Předseda (zvoní): Slovo má dále pan posl. dr. Lehnert. (Hlasy: Není přítomen!)
Není přítomen. Ztrácí slovo.
Slovo má pan posl. dr. Körmendy-Ékes.
Posl. dr. Körmendy-Ékes (maďarsky): Veľavážené dámy a pánovia! Nič by nemohlo lepšie dokumentovať nedokonalosť tunajšieho tak zvaného parlamentarismu jako to, že keď tento parlament i tak len kdytedy svolaný, musí štátny rozpočet prejednať, čo je obyčajne vo všetkých parlamentoch sveta príležitosťou k tomu, aby členovia zákonodárstva podrobili činnosť vlády všeobecnej a podrobnej kritike, tu vo všeobecnej a podrobnej debate poskytuje sa rečníkom k predneseniu ich rečí iba na minuty vypočítaná doba. (Předsednictví převzal místopředseda inž. Botto.)
Som skutočne v rozpakoch, čo mám predniesť v tejto tak na krátko vymeranej dobe. Naše gravameny v takejto dobe nemôhol bych uviesť ani v telegrafickom štylu, a veru keď je niekto, kto by tu potreboval príležitosť ku kritike, tak sme to my, poneváč my máme len jednu možnosť k vysloveniu našej mienky, a to je slovo v parlamente. Doma nemôžeme predniesť ani slova, lebo každé shromaždenie nám zakazujú, nemôžeme písať ani slova, bo každý článok nám až do nesrozumiteľnosti zcensurujú. Censúra, ktorá je u nás v rukách osôb duchom chudobných, vymazala i tie moje telegramy, ktoré som zaslal presidentovi republiky a ministerskému predsedovi a ba ešte i telegrafické odpovede pánom ministerským predsedou mne zaslané.
Prevádzanie vrchnostenských práv na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi je tak násilné, utlačovanie je tak nestydato nezahalené, jako keby sa úrady sami chcely pretrumfovať v tom, že ktorý sa odváži ísť ďálej v nerespektovaní minoritných práv a v sústavnom zabavování práv. Som donútený veriť, že o tom, čo sa na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi deje, nie je informována ani vláda, ani česká verejnosť, poneváč u vážnych činiteľov nemôžem predpokladať toľko zlosti a nenávisti, jaká sa javí v úradných opatreniach oproti nám používaných.
O vrchnostiach na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi som už raz konstatoval v tejto snemovni, že sú to činitelia, ktorí budia a rozširujú hnus a ošklivosť. Vy ste sa trochu zasmáli, a tým bola vec vybavená. Avšak pomery sa nezlepšily, ale sa práve zhoršily. Od doby plnej moci Džingiskhána Mičuru šlapanie práv už vôbec žiadnych medzí nezná. Na Slovensku, ale i v Podkarpatskom Rusku systematicky ničia každú maďarskú institúciu. Nestačí to, že počínajúc od autonomie obcí až do konca všetky autonomné sbory, ku pr. komory atd. sú zrušené, ale každý faktor, ktorý by môhol byť povolaným tlumočníkom prejavu vôle obecenstva, odsúdený je k nemote, a vo miestach volených úradníkov disponujú pomermy neobeznalí cudzinci obecenstvu na krk posadení. Zrušené sú i maďarské literárne spolky a jednotlivé kasína a darmo očakávame, aby boly schválené stanovy sväzu maďarského ľudu alebo maďarského divadeľného spolku, ale najnovšie zrušujú už i gazdovské spolky rad radom. A čo sa so stranou kresťansko-sociálnou, jej vedúcimi orgány, funkcionármi, organizáciami a časopismi deje, to prekoná všetky opatrenia, ktoré si vôbec cársky despotismus bárskedy dovolil. Už sme na tom, že naších ľudí zlapajú ako psôv, sme "Vogelfrei" v najužšom smysle slova, ba ešte i naše miestnosti nám zrekvirujú, ako sa stalo v týchto dňoch v Prešove.
