M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem za vaše vystúpenie.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Juraj Horváth ako jediný. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka z rozpravy a slovo má pán poslanec Horváth. Nech sa páči.

J. Horváth, poslanec: Pani poslankyňa, pozorne som si vypočul váš prejav, ktorý vám napísali vaši kolegovia. Oceňujem, že ste dodali tomu istý pátos, taký ten uplakaný výraz. Pokiaľ ide však o meritum veci, nie je možné ani na všetko reagovať, pretože tie nezmysly nie sú hodné toho. Pokiaľ ide o Ukrajinu, jednoznačne áno, Ukrajina je témou pre Slovensko, veľkou a mimoriadnou témou a treba sa jej venovať. Pokiaľ ide o Vietnam, zastupiteľský úrad vo Vietname zavrela vaša vláda bez toho, aby sa vyhodnotili dôsledky, ktoré, samozrejme, sme časom zistili všetci. A preto sme museli znovu otvoriť ten úrad a napraviť chybu, ktorej sa dopustila vaša vláda. Pokiaľ ide o zahraničné návštevy, zabudli ste spomenúť návštevy, ktoré boli na Slovensku a ktoré boli významné. Ja by som na vašom mieste možno venoval viac pozornosti štúdiu týchto vecí, pretože nejde len o návštevy ako také, ale o obsah a výsledky rokovaní. Prosím, odpovedzte nám všetkým, pravdepodobne to bude všetkých zaujímať, ako ste mysleli návštevu prezidenta Medvedeva, ktorá sa chystá v apríli, ako ste to mysleli, že sa bude miešať do parlamentných volieb na Slovensku. Tomu som celkom nerozumel. Možno ukončím reč, aby som vám nechal priestor. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať teraz bude pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán predseda zahraničného výboru, ak som hovorila o šedom priemere v našej diplomacii a zahraničnej politiky, myslela som tým aj vás. Počula som vás dvakrát vystúpiť v zahraničí a nadobudla som tento dojem. Neviem, či ste vypočuli niekedy mňa. Takže zdržte sa svojich urážok, pretože vám to v budúcej diplomatickej kariére môže veľmi uškodiť. To je moja rada, taká dobrosrdečná. Ja som sa snažila, ako som len mohla, upozorniť na niektoré veci. Za to, že niektorým veciam nerozumiete, ja nemôžem, skutočne.

A ja súhlasím s mnohými vecami v tomto materiáli. A mnohokrát som to povedala, tie materiály sú dobre vypracované, sú štandardne vypracované, na úrovni normálneho európskeho štátu. To je úloha diplomatov. A tejto úlohy sa zhostili slovenskí diplomati veľmi dobre. A pán minister je ich proste šéfom. Čiže tá chvála padá aj na neho. Ale slovenská zahraničná politika, to nie je len ministerstvo zahraničných vecí a slovenskí diplomati. Zásadné zásady zahraničnej politiky vždy určuje predseda vlády a mnohí iní ministri. A preto som o tom hovorila. Samozrejme, do zahraničnej politiky by mal hovoriť náš pán prezident, ale rešpektujem, že slovenskí voliči to od neho nevyžadujú. A preto ani ja to od neho vyžadovať nebudem, ale vyžadujem od nášho prezidenta, aby odcestoval aspoň na pár hodín na inauguráciu susedného, nového prezidenta Ukrajinskej republiky pána Janukovyča. Škoda, že ste sa k tomu nevyjadrili. Chcela by som počuť váš (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani Vášáryová bola prihlásená k týmto dvom bodom do rozpravy písomne, a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Evidujem prihlášky pani poslankyne Zdenky Kramplovej, Józsefa Berényiho, Juraja Horvátha. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústnou formou.

A slovo má pani poslankyňa Zdenka Kramplová. Nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som prispela konštruktívnym stanoviskom k obom materiálom, ktoré tu boli predložené. A dovolím si povedať, že nepotrebujem žiadnu povinnú jazdu, ale mám úprimný záujem upozorniť na niektoré dôležité body zahraničnej politiky, ktoré budú naozaj hýbať zahraničnou politikou v budúcnosti.

Pán minister, v materiáli ma zaujala časť, ktorá hovorí o vyváženej zahraničnej politike. Som jednoznačne presvedčená, že vyvážená zahraničná politika je základom zahraničnej politiky, a tak ako som sa vyjadrila viackrát, som rada, že zahraničná politika vo väčšine nie je jablkom sváru v tomto parlamente ani medzi politickými stranami.

Napriek tomu v zahraničnej politike je veľmi dôležitá oblasť ekonomickej diplomacie, hoci pani poslankyňa Vášáryová má iný názor. Ja jej ho neberiem. Ja budem prezentovať svoj názor, pretože mám informácie aj z iných štátov, nielen Európskej únie, ale aj celého sveta, kde práve v súvislosti aj s hospodárskou krízou sa upriamuje pozornosť na ekonomický rozmer diplomacie. Nie je to žiadny výmysel. Je to prirodzená časť diplomacie. A v tejto oblasti jej treba venovať náležitú pozornosť, hlavne z toho dôvodu, že v rámci Európskej únie sa pripravuje Európska zahraničná služba, ktorá bude orientovaná na služby občanom, ale obchodné aktivity ako také budú realizované jednotlivými štátmi.

Stereotypy, ktoré prevládajú u nás, možno primäli aj pána premiéra k tomu, že inicioval prípravu materiálov, ako postupovať v rámci obchodných oddelení, ktoré by mali byť podriadené ministerstvu zahraničných vecí. Mali sme to už tu. Bola som pri tom, keď v roku 1997 sa podpisoval delimitačný protokol. A táto časť bola oddelimitovaná na ministerstvo hospodárstva. Určite k tomu bude jedna veľká a veľmi významná diskusia tak, aby tento spôsob nepriniesol negatíva pre zahraničnú politiku a pre obchod Slovenskej republiky, ale aby priniesol pozitíva. Myslím si, že nie je zámerom znovu to urobiť, tak ako to bolo pred rokom 1997, ale mali by tu byť už nové postupy, pretože žijeme trošku, by som povedala, dynamickejším životom a poznačili nás mnohé skúsenosti, ktoré sme získali za posledných 13 rokov. Z toho dôvodu je nám, myslím si, mnohým jasné, že salónna diplomacia viac-menej končí a dostáva sa do popredia pragmatické riešenie diplomacie ako takej.

Samozrejme, v materiáli sú jasne zdôraznené dôležité aktivity v rámci OECD, Medzinárodného menového fondu, WTO a iných medzinárodných organizácií, ale podľa môjho názoru je veľmi dôležité, aby v rámci ekonomickej diplomacie sa začala uplatňovať jedna nová forma, ktorá je už známa hlavne v štátoch, ktoré majú veľký podiel na svetovom obchode. A to je komerčná diplomacia. Predpokladám, pán minister, že už ste sa s týmto stretli. Je to nový trend v rámci diplomacie ako takej. Je rôzne riešený v jednotlivých štátoch či už Európskej únie, ale aj v jednotlivých štátoch sveta, ktoré sú naozaj veľkými exportérmi a významnými hráčmi vo svetovom obchode. Táto komerčná diplomacia, je to vlastne služba obchodnej komunite. A táto diplomacia je v podstate veľmi významná tak pre obchodné spoločnosti, ako aj pre zahraničnú politiku.

Nie je tu toľko času, aby som teraz rozvádzala celý systém, ako to funguje a čo by sme si mohli z tohto systému prevziať do našej praxe. Máme dostatok schopných diplomatov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. A verím, že aj túto oblasť zmapujú, pretože, len pre vašu informáciu, napr. Nemecko, ktoré má podiel 10 % na svetovom obchode, má v súčasnosti 220 komerčných diplomatických jednotiek v zahraničí. To je aj o ekonomickej dimenzii v diplomacii. Okrem toho napr., pre informáciu, Čína, ktorá ide teraz veľkým boomom v rámci svetového obchodu, tvorila 5,8 % v minulom roku na svetovom obchode. Má 50 takýchto komerčných jednotiek a cez tisíc pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú práve takýchto aktivít. Ešte možno spomeniem Veľkú Britániu, ktorá tvorí 4,1 % na svetovom obchode. Má 200 takýchto komerčných jednotiek v rámci misií a pracuje tam 1 500 pracovníkov. Práve tu sa ukazuje, že je to jedna nevyhnutnosť aj v súvislosti s riešením hospodárskej krízy. Možno si poviete, že menovala som len veľké štáty. Ale napr. už aj Poľsko sa prispôsobuje tomuto trendu. Má podiel na svetovom obchode 0,7 %, ale už má 77 komerčných jednotiek v zahraničí, čo už pokladám takisto za veľmi dôležitý krok dopredu. Alebo napr. Švajčiarsko má 140 takýchto jednotiek v zahraničí. Celkovo v zahraničí pôsobí asi dvadsaťtisíc takýchto pracovníkov, ktorí sú prikrytí komerčnou diplomaciou a ktorí sú veľmi významnými jednotkami pre ekonomickú dimenziu diplomacie.

Z tohto dôvodu je nutné sa zaoberať touto otázkou a nie je možné riešiť len klasickú diplomaciu ako takú, ktorá tu fungovala pred 20, 30 alebo 50 rokmi. Existuje viac typov tejto komerčnej diplomacie, a preto verím, že v rámci diskusií, ktoré sa ešte budú viesť skôr, ako bude materiál pripravený, bude to riešené aj tu v parlamente tak, aby tieto diskusie prispeli k tomu, že naštartujeme nový proces riešenia možností participácie na svetovom obchode, ale aj získavania investícií na Slovensko. Aj to je jedna z úloh komerčnej diplomacie, získavať investorov na Slovensko, realizovať finančné zdroje v rámci inovácií, vedy, výskumu a vzdelávania.

Snáď ešte jedna poznámka, pokiaľ ide o ambasády, ktoré boli zatvorené počas obdobia Dzurindovej vlády. A pokladám to za veľmi veľkú škodu, pretože, práve preto obchod sa znížil. A preto ten obchod nemôže fungovať aj na Slovensku tak, ako funguje, pretože nefungujú v dostatočnej miere práve tí naši vyslanci, ktorí plnia veľmi dôležitú úlohu obchodných zastúpení a musia byť zodpovední za sprostredkovanie obchodu. Podobne ako to bolo zatvorené vo Vietname, podobne bola zatvorená ambasáda a zrušené obchodné oddelenie v Chile. V Chile máme pomerne bohatý obchod. Ale aj tam prichádza momentálne k problémom. Ja nechápem, ako je možné, aby niekto hazardoval s obchodom ako takým, aby pre Latinskú Ameriku sme mali jedného obchodného zástupcu. Tam sme stratili takmer všetky trhy. Ja si dovolím tvrdiť, že toto je naozaj veľké mínus, ktoré sa tu udialo v rámci zahraničnej politiky, lebo tie trhy nám už nikto nevráti. Budeme musieť tvrdo bojovať za to, aby sme opätovne sa mohli vrátiť na naše trhy v Latinskej Amerike, aby sme sa mohli vrátiť na naše trhy v rámci Ázie, pretože tie trhy sú tam, ale ich obsadil niekto iný. My sme sami poskytli náš priestor, ktorý sme tam mali. A aj toto je o riešení hospodárskej krízy, pretože keď my nebudeme diverzifikovať náš obchod, keď sa budeme upriamovať len na Európsku úniu, kde máme 82 alebo 85 % nášho exportu, budeme sa dostávať naozaj do problémov, ktoré v súčasnosti sú tu. Takže musíme si pozrieť trošku ďalej ako len v rámci nášho Slovenska, ako to funguje inde, aké majú skúsenosti v iných štátoch v rámci zahraničnej služby aj ekonomickej dimenzie diplomacie, a skutočne začať rozmýšľať trošku hlavou a upustiť od byrokracie, upustiť od stereotypov, lebo východisko z hospodárskej krízy, východisko pre oživenie Slovenska je v nás a je v nových myšlienkach. A ja som za to, aby aj v rámci ministerstva hospodárstva, ministerstva zahraničných vecí, ale aj tohto parlamentu sme prichádzali s myšlienkami a prichádzali sme s myšlienkami, ktoré posunú Slovensko ďalej a ktoré sú akceptovateľné.

V materiáli je dôležitá otázka rozvojovej pomoci. Tá veľmi úzko súvisí s naštartovaním alebo, by som povedala, silnejším ekonomickým rozvojom. Pani poslankyňa, vy ste povedali vo svojom vystúpení jednu takú peknú vetu, že najprv treba zabezpečiť ekonomiku. Áno, treba ju zabezpečiť. A ja som presvedčená, že treba ju zabezpečiť aj cez obchodné aktivity v zahraničí, aj cez vyššiu participáciu Slovenska na svetovom obchode. A od toho sa odvíja aj to, či budeme mať možnosť participovať vyšším percentom na rozvojovej pomoci, pretože len vtedy budeme môcť participovať, keď sa ekonomika naštartuje, keď naši ľudia, ktorí sú v zahraničí, budú vedieť vytypovávať investorov, kvalitných investorov a budú vedieť robiť kvalitnú službu pre našich výrobcov tak, aby im sprostredkovávali príležitosti v rámci svetového obchodu. Rozvojová pomoc je sociálny rozmer zahraničnej politiky. Ja ho chápem ako veľmi silný moment v zahraničnej politike, nielen na Slovensku, lebo u nás, by som povedala, zatiaľ je v takom začiatku, v iných štátoch Európskej únie je to veľmi dôležitý moment. Z toho dôvodu si myslím, že aj v rámci rozvojovej pomoci treba prísť s novými myšlienkami, treba prísť s novým pohľadom na rozvojovú pomoc ako takú a nebrať ju ako niečo, čo musíme robiť, ale čo je našou povinnosťou, aby sme na tom participovali, pretože aj my sme rozvojovú pomoc využívali. A práve cez rozvojovú pomoc vieme dať novú tvár zahraničnej politike a vieme sa prezentovať ako štát, ktorý je kredibilný, a ako štát, ktorý má záujem pomôcť tam, kde je to nutné, aj v súvislosti s rozvojom hospodárstva, s rozvojom ekonomiky a s rozvojom zahraničnej politiky.

Pokiaľ ide o Rusko, je tu v materiáli uvedené, sú naštartované kroky, ktoré sú veľmi správne a ktoré ja schvaľujem. Nemôžeme sa tváriť, že Rusko tu nie je, že Rusko je pre nás nie partnerom. Opäť sme sa dostali do situácie, keď v rámci obchodných príležitostí bol priestor, prenechali sme priestor svojím partnerom, iným štátom a teraz sa znovu usilujeme dostať na tie trhy. S Ruskom treba byť partnerom preto, aby bol mier, preto, aby sme vedeli realizovať naše dôležité momenty v rámci zahraničnej politiky, pretože Rusko nemôžeme z tohto procesu vynechať. A len rozumná politika vo vzťahu k Rusku môže priniesť mier a bezpečnosť aj Slovákom alebo občanom Slovenska a vôbec celému svetu. Myslím si, že naštartovanie rozumnej politiky vo vzťahu k Rusku, či už ide o Európsku úniu alebo Ameriku, je jediný možný spôsob na to, aby sme žili v mieri na tejto planéte.

Vážený pán minister, myslím, že tieto materiály, tak ako ste ich predložili, sú veľkým posunom a veľkým impulzom pre zahraničnú politiku. Ja verím, že podobným spôsobom sa bude zahraničná politika rozvíjať aj v ďalšom období, v ďalšom parlamente a že zahraničná politika naozaj sa nestane len salónnou politikou, ale efektívnou a vysoko produktívnou politikou pre Slovenskú republiku. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Kramplovej sa prihlásila pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka v rozprave a slovo má pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcela len pár slov k tej časti vystúpenia pani bývalej ministerky zahraničných vecí Slovenskej republiky, kde hovorila o efektivite činnosti našich diplomatov, ktorí sa zaoberajú obchodom na našich veľvyslanectvách. Bohužiaľ, sa nám pri delení majetku Česko-Slovenska v zahraničnej službe nepodarilo naštartovať nové trendy. A dokonca sme si mysleli, že môžeme mať presne taký istý počet zastúpení, ako má Česká republika, hoci sme o polovicu menší. Jednoducho potrebovali sme vtedy úplne iný prístup. Bohužiaľ, sme mali väčšie ramená a väčšie oči než dokáže Slovenská republika uniesť. Bohužiaľ, naše ministerstvo dostalo v minuloročnom rozpočte o 18 % financií menej, čo je ďalšie obmedzenie. A okrem toho nedokázali sme urobiť to, čo napr. dokázala Maďarská republika alebo Česká republika, to znamená, že vyňali obchodné oddelenia mimo ministerstva zahraničných vecí a ustanovili funkciu ekonomického radcu, čo som považovala ja za kľúčové. A vždy som sa o to usilovala, ale neuspela som. Preto má slovenská diplomacia neustále problémy s tým, že nás upozorňujú na Viedenskú konvenciu, že naši diplomati s červenými alebo modrými pasmi kryjú normálne súkromné obchody, čo Viedenská konvencia zakazuje.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať teraz bude na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej pani Zdenka Kramplová. Nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem, pani poslankyňa. Pokiaľ ide o delenie majetku, to sa uskutočnilo v roku 1994 a viem, že aj tam sa narobilo veľa chýb, ale to už bolo k minulosti a nemá to momentálne význam.

Ale pokiaľ ide o rozpočet ministerstva zahraničných vecí, ak by bol lepšie naštartovaný obchod a ak by sme ho už v období pred krízou mali podstatne viac deverzifikovaný a podstatne lepšie pracovali naši diplomati v zahraničí, tak som presvedčená, že nemuselo byť to zníženie o 18 %. Možno by sme sa mohli vyhnúť tým dôsledkom hospodárskej krízy, ktoré na Slovensko padli.

Pokiaľ ide o ministerstvo hospodárstva a ministerstvo zahraničných vecí, model, v rôznych štátoch je to rôzne riešené. Preto je dôležité vybrať si to, čo Slovenskej republike vyhovuje, a to, čo prinesie úspech pre Slovenskú republiku. Som si vedomá, že netreba hľadať žiadne nové modely, lebo tých modelov vo svete je už pomerne veľa. A zase je to o tom, že treba si sadnúť a diskutovať, diskutovať nie na politickej úrovni, ale bez toho politického trička, ale diskutovať o spôsoboch, o modeloch, ktoré sa tu postavia na dlhé roky, pretože nie je možné o takomto modeli hovoriť, ktorý tu bude na rok, na dva roky, ale možno na päť, na desať, na dvadsať rokov. A vtedy to bude mať ten efekt. Ale zdôrazňujem, musí to byť bez politiky, musí to byť so zámerom zefektívniť zahraničnú službu a zefektívniť aj tú komerčnú diplomaciu. Ďakujem, pani poslankyňa.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec József Berényi. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Moji predrečníci už vyčerpali túto tému, takže dovoľte, aby som bol stručný a krátky. Už nebudem vo všeobecnosti charakterizovať predložené materiály, možno len vypichnem niektoré konkrétne body, na ktoré som chcel získať odpoveď od pána ministra, resp. komentovanie niektorých myšlienok v týchto predkladaných dvoch materiáloch.

Vo všeobecnosti možno len toľko. Už dlhé roky sledujem podobné materiály. A musím aj oceniť, samozrejme, kvalitu predloženého zamerania aj správy. Som žiadal od môjho asistenta, aby porovnával v posledných rokoch podobné materiály. A mohli sme konštatovať, že neboli automaticky prevzaté vety alebo jednotlivé odseky z minulých rokov, napriek tomu, že štruktúra je takmer podobná týchto materiálov.

Takže k týmto konkrétnym otázkam. Ide napr. o zastúpenie Českej republiky a Slovenskej republiky spoločne pri Svetovej banke aj MMF, takže Medzinárodného menového fondu. V tejto otázke podľa mňa materiál je dosť nejasný a všeobecný, nakoľko je tu len konštatácia, že po dohode s Českou republikou bol vymenovaný jeden zástupca z každej krajiny spoločne pre Svetovú banku aj Medzinárodný menový fond. Ale ste neuviedli, že teda kde je slovenský zástupca a kde je český zástupca. To je zaujímavý moment, nakoľko neskôr trošku v tejto správe sa dá dočítať, že došlo k hlasovaniu ohľadom prijatia Kosova za člena skupiny Svetovej banky a člena Medzinárodného menového fondu. A je tu informácia o tom, že Slovenská republika hlasovala proti členstvu Kosova v MMF, ale v inom hlasovaní o členstve Kosova v skupine Svetovej banky sa hlasovania zdržala. Takže z toho ja vydedukujem, že pravdepodobne v Svetovej banke má zastúpenie Česká republika spoločne so Slovenskou republikou. Takže tam má zastúpenie Česko. Ale to netreba takto zahmlievať, to treba priamo napísať, že kde kto má zastúpenie a aký je obsah teda takejto dohody. Ohľadom zastúpenia ja vo všeobecnosti podporujem takéto spoločné zastúpenie nielen v tejto oblasti, ale aj v oblasti veľvyslanectiev a vôbec zahraničného zastúpenia. Treba pomôcť v rámci Vyšehradskej štvorky. A treba vybudovať spoločné veľvyslanectvá, kde sa to dá, tak ako je to aj v tomto materiáli uvedené.

Ďalej, čo považujem trošku za chybu tohto materiálu, čo sa týka správy, je to, že je tam veľmi málo informácií ohľadom zasadnutia zmiešaných slovensko-maďarských komisií. Je síce tu informácia o tom, že došlo k zasadnutiu Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín, ale čo sa týka ostatných komisií, som sa teda nedočítal, či k zasadnutiu ostatných podobných komisií došlo alebo nie. Ani v zameraní som sa teda nedočítal, či sú naplánované zasadnutia v tomto roku, aj keď viem, že vo volebnom období sa ťažšie dá zorganizovať takéto zasadnutie. Ale predsa by sme mali aspoň vedieť, či sa takéto stretnutia plánujú alebo nie.

Ďalej, ste obišli neuskutočnenú návštevu prezidenta Maďarskej republiky pána Sólyoma v Komárne 21. augusta 2009. Vôbec nie je o tom ani zmienka v tejto správe, ako to vy hodnotíte, napriek tomu, že si myslím, že táto neuskutočnená návšteva sa dostane do učebníc a bude v niektorých univerzitách určite ako key study, prípadom hodnotenia študentov.

Jedna veta, čo sa týka slovensko-maďarských vzťahov, si myslím, je neobjektívna. A táto veta znie nasledovne: "V maďarskom prostredí zostane rešpektovaný aj expertný posudok zákona od vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny." Táto veta trošku visí vo vzduchu. A nie je to vysvetlené, prečo ste to takto mysleli. Práve naopak, si myslím, že zo strany slovenskej vlády v tejto oblasti došlo trošku k selektívnym interpretáciám expertného posudku pána vysokého komisára. Skôr ste sa zamerali na tú jednu vetu, že vo všeobecnosti jazykový zákon spĺňa medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Ale následne tie odporúčania ste už neuviedli na tlačovej besede. Takže, práve naopak, si myslím, že tento expertný posudok bol trošku selektovaným spôsobom interpretovaný v rámci Slovenskej republiky. Ja si myslím, že táto veta je zbytočná v rámci správy.

Ďalej, čo sa týka Rady Európy, sa píše, že v Rade Európy Slovensko aktívne prispievalo k rozšíreniu slobody demokracie, rešpektovaniu ľudských práv, to je v poriadku, ale že potom konštruktívne sa postavilo k procesu hodnotenia plnenia našich záväzkov zo strany Rady Európy v súvislosti s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov. Dobre vieme, že existujú odporúčania zo strany výboru ministrov, aj čo sa týka Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ale aj rámcového dohovoru ohľadom ochrany národnostných menšín. A v tejto oblasti existujú dve odporúčania. Tieto odporúčania zatiaľ neboli splnené zo strany vlády Slovenskej republiky. Napriek tomu, že to sú len odporúčania, predsa by bolo treba aspoň o tom jednu vetu napísať, že tie odporúčania vláda teda skúma, akým spôsobom by sa ich dalo prebrať, implementovať a tak ďalej. O tom tu zmienka nie je.

Ďalej mi dovoľte ešte otvoriť otázku ohľadom nášho kontaktného veľvyslanectva NATO na Ukrajine. Ja viem, že kolegovia z veľvyslanectva vyvíjali množstvo pozitívnych aktivít a boli veľmi aktívni skutočne ohľadom nášho kontaktného veľvyslanectva a z toho vyplývajúcich úloh v Kyjeve. Ale či chceme alebo nechceme, nové politické vedenie Ukrajiny povedalo, že nechcú sa stať členmi Severoatlantickej aliancie. Z toho dôvodu aké sú reakcie jednak zo strany Severoatlantickej aliancie, či to nepovažujú za čiastočný neúspech aj nášho veľvyslanectva, o tom by som niečo rád príp. počul, keď sa to už tu nedalo dopísať do týchto materiálov, nakoľko možno došlo neskôr k volebným výsledkom na Ukrajine.

Nemôžem ani ja nespomenúť to, čo spomenula pani poslankyňa Vášáryová, že, či chceme alebo nechceme, je fakt, že sa neuskutočnila návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky v Spojených štátoch amerických za posledné štyri roky napriek tomu, že predseda vlády navštívil Ruskú federáciu, Čínu. A mohol by som pokračovať. Ale táto návšteva zatiaľ sa neuskutočnila. Preto je otázka namieste najmä zo strany opozičného poslanca, prečo sa táto návšteva neuskutočnila. Ani v závere nie je o tom ani zmienka, že by Slovenská republika sa usilovala o túto návštevu, resp. návštevu prezidenta Spojených štátov amerických.

Ďalej, trošku čo mi tu chýba, to je väčší dôraz na otázky ohľadom Gruzínska. Veď predsa jeden z najväčších konfliktov v blízkej minulosti ohľadom nášho regiónu bol práve v Gruzínsku. A čo sa týka zachovania územnej celistvosti Gruzínska, si myslím, že treba dať trošku väčší dôraz zo strany ministerstva zahraničných vecí. V tomto smere my, poslanci SMK, sme boli viackrát kritizovaní, čo sa týka Kosova, aký bol náš postoj ku Kosovu, ale menej bolo vnímané, že sme vystupovali jednoznačne vždy a všade za územnú celistvosť Gruzínska, aj na pôde Európskeho parlamentu, aj na pôde Rady Európy sme hlasovali a vystupovali vždy za územnú celistvosť. A v tomto smere si myslím, že treba naďalej vyvíjať veľké diplomatické úsilie aj zo strany Slovenskej republiky, aby medzinárodné záväzky aj zo strany Gruzínska, aj zo strany Ruskej federácie boli splnené a aby ruská armáda bola stiahnutá z územia Gruzínska a zároveň aby menšinové práva boli dodržiavané na území celého Gruzínska.

Takže toto sú všetky moje otázky a pripomienky. Ešte raz, z časových dôvodov už nebudem vo všeobecnosti dlhšie hovoriť o týchto dvoch materiáloch. Ale mi dovoľte poznamenať, že čo sa týka správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky, vďaka tomu, že čo sa týka slovensko-maďarských vzťahov, je tam tá jedna veta a nie je tam spomenutá návšteva prezidenta Sólyoma, sa budeme zdržiavať hlasovania. A čo sa týka zamerania budeme hlasovať za tento materiál. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Berényiho sa prihlásil pán poslanec Milan Urbáni ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Milan Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som veľmi rád, že tu dnes hovoríme o takých termínoch, ako je ekonomická diplomacia, a že nielen hovoríme, ale že sa aj realizuje v mnohých prípadoch zmysel tohto termínu. Ale myslím si, že ešte stále je otvorený priestor na to, aby sme viac rozšírili túto ekonomickú diplomaciu do krajín tretieho sveta a aby sme sledovali trendy a vývoje, lebo veľakrát prichádzame neskoro a chytáme iba chvost. Musím pochváliť toto funkčné obdobie tohto parlamentu, že sa zlepšila.

A začali sme vlastne jeden nový termín aplikovať do praxe. A to je parlamentná diplomacia. Boli vytvorené veľmi dobré podmienky počas predsedníctva tohto parlamentu, aby poslanci reprezentovali našu krajinu, aby sme zbierali skúsenosti a takisto aj predávali skúsenosti. A mnohé krajiny nás o to žiadajú, hlavne čo sa týka predvstupových rokovaní do Európskej únie, ako aj prijímania eura. A sme pre mnohé krajiny príkladom, ako to povedal aj pred pár dňami chorvátsky zástupca, ktorý tu bol. Takže treba len pogratulovať a priať si, aby aj v budúcnosti, v budúcom volebnom období, nech bude ktokoľvek predseda parlamentu a akýkoľvek bude parlament, sme v tejto parlamentnej diplomacii pokračovali, lebo je veľmi dôležitá.

Čo sa týka našej orientácie, ja si myslím, že Slovensko je v NATO, je v Európskej únii, je v OSN, je v OECD a tak ďalej, v iných organizáciách, že naša orientácia je daná. A tak by sa mali vyvíjať aj diplomatické vzťahy vedúcich predstaviteľov tejto krajiny. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

A teraz je do rozpravy prihlásený pán poslanec Juraj Horváth. Nech sa páči.

J. Horváth, poslanec: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vedenie Národnej rady, hovoríme dnes o zahraničnej politike. A ja súhlasím s predrečníkmi, ktorí charakterizovali túto éru ako éru, kedy sa uskutočňuje výkon zahraničnej politiky v nových podmienkach, podľa nových spôsobov. A v tejto súvislosti si dovolím oceniť, že aj v návrhu materiálu, ktorý máme na stole, sú vyjadrené princípy, ktorými sa chceme v zahraničnej politike riadiť, a to princíp multilateralizmu, princíp dodržiavania medzinárodného práva a solidarity v medzinárodnom spoločenstve, tej solidarity, ktorá vyjadruje obyčajný ľudský postoj, postoj, ktorý hovorí o tom, že myslíme na tých druhých.

Ja sa teraz vrátim k niektorým témam, ktoré tu už odzneli, a budem na ne reagovať.

Ekonomická dimenzia, ekonomický rozmer zahraničnej politiky. Súhlasím so slovami pani poslankyne Kramplovej, ktorá širšie opísala svoj postoj, svoj pohľad na potrebu a obsah ekonomickej dimenzie. Ale v tejto chvíli ja musím povedať, vážené dámy, vážení páni, že pred poslednými voľbami v roku 2006 a počas celého obdobia volebného, v ktorom teraz sa nachádzame, teda počas štyroch rokoch som počúval od niektorých predstaviteľov opozície najmä z radov SDKÚ, že ekonomická dimenzia je niečo nové. Vraj je niečo, čo nie je kompatibilné s klasickou zahraničnou politikou, že načo je to dobré, ako to budeme merať, veď to je prirodzené, že to robíme. No prirodzené to je, ale bez tých posmeškov, ktoré niektorí opoziční, zdôrazňujem slovo "niektorí", opoziční predstavitelia stále dávali najavo, keď kritizovali to, že je tu snaha využiť zahraničnú politiku na to, aby prinášala prospech Slovenskej republike, na to, aby sme, keď to poviem inými slovami, priviezli peniaze domov a mali možnosť vyviezť kapitál von. Preto keď počúvam dnes niektoré slová z radov opozície, ako je potrebné robiť ekonomickú dimenziu v zahraničnej politike, tak konštatujem, že je to nadbytočné, je to nefér a je to urážlivé, po tom všetkom, čo sme si v diskusiách na jednotlivých výboroch prežili.

A keď už sme mali dnes počuť toľko slov k zahraničnej politike, tak si dovolím aj ja zopár spomienok do minulosti.

Vstup do Schengenu. Schengen bol významný míľnik vo vývoji našej spoločnosti, významný míľnik po tom, ako padla železná opona. Schengen táto vláda zabezpečila. Stali sme sa súčasťou Schengenu. A konštatujem, že opozícia vtedy zlyhala, pretože pán minister Palko a pán minister Pado, ktorí mali možnosť a povinnosť zabezpečovať vstup Slovenska do Schengenu, zlyhali. A do Schengenu by sme sa neboli dostali, keby nedošlo v roku 2006 k voľbám, po tom ako Česká republika a Rakúšania dvihli prst, ako hovorili o tom, že máme problém a že sa začínajú úvahy o tom, že schengenská hranica nebude na slovensko-ukrajinskej hranici, ale na slovensko-českej hranici. A ja si dobre pamätám, vážené dámy, vážení páni, ako Robert Kaliňák bol ten, ktorý fyzicky sa neustále zdržoval na ukrajinskej hranici. Ja keď som potreboval s ním niečo konzultovať či už osobne alebo sa s ním spojiť telefonicky, hovoril som s jeho sekretariátom, vždy a vždy som dostal odpoveď, že ale on nie je v Bratislave, že on je na slovensko-ukrajinskej hranici, že on je na východnom Slovensku. Toto som počúval dlhé obdobie, v čase, keď Európska komisia pomenovala 187 zásadných, ale zásadných výhrad voči stavu pripravenosti Slovenska na vstup do Schengenu.

Lisabonská zmluva, vážené dámy, vážení páni. Keď hovoríme o zahraničnej politike, treba dodať, že slovenská vládna koalícia bola tá, čo zabezpečila podpis, ratifikáciu Lisabonskej zmluvy na Slovensku. Opozícia odmietla pomôcť ratifikovať Lisabonskú zmluvu na Slovensku. Tá istá opozícia, ktorá zlyhala počas schengenských procesov, zlyhala aj pri Lisabone.

A keď už pani kolegyňa Vášáryová toľko spomínala dnes pani váženú dámu, pani kancelárku Merkel. Dobre vieme mnohí z neverejných informácií, že práve SDKÚ bola pod tlakom pani kancelárky Merkel, aby na Slovensku bola ratifikovaná Lisabonská zmluva. Nebola to slovenská vláda, ale SDKÚ a vedenie SDKÚ, ktoré blokovalo ratifikáciu Lisabonskej zmluvy.

Euro, vážené dámy, vážení páni, ďalší významný míľnik vo vývoji slovenskej spoločnosti po roku 1989. Čo urobila opozícia? Opozícia odmietla pridať sa k tomu zoskupeniu, ktoré tvorilo celonárodný konsenzus pri prijatí eura. Odmietla to. Keď slovenská vláda dohodla s jednotlivými významnými skupinami slovenskej spoločnosti dohodu na tom, že budeme jednotne postupovať, že budeme strážiť, aby sa nezvyšovali ceny, že budeme robiť všetko pre to, aby hladko prebehol náš vstup do eurozóny, slovenská opozícia to odmietla. To bol ďalší príspevok slovenskej opozície k významnému míľniku vo vývoji našej spoločnosti a rovnako týkajúceho sa zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

Hovorili sme tu dnes aj o energetickej kríze. Treba dodať a veľmi jasne dodať, že začiatkom minulého roka, roka 2009 sme všetci prežívali túto energetickú krízu, prežívali sme časy, keď bolo treba na diplomatickom fóre pôsobiť tak, aby sme zabezpečili dodávku plynu a aby tu bolo svetlo a teplo, pretože hrozil chlad a tma na Slovensku. Aj toto sa uskutočňovalo aj v spolupráci s pani kancelárkou Merkelovou. Rovnako sa to uskutočňovalo aj s ďalšími veľmi významnými európskymi politikmi, to znamená nie úradnícky, ale diplomaticky, pani Vášáryová.

Nedá mi nespomenúť tému Maďarska. Maďarská republika v súčasnosti pre nás predstavuje krajinu, ktorá ako sused alebo ako susedná krajina už predstavuje pre nás vyšší stupeň politického rizika, krajina, ktorej treba venovať so zvýšenou naliehavosťou pozornosť, aby sme mohli dosiahnuť štandardné susedské vzťahy aj s Maďarskou republikou. (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán poslanec, chcem vás informovať, že je 11.00 hodín a máme... (Hlas z pléna.) Prosím?

J. Horváth, poslanec: Tri vety mám a dokončím to.

M. Hort, podpredseda NR SR: No tak skúste to dokončiť čím skôr, pretože pán predseda Paška chce informovať o ďalšom postupe schôdze.

J. Horváth, poslanec: Dobre, ja s vaším dovolením nechám pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky informovať o ďalšom postupe. Myslím si, že to stačilo pre túto chvíľu odo mňa.

M. Hort, podpredseda NR SR: Takže vyhlasujem prestávku do 11.05 hodín, potom budeme hlasovať, máme toho veľa, ale predtým vás ešte pán predseda parlamentu bude informovať o ďalšom postupe vzhľadom na schválené body nášho programu. Nech sa páči.

P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, je 11.00 hodín, máme pred sebou 16 hlasovaní o prerokovaných bodoch. Preto prerušujem na dve minúty rokovanie. A pokračovať budeme hlasovaním o prerokovaných bodoch. Prerušujem rokovanie o zlúčených bodoch o zahraničnej politike. Chcem vás informovať, že po hlasovaní budeme pokračovať, ak to získa, samozrejme, pri hlasovaní súhlas, prvým čítaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Budeme pokračovať potom, samozrejme, po prestávke o 14.00 hodine, ak nedokončíme toto prvé čítanie, prvým čítaním v skrátenom legislatívnom konaní, potom bodmi, ktoré sú termínované a ktoré boli schválené v rámci programu. Potom ako budú prerokované body, ktoré prednesie pani ministerka práce Tomanová, vrátime sa k prerušenému bodu a dokončíme rozpravu a záverečné vystúpenia pána ministra zahraničných vecí, ako aj spravodajcu k týmto zlúčeným dvom návrhom.

Takže teraz je krátka prestávka do 11.05 hodiny, aby kolegyne a kolegovia mohli zaujať svoje miesta.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som využil čas ešte na niektoré informácie, ktoré by som vám rád sprostredkoval. Najprv vás chcem informovať, že vláda Slovenskej republiky vzala späť vládny návrh novely zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z. Takže o tomto návrhu zákona nebudeme ďalej rokovať a nebude tento návrh zákona súčasťou programu.

Ešte, dámy a páni. Poobede, tak ako sme sa dohodli, po hlasovaní o 17.00 hodine prebehne tajná voľba členov Rady Slovenského pozemkového fondu. Chcem vás požiadať z organizačných dôvodov a aj vzhľadom na to, že tých šiestich nominantov, ktorých navrhla vláda, budeme voliť verejne, ale ich prezentácia, ako aj rozprava k tomuto návrhu musí odznieť, o súhlas, aby som o 16.45 hodine prerušil rokovanie, aby mohol spravodajca uvedeného bodu predniesť návrh na týchto šiestich členov, ktorý do parlamentu doručila na základe svojho uznesenia vláda, aby potom po hlasovaní o 17.00 hodine, keď začne tajná voľba, už sme mohli naozaj vykonať len tajnú voľbu členov, ktorých navrhuje Národná rada, a aby týchto šiestich členov, ktorých navrhuje vláda, sme mohli voliť verejným hlasovaním počas hlasovania po 17.00 hodine. Takže vás požiadam, aby ste boli pripravení na takúto organizačnú zmenu. (Ruch v sále.) Kolegyňa, vyberte si náhradnú kartu.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v rokovaní a aby sme mohli hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch.

Budeme teraz hlasovať o

návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 1510).

Pán poslanec Čech, poprosím vás, uveďte tento návrh.

J. Čech, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 1510), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 49. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 79 za, 16 proti, 33 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Ešte raz upozorňujem, že prvé čítanie sa uskutoční, v prípade ak ukončíme hlasovania pred 12.00 hodinou, ihneď. Ak to nestihneme, bude to prvý bod o 14.00 hodine po obedňajšej prestávke.

Pán poslanec Fronc uvedie teraz v druhom čítaní hlasovanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 1450.