Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

I.

Výbor zemedelský pojednal o vládnom návrhu zákona vyšie uvedeného a na základe zprávy zpravodajovej uznal za potrebné previesť niektoré podstatné zmeny a doplnky rázu vecného a formálneho.

Rozmanitý stav osadníckych pomerov vyžiadal si v § 1. vecnú zmenu, ktorá je obsažená v odstavci druhom uvedeného paragrafu z tých dôvodov, že bývalé organy štátu uhorského po roku 1884 urobili také správne opatrenia, dľa ktorých práva a povinnosti osadníkov, prinaležajúce ím na základe námezdného pomeru boly obmezdené alebo vôbec zrušené, bez náhrady. Taktiež by boli bývali dľa pôvodného znenia vládneho návrhu vyradené z dobrodenia tohoto zákona osady Hronec, Tisovec, Michalová a Sihlá. Dôsledku prijatia odstavca druhého, boly prevedené zmeny v nasledujúcich §§ tak, aby baly v súhlase s týmto odstavcom.

Zásadná zmena bola prevedená v § 4, do ktorého sa dáva nový odstavec štvrtý. Dľa ustanovenia tohoto odstavca je možné prideliť lesnú a pasienkovú pôdu buď do spoluvlastníctva oprávneným osadníkom tejže osady, alebo do vlastníctva obce.

Prijatie týchto dvoch možností o prídele lesnej a pasienkovej pôdy vyžiadalo si v ďalších §§ odpovedajúcu zmenu, menovite čo do spravovania a hospodarenia v lesoch a obhospodarovania pasienkov.

V § 6 odstavci 7. výbor zemedelský urobil doplnok v tom smysle, že pre pasienky pridelené dľa tohoto zákona neplatí zákon zo dňa 26. apríla 1924, č. 87 Sb. z. a n., o úprave užívania niektorých pastvín. Ustanovenie toto však nevylučuje možnosť pridelenia ďalšej pasienkovej plochy obciam do užívania vo smysle ustanovenia zákona, č. 87 ex 22.

V § 8 bola urobená zmena, týkajúca sa náhrady za pridelené pozemky tak, že pôvodné sadzby určené ku srážke náhradovej ceny boly jednonásobne zvýšené. Výbor zemedelský túto zmenu previedol z tých dôvodov, že pôda, ktorá sa bude prideľovať do vlastníctva podľa tohoto zákona, nemôže vôbec porovnávať sa čo do výnosnosti pôde na veľkostatkoch podľa záborového zákona zabranej.

V § 16 uznal zemedelský výbor zapotrebné urobiť doplnok, dľa ktorého je úplne jasné, že plnomocníkom môže byť každá svojprávna osoba, ktorú si zainteresovaná stránka označí.

V § 17 urobil zemedelský výbor doplnok, dľa ktorého župný úrad pri rozhodovaní, komu má byť pridelená lesná a pasienková pôda, musí vziať náležitý zreteľ na prejavené prianie zúčastnených osadníkov.

Vzhľadom na tú okolnosť, že platnosť tohoto zákona vzťahuje sa aj na Podkarpatskú Rus, bolo potrebné urobiť tak v nadpise zákona ako aj v celom zákone v tom smysle príslušné doplnenie.

Všetky ďalšie zmeny sú buď rázu formálneho alebo slohového.

Výbor zemedelský víta, že konečne zákonom týmto splňuje sa pradávny požiadavok osadníkov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ktorého sa nemohli dovolať na bývalej uhorskej vláde za niekoľko sto rokov.

Výbor zemedelský navrhuje, aby Národné shromaždenie schválilo vládny návrh zákona vo smysle usnesenía výboru zemedelského.

Výbor zemedelský prijal nasledujúce rezolucie, ktoré doporučuje poslaneckej snemovne ku schvaleniu:

Rezolucia.

1. Vláde sa ukladá, aby čo najskorej vyšetrila právne pomery osadnícke na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi na pozemkoch súkromných. Po vyšetrení súkromných pomerov nech predloží vláda návrh zákona, ktorým by sa práva a povinnosti na oboch stranách vzájomne upravily v takom smysle, aby vzájomná závislosť, podmienená právami a povinnosťmi, bola navždy zrušená.

