Viem, že ministerstvo ver. prác uznalo nutnosť rychlého prevádzania opráv na týchto riekach a že prevzalo do svojho programu úpravu riek Váhu, Kysuce, Bodrogu atď. ako je na pohraničnej Morave čiastka na štátnom príspevku v obnose 35 mil. K. Tento obnos nie je veľký, ale zaiste dalo by sa mnoho užitočného z toho urobiť. Poneváč však, ako skúsenosti ukazujú, nie je možné dobre presadiť zvýšenie rozpočtu, ako by potreba kázala, žiadame, aby aspoň pri prevádzaní zákona o núdzovej akcii podľa hlavy II. zákona, ktorý sa bude prejednávať, bolo pamätané na pojatie primerane väčšieho obnosu pre úpravu riek na Slovensku.
Pomimo toho mám na tom záujem, aby v záujme celoštátnom bolo prikročené k vybudovaniu veľkej píly na rieke Váhu pri Dolných Kočovciach, pre ktorú je projekt pripravený. Očakávam od toho, že sa zjedná pevný podklad pre rozvinutie priemyslu v tomto kraji, a to v záujme všeobecnom. Veľký záujem mám na tom, aby zákon o núdzovej akcii na odvrátenie škôd katastrofálnych a hospodárne využitie vodstva nebol prevádzaný jednostranne, lež aby na potreby Slovenska vzatý bol náležitý zreteľ, ako to táto zem právom zasluhuje. Pretože iné rieky spadajú podľa úmluvy uzavretej medzi ministerstvom verejných prác a ministerstvom orby tiež do oboru pôsobnosti ministerstva orby, vznášam na pána ministra zemedelstva rovnakú prosbu, aby pri prevádzaní zákona o núdzových akciách nezabudnul na dôležité potreby Slovenska. Tu je celý rad veľkých úloh dosiaľ nevyriešených, a kde účelný i reguláciami a melioráciami možno značne povzniesť hospodárský rozkvet zeme k prospechu nielen miestneho obyvateľstva ale i celého štátu.
Pri tom upozorňujem na veľkú nezamestnanosť robotníctva v niektorých krajoch, ktorému prevádzaním tak dôležitých stavieb dostane sa možnosť k lepšiemu zárobku a ušetrí sa vyplácanie podpôr v nezamestnanosti.
Ministerstvo soc. pečlivosti musí venovať väčšiu pozornosť živnostenskej inšpekcii. Je to veľmi smutný fakt, keď človek musí vidieť, že v podnikoch, ktoré sú v štátnej správe, nedodržuje sa zákonom vypovedaná pracovná doba. Mám na mysli práce na tunele pri Myjave. Tam sa pracuje 10 hodín. Pomimo toho platy sú tam skutočne mizerné. Každý z nás, ktorý poznal ťažkú prácu v tunele, musí priznať, že mzda 2 Kč a niekoľko halierov za hodinu je mzdou otrockou. A tie firmy, ktoré tieto práce majú prenajaté, vôbec neplatia žiadnu zákonitú dovolenú. A keď snáď robotníctvo žiada svoje právo, tu nenachádza - a najmä je to v okresnom úrade na Myjave dosť pevnú oporu, aby sa proti takým šikanám kapitalistov, či sú to Česi, či Slováci, postavilo. Keďže žiadame od súkromného podnikateľa, aby v ohľade sociálnom rešpektoval zákony, je to potom svätou povinnosťou tiež ministerstva soc. pečlivosti, aby pôsobilo na ministerstvo železníc, ktoré je zodpovedným redaktorom týchto prác, aby tam skutočne zákony boly rešpektované, aby sa tam neprovodzovala taká anarchia, ako tam skutočne jestvuje. Tedy živnostenská inšpekcia musí byť na Slovensku lepšie vybudovaná. A keď máme nedostatok síl, hľadajme také, možná, že sa najdú i na Slovensku a keby ne, môžu prísť i sily české, ale žiadame, aby toto prevedené bolo čo najskôr.
Pomimo toho do rezortu ministerstva soc. pečlivosti spadá tiež otázka válečných poškodencov. Negramotnosť nášho ľudu zapríčinila, že tak mnohý válečný poškodenec prihlásil sa o svoju podporu trochu neskoršie. Staly sa i prípady, že sa takéto prihlášky ztratily na pošte, tedy na štátnom úrade. Títo ľudia čakajú roky a roky a podpory dostať nemôžu. Potom keď sa tie spisy najdú, prípadne objednajú druhé, už je doba vypršaná a títo chudáci nemôžu prísť ku svojmu právu, nemôže im byť renta priznaná. Myslím, že tuná, kde sa dokáže, že to ten istý nezavinil, prípadne kde sa dokáže, že nebolo mu sdelené, že nevie čítať a písať, aby sa skutočne nerajtovalo podľa paragrafu, lež aby sa postupovalo ľudomilne, aby sa postupovalo trochu liberálne.
Pritom treba tiež poukázať na reštrikciu. Na Slovensku sa reštringuje, ale hovorím, že sa to provodzuje stranícky. V jednom ministerstve ponechali jedného starého pána na veľmi zodpovednom mieste. Tento starý pán slúži 41 rokov a dotyčné ministerstvo - ja to sdelím pánu ministrovi potom osobne - neuznalo za nutné, aby tohoto pána poslalo na zaslúženú penziu. Tí, ktorí by snáď mali právo na ten postup, sú v tom hatení a nieje vylúčené, že potom pošlú do penzie úradníka, ktorý slúži 20, prípadne 25 rokov a ten, ktorý si tú penziu zaslúžil a ktorý by bol povinný urobiť miesto druhému, tam jednoducho zostane. V tom je mnoho straníckosti. Ale na druhej strane - a teraz budem menovať je to u ministerstva železníc. Pri Nových Zámkoch, keď bol boľševický vpád a vôbec po prevrate naši slovenskí železničiari konali štátu veľmi dobré služby. A na týchto mstí sa tá reštrinkcia. To dělníctvo vrchnej stavby, ktoré prípadne nemalo možnosti, aby sa stalo definitívnym a dostalo sa do vyšších tried, to je reštringované, prípadne vysadzované z práce a hovorí sa: však vás budeme potrebovať a potom vás zavoláme. Myslím, že tu má ministerstvo železníc tým pánom byrokratom, snáď pán minister sám to robí, ktorí sú povolaní k tomu, aby pestovali československú vzájomnosť, poriadne prez prsty klepnúť. Uznávam, že sa musí niečo reštringovať, ale nech sa nereštringuje u tých vrstiev najnižších, lež dľa práva a spravedlnosti. To by bol čiastočne problém Slovenska.
Držím tiež za nutné, aby som poukázal na niektoré problémy Podkarpatskej Rusi, ktorá je nerozlučnou časťou Slovenska. My i zemepisne i národohospodársky i keď snáď v Podkarpatskej Rusi sú pomery o niečo horšie, snáď trochu odlišnejšie, sme poukázaní, aby sme sa vzájomne podporovali. V tomto ohľade bude nutné, aby zákon 235. z r. 1920, ktorý hovorí o investíciach pri železniciach, bol vo svojej platnosti predlžený, poneváč tá vyprší koncom tohoto roku. Tam sú ešte mnohé záujmy Slovenska, sú tam tiež záujmy Podkarpatskej Rusi. Tedy i tá Podkarpatská Rus, trebárs je to snáď i hodne na východ, tá Podkarpatská Rus patrí k Československej republike a keby i snáď po nejakej autonomii volala, sme povinní, aby sme jej dali najnutnejšie podmienky jej existencie. To bude treba tiež zdôrazniť v ohľade komunikačnom, že Podkarpatská Rus je zanedbaná práve tak ako Slovensko, prípadne i viac. Vláda, minister železníc Stříbrný a viceguvernér Podkarpatskej Rusi dr. Ehrenfeld sľubovali vybudovanie hlavnej železničnej trati Užhorod-Mukačevo-Hust. Bola by to hlavná komunikačná tepna v južnej časti, ktorej budovanie je treba z mnohých dôvodov. Pri jej budovaní našlo by obživu tisíce nezamestnaných. Rovnako nesú ťažko na Podkarpatskej Rusi, že sa nekonajú prípravy ku stavbě železníc Hust - Volové a Novešnice-Uščovna, ktoré budú v budúcnosti nutnými základnými komunikačnými linkami vybudovanými za účelom provádzania lesnej industrializácie. Odďaľovanie stavby týchto 3 železničných tratí, rozhodne rentabilných, je pre krajinu veľkým zklamaním. Mimo toho však Podkarpatská Rus tiež žiada, aby sa obyvateľstvu dostávalo dreva za sníženú cenu na stavby. V tomto ohľade ľudom, ktorí ponajviac boli postižení vojnou, nevychádza sa dosť v ústrety, ba mnohokrát i požiadavku o drevo palivové činily sa ťažkosti a ľudia boli briskne odmietnutí. Staly sa prípady, že ľudia, keď sbierali ráždie v horách, že boli trestaní a snáď museli za to robotiť.
Na Podkarpatskej Rusi robí veľkú škodu divá zver, menovite divé svine. Tieto rozrývajú celé polia, chudobné kukuričné polia a polia zemiakové. Tá divá zver zničí úrodu, ktorá tam vrchovinskému sedliaku alebo domkarovi narástla a nie je možné, aby ten človek bol odškodnený. Nerobí to štát, ani Schönborn, prípadne iný súkromník. V tomto prípade musí byť niečo vykonané. Myslím, že behom 6 rokov mohlo sa v tomto ohľade učiniť viac, než bolo vykonané. Bolo by tiež nutné, aby lesné hospodárstvo na Podkarpatskej Rusi bolo dôkladne zreorganizované, pretože len tak môžu byť lesy požehnaním ľudu. Lesy na Podkarpatskej Rusi sú najväčším požehnanim štátu a ľudu a čo znamenajú pre Verchovinu, ukazuje štatistika, ktorá udáva v Podkarpatskej oblasti procentá lesu, 60 % celej pôdy.
Pán minister orby zmienil sa v rozpočtovom výbore pri hospodárení štátnych lesov o plánoch vlády, smerujúcich k využitiu lesného bohatstva. Účelné a ľudu prospešné prevedenie tohoto plánu, účelná a plánovitá industrializácia lesného bohatstva náleží k hlavným úkolom vôbec. Priali by sme si, aby boly prípravné práce urýchlené, aby zákonnou cestou bola industrializácia uvedená v skutok. Inak budú i naďalej hniť tisíce krychlových metrov dreva v lesoch Verchoviny a huculského kraja. Ľud bude strádať a štát bude doplácať na lesy, ktoré mu môžu vynášať užitok. Aby bol učinený koniec falošným zprávam o zašantročovaní lesného hospodárstva a aby bolo využité ku blahu ľudu, a nielen určitých záujmových skupín, žiadam vládu o zákonité prejednanie príslušných návrhov. Každé zdržovanie zväčší morálnu i materiálnu ztratu. Prial by som si pri tej príležitosti, aby sa neopätovaly prípady nehospodárnosti, ako sa událo v obci Veľká Dobreň, kde nezákonitým spôsobom daly nekompetentné kruhy dovolenie k vykácaniu krásneho dubového lesa, ktorý má skutočne cenu 1/2 mil. Kč, ale bol predaný za 60.000 Kč. V tejto veci bolo skutočne učinené pred 4 mesiaci trestné podanie k ministerstvu orby, ale zaležitosť zapadla, ač vyžaduje prísného vyšetrenia a disciplinárneho trestania.
Ministerstvo orby a unifikácie musí sa postarať o to, aby v dobe čo najkratšej prikročené bolo k unifikácii zákona o náhrade za dobytok, zahynulý nákazlivými chorobami. Slovensko a Podkarpatská Rus sú krajiny pastvinárske. Chovu dobytka venuje sa tam veľká pozornosť, prez to však stábajú sa tam veľké škody. Síce v župách na Slovensku sú zvláštné základiny k tomu stvorené, ale nedostačujú a župy vo svojej právomoci starajú sa o tú otázku, ale bude dobre, keď to bude pripravené a pre Podkarpatskú Rus prispôsobené historickým zemiam a bude-li to pevné ako v zákone. V Čechách, na Morave a vo Sliezsku je táto otázka úhrady upravená, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi však nie je upravená. Panuje tam anarchia, niekedy i stranícka ľubovôľa, ktorá spôsobila mnoho zla. Viete, že sa v tomto ohľade postupuje dosť stranícky a tiež i zemedelská rada na Slovensku, ktorá ma byť inštitúciou celého Slovensko nie je demokratická, poneváč nižšie vrstvy pracujúceho ľudu, najmä zemerobotníci a domkári nie sú tam dostatočne zastúpení. Síce jednotlivé župy slovenské vyslaly tam svojich zástupcov, medzi ktorými sú i niektorí robotníci, ale to je len malý zlomok. Preto v tomto ohľade voláme tiež po demokratizácii zemedelskej rady. Táto nemôže byť žiadnou bašťou politických strán, musí byť skutočne niečim, čo prospieva celému Slovensku. Keď sa volá potom, aby sa odstránila politika z nemocenských pokladníc, voláme my potom, aby sa odstránila tiež politika zo zemedelskych rád a aby sa neprevádzala politika taká, ktorá škodí Slovensku tak, ako to vidíme na župe zvolenskej. To sú otázky veľmi dôležité a ja, keď snáď s číslicami rozpočtu sa nezaoberám, robím to preto, poneváč na tých čísliciach nemôžeme nič meniť. Predniesol som zásadne naše požiadavky a veci, ktoré sú v stave, aby sa Slovensku dalo, čo potrebuje. Moja strana, prehlašujem, bude hlasovať pre rozpočet. (Potlesk.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Slovo má dále pan posl. dr. Labaj.
