Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

Začátek schůze ve 4 hod. 20 min. odpol.

Předseda: Tomášek.

Místopředsedové: dr. Hruban, dr. inž. Botto, Buříval, dr. Czech.

Zapisovatelé: Benda, Špaček.

146 poslanců podle presenční listiny.

Zástupci vlády: ministři dr. Hodža, Malypetr, inž. Novák, Srba, Udržal, dr. Winter.

Předseda nejvyššího účetního kontrolního úřadu dr. Koerner.

Z kanceláře sněmovní: sněm. tajemník dr. Říha, jeho zástupce dr. Mikyška.

Předseda (zvoní): Zahajuji 373. schůzi poslanecké sněmovny.

Dovolené jsem udělil na dnešní schůzi pp. posl. Sladkému, Pechmanové, Votrubovi; na dnešní a zítřejší schůzi posl. Nejezchlebu-Marchovi - vesměs pro neodkladné zaměstnání.

Chorobou dodatečně na minulý týden omluvil se posl. dr. Kubiš.

Byly provedeny některé změny ve výborech.

Zástupce sněm. tajemníka dr. Mikyška (čte):

Do výboru ústavně-právního vyslal klub poslanců čsl. strany lidové dne 8. října 1925 posl. F. Světlíka za posl. Pěnkavu, na další posl. Pěnkavu za posl. dr. Noska, dne 12. října 1925 posl. dr. Noska za posl. Pěnkavu; klub poslanců "Deutsche soz. dem. Arbeiterpartei" posl. Hillebranda za posl. dr. Haase.

Do výboru imunitního vyslal týž klub posl. Grünznera a Deutschovou za posl. R. Fischera a Löwu.

Předseda: Předseda senátu sdělil tyto věci:

Zástupce sněm. tajemníka dr. Mikyška (čte):

Předseda senátu sdělil, že senát ve 279. a 280. schůzi dne 22. a 30. září 1925 schválil:

prozatímní úpravu obchodních styků mezi republikou Československou a královstvím Dánským, sjednanou v Praze dne 18. prosince 1924 (tisk 2196 sen.),

obchodní úmluvu mezi republikou Československou a Francií, podepsanou v Paříži dne 17. srpna 1923, uvedenou v prozatímní platnost vládní vyhláškou ze dne 30. srpna 1923, č. 174 Sb. z. a n., a "Dodatečnou úpravu doplňující obchodní úmluvu ze dne 17. srpna 1923", sjednanou mezi republikou československou a Francií a podepsanou v Paříži dne 18. srpna 1924 a "Protokol přiložený k dodatečné úpravě doplňující úmluvu ze dne 17. srpna 1923", podepsaný v Paříži dne 4. září 1924 (tisk 2210 sen.) - (přípis ze dne 30. září 1925);

ve 280. a 282. schůzi dne 30. září a 1. října 1925 schválil Prozatímní úpravu obchodních styků mezi republikou Československou a královstvím Dánským, sjednanou v Praze dne 18. dubna 1925 (tisk 2209 sen.) - (přípis ze dne 1. října 1925);

ve 282. a 283. schůzi dne 1. a 6. října 1925:

přijal osnovy:

zákona, kterým se vláda zmocňuje, aby jako rukojmí a plátce převzala státní záruku za úvěr poskytnutý Zástavnímu a půjčovnímu úřadu v Praze (tisk 2226 sen.),

zákona, kterým se mění zákon ze dne 2. července 1924, číslo 169 Sb. z. a n., o plemenitbě hospodářských zvířat, a to koní, skotu, vepřů a ovcí (tisk 2227 sen.), obé ve znění usneseném posl. sněmovnou;

schválil prozatímní úpravy obchodních styků

mezi Československou republikou a královstvím Dánským, sjednanou v Praze dne 311. ledna 1924 a uvedenou v prozatímní platnost vládní vyhláškou ze dne 8. února 1924, č. 34 Sb. z. a n. (tisk 2228 sen.),

mezi republikou Československou a republikou Polskou, sjednanou ve Varšavě dne 7. dubna 1925 (tisk 2232 sen.) - (přípisy ze dne 6. října 1925).

Předseda: Došly některé dotazy a odpovědi.

Zástupce sněm. tajemníka dr. Mikyška (čte):

Dotazy:

posl. Johanise ministru veř. zdravotnictví a tělesné výchovy ve věci úpravy právního poměru zaměstnanců Všeobecné nemocnice v Praze;

posl. Rýpara a druhů:

ministru veř. prací o stavbě nové budovy pro poštovní úřad v Hranicích na Moravě,

ministru pošt a telegrafů v téže věci,

min. předsedovi:

o opatření proti povodním na Valašsku,

o regulaci řek a bystřin na Těšínsku;

posl. Křepka, dr. Lodgmana, Böhra, inž. Junga, dr. Kafky, Stenzla a druhů ministru spravedlnosti, jak se chovala státní zastupitelství v Chebu a jinde v případě porušení imunity posl. inž. Kalliny a J. Mayera;

posl. Hrušovského a Slavíčka ministru veř. prací ve věci zadávání prací pro stavbu veřejných budov na Slovensku.

Odpovědi:

min. soc. péče na dotaz posl. H. Bergmanna ohledně pomoci českému lidu v okrese Šilperském,

min. vnitra a financí na dotaz posl. Sladkého o místním přídavku v Krásnu nad Bečvou,

min. spravedlnosti na dotaz posl. Geršla o otřesené důvěře občanstva k některým soudcům u okr. soudu v Prostějově.

Předseda: Počátkem schůze byly tiskem rozdány zprávy.

Zástupce sněm. tajemníka dr. Mikyška (čte):

5364. Zpráva výborů soc.-politického a rozpočtového o usnesení senátu (tisk posl. sněm. 5340) k vládnímu návrhu zákona (tisk sen. 1062 a 2177) o nemocenském pojištění veřejných zaměstnanců. - 5365. Zpráva výborů zahraničního a rozpočtového o usnesení senátu (tisk posl. sněm. 5342) k vládnímu návrhu zákona (tisk sen. 2162 a 2199) o poplatcích za úřední úkony československých zastupitelských úřadů.

5366. Zpráva výboru imunitního o žádosti kraj. soudu v Chebu za souhlas s trest. stíháním posl. inž. Kalliny pro přečin podle §u 14, č. 1 zákona na ochranu republiky.

5367. Zpráva výboru imunitního o žádosti okr. soudu v Šumperku za souhlas s trest. stíháním posl. dr. Hanreicha pro přečin podle §u 14, č. 5 zákona na ochranu republiky.

5368. Zpráva výboru imunitního o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Košicích za souhlas s trest. stíháním posl. dr. Labaje pro přečin podle §u 14, č. 5 zákona na ochranu republiky.

5369. Zpráva výboru imunitního o žádosti kraj. soudu v Opavě za souhlas s trest. stíháním posl. dr. Hanreicha pro přečin podle §u 17, č. 1, odst. 2 zákona na ochranu republiky.

5370. Zpráva výboru imunitního o žádosti vrch. stát. zastupitelství v Košicích a soudní stolice v Užhorodě ze dne 22. července 1925, č. 9397/25, za souhlas s trest. stíháním posl. dr. Gátiho pro přečin podle §u 14, č. 5 a podle §u 15, č. 2 a 3 zákona na ochranu republiky.

5371. Zpráva výboru imunitního o žádosti zem. trest. soudu v Brně ze dne 7. srpna 1925, č. Tk XVI 2531/25, za souhlas s trest. stíháním posl. dr. Hanreicha pro přečin podle §u 14, č. 5 zákona na ochranu republiky.

5372. Zpráva výboru imunitního o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Bratislavě za souhlas s trest. stíháním posl. Tománka pro přečin pomluvy podle §§ 1, 3, č. 1 zák. čl. XLI z r. 1914.

5373. Zpráva výboru imunitního o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Košicích za souhlas s trest. stíháním posl. Tausika pro: 1. a) přečin podle §u 18, č. 1, 2 a 3 zákona na ochranu republiky, b) přečin urážky na cti četnictva jako sboru podle §u 2, §u 4, §u 8, č. 3 zák. čl. XLI z r. 1914, c) přečin utrhání na cti četnictvu podle §u 1, §u 3, §u 9, č. 6 zák. čl. XLI z r. 1914, d) přečin utrhání na cti vládě podle §u 1, §u 3, §u 8, č. 2 zák. čl. XLI z r. 1914, e) přečin utrhání na cti podle §u 1, §u 3, §u 9, č. 1 zák. čl. XLI z r. 1914; 2. přečin utrhání na cti exponovaných úředníků podle §u 1, §u 3, §u 9, č. 6 zák. čl. XLI z r. 1914; 3. přečin podle §u 18, č. 1, 2 a 3 zákona na ochranu republiky, přečin utrhání na cti vládě a úředníků na Podkarpatské Rusi podle §u 1, §u 3, §u 8, č. 2, §u 9, č. 6 zák. čl. XLI z r. 1914; 4. přečin podle §u 14, č. 5 zákona na ochranu republiky; 5. přestupek podle §u 46 přestupkového zákona a 6. přečin podle §u 114, č. 11 zákona na ochranu republiky.

