Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

4443.

Interpelace:

I. posl. Mlčocha, Pastyříka a druhů vládě o zamýšlené subvenci ve výši Kč 250 milionů konsumům a družstvům,

II. posl. Flor. Tománka a spol. na min. pošt a telegrafov v záležitosti sriadenia šekového úradu v Bratislave,

III. posl. Flor. Tománka a spol. na min. školstva a nár. osvety v záležitosti škandaloznej udalosti na bratislavskom německom reálnom gymnáziu,

IV. posl. Flor. Tománka a spol. na min. financií v záležitosti leopoldovského štátneho liehovaru,

V. posl. Flor. Tománka a spol. na min. vnútra v záležitosti protizákonnej agitácie veľkotopolčianského okresného náčelníka Gertnera,

VI. posl. Flor. Tománka a spol. na min. predsedu a min. vnútra v záležitosti zrušenu spišsko-staroveského okresu,

VII. posl. Flor. Tománka a spol. na min. predsedu a min. zahraničia v záležitosti 35miliardovej štátnej dlžoby,

VIII. posl. Flor. Tománka a spol. na min. předsedu v záležitosti nesvolania župných zastupitelstiev,

IX. posl. Flor. Tománka a spol. na min. vnitra a min. spravodlivosti v záležitosti rozpustenia okresnej porady Slovenskej Ľudovej Strany v Hlohovci dňa 27. januára 1929,

X. posl. Flor. Tománka a spol. na min. vnúra v záležitosti mestskej tak zvanej ťsamosprávyŤ hlavného mesta Slovenskej Krajiny,

XI. posl. Andreja Hlinku a spol. na min. zdravotníctva a min. školstva a národnej osvety v záležitosti mladých slovenských lekárov,

XII. posl. dra Lodgmana a druhů min. vnitra o mnichovské tělocvičné slavnosti,

XIII. posl. dra Lodgmana a druhů min. vnitra, že moravské okresní politické správy protizákonně užívají peněžních pokut,

XIV. sl. dra Spiny, dra Schoilicha, dra W. Feierfeila, Simma, dra Kafky a druhů min. školství a nár. osvěty a min. vnitra o postupu komisaře s plnou mocí pro Hlučínsko proti německému domácímu soukromému vyučování a spolku ťOrtsgruppe des Deutschen KulturvenbandesŤ v Kravařích,

XV. posl. Pohla, Dietla, I. Fischera a druhů min. železnic o snížení dopravních sazeb pro dopravu mléka,

XVI. posl. dra Lodgmana a druhů min. vnitra a min. železnic o Bohumilovi Desenském,

XVII. posl. H. Simma a druhů min. financí o bezohledném vedení exekucí proti poplatníkům jakož i o neodůvodněném zajišťování v pozemkových knihách fiktivních daňových nedoplatků na držebnostech poplatníků, kteří nezaplatili daní,

XVIII. posl. Witticha, dra Czecha a druhů vládě o svévolném činu vrchního notáře Josefa Brallaie při volbě vrchního účetního města Bratislavy,

XIX. posl. Roschena, Hoffmanna, Häuslera a druhů min. soc. péče o výluce 3000 textilních dělníků v uzemí tanvaldském, v okrese jabloneckém,

XX. posl. Jokla, Heegera a druhů min. školství a nár. osvěty a min. vnitra o postupu komisaře s plnou mocí pro Hlučínsko proti německému domácímu soukromému vyučování a spolku ťOrtsgruppe des Deutschen KulturverbandesŤ v Kravařích,

XXI. posl. Hlinku a spol. na min. vnútra a min. spravodlivosti v záležitosti zhabania 52. čísla ťSlovákaŤ zo dňa 2. marca 1924,

XXII. posl. Hlinku a spol. min. pravosúdia v záležitosti nespravodlivého odsúdenia pre vylepenie plakátov Slov. Ľudovej Strany v Námestove (Orava),

XXIII. posl. Bubníka a soudr. min. vnitra o konfiskaci ústředního orgánu faderovaných dělnických tělocvičných jednot československých ťVýbojŤ v Praze.

