VI./3954.
Interpellácia
poslanca Darulu a súdruhov
ministrovi železnic
ohľadom železničiarov mimo služby, žiadajúci službu, alebo patričnosti od roku 1919.
Vo Fiľakove a okolí bydlí v najväčšej biede dosiaľ neprevzaté železničiarstvo od bývalej M. A. V. dráhy, ktorí už roky boli pri železnici ako provizórni i definitívni a následkom obsadenia Fiľakova čsl. vojskom a čsl. úradmi boli práce pozbavení. Vôbec neboli povšimnutí a ich prosby a žiadosti odmrštené a dnes žijú v pomeroch podobajúcich sa obyvateľstvu na Vrchovine.
Čo biedna železničiarska rodina si môže nadobudnúť, to všetko za uplynuté 3 roky vypredali a dnes znovu hlad a bieda vháňa ich do zúfalstva.
Všetky úrady ich prosby nechávali nemo, hlucho, alebo ich úradným byrokratickým spôsobom odmietli.
Títo nešťastníci, ktorí konjukturou boli odstrčení, žiadajú svoje nadobudnuté práva, žiadajú prácu a chcú žiť.
Tu uvádzam niekoľko prípadov:
František Püšpöky, traťmajster a kanc. manipul., slúžil od roku 1903 do 1919 3. júla. Má 3 deti. Penziu platil od roku 1903.
Jozef Ludvik Illéš, traťmajster, slúžil od roku 1901 do 3. júla 1919. Má 4 deti. Penziu platil od roku 1901.
Andor Bartkov, vrch. telegrafist, slúžil od roku 1909 do 3. júla 1919. Pri železničnom nešťastí si polámal ruku na štyroch miestach a je na 50% uznaný prace neschopný. Má 4 deti. Penziu platil.
Alexander Varga, vrch. sprievodči, slúžil od roku 1897 do 3. júla 1919. Má 3 deti a opatruje starých rodičov. Je vôbec pred smrťou hladom.
Pavel Molnár, staničný dozorca, slúžil od roku 1902 do 8. marca 1919. Má 2 deti. Penziu platil.
Ján Kókai, topiereňský robotník, slúžil od roku 1900 do 3. júla 1919. Má 2 deti a penziu platil.
Anton Julius Toth, hamovník, slúžil od roku 1911 do 3. júla 1919. Má 3 deti a penziu platil.
František Vass, piliši hamovník, slúžil od roku 1908 do 3. júla 1919. Má 1 dieťa a penziu platil.
Anton Balaž Toth, hamovník, slúžil od roku 1907 do 3. júla 1919. Penziu platil.
Ján Kováč, hamovník, slúžil od roku 1909 do 3. júla 1919. Penziu platil.
Štefan Tóth, hamovník, slúžil od roku 1906 do 3. júla 1919. Má 2 deti a penziu platil.
Ludvik Sabó, hamovník, slúžil od roku 1904 do 3. júla 1919. Má 2 deti a penziu platil.
Štefan Vass (nagy), hamovník, slúžil od roku 1910 do 3, júla 1919. Má 3 deti a penziu platil.
Jozef Michal Molnár, hamovník, slúžil od roku 1913 do 3. júla 1919. Má 2 deti a penziu platil.
Jozef Nagy, hamovník, slúžil od roku 1910 do roku 1919. Má 1 dieťa a penziu platil.
Jozef Molnár, püspöky hamovník, slúžil od roku 1908 do roku 1919. Má 1 dieťa a penziu platil.
Ferdinand Čúz, hamovník, slúžil od roku 1907 do roku 1919. Má 4 deti a penziu platil.
Alexander Juhás, hamovník, slúžil od roku 1910 do roku 1919. Má 3 deti a penziu platil.
Pavel Hatvani, hamovník, slúžil od roku 1906 do roku 1919. Má 5 detí a penziu platil.
Jozef Lakatos, hamovník, slúžil od roku 1913 do roku 1919. Penziu platil.
Jozef Kíš, hamovník, slúžil od roku 1913 do roku 1919. Má 2 deti a penziu platil.
Anton Čaba, hamovník, slúžil od roku 1913 do roku 1919. Penziu platil.
Anton Kečkeméty, sprievodca vlaku, slúžil od roku 1890 do roku 1919. Penziu platil.
Ladislav Lakatoš, prov. staničnej dozorca slúžil od roku 1912 do roku 1919.
Ján Hodul, staničný batožník, slúžil od roku 1894 do roku 1919. Penziu platil, 1 dieťa má.
Pavel Gál, robotník pri semafore, slúžil od roku 1914 do roku 1919.
St. Štefan Vass, posunovač, slúžil od roku 1900 do roku 1919. Má 3 deti a penziu platil.
Martin Varga, posunovač, slúžil od roku 1897 do roku 1919. Má 4 deti a penziu platil.
Alexander Kasa, posunovač, slúžil od roku 1913 do roku 1919. Penziu platil.
Jozef Sabó, posunovač, slúžil od roku 1904 do roku 1919. Penziu platil.
Ján Soóš, posunovač, slúžil od roku 1910 do roku 1919. Má 2 deti a penziu platil.
Anton Kasa, posunovač, slúžil od roku 1913 do 3. júla 1919. Penziu platil. 1 dieťa.
Anton Raffai, posunovač, slúžil od roku 1913 do 3. júla 1919. Penziu platil.
Ml. Štefan Vass, posunovač, slúžil od roku 1895 do 3. júla 1919. Penziu platil. 2 deti.
Jozef Hoduli, strážnik, slúžil od roku 1901 do 3. júla 1919. Penziu platil. 4 deti.
Štefán Kiss, rob. vrchnej stavby, slúžil od roku 1892 do roku 1919. Má 3 deti. Prov. fond platil.
Jozef Katona, výhybkár, slúžil od roku 1907 do roku 1919. Penziu platil.
Alexander Tóth, riadič osvetlenia, slúžil d roku 1907 do roku 1919. Má 5 detí a penziu platil.
Jozef Bodzaši, výp. hamovník, slúžil od roku 1913 do války. Z války prijduc, neboť k dráhe prijatý.
Ján Tóth, výp. hamovník, slúžil od roku 1913 do roku 1919.
Jozef Nagy, výp. hamovník, slúžil od rok 1906 do roku 1919. Má 1 dieťa.
Alexander Vas, výp. hamovník, slúžil od roku 1918 do roku 1919. Má 1 dieťa.
Mikuláš Buday, výp, hamovnik, slúžil od rohu 1916 do roku 1919.
Alexander Pócoš, výp. hamovník, slúžil od roku 1915 do roku 1919.
Jozéf Baláš, výp. hamovník, slúžil od roku 1916 do roku 1919.
Jozef Urbán, výp. hamovník, slúžil od roku 1914 do roku 1919.
Jozef Bratinka, výp, hamovník, slúžil od roku 1914 do roku 1919.
Gejza Lakatos, výp. hamovník, slúžil od roku 1915 do roku 1919.
Jozef Vincúr, výp. hamovník, slúžil od roku 1915 do roku 1919.
Vojtech Molnár, výp. hamovnjk, slúžil od roku 1916 do roku 1919.
Jozef Molnár B., posunovač. Slúžil od roku 1905 do 3. júla 1919. Penziu platil.
Jozef Wince, posunovač. Slúžil od roku 1906 do roku 1919. Penziu platil. 5 detí.
Ján Varga, posunovač. Slúžil od roku 1909 do 3. júla 1919. Penziu platil.
Štefán Fazekas, posunovač. Slúžil od roku 1913 do 3. júla 1919. Penziu platil. 1 dieťa.
Ladislav Korponai, slúžil ako výp. hamovník od roku 1912 do roku 1919.
Ludvik Molnár, výp. hamovník, slúžil od roku 1914 do roku 1919.
Vojtech Tóth, hamovník, slúžil od roku 1914 do roku 1919. Má 5 detí a penziu platil.
Gejza Katona, výp. hamovník, slúžil od roku 1914 do roku 1919.
Juraj Tóth, výp. hamovník, slúžil od roka 1914 do roku 1919.
Ján Juhás, vyp. hamovník, slúžil od roku 1914 do roku 1914.
František Vas (kasa), výp. hamovník, slúžil od roku 1916 do roku 1919.
Július Čaba, výp. hamovník, slúžil od roku 1914 do roku 1919.
Jozef Sarkady, výp. hamovník, slúžil od roku 1914 do roku 1919.
Poneváč železniční zamestnanci, alebo vdovy dostávajú penziu, rentu, dar z milosti v mnohých prípadoch na účet cudzích štátov, ako Maďarska a Rumunska, je otázkou, že prečo nedostávali totiež príslušníci, občania Čsl. republky.
Preto podpísaní poslanci sa pýtajú pána ministra:
1. Je pán minister ochotný pomery tohoto železničiarstva vyšetriť a do práv uviesť?
2. Je pán minister ochotný sa postarať o to, aby penzijné právo nadobudnutým, železničiarom bola penzia vyplatená?
3. Či pán minister hodlá hor uvedeným provizórnym zamestnancom dať službu, alebo vyplatiť im patričnosti rázom spiatočnou platnosťou do roku 1922?
Praha, 18. decembra 1922
Darula,
Malá, Nagy, Blažek, Kreibich, Kučera, Burian, Houser, Tausik, SvetIik, Haken, Bubník, Skalák, J. Kříž, dr. Šmeral, Merta, Kunst, Toužil, Rouček, Teska, Mikulíček, Warmbrunn.
VII./3954 (překlad).
Interpellácia
poslanca Kolomana Füssyho a súdruhov ministrovi školstva a národnej osvety a ministrovi vnútra
o odnárodňovaní maďarskej ľudovej školy v Kismánya a o neoprávnenom zasahovaní nitrianskeho župana do školských záležitostí.
Novozámecký škôldozorca u príležitosti svojej úradnej návštevy ľudovej školy v Kismánya v mesiaci januári 1922 tázal sa vo škole obce čiročiste maďarskej od dietok, koľko že ich už hovorí po slovensky?
Otázka mohla mať len ten smysel, že ktoré deti pokročili v jazyku slovenskom v tej miere, aby mohli svoje myšlienky tiež v slovenskom jazyku vyjadriť. Na otázku hlásilo sa asi 20 žiakov. Škôldozorca týchto žiakov zaraz oddelil, zriadil novú slovenskú triedu a systemizoval pre nich nové miesto slovenského učiteľa. Rodičia detí deputáciou ohradovali sa u školského referátu v Bratislave proti tejto neslýchanej samovôli, kde im bolo prisľúbené, že zvláštny vyslaný orgán školského referátu bude vec vyšetrovať a krivdu napraví. Tento vyslaný orgán sa síce dostavil, avšak po vykonanom vyšetrovaní nič sa nezmenilo v prospech sťažovateľov, ale naopak.
Pri zápise konanom na počiatku školského roku 1922/1923 bolo zapísané 104 školou povinných detí a u tejže príležitosti dľa rodičovských osvedčení podpísaných školskou stolicou a učiteľmi 93 detí bolo prihlásené za Maďarov a toľko rodičov žiadalo maďarské vyučovanie svojich dietok. Deputácia rodičov pod mojim vedením opätovne zakročovala u ministerstva a odovzdala školskému referentovi Štefánkovi protokol schôdze učiteľov a kuratória a zároveň osvedčenie rodičov, podpísané učiteľmi a členmi školskej stolice a zároveň žiadala o nápravu pôsobenej krivdy. Mimo sľubu však nič sa nestalo.
Z tohoto jednania škôldozorcu v Nových Zámkoch a školského referátu v Bratislave vychádza jasne najavo účel: odnárodniť a utlačiť a pozbaviť maďarstvo všetkých jeho v zákonoch založených práv.
Tomuto účelu slúži tiež opatrenie nitrianskeho županátu, učinené pod čís. 9233/22 prez. dňa 13. októbra, ktorým sa sprosťujú svojej funkcie členovia školskej stolice v Kismánya preto, lebo na žiadosť rodičov boli prítomní pri zápise z príčiny konštatovania reči materinskej a miesto zapísaných 93 maďarských a 11 slovenských detí neudali 93 Slovákov a 11 Maďarov. Iná než uvedená príčina nie je možná. O sprostení upovedomil županát Belu Deménya, Bélu Tildy, Dezidera Demény, Ladislava Fekete a Jána Jeszenicsa týmto prípisom:
Sprosťujem Vás týmto kurátorstva štátnej ľudovej školy. Za Vašu dosavádnu činnosť vyslovujem Vám moje vďaky.Ť
Nečitateľný podpis. - Tak vyzerá úcta nitrianskeho župana k zákonu, beží-li o Maďarov, - poneváč sprostenie členstva školskej stolice nespadá do pôsobnosti župana. Podľa § 117. zák. čl. XXXVIII. z r. 1868 volí členov do obecnej školskej stolice zastupiteľský sbor obce, čiže valné shromaždenie obyvateľstva obce, ktorá voľba platí na 3 roky. Podľa § 119. tohože zákona možno upustiť od takéhoto utvorenia školskej stolice iba vtedy, keby dotyčná obec s voľbou školskej stolice meškala. Avšak i v tomto prípade vymenuje členov školskej stolice okresná školská rada a nie župan.
Avšak sprostením týmto ešte neskončil nitriansky županát svoju protizákonnú činnosť, ktorou prekročil medze svojej pôsobnosti.
Súčasne vymenoval novú školskú stolicu, a síce ku väčšej sláva kultúry takmer zo samých takých ľudí, ktorí ani písať nevedia. Vymenovaní boli: Chrenko, nádenník, Valasek, nádenník, Imrich Géczy, obuvník, Bela Malich, nájomca mlyna, Karol Horváth, roľník. Na ukážku vymenoval milostive tiež zo pár Maďarov, ačkoľvek je veľmi pochybné, či títo prijmú toto mimoriadne vyznamenanie. Zpomedzi nových členov školskej stolice je len Karol Horváth, príslušný do Kismánya. Podľa platných zákonov nemá župan práva ani sprosťovať ani menovať. Je-li tu zákonitý dôvod, môže len obecný zastupiteľský sbor odňať mandát členom školskej stolice a nie župan. Avšak nakoľko by obecný zastupiteľský sbor tohoto svojho práva bol použil, mohol by nových členov školskej stolice zase len zastupiteľský sbor menovať a preto menovanie županovo nemá zákonitého podkladu.
Bude zaujímavé podotknúť, že po niekoľkých dňoch od datovania županského sprosťujúceho úkazu vyšiel v nitrianskych listoch ťNárodná Strឍ s nadpisom ťAko utlačujú Maďari Slovákov v Československej republikeŤ dlhý článok, ktorý sa zaoberá školskými záležitosťami v Kismánya. Začína týmto: Maďari kričia do sveta, že sú u nás utlačovaní, nemajú dosť škôl, nepožívajú dosť menšinových práv a slobody. Chodia kričať a interpelovať do Národného shromaždenia, žalujú v Paríži a v Londýne, jak zle sa im vedie v Československej republike.Ť Stejným tónom pokračuje ďalej, podotýkajúc, že to všetko preto sa deje, - ťaby odvrátili pozornosť sveta od svojich ukrutných hriechov, ktoré páchajú na našom slovenskom ľude.Ť Pisateľ odvoláva sa aj na údaje ľudového popisu. Dľa neho bolo v Kismánya 767 obyvateľov československých, 430 maďarských a 7 inej národnosti podľa posledného popisu ľudu. Je síce pravda, že údaje posledného popisu ľudu ešte nie sú známe, - avšak možno, že oni už i tieto znajú. Sú-li však údaje tohoto posledného popisu ľudu naozaj také, nemohol sa on stať podľa pravdy, poneváč i tu defraudovali značnú časť maďarstva, bo podľa úradného tiež popisu ľudu z. r. 1919 bolo tam 585 Maďarov, 106 Slovákov, 12 Nemcov a 67 obyvateľov inej národnosti.
