Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Prosím, nevyrušujte řečníka.
Posl. R. Bergman (pokračuje): Jsem přesvědčen o jednom, že bychom přinesli každý svou statistiku, pane kolego, která by byla silnější, nevím, ale myslím, že moje by byla pevnější. (Posl. Pik: Podle oficielní zprávy zemského výboru z roku 1888 řekl zemsky výbor, ze sedláci přivlastnili si neprávem 80.000 jiter pozemků!) neznám tohoto výnosu, pane kolego. Tvrdím však, že upadlo toto hospodářství proti vašemu tvrzení, pane kolego, a myslím, že samo provádění zákona ukazuje, že i pro náš hospodářský život není obecní statek, tak jak byl, starým železem, nýbrž nutným doplňkem našich selských živností, aby mohly hospodařiti soběstačně. Ukazuje se, že dnešní hospodářství soběstačné není, že tito lidé sotva také udrží se tam, kde byly nespravedlivě vyměřeny daně z majetku atd. I sociální důvody, o nichž jsem mluvil, volají po rychlé nápravě. Je samozřejmostí, že reforma užívání a poměrů obecního statku musí navázati na historický jeho vývoj a blížiti se soukromohospodářským zásadám, na nichž má spočívati naše pozemková reforma. Uplatněním těchto zásad v obecním statku nebude obecním zájmům přirozeně způsobena žádná újma. Jak bylo by lze řešení obecního statku přiblížiti zásadám pozemkové reformy, naznačil jsem ve svém návrhu zákona o úpravě užívání a poměrů obecního statku, který ovšem odpočívá v lůně koalovaných stran. (Posl. Pik: A bude odpočívati!) Ale, pane kolego, trochu jím zahýbáme. (Posl. Koudelka: Pohřeb!) Když ho vystrojíte, já půjdu jako truchlící pozůstalý. (Posl. Pik: V první řadě!) Ovšem, mně se to osobně netýká, ale bude mnoho truchlících pozůstalých, kteří budou láti panu kol. Pikovi, jako iniciátoru tohoto zákona, ale to je jedno, mně budou nadávati vaši lidé pro jiné věci. (Posl. Pik: Vždyť vy toho obecního statku užíváte jen z důvodů politických!) Já bych mohl říci, pane kolego, že je to jako ušito na vás, kdybychom to obrátili. Já jsem to ve svém návrhu označil a nechtěl bych ani, aby pan kolega Pik se pro to rozehříval, já bych chtěl, aby ministerstvo zemědělství se rozehřálo pro tuto spravedlivou úpravu, poněvadž, jestliže chápe své poslání, nemůže býti lhostejno k osudu těchto zemědělců, a mělo by se ujati konečně těch starousedlých zemědělců a opatřiti jim slušnou hospodářskou náhradu, aby mohli soběstačně a aspoň poněkud intensivně hospodařiti. Pro mne tedy není otázka obecního statku odbyta a myslím, že také není odbyta pro stát, který potřebuje života schopných zemědělců.
Otázka spravedlivé a národohospodářsky zdravé úpravy obecního statku není jedinou, při jejímž řešení byla na zemědělském stavu spáchána sociální křivda. Stačí vzpomenouti, co právě socialistická orientace hospodářské i sociální politiky státní našemu zemědělci přinesla: Byl to pravý opak demokratické rovnoprávnosti a svobody. Náš zemědělec nemůže s přesvědčením říci, že je u nás sociální spravedlnosti nadbytek. Mám na mysli střední zemědělce. Vím, že někdo bude poukazovati na změnu v úpravě pachtovních poměrů v zemědělství, ale to je malý ústupek, který ještě neznamená hospodářskou demokracii, po které právem všichni zemědělci touží. Všechny hospodářsko-sociální experimenty, jež po soukromém právu vlastnickém šlapají, mohly již přesvědčiti stoupence státního a jiného socialismu, že náš stát jako hospodářsky soběstačný a neodvislý se bez uplatnění zásad soukromého vlastnictví vybudovati nedá. (Posl. Koudelka: Tedy také soukromé vlastnictví pro čeládku, služebné a zemědělské dělníky!) Ti také po něm nejvíce touží, a v každém tom čeledínovi je ta touha, aby měl své, a roste v něm stoupenec soukromého vlastnictví. To je přirozená věc. (Výkřiky socialistických poslanců.) Podívejte se, vždyť je vás tolik, máte takový aparát a celý stát vám pomáhá, jak by to šlo rychle, ale budou z nich buržoové ze všech, uvidíte. Bude to náramně hezké a dohovoříme se o všem. Vždyť ono vám to už teď také tak nejde, jak to šlo dříve. (Hlas: Jen to nechte být!) Proč by to nešlo, když se s vámi každý dohodne.
Všechny hospodářsko-sociální experimenty, jež po soukromém právu vlastnickém šlapají, myslím, že jsou již do velké míry odbyty a že se to tedy musí upraviti vzájemnou dohodou.
Dosavadní politikou, jak se jevila proti středním stavům, byla výrobnost našeho zemědělství pronikavě podlomena. Lituji, že nemohu ani o politice, kterou provozuje ministerstvo zemědělství, říci, že správně oceňuje náš střední stav zemědělský a že vůbec dovede správně hodnotiti význam půdy pro stát. Nesmí se zapomínati, že naše zemědělství bylo válečnou a poválečnou politikou ve své výrobnosti přímo zmrzačeno a že potřebuje se strany státu zvýšené potřeby a ochrany, aby mohlo účinně pracovati na hospodářském upevnění a mohutnění státu. Musím, bohužel, konstatovati, že dosud bylo velmi málo vykonáno pro skutečné zvelebení zemědělství a pro povznesení hmotné i duševní úrovně zemědělského lidu. Nemám na mysli ani tak přímou peněžitou pomoc se strany státu, jako jsou subvence, poněvadž právě s těmito subvencemi byly v důsledku stranického postupu učiněny zkušenosti více než špatné, ale spíše chtěl bych říci, že odpovědní činitelé nemají jasného programu a volí často cesty málo vhodné. Celý národ volá po levném chlebě a zemědělci musí býti ve veřejném zájmu umožněno, aby mohl tento chléb levně vyrobiti. K tomu je potřebí, aby o zemědělství bylo pečováno aspoň tak, jako se pečuje o průmysl.
Musím se zmíniti o významu branných úlev pro dědice středních usedlostí, pokud výkonem vojenské služby by provoz hospodářství hodně utrpěl. Doufám, že bude panu ministru nár. obrany možno povolovati měrou větší než dosud odklad vojenské služby, pokud se týče vojenských cvičení výkonným zemědělcům.
V oboru sociální politiky nebylo pro zemědělce vykonáno zhola nic, ačkoliv, jak jsem již řekl, má náš stát mnoho sociálních otázek. Dosavadní sociální politika zůstává u nás sociální politikou dělnickou, neboť z ní neměl dosud náš zemědělec prospěchu. Máme sociální otázku zemědělskou. (Posl. Koudelka: Co byste chtěl, prosím vás? Když má někdo velkostatek, nepotřebuje víc!) Každý, kdo má vestu a kabát, již má sociální otázku, to je velmi jasné. Nemusím zajisté znovu vytýkati ony sociální zemědělské problémy, které třídní hospodářská politika vyvolala. Je jich pro dnešní dobu až dost, a překvapuje, že vláda, která vydala na různá sociální opatření hodně přes miliardu, nemá odvahy léčiti sociální problémy zemědělců a živnostníků. Na akt sociální spravedlnosti nečeká jen inteligence na zabrané půdě a starousedlí zemědělci, ale i všichni ostatní pracovníci na půdě. Všeobecné sociální pojištění je na cestě a tu vzniká otázka, zda a kdy dojde k našim zemědělcům. Divíte se, že pochybuji, pane kolego? (Posl. Koudelka: To záleží jenom na vás!) Jak to záleží, pane kolego, na nás, pak to ovšem půjde. - Není to jen osobní pojištění, na něž zemědělci čekají, nýbrž i pojištění věcné, jež má zemědělství chrániti před důsledky vyplývajícími z živelných pohrom. V tom se, myslím, shodujeme. Při organisování tohoto druhu pojištění nemohu se z věcných důvodů vysloviti pro státní monopol a povinnost tohoto pojištění. Jsou určité zkušenosti, získané s jistými státními centrálami, a ty mluví proti dalším experimentům. Svému účelu, myslím, plně vyhoví buď české nebo skutečně státně zařízené a znacionalisované pojišťovny dosavadní, jejichž nosnost a výkonnost bylo by zvýšiti peněžní pomocí se strany státu, při čemž by si stát vyhradil vrchní dozor. Ovšem to není snad návrh, nýbrž náhled.
Při provádění sociální politiky nutno míti na zřeteli okolnost, že sociální vymoženosti mohou býti jen tehdy trvalými, budou-li úměrny dnešním hospodářským poměrům. V každém jednotlivém případě musí se k tomu hleděti, aby sociální politika výrobě nepřekážela, ba naopak, aby řešila co nejrychleji i ty poměry, jichž řešení z důvodů výrobních jest více než naléhavé.