Vydávanie novín "Esti Ujság" na rozkaz ministra-plnomocníka zakázali s odôvodnením, že napísaly protištátny článok u príležitosti benátskej konferencie. Zákaz bol prevedený ústne s veľkým policajným aparátom a zapečatením miestností. A keď sme potom poukázali na to, že noviny ani pred, ani po, ani v dobe benátskej konferencie pre stávku tlačiarov nevychádzaly, nuž bolo veľké zarazenie a chvátanie a koniec piesne je, že zakazovací výnos písomne dostať nemôžeme, noviny však ovšem vychádzať nemôžu. Typický prípad, kde môže človek podať ponos u soľného úradu.
Vo spojení s mobilisáciou zatkli tých najlepších ľudí maďarskej spoločnosti. Už-už sa začínali stydeť tí, ktorí boli ešte na slobode. Pán ministerský predseda to uznávam s ochotou - bol tak laskavý postarať sa o prepustenie jednej časti uväznených. Avšak pýtam sa, prečo muselo toľko počestných ľudí prez 9 dní, ba niektorí i po dlhšiu dobu, v žalári sedeť? Veď maďarské obyvateľstvo za mobilisácie nezavdalo príčinu k takémuto opatreniu. Srovnám-li to človečenské zachovanie sa obyvateľstva obcí okolia Košického, z e vo veľkých deputáciach žiadalo o prepustenie uväznených Maďarov, s krátkozrakým a zároveň neľudským stanoviskom slovenských velikánov v bratislavskom ministerstve a v čele periferiálnych úradov trónujúcich, nutno mi konštatovať, že slovenský páni a spolu s nimi tiež inteligenti, ktorí proti tomuto nerozumnému zbrutalisovaniu ani slova nemali - sa môžu hanbiť.
A bolo by už na čase, aby sa v politike voči nám robenej už konečne uplatnila príslušnými činitelmi už uznaná zkusenosť z predošlých troch rokov, že maďarský ľud udusiac v sebe nesmiernú boľast nad ztratou svojej tisícročnej vlasti, so striezlivým umiernením vpravil sa do nových pomerov a že v každom ohľade príkladne sa zachoval až do dnes.
S týmto ľudom, s jeho intelligenciou a s jeho všetkými instituciami zachádzať tak, ako sa to dialo dosiaľ - nehľadiac na to, že je to hlúpy systém - je stonásobnou nespravedlivosťou, lebo my sme zo včera na dnes vpadli medzi pomery nám úplne cudzé, o ktorých sa nám nikdy ani nezdálo, ktoré nikto netušil, a tu chcú oproti nám zo včera na dnes na celej čiare administratívy používať takej reči, ktorej nielen my, ale ani slovenské obyvateľstvo nerozumie. Darmo je jazykový zákon, darmo ochrana menšín, ani ja čo poslanec nie som vstave dokázať to, abych na moje maďarské podanie dostal od úradov - či už od riaditeľstva železníc, či od riaditeľstva pošt alebo od vojenského veliteľstva - maďarské vybavenie. Po celé dni musím nosiť vo vačku takéto písmo, kým najdem niekoho, kto mi to zhruba preloží.
A vy si myslíte, že sa my s takýmto nerešpektovaním minoritných práv môžeme uspokojiť? Nie, pánovia! Mierová smluva obsahuje tiež ustanovenia, ktoré nás chránia. A platí-li jedna polovica smluvy, platí aj druhá. A hľadáme-li marne nápravu u vás, pojdeme pred verejnosť do cudziny a pred sväz národov.
Vy nemôžete riecť, že sme neboli dosť trpezliví, nemôžete riecť, že sme neboli dosť loyálni.
Vy ste túto demokratickou menovanú republiku v skutku pošpľhali a zponížili tým, že ste z nej utvorili následkom nášho podozrievania štát policajný, v ktorom cabinet noir, agent provocateur, detektiv a špiclovský system tropí svoje orgie. Avšak čo je výsledkom všetkých neustálych policajných a četníckych patrolovaní, bytových prehliadok, zatýkaní, pátraní, prehliadok dopisov, tajných udavačství, poličkov železnou rukavicou, vyviazaní a ostatných demokratických metod týchto troch rokov? Veľké nič! Tiež kresťansko-sociálnu stranu chceli by obviňovať irredentismom. Ovšem bez výsledku, bo kde ničoho niet, tam nič nehľadaj; ale špiclovský system vedie sa preto ďalej a dokiaľ bude špicel, bude i podozrievateľ i podozrelý, bo ti mnohí naničhodnici musia sa už len dajako uplatniť, nuž vyrábaju, básnia, vysnievajú a nalúhajú podozrenia. A koľko vysnených podozrení, aspoň toľko je zatknutí, lebo system ochrany osobnej svobody je v tejto republike neznámy.
Zásada striezlivej uznanlivosti, spravodlivosti a rovnej miery pre každého, podobne záujmy vnútornej konsolidácie republiky vyžadovaly by si, aby prenasledovania prestaly a uplatnila sa zásada suum cuique.
Vy musíte voľky-nevoľky počítať s tým, že keď už k republike pripojené bolo 22% územia bývalého Uhorska a na ňom viac ako jedon millión Maďarov, že z toho dôsledujú isté nezbytné konsekvencie. Musíte sa spriateliť s tým, že na tomto území zo včera na dnes všetko obrátiť nemožno. Vy ste dosiaľ nepočítali s tým fysickým zákonom, ktorý sa zove vis inertiae. Bežím-li s vrchu dole, kebych ako chcel, nemôžem sa zaraz zastaviť pod jeho úbočím, poneváč sila táto ma strhne sebou. Sila tisíciletých sponôk bude ešte dlho účinkovať, ba povšimnúc si zemepisné a hospodárske pomery Slovenska a Podkarpatskej Rusi ona ani úplne zmizeť nikdy nemôže.
Táto republika je ostatne typickým národnostným štátom, ktorý naprosto nemôže byť konsolidovaný dotiaľ, kým nesplní oprávnené nároky národných menšín a kým nebude uctievať ich národnú citlivosť.
Pána ministerského predsedu Beneša nazvali českým Bismarkom. Nehľadiac k tomu, že udelovanie takýchto titulov má byť vyhradené dejinám, ja v jeho politike prezatým nenachádzam práve tú essenciu politiky Bismarkovej, ktorá vynikala v šikovnom sústreďovaní vnútorných síl a vo stvorení nemeckej jednoty a bola základnou celej politiky Bismarkovej. To, že jeho meno začína tiež veľkým B, je ešte nedostatočným podkladom analogie, a čo sa jeho zahraničnej politiky týče, tá mohla mať efemérny úspech, avšak dľa môjho skrovného názoru za touto politikou žiadnej reality nieto. V takej krajine, ktorá s toľkými vnútornými nesnádzami zápasí, kde sú ešte dnes národnostné kontrasty, ktoré zdajú sa byť nezdolateľnými, kde - počitáme-li správne nespokojných Slovákov medzi utlačované menšiny - sú národné menšiny vo väčšine, tam vystupovať, jakožto smerodatný činiteľ v politike zahraničnej a hrať zástoj Bismarka možno iba dotiaľ, dokiaľ sa nenazrie poza chrbát tejto šablou rinčiacej diplomácie.
Mobilisačný rozkaz z príležitosti príchodu kráľa Karola bolo jednak nepríslušným zasiahnutím a zároveň netaktnosťou voči jednému milliónu tunajších Maďarov, avšak jednak i netaktnosťou voči Veľkej Dohode, ktorá ovšem na to príslušnú odpoveď dala tým, že hradenie mobilisačného nákladu uvalila na šíju republiky. Avšak hlavne bola mobilisácia pochybená preto, poneváč bola verejným doznaním slabosti a vnútornej nemohútnosti a zároveň neutajiteľnou ohromnou nedôverou voči slovenskému, údajne "svojich okovov" osvobodenému ľudu. A nadovšetko bola ona zbytočná, poneváč vo chvíli mobilisačného rozkazu celá akcia kráľa Karola bola už odzbrojená a on sám bol už zajatcom.
Pán ministerský predseda používa vo svojom exposé výrazu, že priame ultimátum maďarskej vláde nedal. Vari dal indirektné? Čo máme pod tým rozumeť? Zkadiaľ vzaly tedy Pražské listy požiadavky, ktoré boly v tom údajnom ultimátume do podrobna uvedené?
Občianstvo republiky predsa len môže nároky činiť na to, aby v tejto otázke jasne videlo, poneváč dozvedeť sa to, kto zapríčinil tie výlohy mobilisačné, má právo azda i ten, kto tieto trovy nesie.
Exposé pána ministerského predsedu obviňuje maďarskú vládu dvojfarebnou politikou. Tomu jasne protirečia 1. faktá, poneváč maďarská vláda riešila otázku Karlovu v oboru vlastnej pôsobnosti, 2. protirečí tomu i to, že veľmoci vyslovily vďaky maďarskej vláde za rychlé a energické vybavenie otázky Karlovej.
Bolo by žáducné, keby ministerský predseda nebol predložil snemovni prevedene diplomatické vyjednávania iba vo výtahu, ale každý patričný akt, tedy i ten, v ktorom veľmoci zamietly nároky na zaplatenie mobilisačných výloh Maďarskom, lebo práve toto by bolo poplatných občanov republiky najviac zaujímalo. Dľa môjho najskrovnejšieho konštatovania zpôsobila politika pána ministerského predsedu, ktorú v tejto záležitosti sledoval, republike tri významné škody:
1. to, že sa postavil proti politike Veľkej dohody,
2. že práve následkom toho musí niesť obrovské náklady mobilisácie,
3. že svojim počínaním zkazil pomer s Maďarskom, čo - nehľadiac k ničomu inému - je so stanoviska hospodárskeho v najvyššom stupni poľutovania hodné.
Ďalší dôkaz diplomatického neúspechu pána ministerského predsedu v tejto veci je, že zlyhaly vyhrážky odoznevšie tu zároveň s prizvukovaním mobilisácie, že vraj Maďarsko ztratí svoje benátske výdobytky. O tom držal pán ministerský predseda za vhodné práve tak mlčať, ako o výlohách mobilisácie.
Štýl diplomatický hodí sa k tomu, aby blamáž bola vylíčená ako úspech a ja vďačne prijímam exposé pána min. predsedu za šikovne sosnovovaný štylistický úkol, avšak blamáž za úspech neprijímam. Poneváč nehľadiac na to, že by tu mohla byť reč čo len o jeden vlások úspechu, ktorý by môhol byť pripísaný Benešovskej politike a mobilisačnému rozkazu, ba práve naopak, tou zjavnou nervositou a bezúčelným nariadením mobilizácie bola prezradená iba vnútorná chudoba. Keby tento štát representoval vnútornú silu, ktorú by mal representovať štát so 14 millióny obyvateľov, požívajúci sympatie svôjho ľudu, v tomto prípade - vzhľadom obzvlášte na spojencov zastúpených v Malej Dohode bolo by akiste zbytočným vystúpiť s takým veľkým aparátom proti tomu dnešnému malému 7 milliónov obyvateľov počítajúcemu Maďarsku, ktoré nemobilisovalo ani len svoje hasičstvo. Fakt sám, že to republika predsa učinila, je veľkým mravným úspechom Maďarska, poneváč stalo sa celému svetu zjavným, že prítažlivosť, ktorou pôsobí Maďarsko obviňované brutálnym utlačovaním národností na územia jemu odejmuté, - práve tí ocenili v tej najväčšiej miere, ktorí sľubovali na týchto územiach zemský raj obyvateľom z pod "tisíciletého jarma" vyslobodeným.
Môj kol. Lodgman vo včerajšiej skvelej reči svojej krásnými vývodmi dokázal, jak diametrálne prieči sa demokracii, zasahuje-li niektorý štát do záležitosti iného štátu, akú štátnu formu si má zvoliť alebo na trón koho posadiť.
K týmto na železnej logike založeným vývodom zaiste nemám čo pridať, obmedzujem sa iba na konštatovanie toho, že nieto väčšieho podvodu na tomto svete, nežli tvrdiť, že monarchistická štátna forma demokraciu vylučuje alebo že ju republikánska forma v sebe involvuje. Že uskutočnenie hodnôt v pôjmu demokracie zahrnutých nemá so štátnou formou nič spoločného, o tom dostatočne svedčia severné královstvá, kde je demokracia, a republika Československá, kde niet demokracie, len sa o nej reční. Demokracia znamená vládu ľudu, uplatnenie vôle ľudu a ľudom volených funkcionárov. V krajine, kde sú všetky činitelia vhodné k uplatneniu vôle ľudu, to je všetky autonomné sbory zrušené, kde starostov až do posledného podrychtára menuje vláda, kde tlačovej slobody a shromažďovacieho práva niet, ale kde sú iba četníci a špiclovia, tam nech nehovorí nikto o demokracii, bo už i vzpomínanie demokracie tuná bolo by podvodom.
Ako môže sociálne-demokratická strana so svojim o demokracii utvoreným názorom srovnávať to, že podporuje tých, ktorí pod menom demokratickej republiky utvorili štát policajný a chcú ho udržať, ako sa môže pridať ku takému smeru, ktorý šlape po právach národných menšín, ťažko je pochopiť tomu, ktorý už v živote počul o falošných heslách a o ich bezcennosti.
Ja za predavača salámov uznávam len toho, kto salámy fakticky predáva; kto o salámoch iba vykrikuje, avšak predáva niečo iné, toho pokladám za podvodníka.
Včera veľa slov tu padlo v kruhu
nemeckých sociálnych demokratov o dnešnej maďarskej demokracii.
O tom by sa dalo mnoho mluviť. Ale mám za to, že k tomu, aby sa
môhol tu v Čechoslovákii spravodlivý úsudok utvoriť o tom, čo
sa hentam dnes deje, bolo by bezpodmienečne zapotreba, aby i táto
republika drieve ztratila 58% svojho územia, potom aby prešla
takým Kún-Bélovským režimom, spojeným s výdatnými hromadnými šibeniciami,
gajdešom a terroristickými chlapci, a napokon aby bola navštívená
takým rumunským obsadením a vyrabovaním...
Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Za výraz, ktorého použil pán poslanec, volám ho k poriadku.
Posl. dr. Körmendy-Ékes (pokračuje): ... až potom a jedine potom budú tuná páni v takej fysickej a duševnej disposícii, aby si utvorili o dnešnej maďarskej demokracii a vôbec o tamných pomeroch správny a spravodlivý úsudok. Ráčte tedy len počkať na 3-hodinový vlak. A do tej doby kochajte sa v tunajšiej výšpopsanej demokracii alebo v rajských rozkošiach ľudovej svobody v Rusku.
Spáchal bych opomenutie, kebych niekoľkými slovy nereflektoval na tie prudké výkriky, ktoré odznely z úst cteného kolegu poslanca Hlinku proti maďarstvu. Že to tisíciročie maďarské nadpánstvo nebolo tak hrozné, ako to tvrdíte vy, dokazuje fakt, že bratia Slováci, chvala Bohu, vydržali to pekne, ani nezlomene ani neztenčene. Za tisíc rokov ani jedinej dedinky neztratili; že ctený kolega Hlinka a ešte niektorí museli podstúpiť žalár, toho naozaj uprimne ľutujem, poneváč ja cítim iba úctu voči takým mužom, ktorí sa zastanú svojej rasy. Ale nech vám slúží k úteche, že Československá republika za každého žalárovaného Slováka zavrela najmenej 500 Maďarov, a o veľa viac, snáď stokrát toľko maďarských kulturných institucií zabila, než koľko takých slovenských institúcií vôbec jestvovalo. A túto výdatnú odvetu nerozvrhla si republika na tisíc rokov, ale - azda z odôvodnenej opatrnosti - vykonala ju za 2 1/2 rokov. A mimo to poslúžila ešte s tým prídavkom, že kým maďarský štát ani jediného Slováka nepripravil o chleba, republika táto priviedla tisíce úradníckych rodín na žobrácku palicu. (Posl. dr. Markovič: Vy mu toho chleba nedáte!) My si tedy zaiste kavaliersky počíname, keď riekneme, že teraz už quitt a buďme rozumní. Toto kavalierstvo musíte vy bezpodmienečne uznať, uvážite-li to, že na spáchaní tých gravamenov je maďarský ľud práve tak nevinen, ako sú naši statoční bratia Slováci nevinní na bezpráviach na nás spáchaných. Bezprávia nepáše ľud, ale džingischáni. Títo sa menujú niekdy Desiderom Bánfym, indy Šrobárom, niekedy zas Mičurom.
Na obranu maďarského ľudu, čiže
dôkazom absolutnej jeho neviny uvediem ešte jednu okolnosť, a
to je tá, že vlády, ktorýchž národnostnú politiku vy zatracujete,
nenadobudly parlamentnej väčšiny na základe hlasov maďarského
ľudu. Mamelukov volili národnosti, úradníci a konjunkturálni židia.
Veľká väčšina maďarského ľudu posielala do parlamentu opozíciu.
Keď sa dostala strana práce s takou ozrutnou väčšinou do parlamentu,
i tehdy dostala opozícia o 42.000 hlasov viacej, ako strana práce;
ale ovšem v rumunskej Abrudbáne volilo 155 voličov a v maďarskom
Hajduszoboszló 16.000 voličov jednoho poslanca. Jedine toto tendenciósne
rozdelenie volebných okresov dostatočne dokazuje, že Maďarsko
nebolo spravované podľa vôle ľudu maďarského ani ho nechceli podľa
toho spravovať, poneváč keby toho boli chceli, neboli by neúmerným
rozdelením volebných okresov vplývali na spravodlivé prejavenie
vôle maďarského ľudu. To bol už výstrelok rakúskej centralistickej
politiky. Avšak nevybočujme na kolaje pobočné. A i v tunajšiej
politike vráťme sa na správnu kolaj. Veľa pomsty škodí i v tom
prípade, keď je ona oprávnená.
Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Upozorňujem pána rečníka, aby skončil.
Posl. dr. Körmendy-Ékes (pokračuje): Porozumejte tomu, že štát možno bodákmi stvoriť, ba v prípadoch priaznivých i bez bodákov, avšak na bodákoch sedeť nemožno. A ani rôznorakými demokratickými heslami prevádzaný švindel nedá sa trvale udržať. A vzpomente si na to, že ten dobromyselný, statočný slovenský ľud, ktorý chodí v deputáciach, aby vyslobodil bez viny zatknutých maďarov, môže vám dať pri voľbách takú odpoveď, že z džingischánov budú pidimužíci.
Prečo chovajú veľké massy slovenského ľudu ešte i dnes sympatiu voči Maďarstvu, to rozluštil so ctihodnou objektivitou bývalý rakúsky ministerský president Hussarek vo svojom článku "Die Westungarische Frage", ktorý vyšiel vo viedeňskom, na úrovni doby stojacom časopise "Das neue Reich". V tomto článku Hussarek konštatuje, že zpomedzi národov Evropy len jeden jediný, a to maďarský národ sa vyznal v umení pripútať k sebe s vrelými city srdca svých nemaďarských spoluobčanov. (Různé výkřiky. Hluk.)
Snažte sa i vy tomuto umeniu sa naučiť, bo dokým tak neučiníte, dotiaľ v tejto republike, ktorá má tak rôznoraké obyvateľstvo, o pravej konsolidácii nemôže byť reči a dotiaľ ani vás nemôžeme uznať za pravý štátotvorný národ, ale iba za patzerov, ktorí prezatým s veľkým šťastím v kalnej vode lovia, alebo, - abych použil parlamentárnejšieho výrazu - že dilettantov, ktorí nie sú vstave postaviť do služieb konsolidácie tie veľké morálné hodnoty, ktoré môžu byť upotrebené. Odstráňte prekážky, ktoré stoja v ceste porozumeniu a odstráňte ducha nenávisti.
Nastúpte cestu, na ktorú ste sa
v mierovej smluve pred celým svetom zaviazali. Je to pre vás a
s vášho stanoviska otázka národnej česti a zároveň podmienka "sine
qua non" jestvovania republiky. Rozpočet neprijímam. (Potlesk
maďarských poslanců.)
Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Slovo ďalej má pán posl. Hummelhans.
Posl. Hummelhans: Slavná sněmovno! Předseda této sněmovny při zahájení zasedání vřelými slovy vítal konání odzbrojovací konference ve Washingtoně. Jest jistě na místě, aby při debatě o rozpočtu ministerstva nár. obrany bylo zdůrazněno, že my, sociální demokraté, tuto konferenci rovněž co nejvřeleji pozdravujeme, jelikož jest to první krok směřující k, tomu, aby pracováno bylo na prostředcích, jimiž bychom se přiblížili k odstranění toho, co všecky státy strašlivě zatěžuje: ozbrojeného míru. Strana naše jistě učiní kroky, aby byla dána příležitost dělnickým zástupcům všech národů, aby o otázce odzbrojení bylo promluveno nejbližší doby důrazné slovo. Naše strana staví se vždy na přední místo tam, kde se jedná o odstranění politického a hospodářského útlaku pracujících tříd a celého národa. Tíživým balvanem na bedrách občanů tohoto státu jsou výdaje na vydržování stálé armády. Z historie naší strany je známo, že se stavěla ve starém Rakousku vždy proti povolování břemen válečných. Ani dnes nejsme nikterak nadšeni, musí-li náš stát, aby uhájil svou existenci, vydržovati stálou armádu. Konečný cíl ozbrojené moci státu vidíme v milici. Výraz tomu jsme dali při sdělávání branného zákona, kde k našemu nátlaku se stalo, že byl vsunut do § 1 branného zákona pasus o milici. Víme, že zřízení miliční má mnoho zjevných i tajných nepřátel. Jsme však přesvědčeni, že k němu náš stát dospěje, k čemuž budeme se přičiňovati ze všech sil.
Za schválení rozpočtu na rok 1921 bylo z různých stran proti nám útočeno. Posledními událostmi - puč Karla Habsburka - bylo nám dáno plné zadostiučinění. Byli jsme připraveni k odražení útoku na existenci našeho státu, ba celé střední Evropy a udržení míru. Po odražení tohoto nebezpečí a po sjednání hospodářských úmluv se sousedními státy, poslední doby s Polskem a Ruskem, a po uvážení stavu v jednotlivých státech přicházíme k přesvědčení, že nebude možno a že nebude nutno, aby byly vydržovány tak početné stálé armády a že musí býti přikročeno k pozvolnému jich zmenšování. Konference washingtonská jest prvním krokem k tomu, lidstvo přichází k poznání, že nemohou býti spory vzniklé mezi jednotlivými národy luštěny způsobem krvavým - následky světové války s dostatek nás o tom poučují - nýbrž že záležitosti takové budou vyrovnávány smírčími soudy.
Není však možno tuto otázku luštiti jenom theoreticky a je třeba přikročiti také k činům. Mírový stav naší armády je 150.000 mužů. Již při sdělávání branného zákona bylo poukazováno, že by nám stačilo 80.000, vzhledem však k tehdejší situaci bylo dáno svolení ke 150.000. Dnes však možno vážně uvažovati o tom, aby tento stav vzhledem k situaci, vzhledem ke vnitřním poměrům našim stlačen byl na číslici 80.000. Rovněž je možno i presenční službu ze dvou roků snížiti na 14 měsíců ne teprve po 3 letech, ale již nyní. Ministerstvo může poskytovati, nežli se tak stane cestou zákonnou, dovolené a tím nejen umožniti navrácení asi 50 tisíc zdatných pracovníků produktivní práci, ale i ušetřiti stát vydání nejméně 1 miliardy ročně, nehledě k výtěžku práce oněch 50 tisíc mužů a ušetření jiných výdajů. Bude na nás všech, aby tento první krok byl co nejdříve učiněn a za ním aby následovaly další, abychom více a více přicházeli k poznání, že možno zavésti stav miliční a že zbraň v rukou občana této republiky nebude zbraní, která by se obracela proti svobodám tohoto státu, nýbrž že občan žárlivě bude střežiti neporušitelnost tohoto státu a bude ochoten každé chvíle postaviti se proti tomu, kdo by chtěl rušiti klid a mír v naší zemi. Chceme klid a mír ve svém státě bez stálé ozbrojené moci a budeme pracovat k tomu, aby tak bylo ve všech sousedních státech.
