Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

že okresní doplňovací velitelstva povolávají válečné poškozence k vojenským cvičením ve zbraní a dodávají jím vojenské průkazy.

Ve své interpelací ze dne 23. března 1923 o stihání válečných poškozenců s nezpůsobilostí vyššího stupně, kteří nesplnili mobilisačního rozkazu z r. 1921, pro přestupek §u 50 branného zákona, žádal jsem pana ministra, aby vydal pokyny, jimiž se ukládá vojenským divisním soudům, aby při předvolávání vojáků k procesům pro zběhnutí především zjistily, nejde-li při tom o invalidu podle zákona ze dne 20. února 1920, č. 142 Sb. z. a n.

Nyní nabyla věc většího rozsahu tím, že příslušná okresní doplňovací velitelství povolávají k cvičením ve zbrani bývalé vojáky, kteří byli uznáni podle zákona ze dne 20. února 1920, č. 142 Sb. z. a n. za válečné poškozence s nejméně 20/,ní výdělečnou nezpůsobilostí.

Dále si okresní doplňovací velitelstva osvojila praxí, zasílati takovýmto osobám také vojenské průkazy, podle nichž se zařaďují do první zálohy.

Oba způsoby, jak povolávání válečných poškozenců s vysokým stupněm nezpůsobilosti ke cvičením ve zbrani, tak také jejich zařaďování do první zálohy se naprosto neshodují s výnosem ministra národní obrany ze dne 8. června 1922, č. 94874/dopl. Podle tohoto nařízení ministrova měly býti naopak odevzdány superarbitrační listiny se lhůtou do konce srpna 1922 a to:

a) příslušníkům ročníků 1881 a mladším,

b) příslušníkům ročníků 1880-1872,

c) příslušníkům ročníků 1871-1865, kteří byli uznáni ministerstvem sociální péče za válečné poškozence se ztrátou výdělečné způsobilostí aspoň 20%ní a kteří se zřetelem na klasifikaci nemají významu pro přeložení do první nebo druhé zálohy podle vládního nařízení ze dne 27. července 1920. Mužové ročníků uvedených pod a) a b), klasifikovaní "tou dobou neschopný," jejíchž superarbitrace z různých důvodů nebyla ještě provedena měli se pokládati za neschopné a příslušné kmenové těleso mělo je propustiti z branné moci. Invalidní listy již vystavené, měly býti připojeny a nové neměly býti vydávány. Superarbitrační řízení mužstva, uznaného úřady ministerstva sociální péče za válečné poškozence, jehož však vojenská správa dosud neprovedla, mělo býti zastaveno a dále neprováděno. Výnos ze dne 8. června 1922 konečně ustanovuje, že povolání uvedených osob, jež se stalo před tím, než tento výnos vešel ve známost, jest telegraficky odvolati. Proti obsahu uvedeného výnosu ze dne 8. června 1922 povolávají nyní okresní doplňovací velitelstva nerušeně válečné poškozence k vojenským cvičením dáte, nebo je zařaďují do první zálohy. V seznamech přiložených k interpelaci vypočítáváme jen případy tohoto druhu, které známe.

Nemůžeme máti za to, že jest úmyslem pana ministra, aby okresní doplňovací velitelstva jeho výnosů nedbala a tážeme se:

1. Jest ochoten naříditi, aby povolání osob k vojenským cvičením ve zbraní, která již okresní doplňovací velitelství rozeslala osobám, které prokazatelně byly uznány ministerstvem sociální péče za válečné poškozence se ztrátou výdělečné způsobilosti nejméně 20%ní, byla odvolána?

2. Jest ochoten naříditi, aby vojenské průkazy, dodané jíž osobám uvedeného druhu, byly odvolány a nahrazeny propouštěcími průkazy?

3. Jest ochoten na tuto interpelací pro její naléhavost odpověděti před 1. srpnem 1923?

V Praze dne 28. června 1923.

H. Simm, dr. Radda, Knirsch, Wenzel, inž. Jung, Patzel, dr. Lodgman, inž. Kallina, Matzner, Schubert, dr. Jabloniczky, Füssy, dr. Körmendy-Ékes, dr. Keibl, dr. Brunar, Kraus, dr. Lehnert, dr, Schollich, dr. E. Feyerfeil, Palkovich, dr. Lelley.

XVII./4226.

Interpelace

poslance Tausika a soudruhů

ministru vnitra

o provokační činností policejního ředitele dra Klímy na Slovenském Východě.

Podrobili jsme už v parlamentě ať pronesenými řečmi nebo v interpelacích několikráte kritice činnost policejního ředitele v Košicích dra Klímy. Nedostalo se nám dosud od vlády odpovědi.

Činnost tohoto úředníka postaveného na tak exponovaném místě je řetězem provokací proti komunistické straně. Vzhledem k minulosti tohoto býv. rakouského špicla domníváme se, že tuto provokační činnost provádí v jiných službách a pro jiný zájem, nežli, aby prospěl Čsl. republice.

V poslední době nepropouští censura v našem tisku zpráv o jeho činnosti a staví ho tak pod zvláštní ochranu. Tak ve Večerníku R. P. ze dne 24. dubna byl konfiskován tento článek:

Z nejtemnějšího kouta republiky - z pašalíku Klímova.

Čkk. Košice, 23. dubna.

Zákon na ochranu republiky musil by býti, kdyby měl republiku skutečně chrániti proti monarchistickým rejdům, nejdříve uplatněn proti starému rakouskému provokatéru, nynějšímu místopředsedovi nár. demokratické organisace v Košicích, předsedovi jízdního Sokola a policejnímu řediteli dru Klímovi. Za Rakouska bylo specialitou tohoto, tehdy šéfa pražské politické policie, že vybájil co chvíli nějakou "protistátní a antimilitaristickou" aféru. Nyní byl tentýž provokatér koaliční vládou jako policejní ředitel dosazen do Košic, aby tam dokázal, že taktika Habsburků, rozeštvati národnosti a třídy pomocí policejních konfidentů, byla pro starý měšťácký systém stejně výhodnou, jako nyní pro systém diktatury korupčníků na Slovensku. V posledních týdnech je vždy zřejměji vidět, že se Klímovi jedná o to, aby ve východním Slovensku vyprovokoval nějakou velikou "protistátní" aféru. Poslední jeho provokační kousek v Levoči, kde dal zatknout 32 mladých naších soudruhů pouze proto, že se v dělnické škole učili číst a psát, jest zajisté pouhou předehrou toho, co Klima připravuje. V těchto dnech bylo z věznice sedrie košické převezeno 100 trestanců do vězníc Levočské, prešovské a do Ilavy, patrně aby starý rakušácký monarchista: a aférista Klima měl v košických kriminálech dosti místa pro své nové oběti. Zpráva bratislavské "Demokracie", polovládní to tiskové odnože, že bude v nejbližší době nutno uvolniti ve slovenských kriminálech místo pro 7000 osob, dokazuje nejlépe, jaké plány pro nejbližší dobu se rodí v mozcích Klímy a několika jeho intimních přátel! Kdo zná Klímu a jeho minulost, pro toho není žádné pochybnosti o tom, že všechny tyto rejdy provádí tento starý Rakušák ve prospěch svých zahraničních monarchistických přátel, kteří mají nesmírnou radost z toho, jak Klima poslední zbytky demokracie a republikanismu na;Slovensku utlouká k hanbě československé republiky. Dnes jíž se raduje maďarská iredenta škodolibě z Klímovy práce a poukazuje dělnictvu na Slovensku, že v horthyovském Maďarsku je toho času vetší svoboda pro dělnictvo, nežli na Slovensku. Což neřídí všechny tyto Klímovy rejdy rozhodující činitelé v Praze? Což zapomněli úplně na známá fakta o provokačních rejdech Klímy a jeho přátel, zjištěná z policejních archívů? Nebo musí pánové, jak Klima několikráte prohlásil, mlčeti, aby nevyzradil patolízalství některých vysokých českých politických činitelů za Rakouska? Upozorňujeme včas na všechny rejdy tohoto bývalého rakušáckého monarchisty. V poslední době pořádá Klima několikráte v týdnu ve svém nádherně zařízeném bytě "večírky", na nichž koná do pozdních hodin porady s generálem Gajdou, županem drem Rumanem, s redaktory vládních listů "Slovenský východ" a "Magyar hirlap" a s politickými konfidenty. Poslední taková porada konala se v pondělí dne 16. t. m. v místnostech županského úřadu až do 2. hod. ranní. Jaké to nové provokace zase chystá tento starý rakouský špicl?

Pozastavujíce se nad touto konfiskací, trváme na skutečnostech v této stati uvedených a žádáme o nich odpověď vlády.

Podepsaní se táží:

1. Jest panu ministru vnitra známa provokační činnost policejního ředitele Klímy?

2. Je ochoten pan ministr této činnosti učiniti přítrž?

3. Je ochoten pan ministr zaručiti takovou svobodu tisku, aby mohla býti provokační činnost policejních úředníků v republice kritisována?

V Praze, dne 24. dubna 1923.

Tausik, Malá, Svetlík, Nagy, Teska, Kreibich, Warmbrunn, Kunst, Burian, Darula, J. Kříž, dr. Šmeral, Toužil, Krejčí, Merta, Bubník, Houser, Haken, Kučera, Skalák, Rouček.

XVIII./4226 (překlad).

Interpellácia

poslanca dra Lelleyho a súdruhov

ministrovi školstva a národnej osvety

o zastavení požitkov učiteľov na cirkevných školách.

V mesiaci máji t. r. zastavila vláda výplatu štátnych platových príspevkov väčšine učiteľov na cirkevných školách elementárnych a 1. júna nepoukázala im už nič, v dôsledku čoho títo učitelia idú v ústrety hladu. Takíto sú: Stefan Bátky, ref. učiteľ v Naďode, Stefan Körmendy vo Varšanoch, Ludvik Oravec, rím. kat. učiteľ v Žemliaroch, Štefan Vanger vo Veľkej Kálnici, Florián Csiffáry v Dámažde a Julius Roth, izr. učiteľ v Mezökissalló.

