Oni šli tak ďaleko, že,
hoc sedeli v Moskve, nielen že nevideli Mirbacha, ktorého
videli tí naši bratia soc. demokrati v Čeljabinsku,
ale že po boku s maďarských a nemeckých
zajatcov, ktorí na svojich prsiach mali príkaz,
o ktorom som hovoril, po ich boku a s nimi bojovali proti nám.
(Slyšte! Hanba jim!)
Ako, vážené Národnie
Shromaždenie, a akými prostriedkami šla borba
československých bolševikov proti československej
armáde v Rusku, proti nášmu revolučnému
hnutiu a tím i proti nášmu boju za slobodu?
Šli cestou teroru!
Ale skôr ešte, ako k tomu
došlo, prvá kapitola je v Kijeve.
Keď naše vojsko opúšťalo
Ukrajinu, v tom zmätku, keď už Kijev bol pred
obsadením Nemcami, v tom zmätku československí
bolševici v Kijeve - tedy sa ešte volali sociálni
demokrati - pokúsili sa spraviť štátny
prevrat. Oni pokúsili sa shodiť Odbočku Československej
Narodnej rady pre Rusko a strhnúť moc nad československým
vojskom do rúk tak zvanej rady československých
delníkov a vojakov. Vy byste ovšem, pánovia
mysleli, že toto už potom bola rada, která vychodila
čiste z tých kruhov, ktoré mala representovať.
Ale bolo treba vojsko niečim pomýliť, lebo
by ináče za touto Radou nebolo šlo. A preto
v čelo Rady postavený byl prof. Masaryk, predseda
Československej národnej rady, ktorú chceli
sboriť, ktorého charakteristiku z tých miest
počuli ste nedávno z citátu výzvy,
ktorá bola tu čítaná panom kolegom
drem Stránským. Teda tohoto Masaryka postavili v
čelo rady a za jej členov museli namenovať
- hovorím namenovať, lebo sa toho zúčastnilo
len niekollo býv. vojákov našej armády
a niekolko sto zajatcov - museli namenovať niekoľko
súdruhov sociálnych demokratov, bez toho, že
by tito o tom podniku niečo vedeli.
Tento podnik nemal úspechu.
Nemal úspechu preto, poneváč naše vojsko
pochopilo veľmi dobre, že prof. Masaryk, predseda odbočky
Národní rady pre Rusko, nemôže súhlasiť
s týmto podnikom, že nemôže sosazovať
sám seba a že nemôže vstúpiť
na čelo organizacie, ktorá má shodiť
organizáciu, ktorú od samého počiatku
viedol a s ktorou bol vždy solidárny. A hneď
ohlásili sa práve tí súdruhovia sociálni
demokrati, ktorí s týmto podnikom nič nechceli
mať, menovite brat Janík a brat Richter. Keď
potom sa zbadali tiež ostatní sociálni demokrati,
ktorí o tejto veci síce vedeli, ale ktorí,
neviem akými prostredkami, sa dali na niekoľko hodin
pomýliť, osud tohoto celého podniku bol rozhodnutý;
trval spolu vlastne len 48 hodin. Celá Rada mohla skončiť
veľmi zle, lebo miesto, aby bola v našom vojsku vzbudzovala
nejaké sympatie, vzbudila len ohromné rozhorčenie
proti jej iniciátorom, ktoré zase len museli sme
my utíšiť a my museli sme niesť na svojich
ramenách príjemné i nepríjemné
následky utišovania instiuktov masy, instinktov masy
z velkej čiastky socialistickej alebo sociálne-demokratickej.
A aby som zase hovoril o vyjednávaní, my sme boli,
pánovia, tolerantní i vtedy, keď za námi
stálo 40.000 ozbrojených ľudí v Kijeve
a predmestiach Kijeva. To som už spomenul, že kollegovi
Kudelovi zo Strážnice a mne sa dostalo toho úkolu,
aby sme pod predsedníctvom pána Munu zasedali v
Kijeve a radili sa o tom, ako by bolo možné, odstraniť
i ten malý náter nejednotnosti v radách československých
v Rusku. Práve v tejto ťažkej situácii,
keď Nemci sedeli s mnohými diviziami na našom
chrbáte, usilovali sme o to, aby všetky spory boly
odstranené.
My, za ktorými stály
10.000 vojska, sme chceli dohodu i s tými, za ktorými
nestálo ani 1000. Ale k tomuto smieru nedošlo; došlo
len k nejakému prímeriu pre rychlý a nečakaný
nemecký postup. A zase zjavili sa československí
bolševici v Moskve, keď sa začaly robiť
tažkosti nášmu pohybu na východ. My by
sme boli očakávali od tých československých
krajanov, ktorí nesúhlasili s našim spôsobom
boja proti Rakúsku-Uhorsku a Nemecku za našu slobodu,
že budú mať toľko pochopenia a lásky
k našej veci, že, keď už sedia na jednej strane
a na jednom mieste so svojimi ruskými súdruhami,
že budú sa usilovať, aby presvedčili svojich
súdruhov o našich poctivých snahách
a že budú za to, aby zabránili možnému
nedorozumeniu, ktoré mohlo nastať medzi nami a medzi
nimi snáď pre nepochopenie našich snáh
alebo pre nedostatečnú vieru v naše snahy.
Ale, pánovia, to sa nestalo. Predovšetkým československí
bolševici zavádzali ruskú sovjetskú
vládu. Oni jej nahovorili, že naše vojsko neide
za ideálmi, ktoré hlása Národná
Rada, že naše vojsko nestojí za Národnou
Radou a že treba len trochu postupu a agitácie proti
Národnej rade a vojsko pôjde za nimi, za československými
bolševikmi.
Prirodzená vec, že Rusi
tomu museli uveriť, lebo mohli predpokladať, že
Češi najlepšie znajú náladu československých
vojsk. Preto dali možnosť československým
bolševikom k prevádzaniu svojej agitácie v
československom vojsku, ktoré chceli dostať
do svojej moci. My sme tejto agitácii nebránili,
my sme si boli povedomí nálady, ktorá je
v našom vojsku, my sme poznali jeho lásku k slobode
a jeho obetavosť a vedeli sme, že to vojsko vie, jakou
cestou tejto slobody dosiahne. (Výborně! Potlesk).
Agitátori československých
bolševikov rozliezli sa po československých
vlakoch a agitovali, agitovali proti francúzskému
imperializmu, militarizmu a kapitalizmu, proti československej
Národnej rade, ktorá vraj predala československé
vojsko za niekoľko millionov fontov lib. od anglických
kapitalistom. Agitovali najnevybranejším spôsobom,
hoc museli všetci býť presvedčení,
že v československom vojsku i v prof. Masarykovi niet
inej snahy len tá, ktorá nás doviedla sem.
(Výborně!)
Pravda, my sme sa nesklamali, tá
agitácia nemala výsledku. Po 2 lebo 3 mesiacoch
agitácie na sjazde československých bolševikov,
- kde sa pomenovali kommunistami, - koncom kvetna 1918 bolo zastúpeno
len 1800 československých vojakov 3/4
ktorých rekrutovali sa z tých československých
zajatcov, ktorí boli na teritoriume bolševickej vlády
a ktorí za 150 rublov platu, za - odpusťte, že
užívam výrazu, ktorého užila tiež
Dr. Masaryková - za odvšivovanie a za slobodu pohybu
vstúpili do rudej armády. Tedly 1800 vojakov. Tento
výsledok nemohol veľmi uspokojiť sovjetskú
vládu. Keď nebolo možno československú
Národnú radu odstraniť agitáciou, muselo
se vkročiť na cestu teroru. Prvý teroristický
akt, ktorý bol podniknutý proti našej revolučnej
agitácii, nevyšel z radov ruských, ale z radov
československých bolševikov. (Hanba!)
Bolo to 12. kvetna, keď sa objavil
v miestnosti odbočky Československej národnej
rady v Moskve pán Hajs, ktorý rekviroval miestnosť
odbočky Národnej rady, to jest te miestnosti, ktoré
boly vydržované a platené z krvave zarobených
a s najväčšou ochotou a láskou platených
národných dani československých zajatcov
a československých vojsk. To bol prvý teroristický
akt. Pánovia, my sme zas vyjednávali; šli sme
k ruskej sovjetskej vláde so žiadosťou, aby bola
rekvizícia zrušená. Ruská sovjetská
vláda nám povedela: "To není našou
vecou, to je vecou Vašich československých
bolševikov." A odkázali nás na československý
komisariát v Moskve, ktorého správcom bol
Knoflíček a sekretárom Jozef Beneš.
Ten skorej povedal, že s tým nemá čo
robiť, ale keď sme na to tľačili, dostali
sme od Československého komisariátu v Moskve
rozhodnutie, že nemôže podporovať žiadosť
Národnej Rady, aby bola rekvizícia zrušená,
lebo Národná Rada slúži kontrarevolučným
cielom. To bolo 12. kvetna. My sme potom vyjednávali se
sovjetom národných komisárov a s tým
sme i došli ku shode. Zdôrazňujem, že sovjet
ľudových komisárov bola vláda, ktorá
mala právo predstavovať sovjetské Rusko, a
táto nám pôvodne odchod do Francie dovolila
a nekládla mu aspoň formálne prekážiek,
a že to boli československí bolševici,
ktorí začali tomuto odchodu brániť,
začali robiť rôzne podniky, aby tento obchod
prekazili.
Ďalším teroristickým
aktom - a tu sošli sa už československí
bolševici s ruskými bolševikmi - bolo arestovanie
členov a spolupracovníkov odbočky Národnej
rady, ktoré bylo prevedené v Moskve 21. Kvetna
a v dalších dňoch. Pri tomto arestovaní
miesto aby sa boli usilovali mu zabraniť, československí
bolševici asistovali. Pečať odbočky Československej
Národnej rady pro Rusko prišiel odobrať do bytu
profesora Maxy a miesto predsedu odbočky Čermáka,
československý bolševik s príkazom
od ruskej zvláštnej komisie, k potieraniu protirevolúcie
a spekulácie. Bol to československý bolšesvik,
mena nechcem uviasť, lebo nechcem, aby sa zbytočne
robila reklama. Bol to československý boševik,
ktorý nútil miestopredsedu Čermáka
a profesora Maxu, aby podpísali príkaz na odzbrojenie
československých vojsk. Bol to československý
bolševik a boli to československé bolševici,
ktorí rekvirovali miestnosť odbočky Československej
Národnej rady a miestnosť českého komitétu
v Moskve, a ktorí tam arestovali, pozdejšie však
prepustili spolupracovníka Národnej rady a bývalého
sekretára prezidenta Masaryka Papouška; boli to československí
bolševici, ktorí - ak sa pamätám dobře
- 26. lebo 28. kvetna arestovali predsedu českslovenského
spolku inžiniera Rixu a jeho synovca v predpoklade,
že u neho sa deje nejaká porada bývalých
členov a spolupracovníkov Československej
Národnej rady a miestnych moskevských československých
krajanov. To sú teroristické akty, ktoré
podnikla nie ruská vláda, ale československí
bolševici, trebo že bolo ich povinnosťou, aby takému
teroristickému postupu zabránili. (Výborně!)
Nemôžem hovoriť o
dalšej činnosti československých bolševikov
preto, lebo som tam nebol a nechcem hovoriť o niečom,
o čom nemám dokumentov, lebo čo som nezažil
osobne.(Výborně!) Budú iste iní,
ktorí vám to povedia; o účasti československých
bolševikov v dalších konfliktech bude iste
možno napísať veľké kapitoly. (Výborně!
Posl. Jirásek volá: Pan Vraný te ví
více než vy, on slyšel v Rusku trávu
růsu! Odpor a hluk.) Že by takováto poznámka
bola dôstojná člena Národného
shromáždenia při projednávanie dôležitej
otázky, dovolil by som si pochybovať. Jdem dalej.
Československí bolševici nielen že sa
nesnažili, aby zmarili konflikt, ktorý hrozil medzi
našim vojskom a bolševickou vládou, ale oni ešte
k tomuto konfliktu prispievali. V "Průkopníku",
potom "Průkopníku svobody" boly nielen
české články, ktoré maly štvať
proti československému vojsku a proti československým
zajatcom, ale i ruské, a tých ruských článkov
bolo viac a maly úkol štvať ruskú verejnost
proti československej armáde a československému
revolučnému hnutiu. (Slyšte!) Tým
sa dá vysvetliť, že marne sme my presvedčovali
miestne sovjety a i centrálny sovjet, že my to myslíme
s tým odchodom z Ruska pocti ve, že chceme
sa len dostať preč na východ, keď v "Půkopníku",
orgáne československých bolševikov,
zatajoval sa stále štvavé články
proti nám, proti poctivosti našich ideálov,
proti predsedovi československej Národnej rady prof.
Masarykovi. (Slyšte!) Už som sa zmienil o tom,
že ďalšia věc, ktorú vykonali československí
bolševici, bola tá, že zúčastnili
sa orgasácie rudej armády. Ovšem táto
rudá armáda neobrátila sa proti tým,
proti ktorým by sa bola mala obrátiť, ak chcela
bojovať za československú slobodu akúkolvek,
totíž proti Rakúsku a Nemecku, ale táto
československá rudá armáda obrátila
sa proti československému revolučnímu
vojsku. (Projev nevole.)
Tedy toto je to, pánovia,
čo my považujeme za hriech československých
boševikov (Hlas: Zločin!), který som
sa vám snažil vylíčiť čo
nejobjektivnejším spôsobem, o ktorom mohol som
hovoriť len veľmi krátko a veľmi trhane
(Mattuš: Roztrh jste to dobře!) Takto sa snažili
rozbiť najsilnejšiu, najväčšiu revolučnú
armádu československú, vtedy keď nešlo
ešte o nejaký konflikt s bolševikami, ale
keď nám bolo jediným cieľom bojovať
za našu národnú slobodu. (Výborně!
Potlesk!) A tým, pánovia, že oni takto
brojili - a mne to nikdo nevezme - proti československému
revolučnému hnutiu (Výborně!)
a prehrešili sa na našej slobode a prehrešili sa
tudy tiež sa našom národe. (Výborně!
Dlouhotrvající potlesk.)
Vážené shromaždenie,
Vy mohli ste čítať v jednom z posledných
článkov, ak sa dobře pamätám,
v "Národních Listech", osvedčenie
bývalého dôstojníka československej
armády Šrůtka, ktorý sa bol pripojil
k českým bolševikom. Ja sa dovolávam
toho len preto, aby som ukázal, že i v ich radoch
boli ľudia, ktorí to mysleli dobre, ale ktorí,
keď videli, ide o vec nedobrú, sa vrátili.
Osvedčuje sa tam, že po sjazde československých
komunistov v Moskve vystúpil z komunistickej
strany a na jej činnosť ďalej účasti
mať, nechcel lebo videl, že tá činnosť
ide proti československému vojsku. Ja, pánovia,
uvádzam tento príklad len preto, aby som ukázal,
že ti pánovia boli upozornení na svoje mýlne
cesty i z vlastných radov, ale predsa nepočúvali
ani na to upozornenie. (Tak jest!)
Pánovia, ak by nebolo z tohoto
všetkého dosť jasné, proti komu a kto
brojil, ešte jeden dokument, hoc som už povedal, že
nebudem uvadzať viač dokumentov. Keď už
boly podniknuté všetky možné štvanice
a rôzné teroristické činy, konečne
dňa 12. června podarilo sa dosiahnuť československým
bolševikom i to, za čo brojili tak dlhé týždne
a mesiace, totížto, že konečne vystúpila
i bolševická vláda i formálne proti
odbočke Československej Národnej rady pre
Rusko.
12. června 1918 vydala dekrét,
ktorý znie (čte): "V souvislosti s ozbrojenou
vzpourou československých pluků proti sovětské
vládě rada lidových komisařů
nařídila zrušiti Odbočku Československé
Národní Rady pro Rusko se všemi organisacemi
a komitéty v ní sdruženými a odevzdati
veškerý majetek, kapitály, archivy, agendu
atd. všech výše uvedených organisací
k dispozici československému oddělení
při lidovém komisariátě záležitostí."
Tedy, pánovia, sem smerovali
českí bolševici a mysleli, že takto niečo
docielia. Je jasné práve z toho, komu bol odovzdaný
majetok, všetky archivy a kapitál, zhabaný
v odbočke Československej národnej rady,
kdo na rozbití Československej rady najviac pracoval
a zaň agitoval. (Slyšte!)
Týmito najhrubšími
rysy chcel som sa zmieniť o otázke, ktorá tak
rozvírila mysle v poslednej dobe, ako jeden z očitých
svedkov.
A chcel som poukázať
okrem toho ešte na jedno, aby bolo jasno. Totiž na to,
že sa mi zdá, že neni dosť prístojné,
aby na jednej strane sa ľudia klaňali před
zásluhou a prácou Československých
legií a súčasne hovorili o zásluhách
tých, ktorí boli najväčšou prekážkou
a najväčším zlom ích práce
znemožniť a možnosť tohoto boja rozbiť.
(Výborně! Potlesk.)
My žiadame od Československej
verejnosti, od našej oslobodenej republiky jedno a veríme,
že táto naša žiadosť sa splní,
to totíž, aby Československá verejnosti,
od našej republiky, aby Československý ľud,
jeho nejširšie masy prijaly Československých
komunistov tak, ako ich prijalo Československé vojsko
v Rusku. (Výborně! Potlesk.) A tedy
pánovia, ak ich náš ľud prijme takto,
a ak budeme pacovať všetci bez rozdielu, ako to bolo
zdôraznené so všetkých stran, na tom,
aby náš ľud tuto agitaciu takto prijali, vtedy
tohoto čerta nebudeme na stenu malovať, my sa toho
čerta nemusíme báť, lebo ten čert
pre nás čertom není.
K tomu, aby táto snaha
konkurovaná bole úspechom, je prirodzene potrebné,
aby bola čo najpodrobnejšie a najrýchlejšie
vyplnené všetky sľuby a všetky body programu,
ktoré boly ve vládnom prejave.
My nevíme a chceme veriť,
že tomu bude tak, lebo, veľavážení,
máme koaliční vládu. Som presvedčený,
že vláda vykoná, čo sľubuje, vykoná
to v dobe, v ktorej to s najlepším
svedomím a najlepšou prácou vykonať môže.
Dovoľte mi ešte, aby som sa zastavil pri niektorých
bodoch vládneho prejavu, pokial ide o niektoré záujmy
československého vojska zahraničného.
Počuli sme hovoriť o
vyvlastnení majetku, s čím nikdo - myslím
nemôže nesúhlasiť, aspoň s vyvlastnením
- pravdepodobne však bude museť príiť ku
konfiskovaniu. Počuli sme hovoriť aj o vňutornej
kolonizacii. Prosil by som, aby už při prvých
krokoch sa pamätalo na zachovanie primeraného množstva
nemovitej pôdy pre tých, ktorí v tejto
válke najviac ztratili a obetovali (výborne!
Potlesk), pre československý proletariát
v československom revolučnom vojsku. (Výborne!
Potlesk.)
Druhá vec, na ktorú
treba upozorniť, je tá, aby všetky tie projekty,
ktoré smerujú proti válečným
zbohatlíkom, boly prevedené čím najprísnejším
a najsvedomitejším spôsobom. (Výborne!
Potlesk.) Pánovia, my všetci sme povinní
k tomu najprísnejšiemu postupu proti válečným
zbohatlíkom, povinní sme tým prave československému
vojsku, československým armádam, ktoré
s takou slávou vítame.
Oni dali v sadzku nielen svoj majetok,
osud svojich rodín, ale i možnosť návratu
do vlasti, kým mnohí ľudia, ktorí sedeli
v teple, bohatli z ich krve, z krve, ktorá sa vylievala
tu a ktorá sa vylievala tam. A preto, pánovia, tejto
krvi, krvi našich legionárov, ako i našim invalidom,
ktorí museli bojovať na tomto fronte a ktorí
sa preto stali neschopnými intenzívnejšej práce,
týmto sme povinní tým najprísnejším
zakročením proti válečným zbohatlíkom
a tým, aby bohatstvami, ktoré vezmeme válečným
zbohatlíkom, boly dľa možnosti sanované
ťažké finančné následky
války. Menovite myslím na válečné
pôžičky. Snáď bude s tým
väčšina súhlasiť, že medzi majetkom
válečných zbohatlíkov a medzi válečnými
pôžičkami je určitá spojitosť,
tá totiž, že obnosy válečných
pôžičiek, obzvlášte v Rakúsku,
kde nebol tak veľký import, zostaly z veľkej
čiastky vo vreckoch válečných zbohatlíkov.
Ešte ďalšia vec, Vážené
Shromaždenie, ktorá snáď súvisí
s otázkou vňútornej kolonisácie; aby
pri obsadzovaní rôznych úradov pamätalo
sa na tých, ktorých tu ešte niet, ale ktorí
sa vrátia (Výborne! Potlesk), aby tým
potom sa nedostalo, len kadeakých odpadkov, čo už
nikdo nechce.
Aby im bolo zachované to,
čo im patrí a snád niečo lepšieho
ako by im za normálnych okolností patrilo; aby nebolo
reptania, ak dostanú niektorí z tých, ktorí
sa vrátia, prednosť pred tými, ktorí
sú tu; aby sa v tom nevidela konkurencia ako - žiaľ
bohu - mali sme príležitosť videť už
i dnes.
A posledná vec, na ktorú
považujem svoju povinnosť upozorniť, myslím
ovšem, že zbytočne, v súvislosti s vojskom,
je otázka volebná. Myslím, že všetci
budete súhlasiti s tým, že volby do prvého
už čiste konštitučne sostaveného
snemu Českoslov. republiky majú byť prevedené
za účasti výkvetu jej občanstva, totiž
za účasti příslušníkov
československého vojska (Výborně!
Potlesk.).
A teraz, pánovia, odpusťte
mi, budem už veľmi krátky, len niekoľko
slovami vyhovím svojej povinnosti i ako príslušník
Slovenského klubu v nár. shromaždení,
abysom ešte prehovoril o slovenských veciach.