§ 15.
(1) Po uplynutí zmienenej lehoty súd, opatriac z úradnej povinnosti, menovite vzhľadom sa podané pripomienky, vysvetlenia a doplnenia snáď potrebné, vykoná o úprave pomerov osadníckych v každej jednotlivej osade miestné šetrenie.
(2) Doba i miesto šetrenia oznámené buďte vyhláškou vyvesenou po dobu 15 dní na tabuli pri súde a spôsobom obvyklým v obci, v ktorej území je osada, i v osade.
(3) Vyhláška táto, vyzývajúca tiež všetky osoby, ktoré sú v pomere osadníckom (§ 1), by sa zúčastnily šetrenia, má obsahovať upozornenie, že tí z nich, ktorí nebudú pri miestnom šetrení osobne prítomní, alebo zákonným zástupcom alebo plnomocníkom zastúpení, budú pri tom platne zastupovaní, pokiaľ súd neuzná za vhodné sriadiť im dľa ustanovení tohoto zákona opatrovníka, obecným (obvodným) notárom obce, v ktorej leží osada(§ 16), ďalej poučenie o prípustnosti dohody dľa paragrafú 18 a 19 tohoto zákona a o tom, že s výnimkou práv a povinností z pomeru osadníka ku bratskej pokladni zaniknú bez nároku na náhradu všetky práva a povinnosti z pomeru osadníckeho, ktoré nebudú ohlásené súdnemu orgánovi miestné šetrenie riadiacemu najneskôr do skončenia miestneho šetrenia v tej ktorej osade (§ 17), ako aj prípadné dohady o týchto právach o povinnostiach dľa §§ 18 a 19 ujednané, ktoré nebudú súdu ohlasené najdlhšie v lehote stanovenej v druhom odstavci § 18.
(4) Opis vyhlášky buď súčasne zaslaný doporučene jak príslušnému riaditeľstvu štátnych lesov a statkov (správe banského a hutného závodu štátneho), tak i všetkým osadníkom, ktorých bydlisko je súdu známe.
§ 16.
(1) Pri miestnom šetrení buďte, a to dľa potreby pri súčinnosti svedkov, znalcov, pamätníkov a pod., zistené všetky z pomeru osadníckeho vzišlé práva a povinnosti každého osadníka v osade ku štátu, práva a záväzky štátu k osadníkovi, ich právny základ alebo aspoň skutočný nerušený výkon od 1. januára 1914 (§ 1 odst. posledný) i všetky skutočnosti významné pre ich ocenenie (§ 8).
(2) Osoby, ktoré sa domáhajú úpravy právnych pomerov na základe tohoto zákona, pokiaľ nebudú pri miestnom šetrení účastné osobne alebo zastúpené zákonným zástupcom alebo plnomocníkom, zastupuje pri šetrení tom platne príslušný obecný (obvodný) notár obce, v ktorej leží osada, pokiaľ súd príslušný dľa §u 13 neuzná za vhodné sriadiť im opatrovníka. Súd môže z dôvodných príčin, menovite vtedy, lzä-li očakávať, že sa tým pokračovanie zkrátí, sjednoduší alebo zľavní alebo ide-li o spletité právné otázky, ustanoviť spoločného opatrovníka alebo i viac opatrovníkov všetkým práve naznačeným osobám u tejže osady alebo väčšiemu počtu ich a má tak urobiť, ak sa presvedčí, že medzi osadníkmi niet o úprave osadníckych pomerov shody. Plnomocníkom môže byť každá svojprávna osoba.
(3) Výlohy vzniklé uvedenou činnosťou obecných (obvodných) notárov alebo opatrovníkov hradia jednotliví zastúpení osadníci dľa pomeru ceny práv (§ 8) im priznaných a buďte určené, nedojde-li k inej úmluve, usnesením súdnym dľa § 17. Výlohy tieto sú splatné do 30 dní odo dňa právoplatnosti zmieneného usnesenía.
(4) Dohodu dľa §§ 18 a 19 môže obecný (obvodný) notár alebo opatrovník dľa predchádzajúceho odstavca sriadený ujednať teprve vtedy, keď bolo zahájené miestné šetrenie v osade.
§ 17.