I./4443.

Interpelace

poslanců Rud. Mlčocha, Jos. Pastyříka a druhů

vládě

o zamýšlené subvenci ve výši 250 milionů Kč konsumům a družstvům.

Obchodní a živnostenské kruhy jsou pobouřeny zprávami, dle nichž hodlá vláda sanovati konsumy a družstva k tomu účelu povoliti 2511 milionů Kč.

Zakládala-li by se zpráva tato na pravdě, stalo by se tak pouze na účet poplatnictva, neboť jest to právě obnos předepsaný na tento rok na daní z výdělku a obchodnictvo a živnostnictvo s ostatními podnikateli podrobenými této dani zaplatilo by družstvům a konsumům jejich deficit.

Obchodnictvo neupírá konsumům výhody zaručené jim zákonem z r. 1873, které však dány byly s podmínkou, že budou prodávati pouze svým členům, což se dnes v mnoha případech neděje, nemůže však pochopiti, že dnes, při nejvyšším napjetí daňovém všeho poplatnictva a zvláště živnostnictva a obchodnictva a při šetření na potřebách kulturních, mohla by vláda dáti souhlas k vydáním tak hluboko do státních financí sahajícím.

Uvádí-li se, že konsumy a družstva ztratily veliké částky přelomem cen, pak nutno uznati, že tytéž ztráty mělo živnostnictvo a obchodnictvo, které platí státu ohromné dané a dávky, pod jejichž tíhou klesá.

Obchodnictvo v minulých létech utrpělo ohromné ztráty poklesem cena v mnoha případech ještě dnes pracuje se ztrátami jedině proto, že doufá předržeti tuto kritickou situaci a existenci svoji udržeti v naději, že poměry se opět zlepší. Mnoho starých, dobře zavedených obchodů těmito ztrátami a vysokými daněmi zaniklo a sta rodin octlo se na mizině. Nestal se však jediný případ, aby těmto postiženým podána byla ruka pomocná, naopak, drastickým vymáháním daní byli častokráte doháněni k největšímu zoufalství.

Zájmem státu jest a musí býti udržeti si silný kádr poplatnictva, v němž zajisté obchodnictvo a živnostnictvo zaujímá čelné místo, nikoliv však podporovati konsumní spolky a družstva, jež ukázala se života neschopnými a tank ještě zkracovati stále nedostačující příjmy státní pokladny.

Má-li občanstvo věřiti v demokratičnost naši republiky, pak musí vedoucí její činitelé zachovávati zásadu: ťStejná práva - stejné povinnosti.Ť Požívají-li již konsumní spolky velkých výhod daňových, dopravních a jiných proti živnostnictvu a obchodnictvu, pak nesmí ještě žádati, aby právě tyto stavy vlastními daněmi platily schodky svých konkurentů.

Za dnešních poměrů, v nichž nutno všude co nejvíce šetřiti, aby náš národohospodářský život byl alespoň poněkud od tíživých daní uvolněn a zajištěn tak další zdravý vývoj státu, jsou podepsaní přesvědčeni, že uvedená subvence udělena nebude.

Pro uklidnění pobouřené veřejnosti ptají se však na jasné prohlášení vlády, zda zprávy o zamýšlené subvenci konsumním spolkům a družstvům ve výši 250 milionů Kč zakládají se na pravdě.

V Praze dne 6. března 1924.

Mlčoch, Pastyřík,

Hlinka, dr. Juriga, Bobok, dr. Buday, dr. Labay, Stenzl, Windirsch, Anděl, Najman, Vávra, Horák, dr. Gažík, dr. Kubiš, Hancko, Onderčo, Tománek, Tomik, Pittinger, dr. Spina.

II./4443.

Interpellácia

poslanca Floriána Tománka a spoločníkov

na ministra pošt a telegrafov

v záležitosti sriadenia šekového úradu v Bratislave.

Slovensko, aby nielen mohlo vzkriesť z rôzných poválečných kríz, ale aby mohlo aj hospodársky ďalej úspešne pokračovať, potrebuje všetky tie ustaňovizne, ktoré úspešný hospodársky život podporujú a napomáhajú. Nijako nesmierne trpieť, aby Slovensko po stránke tejto bolo zanedbávané, by sa tak úspešnejšie mohlo z historických zemí naň útočiť, že je hospodársky menej výdatne.

Takáto prospešná a nutná ustanovizeň je šekový úrad a tento hlavné mesto Slovenska nesmie postrádať, že je šekový úrad v Prahe, tým nastává zmeškanie 4 až 7dňové pri prevádzaní platov poštovou šporitelnou na úkor slovenských podnikateľov, o tom ani nehovoriac, že obnos ztraty, ktorá nastane s tým že poukazované obnosy ležia bezúročne v Prahe dľa bankových kruhov obnáša značne tisíce.

Teda je nesporne, že šekový úrad v Bratislave bude mať veľký význam pre všetké vrstvy slovenského obyvateľstva a preto žiadame, aby tento čo najskoršie sriadený bol v Bratislave.

Pýtame sa pána ministra:

1. či má vedomie o dôležitosti šekového úradu v Bratislave?

2. či boly kroky podniknuté na jeho sriadenie?

3. či je ochotný pán minister čo možna v najkratšej dobe zaujať sa sriadenia tohoto?

V Prahe, dňa 6. marca 1924.

Tománek,

dr. Labay, Onderčo, Bobok, dr. Gažík, Böhr, Scharnagl, Mark, Stenzl, dr. Petersilka, Schälzky, dr. Buday, Hancko, Hlinka, Tomik, dr. Kubiš, J. Fischer, dr. Juriga, dr. W. Feierfeil, Schubert, J. Mayer.

III./4443.

Interpellácia

poslanca Floriána Tománka a spoločníkov

na ministra školstva a národnej osvety

v záležitosti škandaloznej udalosti ma bratislavskom německom reálnom gymnáziu.

V novinách objavila sa zpráva o škandalóznej, do morálky siahajúcej udalosti na horespomenutom reálnom gymnáziu. Udalosť táto už prišla aj pred mestské zastupiteľstvo bratislavské tým doplnením a poznámkou, že profesori, ktorí škandál vykonali, nie že by boli bývali vyzdvihnutí z účinkovania profesorského, ale práve boli preložení vyučovať vo vyšších triedach, aby vraj väčšie dievčata mali pod rukou.

Škandalóznosť tejto udalosti natoľko pobúrila bratislavské obecenstvo, že rodičia obávajú sa posielať do škôl svoje dcery. Neodstranením týchto dvoch profesorov nie len autorita profesorstva, ale aj morálna spoľahlivosť celého nášho školstva veľmi by utrpela.

Preto pýtame sa pána ministra:

1. či má vedomosť o tejto škandalóznej udalosti?

2. či je ochotný dať objektívne vyšetriť celú záležitosť?

3. či je ochotný viníkov primerane potrestať, aby takto aj česť profesorského stavu aj morálnosť nášho školstva sa nepoškodila?

V Prahe, dňa 6. marca 1924.

Tománek,

Onderčo, Bobok, dr. Gažík, dr. W. Feierfeil, J. Mayer, Schälzky, J. Fischer, dr. Buday, Hancko, Hlinka, Tomik, dr. Labay, dr. Kubiš, dr. Juriga, Stenzl, Böhr, Scharnagl, Mark, dr. Petersilka, Schubert.

IV./4443.

Interpellácia

poslanca Floriána Tománka a spoločníkov

na ministra financií

v záležitosti leopoldovského štátneho liehovaru.

Ešte nie len že sa neutíšil, ba stupňuje sa víchor okolo liehovarnického družstva v Čechách a už vychodí na javo nová liehová panama.

V Leopoldove na Slovensku prevzal náš štát liehovár, ktorý predtým patril maďarskému štátu. Liehovár mal hodnotu 15,000.000.- Kč.

Šrobár ako minister dal do arendy tento liehovár svojím kamarátom, novej spoločnosti ťPovážsky LiehovárŤ na 12 rokov za ročitých mizerných 70.000.- Kč, kdežto dľa hodnoty liehovaru ročitá arenda mala byť 1,000.000.- Kč, t. j. aby prenajomný kontrakt bol ešte zaujimavejší, dala sa aj tá podmienka, že slavná spoločnosť ťPovážskeho LiehováruŤ má právo za päť rokov odkúpiť liehovár za jeden a pol miliona korún, ktorého hodnota je 15,000.000.- Kč a takto vlastne p. dr. Šrobár zo štátnych peňazí obdaroval svojich kamarátov 13 a pol milionmi.

Pýtame sa teda pána ministra:

1. či má vedomosť o tomto šafárení dra Šrobára so štátnym majetkom?

2. či je ochotný dať vyšetriť celú záležitosť a viníkov pred súd postaviť?

3. či je ochotný postarať sa, aby smluva s ťPovážskym LiehováromŤ bola čimskôr zrevidovaná a zrušená?

V Prahe, dňa 6. marca 1924.

Tománek, Tomik, dr. Kubiš, dr. Juriga, Scharnagl, Stenzl, Mark, dr. Petersilka, Schubert, Hlinka, Hancko, dr. Buday, Böhr, Schälzky, J. Fischer, Onderčo, dr. Labay, Bobok, dr. Gažík, dr. W. Feierfeil, J. Mayer.

V./4443.

Interpellácia

poslanca Floriána Tománka a spoločníkov

na ministra vnútra

v záležitosti protizákonnej agitácie veľkotopolčianskeho okresného náčelníka Gertnera.

Počnúc dňom 1. júla, 1924 vyplacánie štátnej podpory nezamestnanosti prevezmú odborové organizácie. Teda týmto zákonom sú nútení robotníci, aby vstúpili do niektorej odborovej organizácie.

Toto dalo podnet k zahájeniu ostrej kampane jednotlivých organizácií, aby si získaly nových členov. Oproti tomuto nemôžme nič namietať, kým to jde v rámci schválených stanov a zabezpečených práv ale rozhodne, protestujeme proti tomu, aby z príležitosti tejto reformy istý štátní úradníci zneužívali svoju nad všetkými stranami stáť majúcu úradnú moc k napomáhaniu stranických politických agitácii, čoho dopustil sa pán veľkotopolčiansky okresný náčelník Gertner. Menovaný vysvetluje tento budúci systém tak, že len tí dostanú podporu nezamestnanosti, ktorí budú organizovaní v soc. demokratickej odborovej organizácii. Takto využijúc svojho úradneho postavenia nutí kožiarske robotníctvo vstúpiť, do soc. demokratickej odborovej organizácie.

Počinania pána okresného náčelníka je zrejmé a vědomé mylné zavádzanie ľudu z pohnutky stranníckej a zneužívanie úradného postavenia.

Preto pýtame sa pána ministra:

1. či má vedomie o tomto stranníckom počínaní p. okresného náčelníka?

2. či si je vedomý p. minister, že týmto spôsobom trpí nie len auktorita úradov, ale aj ľud stratí dôveru vôči celému štátnemu aparátu a utrpí veľkú škodu úcta k zákonom?

3. či je pán minister ochotný tohoto exponenta politickej strany z vedúceho miesta odstrániť a vhodným spôsobom sa postarať o to, aby štátné úrady neboly expoziturami politických stran?

V Prahe, dňa 6. marca 1924.

Tománek,

Tomik, dr. Kubiš, dr. Gažík, Schubert, dr. W. Feierfeil, Böhr, Stenzl; Hlinka, dr. Buday, Hancko, Scharnagl, J. Fischer, Mark, dr. Petersilka, J. Mayer, Schälzky, Onderčo, dr. Labay, Bobok, dr. Juriga.

VI./4443.

Interpellácia

poslanca Floriána Tománka a spoločníkov

na ministerského predsedu a ministra vnútra

v záležitosti zrušenia spišsko-staroveského okresu.

Náš magúrsky ľud skvele vystal próbu ohľadom vernosti k Slovenskej Krajine a k republike Československej za plebiscitného času. Nedal sa sklátiť ani sľubami, ani hrozbami, ani peniazmi a ani bombami. Jejich národný a vlastenecký cit nebol nijako málo posilňovaný sľubami tehdajších exponentov našej vlády. Dňa 21. septembra 1919, sám vtedajší spišský župan v mene vlády verejne vyhlásia, že nová vlasť jejich odstráni všetky krivdy, ktoré magúrsky ľud stihly za maďarského utlačania.

Dnes však - žiaľbohu - nielen že vláda sa nestará krivdy staré odstrániť, ale ich samá na tom ubiednenom ľude pácha. Naša vláda nielen že dovolila, aby polovica spišsko-staroveského okresu bez opýtania; ba proti rozhodnej vôli ľudu pripojená bola ku Poľsku, ale teraz by chcela pochovať ešte aj tú pozostalú čiastku tým, že by ju pridelila ku okresu Kežmarkskému, alebo staroľubovanskému, ako sa na to dnes pomýšla.

Tomuto sa priečí nie len rozhodná vôla ľudu ale aj všetky ostatné veci dobro magúrského ľudu podmienujúce.

Do povahy treba vzať; že pripojením okresu starospišského ku staroľubovanskému alebo kežmarkskému budú obce vo vzdialenosti viac dňovej od sídla okresu. Tak na príklad: obec Lešnica od Kežmarku na 54 kilometrov a obec Osturna od Starej Ľubovne na 54 kilometrov ač ináče ad terajšieho okresného sídla najväčšia vzdialenosť je 20 kilometrov. Taktiež komunikačné spojenie s novým okresným sídlam by bolo často naprosto nemožné.

Spišská Stará Ves má samá všetky dostatočné a vyhovujúce podmienky, aby ako okresné sídlo so svojim starým okresom ďalej jestvovať ako taká mohla.

Pýtame sa pp. ministrov:

1. či vedia o tých krivdách a utrpeniach magúrského ľudu?

2. či vedia pp. ministri o sľuboch, ktoré ľudu magúrskému boly úradne dané?

3. či chcú pp. ministri krvacajúce rany ľudu magúrského dľa možnosti zahojiť?

4. či chcú pp. ministri sa postarať o to, aby okres spišsko-starovesský bol ponechaný?

V Prahe, dňa 6. marca 1924.

Tománek,

Tomik, dr. Kubiš, dr. Juriga, Schälzky, Mark, dr. Petersilka, Schubert, Stenzl, dr. W. Feierfeil, dr. Buday, Hancko, Hlinka, J. Fischer, J. Mayer. Scharnagl, Böhr, dr. Gažík, Bobok, dr. Labay; Onderčo.

VII./4443.

Interpellácia

poslanca Floriána Tománka a Spoločníkov

na ministerského predsedu a ministra zahraničia

v záležitosti 35miliardovej štátnej dlžoby.

Z úradného komuniké sme sa dozvedeli, ako sa osvedčil pán minister zahraničia ohľadom takzvanej oslobodzujúcej zahraničnej dlžoby. Z toho horentného obnosu jedná čiastka bola upotrebená na oslobodzujúcu akciu. Druhá čiastka má byť platená za rakúské štátne majetky, ktoré prináležia teraz našej republike.

Keďže slovenská verejnosť ani o vyzdvihnutí ani o upotrebení obnosov oslobodzujúce akcie nič nevie, keďže ďalej o spomenutých rakúskych majetkoch a ich spravovaní vôbeac nie sme informovaní.

Pýtame sa pánov ministrov:

či sú ochotní o takzvaných oslobodzujúcich výdavkoch, taktiež o hospodárení na bývalých rakúských štátnych majetkoch parlamentu podať podrobnú zprávu a složiť účty?

V Prahe, dňa 6. marca 1924.

Tománek,

Tomik, Onderčo, dr. Kubiš, dr. Juriga, Mark, dr. Petersilka, Schubert, Stenzl, Hlinka, Hancko, dr. Buday, dr. W. Feierfeil, J. Fischer, Schälzky, dr. Labay, Bobok, dr. Gažík, Böhr, Scharnagl, J. Mayer.

VIII./4443.

Interpellácia

poslanca Floriána Tománka a spoločníkov

na ministerského predsedu

v záležitosti nesvolania župných zastupiteľstiev.

ťŽupné zastupitelstvo schádza sa na pozvanie županovo do sídla župného úradu aspoň jedenkrát za štvrť roka.Ť Takto znie 16. § župného zákona.

Ačkoľvek jeden štvrť rok od župných volieb už dávno pominul, páni župani dosiaľ župné zastupiteľstva nesvolali. V tomto počínaní pánov županov vidíme nie len neplnenie svojich povinnosti a jednanie proti zákonu, ale vyzývavé zneváženie zákona a tak podkopávanie autority štátu.

Niet žiadnej pochybnosti o tom, že vlastne nie župani sú tu na vine, ktorí sú iba výkonnými orgánmi vlády, ale samá vláda.

Výsledok volieb nad slnko jasnejšie vyniesol na javo, že obecenstvo Slovenskej Krajiny je naplnené nedôverou voči vláde a vládou vymenovaným županom. Na miesto toho, žeby bola vláda stiahla patričné konzekvencie, obáva sa zaslúženej kritiky, ktorá ju zaiste neminie ústami Pudom vyvolených župných výborníkov a práve preto odkladá svolanie župných výborov a uráža tým hore spomenutým zákonom predpísanú svoju ústavnu povinnosť.

Práve preto pýtame sa pána ministerského predsedu, aby tu pred verejnosťou Národa a sveta sa osvedčil, že prečo nedá vláda svolať župné zastupiteľstva, či odôvodňuje neodtajiteľné porušenie zákona a svojim protiústavným počinaním prečo ohrožuje autoritu štátu doma a stavia na pranier našu republiku pred verejnosťou demokraticky smyšlajúcich národov?

V Prahe, dňa 6. marca 1924.

Tománek,

Tomik, dr. Kubiš, Hancko, Scharnagl, Schubert, dr. W. Feierfeil, Stenzl, Böhr, Hlinka, dr. Gažík, dr. Buday, dr. Petersilka, Schälzky, dr. Juriga, J. Mayer, Onderčo, dr. Labay, Bobok, Mark, J. Fischer.

IX./4443.

Interpellácia

poslanca Floriána Tománka a spoločníkov

na ministra vnútra a ministra spravodlivosti

v záležitosti rozpustenia okresnej porady Slovenskej Ľudovej Strany v Hlohovci dňa 27. januára 1924.

Slovenská Ľudova Strana jednajúc v rámci zákonov zabezpečených občianskych práv, svolala okresnú poradu delegátov svojich miestnych organizácii okresu hlohoveckého do Hlohovca na deň 27. januára, 1924.

Porada sa diala v miestnej orlovni za účasti riadne legitimovaných delegátov. Počas prednášky dp. dra Tisu vnikol do uzatvorenej miestnosti pán slúžny Sedlák. Tento pán prehlásil bez dôvodov schôdzu za rozpustenú a dodatočne vydal rozkaz policajtom legitimovať prítomných. Rozpustenie porady dp. dr. Tiso prehlásil za protizákonné. Na to sa pán slúžny vzdialil a prišiel o chvílu s viacerými policajtami, pomocou ktorých brachiálnou mocou schôdzu rozohnal.

Pán slúžny týmto svojim jednaním dopustil sa nezákonnosti, tým, že naňho sverenú úradnú moc použil a šlapanie jedného z tých najsvätejších práv občanov.

Tento príklad zneužívania úradnej moci a urazenia shromažďovacieho a spolčovacieho práva pohne nás, aby sme sa pýtali pp. ministrov

1. či majú vedomie o tomto dopustení sa nezákonnosti a šlapania občianskej slobody na výsmech demokracie?

2. či sú si pp. ministri vedomí, že aké smútne následky má pre autoritu štátu takáto neúcta voči zákonom zo strany štátneho úradu?

3. či je ochotný pán minister vnútra zaviesť disciplinárne vyšetrovanie oproti pánu slúžnemu Sedlákovi?

4. či je pán minister spravodlivosti ochotný dať zahájiť trestné pokračovanie na základe disciplinárneho vyšetrovania proti pánu slúžnemu?

5. či sú páni ministri ochotní postarať sa o potrebné opatrenia, aby takýmto nezákonitým a nedemokratickým počinaním bol urobený raz koniec?

6. či sú páni ministri ochotní zamedziť ďalšie podobné zneužívania úradnej moci?

V Prahe, dňa 6. marca 1924.

Tománek, Tomik, dr. Kubiš, Hancko, Scharnagl, dr. W. Feierfeil, Mark, dr. Petersilka, Schubert, J. Mayer, J. Fischer, Hlinka, dr. Gažík, dr. Juriga, Bobok, Schälzky, Onderčo, dr. Labay, dr. Buday, Böhr, Stenzl.

X./4443.

Interpellácia

poslanca Floriána Tománka a spoločníkov

na ministra vnútra

v záležitosti mestskej takzvanej ťsamosprávyŤ hlavného mesta Slovenskej Krajiny.

Bratislava, hlavné mesto Slovenskej Krajiny, dostala 13. jula, 1922 (zákon 243) miestnu samosprávu. Táto samospráva má byť čiastkou nového sriadenia administrácie miest, okresov a žup a má byť podľa úradného vysvetlenia čiastkou toho útvaru, ktorý má vyhoveť túžbe Slovenského Národa po národnej autonomii vyhovujúc tejže údajne vo väčšom stupni ako to povestná Pittsburgská Dohoda zabezpečila.

Slovenská verejnosť správne sa obavala už vopred toho pražského danajckého daru a nie bezzákladne toho dôkazom je prvá príležitosť uplatnenia sa vôle suverenného ľudu v samosprávnom mestskom výbore nášho hlavnému mesta.

Udalosť je známa. Vypísal sa súbeh na uprázdnené miesto mestského hlavného účtovníka. O to miesto uchádzali sa dvaja domorodí Slováci a jedon Čech. Ministerský radca dr. Jozef Bellai, hl. mestský notár, odvolávajúc sa na nejaký obškúrny paragraf akéhosi maďarského zákona voľbu tak riadil, že tých dvoch Slovákov zastihol ten všeobecne známy osud slovenský, že totižto títo boli odmrštení a ťštátotvorníkŤ; akýsi Dušek bez voľby, čo viac napriek protestu samosprávneho mestského výboru bol za ťvyvolenéhoŤ vyhláseny.

Nechceme k tomu pripojiť žiadnej kritickej poznámky. Táto udalosť mohla byt karakterizovaná len takými výrazmi, ktoré do parlamentu nepatri.

Práve preto pýtame sa pána ministra:

Čo mieni zrobiť v tomto prípade, ktorý priamo siaha do cti štátu?

V Prahe, dňa 6. marca 1924.

Tománek,

Tomik, dr. Labay, Hancko, Stenzl, dr. Juriga, Schubert, Schälzky, dr. Petersilka, Mark, Hlinka, dr. Kubiš, dr. Buday, dr. W. Feierfeil, J. Fischer, Onderčo; Bobok, dr. Gažík, Böhr, Scharnagl, J. Mayer.

XI./4443.

Interpellácia

poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov

na ministra zdravotníctva a ministra školstva a národnej osvety v záležitosti mladých slovenských lekárov.

Všeobecne je známe, že z univerzít nám rok čo rok vychodí 20-30 mladých slovenských lekárov. S poľutovaním zisťujeme, že títo mladí lekári po toľko ročnom huževnatom a ťažkom študiu ociťujú sa bez postavenia. Súc synmi chudobných rodičov nemôžu si otvoriť svoju vlastnú ordinačnú sieň a tak musia hľadieť dostať sa do štátnej služby a to hneď na kliniky alebo do štátnych nemocníc. Dľa dnešného stavu je však priamo nemožné, aby dnes vyštudovaný mladý slovenský lekár sa dostal do štátnej služby. Ktoré miesto nie je obsadené lekármi z doby predprevratovej, to je obsadené novými prišlými silami zo zemí historických spiatych rodinkárstvom a protekcionárstvom.

Pozríme také jedno dôležité utulište mladých lekárov: kliniky lekárskej fakulty bratislavskej.

Viďme národnostne rozdelenie:

Ako vidíme, 62 českých a len 20 slovenských lekárov zamestnáva slovenská (?) univerzita. A keď ešte uvážíme, že z tých 20 Slovákov je 10 sekundárov, t. j. takých, ktorí vôbec v ničom nerozhodujú, scvrkne sa počet Slovákov na 10, oproti Čechom, ktorých zostane - odrátajúc im tiež ich 8 sekundárov - 54. Teda 10 a 54!! l Na jednoho Slováka padne 5.4 Česi.

Aký postup majú títo lekári? Prednostovia zostanú vždy ti istí a z docentov budú postupne profesori, dotedy si však svoje asistencké miesto podržia.

Asistenti môžu sa stať docentmi, keď sa habilitijú, alebo odchádzajú na vidiek do nemocnic za primárov. Primariati a šeflekárstva sa ale neuprázdnia tak často, lebo sú zaplnené starými ľuďmi, ktorí zvláštnou smluvou majú zabezpečené svoje miesta. Asistenti teda čekajú na vhodné miesta a príležitosť.

Teraz keď nejaký lekár sa chce dostať na kliniku, môže sa to stať jedine tak, že nejaký asistent odíde na voľajakú sinekuru. Aby sa poskytlo jednému Slovákovi nejaké nedefinitivné a ničneznamenajúce miestečko, musí sa tu zabezpečiť doživotná, veľmi slušná existencia jednému českému lekárovi.

Na ilustráciu toho, že ako sa obsadzovali vedúce miesta a v akom počte sa zúčastnili v tom Slováci, nech slúži nasledujúca štatistika:

Mimo toho je tu poradňa pre železničiarov trpiacich na pľucné choroby, ktorú vedie český asistent-porodník!

Poradňa pre tuberkulozných pri int. klinike je vedená tiež Čechom. V poradní pre venerické choroby pri kožnej klinike sú zamestnaní dvaja, jedon Čech a jedon Slovák.

Aby sme videli, akým spôsobom sa využívajú štipendia poskytnuté vládou na študium v zahraniči, uverejňujeme štatistiku posledných 2-3 rokov.

Z klinik študovali alebo študujú v Paríži a v Londýne nasledujúci:

Takto je teda postarané o vedeckú výchovu slovenských lekárov.

Na tento spôsob je nemožné, aby zdravie národa slovenského bolo vložené do rúk svojich synov a aby na zdy vedy lekárskej mohol byt reprezentovaný.

Pýtame sa pánov ministrov:

1. Či majú vedomie o tomto žalostnom stave mladých lekárskych slovenských síl?

2. Či sú pani ministri povedomí tej do neba volajúcej nespravodlivosti, že synovia Slovenského Národa po dokončení svojich študií vo svojej vlasti nemôžu dôjsť im naležajúceho postavenia?

3. či takto sa osvedčuje vo skutočnosti tá mnohokrát spomínaná bratská pomoc, o ktorej sa zdôrazňovalo, že je len priechodná a trvá len do tých čias, kým nová inteligencia slovenská nevyrastie.

4. Či sú páni ministri ochotní postarať sa o to, aby mladé slovenské lekárske sily maly existenciu dostatočne zabezpečenú?

V Prahe, dňa 6. marca 1924.

Hlinka,

dr. Kubiš, Hancko, Tománek, dr. Labay, Böhr, Mark, dr. Juriga, Scharnagl, Schälzky, dr. Petersilka, Schubert, J Mayer; Onderčo, Tomik, Bobok, dr. Buday, dr. Gažík, dr. W. Feierfeil, J. Fischer, Stenzl.