Len mimo chodom by chcel poukázať súvisiac s horspomenutým na ťažký stav nášho mlynárskeho priemyslu na Slovensku. Tu mohlo by sa uvažovať, aby pod dôkladnou štátnou kontrolou bolo zavedené u nás mletie ridenie, jehožto stred by tvorila prirodzene pri dovoze i pri vývoze bratislavská burza.
Bratislavská burza bude znamenať veľkú etapu vopred v hospodárskej emancipácii Slovenska z bývalého začarovaného ekonomického kruhu Viedne a Pešti.
V určovaní cien naších produktov vydobijeme si samostatnosť, veď v tom spočíva vlastne missia burzy, že ona tvorí plattformu, kde obchodovaním s fungibilným tovarom riadnou poptávkou a nabídkou tvorí sa pod verejnou kontrolou process určenia cien.
Organizácia a officielné cenové záznamy tvoria vlastne vnútornú bytnosť, lepšie rečeno, charakter burzy.
Záujem o samourčenie cien viedol niekdy ku vytvoreniu samostatných burz. Tak pred válkou v Nemecku, kde stáli na skoku ku tovarovej burze berlinskej pričleniť burzu na kovy, aby emancipovali ceny cinku od londýnskych záznamov.
Vývoj Bratislavy v najväčší orgán zahraničného obchodu našej republiky vyžaduje súmerné vybudovanie. Nemožno investovať miliardy do prístavu bez toho, aby nebola vybudovaná celá príslušná pohotovosť hospodárska veľkého medzinárodného prístavného emporiumu.
Každý návštevník bratislavského prístavu vidí dnes už v ňom veľkú líniu budúcnosti.
Už doposiaľ všeličo vykonalo sa v tomto ohľade. Máme konečne naše loďstvo, náš medzinárodný takzvaný Orientálny trh, ktorý, berúc do ohľadu skromné počiatky a ťažkosti začiatku, narobil v zahraničí mnoho prachu, vypadol dosť dobre, nemal deficitu a vyvrátil mnohé pomluvy ohľadom udajných nekonsolidovaných pomerov na Slovensku. Najbližší trh úplne sústrednený v prístave spojený so živnostenskou výstavou bude sa konať v červenci b. r.
V Bratislave musia sa sústredniť ešte mnohé významné orgány hospodárske, tak na pr. medzinárodné banky alebo ich filiálky, veľké medzinárodné a obchodné domy atď., taktiež potrebujeme vybudovanie veľkého Orientálneho inštitutu súmerne s Prahou, kde sjednocovaly by sa nite nášho spojenia s Levantou i v pedagogickom i v hospodárskovedeckom ohľade.
Ešte nutno poznamenať, že naša burza následkom jedinečnej polohy Bratislavy na starej historickej ceste medzi západom a východom, na starorimanskej spojke medzi Baltom a Adriou, bude mať veľký medzinárodný dosah.
Veľká historická úloha Č. S. R. leží totiž v sprostredkovaní medzi Západom, Východom a Ruskom. Vidíme, aké zúfalé pokusy robí Poľsko strhnúť tento výnosný obchod na seba. Lež hospodárska offenzíva oproti Rusku bude sa pohybovať v tak gigantickej línii, že i nám dostane sa z nej veľký podiel. A keď raz v budúcnosti západné mocnosti postavia v našom prístave veľké voľné skladište, keď dostanú tam svoje t. z. voľné pásma (libre zony), vtedy naše lode po Dunaji, naše technické zariadenie, naše lokomotívy a vozne po suchu prevezmú vážny úkol vyplnenia aspoň jednej časti hospodárskeho vákuma v Rusku a vtedy musíme mať už organicky vybudované tie ustanovizne, cez ktoré táto zlatá rieka bude tiecť. Ku týmto patrí v prvom rade bratislavská burza akožto organizovaný trh výmeny a zámeny. Nech nás to nemýli, že je to hudba budúcnosti. Ona príde, lebo z našej jedinečnej tranzitnej výhodnej zemepisnej polohy nemôže nám žiaden nepriateľ niečo urvať.
Burza bratislavská ako kristalizačný bod ďalšieho vývinu je nepostrádateľná. Sama nutnosť nás už hneď teraz prinúti pričleniť ku našej burze aj trh drevársky, tedy burzu drevársku fungibilných článkov z dreva produkovaných.
Že Bratislava a vôbec Slovensko, smerom, ktorého vezme cestu väčšia časť nášho vyvozu, už dávno potrebovalo organizovaný trh burzy, najlepšie dokazuje štatistika nášho zahraničného obchodu.
Dľa záznamu nášho štatistického úradu súčastnily sa dovozu do Č. S. R. prvších 9 mesiacov minulého roku, ktorý obnáša 29 millionov 778 tisíc metrických centov, Nemecko, Amerika, Anglia, Francia a druhé západné štáty so 63 %ami. Oproti tomu juhovýchodné štáty Rakúsko, Itália, Maďarsko, Juhoslávia, Rumunsko a Poľsko s 23 %ami.
Kdežto pri vývoze, ktorý behom tejto doby obnášal 73 mill. 523 tisíc metr. centov, padlo na západné štáty len 40% a na horeudané juhovýchodné 57%. Týchto 57% vývozu svojou prirodzenou gravitáciou na Juhovýchod potečie smerom Slovenska hlavne Bratislavou, čoho dôkazom je aj to, že tonáža prístavu bratislavského pozdvihla sa už z ročitých 35.000 na 300.000 tún a že prístav má sa vybudovať na ročných 3,000.000 tún.
Keď sme už pri štatistike, nech mi bude dovoleno poznamenať, že plocha tej ornej pôdy, ktorej plodiny budú jedine zo Slovenska - mimo južnej Moravy - gravitovať ku burze bratislavskej, dľa zpráv štátneho úradu štatistického č. 13 z r. 1921 činí 1.917,897 hektárov, tedy o 558.758 ha viac, než plocha celej ornej pôdy Moravy a Sliezska dohromady.
A že ku našej plodinovej burze pričlenená burza s drevom bude mať úkol hladieť zpeňažiť produkty lesov, ktoré spolu s Podk. Ruskom počítajú 2,294.000 ha, t. j. o 81.193 ha viac, než všetky lesy Čiech a Moravy dohromady.
V týchto čísliciach najlepšie môžeme po súdiť dosah a význam bratislavskej tovarovej a plodinovej burzy pre náš budúci hospodársky vývoj.
Veľmi vážnu súčiastku každej burzy tvorí burzovný súd. Tento bude mať pre náš hospodársky život ohromný význam, keďže sú naše súdy nekonečne preťažené. Dosah nášho burzovného súdu tvorí veľkú kapitolu pre seba zvlášť.
Ale aj effektná burza musí byť u nás behom času pod tlakom nutnosti a modernej evolúcii a potrebnej, zdravej nezadržateľnej myšlienky decentralizácie hospodárskeho života sriadená. Len slepí nevidí, že pražská effektná burza nie je vstave absorbovať tie hodnoty, ktoré sa nacionalizovaním podnikov na ňu valia, je tak preťažená, že mnoho naších najlepších papierov vzdor deflácii je na nej niže ich vnútornej hodnoty značené, takže mnohé naše podniky obávajú sa svoje papiere na nej dať kolovať, čím sa hospodársky vývin hlavne Slovenska veľmi brzdí. Ja tvrdím, že by sme bratislavskou effektnou burzou pražskú odťažili, jej vypomohli.
Z bratislavskej tovarovej burzy vyvinie sa automaticky aj dopravná burza, čo v Nemecku rozumejú pod názvom Frachtenbörse. Táto pracuje s veľkým úspechom v Duisburgu na Rýne. Táto by umožnila na Dunaji vyvinúť časom zdravú konkurrenciu a znemožnila by jeho stále využitkovanie v smysle čisto kartellovom. Táto dopravná burza nemá nikde väčšiu oprávnenosť a možnosť vyvinu, než v Bratislave, v stredobode vnútornovodnej dopravy Europy.
Budúcnosť - čo aj ďalšia - donesie totiž vybudovanie kanálu Rýn-Mohan-Dunaj, čím stane se Dunaj, patriaci do koncernu Suezu a Indického Oceánu, skutočne hlavným dopravným korridorom vnútornej Europy. Rýnsko-Dunajský kanál donesie nám direktné spojenie s Franciou, s bohatými priemyselnými oblasťmi Rýnu. Železná nutnosť prinúti nás ku stavbe kanálu Dunaj-Labe-Odra-Visla, ktorý po elektrizácii našich dráh otvorí vývoz uhlia ostravskej panvy, zachráni náš ťažký priemysel a otvorí nám lacnú vodnú cestu na odbytné trhy poľské a ruské.
Lež konečný veľký cieľ našej burzy vidím vo vytvorení jej vážnej jednej súčiastky v burzu práce, na spôsob Bourse de travail v Paříži, ktorá hľadí odstrániť nezamestnanost plynúcu z toho, že delníctvo nemá prehľadu o príležitosti práce. Tam by na podklade privátnej podujímavosti a iniciatívy a vládnej podpory pracovalo sa na sprostredkovaní pracovních síl medzi západom a východom, na riešenie problému emigrácie do Ameriky s celým sociálno-politickým komplexom ohľadov, ktoré s týmito otázkami súvisia.
Na južných končinách Slovenska, kde vo veľkom počte žijú aj naši inojazyční spoluobčania, založenie tak veľkej hospodárskej organizácie, ako po horepovedanom, tvorí bratislavská burza veľmi vážné politikum.
Všetko naše úsilie musí smerovať i naších inojazyčných spoluobčanov v dnešnejšej dobe komplikovaného problému života, postaviť na dobrý, zdravý, hmotný podklad.
Nutno dokázať, že o nich pečujeme, že ich blaho nám na srdci leží.
Jedine vnútornou, mravnou silou hospodárskej penetrácie, ako to vidíme v západných krajoch a v Amerike, taktiež čestnou konstruktívnou činnosťou môžeme získať ich duše našej štátnej myšlienke.
Bratislavská burza stojí tedy pod veľkou šľachetnou devízou sblíženia a sbratrenia sa národov a tým slúžiac zmedzinárodneniu hospodárstva, úľave poválečných bied, bude konať vážnu úlohu v rekonstrukcii stredovýchodnej Europy.
Srdce patriota nič nemôže tak zohriať, nič každého tak presvedčiť o veľkej budúcnosti našej republiky, ako tento nezadržateľný vývin Bratislavy. - My vidíme, ako sa naša pozícia na Dunaji, vďaka syntetickej systematickej činnosti celého jednotného čs. národa so dňa na deň sosilňuje. Ako jednu veľkú koncepciu po druhej, tedy aj burzu na tomto historickom bode svetovej dopravy možno preto uskutočniť, lebo to mesto so zázemím Moravy a Čiech a so Slovenskom obsahuje všetky zdravé predpoklady ohromného vývinu.
Už dnes môže vidieť duševné oko, že práve Bratislava, historický pojem nášho uponíženia, stane sa jasným symbolom, našej veľkej medzinárodnej váhy a zdatnosti.
Lež všetky veľké inštitúcie, ktoré konceptívny genius čs. národa v Bratislave z ničoho vytvorí, musia niesť ráz a rúcho dnešňajšej veľkej doby. Musia byť posudzované z toho vysokého zorného úhla, že uzrely sveta pod veľkým znakom revolúcie, ktorá nám doniesla slobodu.
Ony všetky musia slúžiť veľkému ideálu sociálneho vyrovnania. V nich musí panovať duch spravedlnosti, kulantnosti a voľnosti, lebo len tento duch môže doniesť nášmu hospodárskemu životu a snahám kýžené požehnanie.
Odporúčam návrh zákona prijať.
(Výborně!)