(1) Šetrenie miestné prevedie súd postupne vo všetkých osadách tejže obce. Ide-li podľa výsledku tohoto šetrenia aspoň v jednej z týchto osád o priďelenie pôdy lesnej alebo pasienkov (§§ 4 a 6), vyžiada si súd po uplynutí 30 dní po dni, kedy bolo skončené posledné z týchto šetrení, rozhodnutie príslušného župného úradu o tom, či pridelenie sa má stať do spoluvlastníctva oprávnených osadníkov a či do vlastníctva obce. Rozhodnutie to, ktoré sa má stať so zreteľom na možnosť riadneho hospodarenia a na prejavené prianie zúčastnených osadníkov, sdelí župný úrad jednak príslušnému riaditeľstvu štátnych lesov a statkov (správe banského a hutného závodu), jednak oznámi ha vyhláškou, vyvesenou po dobu 15 dní na úradnej tabuli, spôsobom obvyklým jak v obci, o ktorú ide, tak v každej osade tejto obce. Na rozhodnutie župného úradu môže osadník podať v lehote práve uvedenej u župného úradu sťažnosť k ministerstvu zemedelstva.
(2) Akonáhle rozhodnutie v predchádzajúcom odstavci uvedené nadobudne moci práva, sdelí ho župný úrad súdu, vyhlási ho spôsobom uvedeným v odstavci prvom a ustanoví v tej vyhláške lehotu 30 dní pre prípadnú dohodu podľa § 18. Súd riadiac sa týmto rozhodnutím, upraví podľa výsledku miestneho šetrenia, po prípade podľa dohody strán (l§§ 18 a 19) prizerajúc na vzájomný ich prospech v medziach tohoto zákona usnesením všetky práva i povinnosti všetkých osadníkov tejže obce z pomeru osadníckeho vzišlé.
(3) Nejde-li v tej ktorej obci o pridelenie lesnej pôdy alebo pasienkov, upraví súd usnesením podľa predpisov predchádzajúceho odstavca všetky práva i povinnosti všetkých osadníkov z pomeru osadníckeho pre každú osadu zvlášte po uplynutí 30 dní po dni, kedy sa skončí miestné šetrenie, v tej osade tejže obce, v ktorej sa skončí naposled.
(4) V usnesení podľa odstavca druhého alebo tretieho súd menovite rozhodne o každom účastníkovi, či a pokiaľ je tu pomer osadnícky a po prípade, ktoré sú vzájomné dosiaľ, nezaniklé práva a povinnosti z pomeru osadníckeho a aká je ich cena (§ 8); vysloví zánik osadníckeho pomeru a zmienených z neho vzišlých práv a povinností a určí, ako sa práva a povinnosti tieto upravujú, menovite ktoré pozemnoknižné zmeny majú nastať, či a jak veľká náhrada a kým sa má platiť dľa § 9, ktoré podiely spoluvlastnícke náležia poprípade jednotlivým osadníkom dľa §§ 4 a 6, ktorá pôda lesná alebo ktoré pasienky prideľujú sa obce atď. Pri tom súd na návrh riaditeľstva štátnych lesov a statkov (správy štátneho banského a hutného závodu), podaný pred skončením miestneho šetrenia v osade prikáže, nedojde-li k inakšej dohode (§§ 18 a 19), v medziach predpisov tohoto zákona osadníkovi (osadníkom) náhradou za plochy pozemkové, ktoré by jemu (im) dľa tohoto zákona maly byť prikázané, alebo za práva, ktoré by jemu (im) takto maly byť ku štátnym pozemkom priznané, iné vhodne položené a rovnakú cenu (§ 8) majúce štátne pozemkové plochy do vlastníctva (spoluvlastníctva) alebo rovnakú cenu majúce práva na takéto pozemkové plochy i proti vôli osadníka (osadníkov), jestliže sa tým dosiahne odstránenie enkláv, zaokrúhlenie alebo zcelenie štátneho nemovitého majetku alebo odstránenie enkláv z neho. Ustanovenie predchádzajúcej vety platí obdobne tiež pre prípady pridelenia lesnej pôdy alebo pastvín obciam.
(5) Pre práva a povinnosti, upravené súdnym usnesením medzi štátom a bývalým osadníkom, alebo obcou, platia všeobecné právné predpisy.
(6) Ku zmene kultury lesných pozemkov, podmienenej súdnym usnesením, nie je treba ďalšieho úradného povolenia; súd dľa potreby môže určiť ku takýmto zmenám primeranú lehotu.
(7) Uzná-li to súd vzhľadom na ďalšie pokračovanie za vhodné, vydá pre každú pozemnoknižnú vložku, ktorá má byť sriadená, zvláštné usneseníe.
(8) Pre súdné pokračovanie dľa tohto zákona platia, pakiaľ zákon tento neustanovuje ináč, zásady pokračovania nesporného.
(9) Na usneseníe okresného súdu lzä podať u tohože súdu do 15 dní po doručení sťažnosť ku sborovému súdu prvej stolice, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou, pokiaľ nejde o otázku, či kto je v pomere osadníckom podľa § 1. a či nie.
§ 18.
(1) Do 30 dní od dňa, kedy sa miestné šetrenie v osade skončí, pokiaľ sa týka v lehote 30 dní ustanovenej v odstavci druhom § 17, môžu sa jednotliví alebo všetci osadníci z osady s riaditeľstvom štátnych lesov a statkov (správou štátneho banského a hutného závodu) dohodnúť v medziach tohoto zákona o úprave vzájomných práv a povinností z pomeru osadníckeho.
(2) Dohadu takto ujednanú oznámia účastníci najdlhšie do ďalších 15 dní súdu, označiac menovite presne práva a povinnosti, ktorých sa týče, pozemky, o ktoré ide, a osoby, ktoré ich majú nadobudnúť, umluvy a splatení náhrad dľa § 9; spôsob prevedenia pozemnoknižného poriadku, pozemkové služobnosti a reálné práva, ktoré je treba v prospech riadneho hospodarenia na štátnych pozemkoch sriadiť alebo prevziať, podiely jednotlivých osadníkov v prípadoch §§ 4 a 6 atď. a po prípade tiež, ktoré otázky zostaly dohodou neupravené. Činí-li sa oznámenie o dohode poštou doporučeným dopisom, nerátajú sa dni poštovej dopravy do lehoty.
(3) Dľa možnosti a potreby buď súčasne s oznámením dohody sdelený súdu aj náležitý plán o zmenách majetku nemovitého, ktoré podľa dohody majú nastať, alebo aspoň náčrt, ktorý by dostatočne naznačoval tieto zmeny. Dohoda táto buď zapísaná do protokolu o miestnom šetrení.
(4) Dojde-li takto k dohode aspoň so dvoma tretinami všetkých osadníkov tejže osady o všetkých ich právach a povinnostiach z pomeru osadníckeho, môže súd na návrh príslušného riaditeľstva štátnych lesov a statkov (správy štátneho závodu banského a hutného) upraviť dľa zásad v dohode obsažených pomery ostatných osadníkov v osade i proti ich vôli.
§ 19.
Dohodou dľa predchádzajúceho paragrafu môže byť menovite dohovorené, že sa rušia vzájomne všetky práva a povinnosti štátu a osadníka z pomeru osadníckeho, za čo príslušné riaditeľstvo štátnych lesov a statkov, prikáže osadníkovi vhodné iné nemovitosti štátné v cene (§ 8) rovnajúcej sa cene práv a nárokov, ktorých sa osadník vzdá, po odrátaní hodnoty povinností, ktorých sa zbaví, alebo že štát vyplatí osadníkovi rozdiel cien, pripadajúci v jeho prospech dľa prvého odstavca §u 9, alebo že zaplatí zaň vo výške tohoto rozdielu náhradu (cenu prídelovú) za iné nemovitosti, pridelené mu dľa zákona prídelového zo dňa 30. januára 1920, č. 81 Sb. z. a n.
§ 20.
(1) Ide-li o pridelenie štátnej pôdy v prípadoch §§ 3 c), 4, 5, 6 a druhej a tretej vety štvrtého odstavca § 17, buď pred ujednaním dohody alebo pred rozhodnutím súdnym vyžiadané dobrozdanie príslušného župného úradu o tom, nevznikne-li tým ujma hospodareniu na zbývajúcich štátnych pozemkoch, po prípade značná ujma hospodareniu vo štátnych lesoch alebo pozemkoch.
(2) To isté platí v prípadoch uvedených v § 17, odst. 6.
§ 21.
Práva a nároky jak štátu, tak i osadníka z pomeru osadníckeho, ktoré by neboly hlásené súdnemu orgánovi, miestné šetrenie riadiacemu, najneskôr do zkončenia miestneho šetrenia v tej ktorej osade (§ 17), zanikajú s výnimkou práv a povinností z pomeru osadníka k bratskej pokladni (§ 27) bez nároku na náhradu. To isté platí o dohodách dľa §§ 18 a 19, ktoré by neboly súdu ohlásené v lehote určenej druhým odstavcom § 18.
