Štvrtý deň rokovania
49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
5. marca 2010 o 9.00 hodine
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, milé poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým príjemný deň a poprosím už o sústredenie na rokovanie Národnej rady.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 49. schôdze požiadali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Rudolf Bauer, Miklós Duray, Gábor Gál, Marián Haľko, Zoltán Horváth, Miroslav Jureňa, Jozef Líška, Ľuboš Micheľ, Pavol Prokopovič, Ján Slota, Ivan Šaško, Jarmila Tkáčová.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu v skrátenom legislatívnom konaní v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1485 a spoločná správa výborov má tlač 1485a.
Vítam podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky pani Vieru Petríkovú na rokovaní Národnej rady a prosím ju, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Návrh zákona zohľadňuje účinky existujúcej hospodárskej krízy a preferuje riešenie nepriaznivej finančnej situácie hospodárskych subjektov využitím reštrukturalizácie pri súčasnej dôslednej ochrane práv zamestnancov.
Upravuje postavenie veriteľa, ktorým je poskytovateľ verejnej pomoci v konkurznom konaní, v záujme umožniť a uprednostniť reštrukturalizáciu podnikov v prípadoch, kedy by inak tieto vstúpili do konkurzu, a to pri dodržaní princípov a pravidiel stanovených komunitárnym právom tak, aby nedochádzalo k porušovaniu hospodárskej súťaže.
Návrh zákona ďalej zohľadňuje špecifiká v prípade vyhlásenia konkurzu na koncesionára. Návrh zákona v súvisiacich ustanoveniach vnáša do nášho právneho poriadku nový prvok, ktorým je stanovenie ceny v konkurze pri speňažovaní majetku zmluvou. Z tohto dôvodu sú ustanovené podmienky, ktoré musí koncesná zmluva spĺňať, aby sa na jej základe dala určiť kúpna cena. Ide najmä o náležitosti jej obsahu a tiež o spôsob zverejnenia koncesnej zmluvy.
Návrh zákona tiež určuje právne dôsledky v prípade, ak tieto podmienky koncesná zmluva nespĺňa. Z dôvodu zosúladenia konkurznej právnej úpravy s judikátom Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Excel proti Českej republike sa zavádza sporové posúdenie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Praktickým dôsledkom je právo dlžníka predkladať dôkazy vyvracajúce tvrdenie veriteľa a právo byť vypočutý pred vyhlásením konkurzu. Zavádza sa štandardná európska definícia úpadku, možnosť popierať pohľadávky inými veriteľmi a upravujú sa niektoré lehoty, ktoré neboli v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky. V súlade so štandardami európskeho práva sa zavádza právo prihlasovať pohľadávky počas konkurzného konania. Ďalej sa upravuje okruh účastníkov konania vrátane procesných práv, ktoré im v jednotlivých fázach konania prináležia. Odstraňuje sa podávanie prihlášok veriteľov u správcu, ako aj na súde, zachováva sa podávanie prihlášok výlučne na príslušnom súde, ktorý rozhoduje konkurzné a reštrukturalizačné veci.
V predloženom návrhu zákona sa umožňuje, aby veriteľ mohol uplatniť svoj nárok v jednej prihláške, ak ide o nároky týkajúce sa všeobecnej podstaty. Zostal zachovaný status prihlasovania pohľadávok zabezpečených veriteľov. V tejto súvislosti predkladateľ upravuje aj poradie uspokojovania pohľadávok proti podstate, a to vo vzťahu k všeobecnej a osobitnej vo vzťahu k oddelenej podstate.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je taktiež v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona bol vládou Slovenskej republiky schválený dňa 27. januára 2010.
Predkladateľ návrhu zákona súhlasí so všetkými pozmeňovacími návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní. Úprava v nich uvedená vo vládnom návrhu zákona i v platnom právnom stave chýba a ich zapracovanie prispeje zároveň k zvýšeniu prehľadnosti novej právnej úpravy.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani podpredsedníčka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 1485. Spoločná správa je pod číslom 1485a.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prerokovanom v skrátenom legislatívnom konaní, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. februára tohto roku č. 1870 sa uzniesla prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní a zároveň sa uznesením tým istým, ale č. 1891 rozhodla prideliť na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona tak, ako je to stanovené v § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona 9. februára 2010 a 23. februára 2010 a uznesením č. 808a odporučil vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku bol zvolaný na 3. februára 2010. O návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Z rokovania ústavnoprávneho výboru a z jeho uznesenia vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Jedná sa celkom o 11 pozmeňujúcich návrhov a gestorský výbor odporúča hlasovať, o 12 pozmeňujúcich návrhov, a gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1 až 12 spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 1. marca 2010 pod č. 852. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločnú spravodajkyňu, aby na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru. Predniesla som spravodajskú spoločnú správu.
Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku do rozpravy nemám žiadnu. Tak sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť k tomuto vládnemu návrhu zákona v druhom čítaní ústne? Pán poslanec Daniel Lipšic ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A slovo má pán poslanec Daniel Lipšic, nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja už som vystupoval v rámci skráteného konania, kedy som povedal, že nie je dôvod, aby sme o tomto návrhu rokovali v skrátenom legislatívnom konaní po tom, ako dva roky ho pripravoval rezort spravodlivosti na konci volebného obdobia. Ústavnoprávny výbor sa rozhodol, a to oceňujem, že budeme rokovať aspoň o dva týždne neskôr, teda na tejto schôdzi v druhom čítaní, aby sme mali možnosť si vôbec novelu prečítať.
Chcel by som zareagovať na niekoľko vecí, ktoré sú v tej novele obsiahnuté, ale poviem dve poznámky ako prvé.
Po prvé, je celkom zrejmé, a to priznávali aj zástupcovia navrhovateľa, že táto novela zákona predĺži konkurzné konanie. Predĺži konkurzné konanie. Či ide o predlžovanie lehôt niektorých, alebo napríklad o poučovacie, zavedenie poučovacej povinnosti, ktorá evidentne predĺži konkurzné konanie.
Druhá vec je, jeden z hlavných cieľov tejto novely, ktorý bol prezentovaný aj v úvodnom slove, je, že by sa mala preferovať reštrukturalizácia ako nelikvidačná alternatíva ku konkurzu, len problém je, že to je fajn, len ten zákon ju nepreferuje. Keď som sa pýtal na to zástupcov navrhovateľov, v čom konkrétne je preferovaná reštrukturalizácia, tak na to nepovedali na ústavnoprávnom výbore nič, lebo ona preferovaná v tomto návrhu nie je. Možnože by bolo fajn ju preferovať viac, ale v tomto návrhu nič také, tento návrh nič také neobsahuje. Naviac, čo vidím ešte ako problém pri reštrukturalizácii, je skôr vyhodnotenie potenciálnej úspešnosti reštrukturalizačného plánu.
Spomeniem prípad SkyEurope. SkyEurope mala povolenú reštrukturalizáciu, počas ktorej pravdepodobne boli ukrátení veritelia tým, že potom, ako ten projekt bol neúspešný, SkyEurope išlo do konkurzu, tak už tam nezostal ani majetok na uspokojenie trov konkurzného konania. Čiže ešte tie aktíva, ktoré tam boli, sa počas reštrukturalizácie, veľmi krátkej, z majetkovej podstaty vyňali. Čiže tam niekedy je problém aj pri reštrukturalizácii, ktorá je skôr reštrukturalizáciou fiktívnou. Ale opakujem ešte raz, tento návrh novely nijako reštrukturalizáciu nepreferuje.
Prejdem k jednotlivým ustanoveniam novely zákona a potom prednesiem aj pozmeňujúce návrhy. Asi najvýznamnejšou zmenou, ktorá je obsiahnutá v návrhu novely, je uľahčenie spustenia iniciovania veriteľských konkurzov. To je § 12 ods. 2. Doposiaľ bolo možné iniciovať veriteľské konkurzy len cez judikované pohľadávky, teraz sa ten systém uvoľňuje a bude to možné urobiť aj bez judikovaných pohľadávok. Ja si uvedomujem, že asi v nejakom čase by bolo potrebné rozšíriť možnosti pre veriteľské konkurzy, ktoré boli výrazne limitované novým zákonom, ale boli limitované z dobrého dôvodu. Ten dôvod bol, že sme v minulosti mali viaceré prípady fiktívnych zmanipulovaných konkurzov. Ja si spomínam ako príklad okrem niektorých banskobystrických vecí, ako bol fond PSIPS alebo Preglejka Žarnovica, Bratislavskú cvernovú továreň, kde cez fiktívne pohľadávky postúpené cez cyperské firmy boli iniciované konkurzy zdravých spoločností s úmyslom získať pozemky, ktoré tieto spoločnosti vlastnili, a išlo o veľké finančné skupiny, ktoré nakoniec k týmto pozemkom sa aj dostali. Preto sme v novom zákone v roku 2005 výrazne limitovali možnosti iniciovania veriteľských konkurzov. Teraz sa tento návrh znovu otvára, čo je upozornenie aj z tohto miesta, pretože sa môžeme dočkať v krátkej dobe podobných fiktívnych zmanipulovaných konkurzov, ktoré určite nebudú v prospech zamestnancov pôsobiacich v životaschopných firmách.
Som rád, že ústavnoprávny výbor prijal pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa predsa len trochu preformulovalo ustanovenie § 12 ods. 2 tak, aby to, čím navrhovateľ pohľadávku dokladá, bolo určené taxatívnym výpočtom a nie takým príkladným, že vlastne to môže doložiť čímkoľvek.
V bode 13 zákon, návrh novely zákona zavádza poučovaciu povinnosť, ktorá doposiaľ v konkurznom konaní nebola. Toto zavedenie poučovacej povinnosti bude znamenať výrazné predĺženie konkurzného konania, pretože v prípade, že navrhovateľ zareaguje na výzvu, ale zareaguje zle, teda nesprávne, aj podľa Občianskeho súdneho poriadku bude potrebné opakované poučenie a to bude spôsobovať výrazné prieťahy v konkurznom konaní.
V bode 15 sa navrhuje vypustenie § 17 platného zákona o konkurze. Paragraf 17 dnes ustanovuje povinnosť zastaviť konkurzné konanie pre zaplatenie pohľadávky, to znamená, ak stratí veriteľ aktívnu legitimáciu, tak je, samozrejme, nezmyselné, aby konkurzné konanie pokračovalo. Nie je mi zrejmé, z akého dôvodu navrhovateľ toto ustanovenie vypúšťa a následne pri zaplatení pohľadávky rozhoduje sa až v merite veci a návrh sa zamieta, pretože z hľadiska procesnej ekonomiky je nezmyslené, aby v prípade zaplatenia pohľadávky konanie ďalej prebiehalo, aj keď už je zrejmé, že ten návrh v merite veci neuspeje. Prečo je potrebné až neskôr o tej veci rozhodovať, keď je možné rozhodnúť o tom skôr? Kde je ekonomika sporu?
V § 19 sa nanovo definujú podmienky vyhlásenia konkurzu na základe návrhu veriteľa. V písmene c) sa umožňuje navrhovateľovi uviesť nové skutočnosti a nové listiny. Nie je zrejmé, z akého dôvodu sa to umožňuje, keď aj tak si musí uplatniť pohľadávku následne prihláškou.
V bode 28 v § 27 návrhu novely sa ustanovuje inštitút zániku postavenia účastníka, pričom v odseku 1 sa to stáva akoby automaticky rozhodnutím správcu. V odseku 3 v prípade pochybností súd rozhodne o návrhu správcu. Ale ako sa to dozvie súd, ak správca sám proste konať nebude? Kto bude posudzovať tú pochybnosť? Samotný správca?
V § 30 sa ustanovuje proces v prípade nedostatkov prihlášky. V odseku 2 návrh novely znie: "Ak súd určí, že podanie neobsahuje základné náležitosti, písomne poučí veriteľa, ktoré základné náležitosti chýbajú, a že môže pohľadávku prihlásiť znovu." Predpokladám, že lehota bude na prihlásenie zachovaná, ale ako sa bude rozhodovať, kedy chybu bude treba odstraňovať cez poučovanie možné a kedy sa bude pohľadávka prihlasovať znovu? Tam vidím pomerne veľký voluntarizmus.