Posl. dr. Labaj: Vážená snemovňa! Tak sa mi zdá, že páni členovia slovenskej sociálne-demokratickej strany prišli dnes už k lepšiemu presvedčeniu. Totiž títo páni dodnes s tohoto miesta vždy hovorili, ako by na tom Slovensku všetko bolo v najlepšom poriadku. Dnes ale pán predrečník Benda už začal vyvolávať, že je na Slovensku nezamestnanosť a nespokojnosť, a že tomu treba odpomôcť. Ale vraj nie je treba dostatočné sľuby dávať, ale treba príjsť so skutkami. (Výkřiky.) Myslel som, že to nejaký ľudák hovorí teraz s tohoto miesta a celkom som bol mile prekvapený, že to je pán posl. Benda, tedy člen slovenskej sociálne-demokratickej strany. Škoda, že títo páni k tomuto presvedčeniu neprišli prv, menovite, že neprišli k tomu tak pred 4 až 5 rokmi, hneď po poslaneckých voľbách. (Výkřiky.) Čo všetko by sa dalo proviesť, keby sa boli s týmito sťažnosťmi pripojili k nám, čo by sa dalo napraviť. Ale opačne, patrili medzi tých vládnych pánov, ktorí nám vytýkali, keď sme tie sťažnosti prednášali. Veď nám, slovenským ľudákom, od istého času sa stále vytýka, že pri bársktorom zákone, keď sa prejednáva, nie aby sme k meritu hovorili, ale vždy prednášame slovenské krivdy a sťažnosti. Ja to čiastočne podpíšem, ale že my meritórne nemôžeme pracovať v tomto parlamente, práve vy, vládní páni, ste zapríčinili svojim postupom, lebo kdokoľvek podáme návrh, či samostatný alebo pozmeňujúci, bez všetkého pojednávania, bez posudzovania či je dobrý alebo nie, jednoducho hodíte ho do koša.
Vážení pánovia! Nečudujte sa, že nás od meritórnej práce odpudíte a my musíme sa omedzovať skutočne len na prednášanie sťažností a krívd. (Posl. inž. Nečas: To je málo, nám chybí věcná oposice!) My sme chceli byť vecnou opozíciou, ale nemôžeme byť. Keď podáme návrh, poviete, to je Hlinkovcov, ten návrh nemôže byť prejednávaný a ide sa s ním do koša.
Dnes pojednávame rozpočet. Keď nie inde, nuž tu musíme svoje sťažnosti predkladať. Rozpočet je poverenie pre vládu, aby vyberala dane. Keď zplnomocníme vládu, aby vyberala dane, musíme predniesť, čo sa na Slovensku robí, lebo to je našou povinnosťou, aby sme to predniesli, aby sme nedopustili, že by sa jednoducho na Slovensku dane vyberaly a naproti tomu Slováci ako autonomisti boli z občianskych práv vylúčení.
Často sa nám vytýka, slávna snemovňa, že dnes Slovensko je pasívne, že Morava a Čechy na Slovensko doplácajú. Proti tomuto tvrdzeniu je ťažko nám bojovať, a to preto, že daňové štatistické dáta sú proti nám. Máme však zkúsenosti ja ako mladý študent mám zkúsenosť z bývalého uhorského štátu že táto úradná štatistika mnohokrát luhá. Tieto daňové štatistické dáta boly sostavené centrálnymi úrady. Naších ľudí, Slovákov, tam žiadnych niet, nemôžu kontrolovať, či tieto dáta sú správné či nie, ale i bez týchto štatistických dát, vlastne proti ním dovedieme jednu okolnosťou toto tvrdzenie podvrátiť. Tá okolnosť je, že vládni páni, zvlášte čo sa týče českej národnosti, sú na veľkom omyle, keď tvrdia, že Čechy a Morava na Slovensko doplácajú. Nie Čechy a Morava nedoplácajú na Slovensko, ale na vašich českých exponovaných úradníkov, lebo nezapomínajte, že dnes 50% úradných miest je obsadené českými exponovanými úradníkmi a hádam z 90% sú títo vedúcimi úradníkmi s vysokým platom, dnes i s bytovým prídavkom, takže skutočne z týchto štátnych výdajov viac než 50% berú vaši českí exponovaní úradníci. (Výkřik: Ale dělají služby pro vás!) Ohľadne toho ešte prehovorím. Je pravda, že po prevrate v revolučnom parlamente, medzi vtehdajšími našimi slovenskými zástupci a vtehdajšími českými vládnymi kruhy stala sa istá dohoda, dľa ktorej vy, Česi, nám dáte na tie miesta, na ktoré nebudeme mať svojich ľudí, vašich ľudí. Keby tento stav trval ešte dnes, keby ste len na také