Školstvo na Slovensku dirigujú vlastne zemskí inšpektori. Máme ich snaď celkom 4, neviem presne. Ale ani jeden nenie Slovák. Pýtam sa, môžu títo pánovia, ktorí prišli celkom na terra incognita, na celkom neznámu zem, mať ponetie o slovenských školských pomeroch a o smýšlaní slovenskej duše? Ja len tvrdím, že slovenským školským pomerom nerozumejú. Ctím a vážim si ich, doma môžu oni vynikať, ale prosím, na Slovensku mali by školy spravovať slovenskí pedagogovia, ktorí sú k tej službe spôsobilí. To je náš prvý požiadavok, otázka inšpektorská. Otázka táto nie je dosiaľ riešená. Ačkoľvek máme školných inšpektorov, nevedia títo, čo vlastne dnes sú, či budú ďalej inšpektormi, alebo musia sa vrátiť na svoje staré učiteľské miesta. Ja bych pánu ministrovi odporučoval, aby pred vyriešením tejto otázky vypísal na všetky slovenské školské inšpektorstvá súbehy, nech sa na tieto súbehy prihlásia slovenskí učitelia, a aby za všetkých tých správcov, to je vedúcich ľudí vo slovenskom školstvu boli výlučne menovaní Slováci. Chce-li mať štát dobrých inšpektorov, musí zariadiť pre týchto inšpektorov kursy, lebo dosiaľ títo inšpektori boli jednoduše poslaní z venkovských škôl na miesta inšpektorské a prišli do úradu nemajúce tušenia, jak sa majú hýbať, či na ľavo, alebo na pravo, nebo neviem jak. Oni musejú viesť vážné úrady, aniž by bola vláda im dala pokynov a smernice. Ja som svojho času vládu v Žiline upozornil na to, ovšem keď som to povedal, tieto moje návrhy nič neplatily.
Najväčšia urážka na Slovensku týka sa učiteľstva. Možná, že sa mýlim a že nie som tak dobre informovaný, ale na slovenských preparandiach nemáme snáď jednoho cvičného učiteľa Slováka, čož je urážka slovenského učiteľstva. Myslíte-li, pánovia, že snáď tým tempom môžete vyučovať na Slovensku v Terchovej na Turzovke ako v Prahe? To ste na omýlu. Kto sa k Slovensku nepriklonil, kto slovenské pomery nepoznal, kto slovenskú dušu nepochopil, nech tam neide. Slovenské kopce a vrchy sa prevrátiť nedajú a tisícročná prastará mentalita slovenského národa sa vyvrátiť neviem akými kulturnými smery a hesly nedá. Tá je tak hlboká, jako keby niekto chcel vytrhnúť chren. Vytrhne ho, ale koreň tam zostane. To je ten Slovák.
Prejďeme ďalej na otázku profesorskú. Máme diplomovaných profesorov na Slovensku. Prosil bych pána ministra, aby mi dal po týchto debatách, ako sa to deje v iných parlamentoch, kde minister reaguje na vážne reči poslancov, odpoveď, prečo títo nemajú posiaľ definitívu a sú to diplomovaní profesori. Kde je tá závažná príčina, pre ktorú títo kvalifikovaní ľudia ešte dosiaľ nevedia, čí sú?
Jedna veľká tajnosť je schovaná na Slovensku, o čom snáď, hádam, v Čechách nevedia. Keď niektorý slovenský profesor chce sa dať vymenovať, to musí napred ovládať dôveru profesorského sboru, ktorý na teraz, ako je známe, z väčša vlastne z Čechov je sostavený. Je-li Slovák trochu iného politického presvedčenia, smýšlania, ako oní, konferencia profesorská kandiduje terno a Slováka dá naposled alebo ho vôbec nekandiduje. Pánovia moji, to je veľmi povážlivý smer. Bude-li ten Slovák čuť, že len od milosti Čechov závisí na jeho vlastnej zemi, na Slovensku, potom, pánovia, nemluvme o bratrskej láske. Škoda je sa nám zakrývať, ako vám by to zle padalo, keby sa tak v českých zemiach robilo, tak tým horšie to padne tým, ktorí sa v osvobodení lepší život mienili dosiahnuť, ako ho majú. Ja sa pýtam, keď konferencia kandiduje, kde je vlastne tá ľudovláda tých Slovákov, kde že je vlastne rozhodujúce právo? Pánovia moji, keď prevrat došiel, mysleli sme, no teraz si už rozkážeme na našej zemi. Dnes sme ale nie pánmi svojej veci. Brat je brat, ale to jedno vieme, že naši roľníci majú porekadlo: Keď mi brat začne brázdu odorávať, tu celú zem preprocesuje len preto, že mu to brat robí, a nedovolí, aby mu ju brat odorával.
Vo školských referátoch, kde by Slováci mali na osudoch učiteľstva a profesorstva rozhodovať, tam Slovák nerozhoduje, tam je Slovák len podriadeným úradníkom, tam rozhodujú exponovaní českí pánovia. Ja som sa pýtal, či by sa na Slovensku nebolo našlo 5 alebo 10 Slovákov, ktorí by umeli zastávať vedúce miesto? A musíme sa ocitnúť v tom povedomí, že nás ako takých baránkov alebo neschopných, jednoduše ako také stádo poháňajú tak, že to ani dôstojnosť národa nedovoľuje. Je to urážka, ktorú človek inteligentný cíti, ale tiež srdce ľudu, ktorý to vidí, nenávisťou sa naplňuje. Školský referát, v ktorom by mal slovenský duch panovať, tam slovenský duch nepanuje. Slovenský duch panuje pri práci dolov, ale kde sa velí, kde sa rozkazuje, tam je náter český. Nie je ten duch opravdivý, ktorý by mal byť v referáte. Tam je - riekneme si to uprímne - ako sme všetcia pozorovali, od prevratu duch protikresťanský, protináboženský. A ja myslím, že mnohí prišli ke zkušenostiam, že toto veľmi mnoho zloby a nenávisti zapríčinilo na Slovensku. Práve školský referát je ten, ktorý vždy hýbal Slovenskom, o ktorom sa najviac písalo, o jeho krivdách. Len jednu maličkú otázku vezmeme pred seba, jak udeľujú sa na Slovensku na pr. stipendiá. Je to smiešne, že by sa nenašiel dobrý Slovák v celom Slovensku, ktorý by s týmto stipendiom môhol disponovať. Lenže darmo človek žiada, darmo zdôrazňuje. Neplatí to nič a je to predsa jednoduchá vec. Ale, prosím, povedzme si pravdu: Slovák už len viac pochopenia a uznania má voči Slovákom nežli Čech, ktorý dnes prijde a už chce všetko prevrátiť za 24 hodín.
Tento školský referát do týchto čias je veľmi zanedbaný. Zemská školná stolica musí byť zreorganisovaná, a obsadená vynikajúcimi slovenskými pedagogy a vedúcimi ľudmi. Riešenie školskej otázky na Slovensku plnomocne musí prevziať slovenská zemská školná stolica. Praha slovenskej duši nedovedie pochopiť, robí prekotne, zdlhave, byrokraticky. Čo zákonom bolo zabezpečené, jako na pr. opatrovne, to jednoduchým nariadením zo dne 27. augusta, pod čís. 40321, jednoduše zrušil pán minister školstva. Toto nariadenie do zákonného riešenia je treba zrušiť. Veď tieto opatrovne iste boly zákonom zabezpečené a my dnes keď máme dobývať autority štátu, dnes jednoduše zákon ministerským nariadením chceme zrušiť. Vidím v tom nebezpečie pre budúcnosť pre jakékoľvek veci. Právo, ktoré je zákonom uznané a kde vlastne tieto existencie majú nárok na svoje pôžitky, nutno brániť voči štátu, keď tam sú 20 až 25 rokov účinkujúce osoby, ktoré len tak na ulicu vyhodiť nemožno. Ja varujem pred takýmíto nariadeniami.
Dnes práve v slovenských dedinách prosím, to je istá vec - chudobný ľud ponecháva svoje 4 až 5 ročné deti doma a ide na pole. Pamätujme, kto tie požiare, ktoré teraz boly na Slovensku, najviac zapríčinil. Zapríčinily ich 5 až 6 ročné deti, ktoré neboly sverené opatrovniam. A to je zrušené od 1. januára ministerským nariadením.
Ja bych toto nariadenie predbežne suspendoval, aby tá vec mohla byť uspokojive riešená.
Treba je zbyrokratisovanú školskú administráciu zjednodušiť. Palčivá potreba je zaviesť rychlé autonomné právo v rozhodování v prvom rade vo školskej otázke. Nejviac neporiadku sa tu stalo. Referát sa odvoláva na Prahu, Praha na referát, a kým človek vychodí jedon akt, musí cestovať pár rázy do Prahy, do Bratislavi a na koniec mu rieknú: nevieme, ale nelze vyhoveť.
Školská politika musí byť na Slovensku ryze slovenská. Sladkozvučná slovenčina sa musí uplatniť všade, a nie tak zvaná čechoslovenčina, ktorý pojem nejaký múdry pán vynašiel. Ľudia, ako prof. Prerovský, ktorý slovenskú reč za asiatickú vyhlašuje, musí zo Slovenska zmizeť a páni bratia Češi, keď sa chcú na Slovensku uplatniť a chcú tam zostať, nech sú donútení našej materčině sa dokonale naučiť. To bych prísne nariadil!
Rozpočet je úzkoprsý, málo dbá na budovanie ľudových škôl, na rozširovanie týchto škôl. Mnoho obcí je bez škôl, mnoho obcí máme preplnených. Ja bych menej hovoril o frázach laickej morálky, ale ja bych rozširoval školy, kde je 180 detí, a budoval by ích, kde ích vôbec ešte niet. Jedno sa veľmi zapomína na Slovensku, že pol páta roku nechodily deti za války do školy. Mladá generácia - to je veľmi smutný zjav - má mnoho analfabetov. Na vyučovanie týchto analfabetov by sa malo veľmi mnoho dbať.
Je treba budovať internáty pri učiteľských ústavoch, keď tam chodia deti najviac chudobných rodičov, musia drahé byty a drahé stravovanie platiť, takže chudobný človek nemôže dať dieťa ani na učiteľskú dráhu. Chudobnú školskú nadanú mládež je tedy treba na každý pád výdatne podporovať. Dosud je to na Slovensku nedostatočné. Maďarská vláda vedela to dobre a vedela si s tým získať všetkých, že dávala takrečeno zdarma stravu v školských internátoch. Dnes sa k tomu ťažko prijde.
V Košiciach na príklad je stredoškolský internát. Píše mi župan dr. Ruman: "Jestli sa nášmu košickému stredoškolskému internátu nedostane stálej, štátnym rozpočtom zabezpečenej podpory, nútení budeme ho rozpustiť a našich, v ňom vychovávaných 115 slovenských roľnických synkov domov poslať."
Kremnický ústav hluchonemých je treba rozšíriť, poneváč nemá kde umiestiť hluchonemých. (Předsednictví se ujal předseda Tomášek.)
Stredné školy sa zariaďujú k hyperprodukcii na Slovensku. My, pánovia, nepotrebujeme dnes takých škôl, ako to Maďari delali, nepotrebujeme úradníckeho štátu, nám je treba dbať zvlášte o odborné, gazdovské, priemyslové a kupecké školy, o ktorých rozpočet veľmi chudobne rozpráva. Do dnešného dňa mládež a vôbec Slováci sú zvlášte v hospodárskom a kupeckom obore veľmi zaostalí, my však v budúcnosti chceme docieliť toho, abysme mohli konkurovať s bratmi Čechmi i Nemcami, ktorí už také školy absolvovali a chcú nás v tom ohľade predstihnúť. K tomu nedovolíme, my to budeme dobiehať. To odborné školstvo treba budovať.
Tu sa pýtam ďalej na jednu vec, ktorá je úplne zapomenutá v rozpočtu štátnom, vysoká škola technická, respektíve vysoká škola lesnícka. Prosím, už v roku 1920 boly 2 ankéty, 25. června a 9. červenca. Obe ankéty quasi nariadily ministrovi, poneváč videly, že je toho potreba, aby už v roku 1921 začal budovať vysokú školu technickú na Slovensku, ale prosím, dosiaľ sa to nestalo. Tieto ankéty z dôvodov, že sa prevážná väčšina lesov na Slovensku nachádza, doporučovaly, aby sa začalo hneď odborom lesníckym, poneváč lesnícka akademia v Báňskej Štiavnici bola zrušená. Ja neviem, z akých príčin neprišlo to do rozpočtu, keď tieto 2 vážné ankety, na nichž už boly odborníci zo všech patričných resortov, ktorí to uznali za potrebné. To je prestižná otázka slovenská, ktorá z programu nemôže sa sňať, a toto my budeme dobývať do tých čias, kým to nezabezpečíme Slovensku. Naši študenti majú školovanie obtížne, keď na príklad v Brne je ich 34 a neviem koľko v Čechách, a predsa to bude lacnejšie, keď budú môcť doma študovať.
Na jednu veľmi vážnu vec bych chcel ešte pozornosť pána ministra vyzvať, a sice na písanie slovenských učebníc. V rozpočtu nenie na to bratý vážny zreteľ, je vzaté do rozpočtu na vydávanie slovenských kníh 50.000 K. Na školské knížnice sa asi pozabudlo - čo je veľkou chybou. Treba ze slovenských paedagogóv a vynikajucích literárnych pracovníkov do tých čias, kým slovenských učebníc nemáme, sostaviť stálu štátnu komisiu a poveriť s písaním učebníc. Dať im dovolenú a riadnu existenciu. Aprobáciu majú udelovať výlučne Slováci. Táto komisia má určiť obsah učebníc.
Osnovu slovenských škôl majú vypracovať rýdzi slovenskí vynikaví paedagógovia, ktorí toho ducha znajú. Protestujeme, aby vláda bez najpovolanejšieho rozhodovania, obídením a urazením reputácie slovenských paedagogických kruhov, akúkoľvek inú osnovu k upotrebeniu vyučovania v slovenských školách definitivne vydala.
Sbierka zákonov a nariadení ako aj všetky úradné časopisy, týkajúce sa slovenských vecí, nech sú vydávané v slovenskej reči. Zkušebné komisie učiteľov pri doplňujúcich zkúškach musia byť sostavované zo samých Slovákov. Slovom, treba na Slovensku rydzú slovenskú školskú politiku zaviesť, takú, z ktorej nebude vyvierať nenávisť a nespokojnosť, ale ku ktorej bude sa slovenský národ plnou dôverou chovať. A to sa len vtedy docieli - keď národ presvedčí sa, že školy a všetky kultúrné ustanovizne i s učiteľmi a funkcionármi v tom duchu budú pracovať, akého si vo školách slovenský národ z hlbín srdca praje.
Slovensku patrí rydzoslovenská kresťanská kultúra, zodpovedavá jeho prastarej mentalite. Dokiaľ mu tejto republika nedopraje, národ slovenský spokojný nebude a potom nech sa nikto nepýta, odkiaľ vyviera nenávisť proti českej kultúre a Čechom.
Slovensko potrebuje autonomie,
aby sa mohlo svojrázne, panensky vyvinovať. (Výborně! Potlesk.)