roku drží vládu v rukách sociálne-demokratická a agrárna vláda, tedy ona je príčinou toho, prečo to nepredvídala, prečo sa nevykonaly, už dávno potrebné zaistenia, aby sme do takého stavu nedostatku neprišli, v akom sme dnes.
Prvá podmienka, aby naše zásobovanie bolo zabezpečené, je, aby ani jediné zrnko obilia z nášeho štátu sa nevyviezlo. Ale čo sa stalo vlani? Pod tou vládou sociálne-demokratickou, spojenou s agrárnou stranou sa stalo, že stá a tisíce vagónov obilia sa vyvážalo z našej republiky. Tedy nie Ľudová strana je príčinou toho, ale vidíte, že máte už rok v rukách vládu a vidíte, v akej situácii sme. Prečo obviňujete Ľudovú stranu z takých činov a nie seba?
Je tedy treba, aby z republiky nebolo vyvezené ani jedine zrnko obilia. Aby sa to stalo, je treba, aby naše hranice boly chránené, aby sa tam nestávaly také veci, aké sa dialy po čas dosavádnej vlády, že totiž treba že so vedelo, že sa vyvážajú vagóny obilia, strážnici, ktorí tomu mali zabrániť, dovolili to, poneváč boli podplatení. Nech štát radšej platí všetkých strážnikov na hraniciach dobre, nech im dá odmenu, s ktorou môžu byť spokojní, aby tým skôr, a tým presnejšie konali svoje povinnosti a zabraňovali vývozu.
Čo sa priemyslu týka, je treba podporovať i ten, a síce tak, že sa bude konať múdra, rozvážna politika importu a exportu, V terajšom čase sa to môže diať len kompenzačným spôsobom, totiž, keď my najprv naše zbožie, našu výrobu, naše produkty, potrebné pre domácu potrebu si zadržíme, ale nadvýrobu, zvyšok dáme na export, a keď dovezieme za to zbožie, ktoré je nám potrebné. Môžeme vyvážať cukor, drevo, uhlie. Potrebujeme vlnu, kože, stroje, petrolej a iné vecí. To sa tedy múdrym kompensačným spôsobom dá robiť, keď hranice budú otvorené a keď obchod bude uvolnený.
Prejdem ešte na jednu vážnú otázku, na otázku úradnictva. Zdôrazňujem to, že v celej československej republike a zvláště u nás na Slovensku potrebné je, aby úradnictvo bolo nestranné, aby úradníctvo bolo úplne volné, lebo strannicke úradníctvo je na úkor administrácie a jurisdikcie. Úradníctvo nesmie byť strannicke, každý úradník má slobodne, voľne, neviazané stranníckými ohľady, ale jedine zákonom, zjednávať občianstvu právo, má riešiť jeho administratívne a jeho právne záležitostí. Vidíme, že na Slovensku budú sa. sriaďovat nové župy. Na miesto 14 starých žúp, bude 6 nových, a čo počujeme? V čelo týchto žúp majú byť postavení úradníci, a síce zase stranníci. Ako to bude vypadať, keď župani, hlavní slúžní, notári, všetci budú vedení len stranníckymí ohľadmi? To je nie dobre. I ten župan, i hlavný slúžny, notár i rychtár - po česky starosta - čím je? Tí úradníci všetci majú sa cítiť voľnými. Nesmia sa cítiť viazanými sírannickými ohľadmi. Je žiaducné, aby pri novom usporiadaní žúp na Slovensku boly v čelo týchto žúp a v čelo úradov jak adiministrativnych, tak i súdnych postavení úradníci, ale nie stranníci. Úradník musí byť nestranný, aby nestranne zjednal každému občanovi jeho právo.
Tým menej smie byť strannícke vojsko. Vojsko je na to, aby chránilo poriadok doma, aby chránilo hranice štátu a nie na to, aby bolo upotrebené k stranníctvu. Však vieme z histórie starého Ríma, že tam si šlo sa niekoľko vojakov a vyhlásili cisára. Vládli pretoriáni. Čo sa im páčilo, to robili. Kam by to viedlo, keby í v našej republike bolo vojsko upotrebené k stranníckym cieľom?
Prejdem teraz na otázku národnostne-politickú, A tu chcem reagovať na rečí pánov kolegov nemcov, na reči, ktoré som počul v snemovni. Na rečí pána Lodgmana a na reči pánov kolegov senátorov Lukesche a pána Hellera. Tito pripomínali, vo svojich rečiach, že Nemci nikdy nestrpia, aby Česi boli nad nimi pánmi a aby oni boli otrokmi. Však o to sa ani nejedná. V štáte našom neníe nikto pánom a neníe nikto otrokom. Nemci a Maďari majú v našom štáte také práva, aké Slovania v iných štátoch nemali nikdy. Majú svoje školy, majú svoje kultúrne inštitúcie, majú právo všade užívať svojej reči i v parlamente. Ba, keď rečník nemecký alebo maďarský bol vyrušovaný vo svojej reči, videl som, jako pán predseda snemovne Tomášek vzal zvonek a žiadal, aby rečníka nemeckého neprerušovali. Tedy Čech háji právo nemeckého rečníka. >Mein Liebchen, was willst du noch mehr?< (Německý výkřik: To je právo, které máme? Jiného práva neznáte?) Máte aj iné práva. Pp. kolegovia hovorili, že nestrpia, aby Česi nad nimi boli pánmi a oni otrokmi. To politika československá predsa nežiada, odkiaľ tedy majú pánovia ideu pánov a otrokov? Nechcem upodozrievať ani našich pánov kolegov, ani rakúskych Nemcov, ale ja odvozujem ideu pánov a otrokov od Veľkonemcov, tam sa to zrodilo, oni chceli vždy panovať a utlačovať. Vidíme, čo sa robilo s Poliakmi, čo sa robilo v Poznaňsku. Chcem tu opät užiť jedno nemecké príslovie, nechcem ho však užiť na našich pánov kolegov, ale musím spomenúť toto príslovie, ktoré sa dobre hodí a patrí na Veľkonemcov, ktorí mali vždy ideu - a súvisí to s nich militarizmom - panstva a podrobenia iných národov. To porekadlo znie takto: Wie der Schelm ist, so denkt er. (Veselost.) Povedal som už, že sa to nevzťahuje na našich pánov kolegov, ale vzťahuje sa to na tých, ktorí chcú panovať a ktorí chcú mať otrokov. Československá republika nechce mať pánov a otrokov, ale chce mať rovnoprávnosť.