miesta posielali nám českých exponovaných úradníkov, vtedy by ste doplácali, vtedy by sme museli kapitulovať, potom by to bola pravda. Ale dnes je opak pravda, dnes je pravda tá, že Slovák vôbec sa nemôže do štátnych úradov dostať. Pánovia moji, dávajte pozor, že dnes ani za četníka, financa, železničiara sa Slovák nemôže dostať. Hlava vás bolí preto, že dnes je pár tých slovenských úradníkov a priniesli ste tak zv. reštrikčný zákon. (Posl. Benda: Veď ste po ňom volali!) Áno, ale ohľadne českých úradníkov na Slovensku. Dnes však vidíme, že reštrikčný zákon na Slovensku je namierený výlučne proti slovenským úradníkom. Vidíme, že celý rad slovenských úradníkov bol prepuštený a ani jediný nebol do úradu prijatý. Naproti tomu veľa českých úradníkov, či u železníc, či u pošty nanovo do štátnych služieb bolo prijaté. Aby ste nepovedali, že hovorím len z brucha, doniesol som si memorandum, ktoré poslal náš Sväz slovenských železničiárov na pána prezidenta, v ktorom si sťažuje, že dnes dľa reštrikčného zákona bolo veľa Slovákov z úradu prepustené zo železničných úradov, naproti tomu ani jediný Slovák nebol prijatý. Dnes stále platí to heslo: Nelzä vyhovieť, všetko obsadené! Naproti tomu oni na ministerstvo železníc poslali, hádam, štyri prosby alebo dotazy, kde sa odvolávajú, ako sa to srovnáva s reštrikčným zákonom, že za jeden mesiac bolo 23 nových českých úradníkov prijaté, čiastočne ako noví vzatí do služby a čiastočne boli z Čiech preložení na Slovensko - tieto prípady sa vypočítajú - a ďalej sa táže, čo myslí pán prezident a ministerstvo železníc robiť s tým slovenským dorastom, ktorý dnes dochodí a ktorý sa chce tiež v štátnej službe uplatniť. Pánovia, takto sa veci majú, že Slovákov už veľa prepustili, ani jedného nevzali, a tuto máte citované 23 mien železničiarov, ktorí boli na Slovensku do železničnej služby vzatí pres to, že reštrikčný zákon zakazuje vziať nové sily.
Pánovia, človek si ani nevie predstaviť, akými rôznymi rafinovanými spôsoby vytláčajú našich Slovákov zo služby. To pochopí len ten, kto sa trochu touto otázkou zaoberal. Dovolím si predniesť len pár prípadov. Mená nepomenujem tých slovenských úradníkov, lebo tí chudáci sú rovnako prenasledovaní a keby som pomenoval ich mená, boli by prenasledovaní ešte viac a snáď následkom toho tiež zo služby prepustení.
V Kremnici bol jeden dielovedúci Slovák, ktorý bol pridelený k jednému mladíkovi, českému inženierovi. Tento dielovedúci Slovák prišiel na to, že pán inženier, ktorý bol diletant, akýmsi chybným spôsobom praktikuje čistenie kovov. Upozornil ho na to, a čo sa n stalo! Pán inženier sa pohoršil a povedal: Ja som inženier, ja tomu musím rozumieť, a vy sa mi do tej kompetencie nepleťte. Dielovedúci bol opatrný a riekol: Prosím, pane inženier, dajte mi písomne, aby som i naďalej mohol prevádzať tento spôsob čistenia. A pán inženier mu to podpísal, ale o dva mesiace pozdejšie prišla revízia, ktorá zistila 300 až 400 tisíc korún škody. Myslíte, že bol ten česky inženier preložený? Ten zostal ďalej, a ubohý Slovák, ktorý v záujme štátu upozornil toho českého inženiera, bol preložený do Gbel, a to na horšie miesto.
Pôjdem ďalej. Nadabula. Tam je tiež štátny podnik a tam tiež jeden Slovák oficiál zistil, že jeden pán riaditeľ si dovolil nesprávne šafárovať, že pre jeho milenku dal mlieko nosiť, že v zahrade štátnych zamestnancov zamestnával a že výplaty i pre takých ľudí vyberal, ktorí ani vlastne nepracovali. Čo myslíte, že sa stalo? Pán riaditeľ bol preložený za riaditeľa in am, do vyššej hodnostnej triedy, a ten Slovák oficiál bol zo služby prepustený, ba postarali sa i o to, aby bol pripravený o štátné občianstvo a ja som podal proti tomu sťažnosť, ráčte sa presvedčiť, ku najvyššiemu správnemu súdu.
Rožňava. Tam bol zamestnaný Slovák Jozef Ambros ako oficiál. Pracoval tam už asi 20 rokov a bol práceschopný. Má maloleté deti. Tento človek nechce ísť do penzie, ale českí páni ho chceli rozhodne prinútiť, aby podal žiadosť, a čo spravili? Pridelili mu ešte jedno oddelenie, ktoré predtým jeden oficiál osobne a samostatne viedol. Je isté, že človek, ktorý 20 rokov pracoval, nebol v stave obe oddelenia riadne viesť a hneď mu pohrozili, že ak nebude pracovať, že ho pošľú núteným spôsobom do penzie, tedy aby si podal žiadosť, chce-li si zabezpečiť isté výhody podľa z ona o penzii. Ten chudák skutočne podal žiadosť a dali ho do penzie s 1200 korunami mesačně. Tu sa odvolávam na jeden odstavec prípisu, kde sa hovorí: Zároveň sa upozorňujete na ustanovenie §u 19 zákona zo dna 22. decembra 1924, čís. 286 Sb. z. a n., podľa nehož ste povinný oznámiť generálnemu finančnému riaditeľstvu v Bratislave, máte-li alebo nadobudnete-li vedľa týchto upravených pôžitkov ešte iných štátnych alebo neštátnych verejných pôžitkov alebo iného výdelečného príjmu.
Totiž čo to znamená? Tomuto človeku nakladajú, keby sa nejakého postavenia podujal, aby to oznámil a na tomto základe že mu penziu snížia. Prosím, to je absurdné pokračovanie. Jedného človeka nútiť ísť do penzie v takom čase, keď dostane tak malú penziu, že mu nie je v stave malé deti vychovať, vyškoliť a zakážu mu, aby sa podujal druhého povolania. Je pravda, že § 19 v tomto zákone to nakladá, ale to sa vzťahuje na tých pánov, ktorí chcú ísť do penzie pred časom, ktorí ešte nevyslúžili a je preto dobre, keď sa nejakým spôsobom ukrotia, aby nebrali penzie, keď prijmú nové povolanie. Ale tento človek je nútený, aby podal žiadosť do penzie, dostane dnes penzie 1200 Kč a z tej má potom žiť. Ak zarobí 50 Kč, hneď o to mu penziu snížia a nútia ho, aby založil ruky, ačkoľvek je to človek zdravý a aby sa díval, ako vychádza slniečko.
Slávna snemovňa! Poďme ďalej. Máme vo Gbeloch štátné naftové doly. Gbely ležia na Slovensku a jestliže dakde, tak menovite tu by malo platiť heslo, že len na tie miesta má sa postaviť český úradník, na ktoré my zodpovedného Slováka nemáme. Ale dnes sa veci v štátnych naftových doloch vo Gbeloch majú tak, že taký úradník slovenský tam niet, ba že i za toho kancelárskeho sluhu už Čecha vymenovali, ako som sa minule dozvedel.
Tedy, vážení pánovia, musím od začiatku začať. Gbely, tedy naftové doly, sú jediný podnik v našej republike v tomto obore. Tento podnik by mohol byť skutočne prvotriednymi silami vedený, lebo mal by byť prvým podnikom a podporou našou v tomto obore nafte v našom štáte. Ale to sa nestalo. Jednoducho postavili tam zo začiatku za riaditeľa istého pána inženiera Bouška, ktorý nebol vôbec odborníkom, nerozumel tomu, ako treba tú naftu dolovať. Celkom dobre rozumel tomu, ako treba panamy na úkor štátu prevádzať. Tento človek v štátnych naftových doloch dal nakopať celkom 100 stu dní, podľa znaleckého mienenia maximum ich malo byť 20, a boly tak zle umiestené tieto studne, že z týchto 70 dnes na sucho stojí a len 30 ich pracuje, len 30 ich dáva olej a nakoľko tie vrstvy tam neboly dobre trafené, že trafili na vodné vrstvy, takže tie vodné vrstvy zalialy olej, týchto 30 studní na miesto oleja dáva smiešaný olej s vodou. Tieto studne stály štát cca 300 milionov korún.
Pán Boušek s ostatnými svojimi spoločníkmi robil to preto, aby sa množily štátné dodávky, lebo pri dodávaní štátnych dodávok on nepozeral na to, ktorá dodávka je najprajnejšia, ale na to, koľko dal kto oročkov, provízie. A následkom toho narobil viac ako milionové škody.
Ale nie dosť na tom, že pri zadávaní týchto dodávok boly nesprávnosti, ale nesprávnosti boly i v tom ohľade, že jednotlivým dodávateľom viac nafty dodávali, ako v knihách účtovali. Túto diferenciu si však pán Boušek so svojimi spoločníkmi súčtovali. Ba stalo sa i to, že celé vagóny nafty jednoducho zmizely. Úradne sa vyšetruje dnes, že chybuje 150 vagónov nafty a, pánovia, toto vyšetrovanie trvá už 3 roky a ešte nenašli ani jedného vagóna.
Tedy takto vyzerá toto úradné vyšetrovanie, takto sa manipuluje na slovenskom podniku. Tedy keď do týchto rozmerov prišlo toto šafárenie a nastala naftová panama a páni prišli za mreže, človek by si bol myslel, keď sa táto chyba stala a keď ministerstvo verejných prác, poťažne centrálné riaditeľstvo štátnych dolov prišly na túto nespravedlnosť, že sa už postarajú, aby za riaditeľa a za tých inženierov atď. prišli nejakí noví odpovední odborníci. A tu čo sa nestalo! Za pánom Bouškom prišiel p. riaditeľ Hanuš. Tento pán tiež nie je odborníkom a má ešte jednu veľkú chybu, a to tú, že je rodinným alkoholikom. Ja som u tohoto pána už bol osobne a presvedčil som sa o tom, že ani striezlivý nebol, keď som bol pri ňom. Ináč svedkami vám môžem dokázať, mám ich celý rad, že deň po dni sa tento pán v kantíne opíja, na spôsob posledného paholka a potom každému brízga a nadáva a každého z kantíny a zo závodu vyhadzuje. On išiel tak ďaleko, že v okolí Břeclavy sa zabával a - myslím, že tiež v podnapilom stave - poznamenal, že Slováci "sú najošklivejšie plemeno na svete." Podal som pre tento výraz trestné oznámenie, žiaľ bohu, že sa to vyšetruje od mesiacov. Keď sa proti nám luďákom volačo vyskytne, tak už behom 14 dní je hlavné prejednávanie nariadené, ale keď sa jedná o Čechov, bude sa celý rok vyšetrovať, bude sa vyšetrovať do tých čias, kým táto vec nezastará a celkom nezapadne.
Slávna snemovňa! Tento pán s jeho pijatikou už tak ďaleko dospel, že vypuklo na ňom delirium tremens, že asi pred rokom zbláznel, a ako takýto behal na pravý obed polonahý v košeli a gätiach po závode a kantine a kričal, aby mu dali piť, lebo vraj on je riaditeľ, a ak mu nedajú, že každého z továrne vyženie. Následkom toho chceli ho odviezť do Bratislavi do nemocnice. Ale on nechcel sadnúť na vlak, potom najali auto a ani do tohoto auta nechcel ísť. Konečne mu ukázali fľašku naplnenú šnapsom a sľúbili mu, že mu dajú z nej piť, keď sadne s nimi na auto, i išiel za touto fľaškou do auta, tam ho zavreli, a odviezli do Bratislavi. Človek sa musí pozastaviť, že vedenie takéhoto vážneho podniku sverí sa takémuto človeku. Prosím, ja som proti tomu podal rôzné protesty, interpeloval som atď., bolo nariadené vyšetrovanie, ale výsledkom jeho bolo, že od ministerstva verejných prác bol vyslaný pán min. rada Heveroch, ale bol to priateľ, kmotor, švagor, pekne sa všetko zatušovalo a všetko bolo v poriadku a pán Hanuš ešte dnes tam sedí v riaditeľskom kresle. Veľactení pánovia, takto sa nečudujme, že tento podnik dnes tak s deficitom pracuje. Napred tam postavili panamistu a dnes tam postavili alkoholika. Preto je nie divné, že je to dnes pasívny podnik. Človek by si myslel, podnik je pasívny, tedy odstrániť ľudí, ktorí sú toho príčinou. Nie, hodili to na Slovákov, reštringujú personál, ale nie český. Tých, ktorí brali účasť v paname, ktorí za mrežami boli, proti složeniu kaucie zo žalára prepustili, tí sú ešte dnes v úrade a Slovákov vypustia z tých dolov, z úradu, ako sa to stalo s tým Jánom Noskom, ktorí bol dobrý strojník odborník, ktorí 19 rokov v cudzine pracoval, rodom je Slovák, študoval na Morave, a tohoto vyexpedovali, ale tých panamistov ešte dnes držia v úrade. Po takých okolnostiach sa nečudujme, že tento podnik dnes s deficitom pracuje. Predniesol som niekoľko pádov, ako sa Slováci zo služieb vyhadzujú. Toto sa viac menej vzťahovalo na ministerstvo verejných prác, ale, pánovia, to isté môžeme predniesť aj ohľadom ministerstva železníc. Ako som tuná uviedol, vzdor zákazu reštrikčného zákona nové české sily sa berú na Slovensku do železničných služieb, a to isté stojí i čo sa ministerstva zdravotníctva týče. Len choďte do tých štátnych kúpeľov slovenských na Štrbské Pleso a do Lomnice. Ani sluhu, ani kelnera nenajdete Slováka, všetko je českými ľudmi obsadzené. Platí to na celej čiare, že sa Slováci vyhadzujú a ich miesta Čechmi obsadzujú.