Ve své řeči hleděl jsem upozorniti na nepříznivé důsledky dosavadní malozemědělské politiky pro zemědělství a stát, a zároveň zdůrazniti, že je v zájmu státu, aby naše zemědělství účinně napomáhalo k lepší hospodářské organisaci, totiž k tomu, co lze nazvati hospodářským zbrojením. Naše zemědělství, které ze světové války vyšlo výrobně oslabeno, má potřebí dlouhou dobu i velké veřejné pomoci, aby bylo schopno mezinárodní soutěže. Aby se zemědělství mohlo státi pevným základem hospodářské i finanční síly státu, je potřebí zjednati mu předpoklady pro možnost intensivního provozu. Nelze přezírati, že výrobní podmínky našeho jsou horší než výrobní podmínky cizího zemědělství. Tu jest úloha státu: zlepšiti výrobní podmínky zemědělské, a dokud toho se nedosáhne, chrániti je před drtivou cizozemskou soutěží, jež vyrábí za příznivějších podmínek.
Bylo by žádoucno, aby pro nové správní období státu bylo postaveno heslo: hodnocením půdy k silnému neodvislému státu! (Výborně! Potlesk.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Benda. Dávám mu slovo.
Posl. Benda: Vážené Národné shromaždenie! Pojednávajúc rozpočet pre r. 1925, je tiež nutné, aby sme sa pozreli, či sa pomery v štáte a najmä na Slovensku skonsolidovaly a či snáď pri pojednávaní rozpočtu nebude nutné, aby sme si tak mnohé, akú nápravu treba previesť, tuná povedali. Politika, ktorá sa prevádza na Slovensku, je, hovoríme, na ceste nápravy, na ceste konsolidácie, a tu bude nutné, aby sme si to, čo v budúcnosti chceme previesť, rozdelili na otázku hospodársku a na otázku politickú. O otázkach hospodárskych budú ešte kolegovia môjho klubu v budúcich kapitolách rečniť a ja by som sa tu chcel zmieniť o otázke štátneho príslušenstva a nezamestnanosti.
Ja vidím, že jednotlivé štáty, či už nemecký, či maďarský posielajú našich štátnych príslušníkov, ktorí tam prišli do práce s pevnými smluvami, nazpät. Týka sa to najmä baníkov, kde nám Maďarsko niekoľko tisíc baníkov vypovedá z práce a posiela nám do republiky. Neviem, či ministerstvo urobilo kroky, aby títo prišli k zamestnaniu, ale tuná držím za nutné upozorniť, že ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničných vecí nekonajú v tejto veci svoju povinnosť tak, ako by ju konať maly. Ja som presvedčený, že i v našich banských závodoch bolo zamestnané tisíce cudzích príslušníkov. Títo majú u nás zamestnanie, kdežto príslušníci naší, ktorí boli poslaní z Maďarska nazpät, k zamestnaniu neprichádzajú. V tejto veci bude nutné, aby sa tuná robila nie odveta, ale to, čo sa robí proti nám, bolo tiež prevádzané v štáte našom. Nie je možné, aby robotníctvo Československa hladovalo a na druhej strane aby niekoľko jednotlivcov, ktorých koľkoráz dobre krmíme a platíme, proti republike štvali a pracovali.
Na druhej strane bude nutné, aby sa poukázalo na nejednotnosť zákonodarstva, ktorá je nám škodlivá. Poukazujem na nové nariadenie o finančných komisiách pre župy a okresy. Tam hovorí § 25, že obce, okresy a župy nesmú podporovať - jednotlivé vrstvy, prípadne jednotlivé vierovyznania zo spoločných peňazí. A tu myslím, že je nemožné, aby sme budovali t. zv. kresťanskú koalíciu, ktorá by prinášala úspech len jedným a na druhej strane aby tieto úspechy boly platené peniazmi spoločnými. V tejto príčine bude nutné, aby úrady a najmä županské úrady v tejto veci boly veľmi dôsledné a kde je potreba, aby chránily záujmy obcí, poneváč ináč bol by tento § 25 o sriadení finančných komisií starou handrou, ktorá by sa nenechala používať.
Bude nutné, aby ministerstvo vnútra venovalo väčšiu pozornosť tomu, aby naše úrady neboly stranícke, najmä úrady notárske. Môžeme tu pripomenúť, že väčšina týchto úradníkov nekoná svoje povinnosti ako úradníci, lež ako príslušníci jednotlivých strán. Možná, že to nebolo dobré a správné, keď pred minulými župnými voľbami boli notári svolaní a boly im dané smernice, ako majú pri voľbách postupovať. Poneváč títo notári vidúc, že im štátna správa prichádza s direktívami a diktátom, dovolili si toho potom zneužiť a organizovali sa alebo dávali si smernice jednej strany, ktorá nie je koaličná, strany, ktorá má záujem na tom, aby na Slovensku bola nespokojnosť budovaná, aby táto bola živená. Títo notári, najmä za starého režimu, vždycky boli v stave prispôsobiť sa duchu času a toho, čo sa v nich za starého režimu vžilo, užívajú aj teraz.
Bude treba, aby najmä županské úrady chránily zákon a právo. Ono to vypadá veľmi chudobne, keď niekto vidí, že ku príkladu v Bratislave mestská komisia zrekvírovala asi 9 bytov pre ubytovanie dôstojníkov, a vec prišla na županský úrad, a ten, poneváč pán župan je predsedom majiteľov domov, jednoducho túto rekvizíciu zrušil. Naproti tomu je dokázané, že ľudia, ktorým tieto byty boly rekvirované, majú nadbytok bytov, majú 7-8 miestností, kdežto na druhej strane dôstojníci zaberajú byty prípadne úradníkom a robotníkom, a takto neboli v stave, aby sa nasťahovali do bytov rekvirovaných. Tu sa zákona zneužíva, a následkom toho nemá obecenstvo voči úradom dostatok rešpektu a myslí si, že zákony sú len na parádu, že nie je treba ich plniť. V tom ohľade bude nutné, aby žiadny či nižší, či vyšší úradník neúradoval stranícky a stavovsky, lež aby úradoval tak, ako toho záujem štátu predpisuje a vyžaduje.
Bolo tu tiež hovorené o pozemkovej reforme. Ja to vyznávam, že s prevádzaním pozemkovej reformy menovite na Slovensku máme veľmi zlé zkúsenosti, že tí, ktorí na pôde pracovali, stávajú sa teraz nielen nezamestnanými, ale nemajú na dlhú budúcnosť ani vyhliadky, že by sa k robote dostali. Takému prevádzaniu pozemkovej reformy je ťažko porozumieť, poneváč nikto nezodpovie to, že tisíce robotníkov a tisíce deputátníkov sú vyhadzovaní z práce a nemajú zamestnania. A tu sa musí prihliadať k týmto pomerom a menovite v budúcom roku, keď pozemková reforma na Slovensku bude prevádzaná rýchlejším tempom, aby prevádzaník pozemkovej reformy nebol nikto pripravovaný o chleba, aby sme prevádzaním pozemkovej reformy nerobili nových otrokov a nových žobrákov, ktorí nemajú ani možnosti vysťahovať sa.
Slovenská politika, prevádzaná úradnou správou, nechala by sa vysvetliť tým, že uberá sa tromi prúdy. Jedon prúd čaká, že "prijde Hlinka z Ružomberku, priniese nám slobodienku". Druhý prúd čaká, že Slovensko bude brzo zkomunizované a potom, že tam nastane raj. A tretí prúd počíta s tým, že na Slovensku sa uplatní hungarizmus. A naše úrady na miesto, aby sa - nehovorím snáď, brachiálnou mocou, ale administratívou proti tomu postavily, ešte pôsobia k tomu nepokoju. Na pr. v jednej obci bolo dokázané, že obvodný notár priamo okradol občanov pri predpisovaní daní a inkasoval väčšie dane, ktoré inkasovať nemal. Bolo na to poukazované, ale tento notár prez to ešte v tejto obci zaberá byt. Je síce suspendovaný, ale štve tam, že má také známosti a spojenia, že nikto nebude v stave, aby ho z tejto obce dostal. Potom to obecenstvo a poplatníctvo ztráca dôveru ku štátu a ztráca tiež úctu k zákonu a myslí si, keď môže taký ľudácky notár sa takto uplatňovať, potom musíme skutočne ísť s tou stranou, ktorá má možnosť takýchto ľudí držať a takýchto ľudí podporuje. Stávajú sa prípady, že v Gelnici je bývalý mestský kapitán, ktorý prevádzal veci, o ktorých bolo písané a ktoré sú proti zákonu. Prosím, ten bývalý mestský kapitán je dnes vedúcim obvodným notárom a prez to, že mu je zo všetkých vrstiev obecenstva dokázané, že postupuje absolutisticky, tento pán notár je chránený, poneváč má dobré styky a spojenia s jednotlivcami, ktorí sú snáď i v úradnej službe a ktorí ho všade, kde len môžu, preto, že má zvučné slovenské meno, chránia, ovšem že tam potom niet úcty k zákonom a k republike a poneváč je to kraj, ktorý bol zaplavený jedonkráť komunizmom, ťažko sa potom preorientuje a myslí si, že to, čo bolo započaté, v budúcnosti musí byť prirodzene dokonávané. V tomto ohľade bude treba, aby sa proti úradníkom, ktorí sa previnia, postupovalo rázne a nechala sa im pocítiť aj moc zákona, aby sa im ukázalo, že vyššia administrácia je nielen preto, aby snáď dávala pozor, lež že vyššia administratíva štátna má tiež moc, aby renitujúcich úradníkov potrestala. (Výborně!)
Jeden pán poslanec mal ľudové shromaždenie, kde sosmiešňoval četníkov a úradníkov, ale tomuto pánu poslancovi sa nič nestalo. Ja viem, že poslanec je chránený imunitou, ale tá imunita nie je k tomu, aby mohol bárskomu vynadať, aby z tých četníkov, ktorí konajú riadne svoju službu, mohol si robiť sašky a aby si z tých úradníkov, ktorí tam zastupujú štát, mohol robiť bláznov. A tomuto pánu poslancovi sa nič nestalo. Naše úrady pracujú ešte k tomu, aby mu umožnily viac a viac shromaždení. On potom ako hrdina chodí a píše do svojich časopisov: Ja som tým Čechúňom dal, ja som tých četníkov sosmiešnil. Myslím, že tu bude nutné, aby úrady chránily svoju autoritu i proti takému poslancovi, ktorý sa nedovedie vmestnať do svojej vlastnej kože. Musí tedy ministerstvo vnútra dať ministerstvu pre správu Slovenska v tomto ohľade plnú moc alebo musí do takýchto neporiadkov zasiahnuť samo. (Tak jest!)
Keď už vzpomeniem ministerstva pre správu Slovenska, o ktorom tu bola povedaná mienka, je treba vypovedať, že naša strana stojí za tým, aby čo najskôr bolo prevedené župné sriadenie v historických zemiach a ustanovenia o župnom sväze. Zatým je treba, aby toto ministerstvo na Slovensku bolo, ale žiadame, aby malo tiež skutočne plnú moc. Dnes ešte naše ministerstvo je niečim takým, čo nemá ani moci a čo nemá vôbec ani možnosti, aby vo všetkých ťažkostiach a krivdách, ktoré sa na Slovensku prevádzajú, postupovalo samostatne. Dnes je s každou maličkosťou treba behať do Prahy a následkom toho vidíme, že tie veci, ktoré by mohly byť v Bratislave rýchle a k prospechu občianstva prevedené, že sa odďaľujú, a tá nespokojnosť, ktorá je na Slovensku, sa len zväčšuje. Myslím, že toto musí priznať každé ministerstvo a malo by nariadiť, aby expozitúry, ktoré tam sú, jednoducho dotiaľ, kým ministerstvo jestvuje, sa s ním radily, aby ho v mnohých veciach o poslúchaly, a to myslím hlavne o veciach administratívnych. Musíme priznať, že následkom toho, že tá Praha je ďaleko a ministerstvo nemá dostatočnej moci, že na Slovensku stávajú sa veci, ktorým by mohlo byť zabránené. V budúcnosti, hovorím, nie sme pre to, aby toto ministerstvo bolo držané na veky, nesľubujeme mu dlhý život, ale hovoríme, dokial jestvuje, je nutné, aby bolo skutočne ministerstvom pre správu Slovenska a nebolo odvislým od iných rezortných ministerstiev v Prahe. Toto nie je žiadon autonomizmus, lež toto je potreba Slovenska, ktoré bude v stave, aby pomery na Slovensku sa konsolidovaly a dostaly se do takých koľají, ako v zemiach historických.
Musím tiež pripomenúť nedostatky súdobníctva. Na Slovensku máme neobsadených 80 sudcovských miest a následkom toho je agenda ministerstva pravosúdia veľmi veľká, úradníctvo je prepracované a u obyvateľstva vzbudzuje to nedôveru a nespokojnosť. Prosím, že aké sú pomery, dokazuje to, že behom tohoto roku zomrelo pre prepracovanie 13 sudcov. Ja myslím, tuná by ministerstvo pravosúdia malo pomýšľať na to, aby tie nedostatky súdobníctva boly čo najskôr odstránené i so stanoviska sociálneho. Ja myslím, že to republike nerobí žiadnu česť, keď sa v časopisoch píše, že sudcovia zomierajú z prepracovanosti, že sudcovia, ktorí sú k tomu, aby chránili záujmy občianstva a štátu, zomierajú takýmto tragickým spôsobom.
Bude tiež nutné, aby Slovensko dostalo dostatok kancelárskych úradníkov. Tieto miesta sa nezaplňujú a následkom toho agenda, ktorá súdobníctvu prislúcha, sa jednoducho neprevádza. Na druhej strane viete, že pozemkové knihy sú veľmi dôležitým prostriedkom administratívnym. A tieto pozemkové knihy sú len v Bratislavskej a Nitrianskej župe v poriadku, ostatné 4 župy slovenské a taktiež Podkarpatská Rus nemá svoje pozemkové knihy ešte v poriadku. Táto vec je veľmi dôležitá, najmä teraz, keď sa prevádza pozemková reforma a keď na miesto veľkostatkára Pálffyho, ako jedinca, potrebujú knihy niekoľko sto maloroľníkov, prípadne domkárov. Títo ľudia niektorí dostali už pred 4 rokmi prídel z pozemkovej reformy, ale následkom toho, že veci nie sú pozemkoknižne upravené, nie sú v stave ani úver si zjednať. Toto je so stanoviska národohospodárskeho nedostatkom, ktorý musí byť i za cenu úpravy platov týchto úradníkov napravený, poneváč to vyžaduje záujem drobného ľudu, vyžaduje to záujem poriadku.
My sme na Slovensko dostali hypotečnú banku, ktorá sa mala venovať v prvom rade pozemkovej reforme, prípadne poskytovať pôžičky ľuďom na hypotekárne veci. Prosím, a táto hypotečná banka nemôže pracovať len preto, poneváč pozemkové knihy nie sú v poriadku a myslím, že toto nie je pekným činom, nie je okrasou, keď poviem, že pozemkové knihy sú od prevratu nezpracované a že sa na Slovensku v tomto ohľade pracuje s knihami ktoré sú už viac ako 70 rokov staré. Tedy o tejto veci bude treba uvažovať a čo najskôr urobiť nápravu. Pomimo toho bude nutné, aby pri zákone na ochranu republiky, ktorý spadá do ministerstva pravosúdia, nepostupovalo sa stranícky. Malý človek, ktorý niektorý pri pohárku vína nadáva na Čechov, prípadne na republiku alebo urobí nepekný výraz o prezidentovi republiky, ten je prenasledovaný, ten je zatváraný a potom majú kolegovia tam z tej strany (ukazuje na ľudové poslance slovenské) možnosť, aby hovorili, že polovica Slovenska je zatvorená. Ale máme prípady, že jednotliví junkeri, hovorím jednotliví hospodársky silní jednotlivci robia výrazy ešte často horšie a s plným vedomím a týmto sa nič nestane, poneváč vždycky nachádzajú sa jednotlivci, ktorí tých malých ľudí potlačajú, kdežto tým veľkým necháva sa voľná cesta a tým sa dáva aj možnosť, aby sa z medzí zákona vymkli. Tedy zákon na ochranu republiky nech sa uplatňuje, ale na všetky strany rovnako, nie aby malí boli trestaní a veľkí aby boli prípadne ešte za to odmenení.
Na druhej strane bude tiež nutné, aby ministerstvo pravosúdia sa jednoducho odkatolíčtilo. Vidíme, že jednotliví páni farári majú možnosť, aby v kostele politizovali, držali politické kázne, na tých sa žiadny Kanzelpara graph, ktorý je na Slovensku platný, neuplatňuje, kdežto proti iným církvám sa postupuje dosť drasticky. Práve tento týždeň boli odsúdení kňazi československej cirkve na 4 a 1/2 mesiace ťažkého žalára, kdežto na Slovensku je jednotlivých pánov, ktorí prevádzajú politickú iredentu, ktorí v kostele štvú a tým sa nič nestane. Tedy zákon musí priliehať na každého rovnokou mierou, zákon musí platiť pre každého. Myslím, že ministerstvo pravosúdia nesmie tu robiť žiadné výnimky, musí hľadieť, aby zákonu bolo zjednané jasno a rešpekt vždy a všade a na všetkých stranách.
Pri podrobnej debate o tejto politickej kapitole rozpočtu bude tiež treba, aby sme poukázali na nespokojenosť, ktorú menovite na Slovensku vyvoláva stály odklad s prevedením župného zákona v historických zemiach a tým i jeho úplného prevedenia na Slovensku. Jestli rečník nášho klubu v generálnej debate povedal, že naša vnútorná politika nevykazuje sa ani zďaleka tou veľkorysosťou a plánovitosťou ako politika zahraničná alebo sociálna, toho najvýraznejším dôkazom je práve nerozhodný a pomalý postup pri prevádzaní župnej reformy. Pomaly 5 rokov uplynie, čo bol vynesený zákon, a skoro 2 roky tomu budú, čo sa začalo s prevádzaním reformy župnej na Slovensku a predsa pán minister vnútra v rozpočtovom výbore hovoril o prevedení župnej reformy v historických zemiach až do konca roku 1925, ale i to nie s takou určitosťou, ktorú by bolo možno považovať za záväzný sľub. Neblahé účinky dnešného stavu v našej administratíve musí predsa cítiť i vláda a jej orgány pri každom kroku. Je predsa neudržiteľným v štáte, ktorý si robí nárok na meno sporiadaného státu, aby na jednej strane zákonom už roku 1920 zrušené zemské sriadenie v Čechách, na Morave a v malinkom Sliezsku bolo zachovávané roky a roky, na druhej strane na Slovensku aby sa rozhodovalo centralisticky o veciach celkom podradného významu, ktoré keď ide o historické zeme, dostávajú sa do centrálnych úradov len výnimečne, následkom nejakej apelácie alebo sťažnosti. Je tiež neudržiteľný ďalej stav vytvorený nemožným postavením rôzných expozitúr a referátov pražských ministerstiev v Bratislave. Tieto javia sa v mnohom smere ako zbytočné zadržovacie stanice tam, kde nemajú právo rozhodovať samostatne a s konečnou platnosťou, na druhej strane tam, kde rozhodujú, používajú sa často k tomu, aby zodpovednosť bola prevalená s jedného miesta na druhé. V celom rade prípadov vedie tento stav k tomu, že občania pri vybavovaní svojich potrieb sú odkázaní v Bratislave na Prahu a v Prahe na Bratislavu. Márni a peniaze a čas, ale konca vo svojej veci sa dočkať nemôžu. Je-li treba vzniesť poriadok do vašej verejnej správy a previesť dôkladnú reformu, cítime toho neodkladnú potrebu menovite na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Hľadáme-li príčinu dnešnej nespokojnosti obyvateľstva týchto zemí, musíme zdôrazniť, že sú v značnej miere práve v nedokonalosti a nesriadenosti našej verejnej správy v týchto územiach. Ako uznávame veľkú prácu, ktorú vykonala Československá republika na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, musíme však s ľútosťou zdôrazniť, že bilancia tejto práce mimoriadne trpí pasívnými položkami na účte našej vnútornej politiky a verejnej správy, o ktorých som sa práve zmienil.
Žiadame nielen v záujme Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ale ešte viac v záujme celého štátu a jeho jednoty, aby bol budúci rok vyplnený prácou na odstránenie týchto ťažkých nedostatkov.
Jestli hovoril som o pasívnych položkách našej verejnej správy na Slovensku, nemôžem sa nedotknúť závad, pokiaľ ide o služobné a hmotné postavenie úradníctva a zamestnanectva na Slovensku. Nesrovnalosti, ktoré sa javia na tomto poli, neslúžia iste k dobru štátu. Mám tu na mysli predovšetkým anarchiu vo veci t. zv. slovenskej výhody. Četné deputácie rôznych zamestnaneckých organizácií márne chodia do Prahy, aby dosiahly poriadok v tejto veci. A tak máme stav, kde niektorí štátni zamestnanci, po prípade celé ich kategorie požívajú slovenskú výhodu v plnej miere, iní zase po prípade iné kategorie ju nepožívajú vôbec alebo len čiastočne a nikto nevie, prečo je vec riešená v jednom prípade tak a v druhom inak. Pánov osobných referentov v rôznych ministerstvách však pre tieto veci hlava nebolí. Nechcel by som veriť, že preto, že o svoje protekčné deti sa už postarali a na tých ostatných a vôbec na poriadku a jednotnosti v osobných veciach im na Slovensku nezáleží. Jestli nezáleží však na týchto veciach pánom osobným referentom, musí na nich záležať vláde a každému jej členovi, ako aj nám poslancom zo Slovenska, ktorí vidíme prácu všetkých kategorií uradníctva a zamestnanectva na Slovensku a ktorí práve preto musíme žiadať, aby sa všetkým meralo rovnako a podľa jasných pravidiel a nie podľa ľubovôle jednotlivých rezortov alebo jednotlivých rozhodujúcich pražských byrokratov.
Tu ovšem, keď na jednej strane voláme po poriadku a spravedlnosti pri úprave hmotného postavenia štátnych zamestnancov na Slovensku, na druhej strane musíme žiadať, aby nadriadené úrady venovaly zvýšenú pozornosť ich pôsobeniu v úrade a v súkromnom živote. Jestli nebolo možné v prvých mesiacoch a rokoch republiky prevádzať dôsledne heslo, že na Slovensko patria najlepší ľudia, je treba, aby toto heslo dochádzalo k uskutočneniu aspoň po niekoľkoročných zkúsenostiach. V každom rezorte bude treba prerevidovať činnosť úradníkov a zamestnancov na Slovensku a ľudí, ktorí sa nedokázali schopnými pre plnenie zvláštnych úkolov, ktoré úradníkom na Slovensku pripadajú alebo ktorí v nejakom smere poškodili dobré méno československého úradníka, bude treba zo Slovenska odvolať. Rozhodne však nesmie byť Slovensko územím, na ktoré z trestu sa prekladajú úradníci alebo zamestnanci, ktorí v historických zemiach sa dopustili nejakých nesprávností. Naproti tomu by sme vítali, keby úradníci, zamestnanci, profesori, učitelia z radov Slovákov boli prideľovaní na kratšiu po prípade i dlhšiu dobu na miesta v historických zemiach, menovite k úradom a školám, ktoré vynikajú dobrým a správnym vedením. Poznali by beh práce v týchto úradoch a školách a pri tom by nazreli do verejného a spoločenského života v českých mestách a získali tak príkladov pre svoju ďalšiu činnosť na Slovensku.
Pri skúmaní činnosti štátneho a verejného úradníctva a zamestnanectva na Slovensku bude tiež treba venovať pozornosť tomu, nakoľko vyhovujú jednotlivci v 7. roku republiky požiadavku jazykového zákona, že na Slovensku úraduje sa pravidelne po slovensky. Platí toto nielen o zamestnancoch z historických zemí, ale aj o zamestnancoch pôvodom zo Slovenska. Vieme, že v tomto ohľade bolo vykonané veľa, že stá a stá úradníkov a zamestnancov, ale menovite učiteľov a profesorov snažilo a snaží sa i v jazykovom o ľade prispôsobiť sa potrebám Slovenska, ale musíme upozorníť, že sú prípady, kde sa tejto stránke nevenuje potrebná pozornosť a vyskytujú sa i prípady, ktoré budia dojem, že sa povinnosť užívať na Slovensku zpravidla jazyka slovenského zanedbáva úmyseľne. Treba tu upozorniť, že by bolo veľkým omylom namýšlať si, že sa takýmto postupom poslúži myšlienke československého sjednotenia, naopak zkúsenosti ukazujú, že podobné zámery vyvolávajú odpor aj u ľudí, ktorí sú inak prívržencami československej jednoty.
Treba bolo by ukázať na veci, na ktorých nám so stanoviska slovenského a so stanoviska republikánskeho veľa záleží a hlasujúc pre rozpočet, rátame s tým, že dotčené ministerstvá v tomto ohľade vykonajú všetko, aby sme už raz ku konsolidácii hospodárskych a socialistických pomerov mohli prikročiť. (Výborně! Potlesk.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Janalík. Dávám mu slovo.
Posl. Janalík: Slavná sněmovno! Jsem vyslán klubem lidových poslanců, abych promluvil k projednávanému státnímu rozpočtu, k I. politické skupině. Přede mnou již promluvila řada řečníků. Rozpočet byl jimi zkritisován se všech stran, bylo zde podáno též mnoho věcných a zdravých pro stát námětů, ale já mám opět obavu, ke které mne oprávňuje zkušenost z předešlých let, kde - jak se lidově říká - se odřečňovalo, kritisovalo, v novinách publikovalo, ale že se nic nestalo, ze se situace opakuje. Občanstvo se opět uspává krásnými, velkými, státnickými řečmi, ale nenaznačuje se zde nic, co by vrstvám poplatnickým, zejména středním, přivodilo zřejmé a citelné zlepšení. Stojíme posud ve stadiu velkých slov a kritiky a nic více. Tím zajisté lid náš neuspokojíme.