Úterý 10. prosince 1918

Ohlas

k občanom Československej republiky na Slovensku.

Hlavný veliteľ spojeneckých armád maršal Foch vyznačil demarkačnú čiaru, po ktorú vojsko ententy obsadiť má čiastky územia slovenského a rozkázal vláde gr. Károlyiho, aby vojská maďarské opustily územie Československého štátu po označenú demarkačnú čiaru a aby na vyprázdnenom území prevzala správu vláda Československej republiky.

V smysle tohoto rozkazu obsadí v krátkej dobe vláda Československej republiky československým vojskom, jako čiastkou spojeneckých armád, kraje slovenského územia až po demarkačnú čiaru a ujme sa vlády nad touto časťou Slovenska takým spôsobom, že poveruje dočasne svojho slovenského člena dr. V. Šrobára plnou mocou cieľom udržania poriadku, konsolidovania pomerov a zabezpečenia štátneho života na tejto časti Slovenska.

Z tejto príležitosti posiela vláda Československej republiky ľudu slovenskému svoj vrelý, bratský pozdrav a vyzýva ho, aby dokázal, že je hodným toho veľkého vyznačenia a dôvery, ktorú ententa v ňom skladá, keď riadenie osudu jeho vložila do vlastných jeho rúk.

Preto vláda Československej republiky dôrazne žiada všetkých synov a všetky dcéry slovenského národa, aby na celom Slovensku, v každej dedine a v každom meste zachovávali vzorný pokoj a poriadok, aby neoklebetili slovenský ľud pred celým svetom, ako národ nevzdelaný a nedisciplinovaný.

Poneváč štát československý prejíma týmto vládu nad označenou časťou Slovenska, je povinnosťou slovenského ľudu, aby hájil život, majetok, osobnú a jazykovú svobodu každého na Slovensku bývajúceho človeka bez ohľadu na náboženstvo, národnosť a politické presvedčenie.

Vláda Československej republiky, vedená nekonečnou láskou k slovenskému ľudu a verná zásadám, ktoré vyslovil veľký osvoboditeľ národov Wilson, zaručuje svobodný vývin slovenského ľudu v každom duševnom a hmotnom ohľade, svobodný vývin slovenskej reči a jej neohraničené užívanie vo všetkých štátných, samosprávných, kultúrných a církevných ustanovizňach, svobodný vývin celej svoj ráznosti slovenskej. V tejto láske chceme byť jedným telom, jehož hlavou - dľa slov nášho velkého muža, presidenta Československej republiky Massaryka - bude brat Čech a srdcom brat Slovák.

Takto sjednotení utvoríme silný a mohutný štát, ktorý vovňutri zabezpečí demokratický vývoj a na vonok bude vzdorovať všetkým nárazom.

Vláda Československej republiky bude silnou rukou vykonávať tieto úlohy a zmarí všetky zámery, ktoré by chcely rušiť alebo úkladne prekážať v budovaní silnej, demokratickej republiky.

V Prahe dňa 10. prosinca 1918.

Předseda (zvoní): Slyšeli jste návrh p. ministerského předsedy. K tomu konstatuji, že v témž smyslu byla dosažena jednomyslná dohoda v poradě pánů předsedů klubovních. Nebude-li pronesena námitka, budu pokládati návrh ten, na urychlené projednání osnovy právě přečtené, za přijatý. Je proti tomu námitka? Není. Tedy zachováme se ve smyslu přání proneseného panem předsedou ministerstva drem Kramářem.

Přikazuji předlohu právě přečtenou výboru ústavnímu.

Svolávám schůzi v souhlasu s předsedou ústavního výboru p. drem Meissnerem ihned, tedy v přestávce, kterou teď prohlásím.

Aby také druhé výbory nemusely snad naříkat, že nemají co dělat (Veselost), svolávám je k ustavujícím schůzím, a to:

technický výbor teď v té přestávce II. posch., dv. 161;

poštovní výbor v II. p., dv. 168;

petiční výbor v II. p., dv. 142;

výbor pro změnu jednacího řádu v mezipatru, dv. č. 9;

sociálně politický výbor v II. patře, dv. č. 5;

výbor pro prozkoumání zabaveného tajného policejního archivu v II. p., dv.162.

Přerušuji schůzi na 1 hodinu.

(Schůze přerušena ve 4 hod. 25 min. Schůze opět zahájena o 6. hodině 40 minutách.)

Předseda (zvoní): Zahajuji opět schůzi. Ústavní výbor v přestávce projednal předlohu zákona o mimořádných přechodních opatřeních pro Slovensko a bude v té věci podána ústní zpráva ve smyslu usnesení o urychleném projednáni.

Zprávodaj dr. Dérer: Ctené Národnie shromáždenie!

Nie bez istého pohnutia ujímam sa slova. Tisíc rokov vynášané boly zákony o Slovákoch, o nás, bez nás.

Je to prvá príležitosť, že sa tvorí prvý zákon, týkajúci sa specielne nás Slovákov, a to naším vlastným príčinením.

Slovensko stojí pred vážnými událosťami. Maďarské vojska idú Slovensko opustiť, takže je obava, že nastane nejaké vacuum, a že následkom toho nastane na Slovensku anarchia.

Teraz pociťujeme vlastne hriechy maďarského systému. Nemali sme škol, maďarský systém nám odjímal školy a následok toho je ten, že náš ľud je ešte nevzdelaný; školy odnárodňovaly nám intelligenciu, pochádzajúcu z nášho ľudu a vychovávaly ju v maďarsko-panskom duchu. Na týchto ľudí pri organisačnej práci na Slovensku počítať nemôžeme. Na Slovensku nebolo slobody spolčovaciej a shromažďovaciej, následkom čoho u nás neni vyvinutý duch organisačný. Jediný organismus a jediná organisácia v tele slovenského ľudu bola nenavidená maďarská správa. Táto maďarská správa teraz odchádza zo Slovenska a hrozí nám anarchia, ktorá je tým dedictvom, ktoré by nám maďarský systém rád zanechal. Nesmieme dopustiť, aby niekto mohol riecť, že v tom maďarskom štáte, ktorý bol založeny ná násilnosti a potlačení, panoval poriadok, a v tom československom štáte, ktorý sa zakladá na slobode a demokracii, panuje anarchia.

Nemôžeme dopustiť, aby na Slovensku vypukla anarchia. Z týchto dôvodov predložila vláda návrh, ktorý slávné Národnie shromáždenie vydalo ústavnému výboru a ktorého osnovu Národnie shromáždenie už vypočulo.

Ústavný výbor osvojil si v podstate celý tento návrh a len s nepatrnými, hlavne stilárnými zmenami ho prijal. Som tak smelý, ctené Národnie shromáždenie obeznámiť s tymito premenami.

Úvod zákona, ktorý znel: "Cieľom udržaniu poriadku, konsolidovania pomerov a zabezpečenia riadneho štátneho života na Slovensku vláda československej republiky nariaďuje" bol vynechaný, poneváč sme to uznali za zbytočné, lebo hlavná vec, ktorá je vyslovená v tomto úvode, je vyslovená i v § 14. podruhé.

§ 1. znel pôvodne:

Uhorské zákony a nariadenia o zástupení na uhorskom sneme sa vyzdvihujú.

Všetky municipiálné a obecné výbory sa rozpustia. Ich právomoc prejde na komisie nariadením vlády ustanovené.

Miesto toho ústavný výbor prijal nasledovne znenie:

Všetky municipiálné a obecné výbory sa rozpustia, ich právomoc prejde na komisie zmocnencom vlády ustanovené.

Dľa pôvodného znenia by bývaly tieto sbory už samým týmto zákonem rozpustene, a tomu sme chceli vyhnúť, lebo takovým spôsobem by nastalo to vacuum.

Rozpustenie týchto sborov dáva sa tedy do rúk splnomocnenca vlády.

§ 2. znel pôvodne nasledovne:

Štátni, samosprávni a církevni hodnostári, úradníci a zamestnanci bývalého kráľovstva uhorského ponechávajú sa podľa možnosti ve svojich úradoch, jestli složia sľub vernosti československej republike a i ináče zodpovedia svojim úkolom.

Na miesto toho navrhuje ústavná komisia nasledovné znenie:

§ 2.

Štátni, samosprávni a církevni hodnostári, úradníci a zamestnanci bývalého kráľovstva uhorského prozatímne ponechajú sa vo svojich úradoch s dosavadnými požitkami, jestli složia sľub poslušnosti československej republike a uzná-li zmocnenec vlády, že i ináče zodpovedia svojim úkolom.

Je to v podstate to isté, čo bolo uvedeno v pôvodnom znení, sú len stilistické zmeny. Jedna podstatná zmena je, že miesto slubu vernosti Českoslov. republike prijala komisia stanovisko jednotlivých slovenských členov ústavného výboru, ku ktorému sa pripojil i pán ministerský predseda a ktorý vyžaduje len sľub poslušnosti Č. sl. republike.

Pôvodný § 3. týkal sa návrhov na pensie a podpory.

Tento paragraf bol vynechaný, poneváč dotyčné ustanovenie bude vydané pro celé územie Č. sl. republiky a my sme uznali za zbytočné, aby bolo ustanoveno pre Slovensko zvlášť.

Z pôvodného § 4., ktorý je prijatý v pôvodnom znení, stane sa § 3.

§ 4. znel pôvodne takto:

O nemovitostiach sa nariaďuje: Kúpy a predaje ako i podarúnky o nemovitostiach, vyjmúc smluv medzi príbuznými do druhého stupňa a medzi manželmi uzavretých, ako i nájomné smluvy vztahujúce sa na nemovitosti vyše 100 katastrálnych jutár veľké, nadobudnú platnosti len po ich potvrdení medzítkom, ktorý vláda Československej Republiky k tomu určí.

Verejné dražby na nemovitosti sa do dalšieho nariadenia zastavujú.

Miesto tohoto znenia doporučujeme k prijatiu nasledujúcé:

§ 4.

Každé odcudzenie i nájmy medzi živými, ako i zastavenie a reálné zatiženie smluvné a exekučné nemovitostí bez súhlasu orgánu, ktorý vláda Československej republiky k tomu určí, je neplatné.

Zaznačenia do pozemných knih o shorauvedených právnych jednaniach, ktoré pochádzajú so smluv datovaných pred platností tohoto zákona, sú neprípustné.

§ 5. (pôvodne § 6) zostal v pôvodnom znení.

§ 6. (pôv. § 5.) tiež.

§ 7. (pôv. § 6.) tiež.

§ 8. (pôv. § 7.) tiež.

§ 9. (pôv. § 8.) tiež.

Miesto § 10. (pôv. § 9.) ktorý znel nasledovne:

"Vývoz článkov výživy a zásobovania zo Slovenska mimo územia československej republiky podlieha poveleniu orgánu, ktorý bude Československou vládou k tomu určený,"

navrhujeme nasledovné znenie:

§ 10.

Zmocnenec vlády má právo vývoz zo Slovenska mimo územia československej republiky zakázať, alebo obmedziť, alebo urobiť odvislým od podmienok ním určených.

§ 11 (pôvodne § 12) znel pôvodne nasledovne:

Všetky už údelené práva výčapu a odpredaju liehových nápojov podliehajú revízii.

Výčap liehových nápojov mimo píva a vína sa dočasne zakazuje.

Miesto toho navrhujeme nasledovné znenie:

§ 11.

Všetky údelené práva výroby, výčapu a odpredaju všetkych drúhov liehových nápojov podliehajú revizii a môžu byť odvolané.

Výčap liehových nápojov mimo píva a vína sa dočasne zakazuje.

V § 12 (pôvodne § 13), ktorý znel:

"Všetky vo verejnom a súkromnom majetku sa nachodiace archívy, múzea, umelecké sbierky, knižnice, ako i starožitné a umelecké predmety z územia Slovenska neslobodno vyviezt, ani odcudziť", pridali sme ešte, že neni dovolené ich ani ničiť.

§ 13 (pôvodne § 14) ostane v pôvodnom znení.

Pôvodný § 15, ktorý je teraz § 14., znel pôvodne:

"Provedením tohoto zákona poveruje sa ten člen vlády Československé republiky, jemuž daná je plná moc, aby konal všetko a vydával nariadenia na udržanie poriadku; na konsolidovanie pomerov a na zabezpečenie riadneho štátneho života."

Miesto tohoto znenia odporučujeme znenie nasledovné:

§ 14.

Provedením tohoto zákona poveruje sa vláda Československej republiky. Vláda má právo dať nektorému svojmu členu plnú moc, aby vydával nariadeni a konal všetko na udržanie poriadku, na konsolidovanie pomerov a na zabezpečenie riadneho štátneho života. K platnosti vydaných ním nariadení stačí jeho podpis.

Priložený bol ešte potom §15., který nebol v povodnej predlohe a znie následovne:


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP