Když jsem ve starém Národním shromáždění jednou vyslovil toto jméno, bylo všemi socialisty bouřlivě aklamováno. (Hlas: Ale dnes mu klnou!) Platilo to dojista statečnému tomuto bojovníku za socialism, neohroženému nepříteli války za zájmy imperialistického kapitalismu. Připomínám proto všem socialistům dnes, kdy možná chystá se nová válka, která vedena by byla jen za zájmy imperialismu velikých kapitalistických lupičů, jak tento muž jednal již v době, kdy vedena byla válka proti také jím nenáviděnému carskému Rusku, když byl poslán na frontu, tu určitě a jasně prohlásil: "Já stříleti nebudu!" A v dobré paměti je, jak burcoval dělníky proti imperialistické válce a jak k nim volal: "Nepřítel není za hranicemi, nepřítel je doma!" Vy víte, jak by tento muž, zakladatel Spartakistů, jednal v případě války proti sovětskému Rusku.
Vzpomínám těchto mužných jeho činů, abych zde tlumočil, že dnes tím více jest dělnictvu našemu, dělnictvu ve Francii, Anglii a dělnictvu v celém světě jasno: Nepřítel není v sovětském Rusku, nepřítel je doma, je ve všech kapitalistických státech, a proto nemá dělnictvo a nemají synové dělníků v armádě žádné chuti stříleti. (Výborně! Potlesk.)
Reakci celého světa a vůdcům kapitalistické
reakce v Paříži prohlašuje dělnictvo své pevné odhodlání. Proletariát
nebude hrobařem sovětského Ruska, ale bude tím, čím býti jest
jeho dějinným úkolem, solidárně se svými bratry v Rusku bude hrobařem
kapitalismu. Celou svou revoluční silou vybojuje a vybuduje Spojené
socialistické státy Evropy. (Výborně! Potlesk.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Dávám slovo dalšímu "pro" zapsanému řečníku
panu posl. dr. Markovičovi.
Posl. dr. Markovič: Ctená snemovňa! Venujem niekoľko svojich poznámok otázkam, ktoré suvisia s práve pojednávanou smluvou trianonskou. Vážení páni a dámy! Smluva trianonská, ako tu bolo s niekoľkých strán zdôrazňované, má samozrejme zvláštny význam pre Slovensko a menovite pre slovenský pracujúci ľud. Smluva trianonská, ktorá pretrhuje tisícročné pásky, vlastne zvrhuje tisícročné jarmo, pod ktorým úpel slovenský ľud, nedáva slovenskému pracujúcemu ľudu len slobodu národnú, ale dáva mu to, čoho v Maďarsku nemal a čoho dodnes nemá v Maďarsku ani ľud maďarský sám, dáva mu politickú demokraciu a dáva mu možnosť uplatniť zásady demokracie sociálnej.
A čo treba podškrtnúť po reči, ktorú sme tu počuli so strany nemeckého rečnika maďarskej národnosti slovenského pôvodu (Hlas: Polského púvodu!) poľského pôvodu, slovanského pôvodu - je to, že táto smluva dáva tie isté práva a tie isté možnosti sociálneho vývoja nielen slovenskému ľudu, ale i ľudu maďarskému i ostatným národom tohoto štátu, a síce dáva ich mu v takých rozmeroch, o akých predbežne vo vlastnom štáte nemôžu ani snívať.
Maďarskému ľudu u nás i pri dnešných pomeroch, s ktorými zaisté ako socialisti nemáme zvláštnej príčiny byť spokojnými a na ktorých iste veľmi a veľmi mnoho si prajeme, aby bolo zmenené, dáva českosl. republika nepomerne viac, než mal doma, a maďarský ľud je po stránke politických práv i po stránke sociálneho vývoja nepomerne lepšie na tom, ako jeho bratia doma vo vlastnom maďarskom štáte. Nielen to. Naša republika stala sa do istej miery po návrate reakčnej vlády do Pešti útočišťom tých, ktorí pod režimom reakčným na maďarskej pôde ostať nemohli. A to tu treba zdôrazniť, že mnohí a mnohí nachodili u nás toho asylu, po ktorom sa toľko volalo, a nachodia ho do dnes, ovšem pokiaľ asylu toho nezneužívajú proti tejto republike, nezneužívajú ho na rozvrat tej domácnosti, ktorá ich pripustila k svojmu pohostinnému krbu.
Ovšem, ctená snemovňa, práve preto, že trianonský mier v tých medziach, o ktorých som hovoril a ktoré iste musia byť a budú rozšírené práve z tých dôvodov, že trianonský mier v týchto medziach dáva celému v Uhorsku bezprávnemu a v každom ohľade potlačovanému pracujúcemu ľudu tie práva a tie možnosti, o ktorých som sa zmienil, práve preto je pochopiteľné, že nespokojenosť mojho predrečníka s trianonským mierom je tým väčšia, že je práve z týchto dôvodov tým väčšia, nespokojenosť s trianonským mierom u tých ktorí ztratili možnosť vládnuť nielen nad slovenským, maloruským, rumunským a juhoslovanským ľudom, ale ktorí ztratili možnosť vládnuť alespoň nad čiastkou vlastného ľudu maďarského. (Tak jest!)
Ctená snemovňa, príchod, vznik československej republiky opakujem, i v dosavadnej jej sústave, znamenal nielen pád uhorskej vlády nad slovenským, ale znamenal i pád maďarskej šľachty ako kasty nie len nad slovenským, ale i nad vlastným maďarským ľudom. Je samozrejmé, že za takých okolností nielen z dôvodov nacionálnych, nielen z dôvodov, o ktorých tu bolo hovorené ako o ztrate tisíciročnej vlasti - ovšem len tých pre ktorých to bolo vlasťou a ktorí mali čo ztratiť - nie len z týchto dôvodov sú nespokojní bývalí vládci Slovenska s dnešnymi pomermi, ale i preto, že prišli o svoju bývalú vládu, či už sedia na Slovensku alebo v Pešti. Preto by chceli zvrátiť to, čo bolo trianonskou smluvou vybudované, aby zpät postavili, nielen nadvládu národa nad národom, ale aby zpät postavili vládu tej šľachty, ktorej vládu podarilo sa zpät postaviť v Maďarsku a ktorá vládne tam i v dnešnej dobe, keď na všetkých stranách víťazí demokracia a rozvija sa socializmus.
Na Slovensku ztratili vládu maďarskí šľachtici a ich nohsledovia, ale dostávajú postupne do svojich rúk spolu so slovenským ľudom i ľud maďarský. A tak maďarský proletariát na Slovensku, jestliže bol odtržený od svojich krevných bratov, získal a získa nepomerne viac, ako dostáva tá časť slovenského proletariátu, ktorá ostáva na druhej strane. Vlastne toto porovnanie nenie vôbec správné, lebo maďarský proletariát, keď nehľadíme na národný moment, keď nehľadíme na moment, ktorý súvisí s príslušnosťou k určitej národnosti, maďarský proletariát voči svojim bratom na druhej strane Dunaja získal, kdežto slovenský proletariát, ktorý musí ostať po mierovej smluve v Maďarsku, ostáva takým otrokom jak po stránke politickej, tak po stránke hospodárskej a sociálnej, ako bol pred tým, a snáď ešte väčším. A preto sudim, že by bola sebavražednou politika pracujúceho ľudu iných národností na Slovensku, ktorá by smerovala proti tejto republike. Súdim, že by bolo vražednou nielen za dnešnej momentálnej okolnosti, ale i pokiaľ ide o ďalšiu budúcnosť. Poneváč, ako pomery sú, ctené shromaždenie, dnes je menšia nádeja pre maďarský proletariát, že čo pokazil Tisza, napraví Lenin, ako sa tu vyslovil nedávno kolega Surányi, menšia je nádeja na toto, ako by boly osudné následky toho, keby to, čo dáva maďarskému proletariátu československá republika v našej ústave a v možnosti ďalšieho vývoja, keď by to pokazil korunovaný alebo nekorunovaný Horthy.
Vážení pánovia a dámy! Tu musím pripomonúť, že nemohol vyplniť očakávania, ktoré snáď bolo k nemu viazané, ani sovietsky režim v Maďarsku, nemohol ho vyplniť, lebo ho nechcel vyplniť, a preto musel padnúť. Sovietsky režim v Maďarsku miesto toho, aby sa bol snažil podľa svojich metod zachovať pre maďarský proletariát, čo zachovať chcel a vybudovať to, čo vybudovať mal, miesto toho pod iným heslom a pod inou vlajkou sledoval to, čo pred ním sledoval Karolyi a po ňom Horthy a všetci ti, ktorí do dnes sa snažia pozbaviť zase samostatnosti ostatné národy bývalého Uhorska.
Ovšem, ctená snemovňa, jestliže som upozorňoval maďarský pracujúci ľud v našej republike na nebezpečie, ktoré v prvej rade jemu hrozí so strany terajšieho maďarského režimu, tedy nerobil som to snáď preto, že by mal obavy, že by tento režim mohol na Slovensku pokaziť naše pomery politické i hospodárske. Nemali sme tejto obavy pred dvoma rokmi a nemáme ich ani dnes. Položenie našej republiky menovite po utvorení Malej dohody, ktorú - a to chceme zdôrazniť po mojom predrečníkovi - vyvolala v prvej rade nerozumná imperialistická politika maďarská, nerozumné zdvihaníe zaťatej pästi z Pešti a okolia, po utvorení tejto Malej dohody položenie československej republíky, pokiaľ sa týka nebezpečia od Dunaja, od Pešti, poskytuje naprostú garanciu. Preto je tým nesvedomitejšou agitácia, ktorá ešte dnes rozširovaním najrozmanitejších falošných zpráv udržuje, alebo chce udržať v maďarskom ľude na jednej i na druhej strane Dunaja marné nádeje na možnosť zmeny hraníc a z nej vyplývajúcu neistotu a obavu zariadiť svoj život rozumne a tak, ako to dnešný nezmenitelný stav vyžaduje.
Zdôrazňujeme nezmeniteľnosť hraníc, zdôrazňujeme, že rôzne a rôzne agitačné heslá, ktoré ešte púšťajú sa do povetria, dnes sú tak bezpodstatné, sú tak prázdne a sú tak nesvedomité, ako boly heslá, ktoré znepokojovaly obyvateľstvo Bratislavy, Košíc, Lučenca, Žitného ostrova, Rimavskej Soboty, keď sa roznášalo, že to alebo ono mesto bude rozhodnutím z Paríža prívtelené zpät bývalému Uhorsku. Dnes je snaha udržať túto neistotu a klamať svoj vlastný ľud rečmi o zmenách, ktoré vraj vykoná komisia, určená pre ustálenie presných hraníc. Je to zase len nesvedomitosť, je to zase len vedomá lož, poneváč tak ako každý, kdo sa o to interesuje, tedy i tí, ktorí tieto zprávy rozširujú, musia vedieť, že ohraničovacia komisia nebude mať kompetencie prideliť jednej alebo druhej strane ani len väčšiu čiastku obecného chotára, nie to, že by mala kompetenciu prideliť jednej alebo druhej strane väčšie geografické celky.
Tedy prijať právny a faktický stav, ktorý je vytvorený trianonskou smluvou ako opravdu nezmeniteľnú skutočnosť, čerpať poučenie z dosavádnych sklamaní, nesvedomite povzbudzovaných nadejí, tieto vzkazy, tieto upozornenia urobiť práve pri dnešnej príležitosti pojednávania mierových smluv je našou povinnosťou voči všetkým, o ktorých blahobyt, o ktorých lepší život v tomto štáte máme pečovať bez ohľadu na to, akej národnosti patria. (Předsednictví převzal místopředseda Buříval.)
Treba pri tejto príležitosti zdôrazniť i to, čo bolo zdôraznené i prvým rečníkom so slovenskej strany, že slovenský ľud je si dobre povedomý toho, čo mu dala československá republika, že práve preto slovenský ľud žiadnou agitáciou, žiadnou podvratnou činnosťou proti tejto republike obrátiť nemožno a že slovenský ľud, trebárs by boli o administratívnej úprave tejto republiky, on alebo jeho vodcovia rôznych názorov, je jednotný v tom, že na republike stojí a že na tejto republike chce vybudovať ďalšiu a lepšiu budúcnosť. A menovite stojíme na tomto stanovisku my, príslušníci strán socialistických, ktorí dobre vieme - a bolo to tu zdôrazneno i kolegou dr. Holitscherom - že táto republika dáva najviac možnosti, aby boly uskutočnené požiadavky socializmu, dáva najviac možnosti, aby táto republika bola prebudovaná v republiku socialistickú. A práve preto bude dobre, keď si ten faktický stav a z tohoto faktického stavu vyplývajúce výhody uvedomia do posledných konsekvencií i všetci príslušníci pracujúceho ľudu iných národností, keď prijmú stav vytvorený mierovými smluvami ako predpoklad k úprave vzájomných pomerov medzi jednotlivými národy. Ctená snemovňa, akonáhle odpadne podozrenie toho, že ten alebo onen národ tejto republiky, že tí alebo oni zástupcovia iných národov tejto republiky nepriznávajú sa k tejto republike, ale sú proti nej, akonáhle odpadne toto podozrenie, vtedy, vážení pánovia a dámy, iste že sa podarí najsť plattformu, na ktorej bude možno k uspokojeniu vzájomných požiadavkov národných a iných budovať ďalej spoločne tento spoločný nový domov. Ovšem - a tu tiez súhlasím s kol. dr. Holitscherom - aby práve dosaženie tejto vzájomnej shody na pôde národnej, kultúrnej, hospodárskej i sociálnej bolo možné, na druhej strane - myslím tým stranu československú - musí zmizeť imperializmus, kapitalizmus a slepý chauvinizmus pomsty a odplaty, o ktorom hovoril kol. Holitscher.
Toto stanovisko, pokiaľ ide o vnútorné pomery a zanechanie marných rozvratných nábehov z vonku, je predpokladom všetkých tak potrebných vzájomných medzinárodných stykov špeciálne medzi republikou československou a medzi maďarským štátom, o ktorých hovoril pán dr. Beneš. Keď bude i na strane maďarskej dnešný stav prijatý bez zadných myšlienok a bez snahy rozvratnou agitáciou zničiť náš štát, iste že nastane taký vzájomný pomer, nastane také spolužitie súsedných štátov, ktoré zabezpečí občianstvu oboch štátov to, čo potrebujú a čo vzájomne jeden druhému dať môžu. Menovite tento stav, tento vzájomný loyálny pomer dá možnosť k upraveniu hospodárskych vzťahov nielen medzi štátmi, ale i k upraveniu a zlepšeniu prerušených a ťažko poškodených hospodárskych vzťahov medzi jednotlivými ustanovizňami, rodinami a jednotlivcami. Tieto záujmy občanov už roky marne čakaju na uspokojenie práve preto, že od viac ako 2 rokov nebolo možné - a nie z viny tohoto štátu zariadiť vzájomný pomer oboch štátov tak, aby neboly hranice medzi nimi tak neprekonateľné, ako sú dosiaľ. Upustí-li Maďarsko a upustí-li časť maďarského a ovšem i inonárodného obyvateľstva tejto republiky od spôsobu zdvihať pästi, od spôsobu tajnej alebo zjavnej pripravenosti k skoku, k nápadu, ktorá nutí k obrane na oboch stranách, na jednej strane k riadnej a verejnej obrane a na druhej strane k tajnému držaniu veľkých vojenských síl v zbrani, dosiahnu národy oboch štátov, že náklady ohromných milionov a miliard, ktoré sa obracajú na vojsko, bude možno obrátiť na iné účely, na kultúrne, hospodárske, sociálne a iné potreby, dlhoročnou válkou tak usúženého obyvateľstva oboch štátov.
Avšak, ctená snemovňa, je jedna otázka: Je možná takáto úprava pomerov medzi štátom naším a medzi dnešným štátom maďarským? Či je možná takáto úprava pomeru medzi štátom republikánskym na jednej strane a medzi štátom nepriznane monarchistickým a reakcionárským na strane druhej? Je možným takýto pomer medzi štátom, v ktorom vo vačšej alebo menšej miere vládne ľud sám sebe, a na druhej strane medzi štátom, kde vládnu chytrí, falošní a nepoctiví šlechtici, o dobrých úmysloch, ktorých nielen voči ich súsedom, ale i vlastnému občianstvu, pokiaľ ide o záujmy tohoto občianstva a nie o záujmy vládnucích vrstiev, je možno silne pochybovať. A tu mám určitú pochybnosť o tom, čo vyjadril nám tu pán minister zahraničných záležitostí. Mám pochybnosť o uprímnosti smierlivých prejavov, ktoré sme počuli v poslednej dobe so strany maďarskej. Mám pochybnosť o smierlivosti grófov Aponnyich, grófov Andrássych a vôbec o smierlivosti všetkých grófov a barónov a všetkých tých, ktorí po boku grófov a barónov chcú sa udržať v Maďarsku i naďalej u vesla.
Preto ovšem nám treba podškrtnúť z výkladu pána ministra zahraničných záležitostí to úprimné želanie, aby Maďarsko od dnešného nevyjasneného verejnoprávneho stavu, kde je štát kráľovský, ale bez kráľa, dospelo k demokratickej republike. Jestliže pán kolega s maďarskej strany Jablonitzký hovoril za súhlasu jeho jednomyšleníkov o tom, že maďarský ľud sa osvobodí, ja z úprimného srdca by si prial, aby sa to stalo, aby maďarský ľud v Maďarsku sa osvobodil z nadvlády šlechticov, z nadvlády maďarských feudálnych inštitúcií, tak ako sa podarilo osvobodiť tej časti maďarského ľudu, ktorá rozhodnutím trianonskej smluvy dostala sa do územia československej republiky.
Keď hovoríme o dnešných metodách režimu v Maďarsku a keď hovoríme o tom, aký by mal byť tento režim v záujme samého maďarského ľudu a maďarského štátu, musíme pripomenúť i to, že by maďarská vláda urobila rozumnejšie, keby ohromné miliony, ktoré venuje na falošné informovanie cudziny o svojich vlastných pomeroch doma a proti súsedným štátom, keďby tieto ohromné miliony venovala na potreby svojho vlastného ľudu. Týmto iste by svojmu ľudu pomohla viac než hraničnou propagandou, ktorá, ako dokázala dvojročná zkúsenosť dosavadná, k pražiadnemu výsledku neviedla a ktorá naopak docielila len toho, že, ako tu správne povedel pán minister zahraničných záležitostí, sa ňou celá zahraničná verejnosť už prejedla, poneváč veľmi skoro sa ukázala jej faloš, tak ako sa prejedla maďarská propaganda po čas války
Keď Maďarsko - ovšem my súdime, že je k tomu schopné len Maďarsko republikánske - keď Maďarsko dospeje tej politiky smieru, ktorou je naplnená po tejto stránke politika československej vlády, tedy najdú iste oba štáty cestu pri plnení mierových smlúv, aby vzájomnými smluvami, a dohodami uspokojily svoje záujmy a potreby a upravily všetky otázky, na ktoré trianonská smluva nepočíta, a menovite tiež po prípade riešili v záujme oboch štátov a v záujme ľudu oboch štátov i niektoré otázky, o ktorých zkúsenosti kratšej alebo dlhšej doby a spoločná práca ukážu, že boly trianonskou smluvou snáď riešené nesprávne.
Bolo zdôraznené, že všetci súsedi chcú mier s Maďarskom. Ovšem tiež bolo zdôraznené, a musí byť zdoraznené, že všetky súsedné štáty, ktoré vznikly na území bývalého Rakúsko-Uhorska, sú jednotné v tom, že predpokladom mierového spolužitia takto vzniklých súsedných štátov je svedomité plnenie smlúv, na ktorých spočíva dnešný stav. Tu však jedna poznámka a ta patrí inam. Aby Maďarsko dospelo k tomu zdravému a pre budúcnosť jeho obyvateľstva jedine prospešnému stanovisku, k tomu je tiež treba, aby skutočne a úprimne sa vzdaly všetky viac ménej interesované štáty myšlienky intervencie v Rusku, poneváč jestliže skutočne a úprimne bude známe, že sa interesované štáty myšlienky intervencie v Rusku vzdávajú, tým sa značne oslabí v Maďarsku pozícia tých, ktorí chcú zvrátiť dnešný stav. Keď padne myšlienka intervencie vôbec, padne argument Maďarska, ktorým sa vydávalo za dôležitého a jednoho z najspoľahlivejších činiteľov pri vykonávaní plánu intervencie a tým padnú vnútorno politické a zahraničné dôsledky toho argumentu, totíž padne možnosť tajne alebo zjavne zbrojiť pod titulom zbrojenia a posilovania sa ako bašta proti sovietskemu Rusku, možnosť pripravovať sa takto na boj proti československej republike alebo proti Rumunsku, krátko na boj za zpätdobytie a zpätdosaženie integrity bývalého Uhorska.
A tu, slavná snemovňa, treba sa dotknúť otázky Podkarpatskej Rusi. Treba povedať ako som to už zdôraznil na jednom mieste, že tendenčné zprávy, ktoré sú rozširované o tom, akoby Podkarpatská Rus nemala ostať pri československej republike, nemajú žiadneho iného účelu, než vniesť do Podkarpatskej Rusi nepokoj a tým znemožniť konsolidáciu pomerov v tejto časti našeho štátu.
Tieto zprávy sú tak bezpodstatné, falošné a vymýslené, ako boly a snáď ešte budú vymyslené všetky zprávy o revízii hraníc. Sú nesvedomité vzhľadom na domáce obyvateľstvo v prvej rade týchto území a v druhej rade maďarského územia. Treba zdôrazniť, že Podkarpatskú Rus československá republika potrebuje ako cestu k Rusku, že jej potrebuje ako cestu k Rumunsku a menôvite že za žiadnych okolností nemožu pripustiť tí, ktorým záleží na socialistickom vývine tohoto štátu, aby československá republika bola odtrhnutá od Ruska. (Výborně!)
Na konec vznikne ešte jedna otázka, ktorá bola mnoho nadhadzovaná po čas mierových konferencií a ktorá snáď bude nadhodená ešte v tejto debate, či nove vzniklé štáty môžu o sebe existovať. Na túto otázku dá sa odpovedeť len toto: Jestliže budú chceť v shode a pri vzájomnej loyalite vedľa seba existovať, tak budú môcť existovať nielen politicky, ale i hospodársky, poneváč smierlivé loyálne a vzájomne korektné chovanie práve umožní, že k tomu nebude potreba nejakej dunajskej federáci e alebo bohvie akej formy znovuzriadenia bývalého Rakúsko-Uhorska. Toto vzájomné chovanie umožní týmto štátom tiež vzajomné hospodárske styky, pri ktorých budú si môcť vzájomne dávať to, čo potrebujú a čo si vzájomne dávaly jednotlivé územia vtedy, keď ešte tvorily, aspoň na oko, jednotný štát.
Nám, ktorým záleží na tom, aby
v našej republike a špeciálne na Slovensku nastal konečne pokoj,
aby sme čo možná najskôr prišli do stavu, keď nebudeme museť dávať
miliardy na našu armádu a držať desať a statisíce našich mužov
14 až 18 mesiacov v zbrani, ktorým záleží na tom, aby hospodárske
sily tohoto štátu neboly obrátené a hádzané molochu militarizmu,
ale aby boly použité na hospodárskej kultúrnej a sociálnej vývoj
tohoto štátu, je iste vítaná politika, ktorá v tomto smere, v
pomere k našim súsedom, a menovite Maďarsku sleduje a chce sledovať
naše zahraničné ministerstvo. My si prajeme pri tom len to, aby
konečne láska k vlastnému ľudu prenikla i tých, ktorí sú povolaní
rozhodovať nad vedením zahraničnej politiky maďarskej a nad spôsobom
upravenia pomeru tohoto štátu k ostatným súsedným štátom, alebo,
na čom nám ešte viac záleží, my prajeme maďarskému ľudu, aby prejavil
pre tento smer smierlivej spolupráce porozumenie a mal silu uplatniť
tento smer proti tým, a prez hlavy tých, ktorí dosiaľ, boli proti
porozumeniu, ktorí dosiaľ i maďarský ľud využili len pre svoje
imperialistické a reakčné úmysly. Jestliže tento duch prenikne
oba súsedné štáty, jestliže tento duch prenikne všetky štáty,
ktoré válkou najviac utrpely a ktoré preto najviac potrebujú pokoj
k svojmu znovuvybudovaniu, tedy my veríme, že v strednej Európe
nastane mier a nastane také sbratrenie národov, ktoré dá týmto
národom možnosť nielen nápravy, ale i možnosť ďalšieho plodného
vývoja. V tom smere žiadame od našeho zahraničného ministra a
našej zahraničnej politiky, aby viedli svoju prácu a aby v tom
smere podporovali všetkých, ktorí toto uskutočniť majú v úmysle.
(Výborně! Potlesk.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Udílím slovo dalšímu řečníkovi kol. Jos. Mayerovi.
