Předseda
(zvoní): Pana posl. dr. Labaye prosím o klid.
Posl. Hrušovský (pokračuje): ... a tak o nové zotročenie slovenského ľudu. A keď pod dojmom tejto obžaloby minister dr. Dérer z mohutného tábora ľudu na Myjave verejne vyzval vedenie ľudovej strany, aby patričných, ktorí sa osvedčili Slovensko nepriateľskému Maďarsku vydať, ľudová strana vylúčila, pán posl. Hlinka odpovedel v článku žurnálu svojho, že oných ľudí nevylúči.
Páni poslanci ľudovej strany doniesli do tohoto parlamentu maďarskú morálku, dľa ktorej opozícia nemôže byť bez škandálov. (Výborně!) Scénami, akých sme z ich strany svedkami, snižujú úroveň parlamentu. Nevedú zápas za idei ideove, ako to vzdelané národy robia. Nútno je, aby sme k spôsobu ich jednania určité stanovisko zaujali. (Výkřiky slovenských ľudových poslanců. Předseda zvoní.) Nutno je, aby sme poznali, na koľko ide ím v zápase o ideu, kto sú oni.
Hodili medzi ľud slovenský heslo autonomie, počítajúc na t. zv. "miestné vlastenectvo" slovenské.
Láska k svojmu nijako nepodobná
šovinizmu vedie Slovákov od ďalekých a širokých obzorov z súkromia,
kde je im útulno a teplo, (Hluk. Výkřiky slovenských ľudových
poslanců. - Předseda zvoní.) kde jeden cíti na tvári
dych druhého a čuje tlkot jeho srdca, bez toho, že by pozoroval
tej úzkosti, do ktorej sa spoločne stiesnili. A tu možno na nich
študovať duševný stav... (Výkřiky. Hluk.)
Předseda (zvoní):
Prosím pana kol. dr.
Jurigu a Sajdla, aby laskavě zachovali klid.
Posl. Hrušovský (pokračuje):
... ktorí dosiaľ nenie cudzím ani druhým národom slovanským.
Je to psychologia praslovanská. V nej je príčina politických nezdarov...
(Výkřiky posl. Sladkého.)
Předseda
(zvoní): Pana posl. Sladkého prosím, aby zachoval
klid.
Posl. Hrušovský (pokračuje):
... Slovanov v dobách dávnych a často i v prítomnosti. (Výkřiky
posl. dr. Budaye.)
Předseda (zvoní):
Pana kol. dr. Budaye
žádám o klid.
Posl. Hrušovský (pokračuje):
Ona je kľúčom záhadne osudnej a povestnej nesvornosti Slovanov,
ona vysvetľuje, prečo tvorná činnosť prejavovala sa u nich len
vtedy, keď bola vyvolaná krutým útokom cudzincov, t. j. keď k
nej boli donútení cudzím násilím, vytiskujúcim ich konečne i z
útulku pri domácom ohnisku. (Různé výkřiky.)
Předseda (zvoní):
Prosím pány mezi lavicemi,
zvláště p. posl. dr. Blaho, o klid.
Posl. Hrušovský (pokračuje): Dokiaľ toho nebolo, spokojovali sa i porobou, ktorú nepokládali za potupnú, ani prácu jej za obťažnú. Oddych pri domácom ohnisku, v lône rodiny, pri zvuku rodného jazyka a piesni, rychle a radi zabúdali bied nevoľníctva mimo domu. Doma, pod svojou strechou, pri svojom kozúbku, ktorý im bol posviatným, cítili sa slobodnými. Vrelá láska slovanského srdca, stlačená na najmenšie priestranstvo v rodine a zádružnej skupine rodín, tým mocnejšie tu horela a tým horúcnejšie objímala všetko, čo tu nachodila, živé i neživé; objímala nie len členov rodiny do deviateho pokolenia, nielen božkov ich, jazyk, obyčaje a mravy, ale i jej význačné vady, predsudky a povery, a konečne i predmety, nábytok, náradie, zbrane, kroje, ktoré si remeselne robila a pekne zdobila.
Tak sa u Slovákov vyvinulo, čo nazývame "miestnym vlastenectvom". Ono má nepopierateľné nedostatky, ktoré presahujú jeho prednosti. Prílišná záľuba v intimnosti je na úkor jasnému a širokému rozhľadu na vonok, ona je prekážkou vývinu smyslu pre záležitosti obecné celému kmeňu, rodu i plemenu, smyslu politickému. Smysel tento tým viac slábne, čím širší je kruh obecnosti. (Hluk. - Předseda zvoní.) Jestliže niektoré kmene slovanské dosiaľ sa nazývajú svojim pôvodným menom plemenným, to nenie vyvrátením, ale potvrdením urobeného výroku: Tie kmene totiž od samého počiatku tak úplne boly zaujaté najužšou rodinnou sebeláskou, že zabudly na svoju prináležitosť k individuálnemu organizmu národnemu v širokom a všeobecnom rámci rassovom. Rassové meno podržali si Slováci, Slovinci na juhu i na nemeckom Balte a tiež slovanskí Macedonci nazývajú sa menom rassovým až do dôb najnovejších. Pri tom nevideli, že z toho ťažilo a toto podporovalo heslo "divide et impera".
Úzka sebeláska miestného vlastenectva rozplýva sa oduševnením nad každým gombíkom, nad každým ligotom a nad každým zvláštnym zvukom, prízvukom a názvukom svojho nárečia a podrečia, nad každým porekadlom, nad každým nápevečkom. Ale to ešte ani z ďaleka nenie láska k národu a uvedomenie národné, ktoré je neskonale širšie, vyššie a hlubšie. Úzká sebeláska miestneho vlastenectva často svoje gombíčky halí do plášťa myšlienky spoločenstva rassového a hlása o sebe hrde, že její uvedomenie je najširšie. Ale nenie, lebo obrovský a neprirodzený skok z prvobytného uvedomenia miestneho k uvedomeniu rassovému nemôže byť urobený. Niet v žiadnom vývine skokov, lež len zvoľný, sústavný a pravidelný postup, a ten tu musí ísť uvedomením národným v plnom význame toho slova.
Ľudová strana dala sa na oko do služieb ideí tohoto miestneho vlastenectva; koľko zla a škody natropila národu týmto svojim postupom, ponechám dnes stranou (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.) Povedal som, nutno ukázať verejnosti, národu, kto sú títo ľudia, ktorí si osobujú právo hovoriť menom slovenského národa. Chcel bych fakticky sdeliť, pre koho pracujú a jak pracujú. Pán minister zahraničia včera veľmi jasne osvetlil liecomernosť jednania pána posl. Hlinku pri otázke Javoriny. (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.) Ja som podal ďalší obraz charakteristiky jeho citovaním jeho reči v roku 1919 a chcem ho doplniť tu zprávou vyňatou z "Pražského Večerníka" o Hlinkovej reči u príležitosti orolských slávností v Brne. Hlinka mluvil v Brne pre československú jednotu a dal sa tam za to oslavovať. "Slovák" odtajil pravdivosť jeho výrokov, že bol povedaný skutečne tak, jak bol uverejnený. (Výkřiky posl. Hlinky.) To bolo v "Pražskom Večerníku" po orolských slávnostiach. Hlinka prísahal na jednotu československého orla. O týždeň po brnenskom orolskom slete usporiadal Hlinka v Ružomberku slovenského orla, a y tým preukázal neodvislosť proti československému orlu. "Nebudeme môcť už ani spoliehať na čestné slovo prísahy?" Tak sa zpytuje "Pražský Večerník".
O zájazde p. Hlinkovom prostredníctvom poľským a pod falošným pasom vystaveným na meno Bergera do Paríža bol som svojho času podal spoločnú a naliehavú interpelláciu slovenských poslancov v revolučnom Národnom shromaždení. (Výkřik: Byl jste tam taky!) Nešiel som tam ako Berger s poľským pasom! K tomu dokladám len to, že p. kol. Vrabec by mohol nám dosvedčiť a úfam sa, že dosvedčí, čo boly pravé ciele cesty Hlinkovej do Paríža.
Orgán p. poslanca a farára Hlinku napadol neslýchane surovým spôsobom osobnú česť slovenského ministra Šrobára, Dérera a posl. Markoviča a Hodžu. Je charakteristické pre p. posl. Hlinku, že za spáchanú surovosť necháva pykať svoju vlastnú neter. (Výkřiky.)
Pri prehlásení p. ministra zahraničia... (Předseda zvoní. - Výkřik: Kto vám to napísal?) Mne Tuka nepísa články ako vám.
Pri prehlásení p. ministra zahraničia
vykríknul ľudový p. posl. dr. Labay, že horšie je dnes
na Slovensku než pred tým, lebo 70.000 Slovákov vysťahovalo sa
za trvania republiky do Ameriky. Bol som sa informovať o pravdivosti
tohoto čísla v štatistickom úrade a zjistil som, že číslo vysťahovalcov
našich ani z celej republiky nedosahuje toho čísla, ktoré uvádzal
p. posl. Labay. (Výkřiky.) Ačkoľvek bych sa nedivil
tomu, keby pri existujúcej hospodárskej krísi europskej a pri
endemickej vysťahovaleckej horúčke niektorých krajov slovenských
počet vysťahovalcov bol i väčším než je skutočne. Domnievam sa
však, že i p. kol. dr. Labay svojou hrivnou prispieva k
tomu, aby bolo príčiny k vysťahovaniu. Istý invalida ružomberský,
menom Josef Kostolný, ktorý ináč je príslušníkom ľudovej strany,
obrátil sa na svojho poslanca p. dr. Labaya, aby intervenoval,
že by on - ako invalida - vo smysle ministerského nariadenia dostal
licenciu na vymeriavanie liehových nápojov. Pán poslanec zakročil
a invalida dostal licenciu na krčmu v odľahlej biednej ulici ružomberskej,
ale p. poslanec poslal mu následujúci prípis, ktorý tu v originále
prečítam. Nesie maďarskú firmu: "Dr Lábay Lajos, ügyvéd,
Rózsahegyen" (čte): "Ctený pán Kostolný!"...
(Výkřiky poslanců slovenské ľudové strany. - Předseda
zvoní.) "8. júla... (Výkřik: To je lož! - Posl.
Hrušovský ukazuje upomínku.) Tu je, tu ju máte. "8. júla
t. r. ste obdržal licenciu"... (Výkřiky poslanců slovenské
ľudové strany. - Předseda zvoní.) Nadávaním nevybavíte.
"Od tých čias, čo som čakal, že sa prídete ku mne ohľadom
môjho honoráru porátať. (Hluk. Výkřiky.) Moje čakanie bolo
ale márne, preto prinutený som k tejto ceste sa obrátiť, požiadam
vás, by ste mi za vykonanú licenciu prichodiaci honorár v obnose
10.000 K čim prvej do mojej kancellárie doniesli. S úctou dr.
Labay." (Hluk. Výkřiky: To je skandál! Fuj! Hanba!)
Předseda (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. Hrušovský (pokračuje):
Berúc v úvahu, že sa v tomto prípade jedná... (Hluk. Výkřiky.)
Předseda
(zvoní): Prosím znovu o klid.
Posl. Hrušovský (pokračuje):
... o invalidu, ktorý sa v existenčnej otázke na svojho poslanca
obrátil, že honorár je neprimerane vysoký, odovzdávam tento dokument
k ďalšiemu príslušnému jednaniu predsedníctvu snemovne. (Hluk
stále trvá.)
Předseda (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. Hrušovský (pokračuje): Z podobného asi hľadiska chápu i páni poslanci Juriga a Tománek svoju poslaneckú a politickú činnosť. Verejne boli obvinení i síce ich klubovným kollegom, pánom senátorom Klimkom a v ďalšom dôsledku celou radou časopisov, že nevyúčtovali špiritusové peniaze. Bratislavské "Robotnícke Noviny" tvrdily doslovne následujúce: "Bol to pán senátor Klimko, ktorý verejne i pred poslancami našej strany i pred inými tvrdil, že sa špiritusových zlodejov, pána Jurigu a Tománka nebojí." Obvinení páni poslanci nereagovali na tieto obžaloby. A nepodali tlačovú žalobu.
Viditeľné hlavy ľudovej strany majú tedy hodne praktické ciele a nenie bez podstaty anekdota, kolujúca po Slovensku, dľa ktorej istý obchodník, keď sa dopytoval, že kto má najlepšiu advokátsku kanceláriu v Bratislave, dostal za odpoveď, že Juriga. Vskutku, ale politika, ktorú ľudová strana prevádza, robí dojem, že je dirigovaná z Pešti. (Posl. Hlinka: To je lož!) Úradný orgán strany "Slovák" je písaný, ani čo by dostával rozkazy z Pešti. Nenie sa tomu čo diviť, keď v redakcii jeho sedí dr. Tuka Béla, do prevratu Maďar, ktorý dnes je duševným vodcom Hlinkovým.
