Předseda (zvoní):
Uděluji slovo dalšímu
zapsanému řečníku kol. dru. Hodžovi. (Potlesk Čechů
a Slováků.)
Posl. dr. Hodža: Slávna snemovňa! Pred chvíľou doznely s tohoto miesta slová jednoho zástupcu našich spoluobčanov maďarského jazyka. Tento zástupca pred dvoma dňami pred podpísaním mieru v Paríži uznal za dobré poslať do Paríža posledný vzkaz. Tento jeho vzkaz znel tak, že synovia národa maďarského do republiky Československej proti svojej vôli vmestnaní a vtesnaní (Čujte!) pred celým svetom apelujúc na svedomie ľudstva protestujú, aby maďarský ľud, žijúci v našej republike, bol príslušníkom nášho štátu.
Slávna snemovňa! Tak hlboko a tak uprímne žije v nás všetkých úcta k zásade sebaurčenia, že táto snemovňa prez všetky scény a kontroverzie, ktoré sa tu staly, nechala rečníka toho dohovoriť. Predstavte si, pánovia, že by v tomto tóne a v tomto smysle bol niekto z nás hovoril v Budapešti. (Hlasy: To by ho pověsili! Dr. Lodgman: Za to jsme však přece demokratická republika!) Za to sme demokratickou republikou vzdor vám a vzdor dru. Lodgmanovi, že sa mu tu nič nestalo. (Výborně!) Ale navzájom vzkazujeme do Paříža my so svojej strany toto: Proti svojej vôli žije našich slovenských rodákov v maďarskom štáte 300.000. (Tak jest!) Jestliže tí naši spoluobčania maďarského jazyka, ktorí žijú v našej republike, požívajú práva užívať svojho jazyka v školstve a súdnictve, jestliže majú na 600.000 duší 682 ľudových škôl, konštatujem, že našich 300.000 rodákov v Maďárii nemá svojej školy dnes už ani jedinej. (Slyšte! Hanba! Výkřiky a hluk) Bolo by vlastne blasfémiou, keby som sa pýtal, koľko majú Slováci v maďarskom štáte škôl. V maďarskom štáte musíme sa pýtať v poslednej dobe nie po tom, koľko škôl tam majú Slováci, ale koľko majú mrtvých a ranených. (Tak jest!) Tam zúrila maďarská biela beštia, maďarské hordy napadly slovenských roľníkov a 3000 ich odvliekly do internácie. (Výkřiky německé: Ilava! O internování raději nemluvte! Hluk. Předseda zvoní.) Ja by som milerád videl svojich bratov, ktorí zomreli v Komlóši, zdravých v Ilave. (Tak jest! Výborně!) Ja som prežil horšie časy, než bola Ilava. (Posl. dr. Stodola: Dva roky Vacov.)
Slávna snemovňa! (Hluk.)
Předseda (zvoní):
Prosím o klid, aby
pan řečník nebyl vyrušován!
Posl. dr. Hodža (pokračuje): Mám v ruke opis osvedčenia nášho kolegu maďarského rečníka, a napadlo ma medzi iným, ako sa trpko ponosuje na to, že naši spoluobčania jazyka maďarského boli nútení proti svojej vôli prijsť sem na toto fórum, aby odtiaľto mohli dať hlas svojim bolestiam a žiadostiam, lebo všetky občianske slobody doma sú pre nich skonfiškované. Sloboda tisku je skonfiškovaná. Slávna snemovňa! Pripúšťam, že my nie sme takými virtuózy v manipulovaní slobody tlačovej, tými virtuózmi sú v Budapešti. (Výkřiky německé: Mluvte o Praze a nikoliv o Budapešti. Hluk.) o tom počujete, kamaráti, ešte dosť. Nedocielili sme toho stupňa virtuozity ako v Budapešti. To zakusil môj priateľ, redaktor "Népszavy", nebožtík Somogyi, ktorý bol zastrelený v Budapešti. Ja, pánovia, dnes tragického konca tohoto človeka spomínam s tohoto miesta, podržím ho v pamiatke, aby som mu tým preukázal svoju úctu a lásku. (Hluk. Výkřiky.) Keď pánovia, ktorí z toho ovzdušia vyšli, prijdú medzi nás a nám v našej snemovne vytýkajú, že my nemáme smyslu pre slobodu, ja na takú licomernosť nenachodím parlamentného výrazu. (Hluk. Předseda zvoní.)
Ostatné časti prejavu našeho kolegu
maďarského rečníka nie sú toho rázu, že by sme boli mravne zaviazaní
vôči nim zaujať akékoľvek stanovisko. (Poslanec dr. Hanreich
[německy]: Mluví řečník česky aneb československy?)
Předseda (zvoní):
Prosím, aby řečník nebyl vyrušován. (Poslanec dr. Hnídek: Tu
nás urážejí, že prý tomu nerozumějí, je-li to česky nebo slovensky!
Hluk.)
Posl. dr. Hodža (pokračuje): To nenie urážka, oni sa nám predstavujú takoví, akí sú. Len na jednu exkurziu maďarského kol. rečníka by som chcel upozorniť a síce na to miesto, kde hovoril domnele v záujme Slovákov. Upozorňujem ho len na to, že boly časy, keď si Maďari osobovali právo hovoriť menom Slovákov, ale že tie časy už prestaly. Bol by som rád, keby to konečne vzal na vedomie, a musím ho pri všetkom rešpektu k jeho osobe upozorniť na to, že to činí na mne dojem vtipov z "Fliegende Blätter", ktoré mávajú nadpis "Macht der Gewohnheit."
Kým sa lúčim s naším kol. maďarským rečníkom a dovolím si predniesť slávnej snemovni niekoľko krátkych poznámok k tomu, čo nám tu povedal kol. Skalák. Také rozhovory a ich tón, aký bol v dnešnej jeho reči, počul som, slávna snemovňa, v lednu alebo únoru 1919 v Budapešti, počul som od sociálnych demokratov, ktorí sa lúčili s demokratickou ideologiou a ktorí pri vypuknutí bolševického puču boli už v bolševickej vláde. To je tá cesta, vzdať sa určitej línie v sociálne demokratickej politike a oddať sa dobrodružstvu, vzdať sa konštruktívnej politiky a upadnúť pod vliv ideologie diktatúry proletariátu. To vedie tam, kam to viedlo v Budapešti. Za niekoľko mesiacov veselej vlády proletariátu a koncom diktatúry došlo k vláde monarchistickej a zpiatočníckej.
Socializmus zo svojej prvej fáze utopistickej a druhej vedeckej, ide dnes do tej fáze, kde bude museť osvedčiť svoju tvorivú, konštruktívnu silu. Ale v tom okamžiku, akonáhle socializmus sa rozhodne uskutočniť svoj ideál cestou evolúcie, stretne sa s otázkou štátu. A tu sa mi zdá osudným to, čo predniesol kol. Skalák. Na štát hľadeť ako na niečo takého, na čom socialistovi záležať nemusí, myslím, že je začiatkom konca. My organizáciu ľudstva dnes bez štátnej organizacie udržať nemôžeme. Kdo len domyslel do poslednej konzekvencie otázky socializmu, kdo len cíti odpovednosť za to, aby zo socialistického ideálu uskutočnil to, čo uskutočniť dnes, zajtra a pozajtra možno, myslím, že musí najprv uznať fakticky štát. Z tej chyby, ktorú zneuznávaním nášho štátu urobil kol. Skalák, následuje logicky chyba ďalšia. On hovorí proti akejkoľvek politickej spolupráci v socializme so stranami nesocialistickými. - Slávna snemovňa, sme príliš v kritických dobách, než by sme mohli prejsť cez také existenčné otázky štátu a spoločnosti tak ľahkomyselne k dennému poriadku. Ruský prevrat trvá druhý, tretí rok a koniec tohoto ruského nešetrného prevratu je, že nepodarilo sa zničiť zásadu súkromného vlastníctva v roľníckej výrobe, naopak, že zásada súkromného vlastníctva v roľníckej výrobe je upevnená. (Výborně! Tak jest!) Jestliže ľudstvo, jestliže štát, jestliže spoločnosť chce žiť, musí rešpektovať i výroby, ktoré sú jedine spôsobilé, aby výroba bola skutočne - výrobou. (Tak jest!) Socialistická myšlienka, socialistický spôsob výroby v poľnom hospodárstve dokázal sa celkom nemožným i v minulosti. My sami ako Slovania známe je v "miru" a "zádruhách". Ale v sedmom roku Stolypinovej agrárnej reformy v Rusku, tedy po šestročnom jej trvaní, 44% mírových rodín miru opustilo, zaiste nie preto, že mir sa osvedčil ako dobrá forma výroby. Jestliže za krátkych šesť rokov skoro polovica toho nehybného sedliackeho ľudu ruského prešla z nedokonalej komunistickej formy k forme individuálnej roľníckej výroby, je to svedectvom, že komunizmus v poľnohospodárskej výrobe sa neosvedčil. V bývalom Uhorsku bolo do roku 1875 35.000 zádruh. Zádruhy boly historickou formou roľníckej spoločnej výroby u našich bratov Juhoslovanov. Neprešlo 21 rokov, roku 1896 klesol počet týchto zádruh na 10 až 11.000. To znamená, že ani historická ani nová forma komunistickej hospodárskej výroby sa nevie vôbec osvedčiť.
Nové moderné pokusy sa dialy v severnej Amerike, známé francúzske pokusy v "Commumanté", sú v Australii, Assington v Anglii, ale aspoň na koľko štatistika nám o výsledkoch týchto družstiev podáva obraz o ich činnosti, to všetko nás vede k tomu a utvrdzuje v tom, že jedine individuelný princíp dá sa v poľnohospodárskej výrobe úspešne uplatniť. (Tak jest!) Je to akási zásadná nepreklenuteľná ideová protiva so zásadnou myšlienkou socializmu? Vlastne ani nie. Socializmus koncom koncov žiada, čo najviac pracujúcich ľudí povzniesť tak, aby neboli objektom, ale subjektom hospodárskej činnosti. To je konečne hlavný účel a zásadná úloha socializmu. Tedy keď cestou dalekosiahlej demokratizácie roľníckej výroby natvoria sa z bývalých objektov, subjekty hospodárskej výroby, čím viac malých existencií sa vyzbrojí možnosťou hospodáriť samostatne, tým sa koná taká sociálna úloha, ktorej rovnej čo do výsledku nenajdeme v industriálnej výrobe vôbec.
Preto pozemková reforma v tom smysle, ako ju máme v zákone a ako ju vykonávame, je tým jedine možným riešením sociálnej otázky v poľnohospodárskej výrobe, jediný spôsob, ktorý musíme aplikovať a od nehož sa nesmieme odchýliť ani na krok. (Výborně!)
V tom okamžiku, ako princip agrárnej demokracie, to jest súkromné vlastníctvo, takto víťazne obstál v boji v posledných prevratoch, musí si byť socializmus vedomý, že tu má vedľa seba takého činitela hospodárskej výroby, ktorého zničiť nemožno, s ktorým treba buďto sa vyrovnať alebo ustúpiť mu s cesty. A to je slávna snemovňa základom vlády nielen u nás, a nie náhodou, to je základom i vlády vo všetkých štátoch okolných, kde sociálna kríza nevybúšila v explóziu, ale kde sa rieši cestou evolúcie. Je to idea súčinnosti robotníctva a sedliakov, na ktorej môže vláda za dnešnej demokracie spočívať bezpečne. Keď my národne-roľnícka strana vstúpili sme do spoločného republikánskeho klubu v tejto snemovne, iste boly smerodatnými i tieto úvahy. Videli sme, že proti tej fluktuácii, proti tej nestálosti, ktorá vo vývoji a v rôznych premenách priemyslovej výroby skutočne je, že vôči tejto nestálosti stálym bodom vývoja hospodárskeho a kultúrneho je myšlienka agrárnej demokracie.
Sme si vedomí toho, že nositeľom nacionálnej myšlienky v Čechách čiastočne na Morave, nebol v minulosti agrarizmus, ale že to bola buržoazia. Medzitým dnes vidíme, že buržoazia nachodí sa prirodzene v tej istej krízi, v ktorej je sám socializmus, lebo je medzi nimi kauzálny nexus. My dnes nevideli by sme národnú myšlienku zabezpečenú, keby sa ona opierala o tú buržoaziu, ktorá dnes ešte nevie, čo bude robiť zajtra, na tú buržoaziu, ktorá musí pristupovať zo dňa na deň na zásadné koncesie, čo sa týka štruktúry výrobnej, a zvlášte nevideli by sme v bezpečných rukách myšlienku národnú u tej buržoazie, ktorá v celej svojej ideologii nečerpala, ako agrárna demokracia zo samého národa a ľudu, ale z filozofie cudzej.
Ihneď, ako je jasno, že v štátoch po vojne, ktoré nastúpily cestu evolúcie, musí sa socializmus pojednať s agrárnou demokraciou, vyplýva z tejto situácie veľmi vážna úloha pre sám socializmus. Socializmus musí byť konštruktívny. To neznamená, že musí prijímať štát bez kritiky a bez podmienky, tak ako je. Musí trvať na reformách sociálnych, musí trvať na reforme samej výroby, ale štát musí prijať a rešpektovať. I v socializme, musí byť common sense, ten cit pospolitosti, ktorý spája synov jednoho národa, jednoho štátu v jedon nerozlučný celok. (Výborně!)
Slávna snemovňa! Jestliže u nás nebudeme s to, aby sme docielili tohoto citu pospolitosti, tohoto common sense, ktorým sa držia národy veľké s veľkou štátnou tradíciou, bol by som o budúcnosti nášho národa skeptikom. Musíme sa dopracovať k tomu, musíme z tohoto štátu vytvoriť taký inštrument ľudskej kultúry, že ani kolega Skalák, ani jeho prívrženci nebudú nútení tak skepticky sa o ňom vyjadrovať, ako sa vyslovil dnes. Rozumiem tomu, jestliže štát, ktorý mermomocou zostáva v bahne reakcie a zpiatočníctva, nenájde obľuby u kolegu Skaláka. Ale či československá republika svojou minulosťou, kultúrou, svojím sociálnym a politickým usporiadaním nenie v prvej rade kvalifikovaná, aby slúžila dnes - dovoľujem si vysloviť otvorene tento názor - ako vzor sociálneho a politického zákonodarstva v celej Evrope? Či je možný výhodnejší podklad, výhodnejšie východisko demokratického riešenia sociálnych problémov, ako štát, ktorý v druhom roku po vojne je v takom stave, v takom poriadku, že môže produkciu aspoň tak udržovať ako československá republika? Apelujem na našich kolegov na strane socialistickej. Všetko je možné, každá reforma je možná a snáď nebudem hovoriť len menom svojím, ale i menom mnohých svojich prívržencov, keď poviem, že my v ohľade sociálnej reformy ideme do tých najkrajnejších krajností, ale jednu podmienku máme: Nesmie trpeť štát so svojou výrobou a so svojou budúcnosťou. (Výborně!)
Slávna snemovňa! V správe Slovenska nastávajú zmeny, po ktorých myslím, že behom krátkeho času budeme môcť pozdraviť na Slovensku novú politickú správu, ktorá podľa celého svojho složenia bude naprosto unitárna v celej republike.
Naše stanovisko ohľadne správy na Slovensku a ohľadne postavenia Slovenska v republike je všeobecne známe. Stojíme bezpodmienečne na stanovisku spoločného zákonodárstva ako hlavnej garancie štátnej jednoty. Vedľa toho však chceme uplatniť princip samosprávy, princip autonomizmu lokálneho tak ďaleko, aby Slovák vo svojich veciach, ktoré sa týkajú len jeho, sám sa spravoval a sám o nich rozhodoval. Tejto konštrukcii, slávna snemovňa, odpovedá riešenie, ktoré sme našli a ktoré je pojaté do zákona o župnom sriadení a pripúšťa, aby vedľa zriadenia župného pre spoločné veci všetkých žúp fungoval zemský výbor, ktorý by jednak shromažďoval, jednak usnadňoval administratívnu prácu pre všetky župy v jednej zemi. Do tých časov, než sa dostaneme do riešenia našej administratívnej otázky, ostáva na Slovensku ministerstvo s plnou mocou. Ale aby bola kontrola, jejž nutnosť pociťovali všetci členovia bývalého slovenského klubu už pred voľbami, aby mali svoj orgán, dohodou medzi stranami vzniká v Bratislave (Hlas: Ještě není!) sbor, jehož účelom je výlučne kontrola, z ktorého však dľa zákona o župnom sriadení vyvinie sa sbor správny.
Vedľa účelnosti chceme i z politických dôvodov mať na Slovensku určité orgány samosprávne i mimo župy. My si tak myslíme, že svojou zvláštnou povahou, svojou rázovitosťou, jednak rôznime sa od vás, jednak ale môžeme byť veľmi užitočným a harmonickým doplnením tej národnej povahy, ktorá u vás - my alespoň Slováci máme ten dojem - prílišnou blízkosťou a vlivy nemeckými vo svojej rýdzosti utrpela. Myslím, že čo je v našom ľude rázovitého, zachovalého, čiste národneho a neinfluencovaného ničím cudzím, to má sa stať majetkom celého československého národa. Chceme-li tomu, tak musí nám prirodzene záležať na tom, aby sme vo svojich samosprávnych inštitúciach, či už politických alebo kultúrnych, svoj ráz - neráčte to pokládať za nejakú frázu - po stránke kultúrnej i hospodárskej mohli uplatniť a rozvinúť.
Tu dovolím si upozorniť slávnu snemovňu na niektoré prekážky, ktoré stavajú sa v cestu zdravému vývoji vecí na Slovensku. My máme otázku úradnickú, o ktorej nebudem dnes obšírnejšie hovoriť lebo nechceme sa púšťať do rekriminácií, konštatujem len toľko, že máme v našich domácich úradníkoch na Slovensku niektorých, ktorí dnes majú 350, 400 K mesačného platu. (Výkřiky!) Konštatujem, že je celá rada spoľahlivých, hodných, kvalifikovaných úradníkov, ktorí nedostali vymenovania. Konštatujem ďalej že máme celé stá a stá učiteľov (Výkřiky.), ktorí majú nie 300 K, ale 220 K a sú nútení hladovať celé mesiace. (Výkřiky.) Já vznášam túto vec slávnej snemovni z toho dôvodu, lebo mám zkúsenosť že treba konečne verejne charakterizovať postupovanie tej časti našej byrokracie, ktorá je vždy ešte rakušácka, ktorá ešte vždy nemá porozumenie pre moderný štát, (Tak jest!) ktorá myslí, že štát staväť znamená písať a staväť papierové pyramidy.
K rakušáctvu v tej našej byrokracii
ráčte si predstaviť administráciu s týmto dvojím šimlom a porozumiete,
prečo sa ocitá správa na Slovensku v tom stave, v akom je. Čo
sa týka Slovenska, myslím, že je hlavným úkolom celej našej štátnej
hospodárskej politiky, aby naše Slovensko sa stalo aktívnym. Nie
verejne, ale súkromne medzi štyrma očima sa ustavične žaluje,
že na Slovensko republika doplácala. (Posl. dr. Juriga: Všecko
vyvezli odtamtud.) Nevyvezú, lebo nemajú čo, moji drahí. (Posl.
dr. Juriga: Všetko drevo nám vyviezli!)
Předseda (zvoní):
Prosím, aby řečník nebyl vyrušován.
Posl. dr. Hodža (pokračuje): Mne je to celkom sympatické, že Česi nám určité veci pobrali zo Slovenska a ešte by sme našli mnoho exemplárov, ktoré by sme im radi dali. Ale, slávna snemovňa, ide tu o aktivovanie slovenského hospodárstva v tom smysle, aby sme my v našich továrniach nemali tú úžasnú prázdnotu. Ide o to, aby sme z toho uhlia, ktoré bolo pridelené Slovensku, nedostávali ako v minulosti 4%, ale aby sme dostávali všetko. (Tak jest!) Ide nám o to, aby výkonnosť našich tovární neobnášala len 9 až 11%, ale ide o to, aby priemysel na Slovensku pracoval. Upozorňujem slávnu snemovňu na jedno. Úroda toho roku nenie na Slovensku najhoršia (Výkřiky.) Činím vopred vládu zodpovednou a činím zodpovednými činiteľov, ktorým to patrí že všetka tá úroda prijde na mizinu, jestliže by sme nemali toľko uhlia a benzínu v južnom Slovensku, koľko treba, aby sme mohli túto úrodu uplatniť. Slávna snemovňa. (Výkřiky.)
Po čas volieb vznikla v našom vojsku na Slovensku zvláštna nálada: "Pôjdeme domov". Vláda bude nútena riecť celkom uprímne a otvorene, že republika je ešte nie v stave pustiť najvernejších sluhov republiky, našich vojakov domov. Snáď nebolo nesympatickejšieho zjavu v celej volebnej agitácii než to, že tejto túžby zmocnila sa stranická politická agitácia a štvanica. (Tak jest!) My dnes sme nútení konštatovať, že musíme stáť na stráži svojej republiky. (Výkřiky.)
Musíme stáť na stráži svojej republiky až do tých časov, kým nám nebude hroziť nebezpečie, ktoré sa nám raz zjavuje v Pešti, raz v Tešíne a odleskom ktorého bol i prejav na tejto rečníckej tribúne našej slávnej československej snemovne. Lebo nemýľme sa, pánovia, to sú zjavy jednej a tejže akcie, nebuďme naívni a nemyslime si, že keď bude ten podpis na mierovej smluve v Paríži, že je naša aféra s Maďarskom a Poľskom skončená. Ten starý nepriateľ bude číhať ďalej, a keď naši legionári, ktorí roky a roky pilne konali vojenskú službu, budú ďalej nútení zostať na stráži republiky, na tom nenie vinen žiadon Čech ani Slovák, na tom sú vinní tí, ktorí ani dnes nechcú mier, ktorí hovoria v Pešti, že potrebujú vojsko na potlačenie vnútorného nepokoja, ale tie ich vojska nestoja v stredu maďarskej zemi, ale u našich hraníc; na tom sú vinní tí, pre ktorých nemôže zomreť vojna a narodiť sa mier. Keď minule Francúzi prišli do Frankfurtu, odôvodňovali svoj krok tým, že nemôžu strpeť junkerizmu a militarizmu vo svojom súsedstve, ale ja sa pýtam, slávna snemovňa, nenie-li klasickým hniezdom junkerizmu a militarizmu Pešť? Nás iste ani vo sne nenapadne prekročiť ich hranice. My sme pacifistami poctive a zásadne. Ale riešenie istých otázok môže sa diať cestou diplomatickou a tu nemôžem sa zdržať, slávna snemovňa, aby som nevyslovil svoje hlboké poľutovanie nad tým, že našli sa medzi našimi znamenitými vernými spojencami mnohí diplomati, ktorí nevideli nebezpečenstva, ktoré ohrožujú z Pešti náš mier ešte dnes. Nespozorovali toho a my dnes, slávna snemovňa, sa dozvedáme, že zase s druhej strany polskí diplomati, celkom verejne môžu podozrievať na príklad samého angl. ministerského predsedu z dvojakosti diplomatických jednání. Čo sa chystá, slávna snemovňa? Na jednej strane vidíme indolenciu proti junkerizmu a militarizmu v Pešti, na druhej strane počujeme, že Poliaci v Londýne celkom verejne v novinách tvrdia, že žiadny Angličan nevie vlastne, aká je skutočná politika anglického ministerského predsedu. Pokiaľ sa týka Poľska, slávna snemovňa, to je neudržiteľná duplicita, to je stav, aby na účet tých diplomatov, o ich korektnosti nemôže byť pochyby, aby na účet týchto spojeneckých diplomatov, nech je to so strany poľskej alebo maďarskej, boly konštruované záhady, pred ktorými človek stojí a nevie ich rozriešiť, na príklad ako je to možné, že Poľsko dostáva zo západu ešte muníciu? Myslím, že sme sa dostali v našej zahraničnej politike, slávna snemovňa, k tomu bodu, kde budeme museť zaujať sami pevné stanovisko. Nám horí pôda na severu, my sme ohrození na juhu. Musíme mať svoju vlastnú politiku, nemôžeme sa dať vodiť nikomu, musíme mať svoju vlastnú ideu zahraničnej politiky.
Či nenie našou prvou povinnosťou dbať v zahraničnej politike toho, aby sme zachránili to, na čom vznikla naša republika a naša sloboda? Či nenie našou prvou a základnou povinnosťou chrániť versailleský mier s jeho vymoženostiami a nenie nám preto treba spojiť sa s tými, ktorým záleží práve tak na versailleskom miere ako nám? Ja predpokladám, že dorozumenie medzi nami, Viedňou, Juhoslovanmi a Rumuny je hotovým faktom, o ktorom nevznikly celkom žiadne pochybnosti. Ale toto faktum musíme si vážiť. Je to východisko celej našej zahraničnej politiky. Len dorozumením s našimi súsedy, na versaillskom miere práve tak interesovanými, dostaneme sa konečne k veľkému nášmu zahraničnému úkolu, že chceme byť centrom strednej Europy. To je, slávna snemovňa, tá idea internacionalizmu, ktorú môžeme a budeme pestovať, aniž by sme ohrožovali svoj štát. Iste nenie v nás nenávisti proti inému národu. Ja ani nehľadím na náš národnostný problém od dnešného dna ako na problém čiste národnostný. Tu v tejto snemovni a v tomto štáte nebudú stáť proti sebe Česi a Slováci na jednej, Nemci a Maďari, po prípade ešte iní na druhej strane. Ja myslím, že v tomto štáte na jednej strane bude solidarita všetkých pracujúcich a na druhej strane solidarita všetkých, ktorí bojujú za idey starého zpiatočníckeho sveta. Ja mám len dojem, že sú celkom bezpodstatné obavy kol. Seligera o československý štát. Že je demokracia živlom, v ktorom jedine môžeme byť živí, to my už dávno vieme (Výborně!), to my už vieme sto a sto rokov a som veľmi rád, že to konečne nahliadli i Nemci. Medzi nami šovinizmu nebude. Medzi nami národnej rozopry, ktorá by bola neprekľenutelná, byť nemusí. Žiadame si len jednoho, a to sa týka i našich Maďarov, aby si už odvykli - čo nám do konca už neimponuje - podávať protesty, trvať na justamentoch. Žiadame, aby boly rešpektované fakta zahraničnej politiky. Ja som už poznal toto heslo a videl som to na sto a sto plakátoch v Budapešti. Tak to znelo: Nie, nie, nikdy! A predsa sa to stalo, trebaže to bolo podoprené protesty nepomerne silnejšími ako tento protest môjho kolegu!
Ja som presvedčený, že táto solidarita
práce, poctivý demokratizmus poctivej vôle k sociálnym reformám,
jasný, sociálne politický rozhľad sú garanciou našej republiky.
Jestliže v tomto i na ďalej ostaneme odkázaní sami na seba a jestliže
nám nepomôžu iné národy, som presvedčený, že atraktívnej sile
tej práce, v ktorej žije naša republika, neodolá žiadný národ.
(Výborně! Hlučný potlesk!)
Předseda (zvoní): Přerušuji rozpravu a přikročím k ukončení schůze. Předem pokládám za svou povinnost vyříditi jeden případ, který se udál mezi řečí pana poslance dra Ekese Körmendy.
Bylo mi sděleno šesti pány poslanci, že jeden z pánů poslanců použil slova "maďarská prasata".
Já sám nemohl jsem uvěřiti, že by něco podobného mohlo býti proneseno panem poslancem. (Hluk na německé straně. Výkřiky posl. dra Baerana.)
Žádám, aby předseda při svých enunciacích nebyl vyrušován.
Nemohl jsem uvěřiti, že by poslanec, vědomý si svých povinností, mohl podobného výroku užíti. Po té stránce nemám možnosti, abych poslance přímo volal k pořádku, ale výrok takovýto s největší rozhodností odmítám a očekávám, že páni poslanci budou si plně vědomi, že podobných výroků v jednání sněmovním naprosto užívati nesmějí. (Potlesk českých poslanců.)
Žádám pana sekretáře, aby přečetl
spisy během dnešní schůze došlé.
Sněmovní tajemník dr. Říha (čte):
Během dnešní schůze došly tyto dotazy:
1. posl. Pastyříka, Anděla a soudruhů na ministry pro zásobování lidu a vnitra stran uvolnění trhů na dobytek ve Slezsku,
2. posl. Šamalíka, Navrátila, Janalíka, Rýpara a soudr. na ministra financí stran zjednodušení způsobu přiznání a placení daně z obratu zboží u zemědělců,
3. posl. Myslivce na předsedu sněmovny stran blahopřání presidentu francouzské republiky Deschanelovi k záchraně z vážné nehody,
4. posl. Pastyříka, Anděla, Najmana a soudr. na ministra vnitra ve příčině nařízení policejního ředitelství v Praze o zavírání hostinců v 11 hodin,
5. posl. Najmana, Mlčocha a soudr. na p. ministra financí pro neoprávněné zrušování smluv s prodavači tabáku,
6. posl. Votruby k panu ministru financí stran činnosti revisního odboru při ministerstvu financí na Moravě,
7. posl. Petrovického na
ministry vyučovaní Habrmana a financí dra Engliše o zadržení nákupního
drahotního příspěvku učitelstvu v politickém okrese Náchodském.
Předseda: Naložím s dotazy těmi podle jednacího řádu.
Než navrhnu denní pořad příští schůze, na nějž míním dáti zřízení a volbu výboru zahraničního, branného, kulturního a výboru pro dopravu a veřejné práce, sděluji, že v poradě pánů předsedů klubů učiněna byla dohoda o zřízení čtyř výborů a dám schváliti příslušnou část návrhu podaného mně panem kolegou Stivínem a týkajícího se právě zřízení těchto čtyř výborů: zahraničního, branného, kulturního a výboru pro dopravu a veřejné práce, o nichž byla učiněna společná dohoda a proti nimž nebylo námitek.
Ostatní návrhy stran voleb a zřízení výborů dám na denní pořad v tom okamžiku, kdy bude dosaženo o nich určité dohody, poněvadž jednotlivé kluby požádaly mne, aby jim byl poskytnut čas k tomu, aby v této věci bylo vedeno ještě jednání.
Kdo souhlasí s návrhem, aby se zřídily tyto nesporné dosud výbory:
24členný výbor zahraniční,
24členný výbor branný,
24členný výbor kulturní,
24členný výbor pro dopravu a veřejné práce, prosím, aby zvedl ruku. (Děje se.)
To jest většina, návrh jest přijat a teď přikročím k ukončení schůze. Na základě usnesení předsednictva navrhuji, aby příští schůze poslanecké sněmovny konala se v úterý dne 8. června 1920 o 1 hodině odpolední s tímto denním pořadem:
1. Pokračování v rozpravě o vládním prohlášení ministerského předsedy Vlastimila Tusara.
2. Volby výboru zahraničního 24členného, branného 24 členného, kulturního 24členného a výboru pro dopravu a veřejné práce rovněž 24členného.
Jsou snad proti mému návrhu, pokud se týče dne nebo denního pořadu, nějaké námitky? (Nebyly.)
Není tomu tak, návrh můj je přijat
a končím schůzi.