5374. Zpráva výboru imunitního o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Košicích za souhlas s trest. stíháním posl. Tausika pro přečin utrhání a urážky na cti vládě podle §u 1, §u 3, odst. II, č. 1 a 2, §u 2, §u 4, odst. II zák. čl. XLI z r. 1914 a zločin podle §u 15, č. 3 zákona na ochranu republiky.

5375. Zpráva výboru imunitního o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Košicích za souhlas s trest. stíháním posl. Borovszkého pro přečin pomluvy podle §§ 1, 2, 3, 4 zák. čl. XLI z r. 1914.

5291. Zpráva ústavně právního výboru o vládním návrhu (tisk 5272) zákona, kterým se mění řád volení do posl. sněmovny ze dne 29. února 1920, č. 123 Sb. z. a n.

5293. Zpráva ústavně právního výboru o vládním návrhu (tisk 5275) zákona, kterým se mění některá ustanovení zákona ze dne 29. února 1920, č. 124 Sb. z. a n., o složení a pravomoci senátu.

Předseda: Počátkem schůze byly tiskem rozdány zápisy o 361., 362. a 363. schůzi posl. sněmovny.

Předseda: Výboru imunitnímu přikazuji:

Zástupce sněm. tajemníka dr. Mikyška (čte):

Žádost soudní stolice v Beregsásu ze dne 16. září 1925, č. Tk 846/25/3, předloženou hlav. stát. zastupitelstvím v Košicích ze dne 7. října 1925, č. 12284/25, za souhlas s trest. stíháním posl. Sedorjaka pro přečin podle §u 15, č. 2 a pro přečin rušení obecného míru podle §u 14, č. 5 zákona na ochranu republiky, jichž se dopustil řečí na veř. schůzi dne 26. července 1925 v Kivjaždu (č. 713 im.),

přípis sedrie v Báňské Bystřici ze dne 3. října 1925, č. Tl X 21/25, kterým se zastavuje trest. řízení proti posl. Darulovi přečin pomluvy podle §u 1, §u 3, odst. II, č. 1 zák. čl. XLI z r. 1914 (presid. sděl. 348. sch. - č. 649 im.).

Předseda: Zápisy o 365., 369., 370. a 371. schůzi byly ve sněmovní kanceláři po 48 hodin vyloženy, a poněvadž nebyly proti nim podány námitky, jsou schváleny podle §u 73 jedn. řádu a budou podle téhož paragrafu vytištěny.

Přejdeme k pořadu schůze, k jeho prvnímu odstavci, jímž je:

V předešlé schůzi promluvili páni zpravodajové.

K tomuto předmětu vyžádal si slovo pan ministr zemědělství dr. Hodža. Dávám mu slovo.

Ministr zemědělství dr. Hodža: Slávna snemovňa! Po celých rokoch ťažkých krizí výrobných javí sa v národnom hospodárstve všetkých europských štátov snaha o povznesenie domácej výroby na stupeň čo možná najvyšší. Ide-li o umelé vydupanie priemyslu i v oných zemiach, ktoré industrializmu prírodných podmienok v dostatočnej miere neposkytujú, môže byť snaha táto hospodársky neplodnou a sociálne dokonca povážlivou. Ide-li však o prvovýrobu, ktorej prírodné podmienky nie sú sporné, potom je snaha, priblížiť sa sebestačnosti, nielen pochopiteľná, ale tiež odôvodnená. Presvedčenie toto víťazne razí si cestu i v zemiach veľkého priemyslového a obchodného podnikania. Významní teoretikovia nemeckého socializmu propagujú zveľadenie zemedelskej produkcie smerom k sebestačnosti zrovna tak naliehave, ako niektorí moderní národohospodárski teoretikovia na europskom západe. Nebolo by spravodlivo vytýkať snahe o sebestačnosť upiaty hospodársky nacionalizmus. Je to proste reálna politika zásobovacia a ovšem tiež snaha o čo najvýhodnejšiu bilanciu obchodnú a platebnú. Niet žiadnej pochybnosti, že politika výrobná môže byť v tomto prípade samozrejmým spojencom jednak politiky zásobovacej, jednak politiky obchodnej.

Vývoj takýto, dokiaľ sa vo svetovom hospodárstve uplatní, bude museť sa rozlúčiť s jednou teoriou, ktorá svojim leskom zaslepila a svádzala na neschodné stezky dosiaľ naj silnejšiu národnú organizáciu svetového priemyslu a obchodu. Zásobovacia a obchodná politika Anglie spočívala na tejto teorii, ktorú označila heslom prebytku, pochádzajúceho z vystupňovanej civilizácie priemyslovej a komerčnej: "Civilised surplus". Tento smer národného hospodárstva nevšímal si domácej prvovýroby, ale spoliehal na to, že za veľké výťažky svojho vyspelého priemyslu a skvelého, celé diely sveta obopínajúceho obchodu, hrave bude môcť kúpiť všetko to, čoho bude potrebovať a čoho bude chcieť nielen k výžive, ale i k celému pohodliu svojich ľudí. Veľkobritská ríša pokladala systém takejto automatickej výmeny statkov za niečo tak samozrejmého a trvalého, že sa jej zdalo priamo zbytočným dávať si písanú ríšsku ústavu. Veľké hospodárske udalosti posledných rokov zviklaly teoriu civilizačného prebytku vo všetkých jej základoch a predpokladoch. Tieže veľké hospodárske udalosti svedčia, že istota je len jedna: mať dostatok chleba na vlastnej pôde.

Metody politiky sebestačnosti nemôžu byť než veľmi složité. Počínajúc najrôznejšími zveľaďovacími akciami vo smere pokroku technického, musí štát i samospráva všetkými svojimi prostriedky prispieť k prehĺbeniu a povzneseniu vedy, kultúry a investíc. Takýto smer v hospodárskej politike vnútornej predpokladá ovšem tiež určitý smer v politike colnej a dnes už lzä konštatovať, že tiež v tomto smere pohnuli sme sa s mrtvého bodu a učinili niekoľko krokov vopred.

Marné by však boly obeti ku zveľadeniu výroby našej, keď by sme neboli v stave chrániť výrobu svoju proti pohromám prírodným. Je najušľachtilejším príkazom pokroku zdolávať výbojné sily prírody, keď hrozia potierať výsledky a veľké, nech už mravné či hmotné - záujmy ľudskej práce. Svojou technickou vyspelosťou musíme nielen nútiť pôdu i prácu k najvyššiemu výkonu, ale tiež dôsledne a systematicky ich hájiť proti katastrofe.

Na chystanej vodohospodárskej akcii, ktorej finančné zabezpečenie má sa stať podľa II. hlavy prejednávaného zákon, má ministerstvo zemedelstva zvlášť veľký ujem z toho dôvodu, že bude možno prikročiť k sústavnému prevádzaniu vodohospodárskych podnikov pre zemedelstvo veľmi dôležitých a akutných, ktorých realizácia musela byť dosiaľ odkladaná z dôvodov finančných.

Účelné zemedelské využitkovanie rozsiahlych plôch tých najúrodnejších pozemkov v nížinách a údoliach našich veľkých i menších vodných tokov je v prvom rade odvislým od technického ovládnutia celého režímu nášho vodstva takými stavbami a prácami vodohospodárskymi, ktorými by sa jednak zabránilo škodám povodňovým a ničeniu hodnôt i výsledkov práce v údoliach vodných tokov a ktorými by sa tiež umožnilo plné využitie blahodarných účinkov vody - vedľa iných účelov - v prvom rade pre zvýšenie úrodnosti pôdy.

Rozvodnením riek a záplavami veľkých vôd vznikajú nám každoročne len na zemedelských pozemkoch, plodinách a hospodárskych nemovitostiach v rôznych krajoch škody v obnosoch milionových. Až dosiaľ sú vystavené povodňovým škodám na jednotlivých vodných, tokoch veľké výmery tých najlepších údolných pozemkov. Plocha zaplavovaná veľkými vodami v údolí Labe a jeho hlavných prítokov činí na 30.000 ha, na rieke Morave a Dyji 70.000 ha, na Váhu 30.000 ha, na Nitre a prítokoch 18.000 ha, na Latorici a Laborci 45.000 ha, spolu 193.000 ha.