Nakoľko je pochuti maďarskej vláde a politickým činiteľom Maďarska dnešná politika ľudovej strany, vidíme zrejme i z toho, že dnes v Budapešti je Andrej Hlinka tou najpopulárnejšou osobnosťou. Na verejných schôdzach maďarských úradníkov a štátnych zamestnancov v Pešti dnes ostentatívne privolávajú na slávu Hlinkovi.
Tí poslanci ľudovej strany, ktorí
odhlasovali zákony finančné, potom ktorí trebárs i v dobe prejednávania
posledného rozpočtu boli už v oposícii, predsa však neodmietli
rozpočet, lebo nehlasovali proti nemu - broja proti plateniu daní
republike. Heslo: "Preč s Čechmi, neplatiť dane, vyhnať financov",
je hlavným vodítkom ich travičských rečí na schôdzach medzi ľudom
slovenským. O následky ich štvania sa potom ovšem nestarajú. Tak
nedávno páni poslanci Juriga a Tománek naštvali
istú obec v okrese malackom v bratislavskej župe, aby neplatila
dane. Prišlo ovšem potom četnictvo, exekucia a páni poslanci utiekli
od celej veci. (Posl. Tománek: Vy ste verajný lhár!)
Předseda (zvoní):
Volám pana posl. Tománka za tento výkřik k pořádku.
Posl. Hrušovský (pokračuje): Známe Havlíčkovo heslo: "Nič im neverte, nič im nedajte", hádžu medzi ľud na každej schôdzi, v každom čísle ich novin, aby ľudia neplatili dane. Tvrdia o našom štát, že vraj ožebračuje národ. Kto však je vskutku tým pravým ožebračovateľom národa, dokazuje následujúci prípad: Poslanci ľudovej strany agitovali medzi slovenským ľudom, aby nedodával štátu predpísaný kontingent obilia. Následkom tejto ich agitácie ľudia na mnohých miestach obilie vskutku nedodávali, ale si ho podržali doma. Medzi tým cena obilia klesla o celé 2/3 a ľuďákmi naštvaní ľudia prišli o miliony. Pán posl. Tománek bol členom výkupného syndikátu, z ktorého ťahal zisk, ale na druhej strane z demagogických dôvodov štval, aby ľud nedodával obilie. Takáto je morálka pánov z ľudovej strany.
Ďalší doklad o politike, ľud slovenský klamajúcej, je tento: Po čas výkladu terajšieho ministerského predsedu o župnom sriadení na Slovensku vykrikovali páni z ľudovej strany, že sú proti župnej reforme, ale už 10 minút po ich vykrikovaní viedli deputáciu väčšinou z ľudákov sostavenú k ministrovi vnútra, kde žiadali prevedenie župnej reformy, ovšem že s tou zmenou, aby sídlom župy Povážskej stala sa Žilina.
Na Slovensku zaviedla ľudová strana boj bratovražedný, rozpútavá nenávisť medzi pokojným ľudom slovenským, schôdze tejto strany sú známe tým, že na nich rozeštvávajú ľud ku krvavým srážkam, aby len mohli pred zahraničím vyvolať zdanie, že sa slovenský ľud proti svojmu vlastnému štátu búri.
Teror proti exponovaným na Slovensku českým ľuďom, proti starým, osvedčeným pracovníkom slovenským, ba i proti oposičníkom vo vlastnej strane je hlavnou zbraňou vodcov ľudovej strany. "Česi nám odoberajú chlieb" je mottom, ktorým útočia proti českým ľuďom. Každý poctivý slovenský pracovník je ím vládou podplateným zrádcom. Unger, priateľ Hlinkov, poslancovi Vrabcovi hrozí zavraždením za to, že sa opovážil smele pozdvihnúť hlasu svojho proti záhubnej práci vodcov ľudovej strany.
Vidíme jasne dnes túto systematickú prácu ľudovej strany. Pozorujeme s ustrnutím jej zúrivu agitáciu protirepublikánsku a protičeskú. Vidíme nad slnko jasnejšie, kam nás, kam slovenský ľud chcú dohnať páni z ľudovej strany. Tá cesta, po ktorej kráčajú, vedie do Maďarska. Do toho Maďarska, ktoré našimi slovenskými menšinami dnes krutejšie zachodí, než kedykoľvek pred tým, a ktorého charakteristiku som podal v citovanej básni Vajanského.
Každý Slovák vie, akej obetavej českej pomoci bolo a je nám treba k oslobodeniu a poslovenčeniu Slovenska. K tomuto povedomiu dostalo sa výstižného výrazu v týchto slovách: "Veľké množstvo českých ľudí padlo v bojoch o oslobodenie Slovenska. Doma v Čechách a na Morave plakaly matky, sestry a ženy a po dvoch rokoch našli sa u nás ľudia, ktorí poklesli tak hlboko, že nadávali na Čechov, ktorých synovia v kritických dobách prišli dávať životy za našú voľnosť. Poctivý Slovák sa hanbí, keď po týchto českých obetiach za nás počuje prejavy zvrhlých slovenských ľudí proti českému národu. Cítime, že touto ničomnosťou padla škvrna na čisté slovenské meno, na celý náš národ a na pamiatku tých našich otcov, ktorí nás učili bratstvu k Čechom. Táto škvrna pálí a bolí".
Vieme, že dnes v ľudovej strane je smeť národa. Každá strana svoju smeť vylúčila a tá smeť je dnes u nej. Vítajú ju, lebo politicky z nej existujú.
Menom strán vládnej väčšiny vyhlašujem, že nemožno ďalej trpeť, aby nepriatelia republiky verejne a s posmechom na ústach rúcali to, čo je všetkým nám najdrahšie.
Ideu československej jednoty musíme
brániť a hájiť všetkými silami, lebo ak padne táto idea, tak sme
my Slováci na vždy ztratení. (Výborně! Potlesk.)
Předseda
(zvoní): K věcné poznámce se přihlásil pan posl. dr. Labay.
(Výkřiky posl. Langra a Geršla.)
Posl. dr. Labay: Vážená
snemovňa! Spravodlivý sudca vyslachne obe strany a potom odsúdi.
Pán posl. Hrušovský dovolil si o mne predniesť, že som
za púhe vykonanie jednej licencie dostal, vlastne žiadal 10 tisíc
korún. Predniesol to jaksi v tej forme, jako bych ja mal svoje
stránky okrádať. Pán kollega mal sa napred otázať, čo som v tejto
veci urobil a za čo som si ich dal dať a nie bezo všeho mňa napadnúť.
(Hluk.) Nechcete mňa vypočúť.
Předseda
(zvoní): Prosím o klid.
Posl. dr. Labay (pokračuje): Strana prišla ku mne do kancelárie, jakožto k advokátovi a riekla mne: "Pane doktore, mám 5 tisíc korún, chcem si kúpiť pozemok a na ňom postaviť dom. Chcem od mesta odkúpiť pozemok, ale mesto mne ho nechce odpredať. Sprostredkujte mne to, Mne to mestská rada odoprela." Podal som prosbu k mestu, vyjednával som trikrát s mestskou radou, aby pozemok odpredala. Mestská rada síce prisľúbila, ale vec sa stále preťahovala. Potom prišla strana zase ku mne do kancelárie a riekla mne: "Posiaľ nič nemám a je mi treba ten dom postaviť". Šiel som znovu a vykonal som, že bola svolaná mimoriadna schôdza, ktorá túto kúpu potvrdila. Keď už to bolo hotové, prišla ku mne stránka: "Pane doktore, mám len 5000 K, to mne není dosť na kúpu toho pozemku, vykonajte mi pôžičku. Ja som vykonal i pôžičku a na tomto základe, keď sa dom mal za čas staväť, prišiel ke mne: "Pane doktore, ja som zadĺžený a ja nie som vstave platiť a tých 5000 korún investovaných bych ztratil. Potrebujem licenciu. Tento človek je kresťan a Slovák. Za povinnosť som si držal, túto licenciu vykonať, tím viac, že sú advokáti na Slovensku, ktorí sú tiež poslancami a ktorí i pre židov vymáhajú licencie. Tým viac si môžem dovoliť, abych pre Slováka a kresťana vykonal túto licenciu, keď je to v jeho záujme. (Hluk. - Různé výkřiky.) Prosím, len ma vypočujte, potom odsúďte! Podal som prosbu. Príjde ku mne stránka a hovorí: "Pane doktore, pričiňte sa, bežte do Bratislavi ku komisii a vyprostredkujte mne to. Šiel som do Bratislavi osobne. O dva týždne príjde znovu, licencia ešte nikde. Hovorí mi: Bežte znovu do Bratislavi, mne ta licencia ešte neide. Nebojte sa, ja vám všetko... (Hluk. - Různé výkřiky.) Buďto mňa chcete vypočuť, alebo nechcete. Ja som znovu išiel do Bratislavy až z Ružomberka a vtedy mne prisľúbili, abych počkal ešte niekoľko dní. Strana prišla znova a znova mňa poslala do Bratislavy, že mne všetko nahradí, kost was kost, abych hned šiel.
