Niet hroznejšieho boja, veľactení pánovia a dámy, nad boj bratrský, lebo jestli silnejší brat slabšiemu brázdu odoráva, je prirodzený zákon, že ten slabší radšej v jeho povedomej pravde násilne celú roľu prepravotí len preto, aby mu to vlastný brat neprávom a násilím neodebral.
A na tento prirodzený príklad držím si za povinnosť s tohoto miesta dôrazne vyzvať pozornosť všetkých nepredpojatých vážnych činiteľov v republike. Sapienti sat. Poneváč exponovaní v ich predpojatosti, stranníckej tvrdošijnosti, neinformovanosti a na základe týchto differencií medzi
Čechmi a Slovákmi vyskytnuvších sa differencií situáciu nadvladárenia nad slovenskými bratmi spravedlivou cestou by neboli bývali v stave, apelovať museli k prostriedkom úkladným, nebezpečným, povážlivým. Zbadali, že tu len nejaký figel spomôže. Dľa starorakúskej mentality vyhodili pumu maďaronstva, nevlastenectva, vlastizrady proti roduverným a tradície a práva otcov brániacim Slovákom. Čím ale viace toto heslo uplatňovali, tým sa strany prebúdzajúceho sa národa - a odveta obrany vo väčších rozmeroch sa rozširovala. Sebavedomý národný tento boj nezostal isolovaný, vzplanúl šmahom po celom Slovensku a táto fronta v národe dnes už nabýva takej váhy a síly, že kto ju nerešpektuje, nech je to ktokoľvek, bude pre neskôr smetený. Slovenský národ sa dnes už obrovským prejavom a silou hlási k uplatneniu svoj ich praotcami mu ponechaných práv slovenskej krajiny. (Výborně!) Exponovaní vidiac po prevrate, že koliebky jeho tradicí, citov, zvykov a vôbec celej sú náboženstvo, cirkevné školy a všetky cirkevné ustanovenia, nepriatelia národa na to animovali Prahu, aby sa kampáň v prvom rade proti týmto započala. A tu hneď r. 1920 hlásil sa p. Bartošek a jeho spoločníci s jeho Slovensko poburiacim návrhom rozluky cirkve od štátu.
Slovenskému národu sa oči zas lepšie otvorili. Kostka bola tedy z českej strany, teraz už otvorene, vržená. Zápas za ochranu náboženstva, zvykov, citov, tradicie a prastarých práv slovenského národa vzplanúl v tej najvyššej miere. Útočníci ale, v prvom útoku rozraziac si na tvrdom kvádre náboženskosti slovenského národa svoje čelá, zreterirovali, boj na oko zľavnili, taktiku zľavnili, vyvolili si spôsob obliecť vlka do baranej kože, spôsob tedy úkladný, podvodný, hriešny, demoralisujúci. Počali hlásať, kto chce církevné školy mať, ten nech si ich platí atď. Týmto spôsobom majú v pláne cirkevné školy na Slovensku zničiť. Lenže pri tejto otázke musíme si povšimnúť následovného: Pravia, že nedajú na církevné školy. My zase pravíme, že my nebudeme na duplované dane platiť. Ale pri tomto zapotrebné držíme vysvetliť, veľactení pánovia, ako majú Slováci v Československej republike platiť dvojnásobné dane. Tedy systém je v republike zavedený takýto. Cirkve a cirkevníci, a poplatníci, občania štátu československého majú právo len platiť, rozkazovať bude ale proticírkevne v štáte bojujúca pokroková vláda. Ja myslím, že sotva sa to podarí. A tu si vláda musí vážne následovného všimnúť a všetcia činitelia tejto republiky. Slovensko, resp. Slováci sa dobrovoľne nie preto spojili s Čechmi k utvoreniu Československej republiky, aby oni v zákonoch republiky na milosť alebo nemilosť protináboženských Čechov a vlád, alebo neviem na aké ich veľkodušné dary z milosti boli odkázaní, ale spojili sa pri záväzných povinnostiach občianskych s podmienkou záväzného a obapolného šetrenia všetkých dosavádnych práv, nakoľko sa ich táto alebo oná strana i na ďalej pridržajú. A myslím, že sa Slováci týchto prastarých svojich práv dosiaľ ešte nikdy nevzdali, ba k vzdaní sa týchto ani len náklonnosti dosiaľ nikdy neprejavili. Vstúpili tedy do štátneho sväzku s právami a povinnosťmi zdedenými od praotcov rodnou zemou slovenskou zrodených, ktoré musia býť obapolne, svedomite, statočne a spravedlive šetrené. Slovák na práva Čechov v českých zemiach nesahá, ale táto práva smluvená na základe pittsburskej dohody a iných smlúv, kto jakkoľvek rušiť sa pokusí, kontrakt porušuje, sväzok rozuzľuje a oslabuje, čím stáva sa borcom spoločnej tvorby, čo v tomto prípade podrývanie, borenie samých základov štátu znamená.
Vládnym návrhom ohrozené právo cirkevných škôl na Slovensku uplatniť a aj do budúcna zabezpečiť sa musí i na základe občianskej rovnoprávnosti a spravedlnosti s tým právnym vysvetľovaním, že podpora vyplácaná pre cirkevné školy zo štátnej pokladny je nie žiadným darom alebo nejakým dobrodiním štátu voči cirkvám, je to len jeho eminentnou povinnosťou už len z tej jednoduchej príčiny, lebo z daní, ktoré príslušníci cirkví čo štátni občania a poplatníci na ľudovýchovné školské ciele do štátnej pokladnice zaplatia, majú cirkve nárok na tu čiastku, ktorú by štát na obstarávanie výchovy cirkevnej musel vynaložiť tehdy, keby cirkve túto výučbu samy neobstarávaly. Príslušníci cirkví, resp. samej cirkve majú k tomu tým viacej práva, lebo podľa doterajšieho stavu vydržovatelia cirkevných škôl boli cirkevníci v jednej osobe ako štátni daňujúci občania voči iným poplatníkom dvojnásob zdanení a platili v štátnej dani časti obsažené i na školské ciele, a preto není darom, že tuná sa to hovorí, že je to vraj dar, keď štát na cirkevné školy platí.
Veľkým nedostatkom návrhu zákona je to, že nebola pojatá do zákona úprava týchto cirkevných neštátnych učiteľov, ktorých je na Slovensku skoro 78% celého učiteľského stavu a neni pojatá úprava staropensistov slovenských, tých bývalých starých národovcov, ktorí nám slovenský dorost dávali, tých starých veteránov, ktorí ešte dnes z maďarských peňazí musia žiť a dostávajú mesačne 20-30 až 120 K. Je to škandál a večnou hanbou pre Československú republiku.
Podám ďalej vysvetlenia, ak sa druhá etapa unifikácie prevádza. Pokroková vrtkavosť vynašla novú náhražku. Miesto dosiaľ hlásanej "laickej nevereckej morálky" občianská nauka a výchova. Je to vĺča, oblečené do baranej kožicky. O tomto predmete nám blbým Slováčkom by to chceli do hlavy nabiť, že je to výchova všeobecná o občianskych právach, povinnostiach a zariadení sociálneho a kultúrneho života. Je to tedy tá pozvoľná taktika, teraz už nie "honem", ale podvodným ošmekstvom, je toto formulka na zakrytie pripravovania prevedenia protináboženských, proticirkevných úmyslov a plánov. Názov "občianska mravouka" čili "neverecká výchova", z osnovy zákona vynechali, vynechali ju podľa mena, nie ale podľa podstaty, lebo to už len ani my chudiaci Slováci neuveríme, že ešte do včera proticirkevne a protinábožensky zúriaca pokrokárska mentalita by laickú morálku takým predmetom zamenila, ktorý bude pre náboženskú výchovu prajný. Lenže pozor, panie, z tamtej strany! Do vašich karát sme dokonale nazreli. My falošnú hru nebudeme hrať, pokrokárske fígle odhalíme a proti ním sa všemožne brániť budeme a jeho jedovatý zub zo Slovenska budeme trhať.
Ani náboženstva - ani chlebíčka sa pozbaviť nedáme - ani pomocou "občianskej nauky" a výchovy - ani nie potieraním cirkevných škôl, ukracovaním chlebíčka cirkevných učiteľov, vyhladovaním našich cirkevných učiteľov staropensistov, takto unifikovať sa vám nepodarí, podarí sa vám to len s plným uznaním práv týchto ustanovizní, a s plne ním všetkých vašich povinností voči ním.
Tretí spôsob unifikovania je obsažený v osnove zákona o vyučovacom jazyku československom. Čo to znamená? To toľko znamená, že pre Čechov je aj na Slovensku vyučovací jazyk český, což znamená pozvoľné zákonité češtenie Slovenska, teda uplatnenie tretieho spôsobu, pozbaviť nás pomaly národnej reči, absorbovať slovenskú reč v českú, pozbavením nás slovenčiny absorbovanie slovenského národa a previesť do života ten konečný cieľ: jedna reč česká, jedon národ český, čo by v ďalšej budúcnosti prirodzene prinieslo za výsledok, že by terajší - so strany Čechov tiež len z taktiky dočasne ako to isté kruhy neopatrne prezradily - ustálený názov štátu "Československý" zmenili na názov Český. Na tento figel slovenský národ už dávno prišiel, a v povedomí, že § 4 ústavnej listiny jasne hovorí, že sa na Slovensku zpravidla úradovať musí po slovensky - toto právo, túto svätosť a prestiž Slovenska, slovenského národa a krajiny nezapre nikdy. Na Slovensku sa úradovať má zpravidla slovensky - v Čechách česky, ale úradný jazyk je československý - bez spojky. Pýtam sa, kde na zemeguli je tedy tá krajina, kde sa týmto československým jazykom má vyučovať, keďže sa na Slovensku v smysle ústavy zpravidla slovensky, v Čechách česky úraduje? Či je toto nie tiež falošná hra, politické sipišstvo? Túto kartu českoslovenčiny zo slovenského mariášu vylúčime, a musíme nahradiť zpravidla čisto slovenskou. Niet čudu, že tento vládny návrh vláda 1. apríla 1922 zplodila. Zahrať si chcela s nami na apríla, chceli si z nás týmto kolombabu spraviť - ktorú zaviazanýma očima povedú od viery - do nevery, z církevnej školy do postupne zlaicisovanej štátnej, zo slovenskej záhradky do československej, a po tejto lavičke do českej.
Poneváč to národ zavčasu zbadal, vstáva na obranu svojich prirodzených svätých práv a tradicií so zaťatou päsťou.
Mimo týchto kardinálnych, ináč povážlivých neprípustností, obsažených v osnove zákona, sú v ňom ale ešte aj iné nedostatky. Pri vítanom znovazavádzaní 8ročnej školskej dochádzky neni v ňom jasne vystihnutý spôsob predbežného zaškolenia dosavádnej 6ročnej dochádzky. O vystrojení škôl osnova mlčí, čo je hrozným nedostatkom. Márna bude návšteva, rozšírenie školnej povinnosti, pokuty, osnovy, keď nebudú školy vystrojené. Mal byť ustanovený minimum školných pomôcok.
Zákon nepamätuje na to, čo sa stane tam, kde sa toto v zákonitom čase previesť nedá. Prázdniny maly byť určite ustálené, berúc do ohľadu zvyky a tradicie náboženských spoločností, cirkví jestvujúcich, zvlášť v slovenskej krajine i iných zemiach republiky. Neni v zákone obsažená ochrana učiteľa voči následkom prípadne pokutou rozzúreným rod čom. Za nedbalú dochádzku výkonom trestu môže minister poveriť iný školský úrad. Toto neni správne. Exekvovať zákon má administrační úrad - ne válať odium na školu.
Prečo nerozhoduje na Slovensku vo školských veciach minister s plnou mocou pre Slovensko, ale ministerstvo školstva z Prahy? To nám nevyhovuje.
Hlavnou chybou je v zákone to, že riešenie školskej otázky na Slovensku je nie vo samostatnej kapituli zvláštnym pomerom slovenským primerane zpracované. Pre tieto nedostatky moja strana nútená bude proti vládnému návrhu hlasovať. (Výborně! Potlesk slovenských poslanců ľudových.)
Naša strana podává k tomuto zákonu tento návrh (čte):
Návrh posl. Boboka a súdr.:
§ 20 nech sa na konci doplní týmito
slovami: "a na cirkevné školy Slovenska." (Výborně!
Potlesk.)