Na rieke Váhu, z ktorého je dosiaľ regulovaná a ohradzovaná len najdolejšia výustná trať, činily škody pri povodni r. 1919 včetne na prítokoch prez 10 mil. Kč a pri letošnej katastrofálnej povodni podzimnej dostúpily obnosy 19 mil. Kč len na hospodárskych stavbách, na pozemkoch a zemedelských kultúrach. V dôsledku častých záplav ako aj toho, že Váh v štrkových nánosoch mení po každé väčšej vode svoje koryto, možno dosiaľ z celkovej záplavnej plochy 30.000 ha obrábať ako role len plochu 3000 ha a ako lúky 6000 ha, kdežto zbytok 21.000 ha sú holé štrkovištka a nedostatočne využitkované pastviny. Je isté, že úpravou rieky dala by sa docieliť nielen lepšia ochrana terajšej plochy rolí a lúk proti povodniam, ale že by sa postupom času i na zbývajúcej ochránenej ploche značná čásť pastvín a štrkovíšť dala premeniť v pôdy orné a lúčné a že len pre výrobu obilia dala by sa tu získať plocha 15.000 ha s ročnou úrodou aspoň 18.000 vagónov v cene 27 mil. Kč. Podobné pomery hoc i v menších rozmeroch, sú na prítokoch Váhu a na všetkých horských a štrkonosných tokoch i v iných krajoch nášho štátu.

Ešte väčšie škody vznikajú povodňami v údolí rieky Moravy menovite na jej strednom toku pod ústim Bečvy a najviac na dolnom toku pod ústim Dyje. Dľa podrobných šetrení prevedených v posledných rokoch len na slovenskej časti údolia Moravy, kde záplavy dostavujú sa každoročne a niekedy i viackrát do roka, činia priemerné ročné škody na ploche 14.000 ha rolí, lúk a pastvín 5 až 6 mil. Kč.

Podobné milionové škody sú ovšem tiež na ostatných tokoch väčších i menších a je isté, že škody povodňové vzhľadom na veľmi časté a skoro každoročné ich opakovanie predstavujú pri svojom kapitalizovaní miliardové ztraty v našej zemedelskej výrobe a tým ovšem v našej hospodárskej bilancii vôbec.

Dosavádna neupravenosť vodných pomerov na našich vodných tokoch nesie však sebou nielen oné veľké škody pri povodniach, ale má za následok tiež nemožnosť prevádzať sústavné meliorácie na priľahlých údolných pozemkoch. Musí byť zdôraznené, že práve meliorácie veľkých plôch v údoliach pozdĺž našich vodných tokov predstavujú veľmi podstatnú a dôležitú časť nášho veľkého melioračného programu.

Z onej veľkej výmery pozemkov 2.227.000 ha, ktoré u nás ešte vyžadujú meliorácie, rozprestiera sa prevažná časť, a to tých najúrodnejších pozemkov práve v nížinách a údoliach našich menších i veľkých vodotokov. K žiadúcemu pre nás zvýšeniu úrody obilnín i krmív prispejú tiež najväčšou mierou meliorácie pozemkov údolných.

Podľa dosavádnych výsledkov prevedených melioráciou už z doby predválečnej dá sa realizáciou celého melioračného programu docieliť u nás zvýšenia úrody u obilnín zrna 6 mil. q, slamy 11 mil. q, u zemiakov 10·5 q, u repy 10·5 mil. q, u krmív a sena vyše 16 mil. q, tedy zvýšenia 17 až 42% dosavádnych úrod. Týmto zvýšením najdôležitejších našich plodín zemedelských, nehľadiac ani na zvýšenie, ktorého docieľujeme v zemedelskej výrobe našej inými prostriedky stále pokračujúcej výrobnej techniky zemedelskej, bude možno zabezpečiť našu sebestačnosť vyživovaciu jak v chlebovinách, tak i v produktoch živočišných.

Nutno si pripomenúť, ako sa javily u nás po prevrate výrobné a spotrebné pomery produktov výroby rastlinnej i živočišnej. V pšenici neboli sme v žiadnom roku sebestační a množstvo dovozu zrna i múky činilo v jednotlivých spotrebných rokoch 30 až 70 % domácej úrody a i keby sme kalkulovali s pred válečnými čísly priemeru osevných plôch a výnosu, chýbalo by nám asi 35 % domácej úrody k plnej sebestačnosti. U žita činily dovozy 4 až 12 % domácej úrody okrem r. 1923, v ktorom sa javil prebytok 3 % úrody. U jačmeňa bola naša výroba dosiaľ aktívna a bolo vyvezené buď v zrne alebo v slade do cudziny od r. 1922 viac nežli 20 % celkových ročných úrod. U ovsa i zemiakov bola rovnováha medzi domácou úrodou a spotrebou. Citeľný nedostatok domácich úrod bol u kukurice a muselo byť dovezené v niektorých rokoch až 50 % celého množstva domácej úrody. Hodnota dovozu obilia, strukovín, múky a mlynských výrobkov činila v spotrebnom roku 1923 čiastku 870 mil. Kč a v roku 1924 dokonca 2.355 mil. Kč.