Na základe toho tážem sa pána ministra školstva:
1. Či má vedomosť o týchto protizákonných opatreniach novozámeckého škôldozorcu a bratislavského školského referátu a o neoprávnenom zasahovaní nitrianskeho županátu do školských záležitostí?
2. Či je ochotný zrušiť terajšiu školskú stolicu, ktorá pôsobí protizákonne, a nariadiť voľbu novej školskej stolice?
3. Zdá má vedomosť pán minister vnútra o tomto samovoľnom a bezprávnom jednaní nitrianskeho župana?
4. Je-li ochotný zaviesť proti županovi vyšetrovanie pre zneužitie úradnej moci a náležite ho potrestať, dokáže-li sa mu vina?
V Prahe, dňa 23. novembra 1922.
Füssy,
dr. Körmendy-Ékes, dr. Lodgman, Böhr, Knirsch, dr. Radda, Pittinger, inž. Kallina, Simm, Szentiványi, dr. Jabloniczky, dr. Lelley, Palkovich, Röttel, Kaiser, Křepek, Zierhut, dr. Petersilka, Patzel, Schälzky, Schubert.
VIII./3954 (překlad).
Interpellácia
poslanca dra Körmendy-Ékesa a súdruhov
ministrovi vnútra
a sužování vedúcich osôb kresťanskosociálnych organizácií v obciach Felsöláncz, Buzita a Reste.
Pán minister v jednom svojom prejave tvrdil, že bezpečnostné pomery na Slovensku vyžadujú, aby četníctvo vo zvýšenom počte konalo službu.
Tento prejav pána ministra prijalo obyvateľstvo Slovenska s tým najväčším pozastavením, bo na Slovensku vie každé dieťa, čo pán minister buďto nevie alebo nechce vedieť, a to je, že na Slovensku je treba veľkého policajného aparátu k vôli špiclovskému systému a tých veľa četníkov treba k tomu, aby oni pokojné občianstvo nerozumnými a zlomyselnými sekatúrami sužovali.
Tak dňa 9. t. mesiaca dostavili sa buzitskí četníci do obci Buzita a Reste, kde sa od rychtárov vypytovali, aké strany účinkujú v dedine, potom čo najurčitejšie zaujímali sa o vedúce osoby kresťansko-sociálnej strany. Navštívili tiež predsedov organizácií miestnych a od týchto sa vypytovali, koľko členov má kresťansko-sociálna strana v dedine a jakého obsahu bol dopis, ktorý v poslednej dobe dostali od kresťansko-sociálnej strany v Košiciach?
Tej istej noci dostavili sa buzitskí četníci do obci Felsöláncz po 11. hodine, vyburcovali zo spánku predsedu a tiež jeho takýmito daromnými otázkami sužovali.
Ajhľa pane ministru, pre to je na Slovensku treba toľko četníkov.
Pýtam sa pána ministra:
1. či je ochotný zaraz podať vysvetlenie, na čí príkaz sužovali buzitskí četníci predsedov kresťansko-sociálnej strany v menovaných troch obciach,
2. na jakom podklade a jakým cieľom zaujímali sa o korešpondenciu strany,
3. či je ochotný pohnať k zodpovednosti a potrestať pre nerozumné sužovanie četníkov, ktorí obor svojej pôsobnosti prekročili,
4. zda je ochotný konečne už zrušiť špiclovský system, ktorý vidí samé príšery a napokon,
5. či je ochotný nariadiť četníctvu a vôbec svojim podriadeným orgánom, aby, prestali už raz so sekatúrou a sužovaním pokojného občianstva.
V Prahe, dňa 30. novembra 1922.
Dr. Körmendy-Ékes,
Füssy, dr. Lelley, Böhr, Schälzky, dr. Lodgman. Knirsch, Patzel. Schubert, Křenek, Szentiványi, Palkovich, dr. Jabloniczky, dr. Schollich, Zierhut, Röttel, Simm, inž. Kallina, dr. Petersilka, Kaiser, Pittinger.
IX./3954 (překlad).
Interpellácia
poslanca dra Körmendy-Čkesa a súdruhov
ministerskému predsedovi
o neľudskom jednaní pri pensionovaniach.
Najvyššou povinnosťou štátu a vlády je zaistiť blahobyt a prosperitu obyvateľstva. K tomuto účelu vynášajú sa zákony a tvoria sa nariadenia. Štát trestá a učiní neškodnými pre spoločenstvo škodlivé a nebezpečné individuá, zatyká a väzní vrahov a zlodejov.
Málo príkladov je na to v dejinách, že by vlády boly vyniesly také zákony, vydávaly také inštrukcie a nariadenia, ktorých bezcitným vykonaním bolo by niekoľko sto, niekoľko tisíc nevinných ľudí odsúdené k smrti hladom.
U nás vládny režim a jej zlomyseľný orgánovia a vykonávatelia s údajnou reviziou penzií na stá a tisíce štátnych, administratívnych a vôbec všetkých penzistov naozaj v pravom smysle slova vraždia a k smrti hladom odsudzujú tým, že pensie z tých najnemožnejších dôvodov a často aj bez odôvodnenia odnímajú. Koľko úradov je na Slovensku, každý vysvetľuje ináč pensijný zákon, avšak v tom sa všetky shodujú, že pensie a vychovávacie príspevky bezpomocných starcov a vdov, nevinných sirôt dľa ľubovôle zrušujú, ba úrady a ich štreberskí orgánovia závodia v tom, kto zmôže viac pensistov zavraždiť a do pomalej ale tým istejšej smrti hladom vohnať.
Sú prípady, v ktorých sa dotyčnému zruší pensia preto, bo mu bol zničený domovský list, ačkoľvek dotyčný narodil sa na Slovensku, stále tu účinkoval, tu slúžil, avšak jeho rodná obec neudelí mu príslušnosti, poneváč tam od svojho detského veku nebol, iná obec však, kde poctive pracoval cez celý dlhý život, neuzná mu príslušnosť, bo ako štátny zamestnanec neprispieval k obecným bremenám. Takíto ľudia, trebárs sa narodili na Slovensku, tu pracovali, nemôžu nikde obdržať príslušnosti a tým ani pensie. Sú prípady, že pensista narodil sa na Slovensku, avšak jeho celá služobná doba nepripadá úplne na územie Slovenska a preto mu odnímajú pensiu, sú takí, ktorí nedostanú pensie preto, že ich posledné služobné miesto nie je v území dnešného Slovenska, ačkoľvek môžu dokázať svoju príslušnosť na Slovensku. Sú ľudia, ktorým bola zrušená pensia preto, bo nenarodili sa na dnešnom Slovensku, ačkoľkovek stále alebo cez dlhú dobu tu: pracovali, iným zase, ačkoľvek tu sa narodili a aj tu pôsobili, odnímajú pensie preto, bo ich otec narodil sa v území iného štátu.
Sú prípady, kde dotyčných posielajú do pensie na základe starého maďarského penzijného zákona s platom z mesiaca októbra 1918, trebárs sľub vernosti složili a Československému štátu 3-4 roky slúžili.
Človek sa často zhrozí tej rafinovanosti, ktorou sa pensie zrušujú alebo ustanovujú.
Pane ministerský predseda!
Tieto moderné vraždy sú nedôstojné štátu, ktorý seba zove demokratickým.
Tážem sa pána ministerského predsedu:
1. či je ochotný týmto trýzneniam ľudí, týmto pomalým avšak o to istejším vraždám koniec urobiť,
2. či je ochotný presne stanoviť prípady, v ktorých nemožno pensistovi pensiu odňať,
3. či je ochotný zaraz naďalej poukázať všetky zrušené pensie buďto na ťarchu štátu Československého alebo iného štátu,
4. či je ochotný zaraz učiniť opatrenia, aby každé municipium ihneď popísalo všetkých pensistov, ktorí sa ocitajú v biede v jeho území a rýchlou podporou zachránila ich od zmrznutia a smrti hlady,
5. či je ochotný čo najsúrnejšie vydať pre úrady presné, nesprávny výklad vylučujúce, humánne nariadenie pensijné, aby úrady nemohly závodiť v tom, kto zmôže viac pensistov poslať na večnosť, ale aby tieto úrady vybavovaly pensie humánne a v duchu demokratickej republiky,
6. alebo chce nás pán minister donútiť k tomu, aby sme tieto neľudskosti a hanbu Československej republiky predniesly humánnemu tribunálu vzdelaného sveta?
V Prahe, dňa 30. novembra 1922.
Dr. Körmendy-Ékes,
Füssy, Palkovich, Böhr, Schälzky, dr. Schollich, Szentiványi, dr. Lelley, Křepek, dr. Lodgman, Zierhut, Röttel, Simm, inž. Kallina, dr. Petersilka., dr. Radda, Kaiser, Knirsch, Patzel, Schubert, dr. Jabloniczky.
X./3954 (překlad).
Interpellácia
poslanca dra Körmendy-Ékesa a súdruhov
ministrovi školstva a národnej osvety vo veci štátnej podpory maďarských divadiel.
Pán minister vydal úradný výkaz o štátnych podporách, ktorých sa zúčastnily v minulom roku divadelné spoločnosti v Čecho-slovákii. Dľa toho v minulom roku na štátnych podporách vyplatené bolo rôznym divadelným spoločnostiam úhrnom 5,283.000 korún. Z tohoto obnosu pripadá na česko-slovenské divadelné spoločnosti na Slovensku 3,670.000 korún. Nemecké divadelné spoločnosti dostaly 190.000 korún, zbytok obdržaly české divadelné spoločnosti. Z tohoto úradného výkazu vychádza tiež najavo, že maďarská divadelná spoločnosť nedostala dosiaľ ani haliera štátnej podpory. Výkaz tento je výmluvným dôkazom toho, koľko obetuje vláda na československé divadlá na Slovensku a že daňových halierov maďarstva k čomu používa.
Ajhľa, pane ministru, demokratická vláda aj tu ukazuje tvár Janusa. Na vonok, do cudzozemska kričíte, že u nás rovnako sa zachádza s príslušníkmi každého národa, dokým v skutočnosti ich všade ukracujete.
Pýtame sa pána ministra:
1, či má vedomosť o tom, že v tomto štáte štátni občania maďarskej národnosti so značným obnosom prispievajú na domácnosť štátu,
2. zda je ochotný uznať, že aj maďarský ľud má právo požadovať štátnu podporu k udržovaniu a podporovaniu svojich kultúrnych inštitúcií a tedy medzi nimi aj maďarského divadelníctva,
3. či je ochotný postarať sa o to, aby aj maďarské ešte jestvujúce divadlá obdržaly štátnu podporu v úmere počtu maďarských duší a odpovedajúcu obnosom rozdeleným v minulom roku medzi divadelné spoločnosti v Čechoslovákii,
4. je-li ochotný učiniť súrne opatrenia, aby maďarské divadelné spoločnosti dostaly tohoto roku úmernú štátnu podporu.
V Prahe, dňa 16. decembra 1922.
Dr. Körmendy-Ékes,
Szentiványi, Füssy, dr. Lelley, Böhr, dr. Lodgman, Patzel, Knirsch, Křepek, Röttel, Pittinger, Simm, Schälzky, dr. Petersilka, inž. Kallina, Kaiser, Palkovich, dr. Jabloniczky, dr. Schollich, Zierhut, dr. Radda.
XI./3954 (překlad).
Interpellácia
poslanca Szentiványiho a súdruhov ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska
o zrušení sekvestru, uvaleného na slovenský majetok protokolovanej v Budapešti firmy ťHangyaŤ, výrobné speňažovacie a spotrebné družstvo, družstevná ústredňa maďarského gazdovského sdruženia.
Na príkaz vtedajšieho ministra s plnou mocou pre správu Slovenska bol dňa 6. novembra 1919 na hnuteľný a nehnuteľný, v území Slovenska nachádzajúci sa majetok protokolovanej v Budapešti firmy ťHangyaŤ, výrobné, speňažovacie a spotrebné družstvo, družstevná ústredňa maďarského gazdovského sdruženia uvalený úradný sekvester. Príkaz tento dľa toho, na čo sa odvoláva, zakladá sa na nariadení uhorského král. ministerstva čís. 2900 M. E. z r. 1916, znejúcom o výnimečných opatreniach vzťahujúcich sa na tuzemský majetok občanov nepriateľských štátov, a podľa jehož §u 9 ťmôže vrchnosť jakožto odvetu uvaliť nútenú správu na také v tuzemsku účinkujúce podniky a ich filiálky, ktorých správa alebo dozor vedie sa v cudzine.Ť
Nehľadiac na to, že ustanovenie toto ani so stanoviska práva medzinárodného nie je oprávnené, bo jednak bolo učinené v čase, keď ešte Slovensko z územia maďarského štátu vylúčené a územiu Československej republiky právoplatnou a účinnou medzinárodnou smluvou privtelené nebolo, jednak medzi Maďarskou a Československou republikou nebol válečný stav a tým dotyčného nariadenia nebolo možno použiť, ale protiví sa ono tiež článku 250. trianonskej smluvy, platnej odo dňa 26. júla 1921 a obsaženej v zákone zo dňa 28. marca 1922, č. 102 Sb. z. a n., ktorý článok vyslovuje, že statky, práva a záujmy maďarských štátnych občanov alebo spoločností kontrolovaných maďarskými štátnymi občany, jestvujúce v území bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie neprepadajú zabaveniu alebo likvidácii a musia byť všetkých takýchto opatrení alebo ktorýchkoľvek iných odo dňa 3. novembra 1918 až do nadobudnutia právoplatnosti mierovej smluvy učinených ohľadom vyvlastnenia, nútenej správy alebo sekvestru opatrení sprostené a oprávnencom navrátené a to v takom stave, v ktorom boly pred použitím dotyčných opatrení.
Hoci však od nadobudnutia účinnosti mierovej smluvy uplynulo už poldruha roka, a tedy bolo by povinnosťou vlády zjednať platnosť tejto medzinárodnej dohode a zákonnému ustanoveniu, čiže sprostiť nariadeného sekvestru majetok ťHangyiŤ, jestvuje tento sekvester ešte vždy a menované družstvo ešte dosiaľ nedostalo zpät právo, aby mohlo so svojim majetkom voľne nakladať.
Pri tom nemôžme nechať bez slova a význačne musíme zdôrazniť tie ostatné krivdy, ktoré stíhajú slovenský majetok ťHangyiŤ následkom vnútenej správy a ktoré sa dotýkajú nepriamo aj väčšej časti družstiev na Slovensku v dôsledku členského a obchodného pomeru, v ktorom bolo veľa slovenských družstiev s ťHangyouŤ jako ústredňou, ktorá bola až do dnes iba kladným zákonom a len na papieri zrušená, avšak následkom toho, že Ústredné družstvo svojej vyúčtovacej povinnosti predpísanej zákonom zo dňa 15. apríla 1919, čís. 210 Sb. z. a n., do dnešného dňa ešte zadosť neučinilo, v skutku ešte vždy jestvuje. Sú to tieto:
Inventárna cena 1,900.108 K 16 h tovarov a zariadenia, prevzatých vnútenou správou u príležitosti zastavenia činnosti trnavskej expozitúry ťHangyiŤ na Slovensku a zpeňažených v nútenom odpredaji nebola u označeného peňažného ústavu deponovaná vzdor povinnosti, ku ktorej sa sekvestračná správa v protokole výslovne zaviazala.
Sekvestračná správa prenechala miestnosť v tovarovom skladišti ťHangyiŤ v Žiline expositúre Ústredného družstva bez toho, že by bola bývala reč už od rokov o nejakom ustálení nájomného.
Prenájom pozemku v rozsahu 4193 štv. siah ležiaceho v Bratislave, ktorý je majetkom ťHangyiŤ a je na ňom priemyslová trať, zakázala sekvestračná správa z toho dôvodu, že ho dá do prenájmu Ústrednému družstvu; pozemok leží nezúžitkovaný, čo znamená pre ťHangyuŤ ročnú ztratu najmenej 6000.- Kč.
Sekvestračná správa nezaplatila pražskej banke ťBohemiiŤ dlh ťHangyiŤ činiaci 301.000.Kč, trebárs bola k tomu opätovne ústne i písomne vyzvaná a tým vzchádza u banky značná úroková ztrata.
Na základe toho tážeme sa úctive pána ministra s plnou mocou pre správu Slovenska:
1. či je ochotný bez odkladu zrušiť v smysle článku 250. trianonskej smluvy sekvester, uvalený na slovenský majetok peštianskej protokolovanej firmy ťHangyaŤ, výrobné, zpeňažovacie a spotrebné družstvo, maďarské gazdovské sdružnie,
2. či je ochotný Ústrednému družstvu nariadiť, aby svojej vyúčtovacej povinnosti predpísanej zákonom z r. 1919, čís. 210 Sb. z. a n: súrne zadosť učinilo,
3. zda je ochotný zaviesť vyšetrovanie proti sekvestračnej správe dotyčne spravovania majetku a dľa výsledku pohnať sekvestračnú správu k zodpovednosti.
V Prahe, dňa 16. decembra 1922.
Szentiványi,
dr. Lelley, dr. Schollich, dr. Körmendy-Ékes, Zierhut, Patzel, Křepek, dr. Spina, Knirsch, dr. Lodgman, Röttel, Schälzky, Pittinger, Palkovich, Böhr, Füssy, dr. Jabloniczky, dr. Radda, Simm, dr. Petersilka, inž. Kallina.
Původní znění ad VII./3954
Interpelláció
Az Iskolaügyi- és Belügyminiszter Urakhoz,
a kismányai magyar népiskola elnemzetietlenítése s a nyitrai zsupánnak az iskolaügyekbe való iogtalan beavatkozása tárgyában.
Beadják: Füssy Kálmán és társai.
Az érsekujvári tanfelügyelő a kismányai népiskolánál 1922. évi január havában tett hivatalos látogatása alkalmával a színmagyar község iskolájában azon kérdéssel fordult az iskolás gyermekekhez, hogy hányan tudnak közülük már szlovákul? A kérdés, csakis ugy volt értelmezhető, hogy hányan tettek már oly előkeládást a szlovák nyzlvben, hegy gondolataikat szlovák nyelven is képesek volnának kifejezni. A kérdésre mintegy busz tanuló jelentkezett. Ezen tanulókat a tanfelügyelő azonnal külön választotta, uj szlovák osztályt létesített s külön szlovák tanítói állást rendszeresített részükre. A gyermekek szülei küldöttségileg tiltakoztak a pozsonyi iskolaügyi referátuson ezen hallatlan önkény ellen, ahol uzt az ígértet kapták, hegy az iskolaügyi referátus külön kiküldöttje fogja az ügyet megvizsgálni és a sérelmet orvoslni. A kiküldött megjelent ugyan, a mege;tett vizsgálat után azonban semmi változás sem történt a panaszosok javára, hanem ellenkezőleg.
Az 1922/23. iskolai év elején végbemenő beíratásoknál 104 tanköteles gyermek iratkozott be s ugyanakkor az iskolaszék és a tanítók által is aláirt szülői nyilatkozatok szerint 93 gyermek vallotta magát magyarak és ennyi szülő kövatclte gyermekei magyar tanítását. A szülök küldöttsége, vezetésem ellett ujból eliárt a ministriumban és Stefanek iskolaügyi feferensnek átadta a szeptember 3: án tartott tánctói és gppdnokságf gyüles jegyzőkönyvét és ugyncsak a tanitók és az iskolaszék tagjai által is aláirt szülői nyíl itkozatot, és egyben kövételte a megtörtént jogtalanság orvoslását. Igéreten kívül egyéb nem törte;nt.
Az érsekujvári tanfelügyelőnek és a poszoayi iskolaügyi referátusnak ezen magtartásából tisztán kiviláglik az elnamzetlenités és elnyomási cél, és a magyarságnak minden törvényekbe lefektetett jogaitól való megfosztás.
Ezen célt szo-lgálja a nyftrai zsupáni hivatalnak 923322 erez. számu, október hó 13-án kelt intézkedése is, mely a kismányai Iskolaszék tagjait, azért, hogy a szülők kérése alpján a beiratkozásnál az anyanyelvűség megállapítása miatt felen voltak és mert a beiratkozott 93 magyar és 11 szlorák gyermek belyett nem 93 szlovákot:s 11 magyart állapítottak meg, - az iskolaszéki tagságtól felmenti. Más ok, mint az előbb említett nem lehet. A felmentést Remény Béla, Tildy Béla, Remény Dezső Fekete László és Jeszenics János iskolaszéki tagokkal a zsupáni hivatal a következő levélben tudatta:
ťAz állami népiskola gondnokságától Jnt ezennel felmentem. Eddigi müködéseért Űnnek köszönetemet feiezem ki.Ť
Olvashatatlan aláírás. - Így fest a nyItrai zsupán törvénytisztelete, ha magyarokról van szó, mert a vármegyei zsupán az iskolaszéki tagságtól való felmentésre hatáskörrel nem bír. Az 1868. évi XXXVIII. t. c. 117. §. szerint a községi iskolaszék tagfait a községi képviselő testület, illetve a községi lakosok kögyülése választja, mely választás 3 évre szól. Ugyanezen t. c. 119. §. szerint az iskolaszék ilyen módon való megalakitásaítöl csak akkor lehet eltekinteni, ha az illető község az Iskolaszék megválasztását halogatná. De ezen esetben is az iskolaszék tagjait nem a zsupán, hanem a tankerületi iskolai tanács nevezi kI.
Láz a felmentéssel a nyírtai zsupán hivatal még nem végezte be törvényellenes és hatáskörét tullépö ténykedését.
Mindjárt uj iskolaszéket is nevezett ki, mé pedig a kintura nagyobb dicsőségére jóformán mind olyanokat, akik írni sem tudnak. A kinevezettek Chrenko napszámos, Valasek napzámos, Déczy Imre cipész, Malich Béla malombérlő, Iiorváth Károly fbldmives. Mutatóba egy-két magyart is kinevezett nagy kegyesen, bár nagyon kétséges még, hogy ezek elfogadják-z, ezen rendkívüli megtiteltetést: Az uj iskolaszszéki taguk közül, különben egy-eül csak Horváth Károly kismányi illetősé gü. A zsupánnak a fennálló törvények szerint sem a felmentéshez; sem a ki7vezéshez joga nincs. A törvenyes ok fennforgása estén az iskolaszék tagjaitól a megbízatást csakis a községi képvislő testület vonhatja meg, de nem a zsupán. De amennyiben a kézségi képvislő testület ezen jogával élt volna, ugy helyökbe az iskolaszék tagjait ismét csak a képviselő testület választhatná meg, s így a zsupáni kinevezésnek ttrvényes alpja nincs.
Érdekes még megjegyezni, hogy a felmentő zsupáni ukáz keltezésétől számított pár napra, a nyittat ťNárodná StrázŤ című szlovák lapban, ťMiként nyomják el a magyarok a szlovákokat a Csehszlovák köztársaságbanŤ címmel egy hósszu cikk jelent meg, mely a kismányai iskuláügyekkel foglalkozik. Azzal kezdi, hogy: A magyarok azt kiabálják a világba, hogy nálunk el vannak nyomva, nincs elég iskolájuk, nem élveznek elég kisebbségi jogokat és szabadságot. Elmennek kiabálni és interpelláni a nemzetgyűlésbe, vádaskodnak Pórisban és Londonban, hogy milyen rossz nekik a Csehszlovák köztársaságban.Ť Hasonló hangon folytatja tovább, közbevetve, hogy az mind csak azért töténik, ťhogy eltereljék a világ figyelmét saját kegyetlen bűneikről, melyek szlovák népünk ellen irályulnak.Ť A cikkíró népszámlálási adatokra is hivatkozik Szerinte a legutolsó népszámlálás szerint Kismányának 767 lakosa közül 330 csehszlovák, 430 magyar és 7 egyéb nemzetiségű volt. Igaz ugyan, hogy a legutóbbi népszámlálás adatai még nem ismeretesek, - de lehet, hogy ők már ezt is tudják. Ha azonban ezen legutóbbi népszámlálás adatai tényleg ilyenek, - ugy már igazán nern történhetett, minthogy itt is elsikkasztották a magyarság jó részét, mert az 1919. évi ugyancsak hivatalos népszámlálás szerint itt még 585 magyar, 106 szlovák, 12 német és 67 más nemzetiségű lakott.
Ezek alpján kérdem az iskolaügyi miniszter urat:
1. Van-e tudomása az érsekujvári tanfelgyelőnek és a pozsonyi iskolai^li referátusnak ezen törvény ellnes intézkdéseiről, s a nyítTai zsupáni hivatalnak az iskolaügyekbe való jogtalan beavatkozásáról?
2. hlaelandó-e a jelenleg törvényellenesen működő iskolaszé!;i tanácsot feloszlatni s az uj Iskolaszéki tanács választását elrendelni?
3. Van-e tudomása a belügyminiszter urnak a nyitrai zsupánnak ezen ónkényes és jogtalan eltárásáról?
4. hajlandó-e a zsupán ellen a hivatalos hatalommal való viszszaélés miatta víszgálatot megindítani s ha a zsupán bűnösnek találtatik, tit kellőképpen megbüntetni?
Prága, 1922. november hó 23.
Füssy,
dr. Kőrmendy-Ékes, dr. Lodgman, Böhr, Knirsch, dr. Radda, Pittinger, inž. Kallina, Simm, Szentiványi, dr. Jabloniczky, dr. Lelley, Palkovich, Röttel, Kaiser, Křepek, Zierhut, dr. Petersilka, Patzel, Schälzky, Schubert.