Keďže je opravdivým výsmechom demokracie, požaduje-li štát od svojich učiteľov prácu a ich neplatí a poneváč najprednejšou úlohou štátu je plniť povinnosti zákonom predpísané, tážem sa pána ministra:

Či je ochotný zakročiť, aby všetky požitky výšuvedených učiteľov zaraz boly poukázané a to so spätným účinkom?

V Prahe, dňa 21. júnia 1923.

Dr. Lelley, dr. Jabloniczky, Palkovich, Křepek, dr. Schollich, Simm, Wenzel, Kaiser, inž, Kallina, Zierhut, dr. Radda, Schubert, Knirsch, Röttel, Schälzky, Füssy, dr. Körmendy-Ékes, Böhr, Pittinger, dr. Petersilka, Patzel.

XIX./4226 (překlad).

Interpellácia

poslanca dra Körmendy Ékesa a súdruhov

ministrom zahraničia, národnej obrany a spravedlnosti

vo veci tak zv. poľsko-maďarských, pokiaľ sa týče rusinsko-maďarských legií.

S poľsko-maďarskými, poťažne rusinsko-maďarskými legiami preveľa sa už zabývaly dosial úrady, súdy a zvláštne vojenské výzvedné kancelárie. Už niekoľko trestných pravôt odbývalo sa v tejto veci pred košickým a užhorodským divizijným súdom. Avšak o poľsko-maďarských a rusinsko-maďarských légiách presných a hodnoverných údajov dosial nieto; všetko čo sa o nich vie, je nič iné, než tie zprávy od pochybných individuí či vyzvedačov, ktoré posbieraly tak zv. vojenské výzvedné kancelárie. Vzhľadom na to, že vo spojitosti s týmito légiami bolo už preveľa ľudí pohnané pred súd, mali by sme sa už raz úradne a hodnoverne dozvedieť, čo to boly tie légie, zdali vojenský útvar a či propaganda a mali by sme aj vedieť, v akom rámci sa pohybovaly a či v skutku ohrožovaly pokoj republiky.

Žiadame osvedčenie pána ministra zahraničia v tej veci, zdali do tých čias, kým mierová smluva nebola ratifikovaná a kým o osude Podkarpatskej Rusi definitívne nebolo rozhodnuté, bolo protištátnym činom, jestliže niekto za samostatnosť Podkarpatskej Rusi alebo za jej pripojenie k tomu ktorému štátu rozvinul agitáciu či propagandu. Je nemožné, aby vo spojitosti s touto vecou odohrávaly sa ešte politické trestné pravoty pred súdy a nemožnou vecou je i to, aby vojenské výzvedné kancelárie použily tých najpochybnejších existencii za svedkov k dokazovaniu v takýchto veľavýznamných veciach a na tendenciózne, zlomyseľné udavačstvo týchto zaplatených buričov uvŕhaly otcov četných rodín do žalára. Nemožno nám nepoukázať na to, v akej miere takéto vymyslené trestné processy rozrušujú kľud obyvateľstva Podkarpatskej Rusi a Slovenska, v akej miere takéto udalosť sú na škodu konsolidácie a v akej miere škodlivé je to, keď politické trestné pravoty udržujú náladu v stálom rozrušení bez akejkoľvek potreby.

Nemožno nám poukázať na to, že z údajov pojednávaní, pred vojenskými súdy odbývaných, možno zistiť len toľko, že niekoľko ľudí v Poľskú zúčastnilo sa akcie, ktorú trestné súdy a vojenské výzvedné kancelárie nazvaly légiami, avšak ani samy vojenské výzvedné kancelárie nemohly zistiť ani rozsah ani organizáciu týchto légií. Zprávy, ktoré boly podávané voj. výzvednými kanceláriami, sú zväčša nespoľahlivé a boly dobré len k tomu, aby príslušní agenti za podávaný nimi tak zv. "cenný materiál" dostávaly vysoké odmeny. Nemožno si ani predstaviť, že by Poľský štát bol strpel vojenský útvar väčšie rozmerov, totiž štát v štáte.

Zaujatie určitého stanoviska v týchto otázkach vyžaduje sa od vlády už i preto, bo súdy samy nie sú orientované o organizácii, rozsahu a podstate týchto légií a vôbec o tom, či boly svojho času pre republiku nebezpečné a či nie.

Listy, - pravdepodobne na základe úradných informácii, - už viaekráť pisaly o tom, že vládne kruhy zabývajú sa otázkou všeobecnej amnestie ohľadom politických trestných činov, ktoré boly spáchané pred ratifikovaním mierových smlúv. Udelenie takejto amnestie je nezbytne nutné. Nové štátne útvary, dozvučné to akkordy svetovej vojny, postavily občianstvo zaniklých starých štátov pred obrovské úlohy. Do všedného života rudí vnikla politika a politickými otázkami museli sa zaoberať i ľudia, ktorí sa o politiku predtým vôbec nestarali. Politické útvary učinily rez do všedného živobytia jednotlivcov a aby si ho mohli uhájiť, dostali sa nevdojak v boje politického života. Je v záujme kľudu a pokoja, aby tieto veci republika dokonale zastrela rúškom napomenutia.