2. Vzhľadom na tú okolnosť, že prikázaním prevedenia zákona o úprave osadníckych pomerov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi súdom sa súdy presprílišne zaťažujú veľmi složitou prácou, žiada sa vláda, aby príslušné súdy vybavila úradníkmi vo zvýšenom počte - a na koľko by to nebolo možné, nech zúčastneným justičným zamestnancom poskytne mimoria dne odmeny za prácu pri prevádzaní tohoto zákona v dobe mimo úradných hodín.

V Prahe, dňa 8. júla 1925.

II.

Rozpočtový výbor připojuje se k usnesení výboru zemědělského.

V Praze dne 8. července 1925.

o úprave pomerov vzniklých z usídlenia osadníkov na základe pomeru námezdného alebo pomerov podobných na nemovitom štátnom majetku na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tamto zákone:

§ 1.

(1) Osadníkmi v smysle tohoto zákona sú osoby, ktoré majú na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi:

a) na budovy sriadené na štátnych pozemkoch vlastnícke alebo neobmedzené či obmedzené právo užívacie (požívacie), ktoré ad štátu získali ani alebo ich právni predchodcovia, jakožto robotníci a remeselníci (osadníci, robotníci, kolonisti) lesní, banský a hutní pôvodne na vždy alebo na neurčitú dobu z príčiny svoj ho usídlenia na štátnych pozemkoch za práce konané v pomere námezdnom alebo v iných podobných pomeroch vo štátnych lesoch, baniach a hutiach bez rozdielu, či boli alebo sú povinní platiť štátu zvláštné poplatky alebo dávky a či nie, či zmienený pomer námezdný alebo iný pomer podobný časom sa zmenil či zanikal a či vedľa zmienených práv na naznačené budovy majú ku štátu z týchže pomerov ešte iné práva a povinnosti a či nie;

b) neobmedzené alebo obmedzené právo užívacie (požívacie) na štátnu pôdu vôbec, menovite na pôdu poľnohospodársku (na role, lúky, pasienky atď.) a lesnú, ktoré spôsobom v bode a) naznačeným získali od štátu oni ale bo ich právni predchodcovia vedľa práv v bode a) uvedených na budovy, sriadené na štátnych pozemkoch a teraz už z akéhokoľvek dôvodu zaniklých;

c) ku štátu akékoľvek iné práva alebo povinnosti vzniklé im alebo ich právnym predchodcom spôsobom v bode a) naznačeným vedľa práv v bode a) uvedených na budovy sriadené na štátnych pozemkoch a teraz už z akéhokoľvek dôvodu zaniklých.

(2) Rovnako tak sú osadníkmi v smysle tohoto zákona osoby, ktoré by boly osadníkmi podľa odstavca prvého tohoto paragrafu, keby neboli pozbudly po roku 1885 na základe správnych opatrení orgánov býv. štátu uhorského alebo výpoveďou práv z pomeru osadníckeho im náležiacich bez náhrady, rovnajúcej sa aspoň náhrade vyrátanej dľa §§ 8 a 9.

(3) Za osadníkov v smysle tohoto zákona považujú sa tiež vdovy alebo deti po osadníkovi (odst. 1.), pokiaľ prislúchajú im práva na štátné nemovitosti alebo na užitky zo štátnych lesov jakožto zaopatrovacie požitky po manželovi alebo otcovi následkom jeho pomeru osadníckeho.

(4) Pre preukaz pomeru osadníckeho a z neho plynúcich jednotlivých práv a povinností stačí, preukáže-li sa neprerušený skutočný výkon týchto práv a povinností štátom, po prípade osadníkom, lebo jeho právnym predchodcom s vedomím príslušného štátneho orgána aspoň od 1. januára 1914 do dňa, kedy tento zákon nabýva účinnosti.

§ 2.

(1) Práva a povinnosti medzi štátom a osadníkmi z pomeru osadníckeho buďte upravené dľa predpisov tohoto zákona tak, aby sa docielilo dľa možnosti najväčšej právnej a hospodárskej neodvislosti obidvoch strán.

(2) Obzvlášte treba pri tom dbať, aby jak pozemky, ktoré zostanú vo vlastníctve štátu, tak i pozemky, ktoré sa postupujú osadníkom, alebo obci boly dľa možnosti zbavené bremien - nehľadí-li sa menovite na služobnosti a reálne práva, ktorých štát k riadnemu hospodareniu na svojich pozemkoch potrebuje - a zaokrúhlené, aby mali tvar a polohu pre racionálné hospodarenie vhodnú, aby však bolo postarané tiež vhodným spôsobom o cesty a iné dopravné prostriedky k nim, pokiaľ je ich treba, a aby nebola prerušená spojitosť štátneho majetku s dosavádnymi komunikáciami. K týmtoto účelom sú menovite prípustné aj výmeny iných než § 1 naznačených štátných pozemkov za pozemky osadníkov alebo obcí.

(3) úprava vzťahuje sa v každom prípade s výnimkou práv a povinností uvedených v § 27 na všetky vzájemné práva a povinnosti medzi štátom a osadníkom z pomeru osadníckeho dosiaľ trvajúce, menovite na pomer k budovám obytným a hospodárskym a k ich príslušenstvu, na užívanie dvorkov, domových zahrádok, rolí, lúk, pasienkov a lesov, na práva na drevo palivové i stavebné zdarma alebo za cenu sníženú alebo na iné užitky lesné, na povinnosť pracovať v štátnych lesoch, baniach a hutiach zdarma alebo za mzdu, a to prípadné i za mzdu sníženú atď. ako aj na práva uvedené v druhom odstavci § 1.

§ 3.

Cieľom úpravy práv a povinností v §§ 1 a 2 naznačených buďte, pokiaľ nejde o pôdu lesnú a pasienky (§§ 4, 5 a 6):

a) pridelené do plného vlastníctva (spoluvlastníctva) jednotlivých osadníkov pozemkové plochy, patriace štátu, zastavané však budovami obytnými i hospodárskymi, na ktoré osadníkom prísluší z pomeru osadníckeho právo vlastnícke, požívacie, užívacie, alebo iné práva k výlučnému alebo aspoň prevažnému užívaniu i s plochami pozemkovými ktorých u týchto budov používajú na základe toho istého pomeru ako dvorkov, domových zahrádok, alebo ako iného ich príslušenstva;

b) pridelené do vlastníctva (spoluvlastníctva) jednotlivých osadníkov ďalšie štátné plochy pozemkové, menovite zahrady, lúky a role, ktorých sú oprávnení požívať alebo užívať výlučne alebo aspoň prevažne na základe pomeru osadníckeho;

c) postúpené do vlastníctva jednotlivých osadníkov, a to po prípade na miesto niektorých pozemkov uvedených v a) a b) výnimečne aj iné kusy nemovitého majetku štátneho, je-li toho nutne treba k hospodareniu na pozemkoch uvedených v a) a b) a nevznikne-li tým značná ujma hospodarenia na zbývajúcich štátnych pozemkoch;

d) zrušené, alebo je-li to v tom ktorom prípade vhodnejšie, obmedzené, premiestené, vykúpené alebo ináč vhodne upravené (§ 2) akékoľvek pozemnoknižné i nepozemnoknižné práva i záväzky štátu a osadníkov z pomeru osadníckeho.

§ 4.

(1) Lesnou pôdou v smysle tohoto zákona rozumie sa lesná pôda s prípadným porostom pojatá do pravidelného hospodárskeho plánu (§ 17 zák. čl. XXXI/1879).

(2) Vzťahujú-li sa práva osadníkov na lesnú pôdu vynímajúc lesy ochranné a hájené (§ 2 zák. čl. XXXI/1879) alebo na užitky jej tak, že im náležia výlučne alebo aspoň prevažne všetky lesné užitky, buď táto lesná pôd pridelená dľa predpisov tohoto paragrafu; pokiaľ jednotlivým opravneným osadníkom pri tom neprislúchajú všetky lesné užitky, btď pridelená plocha primerane zmenšená vzhľadom na cenu užitkov, na ktoré nároku nemajú. Osadníkom prislúchajú prevažne všetky užitky lesnej pôdy (drevo, pastva, tráva, stelivo, haluzie atď.), vtedy, jestliže ich cena činí viac, než polovicu ceny celého výnosu lesnej pôdy, pri čom cenu počítať sluší dľa §u 8.

(3) Podmienkou pridelenia je vo všetkých prípadoch v tomto paragrafe uvedených, že:

a) pridelenie nie je na značnú ujmu hopodarenia vo štátnych lesoch, a

b) že lesná plocha, ktorá sa má prideliť, tvorí súvislý celok, aspoň 85 kat. jutár veľký.

(4) Pridelenie lesnej pôdy stane sa buďto do spoluvlastníctva všetkých oprávnených osadníkov tejže osady alebo do vlastníctva obce (§ 17 odst. 1).

(5) V prvom prípade určí súd súčasne s prídelom tiež vlastnícke podiely jednotlivých oprávnených osadníkov dľa pomeru ich práva osadníci títo tvoria družstvo, o ktorom platia obdobne predpisy zák. čl. XIX/1898, menovite §§ 25 a n. n. o nerozdielnych spoločných pastvinách. Podiely osadníkov nie sú delitelné. Žiada-li toho záujem osadníkov, sriadi ministerstvo zemedelstva z osadníkov dvoch alebo viac alebo všetkých osád tej že obce jediné družstvo. Vláda môže podrobnejšie upraviť prevádzanie tohoto odstavca nariadením.

(6) Nie sú lesné plochy, ktoré by sa mali prideliť všetkým opravneným osadníkom tejže osady do spoluvlastníctva, súvislé, buďte, lzä-li tak vyhovieť podmienke v treťom odstavci pod b) uvedenej, niektorým z nich alebo po prípade všetkým pridelené iné vhodne položené štátne lesné plochy stejnej ceny tak, aby tvorily súvislý celok aspoň 85 kat. jutár veľký.

(7) Z vhodných dôvodov a menovite vtedy, keby nebolo lzä splniť podmienku v odstavci treťom pod b) uvedenú ani použitím predpisu prechádzajúceho odstavca, môžu byť pridelené všetkým opravnením osadníkom, z viac alebo všetkých osád tejže obce na miesto lesnej pôdy v prvom odstavci naznačenej iné štátne lesné plochy rovnakej ceny tvoriace súvislý celok, lzä-li takto docieliť súvislej výmery aspoň 85 kat. jutár.

(8) Jestliže by pridelenie lesnej pôdy osadnom dľa ustanovení predchádzajúcich odstavcov bolo na značnú ujmu hospodarenia v štátnych lesoch, buď im, lzä-li tak vyhovieť podmienke v odstavci treťom pod b) uvedenej, na žiadosť príslušného riaditeľstva štátnych lesov a statkov, po prípade príslušného štátneho banského a hutného závodu, ide-li o pozemky ním spravované, pridelená do spoluvlastníctva na miesto tejto lesnej pôdy dľa možnosti iná vhodne položená súvislá štátna lesná plocha rovnakej ceny, lzä-li takto docieliť súvislej výmery aspoň 85 kat. jutár.

(9) Pre lesy pridelené do vlastníctva obce platia predpisy platné vôbec pre obecné imanie a obecné lesy. Nie sú-li lesné plochy, ktoré sa majú prideliť do vlastníctva obce, súvislé, buďte, lzä-li tak vyhovieť podmienke uvedenej v 3. odstavci pod b), pridelené na miesto nich obci čiastočne alebo i zcela iné vhodne položené štátné lesné plochý rovnakej ceny tak, aby tvorily súvislý celok aspoň 85 kat. jutár.

(10) Jestližeby pridelenie lesnej pôdy obci podľa ustanovení predchádzajúcich odstavcov bolo na značnú ujmu hospodarenia v štátnych lesoch, buď jej, lzä-li tak vyhovieť podmienke v treťom odstavci pod b) uvedenej, na žiadosť príslušného riaditeľstva štátnych lesov a statkov (príslušného štátneho banského a hutného závodu, ide-li o pozemky ním spravované), pridelená do vlastníctva na miesto tejto lesnej pôdy dľa možnosti iná vhodne položená súvislá štátna lesná plocha rovnakej ceny, lzä-li takto docieliť súvislej výmery aspoň 85 kat. jutár.

§ 5.

(1) Ide-li o iné práva osadníkov na lesnú pôdu (§ 4 prvý odstavec) alebo na jej užitky, než ktoré sú uvedené v § 4 menovite a práva na lesy ochranné a hájené, alebo nelzä-li práva v § 4 uvedené upraviť prídelom súvislej lesnej plochy aspoň 85 kat. jutár veľkej dľa predpisov tohože §u, buďte za práva pastvy a za práva na trávu a stelivo poskytnuté dľa možnosti náhradou iné vhodné práva rovnakej ceny (§ 3) dľa obdoby § 3b), c) a d), a to v prvom rade pridelením lúk a pasienkov na inej než lesnej pôde alebo na žiadosť príslušného riaditeľstva štátnych lesov a statkov (správy štátneho závodu banského a hutného) na lesnej pôde, pokiaľ takéto pridelenie je vôbec alebo aspoň bez značenej ujmy pre hospodarenie na štátnych pozemkoch možné; vo všetkých ostatných prípadoch buďte práva tie ocenené (§ 8) a zrušené a buď náhradou za ne poskytnutý oprávneným nárok na drevo palivové v ročnom množstve, ktoré sa rovná cenou (§ 8) ročnému užitku zrušeného práva. Bližšie určenie tohoto nároku stane sa, nedojde-li k dohode (§§ 18 a 19) usnesením súdu dľa § 17.

(2) Nárok tento je obmedzený na čas života oprávneného osadníka, ktorý ho môže, nedojde-li k inakšej dohode s riaditeľstvom štátnych lesov a statkov (so správou štátneho závodu banského a hutného), postúpiť len k výkonu manželovi alebo potomkom. Do 3 mesiacov po smrti oprávneného osadníka splatí štát do jeho pozostalosti ako náhradu za zaniknutý nárok dvadsaťnásobnú ročnú hodnotu, ktorou bol ocenený (§ 8).

(3) Pre pasienky pridelené podľa odst. 1 do vlastníctva obce platia predpisy platné pre obecné imanie a pre pasienky vôbec.

§ 6.

(1) Pasienky, ktorých užívanie prísluší výhradne alebo prevážne jednotlivým osadníkom, alebo ktorých užívajú spoločne, buďte pridelené a to po prípade plochou primerane zmenšenou jestliže im neprísluší výhradné užívanie, buďto do spoluvlastníctva všetkých oprávnených osadníkov tej istej osady, alebo do vlastníctva obce (§ 17, odst. 1.).

(2) V prvom prípade určí súd súčasne, prídelom tiež vlastnícke podiely jednotlivých oprávnených osadníkov dľa pomeru ich práv a osadníci títo tvoria družstvo, o ktorom platia obdobne predpisy zák. čl. X./1913. žiada-li toho záujem osadníkov, sriadi ministerstvo zemedelstva z osadníkov dvoch alebo viac alebo všetkých osád tej istej obce jediné družstvo. Podrobnejšie prevedenie predpisu tohoto odstavca môže byť upravené vládnym nariadením.

(3) Jestliže by pridelenie pasienkov podľa predchádzajúcich odstavcov bolo na značnú ujmu hospodareniu na štátnych pozemkoch, buďte miesto nich pridelené iné vhodne položené štátné pozemky rovnakej ceny s výnimkou pôdy lesnej (§ 4) a neni-li to vôbec alebo bez značenej ujmy pre hospodarenie na štátnych pozemkoch možné, buď právo jednotlivých opravnených osadníkov ocenené (§ 8) a zrušené a buď náhradou zaň poskytnutý oprávneným nárok na drevo palivové v ročnom množstve rovnajúcom sa cenou (§ 8) ročnému užitku zrušeného práva. Bližšie určenie tohoto nároku stane sa, nedojde-li k dohode (§§ 18 a 19), usnesením súdu dľa § 17. O nároku tom platia obdobne ustanovenia druhého odstavca § 5.

(4) Prísluší-li osadníkom inakšie užívanie pasienkov, než ako je v prvom odstavci naznačené, buďte ich práva, pokiaľ by príslušné riaditeľstvo štátnych lesov a statkov (správa štátneho závodu banského a hutného) nepožiadalo v pokračovaní týmto zákonom predpísanom o úpravu pridelením ich alebo iných vhodne položených štátnych pozemkov osadníkom dľa predchádzajúcich odstavcov, nahradené nárokom na drevo palivové dľa predchádzajúceho odstavca.

(5) Ustanovenia tohoto §u platia jedine pre pasienky na inej než lesnej pôde v smysle prvého odstavca § 4.

(6) O tom, či pozemok je pasienkom podľa tohoto paragrafu, rozhoduje stav skutočného jeho terajšieho užívania.

(7) Pre pasienky dľa tohoto paragrafu pridelené platia okrem zákona zo dňa 26. apríla 1924, č. 87 Sb. z. a n., o úprave užívania niektorých pasienkov vôbec všetky predpisy platné pre pasienky na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi; pre pasienky pridelené obciam platia mimo toho všetky predpisy pre obecné imanie vôbec.

§ 7.

Z pomeru osadníckeho plynúce obmedzenia osadníka v jeho pracovnej voľnosti (záväzok pracovať v štátnych lesoch, hutiach alebo baniach zdarma alebo za mzdu, po prípade za mzdu sníženú alebo v určitom čase a pod.) buďte pri úprave pomeru osadníckeho v každom prípade dľa §§ 8 a 9 ocenené, vyúčtované a zrušené.

§ 8.

(1) Pri úpravách dľa tohoto zákona odhadne sa pozemkový majetok okresu prípadov uvedených v § 9 a) cenou, rovnajúcou sa cene určenej spôsobom, naznačeným v druhom odstavci § 41 zákona zo dňa 8. apríla 1920, č. 329 Sb. z. a n. (zákona náhradového) v znení zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 220 Sb. z. a n., so srážkou 20%. Ide-li o pozemky zvlášte nepriaznive položené alebo z iných dôvodov menej cené, môže byť tato cena snížená až o ďalších 30% tedy najvyššie o 50%.

(2) Vládnym nariadením môže byť dľa rôznej jakosti pôdy, stanovená výmera pôdy, ktorá sa má pri úprave práv pastvy dľa §§ 4 až 6 vziať, za základ pre stanovenie pôdy potrebnej k ročnému vypaseniu jednotlivých druhov dobytka.

(3) Rovnako tak môže byť vládnym nariadením určené, či a po prípade ako sluší práva a povinnosti z pomeru osadníckeho, ktoré nie sú usporiadané dľa jednotlivých oprávnených alebo zaviazaných osôb, ale ináč, menovite dľa domov, ohníšť, rodín a pod., rozdeliť pri prevedení úprav týmto zákonom predpísaných, menovite ako a v akom pomere majú byť tieto práva a povinnosti pre jednotlivé oprávnené alebo zaviazané osoby, rodiny alebo skupiny osôb ocenené, vyúčtované po prípade im pridelené alebo ináč upravené a pod. Určenie to môže sa po prípade stať so zreteľom na pomery a pre jednotlivé osady rôzne.

(4) Vo všetkých ostatných prípadov buďte práva (právo pastvy, právo na drevo palivové a užitkové, na práce a výkony akéhokoľvek druhu a pod.) ocenené dvanástinásobnou cenou plnenia na rok pripadajúceho, vypočítanou, pokiaľ nejde priamo o plnenia peňažné, dľa priemerných v mieste obvyklých cien týchto práv v rokoch 1910 až 1920. Nelzä-li ocenenie previesť dľa tohoto ustanovenia a strany sa nedohodnú ináč, bude prevedené po prípadnom výsluchu znalcov voľným uvážením so zreteľom na záujmy obidvoch strán.

§ 9.

(1) Vyúčtovanie vzájomných práv a povinností medzi štátom a jednotlivým osadníkom staň sa takto:

a) osadníkovi, ktorý má podľa tohoto zákona nárok jedine na pridelenie pozemkových plôch uvedených v § 3 a) do plného vlastníctva, pridelia sa tieto plochy pozemkové do plného vlastníctva za náhradu do výške dvadsaťnásobného ročného poplatku (cenzu, taxy) z nich v poslednom ročnom období štátu plateného a pokiaľ v tomto období osadník nemal povinnosti takýto poplatok platiť, za náhradu stanovenú spôsobom v poslednej vete štvrtého odstavca § 8 určeným;

b) vo všetkých ostatných prípadoch zarátajú sa každej strane všetky práva, ktorých nabýva, a všetky povinnosti, ktorých sa zbavuje, cenou určenou dľa § 8. Pokiaľ dľa tohoto zarátania majú práva, ktorých strana nabýva, a povinnosti, ktorých sa zbavuje, menšiu cenu, ako práva, ktorých nabýva a povinnosti, ktorých sa zbavuje druhá strana, je povinná táto strana vyplatiť jej ako náhradu rozdiel medzi obidvoma cenami.

(2) V prípadoch uvedených v druhom odstavci § 1. zarátajú sa pri vzájomnom vyúčtovaní osadníkov jak práva, ktorých spôsobom tamtiež uvedeným pozbudol, tak i povinnosti z pomeru osadníckeho, ktorých vzhľadom k tomu bol zároveň zbavený, spôsobom v tomto zákone predpísaným, avšak cenou, ktorú tieto práva a povinnosti maly v dobe, kedy došlo k prevedeniu príslušného správneho opatrenia, alebo vypovedi, avšak nehľadí sa pri tom na úroky až do dňa vyúčtovania.

(3) Náhrada, dľa odstavca prvého bodu a) je splatná do 6 týždňov odo dňa právoplatnosti usnesenía dľa § 17; náhrada dľa bodu b) je splatná v desiatich rovných ročných čiastkach.

(4) Vklad práva vlastníckeho v knihách pozemkových môže byť prevedený len vtedy, je-li zaplatená náhrada dľa bodu a) prvého odstavca a pokiaľ sa má platiť náhrada dľa bodu b), sú-li aspoň dve čiastky tejto náhrady splatené. V tomto posledne uvedenom prípade treba splatiť zbytok v ôsmich rovných ročných lehotách splatných vždy 1. októbra, počínajúc 1. októbrom najbližšie budúceho roku po prevedení vkladu, spolu so 4% úrokmi z nedoplatku splatnými pozadu v týchže lehotách. Kedykoľvek prv lzä splatiť bez výpovedi i viac splátok alebo celý zbytok náhrady.

(5) Nezaplatená časť náhrady dľa prvého odstavca bodu b) sa zaistí so záväzkom zurokovania právom zastavným na postúpenom pozemku pri prevode práva vlastníckeho na nabývateľa.

(6) Nabýva-li sa dľa tohoto zákona práva, vlastníckeho na nemovitosti, vyhradí súd v usnesení dľa, prvého odstavca § 17 na žiadosť riaditeľstva štátných lesov a statkov (správy štátneho závodu banského a hutného) podanú do 15 dní po skončení miestneho šetrenia v osade (§ 17) štátu právo predkupné ku všetkým alebo niektorým týmto nemovitostiam. Táto výhrada buď zapísaná do knihy pozemkovej súčasne s vkladom vlastníckeho práva a neberie sa na ňu zreteľ pri stanovení ceny dľa § 8 a náhrady dľa § 9.

(7) Pokiaľ sa podľa predpisov §§ 4 a 6 prideľujú lesy alebo pasienky obci, je obec povinná zaplatiť podľa predpisov tohoto zákona štátu príslušnú cenu, vyplývajúcu pri vyúčtovaní na tieto lesy alebo pastviny.

§ 10.

(1) Pokiaľ nie je usnesením dľa § 17 menovite o pozemkových služobnostiach a reálnych právach ináč ustanovené, zaniknú úpravou dľa tohoto zákona pozemkoknižné bremená a dlžoby, viaznuce na nemovitostiach postúpených štátom do vlastníctva (plného vlastníctva), a buďte, ide-li o vklad práva vlastníckeho na celé pozemnoknižné teleso, zároveň s vkladom práva vlastníckeho z úradnej moci vytreté, alebo ide-li o odpísanie plochy pozemkovej z dosavádnej pozemnoknižej vložky, buď tento odpis prevedený z moci úradu bez dlžôb a bremien pozemnoknižných.

(2) Pohľadávky štátu z nezaplatených častí náhrady a pohľadávky verejnoprávnych ústavov úverných z úverov k zaplateniu týchto čiastok poskytnutých požívajú na nemovitostiach, ku ktorým sa nadobudnulo podľa tohoto zákona práva vlastníckeho, zákonného práva zástavneho, ktorému prísluší prednosť predo všetkými na nemovitostiach viaznucimi právami a pohľadávkami zo súkromoprávnych titulov.

§ 11.

V odôvodnených prípadoch môže štát súčasne s úpravami dľa tohoto zákona postúpiť zdarma plochy pozemkové, potrebné pre verejné cesty, verejné priestranstvá alebo iné verejné účele v obciach, v ktorých území sú osady, v ktorých dojde k úprave vlastníctva k nemovitostiam dľa tohoto zákona.

§ 12.

Pokiaľ obce dľa tohoto zákona nabývajú práv alebo prejímajú záväzky, nie je k platnosti týchto právnych jednaní pre ne treba schválenía dohliadacích úradov.

§ 13.

(1) Do šesť mesiacov odo dňa, kedy zákon tento nadobudne účinnosti, oznámi príslušné riaditeľstvo štátnych lesov a statkov (správa príslušného banského a hutného závodu) vyhláškou, oznámenou obvyklým spôsobom v obci, v ktorej území je osada, i v osade, že osoby, súce v pomere osadníckom (§ 1.), môžu v trojmesačnej lehote buďto priamo alebo zástupcom, ktorého si zvolia, sdeliť mu tieto udaje:

a) meno, zamestanie a bydlisko jednotlivých osôb, súcich v pomere v § naznačenom;

b) označenie pozemkových plôch, o ktoré ide, ako menovite plôch stavebných, dvorkov, zahrádok domových, po prípade spôsobu vzdelania (rolí, záhrad, lesov atď.), a to dľa čísiel katastrálnych, alebo aspoň menom v mieste obvyklom a aspoň približné ich výmery, ako aj meno osady a obce katastrálnej;

c) na ktorom právnom základe, od ktorej doby a za ktorých bližších podmienok osadník štátnych pozemkov užíva alebo iné práva k nim vykonáva, a ide-li o spoluužívanie, mená ostatných spoluužívateľov a pomer ich podielov;

d) všetky ďalšie práva a povinnosti jednotlivých osadníkov ku štátu z pomeru v § 1 naznačeného;

e) ocenenie (§ 8) všetkých vzájomných práv i povinností z pomeru osadníckeho;

f) návrhy na usporiadanie týchto práv a povinností v rámci predpisov tohoto zákona;

g) ďalšie skutočnosti pre úprava pomerov dľa tohoto zákona významné.

(2) Naj dlhšie do uplynutia jedného roku od oznámenia tejto vyhlášky zašle riaditeľstvo štátnych lesov a statkov (správa štátneho banského a hutného závodu) príslušnému okresnému súdu na základe zmienenej vyhlášky, prípadného miestneho šetrenia a všetkých iných pomôcok, ktoré má pri ruke alebo ktoré si môže opatriť, dvojmo pre každú osadu zvlášte sostavený soznam, obsahujúci dľa možnosti presne a spoľahlive udaje uvedené v predchádzajúcom odstavci pod a) až g).

(3) K soznamu tomuto buď pripojená dvojmo prehľadná mapa v merítku mapy katastrálnej, znázorňujúca pozemky, o ktoré ide, i navrhnuté úpravy.

(4) Príslušným okresným súdom je, pokiaľ osadník má z pomeru osadníckeho len iné práva alebo povinnosti než práva a povinnosti na pozemky alebo na ich užitky, okresný súd jeho bydliska, po prípade jeho posledného bydliska v úradnom obvode riaditeľstva štátnych lesov a statkov alebo správy štátneho banského alebo hutného závodu a ak nie je toto bydlisko známe, okresný súd v sídle riaditeľstva štátnych lesov a statkov alebo správy štátneho banského a hutného závodu; v ostatných prípadoch je príslušným okresný súd, ktorého území sú pozemky, ktorých alebo užitkov, ktorých sa týkajú práva a povinosti z pomeru osadníckeho vzišlé.

(5) Práva a povinnosti na pozemky a ich užitky buďte uvedené v sozname pri osade, v ktorej sú tieto pozemky, a ostatné práva a povinnosti pri osade, v ktorej osadník bydlí, alebo naposled bydlel, alebo ak nie je bydlisko známe, pri sídle riaditeľstva štátnych lesov a statkov (štátneho banského a hutného závodu).

(6) Orgány vedúce kataster dane pozemkovej sú zaviazané poskytnúť riaditeľstvu štátnych lesov a statkov (správe štátneho banského a hutného závodu) všetku pomoc potrebnú pre zhotovenie soznamu, menovite pokiaľ ide o udaje v odstavci prvom pod b) a o mapu zmienení v odstavci treťom.

§ 14.

Súd zašle jeden rovnopis soznamu a mapy (§ 13) obecnému úradu obce v ktorej území je osada, o ktorú de, a vyhlási po dobu 8 týždňov na tabuli pri súde a dá spôsobom obvyklým v tej obci i v osade, o ktorý ide, vyhľasiť, že každý môže v uvedenej dobe buď u súdu, alebo u obecného (obvodného) notára, nahliadnuť do soznamu a mapy a podať pripomienky. V tejže vyhláške súd upozorní na možnosť dohody dľa §§ 18 a 19.