Předseda (zvoní): K této věci jsou přihlášeni řečníci, zahájím proto rozpravu.

Podle usnesení předsednictva navrhuji lhůtu řečnickou 30 minut. (Námitek nebylo.)

Námitek není. Navržená lhůta jest schválena.

Přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pp. posl. dr Pružinský, Esterházy, Vodička, dr Eichholz, Bródy, Jaross a Sogl, na straně "pro" p. posl. Jaksch.

Dávám slovo prvnímu řečníku na straně "proti", p. posl. dr Pružinskému.

Posl. dr Pružinský: Slávna snemovňa!

Pri pojednávaní osnovy zákona o poplatkovom ekvivalente nech je mi dovolené vo všeobecnosti sa zmieniť o poplatkoch ako zvláštnom druhu štátnych príjmov, ako o zvláštnom druhu verejných bremien. Poplatky sú verejnými bremenami dávnej doby. V českých zemiach vznikol poplatkový ekvivalent r. 1759, teda vtedy, keď panovala Maria Terezia. Je tomu tedy už okrúhle 180 rokov. Na Slovensku bol zavedený poplatkovým patentom z r. 1850, je tomu tedy 88 rokov. Vznikol teda v starodávnej dobe, ktorá po stránke právnickej ako aj po stránke hospodárskej bola hodne primitívna a v ktorej panovaly celkom iné názory a iné pomery. Ponajsamprv panoval ten názor, že každé verejné bremeno, každá verejná dávka je protihodnotou istej činnosti štátneho aparátu. To nám znázorňuje príklad, ktorý najdeme u Hindov, u ktorých je zvykom, že ten, kto chce sudcovský výrok, približuje sa k sudcovi a v ruke drží indický peniaz rupiu, ukáže ho sudcovi a hlasne vykrikne: Sudca, prosím o spravedlivosť!

Teda pôvodne sa na poplatky hľadelo ako na platbu za určitú činnosť štátneho aparátu, už či v odbore sudcovskom či v odbore administratívnom. Samo finančné právo a finančné hospodárenie štátu bolo hodne jednoduché. Vtedy boly len výnosové dane a prípadne dane od hláv, ale mnohé iné verejné bremená, ktoré sú dnes v popredí, ako dôchodková daň, obchodné dane atď., sme nemali, takže starý primitívny štát bol nútený tieto poplatky podržiavať, poneváč existenčne závisel od poplatkov. I hospodárske pomery boly hodne primitívne, a práve preto chýbalo vtedy sústavné zachytenie ziskov a príjmov rozličnými druhy verejných dávok. Z týchto príčin hraly v tej dobe poplatky významnú rolu. Poneváč, ako som to spomenul, hospodárstvo bolo primitívne a aj iných verejných bremien bolo málo, stinné stránky poplatkov v tej dobe sa neprejavujú v tej miere ako v dobe terajšej, keď máme spústu iných verejných bremien a keď je i hospodársky život o mnoho komplikovanejší ako prv. Časom pri vývoji financií štátu vznikajú verejné bremená, ktoré vlastne sú povoľované na to, aby nahradzovaly poplatky, totižto aby lepšie zachycovaly príjmy a zisky, ktoré zachycovaly v dávnejšej dobe poplatky. Tu je dôchodková daň, ktorá môže zachytiť i konjunkturálne zisky, ktoré výnosové dane nemôžu zachycovať. Tu sú obchodové dane, obratová daň, ktorá môže zachycovať všetky zisky, ktoré vznikajú z obratu, zo smeny statkov. Tu je dávka od úradných výkonov, ktorá sa liší od poplatku tým, že je pružnejšia, lepšie sa môže prispôsobiť daným pomerom než poplatky. Práve preto by bolo odôvodnené, aby finančné zákonodarstvo v moderných štátoch pomalu likvidovalo poplatky, aby sa poplatky vlialy do tých druhov štátnych príjmov, ako som to poznamenal, do dôchodkovej dane, do obchodných daní, do dávky z úradných výkonov, do dávky od hodnoty prírastku nemovitostí atď. Petrifikovanie poplatkov vlastne duchu modernej doby nezodpovedá a máme ešte poplatky jedine preto, že fiškálne dôvody hovoria za to, aby poplatky boly petrifikované a zachované.