Na základe toho tážeme sa pánov ministrov zahraničia a národnej obrany:

1. Či boly svojho času učinené diplomatické kroky, aby poľsko-maďarské légie boly zrušené a jestliže áno, jaké?

2. Kedy zanikly tieto legie?

Pána ministra spravedlnosti sa tážeme:

3. Či je ochotný čo najsúrnejšie učiniť kroky, aby v záujme kľudu a pokoja republiky udelená bola amnestia pre všetky politické trestné činy, spáchané pred ratifikovaním mierových smlúv?

V Prahe, dňa 17. mája 1923.

Dr. Körmendy-Ékes, dr. Jabloniczky, Palkovich, Křepek, Röttel, Simm, Kaiser, Pittinger, Zierhut, inž. Kallina, dr. Schollich, Matzner, Wenzel, Patzel, Schubert, Knirsch, dr. Petersilka, Schälzky, Böhr, Füssy, dr. Lelley.

XX./4226 (překlad).

Interpellácia

poslanca dra Körmendy Ékesa a súdruhov

ministerskému predsedovi a ministrovi financií

vo veci prepustených finančných úradníkov v Beregszászu.

Pane ministerský predseda a pane minister financií:

Mesto Beregszász bolo československým vojskom obsadené koncom mesiaca júla 1919. Nasledujúceho dňa predvolal plukovník Hostáš všetkých úradníkov do reprezentačnej sieni župného domu, kde oni vzhľadom k ďalšiemu vykonávaniu služby složili sľub spôsobom nim požadovaným. A tak na základe toho slúžli ďalej. Taktiež dňa 6. alebo 7. októbra 1919 svolal vtedajší maďarský finančný riaditeľ Julius Lánczy všetkých príslušníkov finančného rezortu tým cieľom, či sú ochotní složiť sľub tiež písomne. Ačkoľvek dostavili sa tam všetci od finanč. riaditeľa až do najmenšieho diurnistu poťažne úradného sluhu, nikto neprezradzoval ochotu složiť písomný sľub. Vzdor tomu všemu však na základe sľubu vyžiadaného plukovníkom Hostašom konali službu ďalej až do 6. apríla 1920, Vtedy stalo sa totiž toto:

Mórica Garaiho, syna bílkovského rabína Gelbermana, ktorý bol pre falzifikovanie matrík právoplatne odsúdený, vzala do služby ešte uhorská vláda - bez akýchkoľvek nárokov voči štátu - v hodnosti, poťažne s titulom berného komisára. Od počiatku revolúcie zabudnúl Garai na svoje záväzky, vyšplhal sa medzi pohlavárov revolúcie a pozdnejšie v dobe kommúny uplatňoval aj medzi úradníkmi ten najväčší terror. On vyberal rukojmov; Garai stal sa jedným z najväčších vodcov komunistických. Preto ho rumunské vojenské veliteľstvo aj zatklo a odviedlo jako element ohrozujúci verejný poriadok. Po stiahnutí rumunského vojska Garai, - pravdepodobne preto, aby svoje "samospasiteľné doktríny" danej mohol propagovať, vrátil sa do Beregszászu, kde nemeškal ponúknuť svoje služby tiež československej vláde. Finančná správa tohoto bolševika samozrejme s radosťou prijala a terajší český finančný riaditeľ pridelil ho službou do Munkačeva.

Týchto čias bol prednostom poplatkového oddelenia dr. Elek Süveges, konceptný úradník s konceptnou zkúškou s 10 služobnými roky, človek bezúhonného charakteru. Finančný riaditeľ učinil to, že ho exponoval do Munkačeva a podrobil ho Garaimu. dr. Süveges proti tomu so zrejmých dôvodov protestoval a požiadal fin. riaditeľa Kadlesza, aby svoju dispozíciu pozmenil. Na miesto toho však Kadlecz sa vyjadril, že nevyhovie-li jeho nariadeniu, nech sa vzdá úradu. Finančný tajomník dr. Süveges po tomto vyjadrení, ktoré ho hlboko urážalo v jeho úradníckom sebavedomí, požiadal všetkých svojich kolegov, pokiaľ sa týče spoluúradníkov, aby in corpore protestovali u fin. riaditeľa Kadlecza proti tomuto hlboko zponižujúcemu opatreniu a to z dvoch príčin s bo nemožno si predstaviť, aby definitívny úradník, finančný tajomník a prednosta oddelenia vykonával podradnú, službu pod vedením úradníka prozatýmne prevzatého a najmä pod takým, aký je shora charakterizovaný Garai. Na to však fin. riaď. Kadlecz dňa 6. apríla 1920 vylúčil všetkých z úradu z toho dôvodu, bo sa stotožnili s drom Süvegesom.

Dňa 27. apríla 1920 upovedomil fin. riad. Kadlecz každého zamestnanca nečíslovaným výnosom o právoplatnosti vylúčenia a povolil 3 dni k odvolaniu. Všetci úradníci vzali to na vedomie a dňa 29. apríla 1920 podali pod jedn. čis. 4.300 u finanč. riaditeľstva v Beregszászu spoločné odvolanie proti krivdivému rozhodnutiu, a potom na výzvu podal každý zvlášte svoje odvolanie dňa 8. mája 1920. Odvolania tieto ešte dnes po 3 rokoch nie sú vybavené, ba najnovším pátraním bolo zistené, že neboly ani protokolované. Odvolanie Fraňa Rella protokolované bolo pod čis. 4668/920., avšak vybavené neni.

