Posl. dr. Blaho: Slávna snemovňa! Keď pozeráme na rozpočet ministerstva školstva a nár. osvety, najdeme tam mnoho zaujímavých číslic. Na bratislavskú universitu je v rozpočte 13 mil. Kč, na brnenskú 60 mil. Kč, na pražskú 130 mil. Kč. Uvážime-li, že náš štát existuje 4 roky a pražská universita že má starú tradiciu, že bola založená Karlom IV., že bola náramne zanedbávaná za dôb starej rakúskej vlády, že oproti nemeckej universite bola tak slabo vybudovaná, že bola paškvilom universitných budov a institúcií, nie som z tých, ktorí by to tej pražskej universite závideli, lebo ona je matkou ostatných universít v centrálnej Evrope a dozaista tiež našej university bratislavskej.
Hneď na počiatku, keď sa zakládaly na Slovensku školy v Bratislave, bol som proti tomu, abysme bez náležitej prípravy zakládali vysoké školy. Naraz sme založili 2 university: vysokú školu zemedelskú, vysokú školu zverolekársku. Také pomery, ako na tejto universite a ostatných vysokých školách sú, musia nám slúžiť za memento, jak sa vysoké školy organisovať a zakládať nemajú, zvlášte tam, kde nieto ešte riadneho podkladu. Toto platí menovite o medicinskej fakulte bratislavskej, kde sa do teraz vyčuje len ve 3 ročníkoch posledných. Prvé 3 ročníky nemáme ešte vôbec otvorené, nemáme vybudované ústavy, žiadne prípravy neboly dosiaľ učinené, aby sa tieto ročníky mohly otvoriť. Následkom toho nenie universitné učenie nič iného, než torso, lebo medicinská fakulta vyzerá dnes ako niečo nehotového a nie ako skutočná vysoká škola, ktorá by mala vyhovovať všetkým potrebám našej slovenskej študujúcej mládeže. Za maďarskej vlády, ak známo, bola otvorená len ako provisorium a mala jej byť darovaná jedna budova, arcibiskupský palác, kde je teraz vojenská nemocnica. To bolo sľúbené našou prvou vládou. Universita toho nedostala, je tam do teraz vojenská nemocnica a naša universita sa tiesni v malej nemocnici bratislavskej, dnes veľmi úzkej a neodpovedajúcej veľkým potrebám, ktoré Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, v tomto ohľade má. Budova bývalých domobraneckých kasárieň v Bratislave, ktorá bola upravená tiež pre medicinskú fakultu, bola ponechána verejnej práci a medicinská fakulta nedostala nič. Následkom toho i nemocnica sama neodpovedá potrebám. Kliniky sú tak stiesnené, že neni možno s prospechom podniknúť vedeckú prácu. To je na úkor vedy samej, i žiakov, ktorí tam študujú. Ráčte uvážiť, pánovia, že ani ústavu pre choromyselných na Slovensku nemáme. Ľudí duševne chorých nemáme kam umiestniť" v Bratislave v jednej budove tiesnia sa všetky možné kliniky, neni činený rozdiel medzi paralytikmi a paranoikmi atď., všetci sa musia tiesniť pohromade, nemôžu sa na dvor vypustiť, lebo nemajú zahrady, aby mohli títo neštastníci prísť na zdravý čerstvý vzduch.
Vidíme, že v štátnom rozpočte je počítané 2 mil. Kč na psychiatrickú kliniku, ale za mil. neni predsa možno postaviť ani poriadny činžák, tým menej kliniku. Nechcem poukazovať na iné smutné pomery, na to, ak vyzerá prosektúra, ak pobočné miestnosti v tých klinikách, to by vyžadovalo veľmi mnoho času a myslím, že bych ani svojho účelu tým nedosiahnul. V rozpočte vidíme, že na bratislavskú universitu je venované 1,200.000 Kč, ale za ten obnos sa vystaväť nedá. A keď povážime, že taký anatomický, fysikálny alebo chemický ústav vyžadoval 5 až 6 milionov, nedostačovalo by nám ani 20 milionov. Musíme na tom stáť, chceme-li túto školu udržať, aby bola dôstojne vybavená, lebo musíme si uvedomiť, že Bratislava je medzi Pešťou a Viedňou, kde sú ohromné ústavy moderné, vybudované s modernými pomôckami, krásne ústavy, do ktorých chodia cudzinci z okolných štátov, menovite z Jugoslavie. Tu by Bratislava vypadala ako popelúška medzi týmito veľkými ústavy. A chceme-li, aby našemu slovenskému študentovi práve ústav nielen budovou, ale tiež vnútorným zariadením vyhovoval, aby mu imponoval, aby si ústavu vážil, mal ho rád a rád v ňom študoval, tak taký ústav musí byť nielen všetkým možným komfortem, ale menovite všetkým, čoho študium vyžaduje, vyzbrojený a opatrený. Profesorský sbor kliniky bratislavskej, môžem riecť, stojí na výške svojho povolania, snaží sa a pracuje, má dobré, odborné sily, ideálnych učiteľov-medikov. Ale sú bez mocní, poneváč nemajú, čoho potrebujú. Títo pánovia vypracovali s mnohými odborníkmi krásny návrh budúceho universitného mesta, zahradného mesta universitného. Poukazuje to na veľký idealismus, slávna snemovňo, i na veľkú úsilovnosť ich. Náklad zdá sa nám však tak vysoký, že nedospiejeme k tomu, aby sme mohli taký obnos naraz venovať. Nikto nežiada nemožnosti na štátnej správe. Vieme, že každá taká položka musí byť v súhlase i s príjmy štátu a jeho finančnou možnosťou. Preto sme dosť skromní, keď žiadame, aby vláda vydala aspoň to, čo do toho programu investičného vložila. Vieme dobre, že investičný program závisí len od pôžičky a nebude-li uskutečnená, nedostaneme ani jediného haliera. Na papieri vypadá veľmi krásne tých 13 milionov, ale my budeme spokojní, keď by sa nám v jednom roku vystaväl anatomický ústav, v druhom roku fysikálny ústav atď. Nech vláda drží slovo, a keby sa investičná pôžička nezdarila, nech aspoň z bežných príjmov dostatečný obnos venuje a nech tak aspoň ukáže dodrú vôľu, že chce tejto vysokej škole pomôcť na nohy. (Předseda Tomášek ujal se předsednictví.)
Poukazujem ďalej menovite na pomery na filosofickej fakulte, kde majú len osem izieb, a páni profesori z nedostatku bytov chodia nocovať do Prahy a do Sv. Martina. Tu sa mstí tá prekotnosť, ten nerozum, že sme tak náhle a nepripravene zakládali vysoké školy. Na právnickej fakulte sú pomery podobné. Právnická fakulta je preplnená a páni profesori museli dať dišpenz študentom, aby nemuseli chodiť do prednášok. A zase sa vyvinúl ten starý šlendrián, ako to bývalo drieve, že právníci nemusia chodiť na prednášky. Akú cenu má taká škola v praktickom živote? Čo z toho studenti majú, keď ani profesorov nepoznajú a vôbec ani v Bratislave nie sú a keď tam sú, túlajú sa?
Prosím, slávna snemovňa, tu musia všetci slovenskí poslanci bez rozdielu strán tlačiť na to, aby universita bola doplnená, aby bola vybudovaná. Vyžadujú toho nielen ohľady a dôvody kultúrne a zdravotné, ale i politické. My na Bratislavu nesmieme ľutovať nikdy groše. Chceme-li, aby bola naša, musíme na ňu obetovať mnoho, a len týmto dokážeme, že skutočne Československá republika si váži Slovenska. A nikto, ani najprísnejší oposičníci nebudú môcť vytýkať, že neprajeme Slovensku. Vláda však nech splní aspoň to, čo je v rozpočte.
Veľmi postrádam v rozpočte ministerstva školstva istého obnosu na prípravné práce pre vysokú školu technickú v Košiciach. Sväz slovenského študentstva podal žiadosť, aby sa konečne robily prípravy pre túto technickú školu. To by jasne ukázalo dobrú vôľu. Vieme, že sú veľké obtíže teraz v každom smere, ale keď môžu byť dávané obnosy na prípravné práce na tú a na tú školu, prečo by nemohly byť dané i na vysokú školu technickú v Košiciach?
Slovenský východ videl by v tom isté uspokojenie.
Čo sa týče lesníckej strednej školy v Štiavnici, je tam stredná lesnícka škola, tu musím povedať na haňbu školskej správy, že i táto stredná lesnícka škola je dnes tak mizerne obsadená učiteľmi, že slovenskí posluchači hrozia stávkou. Sami študenti sa cítia byť zkrátenými, že sú špatne vyučování. Nie sú tam menovite obsadené stolice pre slovenčinu v troch ročníkoch, poneváč nieto učiteľov. Taktiež pre nemčinu a asi pre 2 nebo 3 predmety odborné niesú stolice obsadené a následkom toho sa nevyučuje, žiaci zaostávajú a úroveň školy klesá. Vyzývam ministerstvo školstva a hlavne ministerstvo zemedelstva, aby previedlo nápravu. Sú-li profesori nespokojní so svojim platom, treba uviesť ich plat v srovnaní s lesnými správci, ktorí majú pri štátnych lesoch pár koní, sú výborne platení, majú dobytka a zeme dosť, ale učitelia majú len čistý svôj plat a deputát majú všetci učitelia ako na hospodárskych školách aj lesníckych školách odobraný, takže tam za profesora nikto nechce ísť,.
Na štátnu priemyslovú školu v Bratislave je preliminovane 200 tisíc korún. Páni moji, kto zná pomery na tejto vysokej škole, vie, ako je dôležitá pre náš remeselnícky dorost na Slovensku, kde postrádame hlavne vzdelaného a odborne vyučeného remeselníctva. Táto škola vyučuje tesárov, strojníkov a kovorobotníkov, a následkom toho je treba túto školu dobre vybudovať a opatriť, ale na to 200 tisíc Kč nestačí, za to se nedá nič urobiť.
Ďalej vidíme, že na obecné a mešťanské školy je preliminované 10 milionov korún. Dovolil bych si upozorniť a požiadať ministerstvo národnej osvety, aby pamätovalo na mešťanske školy, aby čo najskôr postavilo školy v Holiči, na Brezovej, v Klenovci v gemerskej župe a v ostatných slovenských mestách, aby urychlilo stavby škôl v župe šaryšskej, poškodenej bývalým vpádom ruským. Už od posledných štyroch rokov ťahá sa táto záležitosť, staväjú sa niektoré školy roztrúšene, ale zase nevidím v tom žiadneho systému, nevidím, že by štátna správa systematicky staväla školu vedľa školy jednu za druhú, aby tak konečne ľudu, ktorý 3 roky nechodil do školy, poskytla možnosť sa učiť a pokračovať vo vzdelaní.
Čo sa týče ostatných škôl, nemám iného želania, než aby štátna správa ľudové školy církevné - dnes, keď neni vyučovanie náboženstva ohrožené, to je už odhlasované malým školským zákonom - zoštátnila. Církve nemôžu platiť, tak že školy musia brať štátne peniaze. (Posl. Bobok: Kto udržuje ústavy, kto dáva pozemky?) Pánovia, vy môžete byť iného názoru, ale chceme-li vychovávať dorost vo vernosti ku štátu a republike, musíme mať štátne školy. (Posl. Bobok: Proti tomu sa ohraďujeme! Vernosť ku štátu tiež tak sa vyučuje v církevných školách, ako v štátnych školách!) Je krátko treba priviesť ich k rovnosti s ostatnými školami.
Žiadame, aby vláda si všímala
týchto našich skromných požiadavkov, aby čo skôr pristúpila k
ich realizácii a takto dokázala, že skutočne jej blaho slovenských
škôl i vysokých i ostatných, leží na srdci. (Výborně! Potlesk.)