Krmív všetkého druhu, medzi nimi i sena, bolo k nám dovezené 15.614 vagónov, r. 1923 v cene 164 mil. Kč a r. 1924 stúpnul dovoz viac než dvojnásobne na 31.000 vagónov v hodnote 455 mil. Kč. Prepočítané na jeden kus hovädzieho a bravčového dobytka dľa dosavádneho stavu dovážalo sa len jadrného krmiva 23 kg na kus. Uváži-li sa, že terajší stav bravčového dobytka činiaci okrúhle 2 mil. kusov by vyžadoval k dosaženiu sebestačnosti zdvojnásobenie, javí sa opatrenie väčších zásob krmiva u nás pre budúcnosť veľmi potrebným.

Nepriaznivejšími nežli u výroby rastlinnej boly dosiaľ výrobné a spotrebné pomery u našej výroby živočišnej. Stále povážlive stúpa dovoz spotrebných výrobkov zvierat, mäsa a tuku, ačkoľvek v celkovom stave dobytka sme sa už priblížili stavu predválečnému. Z produkcie mliečnej pri dosavádnom stave nášho dobytka možno ročne získať 60 mil. kg tuku a z dosavádneho stavu bravov 16 až 20 mil. kg tuku. Poneváč však potreba tuku u nás javí sa množstvom 160 mil. kg, čítame-li spotrebu na jednu osobu 12 kg tuku, nedostáva sa nám asi 76 mil. kg tuku. Dovoz tuku k nám v posledných rokoch skutočne činil ročne vyše 7 tisíc vagónov a hodnota dovozu tohoto už po odrátaní čísiel vývozných činila v r. 1923 čiastku 1485 mil. Kč a v r. 1924 čiastku 1876 mil. Kč. Nesmie sa pri tom ovšem zapomínať, že spotreba týchto výrobkov bude stúpať, lebo sa ešte ďaleko u nás nepribližujeme priemernej spotrebe mäsa v Nemecku a v Anglii.

Z uvedeného vidieť, že treba sa nám starať predovšetkým o zväčšenie domácej úrody pšenice a ďalej o zvýšenie úrody všetkých druhov krmív a sena.

Pre zväčšenie úrod pšenice javí sa zvlášť dôležitým a potrebným urýchlené prevádzanie meliorácií v nižinných polohách, ktoré pre túto plodinu sú zvlášť výhodnými a tu prichádzajú v úvahu v prvom rade oné veľké nížiny v Podunají a Potisí na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ktoré pre pestovanie pšenice a rovnako tak i kukurice majú zvlášť vhodné pomery pôdné a klimatické. Z celkovej osevnej plochy pšenice, ktorá by dľa priemerov predválečných pripadla na terajšie územie našej republiky vo výmere okrúhle 630.000 ha, pripadá len na Slovensko plocha 265.000 ha a na Podkarpatskú Rus 24.000 ha, tedy 45 % celkovej osevnej plochy pšenice. Na Slovensku najväčšia plocha z toho pripadá práve na veľké nížiny dunajskú a tiskú a v Podkarpatskej Rusi celá plocha pšeničného osevu patrí nížine tisskej. Je isté, že prevedením sústavných meliorácií na obzvlášť úrodných pozemkoch oboch zmienených nižín zväčšia sa značne dosavádné osevné plochy pre pestovanie pšenice a rovnako i kukurice na úkor nedobre využitých mokrých a dosiaľ zaplavovaných plôch pastvinných, a že sa zvýšia výdatnejšie než kde inde úrodové výnosy, ktoré na slovenskej časti týchto nižín obnášaly po ha priemerne len 9 až 11 q a v Podkarpatskej Rusi dokonca len 6 až 9 q.

Pre zvýšenie našej produkcie živočišnej pripadá u nás vzhľadom na možnosť zvýšenia úrody krmiva najväčší význam melioráciam lúčnych plôch v údoliach pozdĺž vodných tokov, kde možno pre lúčné hospodárenie zjednať najlepšie podmienky už len riadnou úpravou pomerov vodných. Plošná výmera lúk údolných zaujíma u nás väčšiu časť z celkovej plochy lúk, ktoré meliorácie vyžadujú. Tak na pr. rozloha lúk v údolí stredného Labe činí 11.000 ha, Moravy, Dyje a prítokov 37.000 ha. Na Slovensku zaujímajú lúčné plochy v údolí len väčších tokov okrúhle 93.000 ha či 52% a v Podkarpatskej Rusi 45.000 ha či 64% z celkovej výmery lúk meliorácie vyžadujúcich. Prevádzanie meliorácií lúčnych a pastvinných v krajoch horských pokladáme za hlavný prostriedok k zvýšeniu živočišnej produkcie a hospodárskeho zosilenia týchto krajov vôbec.

Účelné prevádzanie všetkých týchto, pre našu vyživovaciu sebestačnosť a hospodársku politiku zvlášť dôležitých a potrebných meliorácií údolných pozemkov poľných i lúčnych je odvislým, ako už drieve bolo zmienené, od sústavného riešenia vodného hospodárstva na našich vodných tokoch a z toho dôvodu treba hľadieť práve na prejednávaný zákon, ktorým má byť finančne zaistené a umožnené rýchlejšie prevádzanie vodohospodárskych stavieb na našich vodných tokoch.

Dľa dohody dojednanej v r. 1923 o rozdelení kompetencie vo veciach vodohospodárskych spadajú veľké naše rieky a toky, pri ktorých vedľa záujmov zemedelských vystupujú prevážne iné záujmy verejné do kompetencie ministerstva verejných prác a dohodou je postarané, aby pri vodohospodárskych prácach na týchto tokoch záujmy zemedelské, menovite predpoklady pre melioráciu priľahlých údolí boly plne splnené; rád konštatujem, že sa v zájme jednotného riešenia všetky väčšie vodohospodárske podniky u nás prevádzajú a projektujú vo vzájomnej dohode oboch príslušných ministerstiev.

Dľa tejto dohody spadajú do kompetencie ministerstva zemedelstvá všetky vodné toky, pri ktorých záujmy zemedelské majú prevahu v tej miere, že vodohospodárske stavby na nich podnikané nielen tvoria predpoklad pre ochranu a zveľadenie pôdy priľahlých pozemkov, ale sú priamo integrujúcou súčiastkou sústavných prác melioračných.

Vodohospodárske práce na niektorých z veľkého počtu týchto vodných tokov boly prevádzané z časti už pred prevratom a v nich pokračuje sa i teraz pomocou štátneho fondu melioračného, vedľa ostatných ďaleko prevažujúcich podnikov meliorácií plošných. Až do konca r. 1918 bolo prevedené úpravných prác tohoto druhu v dĺžke 2.866 km. Po prevrate bolo týchto regulácií prevedené do konca roku 1924 v dĺžke 317 km a hradenie bystrín v dĺžke 96 km a zo štátneho melioračného fondu bolo na ne vyplatené 76 mil. Kč -

Z väčších regulačných podnikov v tesnej súvislosti s plošnými melioráciami práve teraz prevádzaných nutno sa zmieniť v Čechách o regulácii Blanice a Klenice. Regulácia Malej Lužnice s nákladom 12 mil. Kč, ku ktorej prispejú 50 % štátny fond melioračný, 35 % zemský správny výbor a 15% príslušné okresy a záujemníci, bude zahájená už v najbližšej dobe. Na Morave prevádzajú sa z týchto väčších prác menovite úpravy melioračné na Kyjovce a Třebůvce a na Slovensku Sikenice a Ondavy. Regulačné a zahradzovacie práce vo väčšom rozsahu zahájené už pred prevratom prevádzajú sa a dokončujú v povodí Bečvy. V povodí Olšavy a Hloučely na Morave sa dokončujú väčšie stavby melioračných vodných nádrží u Luhačovíc a u Plumlova. Pre najbližšiu budúcnosť sú pripravené jednak detailné, jednak generálné projekty pre celý rad väčších melioračne-regulačných podnikov, a to v Čechách na Malši, na hornej Otave, na hornej Sázave, Doubravke, Úhlave, Úslave, Tichej Orlici, Dedine a Cidline a na Morave na väčších horských prítokoch rieky Moravy, Dyje i Ostravice. Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, kde pred válkou boly prevedené len hrádzové stavby vodnými družstvy pozdĺž niektorých najväčších tokov v dunajskej a tiskej nižine, sú pripravené k prevádzaniu zvlášť dôležité a nákladné podniky melioračných úprav. Na západnom Slovensku patria k nim menovite úprava Myjavy a Nitry s melioráciou priľahlého územia, v strednom Slovensku úpravné práce na Hor. Váhu, Turci, Kysuci a ostatných prítokoch Váhu. Vo východnom Slovensku majú byť už v najbližšej dobe zahájené veľké práce úpravné na Latorici a j ej prítokoch Laborci a Uži, pri nichž majú byť riešené okrem zmenšenia škôd povodňových menovite veľmi obťažné pomery odpadové pre odvodnenie rozsiahlej nižiny veľmi úrodných zemedelských pozemkov na pravom brehu Tisy, sahajúce až do Podkarpatskej Rusi, kde menovite bude týmto spôsobom možno riešiť melioráciu veľmi dôležitého skoro 14.000 ha meriaceho územia t. zv. Čierneho močiara. Na Podkarpatskej Rusi sa pripravuje ďalej dôležitý podnik meliorácie nížiny po ľavom brehu Tisy pozdĺž riek Bataru a Turu.

