Předseda (zvoní): Slovo dále má pan posl. dr. Korláth. (Předsednictví převzal místopředseda dr. inž. Botto.)
Posl. dr. Korláth (maďarsky): Vážené Národné shromaždenie! Ako prvý, do zákonodárneho sboru československého vyslaný poslanec rusínskeho odvekého obyvateľstva a obzvlášte tamojšieho Maďarstva, vyslovujem predovšetkým ohradenie proti tomu, že vláda oproti svojim povinnostiam, v mierových smluvách na seba vzatých, a oproti sankcionovaným zákonom ústavným tohoto štátu nepokladala za prednú svoju úlohu sozvanie autonomného sojmu, aby tým myšlienku autonomie, zaistenej pre Podkarpatskú Rus, príslušným spôsobom zdôraznila, ale vypísala iba voľby do Národného shromaždenia, ktoré majú slúžiť účelom centralizmu.
Že my v týchto tak opozdene nariadených voľbách do parlamentu a do senátu nezaujali sme vzdor protizákonnému postupu vlády strnulé stanovisko pasivity, to dokazuje iba naše mierne úmysle a tiež to, že ešte aj voľbu, ktorá sa protiví duchu spravedlnosti a zákona, pokladáme za lepšiu, než päťročnú vytrpenú dobu bezústavnosti, v ktorej sa vôľa ľudu vôbec nemohla uplatniť; týmto núteným postupom však nesankcionujeme dosavádne bezzákonné jednanie vlády a nezlomne požadujeme bezodkladné svolanie sojmu a čo najúplnejšie vybudovanie autonomie. Tento sojm pokladáme za príslušný, aby vyslovil pre nás záväznú platnosť zákonov doteraz o nás a bez nás vynesených, aby tým zaviedol zákonitý poriadok, zrušil provizórium, ktoré už sa začalo štabilizovať, a učinil koniec biede a rozhorčeniu.
Vládna moc snažila sa znázorňovať nás dosiaľ vždy ako iredentistov a nepriateľov republiky a prizvukovala neustále, že za nami nikto nestojí a to, čo hovoríme, je naprosto subjektívne a zlomyseľné nastienenie vecí. Avšak výsledok volieb, zdrcujúci pre dnešný vládny systém smutne nás ospravedlnil. Preto povedám že smutne, poneváč výsledok prevedených parlamentných a senátnych volieb dokázal, že keď sme si my sťažovali na utlačovanie, na nešťastný a útrapný osud prvotného obyvateľstva v Rusínsku, vtedy slovo našej občianskej agresivity ešte nebolo dosť silné a vyjadrená naša roztrpčenosť ešte nekryla v úplnej miere pálčivú náladu zbiedačeného obyvateľstva Podkarpatskej Rusi. Roztrpčenosť značnej části ľudu totižto prejavila sa vo forme ešte agresívnejšej, a síce vyvolaním komunistickej strany na povrch. (Výkřiky maďarských poslanců.)
Cítim sa tedy byť oprávneným, aby ja, dosiaľ obviňovaný a prenasledovaný "vodca iredentistov" vystúpil ako žalobca a obviňoval vládnych pánov politickou obžalobou z protištátnosti, z dokonalých politických trestných činov, smerujúcich k rozvráteniu republiky a z nespravedlivej zášti, ktorou sa kazily a na seba štvaly národy. Viem, že moje slová sú ťažké a moje prejavy, ktoré odznejú ďaleko za múry parlamentu, sú veľkej dôležitosti. Avšak v povedomí svojej zodpovednosti predsa len učiním tieto prejavy, keď, po ukrutných horkostiach päťročného utlačovania obraciam sa s tohoto miesta na verejnosť celého sveta, aby som podal vysvetlenie vecí, ktoré sa diali v Podkarpatskej Rusi.
Celá doterajšia politika vlády vyčerpávala sa v podozrievaní a prenasledovaní bojovníkov počestnosti. Iredentistami pomenovali a všetkými možnými prostriedky, ktoré im boly po ruke, prenasledovali vodcov a duševných lodivodov Maďarstva v Podkarpatskej Rusi. Avšak nenávisť a posmech chceli vyvolať tiež na tých našich rusínskych bratov, ktorí zostali poctivými a svojím zásadám vernými. Vynašli si nadávku "Maďarón". Táto "nadávka" však obsahuje pohanu len dľa vášho názoru, poneváč v Podkarpatskej Rusi týmto názvom nikto necítil sa byť pohaneným. Rusínsky ľud totižto nikdy necítil a ani dnes nemá nenávisti proti Maďarom.
Pánovia vlády sami chceli a pripravili tento výsledok volieb. Na nich padá tedy ohromná váha zodpovednosti za hriechy minulosti, a okrem republikánskej myšlienky a štátnej očisty v prvom rade ich osobná česť vyžaduje si teraz toho, aby rezumujúc poučenia zo starých veľkých hriechov, ničím neomluviteľných, odovzdali vládu Podkarpatskej Rusi tým, ktorí tam reprezentujú vôľu ľudu a ktorí budú v stave tú neodôvodnenú veľkú roztrpčenosť svojim slušným a počestným jednaním utíšiť.
Avšak už predom dôrazne vás varujeme, aby ste sa neopovážili provodzovať ďalej alebo - ako som sa o tom posledne dozvedel - stupňovať v Podkarpatskej Rusi politiku ďalšieho násilia a liknavosti. Bo nadarmo vychýrite teraz už do celého sveta, že ľud Podkarpatskej Rusi je ešte "nezralý" ku riadeniu svojho osudu a že je nepriateľom štátu; to už vám nikto viac neuverí. Tí, ktorí sú poverení vôľou ľudu, najdú už spôsob, aby vykričali do sveta utrpenie nášho ľudu a to, že veci, ktoré sa u nás staly, nemajú byť pripísané na vrub nezralosti prvotného obyvateľstva, ale na vrub nesvedomitosti vlády a vyslaných vládnych orgánov.
Darmo sa budete utiekať k politike tak zvanej silnej ruky a ničiť existencie - ako sa chýri - vodcov opozície. Vaša politika silnej ruky povedie k slabým výsledkom, bo každého násilia silnejšie je slovo revelovanej pravdy. (Souhlas maďarských poslanců.)
Už je svrchovaný čas, aby som s tohoto miesta slávnostne zúčtoval s obžalobou z iredentizmu, ktorá ako nejaká ultramoderná politická krvavá vina leží na nás bezdôvodne. Týmto prehlašujem, že neboli sme a nie sme proti štátu.
My vieme totiž, že ľud náš utrpel za války a v smutných dobách poválečných ukrutné ztraty krve a energie; my vieme, že náš ľud lepšieho osudu hodný nezasluhuje si osudu toho, ku ktorému ste ho vy odsúdili; my vieme, že pravda a tedy aj sila je na našej strane, avšak naším vážnym a dobre premysleným jednaním predsa snažili sme sa vždycky zatlačiť neodôvodnené výbuchy roztrpčenia a voviesť náš ľud v prístav rozvážnosti a pokojnej práce. Výsledok tohoto vážneho nášho jednania je, že maďarský národ uzavrený v Podkarpatskej Rusi - dľa precíznych vyjadrení vážnymi vládnymi činiteli niekoľkokrát učinených - svoje povinnosti voči štátu i v tých najkritickejších dobách vždy poctive a verne vykonával. Kľudom môžme prehlásiť, že sme dobrými štátnymi občany československými.
Keď však prehlašujeme, že sme dobrými štátnymi občany československými, nekladieme váhu len na slovo "československý", ale aj na slovo "občany" a následkom tohoto smyslu však aj ako faktické provodzovanie naších zákonom zabezpečených práv v praxi požadujeme, aby Maďarstvo a vôbec prvotné obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi postavené bolo úplne na roveň ľudu historických zemí nielen čo do povinností - platenie daní a vojenská služba - ale aj čo do práv vyplývajúcich zo štátneho občianstva. Nestrpíme viac nad nami štátnych občanov prvej triedy, ale požadujeme aj pred zákonom úplnú rovnosť ohľadom všetkých práv; požadujeme, aby nám bolo nielen čo do voľného používania vzduchu, ale aj čo do politických a národných práv ako aj ohľadom u tvorenia našej hospodárskej existencie zaistené všetko, až do voľnosti žitia a bytia plynúcej z charakteru štátneho občana.
Požadujeme, aby vláda už raz odložila svoju nerozumnú nedôveru. Túto nedôveru menujem nerozumnou preto, poneváč krom zlého svedomia vlády nemá iných dôvodov. My však nemôžeme za to, že vláda má špatné svedomie. My nemôžeme za to, že vládu vždy hryže svedomie, keď na to pomyslí, že územie toto bolo k Československej republike pričlenené bez opýtania sa ľudu, ba proti jeho vôli. Veď tá dvestočlenná deputácia, ktorá v roku 1919 predstúpila pred vysokých pražských pánov, aby ponúkla Podkarpatskú Rus, znázorňovala iba veľmi nepatrnú vrstvu tunajšieho obyvateľstva a verejnú náladu Podkarpatskej Rusi tak rečeno zfalšovala. Že toto naše tvrdenie odpovedá skutku, to dokázal výsledok volieb.
Vláda však nechce vyvodiť poučenie z tejto ohromnej a otriasajúcej pravdy, ale provodzuje ďalej politiku nenávisti a špatného svedomia. Aby som len na jediný moment, ktorý je však jak v zásade, tak v praxi ohromnej dôležitosti, ukázal, vládny režím ani teraz po voľbách neustal vo svojom dosavádnom imorálnom jednaní; cestou bezzákonného usnesenia vynúteného vo volebnom výbore utiekal sa k nešľachetnému prostriedku krádeže mandátu, aby k jedinému zvolenému vládnemu poslancovi mohol do zákonodárneho sboru vpašovať ešte jedného. Týmto spôsobom dostal sa do tejto snemovne aspoň na čas, až do rozhodnutia volebného súdu, ktoré bude pravdepodobne pre prvotné obyvateľstvo priaznivé, "poslanec" českej agrárnej stran, ktorá utrpela v Podkarpatskej Rusi hanobnú porážku. (Hluk.)
Místopředseda dr. inž. Botto (zvoní): Prosím o ticho.
Poslanec dr. Korláth (pokračuje): Výsledok vládnej politiky je ten, že Podkarpatská Rus stala sa pravým ohniskom komunizmu, ktorá - vtesnená medzi Rumunsko a Poľsko, ktoré sú sústavy občianskej - dôvodne by mohla vyvolať citlivosť týchto štátov. To však naprosto nebude v prospech republiky.
Dnes sú pomery v Podkarpatskej Rusi také, že toto tak zv. "autonomné územie" hrá úkol pokusného prostriedku, ako strategický spojovací most a ako pružný mostok smerom k Ukrajine alebo k Rusku, nie však ako časť územia štátneho, ktoré by malo byť spravované k blahobytu tamojšieho ľudu.
Vládu zeme majú v rukách dr. Anton Beskid, gubernátor, bez oboru pôsobnosti, ktorý sa teší naprostej nedôvery ľudu, a vicegubernátor Anton Rozsypal, ako prokonzul, ktorý dľa výsledkov volieb nemá v Podkarpatskej Rusi tiež žiadneho morálneho podkladu. Ich vládny systém: zterorizovanie odvekého obyvateľstva, je ten, aby zterorizovali tamojšie národy gumovým obuškom na miesto toho, aby im zaistili živobytie, čo by bolo ich povinnosťou. (Výkřiky maďarských poslanců.)
Základom tohoto neústavného a na násilí založeného celého vládneho hriešneho systému je dogma vašich tamojších úradníkov: bezverectvo a beznáboženstvo.
Nemorálnou politikou odmeňujú len buričov a zlých ľudí; rozvracajú kľud a harmonické spolunažívanie národov, aby zničiac korene viery a zasejúc semeno nenávisti, privodili anarchiu v tejto nešťastnej časti zeme a až toho dosiahnu, mali potom "právo" a "dôvody", aby odopreli autonomiu a mohli sa odvolať na to, že ľud tohoto územia je "nezralý" ku spravovaniu svojich vecí a tedy potrebuje ešte stupňovanejšieho tútorstva vlády. Podávam priateľskú ruku s tohoto miesta všetkým autonomisticky smýšľajúcim poslancom-kolegom slovenským, rusínskym, nemeckým a maďarským. Žiadam o ich podporu aj v ich vlastnom záujme.
Z tejto prekliatej politiky nenávisti máme dosiaľ už dosť! Snažte sa miesto toho, aby vodítkom a osou veci stali sa čisté mravy a poctivosť, základy to každého štátu a každej moci. Udomácnite na celej čiare politiku dobrých mravov, miernosti a úcty zákonov. Vo všetkom vašom činení snažte sa, aby obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi ako aj rôznojazyčné národy celej republiky nemusely v tomto štáte spatrovať svoju zlú a špatnú macochu, ale macochu dobrú, a aby k vyváženiu toho sudetský Nemci, Maďari, Poliaci a štátni občania inej národnosti neboli nútení pozerať neustále za hranice ku svojim bratom, ktorí žijú vo svojich národných štátoch, ale aby našli tuná úplnú a počestnú pozíciu, ako v novom blaženom Švajciarsku. Dajte ľudu to, k čomu má právo dľa zákona a nebudete mať príčiny k tomu, aby ste sa v bázni špatného svedomia ďalej triasli pred iredentistickým strašiakom.
Avšak nezbytným predpokladom poctivej vnútornej politiky je počestné a rozumné preorientovanie politiky zahraničnej. Nech upustí tedy vláda republiky od svojho dosavádneho stanoviska, a totiž od toho, že vyvoláva oprávnenú antipatiu početných sudetských Nemcov v republike tým, že sa zachycuje do francúzskeho vleku, nech upustí od úradného podporovania ukrajinskej emigrácie, ktorým vyvoláva srozumiteľnú žiarlivosť Poliakov a od prijímania maďarských uprchlíkov, ba čo viac - od ich použitia k podkopným prácam politickým proti maďarskému národu, čím vyvoláva antipatie maďarského štátu a celého Maďarstva.
Na miesto toho bolo by účelnejšie vyhľadávať dobré a úprimné súsedské pomery, čo môže štát len posilniť. Nech si vláda nepraje, aby Maďarsko, Nemecko a Poľsko obkľučovaly republiku stále ako nepriatelia, lebo oslabovanie nepriateľov nemôže byť trvanlivé a títo za kratšiu alebo dlhšiu dobu, avšak každopádne v dohľadnej dobe predsa len raz sosilnia prez všetko politické násilie.
Nech už konečne zanechá vláda vo svojej zahraničnej politike to večné tajnostkárstvo a obojetnosť, ktoré dľa dosavádnych zkúseností osvedčily sa ako priehľadné a bezúčelné. Bo veď len diplomati veria to o sebe, že sú opravdu obojetnými a chytrými; ľud a to ako ľud súsedných štátov tak aj ľud v tuzemsku - vie naprosto dobre, čo sa vlastne varí na bosoráckom ohništi diplomacie. Keby na príklad Československo nebolo sa snažilo maďarskú pôžičku prekaziť, ale v pravde a úprimnou príčinlivosťou biednemu ľudu v Maďarsku pomôcť v tejto veľadôležitej otázke, bolo by si svojim chovaním nadovšetko lepšie zabezpečilo súsedské priateľstvo Maďarska, ktoré nesmie byť naprosto podceňované. Pán zahraničný minister nech neplýtva svojim časom na tamtie veci a zostane mu čas na vyrovnanie nárokov československých občanov voči Rumunom.
Prejdúc teraz na detailné priania odvekého obyvateľstva Podkarpatskej Rusi - aby som vyjadril to najvrelejšie prianie ľudu - prehlašujem v krátkosti toto:
Keďže doterajšia vládna politika bola bezvýsledná, ba priamo škodlivá pre prvotné obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi a pre záujmy celoštátne, požadujeme pre budúcnosť, aby nám bola bezodkladne a poctive daná autonomia, ktorá je základom našich všetkých práv a možností nášho živobytia a ako predpoklad toho žiadame, aby po bezodkladnom prepustení bezstranného gubernátora Antona Beskida a jeho námestníka Rozsypala menovaný bol taký výslovne splnomocnený autochtonný gubernátor, ktorý sa teší dôvere strán vo voľbách zvíťazivších. (Výkřiky na levici.)
Požadujeme na celej čiare smier a systematické zavádzanie politiky mravnosti a poctivosti.
Požadujeme to obzvlášte voči vierovyznaniam a cirkvám, ktoré si nabyli nesmrteľných zásluh pri vybudovaní spoločenských mravov zaisťujúcich kľud štátneho života a ktoré ešte aj dnes plnia dôležitú misiu. Štát nech neutráca miliony na delá a zbrane zášti, ale nech sa snaží opevniť hrady mravnosti a viery, bo je vždy istejšie a účelnejšie opierať sa o duševný kľud, než o silu bodákov.
Vláda nech utvorí bezpečné a pozitívne existenčné základy štátu: vieru a pokoj ľudu. Nesnažte sa poburovať proti viere, nepodnecujte ďalej nepokoje medzi vierovyznaniami, bo jestli vyhubíte raz z duše ľudu silu viery, zanikne v tejto už i bez toho ubohej a smutnej Podk. Rusi všaková civilizácia a potom môže prijsť už len anarchia.
Snažte sa upraviť pomer medzi cirkvou a státom a to bezodkladne, ústavne a v duchu spravedlnosti, čiže reštaurujte ten starý pomer, ktorý de jure ani nie je pretrhnutý, ale len de fakto a v hriešnej praxi jednostranne bol prerušený tým, že štát neplní svojich povinností.
Ráčte s vierovyznaniami rovnako a slušne zachádzať, štátnou podporou postarať sa o platy duchovných a cirkevných učiteľov, o udržovanie cirkevných škôl a o radikálnu sanáciu konkrétnych krívd na cirkvách spáchaných. A keď už vláda za každú cenu chce previesť rozluku cirkve od štátu, nech potom pokladá za svoju povinnosť odškodniť cirkve prídelom pôdy alebo iným vhodným spôsobom tak, aby cirkve aj nabudúce mohly nerušene a úspešne plniť svoje šľachetné povolanie, t. j. zušľachťovať verejné mravy, ktoré sú fundamentom štátu.
Požadujeme bezodkladné vydanie prevádzacieho nariadenia k jazykovému zákonu, ktorý už viac než 4 roky jestvuje, aby tým právo národných menšín k voľnému používaniu jazyka pred súdy a úrady bolo konečne naprosto vyhranené a aby ho jednotliví verejní funkcionári nemohli dľa svojho rozmaru pristrihovať alebo naprosto popierať.
Jestli požadujú sa od nás vojakov alebo dane, vyjdú výzvy v jazyku maďarskom: v ostatných prípadoch však sme vystavení väčšinou takovému šovinistickému teroru, že z ľudí s akademickým vzdelaním robí vládny režím takmer analfabetov, bo veď výnosy, vydané iba v jazyku štátnom, nemôžu dotyční ani len prečítať. To všetko činí potom administráciu i justičnú službu ťažkopádnou a nedokonalou.
Požadujeme, aby zákon jazykový prevedený bol práve tak presne a primerane parite občianskych práv a povinností, ako zákony daňové.
Právoplatné riešenie jazykovej otázky, ktoré má tak ťažký porod, poukázalo zákonodárstvo v Podkarpatskej Rusi sojmu a vzdor tomu - trebárs sojm následkom opomenutia, poťažne zlomyseľnosti a nedbalosti vlády ani dosiaľ ešte nie je svolaný - vykonávajú sa v školách v Podkarpatskej Rusi také hriešne a škandalózne pokusy a vynaliezajú a uvádzajú sa na poli jazykového vyučovania také nemožné spôsoby "riešenia", že sa tým školská mládež len ohlupuje, jazykový chaos len stupňuje a tým nepriamo poskytuje sa príležitosť k počešťovaniu. Bo veď často sa stáva, že žiak sa "učí" v jednej triede po česky, v druhej veľkorusky, v tretej ukrajinsky, v štvrtej však po slovensky alebo po rusínsky. Ba neraz aj v jednej a tejže triede "vyučujú" učitelia rôznými jazyky.
Oproti tomuto nemožnému stavu, ktorý je škandalózny nielen z ohľadu jazykového ale i so stanoviska pedagogického a v ktorom sa používa detí prvotného obyvateľstva a o pokusných králikov, požadujeme systemizovanie vyučovania reči.
Ohraďujeme sa s tohoto miesta i proti tomu, že štát prenasleduje osvedčených starých učiteľov cirkevných škôl jazykovými zkúškami, bo účelom týchto zkúšok dľa všeobecnej vedomosti je iba to, aby politicky nepohodlný učiteľ mohol byť zo svojho miesta odstranený. Nech sa uspokojí vláda tým, že v cirkevných školách vyučuje sa aj štátnemu jazyku, avšak nech neforsíruje túto otazku ďalej byrokratickou zlovôľou.
V záujme zachovania práva, slušnosti a verejného pokoja požadujeme o bezodkladné zastavenie sekatúr so štátnym občianstvom a domovskou príslušnosťou. Bo veď je to nemožny stav, že kým naprosto nezvaní emigranti rôznych štátov môžu nerušene žiť v Podkarpatskej Rusi, ba čo viac dostanú sa aj do verejných úradov a tým k značnému vlivu - dotiaľ nad domorodými príslušníkmi, ktorí v tejto krajine už od rokov poctive pracujú, a nad ich rodinami visí stále i nabudúce ako meč Damoklov nebezpečie neistej otázky domovskej a tým aj štátnej príslušnosti. (Výkřiky maďarských poslanců.)
Je to nemožný a nemravný stav, aby zároveň s vyfígľovaným a bezzákonným odoprením štátneho občianstva mohla byť odňatá podpora v nezamestnanosti robotníkom, ktorí zostali bez práce nie vlastnou vinou, ale najmä následkom nedbalosti a zlovôle vlády, aby mohla byť odňatá oprávnená penzia verejným úradníkom, ktorí od decennií poctive slúžili, ako aj ich bezmocným vdovám, a invaliditná renta invalidom, úbohým to obetiam války.
Odvolávajúc sa na prirodzené a so štátnou suverenitou tohoto územia inplicite spojené povinnosti, avšak i v dobre pochopenom záujme štátu požadujeme bezodkladné poukázanie penzií a iných pôžitkov úradníkom, ktorí boli zo svojich miest ešte pred podpisom mierovej smluvy a tedy naprosto bezprávne a zločinne prepustení, ako aj to, aby sa s nimi človečensky a sociálne zachádzalo, poneváč títo chleba zbavení a tým samozrejme až do krajnosti rozhorčené ľudia, ktorí ináče majú potrebnú inteligenciu, ľahko sa môžu stať pod ďalším tlakom perzekutívnej politiky vládneho režímu apoštolmi boľševizmu a anarchizmu v Podkarpatskej Rusi.
Na poli hospodárskom požadujeme všeobecné zmiernenie veľkej biedy, ktorá povstala následkom hrozného nedostatku peňazí a práce. Na základe toho prajeme si spravedlivú úpravu otázky válečných pôžičiek, lebo keď štát v dôsledku svojej moci záväzne prisúdi vrátenie pôžičiek súkromníkom daných, prevezme obligo na seba i v tom smere, že vráti aj pôžičky štátu upísané.
Požadujeme bezodkladnú a radikálnu sanáciu anomálií zpozorovaných pri výmene peňazí. Máme ešte v pamäti, že sám finančný minister Novák svojho času v sbore Národného shromaždenia sa priznal, že v paname nazvanej "výmenou peňazí" získala vláda v Podkarp. Rusi 315,000.000 Kč. Je pravda, že finančné ministerstvo vydalo pred krátkou dobou pre finančné riaditeľstvá nariadenie o sanácii krívd, prihodivších sa pri okolkovaní peňazí. Týmto nariadením nakladajú však finančné riaditeľstvá dľa obdržaných pokynov dôverne a totiž nevychádzajú s nim na verejnosť. Týmto spôsobom zúčastnia sa náhrad peňažných škôd vládou spôsobených vlastne len tí, ktorých si držitelia moci k tomu vyvolia, práve tak, ako pri "výmene peňazí" rozhodovala iba ľubovôľa verejných funkcionárov o tom, komu vymenia peniaze v pomere 1:4 a komu v pomere 1:10.
Požadujeme poctivé prevedenie pozemkovej reformy v smysle ustanovení zákona, a to tak, aby slušné prideľovanie pôdy nebolo zdrojom živobytia funkcionárov pozemkového úradu, ale aby slúžilo záujmom prvotného obyvateľstva, ktoré pôdy potrebuje. Trváme na tom, aby dostali pôdu v prvom rade a výlučne tunajší malí gazdovia a bezzemci a aby prideľovanie pôdy nemohlo byť i naďalej používané k účelom kortešovským a postavené v službu českej kolonizačnej akcie.
Na poli daňovom nech vláda bere zreteľ na bernú nosnosť obecenstva a na špeciálne hospodárske pomery Podkarpatskej Rusi. Vyrúbením a nemilosrdným vymáhaním daní nech nevyvoláva naprostý úpadok hospodárskych existencií ako dosiaľ. Dávka z prírastku na majetku nech sa vyrubí len tedy, keď tento majetok prírastok fakticky doznal, nie však aj vtedy, keď zmena valutárnych pomerov ukazuje na zvýšenie ceny majetkového predmetu.
K úľave biedy ľudí, ktorí boli jarnými povodňami poškodení, požadujeme rýchlu podporu, ďalej osivo, odpustenie daní a úpravu ochranných hrádz. (Souhlas na levici.)
Požadujeme naprosté zrušenie dane z obratu, tohoto špeciálneho štátneho faktora pre zvyšovanie drahoty; a keď už by táto daň každým spôsobem musela byť udržaná, tedy nech sa nevyrubuje v procentoch, ale v promiloch.
Na poli života poľnohospodárskeho vzhľadom na jeho nedostatky následkom prírodných pomerov v Podkarp. Rusi - požadujeme, aby hornovidieckemu rusínskemu ľudu teraz práve tak, ako pred štátnym prevratom, bola dána možnosť, aby mohol ísť na prácu na maďarskú Dolnú zem, kde by po dobu žatvy mohol si získať chleba pre celý rok. Nedemontujte továrne, ako posledne bočkovskú, lež dajte továrňam a podnikom prácu, lebo robotník potrebuje prácu a nie almužnu v nezamestnanosti.
Na poli priemyslovom požadujeme čo najskoršie zastavenie utlačovania a hospodárskeho prenasledovania priemyslu ako aj zrušenie dosavádnej i byrokratickej daňovej praxi voči priemyselníkom. Nech štát nebere chleba od úst autochtonných malopriemyselníkov tým, že dáva subvencie českým veľkopodnikom a ich filiálkam v Podkarp. Rusi a činí ich v prezprílišnej miere súťažeschopnými železničnými tarifnými výhodami, oslobodením od dane atď., ale opačne: nech sa snaží utvoriť v tomto území kvetúci priemysel, bo len životaplný priemysel a obchod je v stave Podkarp. Rus včleniť do hospodárskeho krvobehu republiky tak, aby územie toto nebolo zemou biedy a rezignácie, ale podobne zemiam historickým - zemou blahobytu a spokojnosti.
Na poli obchodnom a priemyslovom žiadame úľavy pre obchod dovozný a vývozný, a to fakticky a nielen na papieri, ďalej zrušenie pohraničných zátvorov, aby tu konečne započal prúdiť normálny obchodný život.
Továreňské závody v Podk. Rusi dnes pre nesnesiteľnú českú konkurenciu z prevážnej väčšiny stoja, čo privodilo obchodnú stagnáciu, naprostý nedostatok peňazí, nezamestnanosť a vo spojitosti s tým všeobecnú biedu. (Výkřiky. Hluk.)
Místopředseda dr. inž. Botto (zvoní): Prosím o ticho, aby bolo počuť rečníka.
Posl. dr. Korláth (pokračuje): Podkarp. Rus je dnes eldorádom podnikov zo zemí historických a subvencovaných družstiev, jednôt a spolkov, ktoré sa sem hrnú, autochtonný obchod však dostal sa na okraj úpadku. Úverné družstvá však, ktoré boly sriadené z halierov malých existencií, odtrhnuté od ústredne v Budapešti a bez štátnej podpory podľahnú zkaze.
Požadujeme, aby železničné tarify, ktoré sú oproti europským neslýchane vysoké, boly značne snížené a aby tunajší obchod a priemysel štátnymi objednávkami bol podporovaný. Jestli potrvá ešte táto hospodárska agonia, stane sa z Podkarp. Rusi za krátko zem biedy a zkazy, ktorej uvedenie do štádia kľudu a pokoja bude ukladať štátu krom politických otrasov tiež nesmierne hmotné bremená.
Summa summarum: Nech zavedie vládny režím do štátnej správy Podkarp. Rusi zase tú starú poctivosť, za ktorej panovania žily národovia tohoto územia v pokoji, spokojnosti a blahobyte vedľa seba.
Poneváč však toto po trpkých zkúsenostiach z minulosti od dnešného vládneho režímu ani úfať nemôžeme, čiže v dnešnom vládnom režíme nevidím žiadnych garancií, že by bol v stave i ochotný zaceliť naše boľastné rany, vyslovujem vláde naprostú nedôveru a požadujem úplnú zmenu celého vládneho režímu v Podkarpatskej Rusi.
Novelu zákona o imunite neprijímam. (Souhlas a potlesk na levici.)
Místopředseda dr. inž. Botto (zvoní): Slovo má ďalší rečník pán posl. inž. Nečas.
Posl. inž. Nečas: Slavná sněmovno! (Posl. dr. Juriga: Čo sa Čech mieša do rusínskych otázok? To je hanba, ze pán prezident posiela tam Čechov!) Lid sám mne zvolil! Na komunisty jste nekřičel, na mne křičíte.
Slavná sněmovno! Zástupci lidu Podkarpatské Rusi budou hovořiti v pražském parlamentě o Podkarpatské Rusi poměrně mnohem více a častěji, než odpovídá počtu obyvatelstva a rozsahu země, neboť výjimečné poměry Podkarpatské Rusi toho vyžadují. Využívám rád poskytnuté mi příležitosti, abych přednesl za sociální demokracii Podkarpatské Rusi požadavky lidu v ohledu politickém, hospodářském i kulturním.
V politickém ohledu žádá sociální demokracie Podkarpatské Rusi, aby byla vyplněna ze smlouvy st. germainské ustanovení článků 10 až 13, jednající o připojení Podkarpatské Rusi k Československé republice a o autonomii Podkarpatské Rusi. (Posl. dr. Gáti: Vy jste ve vládě! Proč ji vláda nedá?) Chceme budovati její základy, pane dr. Gáti!
Autonomie Podkarpatské Rusi nesmí však býti nějakou čínskou zdí, oddělující Podkarpatskou Rus od ostatních částí republiky, neboť smlouva st. germainská naopak zdůrazňuje jednotu republiky Československé při udělení autonomních práv Podkarpatské Rusi. Proto staví se sociální demokracie Podkarpatské Rusi proti každému jednostrannému výkladu smlouvy st. germainské. (Výkřiky posl. dr. Jurigy. - Hluk.)
Místopředseda dr. inž. Botto (zvoní): Prosím o kľud. Neráčte vyrušovať rečníka!
Posl. inž. Nečas (pokračuje): Staví se proti výkladu jednostrannému, centralistickému, který klade v základním článku 10 důraz jedině na pasus o jednotnosti republiky Československé a nepřihlíží k ustanovení o autonomii Podkarpatské Rusi, jako staví se stejně rozhodně proti těm, kteří v článku 10 st. germainské smlouvy zdůrazňují jedině ustanovení o autonomii a přicházejí s požadavky, které namnoze by ohrozily jednotu republiky Československé.
Pro sociální demokracii není autonomie Podkarpatské Rusi žádným problémem a otázkou. Je jí samozřejmostí, která vyplývá jak ze zvláštního geografického položení Podkarpatské Rusi, tak také z práva přirozeného i psaného, zaručeného saint-germainskou smlouvou a paragrafem 3 naší ústavní listiny, v němž jsou články saint-germainské smlouvy, jednající o Podkarpatské Rusi, zahrnuty.
Lid Podkarpatské Rusi nezajímají dnes ovšem zatím otázky rázu politického, jako spíše otázky hospodářské. (Posl. Šafranko: Čo robí vláda?) Přijdu k tomu, co dělá vláda, a co si přejeme, aby dělala.
Za volební kampaně na Podkarpatské Rusi přesvědčili se poslanci a senátoři všech stran, vyslaní do Podkarpatské Rusi, že zájem lidu Podkarpatské Rusi točí se téměř výhradně kolem hospodářských otázek, což jest za nynějšího materielně ubohého stavu lidu Podkarpatské Rusi více než pochopitelno. Lid Podkarpatské Rusi prosil na všech schůzích o chléb a práci, o pastviny, o příděl půdy, o invalidní rentu, o postavení školy, o vybudování pily nebo nějaké továrny v okolí, o povolení k nošení zbraně proti divoké zvěři, o povolení, aby mohl za sezonní prací do ciziny jako dříve, nebo aby mohl do Ameriky atd. Ty drobné i velké hospodářské bolesti lidu Podkarpatské Rusi svědčí o hospodářské bídě celé země.
S důrazem nutno však odmítnout všechny hlasy, které činí za tuto bídu odpovědnu vládu republiky Československé. Vinen jest tu starý režim . . . (Výkřiky poslanců ľudových a komunistických.)
Místopředseda dr. inž. Botto (zvoní): Prosím o ticho.
Posl. inž. Nečas (pokračuje): . . . který před převratem a před připojením Podkarpatské Rusi k Československé republice udržoval lid Podkarpatské Rusi uměle v duševní i hospodářské bídě a tmě tak veliké, že jí nebylo rovné v celé západní a střední Evropě. Verchovina a mužický lid Podkarpatské Rusi byl staré budapešťské vládě jen reservoirem laciných sezonních dělníků. 70 % lidu podkarpatoruského bylo udržováno v negramotnosti, průmysl nebyl pořádně a systematicky budován, zemědělství bylo udržováno ve stavu primitivně extensivním a celá země náležela vlastně jen několika magnátům, na jejichž latifundiích malý lid Podkarpatské Rusi otročil.
K hospodářskému a sociálnímu osvobození lidu Podkarpatské Rusi je proto především třeba urychlení v provádění pozemkové reformy a jejího dokončení. Je jí třeba na Podkarpatské Rusi více než v historických zemích, neboť náleželo-li velkostatkům v českých zemích kolem 43% půdy, středním rolníkům přibližně stejně a domkářům 13% - bylo procento velkostatkářské půdy na Podkarpatské Rusi daleko větší, totiž 60%. Drobným zemědělcům a zemědělským dělníkům Podkarpatské Rusi, jichž je kolem 400.000 duší, připadalo pouze 463.000 kat. jiter půdy, čili 0·67 ha na jednoho příslušníka, v kteréžto výměře jest zahrnuta i půda neplodná, močálovitá atd. Odtud ten veliký hlad po půdě na Podkarpatské Rusi, hlad zrovna živelný. (Výkřiky posl. Šafranka.) Páni komunisté ovšem neradi slyší, když srovnávám poměry dřívější a nynější.