V prípade popierania pohľadávky v § 32 sa ustanovuje v odseku 8 kaucia 350 eur v prípade, že pohľadávku popiera veriteľ. Tristopäťdesiat eur ako paušálna suma bez ohľadu na výšku popieranej pohľadávky. To znamená, že v prípade, keď pôjde o malé pohľadávky malých veriteľov, tam to nebude mať zmysel, lebo kaucia bude vysoká, ale aj popieranie pohľadávky vo veľmi veľkom rozsahu bude podmienené kauciou 350 eur. Nerozumiem, prečo nebolo možné to určiť percentuálnou sadzbou z výšky popieranej pohľadávky. Prečo paušálna suma bez ohľadu na výšku pohľadávky, či je 50 eur, alebo 2 milióny eur? To sa mi zdá byť pomerne, pomerne nezmyselné.
V bode 35 sa navrhuje, aby v prípade, keď veritelia rozhodujú o výmene správcu, aby ten veriteľ, ktorý je so správcom v súdnom spore, nemohol hlasovať. Napríklad pokiaľ má popretú pohľadávku. Ale neumožňuje toto ustanovenie, aby správca úmyselne popieral pohľadávky veriteľov, a tým ich vyblokoval z možnosti hlasovania o svojom vlastnom odvolaní? Považujem to za taký návod pre správcu na svojvoľné popieranie pohľadávok.
To sú také najzákladnejšie pripomienky k návrhu novely, ktorú máme teraz pred sebou. Predniesol by som tri pozmeňujúce návrhy, ktoré už boli rozdané.
Bod 1. V článku I bod 13 návrhu sa v § 14 ods. 4 v druhej vete slová "niektorého z návrhov" nahrádzajú slovami "skôr podaného návrhu". Ide tu o situáciu, kedy počas konania dôjde súdu ďalší návrh a ten by sa mal pripojiť k skôr podanému, teda prioritu by mal mať skôr podaný návrh, aby nebolo možné tiež manipulovať s tým, kto bude o veci ďalej rozhodovať. A druhá veta znie: "Ak na základe niektorého z návrhov", a môj návrh je, aby na základe skôr podaného návrhu bolo zrejmé, že aj v prípade, ktorý normuje druhá veta, mal prioritu vždy skôr podaný návrh.
V bode 2 navrhujem, v čl. I sa vypúšťa bod 15, to znamená, aby sa ponechal ako dôvod zastavenia konkurzného konania prípad, kedy dôjde k zaplateniu pohľadávky. Nevidím absolútne žiaden dôvod, aby v takom prípade konkurzné konanie pokračovalo ďalej a rozhodovalo sa až v merite veci.
V bode 3 môjho pozmeňujúceho návrhu navrhujem v čl. I vypustiť bod 35, to je ten inkriminovaný, inkriminované ustanovenie, podľa ktorého by správca mohol svojvoľne popierať pohľadávky, čím by si zabezpečil, že veritelia nebudú môcť hlasovať o jeho odvolaní. Pričom ak hovoríme o konkurze, tak ja som presvedčený o tom, aj keď veritelia môžu mať a majú niekedy aj konfliktné záujmy, že ide o majetok de facto veriteľov. Konkurzná podstata vlastne už v budúcnosti je majetkom veriteľov, čiže oni by mali mať určujúce slovo aj pri rozhodovaní o tom, kto bude alebo nebude správcom.
To sú moje pozmeňujúce návrhy. Neviem, či ich pani spravodajkyňa má, alebo nemá. Má. Takže to je všetko.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Lipšic bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Faktické poznámky na neho nie sú, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pani ministerky, chce reagovať na rozpravu. Nie. Záverečné slovo pani spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať ďalším z bodov, ktoré bude predkladať pani ministerka a podpredsedníčka vlády, ide o druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 1405 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1405a.
Prosím opäť pani podpredsedníčku vlády pani Petríkovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze.
Návrh zákona nahrádza a súčasne ruší platný zákon č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov, ktorým Slovenská republika transponovala do svojho právneho poriadku rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/ESVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a o postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi.
Prijatie nového zákona o európskom zatýkacom rozkaze si vyžiadala jednak štvorročná prax pôvodného zákona, ktorá identifikovala mnoho aplikačných problémov v súdnej praxi, ako aj výsledky hodnotenia Slovenskej republiky v rámci štvrtého kola vzájomného hodnotenia členských štátov Európskej únie zameraného na praktické uplatňovanie európskeho zatýkacieho rozkazu a súvisiacich postupov vydávania osôb medzi členskými štátmi Európskej únie. Zapracovanie nevyhnutných zmien vyplývajúcich z doterajšej praxe a odporúčaných hodnotení Európskej únie si vzhľadom na svoj rozsah vyžiadalo prípravu uceleného návrhu nového zákona. V neposlednom rade sa prijatím nového zákona odstraňuje identifikovaný transpozičný deficit označovaného rámcového rozhodnutia.
