Prípad rumanovský bol prejednávaný v súrnej interpelácii v starom Národnom shromaždení, a je nám trudno dnes, že staré Národné shromaždenie nevynieslo v tomto páde žiadnej pravdy na javo, a prípad tento zmizol pod hladinou verejného života na Slovensku. Vdovám po padlých, sirotkom nedostalo sa ani najmenšej podpory, takže sa ocitajú dnes vo veľkej biede, hoc ministerstvo v Bratislave sľúbilo, že tieto obeti budú tiež podporované. Neboli potrestaní ani četníci, ani správca majeru, ktorý bol vinníkom tejto krvavej vraždy v Rumanovej. V týchto veciach úrady naše velice rýchle zabúdajú na svoje povinnosti občianské. (Místopředseda Buříval převzal předsednictví.)
Stalo sa predo žňami, že do Hlohovca v nitranskej župe, následkom štvania meštiackeho tisku bol poslaný jeden trestný oddiel vojska, do ktorého vojska bolo vybrané zvláštne mužstvo, aby vykonávalo exekúciu na občianstvo v Hlohovci. Čo sa stalo? Nevinní, bezbranní ľudia, ktorí šli na pole, do vinohradov boli strieľaní ako zajaci. (Slyšte! Slyšte!) Môžeme zaznamenať, že jeden robotník, ktorý šiel večer z vozovej továrne domov na stanicu, bol úkladne neznámym pachateľom so strany vojska zastrelený. I tam to bolo pripisované boľševickej propagande. Ale my vieme - a sám minister presvedčil sa na svoje vlastné oči - že zemedelské robotníctvo župy nitranskej robilo lanského roku vo žniach 16 hodín denne, aby zaistilo priaznivú žatvu. A to robotníctvo zasiahlo odium boľševikov a podvracačov štátu. Správne ale práve páni, ktorí sedeli v kaviarňach a písali články proti robotníctvu v župe nitranskej, tí páni boli sami podkopníci tohoto štátu proti tým robotníkom, ktorí robili denne 16 hodín.
Ďalší pád sú Vráble v decembrovom štrajku. Čo sa stalo? Robotníci v tichosti a v pokoji sa poberali z dediny do mesta, aby navštívili svoje verejné shromaždenie a tu, aniž boli varovaní, bola proti nim vypálená salva z manlicheroviek. Dôsledok tejto hroznej vraždy vo Vrábľoch bol, že ostali na mieste 4 mrtví a medzi nimi bolo 1 nedospelé dieťa.
Toto predchádzalo veci, ktoré sa staly v Krompachoch. Každé hnutie robotníctva na Slovensku, ktoré smerovalo k sociálnemu zlepšeniu jeho pomerov, bolo nafukované s druhých strán, očierňované, že to hnutie smeruje k podkopaniu Slovenska. Na konci svojej reči vám ukážem, kdo toto Slovensko vlastne podkopáva.
Prejdime ku Krompachom. Pán ministerský predseda svoju zprávu, ktorú prečítal, prečítal verne, ako sme ju videli v Krompachoch na četníckej stanici. Väčšia čiastka reči pána min. predsedu je napísaná strážmajstrom Kroupou, (Hlasy: Slyšte! To je známý Kroupa!) ktorý dnes podľa názoru každého slušného človeka má byť daný do obžaloby, a nie aby konal ešte po tak hroznom drakonickom páde svoju službu. A ja poukážem na tie veci, ako sa staly, pretože vládna tlačová kancelária nedala možnosti obyvateľstvu, aby mohlo nestranne o tejto veci posudzovať.
My sme boli na mieste až po činu. A moje vývody, ktoré tu prednášam, sú nielen s jednej strany, sú čerpané s oboch strán a na základe toho poukazujem, kdo zapríčinil túto hroznú tragédiu; a tu bolo povinnosťou vlády, aby ona neuvrhla dôverníkov robotníctva do žalárov, aby nevzala čistý raport četníkov, ktorí sa účastnili vraždy týchto robotníkov, ale aby táto vláda nestranne vyšetrila príčiny tejto hroznej vraždy. To sa do dnes nestalo. Všetci, ktorí sú dnes zatknutí, sú svedkami proti obžalobe, ktorá je tu, a tu sa stalo, že zatknutí boli postavení ako obžalovaní, aby vinníci praví zbavili sa svedkov. Uvediem jeden prípad.
Jedna ženička bola volaná na sedriu
do Levoče. Tam ju žiadali, aby vypovedala, a tu keď ona vypovedala,
že videla na prvom mieste, že četníci bili kolbami ženy, vravel
jej vyšetrujúci sudca, že do toho mu nič nenie, že on chce vedeť,
kdo bil četníkov, na to že ju volal. Tak vidíte, že našej vláde
nezáležalo na tom, aby vyšetrila hroznú smrť 4 robotníkov a hroznú
boľasť 14 ťažko ranených, ktorí ešte dnes odpočívajú v nemocnici.
Na druhom mieste si predstavte, že zásobovanie na Slovensku samotnom
lonského roku bolo veľmi pochybené. My môžeme s tohoto miesta
povedeť, že to boly robotnícke organizácie, ktoré od januára až
do žatvy robily všetko možné, aby zabránily vzburám a nepokojom,
a tu musíme povedeť, že keď robotníci legálnym spôsobom žiadajú,
aby im bola vydaná jedná dávka múky, ktorá im prísluší, že to
nenie ešte príčina, aby sa na tých robotníkov a robotníčky vopred
volali žandári. A tu predovšetkým ukážem, že sa tu skutočne stala
chyba zásobovacia a že žiadosti robotníkov a robotníčiek boly
legálne. Na to prijdem. Ďalej je treba na tomto mieste vyšetriť,
že kdo bol prvým vinníkom tejto hroznej veci. A tu poukazujem,
že snemovňa je povinná vedeť pravdu, a keď chce pravdu vedeť,
je jej povinnosťou si uvedomiť, aby si mohla podľa tohoto líčenia
urobiť smernicu sama, či je ten dosavádny beh udalostí na Slovensku
možný alebo nie. A tu vidíte, že už začiatkom februára t. r. sa
stalo, že miesto, aby takému robotníkovi, akým je baník a hutník,
postavenému v robote, ktorá je najťažšia, bolo pridané, miesto
2 kg múky len 1 kg 35 dg. Tak, slavná snemovňa poznáte, že v Krompachoch,
tam kde sa chlieb mimo prídel nekúpi, robotník dostane 1.35 kg
múky na týždeň, a už od štvrtka do nedele nebolo v rodinách chleba.
Tento stav už trval tretí týždeň, a tu ženy samotné, ktoré iste
nesú bremeno familií na svojom chrbáte, nepodnikli žiadnu predchádzajúcu
agitáciu, ako pán ministerský predseda vraví, že tam bola vopred
tajná schôdza - musím to odmietnuť - veď majú v Krompachoch vojsko,
tajnú policiu, vojenskú policiu a četníctvo, a tak sa nemôže ani
jediný robotník hnúť. (Výkřiky: Špiclům se věří!)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. Svetlík (pokračuje): Stalo sa, že bolo žiadane, aby boly povolené odborové schôdzky, ale hlavný slúžny zakázal sísť sa 20 nebo 30 ľuďom a vysielal na také schôdze četnického strážmajstra, alebo sa dostavil sám. Tu je povinnosťou pána ministerského predsedu nám udať, čo sa na týchto schôdzach hovorilo. Poviem ďalej, ako sa veci sbehly.
Ženy sa odobraly asi v počtu 80 osôb v osudný deň pred hlavnú kancelár železiarní v Krompachoch, vyvolily zo svojho stredu trojčlennú deputáciu. K tejto deputácii sa pripojila trojčlenná deputácia mužská a títo všetci šli potom vyjednávať s direkciou, aby dávka múky bola aspoň čiastočne na polovicu starej kvóty nahradená. Deputácia sa dohovorila s riaditeľstvom, že vyšle dôverníctvo, až sa bude v Bratislave prejednávať kolektívna smluva na Obilnom úrade, aby sa stala v zásobovaní náprava. A tu v tomto momente prijde dôvernica Žáková, o nejž p. ministerský predseda hovoril, že rozprávala maďarsky.
Musím tvrdiť, že nehovorila ani maďarsky ani slovensky, lebo ju strážmajster Kroupa hovoriť nenechal. Ona bola poslaná dôverníkmi, aby shromáždeným ženám sdelila, že direkcia múky nemôže dať, aby sa rozišly a čakaly na výsledok intervencie v Obilnom ústave v Bratislave. A teraz sa staly tie veci, že ženy nemohly vypočuť sdelenie dôvernice. Na druhom mieste strážmajster Kroupa a jemu podriadený personál kolbami rozháňali tieto ženy. Je isté, že sa stal povyk, pokrik a na tento pokrik došlo niekoľko mužov, nie veľká časť, a istá čiastka robila výčitky strážmajstrovi Kroupovi, že ženy nechal kolbami rozháňať. Títo muži, ktorí sa schádzali k tejto veci, nedošli s kladívkami a železami, ale došli s holýma, úplne holýma rukama. (Slyšte!) Tak robotník Hajniš, 19ročný, ktorý predstúpil pred strážmajstra a robil mu výčitky, bol strážmajstrom Kroupou na dva kroky skolený revolverom jednou ranou.
Ešte do tej chvíle sa nestalo, aby bol kdo z četníkov ranený, ani ruku nikdo na nich nepoložil, ale to sa stalo, že strážmajster Kroupa komandoval, aby sa strieľalo. Četníci v tomto momente neboli duchaprítomní, ale keď on vystrelil, potom spustily manlicherovky týchto žandárov samy, a ostali na mieste dvaja mrtví a 16 ťažko ranených. Až na toto sa stalo, že po tomto zmätku dostavil sa k tomu jeden robotník s lopatou; a až po týchto veciach, až keď odnášaní boli mrtví a ranení - a to je ten psychický moment - bol tento strážmajster uderený lopatou jedným robotníkom.
A tu musím vám uviesť, že tieto veci samotné, ako boly vylíčené, sú nie tak, lebo strážmajster Kroupa nebol ťažko ranený. Ja som bol v stredu na to v Krompachoch v jeho kancelárii a hovoril som s ním osobne; má veľmi malú ranu a koná službu. Tedy tieto veci nie sú tak veľké a ťažké, ako sa líčily.
Divíte sa, že došlo potom k ďalším
veciam, a tu pánovia, so strany, ktorá tu stála, vykrikovali a
majú veľké zdesenie, že padly tiež dva životy z rady nerobotníckej.
Musím sa osvedčiť, že odsudzujeme každú vec, kde bysme videli,
že by sa pracovalo násilím. Ale vžijte sa do takej psychickej
chvíle, kde títo robotníci boli vybičovaní až do najväčšej možnosti
svojej trpelivosti, až do najväčšej možnosti tichosti v ich vlastnom
srdci. Musíte sa len do toho vžiť, že tam otec vidí syna ležať
na zemi, že boli tu muži, ichž ženy maly prse bodákmi prepichané
a ležaly v krvi na zemi, mal tam brat brata a súdruh súdruha;
predstavte si, veľactení, že tento moment nebol vyvolaný nikým,
žiadnym živlom podvratným, tento moment bol vyvolaný manlicherovkami
a ničím iným. A tu vám musím, veľactení, povedeť, že skutočne
celý vládny kurz, ktorý sa opiera len o bajonety a ktorý
se opiera len o zariadenia, aké sú na Slovensku, že taký vládny
kurz je neudržiteľný. (Výkřiky. Hluk.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Prosím o klid!
Posl. Svetlík (pokračuje): A tu musím povedeť s poľutovaním, že sa stalo, že také vládna tlačová kancelária sa pripojila ku všetkým nepravdám, ktoré o Krompachoch boly prednesené a že naša verejnosť bola veľmi falošne informovaná. A ja som povinen poukázať ešte na ďalšie príčiny toho, že sa môžu na Slovensku stať ešte ďalšie obeti robotnícke, a tu poukážem na četníctvo. Keď naše úrady a i četníctvo s nimi došlo na Slovensko a bolo v nenávisti fabrikantov a veľkostatkárov. A tu títo četníci nedostali v dedine ani bytu, ani jesť a boli úplne odlúčení a odkázaní na to, čo robotníctvo malo.
Môžeme povedeť, že až do tých časov, až do jasene roku 1919 bolo súžitie četníctva s robotníctvom taktné. Robotníctvo podporovalo snahy četníctva, lebo četníctvo konalo v tých časoch riadne svoju službu. A tu poukážem ďalej, veľactená snemovňa, na to, že sa nezmenilo robotníctvo, nezmenili sme sa my, ale zmenily sa velice pomery. Od jasene 1919 sa stalo, že úrady, slúžní a i istí župani, četníctvo, notári, stali sa miláčkami týchto kapitalistov (Posl. Merta: Keťasů) a tiež keťasov na Slovensku. A tu od tých čias četníctvo - musíme vyňať čestné pády, ktoré sú všade medzi četníctvom, ale vo veľkej väčšine sa dalo do služieb i s úradmi týmto veľkostatkárom a fabrikantom. Vy, veľactení, ktorí horujete pre Slovensko, musíte uznať, že je to veľmi smutný zjav, kde úradné kruhy a četníctvo sa spojí s cudzím kapitálom proti domorodému robotníctvu. A tu vám poviem, pánovia, faktá, že títo četníci mali hlad a mali nedostatok. A tu títo kapitalisti to pochopili. A čo sa stalo? Vo veľkej väčšine, pôjdete-li na Slovensko, nájdete četníkov nakvartírovaných po fabrikách, tam kde sú ti kapitalisti, nájdete hneď četnickú strážnicu, a od tých čias, keď sa tam dostáva istým osobám od týchto domácich vecí, ako potravín, kuriva a všetkých iných možných vecí, čo môžeme dokázať, že fasujú zo závodných kantín, od tých čias sú četníci vo spojení s tými cudzími kapitalistickými vydieračmi.
Já uvádzam, že v Zemplínskej župe, kde gróf Andrássy má ohromný majetok, je tam mocnejším pánom než župan. Tento gróf Andrássy je tým mocným človekom, že jeho správca zavolá četníka a tento četník zatkne jednoho zemedelského robotníka, ktorý žiada vyšší plat, zavedú ho na strážnicu a tam ho svlečú a kolbami a palicami zbijú. Máme v tej príčine podané 3 interpelácie a ešte ani na jednu nemáme odpovedi.
Musím uviesť, že táto vec, ktorá sa sbehla, je skutočne taká, že je smutným dokladom tých hriechov, ktoré tam boly až do dnešného dňa proti robotnému ľudu spáchané. A teraz sa obrátim k pánom, ktorí sa rozčuľovali velice pre rimamuránsku direkciu. Ja sa musím diviť, že páni od národne-demokratickej stránky, ktorí sú inak snáď dobrými vlastencami, rozčuľovali sa nad touto spoločnosťou rimamuránskou. Každý vie, že najväčší majetok v týchto účastinách má bývalý gróf Štefan Tisza a teraz jeho rodina. To je najväčší podielnik tejto spoločnosti. A teraz, čo sa týka týchto vecí, musím uviesť, že táto Rimamuránska Spoločnosť nenie našej republike priateľská. To dokazuje činnosť robotníckej organizácie. Bolo by bývalo múdre, aby páni, ktorí v týchto fabrikách boli, boli po prevrate vymenení, lebo za vojny do smrti bičovali robotníctvo. Tu je jeden dokument: vrchní inžinier Podhradský písal jednomu robotníkovi, Janu Bossinovi, ktorý bol chorý, že jestliže neprijde hneď do práce, dá ho odviesť četníkom a vytiahnuť....
Tu je originál v maďarskej reči. A potom sa veľactení rozčuľujete a hovoríte, že tie veci boly vyvolané a chcete ich hodiť na robotníkov a vniesť do toho politiku. Musím poukázať na to, čo sa robilo v Krompachoch. Ministerský predseda veľmi opatrne hovoril, že ponosy robotníctva budú podrobené skúmaniu. Musím povedeť, že naša vláda má už od lanského roku ponosy robotníkov, ale do dnešného dňa nie sú pomery Rimamuránskej Spoločnosti ešte vyšetrené, a tu chcem ešte poukázať, že všetky tieto veci, ktoré nám organizácia kovorobotníkov dala k dispozícii, krátko dokazujú, že nenie možné, aby pri dnešnom systéme Spoločnosti Rimamuránskej mohol byť v týchto závodoch pokoj. Za to bude odpovedná vláda a budeme videť, či bude naša vláda silnejšia alebo zamestnávateľská família grófa Tiszu.