Dnes však ještě musíme jednati o rozpočtu na příští rok, což nevylučuje, abychom v dříve naznačených směrech co nejúsilovněji pracovali. Jest však povinností naší, kteří máme bdíti nad správným hospodářstvím státním, abychom rozpočet objektivně posuzovali a snažili se přivoditi nápravu tam, kde toho jest třeba, aby břemena, která na konec vždy uvalena bývají na bedra dělníků a malých lidí, byla co nejmenší.
Pokud se týče rozpočtu ministerstva nár. obrany pro rok 1922 právě projednávaného, dovolte mi, abych nežli přejdu ke kritice hospodářství vojenské správy, učinil několik poznámek po stránce meritorní. (Předseda Tomášek ujal se předsednictví.)
Mám dojem, že poměry, pokud hospodaření vojenského se týče, od převratu, tím méně pak oproti roku loňskému valně se nezměnily, čili jinými slovy: nápravy se vůbec neprovádějí, není však ani zřejmě patrna snaha k provádění takových náprav. Nelze se ubrániti nepříjemnému dojmu, že orgány vojenské správy, jež byly pověřeny sestavením rozpočtu, pořád ještě si neuvědomují, že vcházíme do 4. roku státní samostatnosti a praktikují to jako ve starém Rakousku: žádati co nejvíce, aby mohli na oko slevovati, a při tom jim ke konci zůstalo ještě více, než ve skutečnosti nezbytně k zabezpečení armádních požadavků bylo zapotřebí. Strkají hlavu do písku, aby neviděli, že čím více - ale neoprávněně - ze státních prostředků si vymohou, tím hůře to bude vypadati v resortech daleko důležitějších, jako jsou: školství, sociální péče atd.
K jednotlivým titulům rozpočtu dovoluji si podotknouti:
Požitky vojenské francouzské misse preliminovány obnosem 13,000.000 Kč, jako roku předcházejícího, ačkoliv ze zpráv novinářských je známo, že řada francouzských důstojníků byla odvolána. Zajímalo by mě zvěděti, z jakých důvodů jsou za ně povoláváni důstojníci noví, a je-li to nutno, a proč stěhují se sem důstojníci ženatí, s řadou dětí, služek, pro něž musí býti najímány drahé vilové nebo hotelové objekty na účet vojenské správy. Myslím, že bytový zákon, který omezuje jednotlivcům počet obytných místností, měl by platiti i pro francouzské důstojníky. Není příčiny, aby ku příkladu francouzský kapitán uplatňoval nárok na celou řadu pokojů, prý podle francouzského předpisu, když naši státní důstojníci i legionáři spokojiti se musí namnoze podkrovními komůrkami. Vážení pánové! To nemá snad za účel, abychom neuznávali platných služeb, které prokázala nám Francie, a neuznávali platných služeb těch, kteří k nám byli povoláni, hlavně pokud se týče vyšších důstojníků, ale je nutno, aby jedenkráte důrazně o tom bylo zde promluveno a abychom řekli, že když stojíme na svých vlastních nohou, nepotřebujeme nadále žádného poručníkování.
Pokud se týče osobních občanských úředníků, bylo by zajímavým zvěděti, zda k vykonávání úřadu jest nezbytně třeba 2 úředníků čtvrté, 6 úředníků páté a 15 úředníků šesté hodnostní třídy a zda bylo naprosto nutným ve 3 letech státní samostatnosti jmenovati je hned odborovými ministerskými i jinými rady v tak vysokých hodnostních třídách. Pro přednostu odborů čistě vojenských stačí VII. třída se zvučným titulem sekčních šefů.