M. Hort, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku neevidujem. Pýtam sa teda, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Neevidujem nikoho okrem pána spravodajcu. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán spravodajca, máte slovo. (Reakcia spravodajcu.) Pardon. Ospravedlňujem sa, lebo sme diskutovali s kolegom o jednej záležitosti a mi to uniklo. Dobre. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom je druhé a tretie čítanie o
zákone z 10. marca 2010, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál je pod tlačou 1526.
A dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi poslancovi Valentínovi Švidroňovi, aby nás informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči.
V. Švidroň, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ako spoločný spravodajca výborov podávam informáciu o výsledku prerokovania prezidentom vráteného zákona vo výboroch.
Národná rada Slovenskej republiky dňa 10. marca tohto roku schválila zákon, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky vrátil predmetný zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol aj dôvody, ktorého ho k tomuto rozhodnutiu viedli. Využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z ústavy, navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neprijala zákon ako celok.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 29. marca 2010 pridelil zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, na opätovné prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport tak, aby mohol byť prerokovaný na dnešnej schôdzi. Iné výbory o zákone nerokovali.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní vráteného zákona zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri hlasovaní o návrhu uznesenia nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport prerokoval 26. apríla 2010 zákon, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, vrátený prezidentom Slovenskej republiky. Návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny, preto nebolo prijaté platné uznesenie. Z celkového počtu 11 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport bolo prítomných 7, za návrh hlasoval 1 poslanec, nikto nehlasoval proti návrhu, 6 sa zdržali hlasovania. Gestorský výbor o spoločnej správe nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Podľa § 80 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady určila ma predsedníčka gestorského výboru za spoločného spravodajcu. Podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku okrem tejto informácie podávam návrh na ďalší postup.
Vážený pán predsedajúci, využívajúc právo spoločného spravodajcu, prosím, aby ste otvorili rozpravu k danému zákonu a po ukončení rozpravy odporúčam Národnej rade, aby rozhodla o vrátenom zákone ako o celku.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k vrátenému zákonu v druhom čítaní.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal písomnú prihlášku pána poslanca Jozefa Rydla ako jediného. Po jeho vystúpení bude možnosť prihlásiť sa, prípadne po faktických poznámkach prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Rydlo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Ctený pán podpredseda, ctený pán spravodajca, slávna snemovňa, keď som čajsi pred mesiacom nie bez dojatia písal každej jednej poslankyni, každému jednému poslancovi svoje osobné poďakovanie za kladné hlasovanie, poďakovanie za účasť na hlasovaní či výraz osobnej satisfakcie k prijatiu zákona z 10. marca 2010 o zriadení Slovenského historického ústavu v Ríme, ktorý prijala Národná rada Slovenskej republiky naprieč politickým spektrom 75 hlasmi zo 126, myslel som na "reťaz príčinnú" tých slovenských i zahraničných vzdelancov, ktorým sa tak splnila večitá túžba mať v Ríme Slovenský historický ústav. A ani vo sne mi nenapadlo, že hlava slovenského štátu, prezident Slovenskej republiky, volený priamo občanmi, tento zákon spochybní, bude ho vetovať a vráti ho parlamentu na opätovné prerokovanie so žiadosťou, aby najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky tento zákon odmietol.
Z podnetu prezidenta republiky sa teda vraciame k zákonu z 10. marca 2010, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme. Vzťah prezidenta republiky a parlamentu je jedným zo základných prvkov slovenského politického systému. Ak nás hlava štátu žiada o zamietnutie predloženého textu, tak to ešte neznamená, že mu zákonodarný zbor má vyhovieť.
Prezident republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky má právo vrátiť zákonodarnému zboru návrhy, ktoré tento prijal (v tomto období tak urobil 28 ráz). Zdá sa mi však, že na záver tohto končiaceho sa štvrtého volebného obdobia toto svoje právo priehľadne podriaďuje určitým volebným politickým záujmom, ba objednávkam, pretože parlamentu vracia naraz až šesť (slovom šesť) prijatých zákonov, "valcujúc" tak ako predstaviteľ výkonnej moci moc zákonodarnú, čo v demokratickom štáte spočívajúcom na striktnej deľbe moci je v mojej optike a v optike mojich voličov počínanie ohrozujúce piliere parlamentnej demokracie na Slovensku.
Vo svojom rozhodnutí 1370-2010-BA z 26. marca 2010 prezident republiky hovorí, že sa plne stotožňuje a podporuje myšlienku zriadenia Slovenského historického ústavu v Ríme zákonom, no zároveň navrhuje, aby Národná rada zákon pri opätovnom prerokovaní neprijala ako celok: Capisci chi puoi (Pochop, kto môžeš...)!
Textácii zákona vytýka niekoľko bodov, ktoré nám ako predkladateľom sú ťažko pochopiteľné. Ak na jednej strane sme ochotní pripustiť, že niektoré veci sme mohli formulovať aj inak, na tú-ktorú formálnu záležitosť máme však iný právny názor - Quot capita, tot sententiae (Koľko hláv, toľko názorov.). Sme presvedčení, že hlave štátu chýba dobrá vôľa a vrátenie zákona do Národnej rady ako celku považujeme za neopodstatnené, pretože každý z bodov namietaných prezidentom republiky možno vyvrátiť. Úradníci, ktorí štylizovali prezidentovo rozhodnutie, sa akiste riadili Quintilianovou sentenciou: Scribitur ad narrandum, non ad probandum (Píše sa preto, aby sa niečo hovorilo, oznamovalo, dávalo na vedomie, nie aby sa niečo dokazovalo.). Dokonalé zákony nejestvujú nikde na svete, pretože nič, čo je ľudské, nie je dokonalé. Tak zákon o zriadení Slovenského historického ústavu v Ríme prešiel medzi prvým a druhým čítaním pripomienkovaním úseku legislatívy a aproximácie práva našej snemovne, ktorej pripomienky boli do bodky zohľadnené - za toto poradenstvo a ochotu jeho pracovníčkam a pracovníkom opätovne ďakujem.
Slávna snemovňa, nie je mojím úmyslom v tejto snemovni robiť rigorózum z práva, na rozdiel od môjho nebohého otca som ho nikdy neštudoval; z vlastnej usilovnosti som sa venoval len filozofii právnych a politických doktrín. Podľa právnikov, ktorí toto rozhodnutie hlavy štátu analyzovali, bola by však potrebná obsiahla dizertácia na to, aby argumenty prezidenta republiky, ak už nemajú byť vyvrátené z úcty k jeho úradu, boli privedené na ich správnu mieru. Ak by však mala hlava štátu korektné úmysly, tak by zákon nevracala ako celok, ale by navrhla zmeniť a vylepšiť jeho dikciu.
Dovoľte mi poukázať len na niektoré protirečivé argumentácie hlavy štátu.
Prezidentovi nestačí znenie § 1 o predmete zákona, ktorý jasne hovorí, že tento zákon "upravuje zriadenie a činnosť Slovenského historického ústavu v Ríme". Textácia zákona o Ústave pamäti národa č. 553/2002 Z. z., ktorý akiste nie je dokonalý, má to isté znenie, ale platí a inštitúcia funguje.
Podľa hlavy štátu v § 3 definujúcom úlohy ústavu nie je vhodná (opakujem: nie je vhodná) úprava stanovená v odseku 1 písm. a), pretože, citujem: "... akúkoľvek činnosť vrátane vedeckého výskumu nemožno na území iného štátu... vykonávať podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky." Neviem, či si z predkladateľov a s ním i z celej snemovne prezidentskí úradníci robia nemiestny žart. Počula hlava štátu či jeho poradcovia niečo o slobode vedeckého bádania, nota bene o slobode historického, knižného, umenovedného či archeologického výskumu, ktorý je na západ od Dunaja absolútnou samozrejmosťou? Slovenská republika nie je náhodou plnoprávnym členským štátom Európskej únie, teda priestorom slobody, kde každý občan sa môže slobodne pohybovať, slobodne pracovať, slobodne podnikať, slobodne bádať, slobodne investovať nielen do hodnôt na burze, ale aj do vzdelania, do vedeckého bádania, do historického výskumu? Alebo ani 20 rokov po páde železnej opony ešte nevieme, čo je to sloboda? Či niekomu záleží na tom, aby slovenskí vedci nemohli ani na počiatku 21. storočia slobodne bádať v archívoch a bibliotékach, mapovať biele stránky našej histórie a túto slobodne interpretovať?
Ak chce byť niekto perfekcionistom, nuž sa možno bude chcieť oprieť o určitú medzištátnu zmluvu, dohodu či dohovor, najprv je však potrebný zákon! A čo v takom prípade, kde medzištátnu zmluvu, dohodu či dohovor podpísať možné nie je, lebo druhá strana v tejto oblasti takú prax zavedenú nemá? Mám na mysli prax z Vatikánskeho mestského štátu, ktorá je nášmu štátu známa ešte skôr, ako bola obnovená jeho samostatnosť.
Prezidentovi republiky nevyhovujú niektoré formálnosti. Napríklad v § 4 druhého oddielu, ktorý sa zaoberá organizáciou ústavu. Nuž neviem, či je to hľadanie chĺpkov na dlani, alebo vôľa stoj čo stoj si egoisticky presadzovať vlastné byrokratické videnie niektorých vecí. Neviem, či je také dôležité, aby sa namiesto termínu "riadiace orgány" používal iný termín. Aký iný termín? Vari "vedecká rada", "predstavenstvo", "riaditeľ", ako to taxatívne určuje § 4, nevytvárajú množné číslo? Alebo či pomenovanie "kontrolný orgán" je vyhovujúce, alebo nie? Čo je dôležitejšie: pomenovanie takéhoto orgánu, alebo to, že takéto teleso existuje, má svoje miesto v štruktúre ustanovizne, má svoju právnu váhu a má možnosť pozitívne vplývať na jej chod? Vytýkať, že riadiace orgány ústavu sú schopné uznášania, ak sa na ich rokovaní zúčastní len nadpolovičná väčšina ich členov, autorov prezidentovej kritiky úplne diskvalifikujú. Ak sa pritom poukazuje na skutočnosť, či tak môže urobiť troj- či päťčlenné predstavenstvo, je to jednoducho zlomyseľnosť - veď už staré pravidlo rímskeho práva hovorí: Tres faciunt collegium!
Z pripomienok hlavy štátu stojí za povšimnutie poznámka vymedzenia kompetencií predstavenstva a riaditeľa, ako aj plat tohto vedúceho ustanovizne. Ide však o otázky technického rázu, riešiteľné v štatúte.
Opakujem: ak by hlava štátu mala, ak by prezident republiky mal korektné úmysly, tak by zákon nevracal ako celok, ale by navrhol zmeniť a vylepšiť jeho znenie. Takto jeho slová o tom, že sa plne stotožňuje a podporuje myšlienku zriadenia Slovenského historického ústavu v Ríme, sú len prázdnou, bezobsažnou vetou, príležitostnou floskulou určenou pre navrhovateľov.
Predkladateľom šlo o to, aby zákon zabezpečoval ustanovizni akademickú samosprávnosť, zaručoval jej slobodný akčný rádius a kontinuitu výskumnú a organizačnú, tak ako je to samozrejmé pri iných v Ríme sídliacich a pôsobiacich národných historických ústavoch združených v Medzinárodnej únii archeologických, historických a umenovedných ústavoch vo Večnom meste. Chcieť dnes predvídať, predpokladať a zákonom stanovovať všetky potreby ústavu, ktoré sa ukážu len v zábehu a len postupným rozbiehaním, je čírou utópiou. Práve preto tento zákon v § 9 predvída štatút ústavu, ktorý pod feruľou ministra školstva upraví, doplní, redefinuje a dotvorí to, čo usus docebit (čím nás poučí skúsenosť).
Treba si uvedomiť, že na to, aby Slovenský historický ústav v Ríme plne fungoval, bude potrebné aspoň desaťročie. Začne jedným, dvoma, tromi ľuďmi, ktorí položia jeho základy. Nadviažu na to, čo sa dosiaľ podarilo vykonať, a na tú hŕstku archivárov, knihovníkov, umenovedcov, reštaurátorov, ktorí v tichosti svojich pracovní takmer v zabudnutí pracujú bez toho, že by si ich niekto všimol či ocenil, prekonávajúc ťažkosti, o ktorých sa bežným ľuďom ani nesníva.
Slávna snemovňa, každý zákon možno vylepšiť, opraviť, doplniť, spresniť, novelizovať, musí však existovať. Vrátenie prijatého zákona o zriadení Slovenského historického ústavu v Ríme ako celku považujem jednoducho za podraz výkonnej moci voči moci zákonodarnej, za politickú vendetu na politickú objednávku.
Správa o prijatí zákona o zriadení Slovenského historického ústavu v Ríme sa stretla s veľmi pozitívnym ohlasom nielen medzinárodnej historickej obce v Ríme, ale aj v diplomatických kruhoch. Jeho neprijatie preto, lebo zákon hlava štátu odmietla podpísať, Slovensko na medzinárodnom fóre opäť trápne zosmiešni. Ba čo viac, spochybní hodnovernosť novembrových udalostí roku 1989.
Slávna snemovňa, Národná rada Slovenskej republiky prijala mnoho zákonov, ktoré hlava štátu vetovala či z vlastného rozhodnutia, či na politickú objednávku.
Dovoľte mi úctivo vás poprosiť, každú poslankyňu, každého poslanca, naprieč politickým spektrom, aby ste pri opätovnom hlasovaní v Národnej rade o zákone o zriadení Slovenského historického ústavu v Ríme svojím hlasom zákon podporili a pomohli tak prelomiť veto prezidenta republiky. Týmto svojím pozitívnym rozhodnutím pomôžete Slovenskú republiku zaradiť medzi tie civilizované štáty sveta, ktoré odkrývajú korene svojej histórie vo Večnom meste, v kolíske európskej civilizácie. Máloktorý štát takúto inštitúciu potrebuje tak ako Slovensko, ako Slováci a príslušníci národnostných menšín, ktorí v tejto malej, no malebnej krajine majú šťastie v mieri žiť.
Veriac vo vaše pragmatické gesto činorodého vlastenectva a vo vaše schopnosti odolávať vnútornému rozkladu sa nádejam, že jednou z trvalých spomienok na štyri roky spoločne strávené v Národnej rade Slovenskej republiky, dobrou vecou pre náš starý národ, dobrou vecou pre náš mladý štát bude aj prijatie zákona o Slovenskom historickom ústave v Ríme, o erigovanie ktorého sa vyše pol storočia usilovali generácie domácich i zahraničných Slovákov na Slovensku i v diaspóre.
Slávna snemovňa!
"Priatelia, dnes sme jedno v jednej snahe,
dnes spojuje sa všetka naša práca
na vysnívanej veľkej protiváhe.
Čo po tom, že náš vlastný dar sa stráca?
Čo po tom, že sme všetko odovzdali?
Čo po tom, že z nás niekto vykrváca?
Urobili sme iba, čo sme mali.
Urobili sme iba, čo sa dalo,
a ostatné sme Bohu zanechali.
Týči sa stále vysoko jak bralo
sĺz našich bašta, našej krve láva:
nie je to dosť, no nie ani málo."
Tieto verše z Testamentu Karola Strmeňa (napísané v roku 1944) sú poslednými slovami, čo som predniesol ako poslanec v tejto snemovni, v ktorej mi ako človeku preživšiemu najplodnejšie roky svojho života v exile, v dobrovoľnom vyhnanstve, bolo mimoriadnou cťou zasadať a zastupovať svojich voličov, voličov najstaršej politickej strany Slovákov, Slovenskej národnej strany, zápoliacej od svojho vzniku v roku 1871 za právo nášho národa na samostatný život slovenský. Ak z Národnej rady Slovenskej republiky dnes odchádzam, a nebojím sa povedať, že po dnešnom dni odchádzam so zmiešanými, ba smutnými pocitmi, dovoľte mi vyjadriť želanie, aby v našom obnovenom štáte každý jeden nositeľ moci zákonodarnej, výkonnej či súdnej mal na zreteli len bonum commune (len spoločné dobro), aby bol mužom, ženou pravdy, práva a spravodlivosti a nikdy nezabúdal na slová Pútnickej piesne kráľa Šalamúna: "Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú; ak Hospodin nestráži mesto, márne bedlí strážnik." (Žalm 127.)
Vďačím sa vám, každej poslankyni, každému poslancovi, naprieč politickým spektrom za pozornosť, ktorú ste štyri roky venovali mojim slovám - čo sa vám páčilo, povedzte, prosím, iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte, prosím, mne.
Ďakujem. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa na vystúpenie pána poslanca neprihlásil nikto. Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy písomne a teraz sa pýtam... (Reakcia z pléna.) Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neevidujem žiadnu prihlášku, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca nechce reagovať, som si všimol, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1487, výsledky jeho prerokovania vo výboroch máte v tlači 1487a.
Vítam na zasadnutí Národnej rady podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Vieru Petríkovú a žiadam ju, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vzhľadom na záväzky vyplývajúce z právnych aktov Európskej únie, ako aj viacerých medzinárodných zmlúv vypracovalo návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrhom zákona sa plnia medzinárodné záväzky k Európskej únii a ku kontrole závažných foriem kriminality vrátane organizovaného zločinu, korupcie, podpory terorizmu, obchodu s drogami, obchodovania s ľuďmi či detskou pornografiou.
Návrh zákona upravuje podmienky právnej zodpovednosti právnických osôb, druhy ochranných opatrení ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ak je obvineným právnická osoba.
Európska únia jednoznačne a záväzne požaduje upraviť zodpovednosť právnických osôb za vymenované trestné činy postupne v desiatich rámcových rozhodnutiach Rady, ktoré sú uvedené v prílohe tohto návrhu a v doložke zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. Z medzinárodných dohovorov, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné, upravuje zodpovednosť právnických osôb Dohovor OSN proti korupcii, Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov, Trestnoprávny dohovor o korupcii, Dohovor k nadnárodnému organizovanému zločinu a protokoly k nemu prijaté, Medzinárodný dohovor o potláčaní terorizmu a Dohovor o počítačovej kriminalite.
Medzinárodné organizácie pripomínajú Slovensku splnenie tejto povinnosti v rámci vykonávaných monitoringov. Rovnako aj OECD vo svojich odporúčaniach požaduje od Slovenskej republiky, aby zodpovednosť právnických osôb upravila, a to neodkladne.
Slovenský právny systém bežne upravuje zodpovednosť právnických osôb podľa občianskeho práva, obchodného práva, pracovného práva či podľa správneho práva. Takto vymedzená zodpovednosť právnických osôb však novým spoločenským podmienkam nepostačuje.
Do kriminality v celosvetovom meradle v nových, doteraz nepoznaných formách je zapojený aj majetok a činnosť právnických osôb, pričom pri ich rozptýlenej štruktúre riadenia sa vytráca alebo je obťažné identifikovať zodpovednosť konkrétnych fyzických osôb.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky navrhuje takzvanú nepravú trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb uložením ochranných opatrení, lebo s takýmto konaním majú už orgány činné v trestnom konaní aj súdy praktické skúsenosti na základe tohto času účinných ochranných trestných kódexov. V dôsledku toho aplikácia navrhovaných nových ustanovení o ochranných opatreniach bude najmenej problémová.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s citovanými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Gestorský výbor, a to ústavnoprávny výbor, určil svoju podpredsedníčku pani poslankyňu Laššákovú za spravodajkyňu, prosím ju, aby teraz informovala Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona a zároveň aby aj odôvodnila stanovisko gestorského výboru k pozmeňujúcim návrhom. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 9. marca 2010 č. 2038 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon (tlač 1487), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spoločná spravodajkyňa predkladám nasledovnú informáciu, keďže výbor nebol uznášaniaschopný a neprijal spoločnú správu. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako je to uvedené v zákone o rokovacom poriadku.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 860 z 22. apríla tohto roku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 669 z 26. apríla tohto roku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 676 z 22. apríla 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 570 z 26. apríla 2010 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 328 z 20. apríla tohto roku.
Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v bode IV informácie. Celkom sa jedná o štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré majú legislatívno-technický charakter alebo ide o gramatickú úpravu.
Gestorský výbor bol zvolaný na 26. apríla 2010. O návrhu spoločnej správy nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku nebol uznášaniaschopný, ako som uviedla. A preto ako spravodajkyňa predkladám túto informáciu a navrhujem, tak ako mi to umožňuje rokovací poriadok v § 80 ods. 2, aby ste, pán podpredseda, po prednesení mojej informácie otvorili rozpravu a po rozprave hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v informácii, o bodoch 1 až 4 spoločne, následne o zákone ako o celku.
Ďakujem pekne. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Daniel Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako jediný v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu novely Trestného zákona, ktorú považujem za nefunkčnú, zbytočnú a prijímanie návrhu novely len kvôli akoby plneniu našich záväzkov.
Ja už som v prvom čítaní vystúpil k tomuto návrhu rozsiahlejšie. Považujem to za unikát, takýto návrh schvaľovať. Snaha zaviesť trestnú zodpovednosť právnickej osoby bez zavedenia trestnej zodpovednosti právnickej osoby, to by nedokázal ani David Copperfield. O to sa dnes usiluje ministerstvo spravodlivosti, ktoré nemá podporu takmer nikoho z odbornej verejnosti. Všetci, všetky inštitúcie, ktoré sa venovali tomuto návrhu, ho zamietli. Akademická obec, prokuratúra, advokácia - všetci.
Je to unikát aj v Európskej únii, dokonca aj Španieli majú úplne iný koncept. Je to unikát aj preto, že my ukladáme ochranné opatrenia v princípe osobám, ktoré nie sú trestne zodpovedné. Napríklad nepríčetným páchateľom alebo maloletým. Zaviesť koncept ochranných opatrení do kvázitrestania právnických osôb je preto úplne absurdné.
Spomeniem, tam sa pri tom pristavím, čo som už citoval aj v prvom čítaní, článok trestných právnikov z Katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorí vo svojom texte k tomuto návrhu novely pri jednej konferencii nedávno napísali, že jediný výklad tohto návrhu je, že by sa tieto dve ochranné opatrenia plánovali ako určitá zástierka, že sme na Slovensku s trestnou zodpovednosťou právnických osôb niečo robili, ale pre nedostatočnú určitosť právnej úpravy a mnohých dier v nej ju súdy radšej neaplikujú.
A ja som ochotný sa staviť s kýmkoľvek, aj s pani ministerkou, aj s pani spravodajkyňou, novou, že počas najbližších piatich rokov nebude žiadnej právnickej osobe podľa tohto návrhu, ak bude schválený, uložené ochranné opatrenie.
Prijímame zákon o preukázaní pôvodu majetku, prijímame ho v princípe naoko, aby sa dal ľahko obísť. Prijímame novelu trestného zákona v princípe nepoužiteľnú, aby sme mohli povedať, neviem, OECD, neviem celkom komu, ja si myslím, že by sme mali prijímať kvôli niečomu inému. Aby nikto v tejto krajine, žiadne predstavenstvo obchodnej spoločnosti sa necítilo byť nad zákonom. Aby sa nestávali prípady, že keď právnická osoba, v jej prospech je spáchaný trestný čin, tak zodpovednosť niesol ten posledný vrátnik. Aby sa nestávalo, že pri korupcii, ktorá je páchaná v prospech právnickej osoby, niesol zodpovednosť len ten, kto ten kufrík odnesie, pričom páchateľom, resp. tým, v ktorého prospech sa trestný čin spáchal, je právnická osoba.
Navrhované tresty, kvázitresty, lebo - znovu hovorím - nejde o tresty, ide o ochranné opatrenia, sa pohybujú do úrovne päťdesiat miliónov korún. Vyššie sankcie pre právnické osoby máte v správnom práve. My ideme prísne trestať podľa viacerých dohovorov, ktorými sme viazaní, musia byť sankcie pre právnické osoby okrem iného odstrašujúce. Musia byť prísne. My ideme trestať v maximálnej výmere päťdesiat miliónov korún. Teraz predstavme si takúto situáciu, predstavte si, že nejaká firma, ktorá má záujem o štátnu zákazku, príklad mýtny tender, ho dostane za viac ako šesť miliárd korún drahšie, šesť miliárd korún je tá zákazka predražená. Predstavme si, že by získala takúto zákazku korupciou. Maximálne, čo môže dostať ako sankciu za šesťmiliardový kšeft, je sankcia päťdesiat miliónov korún. To je menej ako jedno percento. Toto je odstrašujúca sankcia? Predstavte si, žeby sme niekomu povedali, viete čo, ak ukradnete sto euro, maximálna sankcia, trest je pokuta jedno euro. To je odstrašujúci trest? To je podľa mojej mienky smiešne. To, že my v trestnom práve ideme dávať nižšie kvázisankcie právnickým osobám, ako sa dávajú v správnom práve, je výsmech. Nehovorím o tom, že tento materiál, tento návrh nezakotvuje žiadne iné sankcie okrem zhabania peňažnej čiastky a zhabania majetku.
V predchádzajúcom návrhu, ktorý tu bol a ktorý zavádzal pravú zodpovednosť právnických osôb, lebo nepravá, to mi pripomína, keď nevieme niečo pomenovať, tak sa snažíme nájsť nejaký právny termín. Ešte lepší by bol možno, keby sme to povedali, že trestná zodpovednosť sui generis, to by možnože každého tak trochu zmiatlo, by si povedal, to je nejaký učený termín, ktorý používajú právnici.
Teraz spomeniem teda sankcie v pôvodnom návrhu Trestného zákona a v novelách, ktoré tu boli predložené. Išlo nielen o peňažné sankcie až do päťsto miliónov korún, išlo aj o možnosti trvalého alebo prechodného zákazu vymedzenej činnosti, zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, zákazu účasti na verejnej súťaži až po možnú likvidáciu firmy. Teraz, ak budeme mať obchodnú spoločnosť, firmu, ktorá korumpuje pri získavaní štátnych zákaziek, maximálna pokuta bude päťdesiat miliónov korún a táto firma bude veselo sa môcť o štátne zákazky uchádzať. No to je úplne absurdné! Preto bol pôvodný návrh, aby fungoval aj trest zákazu účasti na tendroch pri takejto právnickej osobe. Je neprijateľné, aby osoba, ktorá korumpuje štátnych úradníkov, právnická osoba, firma, a za to potenciálne odsúdená, aby napriek tomu mohla sa zúčastňovať ďalej tendrov. V rámci podpory recidívy je to obdivuhodný nápad. Proste nechajme ich robiť ďalej kľudne. Korumpujú, tak nech sa rozbehnú ďalej. Maximálne dáme nejakú symbolickú pokutu. To nie je žiadna revolúcia v trestnom práve. To je podľa mňa Potemkinova dedina.
Takisto máme právnické osoby, ktoré sú založené, možno ich nie je veľa, s cieľom páchať trestnú činnosť. S cieľom páchať trestnú činnosť, napríklad právnické osoby, ktorých cieľom je výroba detskej pornografie. Tento návrh zákona ich nezakáže, aj keď budú odsúdené, ak budú odsúdené. Budú fungovať ďalej, dostanú nejakú pokutu, 800 eur, 1 000 eur, 5 000 eur. Proste na čo sa tu hráme na konci volebného obdobia? Na to, aby sme mohli naozaj povedať nejakej inštitúcii, ktorá asi nie je úplne hlúpa, že sme to vybavili, že to máme v princípe prijaté?
Trest prepadnutia majetku sa tu navrhuje len v prípade, ak sa dokáže, že bol majetok nadobudnutý trestnou činnosťou. My sme prijímali nedávno zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý - nemusel ani nikto byť odsúdený pre trestnú činnosť - prevrátil dôkazné bremeno a stanovil ho na odporcov. Tuto bude naopak v trestnom práve pri prepadnutí majetku, nehovoríme o rozhodnutí o vine, to je veľký rozdiel, tam znáša štát dôkazné bremeno, ale pri treste prepadnutia majetku nie. Pri treste prepadnutia majetku sú štandardné európske úpravy, dovolím si tvrdiť, že vo väčšine krajín Európskej únie, ktoré umožňujú, aby pri odsúdení za kvalifikovanú trestnú činnosť, pri uznaní viny, sa aplikoval trest prepadnutia majetku obligatórne. Obligatórne v tom, že dôkazné bremeno, že majetok nadobudol z legálnej činnosti a nie z trestnej činnosti, znáša odsúdený. My, samozrejme, do takého niečoho nejdeme, lebo by sa toho možno mohli zľaknúť veľké ryby. Čiže v princípe my týmto návrhom ideme postihovať potenciálne možno nejaké malé rybky v rybníku, ale tie skutočne veľké ryby, ktoré páchajú aj v trhovej ekonomike veľmi závažné trestné činy, tie postihovať nebudeme, a ak, tak len veľmi symbolicky, žiadne prísne tresty, ničoho sa firmy nemusia báť.
Vrátim sa k tomu, čo som spomínal na úvod, samozrejme, nemám tu ja monopol na veštenie v parlamente, na to tu máme iných, ale trúfam naozaj si tú stávku s vami uzavrieť, že je to Potemkinova dedina a že v najbližších piatich rokoch nebude žiadna právnická osoba odsúdená, nebude jej uložené žiadne ochranné opatrenie - dobré červené víno? Nechám na vás. Ale v každom prípade považujem tento návrh za výsmech toho, aby sme bojovali proti nečestným praktikám v podnikaní, proti nečestným právnickým osobám. Finančné skupiny sa veľmi tešia takémuto návrhu zákona, lebo nijakým spôsobom ich nečestné praktiky neohrozuje.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani podpredsedníčka vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nechcem vás obťažovať, zaťažovať, ja by som len úplne v krátkosti chcela reagovať na vystúpenie pána poslanca Lipšica, ktorý hovoril, že maximálnym trestom alebo ochranným opatrením v prekladanom návrhu zákona je peňažný trest do 50 mil. korún. Upozorňujem vás, že nie je to pravda, pretože ďalším ochranným opatrením je zhabanie majetku. Čiže naozaj, naozaj v tomto prípade to nie je pravda.
Ja by som ešte úplne stručne, nie je mojím štýlom nejako atakovať a napádať, ja by som len chcela upozorniť vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa netvoril krátku dobu a jeho tvorba bola zložitá. Dnešný návrh, ktorý predkladám Národnej rade, je vypracovaný vrcholnými odborníkmi v tejto oblasti, a to sekciou legislatívy na ministerstve spravodlivosti. Podotýkam a myslím, že mi to nikto neuprie, že sú to špičkoví odborníci v danej oblasti. Táto problematika bola konzultovaná s viacerými subjektmi vrátane Generálnej prokuratúry a európskymi štruktúrami. Je to teda odborný návrh, ktorý však vyhovuje aj politickej oblasti. Obviňovať ministerstvo spravodlivosti alebo dokonca mňa z korupčníctva, resp. z podpory nejakých veľkých obchodných spoločností alebo finančných spoločností je absolútne nehorázne a nepravdivé. Žiadne takéto úmysly ministerstvo spravodlivosti ani ja nemáme, nemali sme. Takže nechcem zachádzať do ďalších podrobností.
Ešte by som upriamila pozornosť odbornej verejnosti na ustanovenie, že týmto návrhom sa vlastne navrhuje novelizovať aj § 58 ods. 2 Trestného zákona a na tento nadväzuje § 83b Zhabanie majetku a tento paragraf odkazuje na novelizovaný § 58 ods. 2. Teda upriamujem pozornosť aj na to, že je tu možné uložiť trest prepadnutia majetku súdom, pokiaľ pán poslanec Lipšic hovorí, že sa to netýka ekonomickej činnosti, tak aj okrem iného na základe splnenia ďalších podmienok aj pri trestnom čine legalizácie či nelegalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234 a tak ďalej atď. A takisto pri trestnom čine kupliarstva, trestného činu výroby detskej pornografie, trestného činu rozširovania detskej pornografie, trestného činu ohrozovania mravnosti.
Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády. Pani spravodajkyňa, chce zaujať... Nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.
J. Laššáková, poslankyňa: Ja len naozaj krátko na záver by som povedala. Myslím si, že je dobré, že ministerstvo vypracovalo, aj keď v závere tohto volebného obdobia, návrh zákona, ktorým sa zavádza trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb, a vôbec by som to tak nezľahčovala, pán poslanec, ako vy, že je to proste zákon, ktorý je neaplikovateľný. Fakt je ten, že vychádzalo sa aj z medzinárodných skúseností. Podobná úprava je aj v Španielsku. Ja si myslím, že treba si počkať, aký to vývoj naberie, a skutočne nie sme tu žiadna stávková kancelária a verte mi, že ja sa s vami stavať nebudem, ani stávkovať nebudem, ani o víno, ani o nič, uvidíme, aký to bude mať efekt. A len na margo, viete, keby ste boli bývali na výbore, tak ste ďalej ako spravodajca tohto materiálu, takže možno niekedy je treba pracovať aj vo výboroch a nerobiť si len kampaň, a preto došlo aj k zmene. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pani podpredsedníčka vlády aj spravodajkyňa, ďakujem pekne.
Panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o druhom čítaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Kuruca a Juraja Lišku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1499, výsledky jeho prerokovania vo výboroch máme v tlači 1499a.
Aj za svojho kolegu tento návrh odôvodní pán poslanec Martin Kuruc.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti predstaviť návrh novely zákona o rodine, v ktorom aj s kolegom Liškom chceme zaviesť do praxe inštitút striedavej starostlivosti o dieťa.
Vychádzali sme naozaj zo skutočných prípadov, a preto by sme chceli zaviesť nové pravidlá pre problematiku starostlivosti o dieťa po rozvode rodičov alebo odlúčení rodičov od seba. Samozrejme, aj my, teda aj ja osobne preferujem, aby sa rodičia nerozchádzali a nedochádzalo k rozvodom, ale ak už k takémuto prípadu príde, je samozrejmé alebo je lepšie, aby títo rodičia sa o starostlivosť o dieťa dohodli, ale v prípade, že takáto dohoda možná nie je, vtedy by mohol, ak tento parlament schváli túto novelu, mohol by prísť na rad inštitút striedavej starostlivosti o dieťa a vtedy by súd mohol prideliť po, samozrejme, zvážení všetkých pozitív alebo aj negatív, či o toto dieťa sa budú môcť v budúcnosti starať obidvaja rodičia striedavo, alebo bude zverené len do starostlivosti jedného rodiča a druhý, v 11 % je to otec pri rozvodoch a v 89 % matka, a ináč by to mohlo byť aj v striedavej starostlivosti obidvoch rodičov.
Chcel by som podotknúť, že táto novela naozaj nie je modrá, zelená alebo červená, táto novela podľa môjho názoru je dobrá, je to novela pre naše alebo vaše deti. Táto novela by mala pomôcť deťom tú traumu, ktorá ich postihne rozvodom tých rodičov, prekonať lepšie, aby mohli naozaj byť v opatere obidvoch rodičov. Lebo dieťa podľa všetkého má rado obidvoch rodičov, aj obidvaja rodičia majú radi toto svoje dieťa a naozaj, ak neprichádza k nejakému domácemu násiliu alebo niečomu podobnému v rodine, tak by aj v budúcnosti mohli o toto dieťa sa starať obidvaja rodičia, aj keď už tú cestu k sebe stratili, každý samostatne.
Podobné inštitúty sú zavedené vo viacerých krajinách. Ja spomeniem Spojené štáty americké, v rámci Európskej únie je to Francúzsko, Nemecko, Švédsko. Od roku 1998 je tento inštitút zavedený aj v Čechách, a preto by som bol nesmierne rád, keby sme sa aj my pripojili k týmto celosvetovým významným krajinám. A chcel by som vás poprosiť o podporu.
Ďakujem.