Na spoločné odvolanie dostavil sa do Beregszászu terajší odborový prednosta a finančný referent pre Podkarpatskú Rus Kugler a predvolaným úradníkom oznámil, že vylúčenie stalo sa omylom a výnos (vylúčenie, prepustenie) vydaný Kadlecom bez čísla, bude písomne pozbavený platnosti. Ani to sa do dnešného dňa nestalo. Kadlec bol súrne požiadaný, aby tento výnos vydal, avšak už vtedy sa vyjadril, že odvolanie bude v najkratšom čase vybavené a dotiaľ nech to považujú tak, ako keby boly na dovolenej. Za niekoľko dni však fin. riaď. Kadlec všetkých úradníkov až na šesť, ktorí sú: vrch, fin. rada Fraňo Rell, námestník fin. riaditeľa Bela Balogh, vrch, účet. rada Josef Szarka, účet, radcovia Mikulás Beresényi a Štefan Szécsényi a účet. revident Takšony Sulyok, - povolal do služby, požiadal od nich složenie písomného sľubu a ti, ktorí ho složili, zostali naďalej v službe a slúžia ešte aj dnes. Od šesť úradníkov výšpomenovaných ani do dnes ešte nevyžadoval, aby sľub znova složili a preto musia sa domnievať, že sú ešte vždy na dovolenej a že tedy majú nároky na všetky požitky. S vybavením ich odvolania sa otáľalo a otáľa sa až do dnes.

V mesiaci decembri 1920 padali žiadosť u fin. riaditeľstva v Beregszászu o poukázanie požitkov. Žiadosť Štefana Szécsényiho protokolovaná bola pod čis. 22.233,920, na ktorú koncom februára 1921 dostali rozhodnutie generálneho fin. riaditeľstva v Užhorode čis. 4723/920, dľa ktorého sú z miesta prepustení, bo zanechali svoj úrad z vlastnej vôli a nesložili sľub podľa zákona zo dňa 15. apríla 1920, čis. 269 Sb. z. a n. Do tohoto rozhodnutia však vlúdila sa podstatná chyba, rešpekt, úmyselné a zlomyselné opomenutie, bo rozhodnutie neobsahuje lehotu, do ktorej a kde možno sa odvolať.

Následok tejto úmyselnosti bol, že strany neodvolaly sa proti tomuto rozhodnutiu referátu k príslušnému ministrovi financií, ale podali odvolanie u správneho súdu. Proti nespravedlnému postupu museli sa odvolať, bo strany nezanechaly úrad z vlastnej vôli, lež boly vylúčené. Dokazuje sa to i tým, že úradná osoba kvalifikovala vylúčenie za "omyl" a že im bolo rečené, že sú na "dovolenej". Museli sa odvolať i preto, bo zákon z r. 1920 čís. 269 vynesený bol 15. apríla 1920, kdežto strany vylúčené boly 6. apríla a zmienených 6 úradníkov ani zpäť nepovolali a nedali im na vedomie ustanovenie § 5, zákona čís. 269 o složení sľubu. Dotyční úradníci čakali, kým ich "dovolená" nevyprší a vybavené budú ich odvolania, podané každým osobitne dňa 8. mája 1920, bo veď im to fin. riaditeľ Kadlec aj prisľúbil (avšak do dnes nie sú vybavené).

Dôležitým dôvodom je v tejto veci to, že Trianonská mierová smluva v apríli 1920 ešte ani nebola maďarskej vláde doručená a maďarskou až v novembri 1920, - československou vládou ešte pozdnejšie a to v januári 1921 bola ratifikovaná. Po práve od strán v mesiaci apríli 1920 ani nemohol byť sľub (prísaha) požadovaný. Od dotyčných zamestnancov ani nevyžadovali novší sľub a prísahu a oni sľub v mesiaci júli 1919 složili. Nutno ich považovať tedy ešte i dnes za dovolencov.

Následkom nevedomosti spáchali dotyční chybu, že svoje odvolanie na správny súd nepodali prostredníctvom pravotára, lež podali ho služobnou cestou u gener. fin. riaditeľstva v Užhorode do 3 dni po doručení rozhodnutia, t. j. 1. marca 1921, Gener. fin. riaditeľstvo odvolanie prijalo, ba údajne aj postúpilo ho správnemu súdu. Správny súd nevyniesol vo veci rozsudku, ale v septembri 1921 pod čis. 8857/921 vrátil ho zpäť s tým odôvodnením, že sťažnosť došla k súdu po uplynutí 60 dennej lehote. Gener. fin. riaditeľstvo v Užhorode nemalo právo sťažnostný spis prijať, a malo ho tedy ihneď vrátiť, alebo domnievalo-li sa, že má k tomu právo, malo ho ihneď postúpiť správnemu súdu. Ono ho aj postúpilo, ale až po 60 dňoch. Nevedomosťou, nedbalosťou alebo zlomyseľnosťou patričného úradníka u gener. fin. riaditeľstva v Užhorode boli dotyční pozbavení právnej pomoci.