Poukazujem, že práve táto celá politika, ktorá sa tam robila, je nešťastná. Môžem konštatovať s tohoto miesta, že u nás sa riešia sociálne otázky četnickými bodákmi a kolbami a na druhom mieste vysťahovalectvom. Minulý týždeň, ako som sa z istých prameňov dozvedel, sa stalo, že malo byť 10.000 zemedelských robotníkov zo Slovenska poslané do Nemecka a už jedna časť minulého týždňa odišla.
Tak sa rieší sociálna otázka robotníctva slovenského. Na Slovensko prijde kde aký utečenec a keťas a tomu sa nestane nič, ani jeden nebol ešte vypovedaný. Ale robotník, poriadny človek, keď sa berie o svoje veci, toho vypovedajú, nášho najlepšieho človeka vypovedajú zo Slovenska preto, lebo on nemá v tejto zemi obživy. Tu je povinnosťou našou slovenské pomery, keď ich chceme kritizovať, sociálny, kultúrny a spoločenský život na mieste preštudovať. Je treba, aby sa preštudovaly pomery, ktoré boly vo vojne, pred vojnou a dnes. Tieto veľké rozpory musíte uznať, že sú také, že slovenský ľud po svojom oslobodení čaká, že i tí direktorovia a bývalí vydierači budú vymenení, tí ľudia, ktorí nad nimi knutu držali. A kdo im k tomu pomáha, týmto direktorom a spoločnostiam, to je naša vláda.
Teraz by som shrnul, že vysvetlením krvavých událostí krompašských, ako ho prinesie a musí priniesť každé nestranné súdne šetrenie, bude to, že ani robotníci, ani robotníčky nedali príčiny tomu, aby došlo k takému hroznému krviprelitaiu, že prvý vinník je neschopnosť vlády na Slovensku, druhým vinníkom je Muránska spoločnosť. To rozhodne a slávnostne s tohoto miesta vyhlasujeme.
Čo sa týka politických vecí, musím
povedeť, že Podhradsky Lukács a celá Rimamuránská spoločnosť sú
Horthyho spojenci. Keď povážite tieto veci, uvidíte, že väčšina
ranených a uväznených sú Slováci. To môžem dokázať, že nenie možné,
aby toto odium bolo vržené na nás. Slavná snemovňa, suďte dľa
toho a poznajte, že robotníctvo v tejto veci je nevinné! (Souhlas
a potlesk poslanců soc. dem. levice.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Uděluji slovo dalšímu řečníku panu posl. Tadlánkovi.
Posl. Tadlánek: Slavná snemovňa! Ja nechcem hovoriť o priebehu neblahých událostí krompašských, chcem poukázať len na všeobecné pomery, ktoré na Slovensku sú a ktoré sú čiastočne príčinou toho, že sa minulý týždeň v Krompachoch odohrál smútočný stav za týchto pomerov. Ešte nikdy sa nedarilo tak boháčom, ktorí za starého maďarského režimu hrozne utlačovali jak politicky, tak i kultúrne slovenský ľud, jako za vtedajšieho systému a politického kurzu na Slovensku. (Hlas: To je pravda!) Menovite na Slovensku východnom celá politická správa je tak rečeno v rukách starých maďarských úradníkov, ktorí sú prívržencami starého režimu. Tento režim je podporovaný samozrejme četníkmi. Kresťanskí socialisti môžu beztrestne robiť agitáciu protirepublikánsku a ich propaganda sa šírí na východnom Slovensku na vidomočí. Týmto stranám, ktoré sú zrejme protirepublikánske a protislovenské, sa nedivím, ale, veľactení pánovia, keď je reč o tom, že pre nedostatok chleba, pre nedostatok zásobovania boli vraždení robotníci, musím obviňovať menovite dve strany, ktoré si vindikujú právo, aby sa nazývali stranami slovenskými, stranami štátotvornými. Netreba mi dokazovať na tomto mieste, akú bohapustú agitáciu robila menovite ľudová strana medzi roľníckym ľudom a štvala tento proti zákonom republiky, proti zákonom zásobovacím. Treba si napred prečítať "Slováka", treba si napred prečítať časopisy, kde sa vyzýva slovenský ľud roľnícky, aby sa nedal okrádať lumpami socialisty o sbožie a obilie. Veľactení pánovia! Samozrejme taká agitácia len tam dovedie štát, že sa stanú potom takéto udalosti. (Hlas: To byste ludové straně připisoval. To jest pěkná řeč!)
Kdo hájí vtedajší režim, vtedajší
kurz na Slovensku, to musíme na krk ľudovej strane zavesiť. Menovite
ľudová strana je tá, ktorá chodí od obce do obce a všade búrí
ľud proti Čechom, bez rozdielu, akú majú zásluhu českí úradníci
a ľudia na Slovensku. Menovite musím spomenúť, čo som v "Robotníckych
Novinách" čítal minulý týždeň, tú zprávu, ktorá bola uverejnená
o shromaždení ľudovej strany, kde sa pán posl. Tománek
vraj vyslovil, že zo Slovenska je treba vyhnať Čechov sekerami.
Veľactení pánovia! Keď sa taká demagogia robí medzi ľudom, tak
je samozrejmé, že potom ten ľud chytá krumpáče, sekery a zabíja.
(Posl. Čuřík: To je vaše výchova! Vy tančíte mezi vejci!) Tiež
musím opraviť výčitku roľníckej strany, ktorá tiež nechápala vážnosť
a odpovednosť, ktorá na ňu padá a tým sa prehrešila a má tiež
velkú vinu na tom, že sú také zásobovacie pomery na Slovensku
a že pracujúci ľud musí tam skutočne hladovať a tak samozrejme
sa zbytočne poburuje. I roľnícka strana tiež agitovala po obciach
medzi roľníckym ľudom a vyzývala ho, aby neodovzdával obilia.
(Nepokoj.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. Tadlánek (pokračuje):
Veľactení pánovia! Z úst predešlého rečníka posl. Svetlíka
som počul, že obviňuje režim, ktorý na Slovensku panuje, že on
zavinil všetko, čo sa tam deje. Je to pravda, a ja to podpisujem,
ale pýtam sa, prečo je ten režim taký, keď na Slovensku bol i
iný režim. Mali sme tam svojho ministra Dérera, a kdo hádzal
polená ministrovi Dérerovi pod nohy, keď chcel zabezpečiť
pre pracujúci ľud slovenský obilie po žatve? Veď práve tí ľudia,
ktorí štvali roľníkov, aby neodovzdávali obilia, zvlášť štvali
robotníkov do hladovej stávky. Keď Dérer musel zostriť
mimoriadne opatrenia a vyhlásiť stanné právo, boli to práve páni
z komunistickej strany, ktorí skoro znemožňovali a znemožnili
Dérera. (Obrácen k poslancům soc. dem. levice:) Veľký
podiel na týchto veciach máte i vy. (Hlas: A vy ne, kteří podporujete
tu četnickou vládu! Hluk.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. Tadlánek (pokračuje):
Tento režim nemusel byť v československej republike. Robotníkov
nemuseli strieľať policajti a četníci, keby ste boli robili inú
politiku, keby ste neboli hlásali robotníctvu, že jediná spása
je v tom, aby Tusarova vláda bola odstranená a prišla vláda meštiacká.
Prosím, teraz je tu a vidíte, že je to o mnoho horšie. (Hlas:
Tak ji nepodporujte a ona nebude možná! Posl. Merta: Ty nevíš
ani, jak vláda byla sestavena Tusarem, ani kdo vlastně nastolil
tuto vládu!)
Místopředseda Buříval: Pan
posl. Merta nemá slovo.