Pre umožnenie meliorácií závlahových na niektorých z výšmenovaných tokov je pripravený alebo sa práve projektuje väčší počet melioračných vodných nádrží.

Účelné riešenie vodohospodárskych podnikov na menších i veľkých tokoch by nebolo možným bez súčasného prevádzania sústavných prác zahradzovacích a zalesňovacích v najvyšších tratiach bystrinných, aby bol pokiaľ možno ovládnutý škodlivý pohyb splavenín a štrkových hmôt. V tomto obore bude nutno pokračovať intenzívnejšie nielen v prevádzaných dosiaľ zahradzovacích prácach v zemiach historických, ale i v teprve zahajených zahradzovacích prácach vo zvlášte nebezpečnej oblasti karpatských bystrín na Slovensku i v Podkarpatskej Rusi, kde táto činnosť pred válkou nebola sústavnejším spôsobom vôbec prevádzaná.

Všetky tieto regulačné a zahradzovacie projekty, ako i stavby melioračných vodných nádrží, nebolo by ovšem možným prevádzať so žiaducim urýchlením len za pomoci štátneho melioračného fondu, i keď tento bude, počínajúc budúcim rokom, dotovaný zvýšeným obnosom 30 mil. Kč. Veď nesmie sa zapomenúť, že pomocou štátneho melioračného fondu musia byť uskutočňované v záujme urýchleného zvýšenia našich úrodových výnosov obilnín i krmív za účolom zlepšenia a zaistenia našej vyživovacej i hospodárskej sebestačnosti s väčšou intenzitou než dosiaľ v prvom rade pre nás najdôležitejšie a najvýnosnejšie plošné meliorácie, odvodňovanie a zavodňovanie pozemkov v krajoch nižinných i horských.

Je isté, že štátny melioračný fond bude zťažka stačiť na podporovanie žiadúcneho melioračného programu, ktorý sme si v obore najdôležitejších meliorácií plošných stanovili pre najbližšiu budúcnosť ročným výkonom na ploche 25 až 30.000 ha a ktorý program pokladáme za žiaducny, aby sme mali zaistené, že aspoň v pomerne dohľadnej dobe bude prevedená meliorácia onej veľkej plochy 1.970.000 ha, ktorá ešte zbýva. Pred válkou boly prevedené meliorácie na území terajšieho nášho štátu na ploche okrúhle 220.000 ha. Od prevratu až do konca r. 1924 bola zmeliorovaná plocha 37.000 ha a menovite od posledných troch rokov začal sa válkou prerušeny melioračný ruch u nás znovu silne rozvíjať a na pr. v r. 1924 bola prevedená meliorácia na ploche 11.500 ha. Stavebný náklad len týchto plošných meliorácií z melioračného fondu podporovaných - nečítame-li k tomu podniky regulačné a zahradzovacie - činil od prevratu do konca r. 1924 čiastku okrúhle 30 mil. Kč.

Je tedy odôvodneným, aby väčšie práce a nákladnejšie stavby vodohospodárske aspoň na ni ktorých tokoch do kompetencie ministerstva zemedelstva spadajúcich, boly zahrnuté do programu oných prác, pre nichž finančné zaistenie má slúžiť fond dľa prejednávanej osnovy ustavený a aby v prvom rade do programu týchto prác boly zahrnuté tie podniky, pre ktoré by nebolo možno zaistiť príspevky záujemníkov predpísané pri prevádzaní takých podnikov dľa ustanovení zákona melioračného. Možno tu menovite poukázať na hospodársky slabé kraje našej republiky, v ktorých úpravy horských tokov i bystrín ako i stavy vodných nádrží sú najviac potrebnými, ako sa ukázalo pri tohoročných povodniach a kde v žiadnom prípade by nebolo možným k pomerne vysokým stavebným nákladom týchto podnikov vymáhať príspevky od záujemníkov dľa ustanovení zákona melioračného.