Počiatkom roku 1922 vyzval vtedajší predseda vlády Eduard Beneš v novinách všetkých prepustených úradníkov, aby cieľom zpätného prijatia podali priame žiadosti. Úradníci, o ktorých tu ide, vyhoveli tejto výzve, avšak ani táto novšia žiadosť im vo veci nepomohla, bo je pravda, že počiatkom r. 1922 boli ministerským predsedníctvom upovedomení, že ich žiadosť postúpená bola príslušnému ministerstvu, avšak ďalšie kroky sa nestaly.

Pane predseda vlády a pane minister financií!

Ajhľa novší príklad na zlomyseľné pozbavovanie práv, na bezprávne a nespravodlivé prepúšťanie. V tejto veci niekoľko funkcionárov previnilo sa ťažkým opomenutím, jehož obetou je šesť nevinných ľudí, ktorí boli týmito funkcionármi uvrhnutí do úplnej hmotnej ruiny.

Tážem sa pána vládneho predsedu a pána ministra financií:

1. Či mal právo plukovník Hostaš požadovať v mesiaci júli 1919 sľub od úradníkov v Beregszászu?

2. Mal-li k tomu právo, prečo nepožadoval sľub ihneď písomné?

3. Na jakom základe bol ad finančných úradníkov v Beregszászu požadovaný druhý sľub v októbri 1919?

4. Vôbec v ktorej dobe maly právo československé úrady požadovať sľub vernosti? Ostatne v tejto veci som už 5. decembra 1921 pod čís. 624/921 interpeloval avšak odpoveď na túto interpelláciu ešte do dnešného dňa nedostal.

5. Ako bolo možné sveriť prozatýmnemu zamestnancovi obor s dispozičným právom?

6. Akým činom mohol fin. riaditeľ urobiť to, že podrobil pragmatikálneho úradníka dočasnému zamestnancovi, ktorý bol všeho schopný?

7. Od koho bol fin. riaditeľ Kadlec zmocnený vylúčiť celý personál z úradu?

8. Čim odôvodnil toto vylúčenie u nadriadeného úradu a

9. kto schválil tento prenáhlený a bezprávny čin?

10. Užhorodský referent Kugler uznal veľké pochybenie Kadlecové a bezprávne vylúčenie nazval "omylom". Jestliže to fakticky nie je lén omyl ale i previnenie, prečo nezakročil pán referent Kugler, aby všetci zamestnanci ihneď zaujali svoje miesta?

11. Akého previnenia dopustili sa Fraňo Rell, Bela Balogh, Jozef Szarka, Mikulás Bercsényi, Stefan Szécsényi a Takšony Sulyok, kto previedol proti nim disciplinárne vyšetrovanie, prečo neboli do služby zpäť povolaní práve tak, ako ostatní?

12. Na jakom základe vydalo fin. riaditeľstvo v Užhorode prepušťovacie rozhodnutie čís. 4723 920 bez vypočutia zúčastnených strán?

13. Kto je zodpovedný za to, že v rozhodnutí nebolo uvedené, kde má byť podané odvolanie?

14. Prečo prijalo gener. fin. riaditeľstvo v Užhorode odvolania na správny súd a keď ich prijalo prečo ich nepostúpilo ihneď a prečo až po uplynutí 60 dni, kto je v tom vinen a či ste ochotní vinníkov prísne potrestať?

15. Či ste ochotní dotyčných zamestnancov ihneď do služby naspäť prijať?

16. Či ste ochotní poskytnúť im po trojročnom ubiednení výpomoc značného obnosu?

17. Či ste ochotní túto vec nepredpojatou komisiou ihneď a čo najsúrnejšie nechať vyšetriť?

18. Či ste ochotní do tejto nepredpojatej komisie jedného člena z maďarských poslancov a jedného z tých "dovolencov" - zamestnancov zaradiť?

V Prahe, dňa 27. júna 1923.

Dr. Körmendy-Ékes, dr. Jabloniczky, Füssy, Křepek, Röttel, Simm, Wenzel, Kaiser, Zierhut, inž. Kallina, dr. Schollich, Schubert, Pittinger, Böhr, Palkovich, dr. Lelley, Knirsch, Patzel, dr. Radda, Schälzky, dr. Petersilka.

XXI./4226.

Interpellácia

posl. Floriana Tománka a spol.

ministrovi pravosúdia

v záležitosti zhabania 93. čísla Slovák-a zo dňa 25. apríla 1923.

V horeuvedenom čísle pod nadpisom "Zapredaná Orava a Spiš" uverejnili sme článok, ktorý bol pod podpisom "Karol Pergler a minister Beneš" v 139 čísle Clewelanskeho "Denný Hlas"-u dňa 3. apríla t. r. uverejnený.

Štátny zástupca zabudol podať dôvody zhabania alebo azda nenašiel paragraf, podľa ktorého mohlo byť to zhabanie aspoň formálne odôvodnené?

Ale nech rozpráva článok sám:

Zapredaná Orava a Spiš. Vyslanec Pergler tvrdí: Beneš predal Oravu a Spiš Poliakom - Pergler sľubuje úradnú zápisnicu o schôdzi, kde sa spišská a oravská vec pojednávala. - Dolu s maskami, kupci s cudzou zemou!

Americký Denný Hlas uverejňuje doslovne tento článok:

Jak známo Karol Pergler, bývalý predrevolučný a revolučný činiteľ v Amerike po tom, keď už sme my americkí Slováci a Česi pomohli utvoriť československú republiku, bol odmenený za svoje služby tým, že sa sial vyslancom česko-slovenskej republiky vo Washingtone; ztadiaľ bol poslaný za zástupcu a ministra do Japonska do Tokia. Nie po dlhom tamojšom pobyte bol pozvaný nazad do Prahy a tam mu bolo dané na vedomie, že aby sa poďakoval.

On udajne toto sľúbil urobiť, ale až v Amerike a keď dostane istý obnos peňazí. Ale keď prišiel do Ameriky nepoďakoval sa, naopak, žiadal, aby bol povolaný nazad do Prahy do centrály zahraničnej služby.

To sa nestalo a preto Beneš ho penzionoval. V Národnom Shromáždení socialistickí súdruhovia podali interpeláciu, že čo sa to stalo s Perglerom a prečo bol penzionovaný, Beneš odpovedal v pamflete, ktorý bol rozdaný v Národnom Shromaždení jako odpoveď na interpeláciu. V tejto odpovedi Beneš tvrdí, že Pergler bol neschopný do úradu zahraničnej služby, že nemal energie, že trpel intrigy a že sa ich aj sám súčastňoval, že neprejavoval loyalitu k zahraničnému ministrovi, že pomiešal svoje osobné peniaze s peniazmi úradnými, že vzal peniaze, z ktorých po tom nezúčtoval; že narobil ostudy česko-slovenskej republike a že a samé že, až je toho priveľa. Nuž a potom bol Pergler povolaný z Tokia do Prahy a dané mu bolo na známosť, že nie je súci pre takú službu. On toto vraj všetko uznal a pristal na ponúknutý návrh, aby odišiel do Ameriky a rezignoval.

Lenže Pergler miesto rezignovania začal písať v časopisoch proti Benešovi a písal veru priamo, bez rukavičiek až z toho začínal byť škandálik.

Pergler zase vo svojom dlhom osvedčení hovorí, že nie je pravda, akoby bol Pergler intrigy trpel na vyslanectve v Tokiu, ale že mu tam sám Beneš naposielal všelijakých dobrodruhov a zlodejov, jako aj podvodníkov a títo obchádzali Perglera ako svojho predstaveného, ale dopisovali si priamo s Benešom a tento robil všetko to, čo mu oni kázali. Pergler že bol obklopený špehúňmi a udavačmi a zlodejmi a nevedel si rady, Beneš viedol tajný boj proti Perglerovi, aby ho vybiehal z úradu, čo sa mu konečne aj podarilo.

Pergler odpovedá, že nie on smiešal svoje peniaze s úradnými, ale že tak robil Beneš, lebo že jeho manželka písala podriadeného úradníka manželke na vyslanectve v Tokio, aby jej tam kúpili japonský brokát za úradné peniaze. A Pergler ešte k tomu dokladá, že nemá príčiny prečo mlčať a tak dúfajme, že budeme mať veľmi zaujímavé čítanie pri tomto spore.

Pergler už teraz upiera Benešovi, žeby vedel pravdu hovoriť. Dokazuje mu, že hovoril vedome nepravdu v Národnom Shromaždení česko-slovenskej republiky, keď na otázku tešínsku odpovedal, že vec rozhodli spojenci vo svojej vysokej rade, Pergler dokazuje, že má zápisnicu z toho aktu, keď sa na vysokej spojeneckej rade pojednávalo o otázke tešínskej a otázka Spiša a Oravy a že tam stojí v anglickom jazyku položka taká, že zástupcovia československej republiky predložili už vypracovaný plán, že jako treba rozriešiť otázku tešínsku, že treba dať Poliakom Spiš i Oravu zo Slovenska za karvinské bane. A tak teda nie že rozhodla spojenecká vysoká rada takto túto otázku, ale, že len schválila to, čo bolo jej predloženo v hotovom spise Benešom.

Keď je tomu tak, a Pergler hovorí, že vydá všetko toto v knižke, tak vtedy skutočne Beneš dopustil sa nielen lhárstva pred Národným Shromáždením, ale on sám, svevoľne urval zo Slovenska a dal ho Poliakom v privátnej dohode dobrovoľne a nie že tak vec rozhodli spojenci. Túto vec treba prísne vyšetriť. Jestli toto obvinenie nie je pravdivé, tak Beneš je podvodníkom, a márne ho bránili ti, ktorí postavili sa na jeho obranu za ten zločin, že urval írečité zeme Slovenska a dal ich Poliakom len pre to a za to, aby Česko dostalo uhlie. Ináč Pergler sľubuje, že z toho, čo on povie bude svetový škandál a radšej nech je, než by sa takéto zločiny maly zakryť, len aby zase Pergler neumĺkol pre "dajaké príčiny", V takýchto veciach musí byť čisto a jestli Beneš hovoril pravdu pred Národným Shromaždením, teraz po tomto obvinení, sám by mal nástojiť na tom, aby čistá pravda vyšla na javo, lebo ináč ostane na ňom navždy podozrenie, že dopustil sa zločinu, keď hodil Poliakom dobrovoľne, alebo po vyjednávaní medzi nim a nimi tak veľký kus slovenskej írečitej zemi.

Pergler cituje po tom ešte so dva, alebo tri prípady, ktorými chce usvedčiť Beneša zo Iží a vyhlasuje ho za lhára, nesúceho hovoriť pravdu. Ku koncu svojich poznámok Pergler zase hovorí o Benešovi, že nikdy v ňom nevidel valne schopného človeka, totiž, že je Beneš jakýsi hlupáčik.

Beneš zase jakoby sa vysmieval, udáva vo svojom pamflete, že Perglerovo posledné zamestnanie v Amerike bolo advokátstvo. Čo bolo posledné zamestnanie Benešovo? A keď Beneš tak to začína to Perglerovi a chce zmalichernit jeho sta, celý ten pamflet zdá sa byť len násilnou nabubreninou a na silu pritiahnutých svedoctví nespoľahlivou snoškou.

Trójsky kôň ľudovej strany.

Keď sa slovenská ľudová strana odtrhla z pod cezaromantického jarma Šrámkovho. Šrámek zahorel pomstou a rozhorčene povedal; "My na Slovensko přijdeme".

Myslel si, že prídu sem na Slovensko, ako víťazí. Sklamali sa. Lebo prichádzajú z núdze a biedy. Koalícia sa rozpadá a kára koaličná by potrebovala tých "blbých" Slovákov, ktorí by ju vytiahli z blata, do ktorého terajším celým režimom, hlúposťou, nesvedomitosťou, alebo nadutosťou bola vohnatá.

Na lep Šrámkovi sadol len jedenjediný mizerný vrabec. Vrabec je už odbavený. Klub vyniesol nad nim ortieľ, ako nad politickou mrtvolou. Šrámek ho pochoval s krokodilskými slzami. Pri tom ako "mazanej" politik so škúľavým zrakom prezrel rady poslancov a senátorov slov. ľudovej strany. Sľuboval hory-doly. Bola reč i o hmotnej podpore štátotvorníckej.

Česť a sláva našim poslancom a senátorom! Nenašiel sa medzi nimi ani jeden jediný

ho predsedníctvom sa vydržiavala v ministerskej budove porada, na ktorej sa ukul satanský plán na zničenie ľudáckej tlače. Či sa rozpamätá na to pán Mičura? - Ak nie, tak podrobnosti mu sdelí poslanec Tománek.

Ako minister s plnou mocou mal príležitosť prekaziť vydrancovanie redakcie "Slováka". Nezrobil to. - Po vydrancování s farizejským vzdychaním a mičuráckym gestom sľuboval odškodné. Sľub zostal len sľubom, ako jeho tisíce a tisíce iných sľubov.

Nuž ale niet takej dlhej klobásy, ktorá by nemala konca. Pekné dni Martinkove sa pomíňali. On len sníva o bývalej sláve. Túži po moci. Chcel by sa znovu dostať zasa k zlatému válovu. A tu príde podkušujúci Šrámek...

Najprv sa rozprávalo o tom, že Mičura ide zakladať novú stranu a sice katolícku. Pripravuje, kliesni si cestu. Objaví sa na poli kat, verejného života. Chodí do kostola. Vyhráva na organe. Dáva dary na zvony. Zúčastni sa na zasadnutiach Spolku Sv. Vojtecha.

Pýtame sa p. ministra:

1. Či má vedomosť o tom, že horeuvedený článok bol zhabaný.

2. Ako to považuje za srovnávajúce s demokratickými zásadami, že za celkom oprávnené a odôvodnené kritizovanie ministerskej činnosti noviny sú zhabané a tak verejná kritika znemožnená, verejná mienka ohlušená.

3. Či je si povedomý p, minister aký účinok môže mať tak tu, ako i v cudzozemský, že čo na slobodnej americkej pôde Slovák môže otvorene a verejne napísať, tu v našej demokratickej republike je zakázané uverejniť, avšak Slovák má viac slobody v cudzej krajine, ako vo svojej vlastnej vlasti.

4. Či vie pán minister, že takéto pokračovanie vyvoláva zaslúženú nedôveru voči úradom, podkopáva autoritu štátu a poškodí dobrému menu v cudzozemsku.

5. Či je ochotný p. minister zrobiť potrebné kroky, aby taký štátny úradník ktorý sa tak prehrešil o proti občanským právam a záujmom štátu, bol z jeho miesta ihneď odstránený a na také miesto preložený, ktoré vyžaduje skromnejšiu mieru schopnosti a právnickej vzdelanosti?

Praha, 26. dubna 1923.

Tománek, Hlinka, Bobok, dr. Labay, dr. Juriga, dr. Buday, Mlčoch, Pastyřík, Horák, Onderčo, dr. Kubiš, dr. Gažík, Hancko, Tomik, dr, Luschka, dr. W. Feierfeil, inž. Jung, Simm, Wenzel, Patzel, Schälzky.