§ 22.
Útraty pokračovania dľa tohoto zákona hradí štát s výnimkou plynúcou z ustanovenia tretieho odstavca §u 16.
§ 23.
Všetky k prevedeniu tohoto zákona smerujúce právné a úradné jednania, podania, protokoly a listiny sú oslobodené od kolkov a poplatkov, zvlášte od poplatkov prevodných, vkladných a evidenčných.
§ 24.
Miestneho šetrenia (§ 16) zúčastní sa tiež úradník evidencie katastru dane pozemkovej, ktorý obstará, pokiaľ toho treba, situačný plán, na ktorého základe a dľa právoplatného usnesenía súdneho (§ 17) prevedú sa v pozemkovej knihe a v operátoch dane pozemkovej všetky potrebne zápisy a to v prípadoch štvrtého odstavca § 9 na žiadosť osadníka alebo obce doloženou dokladmi o splatení náhrady dľa prvého odstavca a) § 9, po prípade aspoň dvoch čiastok náhrady dľa prvého odstavca b) tohože paragrafu a v ostatných prípadoch z úradnej moci.
§ 25.
Zcudzenie alebo zaťaženie nemovitého štátneho majetku služobnosťmi, ku ktorému dojde v r. 1925 na základe tohoto zákona, i keď odhadná cena jednotlivého predmetu v jednotlivom prípade bude prevyšovať 100.000 Kč, nezaráta sa do celkovej sumy 2,000.000 Kč uvedenej v druhom odstavci čl. X. finančného zákona Československej republiky zo dňa 12. decembra 1924, č. 278 Sb. z. a n., ani do celkovej hodnoty 500.000 Kč uvedenej v treťom odstavci toho istého článku; totiež platí v ďalších rokoch primerane o obdobných ustanoveniach budúcich finančných zákonov, pokiaľ by zákony tie nemaly o veci tej iného vyslovného predpisu.
§ 26.
Pri prevedení vlastníctva štátnych pozemkov na základe tohoto zákona zostáva štátu vyhradené právo na užitočné nerasty, menovite tiež živice (v to počítajúc zemné plyny) uhlia.
§ 27.
Práva a povinnosti osadníkov k bratskej pokladni zostávajú týmto zákonom nedotknuté.
§ 28.
Zákonom týmto nemení sa zák. čl. XXV. z r. 1896, zákon za dňa 27. mája 1919 č. 318 Sb. z. a n., o zaistení pôdy drobným árendátorom, ako aj zákony zo dňa 15. apríla 1920, č. 311 Sb. z. a n., a zo dňa 1. apríla 1921, č. 166 Sb. z. a n., ktoré práve uvedený zákon doplňujú.
§ 29.
(1) Pokiaľ bol pred účinnosťou tohoto zákona dohodou alebo dľa zákonov uvedených v § 28 alebo dľa nariadenia ministra s plnou mocou pre správu Slovenska zo dňa 9. apríla 1919, č. 63/1919 (č. 11 Úrad, nov. z 12. apríla 1919) pomer osadnícky v jednotlivých prípadoch zcela zrušený, zostane toto zrušenie týmto zákonom nedotknuté.
(2) Jestliže však došlo takto len ku čiastočnému zrušeniu pomeru osadníckeho, zostáva toto zrušenie zákonom týmto taktiež nedotknuté, avšak predpisy tohoto zákona platia i pre takýto pomer osadnícky a pre takto nezrušené práva a povinnosti z neho.
§ 30.
Tento zákon nevzťahuje sa na pomery vzniklé tým, že boly alebo sú štátné pozemky na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi prenajaté, do árendy dané alebo iné práva k ním alebo k ich užitkom sriadené alebo vykonávané (na pr. i ako služné, mzda, deputát a pod.) hoci v pomere námezdnom alebo inom pomere podobnom, avšak ináč, ako na základe pomeru osadníckeho v smysle §u 1.
§ 31.
(1) Zákon tento, ktorého platnosť je obmedzená na územie Slovenska a v Podkarpatskej Rusi, nabýva účinnosti dva mesiace po vyhlásení.
(2) Tým istým dňom pozbýva platnosti nariadenie ministra s plnou mocou pre správu Slovenska zo dňa 9. apríla 1919, č. 63/1919 (č. 11 úrad. nov. z 12. apríla 1919).
(3) Prevádzať tento zákon ukladá sa ministrom zemedelstva, verejných prác, spravedlnosti, financií a vnútra.