Aké sú poplatky, dovolím si poukázať na rozličných finančných vedátorov, ktorí veľmi charakteristicky opisujú poplatky. Tak finančný vedátor Schall praví, že veľký počet a pestrosť poplatkov zapríčiňuje po prvé, že poplatky sa stanú pre zákonodarstvá nepriehľadnými, v praktickej aplikácii vznikajú protichôdné názory, pre širšie obecenstvo sú poplatky nesrozumiteľné a v úradnom styku sú obťažné. Tedy tento chýrečný finančny vedátor o poplatkoch nedáva nám skvelý obraz a dovolím si odvolávať sa na jedného anglického vedátora, ktorý na krátko hovorí, že poplatky sú postrachom obecenstva, že sú to najhoršie druhy verejných dávok.

Dovolím si konečne odvolávať sa ešte na pána dr Vladimíra Vybrala, ktorý sa s touto otázkou vo svojej lanskej knihe zaoberal. On tam celkom úprimne hovorí o tom, prečo sa nereformujú naše poplatky, a udáva tam ako dôvod, že nielen široké vrstvy obecenstva nevedia nič o poplatkoch, nevyznajú sa v poplatkovom práve, ale ani právnici, ba ani finanční právnici. Je mnoho finančných právnikov, ktorí sa v poplatkoch nevyznajú, a len malá vrstva finančných právnikov sa zaoberá poplatkovým právom. Tých právnikov môžeme počítať na prstoch, ktorí sa v našom poplatkovom práve vyznajú. Preto práve hovorím, že poplatkové právo je niečo, čo by sa malo vliať do iných druhov štátnych príjmov a nemalo by sa to petrifikovať, ako aj v debate v rozpočtovom výbore boly spomenuté mnohé štáty, ktoré poplatkový ekvivalent nemajú. A sú to práve nie zaostalé štáty, sú to kultúrne vyspelé moderné štáty.

Po tomto krátkom úvode nech je mi dovolené zaoberať sa s vlastným návrhom. Dôvodová zpráva prizvukuje unifikačné snahy. Hovorí, že tento návrh sleduje unifikačnú snahu. Dovolím si poznamenať, že tuná máme zasa jeden prípad, kde sa unifikuje na úkor Slovenska, ako to bude zrejmé z mojich ďalších vývodov, a dovolím si poukázať na to, že máme v poplatkovom práve isté prípady, kde je skutočný stav ten, že je to na úkor Slovenska, ale tam sa neunifikuje. Unifikácia ide tým smerom, že sa unifikuje na úkor Slovenska. Tak na pr. v historických zemiach vtedy, keď niekto neučinil zadosť svojej poplatkovej povinnosti, ako sa to odborne povie, "skrátil poplatok", jestli to neurobil zlomyseľne, ale robil to z nevedomosti, tak je možné, že je povinný len ten jednoduchý poplatok nahradiť, a finančný úrad mu môže odpustiť ten t. zv. zvýšený poplatok, pokutu. Na Slovensku je faktický stav ten, že keď niekto skrátil poplatok - či to robil zlomyseľne, či bez zlomyseľnosti, z nevedomosti, - v každom prípade musí zaplatiť zvýšený poplatok. Toto sa neunifikuje. Ohľadom poplatkových prehliadok sme na tom na Slovensku horšie ako v historických zemiach, ani tuná sa neunifikuje.

Ale ja vidím celkom iný vedúci motív v tejto osnove ako unifikačné snahy, lebo, slávna snemovňa, nielen Wagnerove opery majú vedúci motív, ale vedúci motív majú aj vládne návrhy. A tuná musím loyálne konštatovať, že aj pán predrečník, pán zpravodajca kol. Bergmann, otvorene priznal, že vlastne tu ide o fiškálne záujmy, že vlastne ide o zvýšenie verejných bremien. Veď jestli by to nebolo zvýšenie verejných bremien, jestli štátna pokladnica a pán minister financií počíta i v budúcnosti len s 61 mil. Kč - toľko poplatkový ekvivalent dosiaľ donášal - pýtam sa, prečo bolo tedy treba sadzby zvýšiť, prečo bolo potrebné celkom ináč ustáliť vymerovací základ, prečo bolo treba povedať, že i príslušenstvo sa považuje za nemovitosť? To by nemalo smyslu, keby táto osnova nesledovala fiškálne záujmy, najmä keď berieme do povahy, že i bezo všetkého zvýšenia pravdepodobne poplatkový ekvivalent v budúcnosti by vynášal viac. Veď jestli aj pôda sa nemnoží, množia sa domy a nemovitosti, tak aj pri nezvýšených sadzbách by poplatkový ekvivalent viac donášal.

Slávna snemovňa, aby ste videli, ako vyzerá toto zvýšenie ohľadom Slovenska, sostavil som si tabulku o tom, na koľko budú na Slovensku sadzby zvýšené.

Na Slovensku dosiaľ platilo sa od nemovitosti 0.5 až 0.4 %; teraz sa bude platiť 0˙6 %, a len u niektorého druhu cirkevných majetkov 0.5%. U movitostí sa platilo na Slovensku dosiaľ 0.2 %, teraz sa bude platiť 0.3 %, u cirkevného majetku 0.25%. Zárobkové spoločnosti, ktoré sa obmedzovaly len na správu nehnuteľných majetkov, platily na Slovensku dosiaľ 1 %; tu je malé sníženie, budú platiť v budúcnosti 0.3 %. To je ale výnimečný prípad, poneváč takých zárobkových spoločností je málo. Iné zárobkové spoločnosti, včetne družstiev, ktoré platily dosiaľ 0.2 %, budú platiť v budúcnosti 0.3%. Teda sníženie je len v jednom prípade, a síce u tých zárobkových spoločností, ktoré so výhradne zaoberaly správou realít. Nezvyšuje sa poplatkovy ekvivalent u istých druhov cirkevných majetkov, kde bol 0.5 % a bude 0.5 %, v iných prípadoch sa ale lineárne zvyšuje, a tieto prípady sú v prevážnej väčšine.

Teda takto sa poprvé zvyšuje poplatkový ekvivalent, že - odhliadnuc od výnimok zvyšuje sa sadzba, ale aj ináč ako vieme, pri ustálení toho, ak ťažké je nejaké verejné bremeno, nehrá rolu len sadzba, ale hrá rolu aj tá okolnosť, akým spôsobom sa vymerovací základ ustáľuje. A tu máme tiež novotu v neprospech poplatníka. Totižto dosiaľ na Slovensku sa vymerovací základ ustáľoval tak, že pri poľnohospodárskej pôde nemohol presiahnuť 50násobok katastrálneho čistého výnosu, pri domovej triednej dani 200násobok domovej triednej dane, pri dani činžovej 12-, potažne 15násobok nájomného. Toto sa teraz zrušuje a zavádza sa t. zv. obecná hodnota, alebo, ako by sa to po slovensky povedalo, obyčajná hodnota.

Vážení pánovia! Musím pri tejto príležitosti ponajsamprv opakovať to, čo som povedal minule, keď som na tomto mieste kritizoval návrh o niektorých priamych daniach, ktoré sa pojednávaly v decembri m. r., že veľmi si musí zákonodarca uvážiť, keď zavádza vo finančnom práve novoty. Veľa opovážlivá vec je vo finančnom práve staré, vžité normy nahradiť novými. Citoval som bývalého pána ministra dr Engliša, ktorý cum grano salis hovorí, že každá stará daň je dobrá, naproti tomu každá nová daň je zlá. Citoval som vlámskeho finančného badateľa Vermerscha, ktorý to isté povedal. Odvolával som sa na nemeckých vedátorov, ktorí hovoria, že zaviesť nejakú novotu vo finančnom práve, to je to isté, ako keď hodím skalu do tmy, neviem, kam skala padne a koho trafí.

My sme mali na Slovensku tento vžitý spôsob oceňovania pomocou katastrálneho čistého výnosu, pomocou domovej triednej dane a pomocou činžovej dane. To bolo vžité. To v praxi nespôsobilo ťažkostí a teraz ideme k tej záhadnej "obecnej" hodnote. Síce dôvodová zpráva hovorí, že tá obecná hodnota, to je tá ozajstná hodnota, ale je to len hračka so slovami, veď s katastrálnym čistým výnosom, s domovou triednou daňou, s činžovou daňou tiež len vyratujeme tú obecnú hodnotu. To sú pomôcky, pomocou ktorých vyratujeme tú obecnú hodnotu. Tedy je to veľa pomýlený krok, dať padnúť starému, vžitému spôsobu a nahradiť ho niečim novým, čo je vel´a problematické. Že je to veľa problematické, dovolím si odvolávať sa nie na nejakého opozičného kritika, ale na zprávu výboru rozpočtového, tlač 1025. Keď podal rozpočtový výbor zprávu o vládnom návrhu zákona tlač 1009 o zmene a doplnení niektorých právnych ustanovení o poplatkoch a iných dávkach, prijal jednu rezolúciu, ktorú prijalo aj plénum poslaneckej snemovne a v ktorej rezolúcii sa praví toto (čte): "Vládě se ukládá: 1. Budiž se vším urychlením vypracován návrh směrnic pro oceňování zemědělských a všech jiných nemovitostí pro vyměřování převodních poplatků a daně z obohacení vůbec. 2. Současně buďtež zřízeny poplatkové komise, podle zásad komisí daňových, které by rozhodovaly o ceně předávaných nemovitostí, kde by se nedocílilo dohody finanční správy s poplatníkem. 3. Budiž podán konečný návrh na novelisaci poplatkového zákona."

Čo to znamená? Znamená to toľko, že rozpočtový výbor a plénum posl. snemovne prišlo k tomu názoru, že ustálenie obecnej, obyčajnej hodnoty nedeje sa správne, že sú tu isté nepríjemnosti, a preto vyzval vládu, potažne pána ministra financií, aby činil niečo, aby zriadil komisie atď., aby to určenie obecnej hodnoty sa dialo ináč než teraz. To dokazuje zrejme, že tu niečo neklapalo, že tu niečo nebolo správne, že je tu potrebná náprava. A čo vidíme? Že ministerstvo financií, miesto aby vyhovelo tejto rezolúcii, aby sa bolo podrobilo tejto rezolúcii, aby bolo zriadilo tú komisiu, chce ten starý, ten právom pokritizovaný spôsob ešte aj rozšíriť pri ustálení základu poplatkového ekvivalentu, hoci aj už uctivosť naproti zákonodarnému sboru by bola vyžadovala, aby ministerstvo financií ponajsamprv tejto rezolúcii sa podrobilo, a vtedy, keby zadosťučinilo tejto rezolúcii, by bolo prišlo s novým spôsobom ustálenia vymerovacieho základu pri poplatkovom ekvivalente.

Slávna snemovňa! Mnohoráz sa hovorilo o tom, že naše zákony sú také ako guma, miesto toho, aby bolo pevne povedané: To je tak a nie inak - sa to len "môže"; úrady to môžu tak alebo inak. Príliš široké pole sa dáva tomu povestnému t. zv. "voľnému uvažovaniu".

Pozrime si tuná na zprávu výboru, tu čítame (čte): V průběhu jednání a k některým dotazům jednotlivých členů rozpočtového výboru bylo prohlášeno zástupci ministerstva financí, že při vyměřování poplatkového ekvivalentu budou respektovány odlišné majetkové poměry svazků územní samosprávy.

To závisí teda len od dobrej vôle príslušného orgánu, do akej miery bude on považovať tieto odlišné majetkové pomery.

My ako opozičná strana sme sa vždy zasadzovali za to, aby boly pevné právne normy, a nie to "môže" (Posl. Dubický: Už byste neměli býti opoziční stranou, zejména v dnešní době!) Počkajte, pán kolega, teraz príde čierna polievka. Tedy z týchto dôvodov nebudeme hlasovať za vládny návh.

Slávna snemovňa, s poverením klubu poslancov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany dovolím si činiť nasledovné prehlásenie: Hlinkova slovenská ľudová strana čo najrozhodnejšie protestuje proti zákazu verejných shromaždení. (Tak je!) Hovorí sa, že demokracia je diskusia. Ako sa ale môže táto diskusia prevádzat" keď sú verejné shromaždenia zakázané? To je zrejme proti zásadám demokracie. A to tým viac protestujem proti tomuto zákazu, keď aj cenzúra v tejto dobe je príliš prísna, keď nám nie je dovolené stýkať sa s obecenstvom, voličstvom na verejných shromaždeniach, ale ani tlačou sa nemôžeme stýkať. Ukazujú to vybielené strany našich časopisov, ukazujú to aj naše interpelácie. Aby ste mali ukázku, čo sa všeličo u nás konfiškuje, dovolím si prečítať v časopise "Slovenská Pravda" jednu stať, ktorá bola zkonfiškovaná (čte): "A sú aj takí nesvedomití "súdruhovia", ktorí takúto slabosť mnohých využitkujú pre svoje nesvedomité ciele a huckajú ľudí na triedny boj, aby celé spoločenské vrstvy sa nenávidely a stály proti sebe v urputnom boji. Je to ten najosvedčenejší spôsob miliony kresťanov vyvraždiť a celé národy zničiť, aby nekresťania triumfovali nad krvou kresťanov. Je veľkým hriechom, dať sa do služieb týchto katov proti svojmu vlastnému národu."

To bolo konfiškované. Ale aj iné príčiny sú, ktoré hovoria za to, aby nebol zákaz verejných shromaždení. Stojíme pred obecnými voľbami, veď už 7 rokov neboly obecné voľby, konečne už raz musia byť, a tieto voľby treba pripraviť, treba sa stýkať s voličstvom, treba sa stýkať s obecenstvom. Ale ako sa budeme stýkať s obecenstvom, keď verejné ľudové shromaždenia sú zakázané? K tomu, slávna snemovňa, chcem poukázať aj na to, že zákaz verejných ľudových shromaždení platí na Slovensku na 100 %, kým v historických zemiach to neplatí na 100 %. (Hlasy: To je ta unifikácia!) Celkom správne povedá pán kolega, príčina toho je, že iné právo shromaždovacie platí na Slovensku a iné v historických zemiach. V historických zemiach sú dovolené t. zv. schôdze dôverníkov; čo sa tam neodbaví na verejnom ľudovom shromaždení, odbaví sa v takej dôverníckej schôdzi. Na Slovensku, kde je platným právom ohľadom verejných ľudových shromaždení nariadenie ministerstva vnútra z r. 1898, tedy právo 40ročné, sú dôvernícke schôdze neprípustné. Tedy keď sú verejné ľudové shromaždenia zakázané, tak všetok styk zákonodarcov s ich voličstvom je zakázaný. Preto som povedal, že tento zákaz na Slovensku platí na 100%. (Posl. Dubický: Tak udělejte unifikaci celého zákonodárství!) Áno, to je vašou povinnosťou.

Dovolím si uviesť slávnej snemovni niektoré prehmaty, ktoré sa staly ohľadom shromažďovacieho práva na Slovensku. Tak v Pruskom, okres Púchov n. V., sa stalo, že členovia našej robotníckej organizácie, tedy nepolitického spolku, sa sišli, aby rokovali o odborných otázkach, tedy nie o politických. To je preca nie zakázané. Ale čo sa stalo? Prišli četníci a jednoducho ich rozohnali. A to isté sa stalo aj v Petržalke pri Bratislave.

Znova priklincujem fakt, že slovenská Hlinková ľudová strana najrozhodnejšie protestuje proti zákazu verejných shromaždení, pretože vidí tu útok proti demokratickým zásadám, a aj z iných dôvodov pre vládny návrh hlasovať nebudeme. (Potlesk poslanců slovenské strany ludové.)