Posl. Tadlánek (pokračuje):
Keď vodcovia nemajú svedomitosti postaviť sa pred robotníctvo
a povedeť mu pravdu... (Hluk.) Kolega Svetlík žaloval
na násilie, ale ja musím práve komunistom vyčítať, že to bol práve
senátor Matuščák, ktorý sa vyhrožoval, jestli-že vraj prijdeme
do Prešova, že nám dá nabiť. To je senátor Matuščák. Kdo
mečom bojuje, mečom zahyne. Karol Svetlík má veľkú vinu
na tom, a ja by som s tohoto miesta upozornil a žiadal vodcov
ľavice, aby si urobila poriadok na Slovensku vo svojej strane.
Bol to Karol Svetlík, ktorý postavil na sekretárske miesta
najzúrivejších demagogov, ktorí využívajú biedy ľudu a štvú ho.
Samozrejme, že tento poštvaný ľud nevidí iného východiska, než
vo výbuchoch a násilí. Prosím len trochu úprimnosti a priznajte
si to, že vy máte na tom vinu, lebo sa nesnažíte urobiť poriadok
a púšťate do svojej strany každého, kdo sa vám tam hlási. Aby
sa mohly pomery na Slovensku zmeniť, je treba, aby tam zavládla
skutočná demokracia, skutočná politická svoboda, ktorá je v Čechách
lepšie zabezpečená. Aby na Slovensko postupne prišla demokracia
hospodárska, je treba na Slovensku, veľactení páni a panie, zaviesť
zvlášť to demokratické župné zriadenie, ktoré je v ústavnej listine
zabezpečené, aby ľud slovenský mohol prijsť k vlivu, aby cítil,
že skutočne je svobodným v republike, že ten štát, ktorý si sám
zakládal, je jeho, a že tí, ktorí za starého maďarského režimu
utlačovali hrozne tento ľud, nemajú sa dobre a že sa tomu slovenskému
ľudu vedie dobre, tomu slovenskému ľudu, ktorý je najsilnejším
stĺpom tohoto štátu. (Potlesk.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Další řečník jest p. posl. Szentiványi. (Hlas: Není přítomen!)
Není přítomen, ztrácí slovo. Další řečník je kolega Pelikán. (Hlas: Také zde není!)
Ztrácí rovněž slovo. Slovo má tedy další řečník p. posl. inž. Jung. (Hlas: Odešel!)
Ztrácí rovněž slovo.
Prosím, aby se ujal slova další řečník p. posl. dr. Matoušek. (Hlas: Také zde není!)
Ztrácí slovo.
Další řečník je p. posl. Kříž. (Hlas: Není zde!)
Není přítomen, ztrácí také slovo.
(Přišedší posl. Szentiványi se hlásí o slovo.)
Udílím slovo posl. Szentiványimu.
Posl. Szentiványi (maďarsky): Velevážení pánové! Nepřeji si dlouho obírati se a zahloubati se do otázky, kdo, neb co bylo příčinou krompašských událostí, konstatuji pouze to, že je-li nutno užívati zbraně proti shromážděnému lidu, znamená to určitou slabost, pokud se týče správy. (Souhlas maďarských poslanců.) Ve státě, pevně založeném, který se konsoliduje, není potřebí, aby se musely potlačovati se zbraní demonstrace dělníků, které vznikly z politických neb zásobovacích důvodů.
Ctění pánové! Nemíním však mluviti o této otázce, ale o tom, zde velice moderním, systému, který, když míní dopomoci k vyjasnění zločinu v některé otázce, nehledá nikdy opravdového hříšníka, nýbrž kozla. Z prohlášení min. předsedy jsme slyšeli, že politování hodné události v Krompaších, mají ráz politické akce, která již delší čas byla připravována a měla povahu komunistickou a že této akci dali podnět příslušníci cizího státu, kteří se vkradli mezi dělnictvo. (Různé výkřiky. Místopředseda Buříval zvoní.) Musím konstatovati, že pan min. předseda pod těmito, akci provozujícími, rozuměl Maďary, kteří sem dozajista byli vysláni a z toho dychtí získati sílu, aby dokázal před parlamentem potřebu dosud ještě v běhu jsoucích vyhoštění a tak k novým zjednal si právního důvodu.
Vyhoštění děje se z různých důvodů. Nespolehlivost z hlediska politického, cizí státní příslušenství, nedostatek bytů atd. Všechny tyto právní důvody mohly snad částečně býti oprávněné, ale musím co nejdůrazněji konstatovati, že byly prováděny proti všem právům a podřízené úřady shromažďovaly protizákonnosti, aniž by jen v jednom případě byly potrestány. Když se přihodí podobné případy, použije toho vláda, aby opět nařídila nová, přísná vyhoštění a aby toto před zákonodárstvím mohla odůvodniti, je potřebí, aby je připsala na vrub tak zv. cizincům. (Hluk. Výkřiky.)
Nepátrám po tom, kdo byl příčinou této politováníhodné události. (Maďarský výkřik: Kukuřičná mouka!) Možná, ale jest jisté, že při kukuřičné mouce i agitace pánů komunistů, kteří kručícího žaludku používají k demagogii. (Různé výkřiky. Místopředseda Buříval zvoní.)
Dovolte laskavě, abych se držel od specifikace této otázky v povzdálí a spokojil se s prohlášením, že v Československém státě, zvláště z území Slovenska vyštvali mnoho maďarských úředníků přes to, že tito i v tomto státě byli by poctivě zastávali svůj úřad. Tyto lidi, kteří byli ochotni složiti přísahu, uvrhli v bídu. A hle, ctění pánové, ve vážném případě, u příležitosti vzpoury, jeden maďarský úředník, který tam náhodou zůstal přes upozornění četnictva, odmítnuv jeho pomoc, vrhl se do nebezpečí, aby ochraňoval stát, stal se mučeníkem svého povolání.
Nechci z této věci činiti národnostní otázku a jsem daleko toho, abych něčí národní cítění urážel, ale 99% onoho úřednického sboru, který dnes působí na Slovensku, stojí na tak nízké mravní úrovni, že s vrchním služným Lukácsem se nemůže současně ani uváděti. (Různé výkřiky. Místopředseda Buříval zvoní.)
Ctění pánové! Onen úřednický sbor, který se dnes nalézá na území Slovenska a k vůli němuž povstalo tisíce žebráků, není s to sloužiti státní autoritě, není s to sloužiti tak, jako ten úřednický sbor, který i přes svoji maďarskou národnost sloužil by tomuto státu poctivě.
Nemíním dlouho činiti nároku na
vaši trpělivost, přeji si jen podati prohlášení s tohoto místa.
Onomu vrchnímu služnému, který jsa ve službě stal se mučenníkem
tohoto státu, musí se věnovati v tomto parlamentě několik slov
uznání, a považuji za svou povinnost skloniti před jeho památkou
prapor úcty. (Éljen! Potlesk.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Uděluji slovo dalšímu řečníku kol. Onderčovi.
Posl. Onderčo: Pri prejednávaní súrnej interpelácie o krvavých udalostiach krompašských je nepochybné, že každý jeden člen tohoto Národného shromaždenia, nech patrí ku ktorejkoľvek politickej strane, je plný sústrasti a bôľneho súcitu k obetiam, ktoré si táto tragedia vyžiadala. Preto ja chcem rozumeť kvíleniu a slzám sirôt a vdov, ktoré volajú po zastrelenom otcovi, manželovi prípadne synovi, ktorí ako robotníci konali svoje povolanie v prospech nevďačnej spoločnosti ľudskej; ale takže dobre chcem rozumeť i náreku a žiaľu tých druhých sirôt a vdov, ktoré oplakávajú otcov a manželov svojich preto, lebo títo životom platili svoje nie menšie povolanie v prospech tejže nevďačnej spoločnosti ľudskej.
Pánovia moji, nenie rozdielu medzi nešťastím tých alebo oných rodín; jednaký je plač a kvílenie tých i oných sirôt; nenie rozdielu medzi zármutkom tých alebo oných vdov, ako tam na cintoríne krompašskom rovnakí sú: zastrelený robotník i dobitý úradník. Len živí kypí ešte zlosťou, ale mrtví sa už nehnevajú, lebo tam v ríši smrti nejestvuje viac násilný vplyv akoby imperativom tej smutnej zvláštnosti našej nešťastnej doby, že udajne musí byť medzi nás postavený múr rozdielu; musí byť hnevom zapálená jedna trieda proti druhej; že človek chce byť zrovna tiermenšom a nie navzájom sa milujúcim blížnym.