Hlavnou zmenou, ktorú návrh zákona prináša, je predovšetkým jeho nová systematika v rámci jednotlivých častí zákona. Táto navrhovaná systematika má slúžiť k lepšej orientácii zákonných pravidiel v rámci konania o európskom zatýkacom rozkaze s prihliadnutím na reálny priebeh konania o európskom zatýkacom rozkaze v praxi.
Návrh zákona terminologicky vychádza z platného zákona č. 403/2004 Z. z., vo viacerých ustanoveniach však spresňuje vymedzenie jeho základných inštitútov a postupov. Z procesného hľadiska je najzásadnejšou zmenou zavedenie predbežnej a vydávacej väzby inšpirovanej z ustanovení Trestného poriadku týkajúcich sa extradičného konania na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Súčasná úprava väzby bola vyhodnotená ako nevyhovujúca predovšetkým s ohľadom na jej obligatórnosť v súvislosti s vybranými kategóriami trestných činov.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá negatívne nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Návrh zákona bol vládou Slovenskej republiky schválený dňa 13. januára 2010.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 1. marca 2010.
Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy výborov Národnej rady, a má zato, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Z pohľadu jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uplatnených vo výboroch v druhom čítaní predkladateľ odporúča plénu Národnej rady schváliť pozmeňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov odporúča predkladateľ Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
A dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán predseda výboru, nech sa páči.
M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. februára 2010 č. 1872 pridelila vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre obranu a bezpečnosť. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 828 z 23. januára tohto roku. Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, a to uznesením č. 253 z 18. februára tohto roku. A Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, a to uznesením č. 320 z 23. februára 2010.
Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe pod bodom IV, a to v prílohe č. 1 v časti A sa pod slovami "miesto narodenia" vkladajú slová "trvalý pobyt alebo známa adresa". Ide v podstate o zosúladenie termínov, ak je s prílohou rámcového rozhodnutia. A po druhé v prílohe č. 1 v časti pod písm. i) sa slovo "meno" nahrádza slovami "meno a priezvisko" a slová "kontaktná osoba (titul, hodnosť a meno)" sa nahrádzajú slovami "kontaktná osoba (titul, hodnosť a priezvisko)". Ide o zosúladenie terminológie s prílohou rámcového rozhodnutia.
Gestorský výbor odporúča o oboch hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona v európskom zatýkacom rozkaze vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 1. marca č. 853. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2, ako aj § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite aj vy miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Rovnako ako v predchádzajúcom bode neregistrujem žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme ďalej pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Tento vládny návrh zákona má tlač 1417 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1417a.
Pani ministerka a podpredsedníčka vlády, nech sa páči, aby ste aj tento vládny návrh zákona odôvodnili.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Ďakujem za slovo. Vážení prítomní, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach. Smernica sa uplatňuje v cezhraničných sporoch, preto bolo potrebné rozšíriť pôsobnosť zákona aj na cezhraničné spory. Jednou z požiadaviek smernice je, aby stranám, ktoré si v snahe o urovnanie sporu zvolili mediáciu, následne nebránilo v začatí súdneho konania alebo rozhodcovského konania týkajúcich sa tohto sporu uplynutie premlčacích a prekluzívnych dôb počas procesu mediácie. Premlčanie a preklúzia spôsobuje pre zúčastnené strany významné právne účinky, preto je potrebné v záujme zachovania právnej istoty zabezpečiť, aby moment, kedy prestala plynúť premlčacia lehota, prípadne kedy bolo právo uplatnené, bolo možné stanoviť bez pochybností a preukázať aj pre potreby súdneho konania. Tieto účinky sa navrhuje viazať na začatie mediácie registráciou dohody o začatí mediácie v notárskom centrálnom registri listín.
Okrem novely zákona č. 420/2004 Z. z. je potrebné novelizovať aj zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, to znamená Notársky poriadok, v znení neskorších predpisov, ktorý vymedzuje okruh osôb, ktorým môže notár vydať osvedčený odpis listiny uloženej v registri listín.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá negatívne nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona bol vládou Slovenskej republiky schválený dňa 13. januára 2010.
Predkladateľ návrhu zákona súhlasí so všetkými pozmeňovacími návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov v druhom čítaní. Úprava v nich uvedená vo vládnom návrhu zákona i v platnom právnom stave chýba a ich zapracovanie prispeje zároveň k zvýšeniu prehľadnosti novej právnej úpravy.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovanému vládnemu návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. februára 2010 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrhu zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť i výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 659 z 23. februára 2010. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie. Návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
V časti IV spoločnej správy sú pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplývajú z uznesenia Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, a sú to celkom tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod číslom 1 až 3 spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor ďalej na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 1. marca 2010 a tento výbor ma uznesením zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona hlási ústne? Pán poslanec Daniel Lipšic ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A slovo má pán poslanec Daniel Lipšic, nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som mal jednu takú pripomienku, zásadnú, k tomuto návrhu. Tento návrh vlastne predražuje a komplikuje mediačné konanie, kvôli tomu ho ústavnoprávny výbor neschválil. Už v minulej novele sme priznali notárom automatické oprávnenia mediátora, teraz im priznávame monopol na to, aby spisovali dohody, ktoré budú určujúce pre stanovenie lehoty začiatku mediácie.
To, že by sa jasne mala tá lehota stanoviť kvôli premlčaniu a potenciálnej preklúzii, je jasné, prečo ale dávať notárom monopol na to, aby vyberali poplatky pre uloženie dohody a overovanie podpisov, to už je menej zrejmé. Teda zrejme to z pohľadu notárov asi je, však je to príjem, samozrejme, dobrý a mať monopol na príjem nie je nikdy zlé. Ale mal som za to, že cieľom návrhov predkladaných ministerstvom spravodlivosti by nemalo byť obhajovať a zvýhodňovať profesijné skupiny, ktoré patria do právomoci ministerstva spravodlivosti, ale skôr naopak, pozerať sa na to pohľadom občanov. Ak chceme naozaj odbremeňovať súdy cez mimosúdne riešenia sporov, z ktorých asi dve najdôležitejšie sú práve mediácia a rozhodcovské konanie, tak ministerstvo návrhmi noviel, jednak touto a jednak tou, čo príde o chvíľku, ide opačným smerom. To znamená, ich práve komplikuje a predražuje, pre ľudí ich predražuje. Dnes bude po tejto novele, bude v čase sociálnej vlády mediácia drahšia, bez akýchkoľvek diskusií, bude mediácia drahšia pre tých, čo majú o mediáciu záujem.
Z tohto dôvodu považujem tento návrh za krok zlým smerom, za krok naspäť. Nebol problém riešiť otázku stanovenia začiatku mediácie iným spôsobom, vhodnejším spôsobom, ktorý by nezaťažil účastníkov mediácie po finančnej stránke, napr. tak, že by začatie mediačného konania sa oznamovalo súdu, ktorý by vytvoril osobitný register podaní, a nebol by problém so stanovením potom lehoty pre účely premlčania a, hovorím, potenciálne aj pre účely preklúzie. Urobiť to spôsobom, ktorý vyberie peniaze ľuďom z vrecka a dá ich notárom do vrecka, považujem za riešenie, ktoré je zlé a ktoré má veľmi ďaleko od sociálnej spravodlivosti.
Ďakujem veľmi pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky neevidujem, a pretože pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, pani ministerka, chcete reagovať na vystúpenie pána poslanca? Nech sa páči.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Ja chcem stručne reagovať na vystúpenie pána poslanca. V žiadnom prípade nie je zámerom a úmyslom predkladateľa tohto návrhu predražovať mediáciu a v žiadnom prípade nie je úmyslom predkladateľa nejako zvýhodňovať alebo postaviť notárov na tú úroveň, aby boli zvýhodnení v tom smere, aby sme im teda nahnali, v úvodzovkách povedané, nejaké peniaze. Toto nie je naším cieľom. Tento návrh je predsa v záujme právnej istoty, aby bol jasne stanovený moment, kedy začína plynúť premlčacia a prekluzívna lehota, prípadne aby bolo jasné, kedy bolo právo ustanovené, a toto bolo jasné bez akýchkoľvek pochybností a bolo to možné preukázať aj pre potreby súdneho konania.
Môžu sa v praxi vyskytnúť prípady, keď naozaj dôjde k pochybeniam na strane mediátorov alebo aj na strane účastníkov mediácie a môžu vzniknúť pochybnosti o plynutí týchto lehôt, teda zámerom predkladateľa je jedine záujem právnej istoty u občanov, žiaden iný záujem tu nie je.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Záverečné slovo pána spravodajcu počuť nebudeme, lebo oň nepožiadal, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Tento vládny návrh je uverejnený ako tlač 1418 a spoločná správa je pod tlačou 1418a.
Prosím opäť pani ministerku spravodlivosti, aby aj tento vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Ďakujem pekne. Vážení prítomní, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky ministerstvo spravodlivosti predkladá návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je udržať rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach, upraviť pri tomto rozhodovaní týchto vecí len stálym rozhodcovským súdom a zabrániť zneužívaniu inštitútu rozhodcovského konania v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv.
Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, zámerne vám chcem ukázať, čo spôsobuje súčasná právna úprava rozhodcovského konania. Vidíme a poznáme niekoľko tisíc prípadov exekúcií na základe veľmi pochybných rozhodnutí rozhodcovských orgánov. Postup rozhodcov vôbec nie je pomocou pre odbremenenie súdov, a čo oveľa závažnejšie, rozhodcovia poškodzujú široké vrstvy spotrebiteľov. Čo z takého alternatívneho vymáhania práva, keď aj tak všetko znovu sa otvára v exekučných konaniach a zaťažujú sa tým exekučné súdy. Súd má predsa v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora v rozhodnutí Asturcom povinnosť aj bez návrhu chrániť spotrebiteľov v exekučnom konaní, ak rozhodol rozhodca.
Zistil sa veľmi vysoký počet flagrantných porušení európskeho práva.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, chceme udržať rozhodcovské konanie, ale prax ukázala, že sa to nedá bez operatívnych prvkov na zabránenie vážneho poškodzovania spotrebiteľov. Zistili sme, že rozhodca pravidelne vyhovuje aj plneniam z nemorálnych podmienok, dokonca v niektorých prípadoch majú rozhodcovia zmluvný vzťah s veriteľmi.
Ak nemá byť schválená právna úprava tak, ako ju predložila vláda, a to bezo zmeny, rešpektujúc však pozmeňujúci návrh poslankyne Laššákovej, jednoznačne žiadame rozšíriť neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách o rozhodovanie jedným alebo viacerými rozhodcami, tak ako je to napr. upravené v Rakúsku.
V prípade, že by si rozhodcovskú doložku spotrebiteľ osobitne dojednal, jednoznačne budeme žiadať, aby tak bolo možné až po vzniku sporu. V tomto smere dávam znovu do pozornosti rakúsku právnu úpravu a českú právnu úpravu de lege ferenda. Chcem osobitne upozorniť, že problém širokého poškodzovania spotrebiteľov už avizovali Združenia na ochranu spotrebiteľov aj Európskej komisii.
Vládny návrh zákona je veľmi potrebný a nie je v ňom nič také, čo by obmedzovalo tých rozhodcov, ktorí majú dobrý úmysel súdiť objektívne, nestranne, nezávisle a spravodlivo. Rozhodne nesúhlasím s argumentáciou o zošnurovaní rozhodcovského konania. Zošnurované je napr. v Rakúsku a v Českej republike. My chceme pre zmenu budovať na alternatívnom vymáhaní práva, no nedá sa to v spotrebiteľských veciach bez adekvátnych prvkov ochrany spotrebiteľa. Viem bezodkladne doložiť niekoľko tisícstranový zoznam rozhodnutí rozhodcov, ktorí priznali viac ako 90-percentné sankčné úroky, v ktorých nie je ani zmienka o prednostnom spotrebiteľskom práve, ďalej vysoký počet odložených a zastavených vecí po rozhodcovi. Obávam sa skutočne priestupkového konania zo strany Európskej komisie.
Vážení páni poslanci, dovoľujem si vás poprosiť, aby ste všetky mnou uvedené skutočnosti zohľadnili pri hlasovaní. Pokiaľ ide o spoločnú správu, predkladateľ s touto v celom rozsahu súhlasí.
Ďakujem za pozornosť.