Vážená snemovňa! Náš rozpočet je aktívny, ale ako vieme, jeho aktívnosť je umele sostavená. Aké pozadie má toto umelé sostavenie, všetki dobre vieme. Myslím ale, keby sa v našom štáte trošku racionelnejšie pracovalo a hospodárilo, že náš rozpočet i skutočne by mohol byť aktívny. Ja by som rozhodne alespoň o slovenských podnikoch - českých neznám - dovolil si nadhodiť jeden spôsob, ako by sa dalo odpomôcť tomu, že na pr. pri ministerstve verejných prác na Slovensku sa s deficitom pracuje. To ministerstvo verejných prác stále volá, že všetky štátné podniky na Slovensku sú pasívné a na tomto základe ich zaviera, všetko robotníctvo pustí do sveta a úradníkov dá do penzie so tromi a štyrmisty korunami mesačnej penzie. Robotníctvo zostane nezamestnané, s týmto sa šírí nezamestnanosť a tým úradníkom dá penziu, ale zakazuje aby sa ničoho iného nepodjímali, ináč im penziu sníži. Ja by som myslel, že by to správné bolo, keby u nás to ministerstvo verejných prác tie podniky opätne pustlilo do pohonu. Keď tieto podniky vedely za bývalého uhorského štátu mnohé aktívné byť a mnohé s malou pasivitou pracovaly, tak by mohly byť dnes v takom smysle a smere do pohonu pustené a provodzované. Pravda, potrebné by bolo aspoň polovicu českých úradníkov týchto podnikov prepustiť a tak by hneď aktívne pracovaly, a som istý, že by si tie podniky na seba vypracovaly. Dnes je tu skutočne taký stav na Slovensku, že je to do zaplakania.
Bol som na Magurke, to je jedna obec v liptovskej župe, a tam tiež dolovali, už neviem, aký kov. Bol to štátny podnik, štátné bane a tie boly po prevrate zavreté. Robotníctvo pustili do sveta a cca 30 až 40 úradníkom platí sa po 300 až 400 Kč mesačnej penzie. Tu som sa interesoval a dozvedel, že tie podniky za Uhorska stále boly aktívné a u nás po prevrate len s malou pasivitou, ale to len preto, že kde bol pred tým jeden riaditeľ, postavili troch, kde bolo jedno oddelenie, boly naraz oddelenia tri až štyri a postavení noví prednostovia s novými platy, a tak tento podnik len s malou pasivitou pracoval. Prosím, či by nebolo správnejšie, keby tento podnik bol ponechaný v činnosti, keby bol ďalej prevádzaný, ten personál trochu snáď reštringovať a ja viem, že by tento podnik s aktivitou pracoval a keby i s malou pasivitou, vyrovnalo by sa to s tou výhodou, že ten priemysel na Slovensku predsa len trochu sa zvedá a že sa tá nezamestnanosť na Slovensku predsa trochu odstraňuje.
Žiaľ bohu ale tak vieme, že práve mnohé kruhy české na tom stoja, aby sa tento slovenský priemysel vôbec nezvedal, lebo ony chcú, aby český priemysel svoje výrobky, keď ich nemôže v cudzine uplatniť, na Slovensku uplatnil a preto tieto kruhy pracujú na tom, a ich ruky idú až k samej vláde, aby tieto slovenské podniky zúmyselne zatváraly a robotnictvo do sveta púšťaly, a tak je na Slovensku dnes, pánovia moji, nezamestnanosť a nespokojnosť, ľud uteká do Ameriky, do Argentíny, keď dostane pas.
A čo je, pánovia moji, najsmutnejšie, že koľkokoľvek tých ľudí prišlo s tým zárobkom domov a keď neprišiel, poslal ženám ten zárobečok, a čo v tej Argentíne si zarobil, to mu zabral tretí deň exekútor na daniach.