Posl. Jos. Mayer (německy): Slavná sněmovno! Dotklo se mne příjemně, že jsem po řeči pana ministra zahraničí mohl slyšeti od kolegů, že se ministr zabýval ve svém exposé i dosti podrobně naším jižním sousedem Něm. Rakouskem, což se mne dotýká tím příjemněji, že jsem sám ještě dlouho pracoval v Něm. Rakousku a mohl přihlížeti, jaké následky se právě v tomto státě vyvinuly po shroucení. Nyní máme denně příležitost pozorovati, že se tímto německo-rakouským problemem zaměstnává skoro celá Evropa, ne-li půl světa, a také náš pan ministr zahraničí se dosti důkladně a velmi dlouho obíral Něm. Rakouskem. Postavil se také ochotně do řad těch, kdož tam chtějí pomoci, neboť mezi všemi státy dnes zajisté potřebuje Něm. Rakousko skutečně asi nejvíce pomoci. Napadá mně příklad ze staré opery: Kdosi spadl do vody a nyní počne první tenor zpívati: "Rychle ho zachraňte!", pak počne druhý tenor, pak zpívá první a druhý tenor: "Rychle ho zachraňte!", První bas vpadne, druhý bas počíná: "Rychle ho zachraňte!" Konečně zpívá celý sbor hromovým hlasem: "Rychle ho zachraňte!"... Zatím však se ten nebožák utopil. (Veselost na levici.) Tyto přípravy ku pomoci Něm. Rakousku musejí se nás právě tak dotknouti jako tento příklad ze staré opery. Není nedostatek záchranců, kteří zachraňují theoreticky. Avšak, aby se konečně našel někdo, kdo přiloží ruku, skutečně pomáhá, toho jsme mezi všemi těmito pomocníky nemohli ještě zjistiti.
Mluvíme-li dnes o pomoci se strany našeho státu, pak musíme říci, že nebude lze od nás mnoho očekávati, neboť my sami musíme ještě čekati na toho, kdo i u nás činně pomůže. Potřebuji poukázati jen na finanční obtíže a musím přiznati, že ani v otázce výživy nedostali jsme se dosud ještě přes největší, a proto myslím, že sami ještě potřebujeme spíše pomocníka, než abychom se mohli právě s výsledkem postaviti do řad pomocníků pro Něm. Rakousko. Stále však dělá pan ministr aspoň tak, jako by měl v řadě pomáhajících také v tom slovo a skoro máme dojem, že se častěji domnívá dokonce, že ho tam poslouchají (Výkřiky.), a tu by bylo přece účelnější, kdyby tento vliv skutečně spolu položil na vážky v zájmu jižního souseda, neboť vývoj věcí na našich jižních hranicích nemůže zajisté nám samým býti lhostejným. (Posl. Windirsch [německy]: To sám si přeci nemyslí, že to zmůže.)
Měl by se o to pokusiti. Chtěl bych poukázati k tomu, že konference v Paříži se nás všech nyní v poslední době dotkla v tomto směru velmi nepříjemně, poněvadž tu se všech stran vidíme programy, jež by mohly pomoci, jež se důrazně sestavují, kdekoli se sestavují výbory a utvoří podvýbory, které věc do podrobností propracují; avšak když jde už o to, aby se skutečně zasáhlo, aby se poskytl dlouhodobý úvěr, o němž se ministři mnohokráte zmiňují, pak se nenajde člověk, jenž by byl ochoten k takové nutné pomoci. Bez této pomoci to v Něm. Rakousku nepůjde, snad také ne v celé ostatní střední Evropě, a pokud pánové za mořem, kteří byli svého času velmi ochotni zasáhnouti do války, nejsou ochotni zasáhnouti také do míru, pokud této pomoci krásnými řečmi, programy a výbory nemůžeme použíti, děkujeme srdečně za toto přátelství. Chci poukázati na to, že v poslední době staly se známými některé upotřebitelné návrhy, které ukazují aspoň dobrou vůli odstraniti příliš velká břemena. Jest nejvyšší čas, že se aspoň Italie rozpomenula, aby bylo Něm. Rakousko nejprve zbaveno zcela zbytečné vojenské posádky, tak zvané vojenské misse, jež se vydržuje na útraty tohoto chudého vykořistěného státu a že se přistupuje konečně k tomu odbourati reparační komisi.
System likvidace starého státu stal se trápením země. Tolik lidí se dovedlo při tom zahnízditi, že se zdá, že nelze jich vůbec dostati ven, a myslím, že snad už nebude svět existovati, že však budou stále ještě nějaké komise v likvidačním ministerstvu. Tyto věci zatěžují stát neobyčejně těžce. Bylo by na čase, aby se tato zařízení sprovodila konečně se světa a aby se aspoň pracovalo k tomu, aby vykonala konečně to, co se od nich očekává. Trpíme skutečně tím, že se práce protahuje, i národohospodářsky mimořádně. Jest neobyčejně litovati, že mnoho peněz pod závěrou, jež skutečně leží ještě ladem, odnímá se našemu národnímu hospodářství, poněvadž přece mimořádně trpíme při válečné půjčce; poukazuji na naše spořitelny, na Raiffeisenky, na různá společenstva atd. Také ohromná suma peněz staré měny jest pod závěrou, poukazuje se stále na činnost komise reparační, avšak tato reparační komise nedostane se k žádnému rozhodnutí, postrádáme její práce a přirozeným následkem jest, že všecky tyto prostředky zůstávají odňaty našemu národnímu hospodářství. Je příznačno, že zásvit naděje, ukazující se vždy při otázce vyhlídky na dlouhodobý úvěr, ponejvíce zase zmizí, v posledním okamžiku nezbude ničeho, poněvadž tu nikoho není, kdo dáti chce. A je rozhodně příznačno, jestliže se v poslední době doufá jen tím pomoci, že se přiberou k věci soukromé kruhy zájemníků; řekl bych, že se chce budovati taková pomoc na dobročinnosti jednotlivců a tím rozřešiti něco, co se pokládá za nutné v zájmu všech. Tak to ovšem nejde. Je lépe, nechají-li pánové ruce zcela pryč, jestliže se o problem vůbec nebudou starati, nechají-li věci běžeti a nechají-li, aby Něm. Rakousko šlo konečně cestou, již příroda naznačuje, připojení k Německu. (Souhlas na levici.)
Je příznačno, že Loyd George dovolil si v posledních dnech výrok: "Nejsme vinni poměry v Rakousku, nelze nás činiti zodpovědnými, nepostupuje-li ku předu." Zajisté možno činiti pány zodpovědnými, když zdržují přirozený vývoj věcí. Ať se dovolí klidně připojeni, pak Něm. Rakousko spojeno jsouc s říší, jistě si pomůže přes tyto obtíže. Pakli tomu však na jedné straně zabraňují, pak mají na druhé straně zatracenou povinnost zasáhnouti těmi prostředky, jež jsou nutny, aby pomohly. Také Německo, jímž se ostatně dle jeho významu pan ministr zahraničí dle mého názoru dnes zabýval příliš málo, má rovněž svoji milou bídu. Avšak ono opět našlo konečně cestu k práci, a je-li také jemu za nynějších poměrů tato práce mimořádně stížena, přece nelze podceňovati, že stále jde ku předu. Ovšem nedá se věc držeti trvale pod tlakem, jaký nechává zvláště Francie neustále ještě pod vlivem jiných mocí Německo tížiti. Jednou bude nutno prostě se rozhodnouti a říci Francii, jak daleko to smí jíti a nutno se smířiti konečně s tím, že to nemůže jíti tak daleko, jak si to v těchto kruzích představují. Francouzové přepjali prostě svá očekávání do peněžní schopnosti Německa a nebudou moci nikdy vymačkati z Německa to, co si slibovali. S touto skutečností musí se smířiti a budou musiti prostě při znovuzřízení ve své zemi sami přispěti, budou musiti sami přinésti značné oběti a nesmějí se spoléhati jen na pomoc německou. Pokud se Francie pro to nerozhodne, dotud nelze zcela jistě očekávati klidné řešení a klidný vývoj věcí v celé střední Evropě. V poslední době máme dojem, že napětí trochu povolilo, že nastalo zlepšení ve smýšlení. Avšak na druhé straně mám pocit, že to daleko ještě nestačí, aby skutečně došlo k normálním vzájemným vztahům mezi Německem a zememi Dohody a především mezi Francií a Německem. Je také zajímavo, že se při tom užívá mnohdy zvláště s francouzské strany prostředků, aby se utvořily falešné a mylné nálady, jež naprosto nejsou oprávněné. Je příznačno, že v poslední době objevily se zase zprávy, že celé zprávy o finanční slabosti Německa jsou přeceněny a přehnány, že to není tak zlé. Avšak ve skutečnosti shledá ten, kdo dnes přehlédne poměry v Německu, že je tam dobrá vůle na jedné straně plniti, co je lidsky možné, na druhé straně však také dostati se nahoru. Tato vůle měla by se podporovati a nikoli využívati jí vždy zase k novému tlaku. Tím, oč Francie usiluje, může velmi snadno dosáhnouti opačného účelu.