Toto vedome prešlo teraz do
všetkých vrstiev národov a treba že široké
masy ľudu ešte ani neznajú foriem a titulov,
pod akými bude od nich daň žiadaná,
istotně vedia, že konečný výsledok
bude, že veľmi mnoho sa bude od nich pod titulom daní
požadovať. Nové dane tedy už nikoho neprekvapia,
každý ich očakává. Ja pri nových
daniach hlavnú váhu by som kládol na to,
aby súhrn všetkých daní, i direktných
i indirektných, stál vo spravedlivom pomere k majetku,
dôchodom, k výrobkom poplatníkov, že
by snáď pre veľmi nízke zdanenie ani štát
neutrpel škody a ani prílišné podanenie
neohrožovalo možnosť produktivnej činnosti,
či už hospodárskej, priemyselnej alebo remeslníckej.
Treba pamätať na budúcnosť, treba zabezpečiť
možnosť platenia daní i pre budúcnosť.
Ja v práve projednávanom zákone o dani z
obratu zbožia a pracovných výkonov vidím
takú daň, ktorá je snesiteľná.
A menovite vítam daň prepychovú a s veľkou
radostou, vďačne ju odhlasujeme, lebo platiť
sa bude len z tých predmetov, ktoré sú v
terajších ťažkých časoch výživy
ľahko postrádatelné a ktoré dotknú
sa len majetkove silných vrstiev národa, menovite
válečných zbohatlíkov.
Kdo po strašných utrpeniach
za času vojny a v dnešných krutých pomeroch
nedostatku tých najpotrebnejších článkov
a neslýchanej drahoty môže si nadobúdať
ľahko postradatelné prepychovné predmety, ten
zaiste snesie bez otrasov i prepychovú daň.
Jedna jediná okolnosť,
ktorú si nemôžeme úplne priviesť
do súhlasu s pocitom spravedlivosti, je tá, že
jedna a tá istá vec bude jednou a tou istou daňou
zatiažená viac ráz. Tak na pr. látky
hodvabné, brokátové a pod. budú zdanené
prepychovou daňou a hneď na to i obleky z týchto
látok vyhotovené budú tou daňou zatiažené
bez ohľadu na to, že by sa brala do ohľadu prepychová
daň, platená od látok.
Bol som zvyklý na to, že
jedna a tá istá vec mohla slúžiť
za predmet dane len raz, a tu vidím, že jedna a ta
istá vec môže byť i viac ráz jednou
a tou istou daňou zdaňovaná. Než konečne
pri prepychovej dani i s týmto sa spokojím, lebo
hľadím i na inú stránku veci, totiž
na tú, že váleční zbohatlíci,
tedy tí, ktorých sa táto daň najviac
bude týkať, pri shromažďovaní svojho
bohatstva nehľadeli na spravedlnosť, svedomitosť
a poctivosť, ale že to ich nahromadené bohatstvo
je väčšinou výsledkom nesvedomitosti,
nespravedlivého úžerníckeho konania,
tedy títo nemajú právneho nároku na
to, aby sa pri zdaňování mohli odvolávať
na nejakú absolútnu spravedlnosť.
Ináče sa tu do podrobného
rozberania finančného posudzovania tohoto návrhu
púšťať nemôžem, lebo urobil to
už dostatočne a odborne pán zpravodaj. Ja sám
osvedčujem len toľko, že návrh zákona
prijímam, že slovenskí poslanci budú
pre návrh zákona hlasovať, poněváč
jednak v tejto dani spatrujú daň snesiteľnú,
jednak vedia, že naša československá republika
je ešte stále v mimoriadnych pomeroch a potrebuje
i mimoriadnych prostriedkov, a za tretie, že i keď táto
daň nenie snáď veľmi sympatickou, že
predsa musí byť odhlasovaná, a to tým
skôr, lebo je len daňou dočasnou. Keď
sme odhlasovali zákony, ktoré predpisovaly našej
republike len výdaje, je zase na čase, aby sme odhlasovali
i túto daň, ktorá jej potrebné príjmy
zabezpečuje, lebo bez príjmov nenie možno vydávať.
My sme toho pevného presvedčenia,
že keď povoľujeme dane, nepovoľujeme ich ani
vláde, ani stranám, ale celej Československej
republike, ktorej blaho nám leží na srdci nado
všetko. (Výborně! Potlesk.)
Ale keď som sa hlásil
k slovu, urobil som to nie tak k vôli návrhu zákona,
ale hlavne preto, aby som slavné Národné
shromaždenie verejne upozornil na veľmi vážnu,
teraz aktuelnú otázku Slovenska. Preto prosím,
ráčte mi dovoliť, aby som na okamžik od
predmetu debaty trochu odbočil.
Slovenský národ, ktorý
sa oslobodil z tisícročného jarma maďarského
otroctva, ktorý prestal byť potlačenou národnosťou
a stal sa slobodným národom, nie, že sa to
stalo len pomocou vás bratov Čechov a že bez
vás neboli bysme bývali s to, aby sme si vydobyli
slobodu, vie, že vám je za to zaviazaný nekonečnou
vďakou, ale vie i to, že sme my obapolne jeden na druhého
odkázaní, že jeden bez druhého trvale
by sme obstáť nemohli. (Tak jest! Výborně!)
Slovenský národ chce
oplácať lásku láskou, vďak vďakou.
Preto verne sotrvá na tom stanovisku, ktoré zaujal
v Turčianskom sv. Martine 30. októbra 1918, keď
sa postavil na stranu Československej republiky.
A keď sa postavil na stranu
Československej republiky, svedomite chce plniť všetky
povinnosti vôči nej, ochotne chce a bude platiť
naň pripadajúce dane, navzájom však
očakáva, že Československá republika
splní svoje povinnosti vôči slovenskému
národu. Tymito povinnosťami rozumieme předovšetkým
povinnosť obrany a ochrany slovenského národa
a slovenskej zemi. (Výborně!)
Slávne shromáždenie!
Ja vás upozorňujem, že po tom krásnom
utešenom slovenskom kraji, pod vysokými Tatrami před
pol rokom ozýval sa plač a nárek žien
a detí, rozhorčené výkriky mládencov,
mužov a starcov, lebo slovenský národ a slovenská
zem boly v takom položení, že im hrozilo nebezpečie
záhuby a zkazy. Vy všetci viete, že na Slovensku
tiekla nielen krv hrdinných československých
vojakov, ale i nevojakov, nevinných Slovákov a Sloveniek,
že, páchané boly bestiality, ukrutnosti na
vojakoch i nevojakoch, vy viete, že slovenský ľud
celý zúfalý opúšťal svoje
domy, majetky a že ako uprchlíci prchali pred divými
bolševickými hordami maďarskými.
A tu nemôžeme zamlčať,
že to vyvolalo istú trpkosť našich v kruhoch,
keď sme videli, že v dobe, keď išlo o bytie
a nebytie Slovenska, o životy mnohých vojakov i nevojakov,
o existenciu Slovákov, že keď Slováci
boli v zúfalom položení, keď im hrozila
ztrata krajiny, ztrata národa, že vtedy sme videli
v českej verejnosti len strannícke boje o voľby
do obcí a skoro žiadnej zaujatosti pre Slovensko,
to akoby v českej verejnosti nebolo známe nebezpečie
na Slovensku.
Až potom, keď nebezpečie
bolo už veľmi veľké a blízke, keď
rany nám dávané, boly už veľmi
boľastné, naše výkriky veľmi silné
a zúfalé, potom konečne precitla česká
verejnosť k tomu, že je treba Slovensko zachrániť.
A chvala Bohu, že toto precitnutie nastalo, keď ešte
nebolo všetko ztratené a ďakujeme za to, že
zachránenie sa stalo.
Teraz sa objavujú podobné
príznaky, ako pred pol rokom pred bolševickým
vpádom na Slovensko, preto si pokladám za svoju
povinnosť, verejne upozorniť slávne shromaždenie,
aby urobilo zavčas potrebné opatrenia, že by
sa taký druhý vpád na Slovensko opakovať
nemohol, lebo jestliže by sa opakoval, bolo by to osudným
nielen pre nás, ale i pre vás a celú Československú
republiku. (Výborně!)
Pánovia mojí, nezabúdajte,
že náš slovenský národ bol vychovávaný
v maďarskom, protislovanskom, nepriateľskom duchu, preto
v jeho lône je ešte mnoho rozvratných živlov,
ktoré sa dnes ani nevedia vžiť do svojho položenia,
nevedia sa spokojiť so svojim terajším postavením,
nechcú chápať, že by Slovensko malo byť
vytrhnuté z područia maďarského, že
by slovenský národ mal ostať slobodným.
Tieto rozvratné živly ešte vždy túžia
po tom, aby maďarské panstvo bolo obnovené,
aby Slovensko bolo od republiky odtrhnuté. Nuže, ja
som toho pevného presvedčenia, že v takých
okolnostiach povinnosťou nás všetkých
je, pracovať v tom smere, aby sme čím najúspešnejším
spôsobom mohli čeliť štvaniciam týchto
podvratných živlov, abysme urobili tie rozvratné
živly čím skôr úplne neškodnými,
aby sme našu československú republiku postavili
na pevné základy, abysme ju zabezpečili i
proti všeobecným vnútorným i zovnějším
nepriateľom.
Prosím, pred bolševickým
vpádom bolo tu v Prahe medzi inými hlásané
aj heslo: šetriť ľudskú krv. Nuž, to
je veľmi pekné, humanné, duchu lásky
odpovedajúce heslo, ktoré ale len v normálnych
pomeroch, len v pokojných časoch, len tam sa dá
uskutočniť, kde ľudia majú dočinenia
s ľuďmi. Nezabúdajte, že pokojný
človek v blízkosti dravého zvera može
len vtedy obstáť, keď ten dravý zver je
v dosť silnej železnej klietke zatvorený, ktorá
mu znemožňuje, aby sa mohol na človeka vrhnúť.
Ale aby človek bez zbrane pokojne stál pri dravom
zvierati vtedy, keď je tento dravec na slobode, aby šetril
krv, keď tento dravec vrhá sa na človeka, nuž
prosím, to by hraničilo na sebavraždu. Dravec
nešetrí človečiu krv, preto ani dravcom
ohrožený človek nemôže šetriť
krv jeho, lebo povinnosť samoobrany je vždy, v každých
okolnostiach, dovolená i povinná. Každý
má právo na život, vtedy musí si ho
brániť (Výborně! Potlesk).
Pánovia moji, keď teraz
v Maďárii nielen smerodatní politikovia, ale
i hlavny veliteľ ich armády Horthy tak často
a tak silne prizvukujú tú integritu bývalého
Uhorska a týmto nám zjavne dávajú
na vedomie, že oni chcú roztrhnúť našu
Československú republiku, vtedy je rozhodne na čase,
aby sme urobili všetky možné opatrenia, aby sme
to prekazili. Ja viem, prosím, že Maďari teraz
iste nebudú robiť proti nám nejaký všeobecný
útok a snád proti nám vojnu viesť. Ale
myslia, že ich jednotlivé oddiely sú v stave,
aby nám zapríčinili lokálné
nešváry a nepríjemnosti, a už akékoľvek
malé lokálné nešváry a nepríjemnosti
by nám zapríčinily ohromné morálné,
politické a hospodárske škody. (Tak jest!)
Treba prekaziť, že by sa také lokálné
nešváry nemohly opakovať.
Nuž prosím, toto som
držal za povinnosť predniesť, na toto vás
upozorniť a prosiť, aby česká verejnosť
zaujímala sa za veci Slovenska, lebo je to nielen v našom
zájme, ale i vecou vašou. (Výborně!)
Sme jedni, chceme zostať jedni, my musíme brániť
vás, vy musíte brániť nás. (Potlesk.)
Osvedčujem, že návrh zákona prijímame.
(Výborně! Dlouho trvající potlesk.)
Předseda
(zvoní): Přerušuji projednávání
dnešního denního pořádku a přistupuji
k ukončení schůze.
Navrhuji, aby příští
schůze konala se zítra ve čtvrtek dne 11.
prosince o 2. hod. odpolední s tímto denním
pořádkem:
Nejprve dnešní denní
pořádek, a to dokončení prvního
odstavce dnešního denního pořádku,
a potom odstavec 2. - 6. z denního pořádku
dnešního. K tomu:
Zpráva sociálně-politického
výboru o vládním návrhu zákona
(tisk 1586), jímž se upravují pracovní
a mzdové poměry domácké práce.
Tisk 1968.
Zpráva státně-zřízeneckého
výboru o vládním návrhu zákona
(tisk 1870) o reorganisaci finanční stráže.
Tisk 1975.
Zpráva branného výboru
o návrhu člena Národního shromáždění
Otmara Hrejsy a soudr. (č. t. 748), aby uloženo bylo
ministerstvu Národní obrany, vrátiti zrekvirované
kostelní zvony, měděné kotly a j.,
pokud nebyly zničeny, jejich majetníkům.
Tisk 1967.
Zpráva výboru kulturního
o peticích č. 1519, 1403 a 1508 a výboru
zásobovacího o peticích č. 1487, 1710,
1672, 1663, 1592, 1721, 1688, 1664 a 1647. Tisk 1976.
Jsou snad proti návrhu mému,
pokud se týče dne, anebo denního pořádku
nějaké námitky? (Nebyly.) Není
jich. Návrh můj je přijat. Končím
schůzi.