Slávna snemovňa, bol som 4 rázy vyjednávať s mestskou radou, vykonal som mu pôžičku, bol som 3 razy z Ružomberka v Bratislave, ráčte posúdiť, 2 noci tam i nazpät a jeden deň, to je dohromady 6 nocí a 3 dni som zmárnil, mal som 840 K... (Posl. Langr: Proto jste poslanec! My děláme zadarmo desetkrát a nesmíme si za to účtovat! - Hluk.)
Vypočujte mňa! Mal som 840 K svojich
výdajov krome toho, že som cestu ako poslanec neplatil. Pán kollega
volal, že to mám zadarmo robiť. Osvedčujem sa, že mám personál
v kancellárii, ktorému mesačne viac platím ako činia moje poslanecké
diety. Ja som, prosím, oposičný poslanec a nie vládny, ktorému
kvapká zo všetkých strán. Pán kolega Hrušovský... (Hluk.
- Různé výkřiky.)
Předseda
(zvoní): Prosím o klid!
Posl. dr. Labay (pokračuje): ... mal by sa odvolávať spíš na advokátsku kanceláriu dr. Dérera a dr. Markoviča. Dr. Dérer a dr. Markovič s dr. Trslinom otvorili si společnú kanceláriu. Jedon raz je Dérer ministrom, druhý raz Markovič; čo vykoná jedon ako advokát, to podpíše druhý ako minister.
Prosím, ja som konal licenciu, pôžičku, pozemok, kdežto spoločník od kancelárie dra Dérera žiadal od jednoho invalidu, ktorý je bez ruky a bez nohy, len za jednu prosbu 2000 K. Prosím, to je jeho kancelária, p. dr. Dérera! (Hluk.)
Slávna snemovňa! Pán Hrušovský
mal sa odvolávať... (Hluk.)
Předseda (zvoní):
Prosím o klid!
Posl. dr. Labay (pokračuje):
... na dr. Medveckého, ktorý podal prosbu o licenciu
dr. Neubergerovi v Žiline, podal len prosbu a licenciu mu nevykonal,
a pýtal si za to 2000 K. Ja bych odporúčal p. Hrušovskému,
aby interessoval sa skôr, za čo kúpil štát kúpele vo Sliači a
kto a koľko tam zarobil. A najinteressnejšie je, vážení pánovia,
že túto vec predniesol práve Igor Hrušovský... (Hluk)
Předseda (zvoní):
Prosím o klid!
Posl. dr. Labay (pokračuje):
... ktorý nemá žiadnej kvalifikácie, človek, ktorého nechceli
na Slovensku ani za účtovníka vziať. (Hluk.) Tohoto človeka
si vzal minister Beneš za svojho referenta, bere ho do
Ženevy, kde zastupuje a zrada Slovákov a za jednu cestu zarátal
si a dal si likvidovať viac ako je môj celý poslanecký plat ročitý.
Tento človek za dve také cesty zarátal si viac, jako ja za celý
poslanecký plat ročný. Ja sa pýtám, slávna snemovňa, kto okráda
štát, a kto odiera ľud? Myslím, že by si mohol pán Hrušovský
zametať pred svými dvermi a potom teprve chodiť pred moje dvere.
(Potlesk u ľudových poslanců. Hluk.)
Predseda (zvoní):
K věcné poznámce hlásí
se p. posl. dr. Dérer. (Hluk trvá.)
Posl. dr. Dérer: Ctená snemovňa! Bol som napadnutý v mojej osobnej cti a preto myslím, že môžem si nárokovať práva, abych mohol mluviť bez prerušenia.
Pán posl. dr. Labay tvrdil z tohoto miesta, že som ako advokát v jednej záležitosti žiadal si od tej strany, ktorú tuná označoval, ktorú ja však neznám, 2000 K advokátskeho honorára. Konštatujem, že toto tvrdenie p. posl. dr. Labayho nezakladá sa na pravde. Dokument, ktorý on tu s takým veľkým aplombom ukazoval, nepochádza odo mňa, ale pochádza od dra Vladimíra Trslína, advokáta v Bratislave.
Vážení pánovia! Ja som bol, než som sa stal ministrom Československej republiky predošlej vlády, advokátom v Bratislave, mal som tam advokátsku kanceláriu a keď som sa stal ministrom, odovzdal som túto kanceláriu dr. Vladimírovi Trslínovi. (Výkřiky ľudových poslanců.) Vážení pánovia, konštatujem, že z tejto advokátskej kancelárie som po čas svojho ministrovania nebral žiadneho spoločného osohu. Konštatujem, že som v tom okamžení, keď som sa stal ministrom, zriekol sa provodzovania advokátskej prakse, ačkoľvek som k tomu podľa republikánskeho nášho zákona nebol povinen, - a že som túto okolnosť hneď ohlásil advokátnej komore v Turčianskom Sv. Martine a že som bol na čas svojho ministrovania zo soznamu advokátov u advokátnej komory v Turčianskom Sv. Martine vytretý a samozrejme a prirodzene žiadnu advokátsku praksu som nevykonával a vykonávať nemohol.
Ja tedy s najväčšou rozhodnosťou
odmietam to bezzákladné podozrenie, ktoré tu pán poslanec dr.
Labay mal smelosť predniesť. (Hlučný potlesk.)
Předseda (zvoní): Tím jest řečnická listina vyčerpána a debata skončena. (Hluk.)
Prosím pana kol. dr. Hrubana, aby laskavě zachoval klid. (Hluk.) Prosím znovu o klid.
Podle §§ů 65, 68 a 69 jedn. řádu jest rozpravu o vládních prohlášeních a odpovědi dotázaného ministra v rozpravě o naléhavé interpelaci skončiti hlasováním, zda sněmovna prohlášení schvaluje čili nic. Sněmovna může se však také usnésti, že hlasování odkládá.
Návrh na odklad hlasování podán nebyl, přikročíme tedy ihned k hlasování o schválení, a to o všech prohlášeních ministerských najednou. Námitek proti tomu není.
Kdo tedy schvaluje vládní prohlášení ministerského předsedy, ministra zahraničí, ministra financí a ministra sociální péče, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To jest většina. Vládní prohlášení jsou schválena a vyřízen jest odstavec první pořadu dnešní schůze. Přikročíme k odstavci 2. (Hluk. Výkřiky na levici.) Prosím o klid. (Výkřiky posl. dr. Schollicha.)
Prosím pana posl. dr. Schollicha, aby laskavě zachoval klid.
Přikročíme ke 2. odstavci pořadu,
jímž jest:
2. Návrh vlády, aby zkráceným řízením podle §u 55 jedn. řádu projednán byl vládní návrh finančního zákona a státního rozpočtu na rok 1923 (tisk 3810).
K odůvodnění tohoto návrhu uvádím z přípisu předsedy vlády toto: Řádné státní hospodářství finanční je možno jen na základě schváleného státního rozpočtu. Z důvodu toho, jakož i proto, aby včas zjednán byl podklad pro státní finanční hospodářství na základě řádného rozpočtu, je projednání státního rozpočtu věcí naléhavou.
Kdo tedy podle těchto ustanovení souhlasí, aby finanční zákon a státní rozpočet pro rok 1923 projednány byly řízením zkráceným podle §u 55 jedn. řádu a aby vedle třínedělní lhůty, která byla stanovena podle §u 35 jedn. řádu dne 25. t. m., byla také dána plenu k projednání lhůta 14denní, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To jest většina. Tím jest zkrácené řízení pro rozpočet a finanční zákon schváleno. (Výkřiky německých poslanců. - Předseda zvoní.)
Přistoupím k odstavci 3 pořadu,
jímž jest: