Pátek 29. ledna 2010

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda vlády, naozaj vaše slová môžem potvrdiť v plnom rozsahu z regiónov. Policajti, s ktorými sa stretávam a naozaj diskutujeme o týchto veciam, každé ráno v pondelok máme poradu s naším riaditeľom Policajného zboru, vysoko si hodnotia prácu pána podpredsedu vlády, ministra Kaliňáka. Naozaj od vzniku Slovenskej republiky títo pracovníci, ktorí sú od vzniku Slovenskej republiky v Policajnom zbore, hovoria, nikdy nebol taký poriadok a tak vybavený Policajný zbor ako teraz za vedenia pána podpredsedu vlády, pána ministra Kaliňáka.

Naozaj je treba pochváliť a vyjadriť úctu a obdiv za tú prácu, ktorú odviedol. A to, myslím, je potvrdenie aj tohto, čo sú tu policajti, ja som sa ich osobne pýtal. Áno, spontánne, úplne slobodne išli s tým, že keď vznikla táto iniciatíva, takýmto spôsobom podporiť pána Kaliňáka. Takže úplne dávam za pravdu.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má teraz pán poslanec Szigeti.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, pred chvíľou ste nás obvinili, že opozícia nehovorí pravdu, klameme a zavádzame. Ja si myslím, že niektoré vaše tvrdenia, ktoré odzneli pred chvíľou, tiež neboli úplne v poriadku. A mám na mysli tú časť, keď ste argumentovali, že policajné cvičenie 2. januára na popradskom letisku prebehlo úplne v tom istom režime, v systéme, ako sa to robilo pred rokom 2006. Dovoľte mi, aby som citoval vyjadrenie pána Michala Borgulu, a predovšetkým mám na mysli kufre a batožiny. Pán Borgula hovorí, že aj v minulosti používané tzv. policajné vaky alebo kufre, ktoré nemali čiarový kód letiska, teda aj keby sa dostali omylom k lietadlu, obsluha by ich nenaložila, to znamená, že tie kufre, tie batožiny boli cvičné, patrili polícii. Ale, bohužiaľ, 2. januára tie kufre boli ostré a patrili pasažierom.

A ešte jedna pripomienka. Vy ste vymenovali argumenty, z akého dôvodu si nezaslúži pán podpredseda vlády, minister vnútra odvolanie. S niektorými bodmi sa možno dá aj súhlasiť, neviem, koľko tu budete, ale ak mi dovolíte, ja vo svojom vystúpení vymenujem 9 alebo 10 záležitostí, z akého dôvodu si myslím, že pán podpredseda vlády a minister vnútra si zaslúži odvolanie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz otváram rozpravu. Do rozpravy sa v mene poslaneckých klubov prihlásili nasledujúci poslanci, za klub SDKÚ pán poslanec Martin Pado, za poslanecký klub SMK László Szigeti a za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka. Písomne sa potom do rozpravy ešte prihlásil aj pán poslanec Palko.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Lipšicovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy ako navrhovateľ.

D. Lipšic, poslanec: Ja by som rád reagoval na niektoré zvlášť absurdné tvrdenia pána premiéra. Po prvé, my neodvolávame ministra Kaliňáka kvôli individuálnemu zlyhaniu policajta, ale kvôli zlyhaniu ministra Kaliňáka pri komunikácii tohto škandálu a pri jeho zatĺkaní. Reakcia tam nebola žiadna. O zatĺkanie a hádzanie viny na iných sa pokúsil aj pán premiér. Odcitujem jeho výrok: "Ako je možné, že pilot, ktorý vedel, že má vzorku v lietadle, vedela o tom riadiaca veža, odišiel do cudzieho štátu?" Pilot o tom nevedel. Ja sa pýtam predsedu vlády, či sa ospravedlní pilotovi, ktorého obvinil z toho, že vedel, že na palube lietadla sa nachádza reálna výbušnina. Toto je jeho citát.

Po druhé, k batohu. Myslím si, že nie je úlohou Národnej rady špekulovať o tom, kde bola výbušnina. Ak niekto tvrdí alebo chce tvrdiť, že výbušnina, plastická trhavina v igelitovom vrecku sa náhodne prilepí na ruksak, ktorý potom zvládne manipuláciu na letisku v Poprade, v lietadle, na letisku v Dubline, pri ceste do centra Dublinu autobusom alebo taxíkom, a to stále zostane, to igelitové vrecko, na tom batohu, ak tomu niekto chce veriť, fajn. Ja s tým nemám problém. Ľudia lietajú lietadlami a vedia, ako sa manipuluje s batožinami na letisku. Ak niekto chce tvrdiť, že to tam bolo náhodne prilepené a to vydržalo tam dva dni, ja to nikomu nebudem vyhovárať. Ale myslím si, že naši občania sú rozumnejší, aby nenaleteli takýmto rozprávkam.

Dve poznámky k tomu, čo bolo spomenuté ako základ pre zotrvanie ministra Kaliňáka vo funkcii, a to je Schengen a pokles kriminality.

K Schengenu. Zaplať Pán Boh, že sa nám takáto kauza nestala pred vstupom do Schengenu. Ak by sa bola stala, tak sa s nami v Bruseli nerozpráva ani posledný vrátnik. (Potlesk.)

Po druhé, k znižovaniu kriminality. Veľmi sa teším tomu, že sa kriminalita znižuje, zvlášť násilná. A je mi jedno, kto si pripíše kredit za jej znižovanie. Ale fakty sú takéto. V roku 2002 bolo na Slovensku spáchaných cez 15-tisíc násilných trestných činov, v roku 2008 už len 9 030. Od roku 2002 prišlo k sústavnému poklesu násilnej kriminality až na dnešnú úroveň. Nebudem citovať pokles pri vraždách, takisto od roku 2003 pri lúpežiach, pri znásilneniach. Myslím, že to má dva dôvody. Jeden dôvod je zlepšujúca sa ekonomická situácia a druhý dôvod je prísnejšie tresty pre násilné zločiny, ktoré sme v roku 2003 zaviedli. A táto vláda a ministerstvo spravodlivosti prísne tresty pre zločiny sústavne spochybňuje a našťastie, našťastie zatiaľ neúspešne. Ale pripisovať si kredit za znižovanie kriminality, keď ministerstvo neurobilo nič pri právnej úprave trestných činov ani pri organizačnej štruktúre polície, považujem za pomerne výrazne prehnané. (Reakcia ministra.)

Zdá sa mi, teraz hovoríme nie o prevencii, hovoríme o tom, koľko trestných činov je spáchaných, a prevenciu, musím povedať, nerobí ministerstvo vnútra. Ale asi sa zhodneme na tom, totižto tie štatistiky možno sa vám zdajú byť nezaujímavé, ale keď hovoríme o tisíckach násilných zločinov, tak za každým z tých čísiel je nejaký príbeh, konkrétny ľudský príbeh. Príbeh strateného pocitu bezpečia, príbeh bolesti, príbeh utrpenia.

Ak klesá kriminalita ďalej, ja som rád a budem to vždy podporovať, ale vydávať to za svedectvo kompetencie dnešného ministra vnútra, považujem za nepravdivé. Nepravdivé. V Amerike sa hovorí také porekadlo, že úspech má veľa otcov a neúspech je sirôtka. A, žiaľ, takto funguje dnešné ministerstvo vnútra. Za všetky úspechy, aj ktoré nespôsobili, je zodpovedný minister vnútra, za všetky neúspechy je zodpovedný niekto celkom iný. A to sa mi zdá, že nie je fér. (Potlesk.)

Možno poznáte ten detský muzikál Neberte nám princeznú, kde malé deti spievajú: "Urobilo sa to samo, to nie ja, to Dominik." Môžeme Dominika nahradiť, "to nie ja, to nejaký policajt". Ale myslím si, že zvaľovať vinu na posledného psovoda, na kohokoľvek iného a neprevziať zodpovednosť, to si myslím, že je základná negatívna charakteristika tohto ministra vnútra. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

D. Jarjabek, poslanec: Pán kolega, povedali ste vetu, teraz som si ju napísal, "že ak klesá kriminalita, nie je to prejavom kompetencie ministra". To ste povedali, hej. (Reakcia poslanca.) No moment. Ako povedali sme si, že nebudeme osobní, hej, vy ste povedali všeobecne ministra, ak klesá, povedali ste, "ak klesá kriminalita, nie je to prejavom kompetencie ministra". Ja sa pýtam, kto dal do parlamentu legislatívu, koho tu schvaľujeme legislatívu, ktorého ministerstva, ktorého ministra posvätená?

Proste, jednoducho táto vaša veta, ak nemá byť osobná, čomu zase nerozumiem, že prečo, či tu ide o nejaký teda boj, o ktorom my tuná nevieme, ale boj osobný, tak jednoducho tu nemá čo hľadať. Ja si myslím naozaj, že by sme sa mali brániť v takýchto situáciách byť osobnými, lebo jednoducho si myslím, že to nemá miesto. Ale keď vyhovoríte, krčíte plecami, ale hovoríte, že tohto ministra, no tak potom čo je to iné, ak nie osobná záležitosť vaša a pána ministra?

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktickú pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ja som povedal, čomu pripisujem, a pomerne logicky, znižovanie kriminality od roku 2003: sprísneniu trestov pre trestné činy, to, že nebezpeční páchatelia a recidivisti sú dlhšie vo väzniciach, že nemajú šancu recidivovať. Ak túto legislatívu prijal bývalý parlament na návrh ministerstva spravodlivosti a prijal ju aj vďaka širokej podpore. Dokonca za novú trestnú kodifikáciu hlasovali aj poslanci SMER-u, za čo som im ja vďačný. Nikdy som s tým nemal problém. Ale tvrdiť, že znižovanie kriminality, ktoré začalo v roku 2003, je odrazom práce dnešného ministra vnútra, to považujem za trúfalé a nepravdivé. A mali by sme sa držať pravdivých argumentov. (Reakcie z pléna.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave vstúpi pán poslanec Martin Pado, pripraví sa László Szigeti.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, páni ministri, členovia vlády, dovoľte mi, aby som na začiatok zablahoželal pánu ministrovi Kaliňákovi k spontánnej podpore odborov vedených pánom Litvom. Nie každému sa to podarí, pán minister. (Potlesk.) A možno ani nie každý by o to mal záujem. (Smiech v sále.)

V úvode chcem povedať, že to bol dobrý obchod, pán minister, 11. 7. 2006, keď pán minister vnútra Robert Kaliňák vrátil šéfa policajných odborov Miroslava Litvu do funkcie riaditeľa vedecko-technického odboru, z ktorého ho odvolal bývalý minister Vladimír Palko. Budem citovať: "Práva policajtov obhajoval dôstojne a vždy vychádzal z konkrétnych údajov." To sú slová pána ministra Kaliňáka, ktorému podľa možností chce zabezpečiť, aby mohol byť šéfom odborov na plný úväzok a za slušný plat. Fajn, ja len chcem povedať, že škoda je, že s tou obhajobou záujmov to nebolo vždy tak. O tom by ale mohli rozprávať mnohí policajti minulí, aj súčasní.

Pán minister vnútra, v roku 2009 predseda vlády hovoril o informáciách o tunelovaní Braniska a prezentoval informácie, ku ktorým nemohol prísť ináč, nakoniec sa k tomu aj sám priznal, ako zo spravodajských služieb. No tieto informácie neprezentoval ani vyšetrovateľ, ani šéf spravodajských služieb, ale predseda vlády.

Dámy a páni, mám na vás jednu maličkú prosbu, spomeňte si na čas, kedy to bolo. Bolo to presne v dobe, keď bola vonku kauza pozemky Tatry. Prečo? No bolo treba zakryť obrovský škandál. Teraz má pán predseda vlády ešte väčší škandál. Nielen pozemky Tatry, opätovné pozemky Tatry, ale aj Interblue Group, emisný škandál, a tiež mýto. No a znova tá istá taktika: na megaškandály vlády položíme na druhú stranu škandály opozície. Rozkradnuté miliardy vymeníme za škandalizáciu opozície. Dôležité je, že to prekryjeme. A čím hlasnejšie budete kričať, pán predseda vlády, tým je to lepšie.

A tak ako v prvom prípade pred rokom, aj teraz každý súdny človek vie, že k týmto informáciám a dokumentom sa zrejme právnou cestou pán predseda vlády nedostal. Napriek jeho tvrdeniu, že sa k tomu dá dostať za pár libier, pán predseda vlády, veľmi dobre viete, že k listinným dôkazom sa za pár libier nedostanete. Je teda jasné, že aj tieto dokumenty môžu byť používané iba takým spôsobom, ako to pán predseda podáva.

Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom existujú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to špeciálny subjekt, teda verejný činiteľ, konanie je v rozpore s právomocou verejného činiteľa, pričom forma tohto konania musí zodpovedať taxatívne v ustanovení § 326 ods. 1 Trestného zákona uvedeným druhom porušenia právomocí, subjekt musí konať v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Pán minister vnútra, nič vám toto nehovorí? Koná už Policajný zbor vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa? A čo tak výzva pána predsedu vlády voči SDKÚ? "Keď budú pokračovať isté veci, tak budeme aj my pokračovať." Preložené do ľudskej reči: Prestaňte a prestaneme aj my. To znamená, že tu ani tak nejde o nejaké problémy s financovaním SDKÚ, problémom je niečo iné. Problémom je, že opozícia poukázala na nekalé praktiky, korupciu a rozkrádanie - a o to ide. Vy ponúkate opozícii, nechajte nás ďalej kradnúť a my sa nebudeme špárať vo vašej minulosti a to, či ste kradli aj vy, to nás nakoniec vôbec nezaujíma.

Pán minister vnútra, toto je čo? Korupcia alebo vydieranie? Pán minister, dal som si tú námahu a posledné tri dni som sa poctivo prelistovával vydaniami jedného denníka od roku 2002 až do roku 2009. Nebolo to jednoduché, naozaj to stálo kopu námahy a nervov, ale čím ďalej som išiel k tomuto dátumu, tým to bolo horšie. A nerobil som to preto, pán minister, aby som tu dnes prezentoval všetky kauzy, kauzičky, chyby alebo chybičky, ktoré sa od polovičky roka 2006 stali, a aby som to porovnával s rokmi predtým. Od toho mám ďaleko, pán minister. Nie som ani vaším nepriateľom a ani vaším fanatickým odporcom. Robil som to preto, pán minister, aby som si urobil obraz o vývoji za celé toto obdobie.

Pán minister, vaši kolegovia či už v koalícii, alebo z ministerstva vnútra sa často odvolávajú na to, že vás kritizujeme a odvolávame za maličkosti. Aj pán predseda vlády Fico tu hovoril o veciach, ktoré sa stávali v minulosti. No, pán minister, dámy a páni, my tu dnes neodvolávame ministra vnútra ani za smrť muža po zásahu polície 18. 7. 2006, ten zomrel na infarkt, ani za to, že policajti podľahli zraneniam, ktoré utrpeli desať dní predtým pri dopravnej nehode v Pezinku-Grinave, ani za to, že policajt v Novom Meste nad Váhom v pondelok 16. 10. 2006 podvečer autom zabil dvoch dôchodcov vo veku 76 až 91 rokov, ani za to, že 14. 11. 2006 sa stala vražda podnikateľa Jána Kubašiaka za známych okolností, ani za to, že policajt v aute so zapnutým majákom vo štvrtok 7. 12. 2006 v Sobranciach sa čelne zrazil s osobným autom a ani za to, že dňa 7. 3. 2007 v stredu ráno dvaja policajti zomreli pri dopravnej nehode na ceste medzi Kolinovcami a Spišskými Vlachmi. Neodvolávame ani za to, že 16. 1. 2007 Roman Červenka, podozrivý z ozbrojenej lúpeže, ušiel v nemocnici cez záchod. Ani za to, pán minister, že nejaký policajt nakrútil video zo streľby na terč s názvom Hedviga. Neodvolávame vás, pán minister, ani za to, že v júni 2008 po zrážke jedného z policajných áut, ktoré sprevádzalo konvoj s peniazmi Národnej banky Slovenska, s oproti idúcim Volkswagenom Polo pri Zvolenskej Slatine zomrel 9-ročný chlapec. A neodvolávame vás ani za to, že v stredu 1. 10. 2008 pri policajnej naháňačke policajti zastreli mladého chlapca, ktorý bol v aute ako spolujazdec. Neodvolávame ani za to, že v decembri 2008 ukrajinskí colníci zadržali slovenského policajného úradníka, ktorý sa snažil na Slovensko prepašovať desiatky kartónov cigariet. Ani vás neodvolávame za tendre a patálie s tendrami tlmočníkov, stravných lístkov, vrtuľníkov či iné. A dokonca ani za to, že úradníci z Úradu pre ochranu ústavných činiteľov odporúčali ľudí na internetovú stránku Slovenskej pospolitosti. Ani vás neodvolávame za spackané vyhosťovanie Chorvátov.

Mnohé z týchto zlyhaní, ktoré som tu teraz citoval, pre ktoré vás naozaj neodvolávame, sú naozaj zlyhaniami jednotlivcov a z času na čas sa stávajú. Policajný zbor má 24 000 príslušníkov. Môže sa kedykoľvek stať, že ktorýkoľvek z nich zlyhá. No nech je to tak alebo onak, toto nie sú dôvody, ktoré by postačovali na odvolávanie ministra. A ani ich na to nepoužívame. Takže ak niekto hovorí, že odvolávame ministra vnútra za maličkosti, nehovorí pravdu. Celé konanie zľahčuje. Ak niekto hovorí, že nedostatkov a chýb je málo a sú nepodstatné a že tých pozitív je ďaleko viac, a pritom spomínajú tri najvážnejšie argumenty, aspoň, keď sa nemýlim, pán poslanec Richter to včera v rozhlase hovoril, argument číslo jeden je Schengen, aj dnes sme to tu počuli. Minister to zvládol, aj keď len tak-tak. Fajn. Je to fajn! No keby sa tomu venoval od začiatku, nemuselo to byť také dramatické. Ale zvládol to, je to dobré.

A teraz jednu informáciu, dve informácie naviac, len tak mimochodom.

Dámy a páni, kto ako prvý poukázal na to, že na zavedenie Schengenu alebo na vstup do Schengenu nie sme celkom dobre pripravení? Košice 25. november 2006, článok s názvom Naša pripravenosť na Schengen je sporná. "Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou nebude pripravené na vstup do Schengenského priestoru v plánovanom termíne, ktorým je október 2007." Na tlačovej besede ku konferencii o rozšírení a dôsledkoch Schengenského režimu to povedala poslankyňa Európskeho parlamentu pani Edit Bauer.

Druhá poznámka. Michalovský okresný súd v septembri 2009 rozhodol, že postup nadstrážmajstra Hanečáka, ktorý bol obvinený, že v septembri 2008 ako referent operačného strediska umožnil najmenej trom osobám prechod zelenej hranice, aj keď dostal z kamerového systému signál o narušení, nie je trestným činom. Teraz si pomôžem citáciou z denníka SME: "Oslobodzujúci rozsudok súd oprel o výpočet nedostatkov ochrany východnej hranice. Práve nimi obhajoba v procese dokazovala nevinu policajta. Podľa súdu sú medzery najmä v technike. V rozsudku napríklad tvrdí, že sa nedá presne určiť, z ktorej z množstva kamier rozmiestnených na hranici alarm pochádza. Spomína tiež, že kamerový systém často vypadáva a prenos záznamu na obrazovky je nekvalitný. Súd považoval za dokázané aj to, že v operačnom stredisku, ktoré je napojené na celú dĺžku hraníc, nie je dosť pracovníkov, hoci za jednu dennú zmenu vyhodnocujú okolo tisíc alarmov." V decembri minulého roku prvostupňový oslobodzujúci rozsudok potvrdil Krajský súd v Košiciach. "Je to kvalifikované rozhodnutie. Okresný súd prebral všetky okolnosti prípadu. Nezistili sme, že by nejaký dôkaz bolo treba doplniť." Takže ako to vlastne je? Mňa by naozaj vážne zaujímalo, kto má pravdu? Či má pravdu súd, alebo máte pravdu, pán minister, vy.

Argument číslo dva, ktorý sa používa. Pokles kriminality. Fajn. Len ktoré údaje porovnávame? Údaje v roku 2007 boli za rok 2006. Údaje v roku 2008 za rok 2007, bola zmenená charakteristika a štruktúra vykazovaných údajov. Možno v 40 až 50 percentách nie je možné tieto údaje objektívne porovnávať. A údaje za rok 2009 dnes ešte nemáme. Tie budú známe v marci-apríli tohto roku. Takže o čom tu hovoríme? Je zjavné, že kriminalita poklesla. Ako a aké sú výsledky v roku 2009, to dnes nikto nevie.

Tretí výrazný argument. Výrazný pokles usmrtených na cestách a rapídny pokles dopravných nehôd. No z môjho pohľadu je tento argument najzrozumiteľnejší, pretože naozaj došlo k poklesu oproti roku 2008 o viac ako 200 usmrtených. Je to fajn, ale položím dve otázky. Kedy mal byť tento zákon v platnosti? Nemalo to byť o trištvrte roka skôr? (Reakcie z pléna.)

Ja vás pozývam na debatu buď hore, alebo do krčmy dakde. Poďte! Pri pive budeme rozprávať tak ako teraz. Budete mi skákať do reči a ja vám. V pohode. (Potlesk.)

Pán minister, ešte raz, nemal byť tento zákon prijatý o trištvrte roka skôr? A ja by som sa veľmi tešil, keby bol prijatý o trištvrte roka skôr, pretože určite, ak teraz je pokles o 200 usmrtených, aj v roku 2008 by bol pokles. Možno nie o 200, ale určite pár. Škoda, že to tak nebolo.

A ja nejdem zľahčovať dopady tejto novely zákona alebo tohto nového zákona. Nie. Naozaj nie. Isteže je tam veľa dobrých vecí, ktoré pomohli zníženiu úmrtnosti na našich cestách. Len "počkajme času ako hus klasu".

A čo sa týka počtu dopravných nehôd? No reálne to nikto nevie zhodnotiť. Tento argument je pomýlený, je absolútne hlúpy. Je absolútne hlúpy, pretože zmenou výšky škody, kedy je účastník povinný nahlásiť dopravnú nehodu, sa tieto údaje kontrolovať nedajú.

Ak niekto zase hovorí o tom, že nikdy ministri a nikde neodstupujú či nie sú odvolávaní za veci, pre ktoré odvolávame dnes pána ministra Kaliňáka, opäť nehovorí pravdu. Zase si pomôžem citátom z denníka SME, 11. 4. 2009: "Prezident Južnej Kórey odvolal premiéra Yasushia Nakosoneho a sedem ministrov, keď na následky mučenia políciou zomrel študent. Minister vnútra Nemeckej spolkovej krajiny Hamburg odstúpil, aby upozornil na rasizmus v polícii, keď policajti zmlátili Senegalčana, ktorý mal na šiltovke nápis Nedajte nacistom šancu. Minister obrany Spojených štátov Donald Rumsfeld dvakrát ponúkol rezignáciu po zverejnení záberov ponižovania irackých zajatcov. Šéf izraelskej polície odstúpil po zverejnení správy o zlyhaní polície pri vyšetrovaní vraždy. Poľský minister spravodlivosti dostúpil po tom, ako sa muž odsúdený za únos obesil v cele."

Dámy a páni, nezdá sa vám, že dôvody, aby pán minister konal tak ako ľudia, ktorých som tu uviedol, existovali a existujú? Stále máte pocit, že nie?

Takže, páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte, aby som teraz hovoril o dôvodoch, prečo by pán minister Kaliňák nemal ďalej zastávať funkciu člena vlády povereného vedením ministerstva vnútra. Trošku to odľahčím, pán minister, pretože vidím, že ste nervózny a vyskakujete. Pán minister, ja viem, že asi pravdepodobne máte záľubu vo filmoch. Minimálne niečo spoločné, možno s filmom Pán a pani Smithovci, máte, prezident Policajného zboru možno s filmom James Bond. Často to tak aj u nás vyzerá ako vo filme, ale život, pán minister, reálny nie je film. Tu nejdete podľa napísaného scenára.

O tom, že od samého začiatku, pán minister, nemyslíte vaše konanie férovo a vážne a že sa od začiatku jedná o často marketingové vystúpenia a divadlá, to ste ukázali od samého začiatku. A dokazujete to často aj tu. Musím povedať, že vaše vystúpenia často sú skvelým divadlom. Dňa 4. 8. 2006 ste informovali verejnosť o tom, že ste odvolali celé vedenie polície, prezidenta Policajného zboru, obidvoch viceprezidentov a s nimi aj šéfku inšpekcie Ministerstva vnútra SR. Nebola to pravda, pán minister. Riaditeľku inšpekcie ste naozaj odvolali až o tri mesiace. Aj keď sa to mnohým z vás možno nezdá dôležité, ale aj tu je vidno, že pán minister od samého začiatku nemal nijaký problém podsúvať verejnosti nepravdivé a vymyslené informácie. Jednoducho minister nepovedal pravdu alebo klamal. A takých prípadov bolo ďaleko viac.

A taká akoby záľuba so scenármi z akčných filmov sa objavila viackrát v mnohých prípadoch. Ja spomeniem len dva. 18. januára 2008 akcia, ktorá pripomínala najlepšie scény amerických filmov o naháňaní nebezpečných lupičov. Nebezpečný páchateľ, u ktorého bol predpoklad, že môže byť ozbrojený, podozrivý z ozbrojenej lúpeže utiekol v nemocnici cez záchod. Večer policajti zablokovali výjazdové cesty z mesta, zastavovali autá, baterkou prezerali značky, tváre vodičov, batožinu. Doprava úplne skolabovala. Policajný prezident nakoniec povedal: "Akcia dopadla skvele. Páchateľa sme nechytili." 5. 8. 2008 mala to byť akcia ako z veľkého amerického filmu. No po akcii zostal mŕtvy policajt.

Nechce sa mi vyťahovať všetky kauzy, ktoré mali charakter trhákov z kín. A bolo ich ďaleko viacej. A nechcem ani takýmto spôsobom prezentovať neúspechy polície. Úspechov polície je určite ďaleko, ďaleko viac ako neúspechov. Ale obyčajne tie, ktoré majú vyzerať ako absolútne dokonalé, dopadnú zle.

A čo urobil a čo je spoločným znakom týchto zlyhaní? Ignorancia zákona, nerešpektovanie pravidiel hry. Toto nie sú zlyhania jednotlivcov, dámy a páni. Na dôvažok všetkého policajný prezident namiesto toho, aby priznal nesprávny postup, povedal, že by konal rovnako ako policajt. To je prístup hodný Jamesa Bonda, ale nie prezidenta Policajného zboru.

Dámy a páni, dostaneme sa k ďalšej kauze. Kauze, ktoré je azda s výnimkou iniciácie tejto schôdze na odvolanie najznámejšia. V Nitre 25. 8. 2006 dvaja holohlaví napadli mladú ženu. Na tričko jej napísali Maďari za Dunaj. Jedná sa o Hedvigu Malinovú. To hádam všetci dobre viete. Policajný prezident na zvláštnej tlačovej konferencii k útoku na študentku povedal, že nemieni tolerovať extrémistov. V krátkom čase na to vystúpi minister vnútra, dva týždne na to, a prednesie známe informácie, zaručené informácie o netelefonovaní, blokovaní karty, dôkazoch DNA zo slín či známky a pečiatky na obálke. Ale tiež o tom, ako to všetko, celé vyšetrovanie alebo celú výpoveď poškodenej má polícia nahraté na videu. Všetko to len preto, aby presvedčil verejnosť o tom, čo chcel presvedčiť. Nie o tom, ako sa veci naozaj mali, ale o tom, ako si to predstavoval.

Keď boli tieto výmysly odhalené, aký bol výsledok odhalenia týchto výmyslov? 22. 11. 2006 ministerstvo vnútra na licenčnej rade i rade STV sa sťažuje na dve reportáže s reláciou o kauze Hedvigy Malinovej, pretože sa nepozdáva to, čo tam bolo uvedené. No neviem, to je asi tá pokora, o ktorej ste hovorili, pán kolega, včera. Nechcem hovoriť o všetkých okolnostiach prípadu Hedvigy Malinovej. Nechcem hovoriť o tom, čo sa všetko udialo. Chcem len povedať, že tento prípad sa stal jednou z najtraumatizujúcejších skutočností, ktoré sa stali v slovenskej polícii za posledné obdobie a ktoré nás neskutočným spôsobom diskreditujú v medzinárodnom meradle.

Ďalší skvelý prípad postupu je zadržanie Ladislava Reháka a Ernesta Valka. Celý čas sme boli presviedčaní o tom, ako je to správne. Celý čas bola verejnosť masírovaná, akým spôsobom títo podnikatelia nekalo konali, ako vydierali, páchali násilie. No tu pán minister vnútra Kaliňák namiesto postupu, ako bol pri prípade Malinovej, už radšej čušal. Nakoniec sa ale ukázalo, že naozaj urobil lepšie, keď čušal.

Teraz pár prípadov, ktoré majú veľa spoločného. 9. 10. 2007 trnavská polícia na rozdiel od ministra nebude preverovať postup policajta, ktorý ublížil mladíkovi, keď kreslil na múr. Tento prípad má také štyri vývojové fázy. Najprv, alebo tri. Najprv policajt pri zakročovaní spôsobil úraz. Pri objektívnom zakročovaní, potom konal, teda spôsobil neúmyselne úraz, a nakoniec prišlo ospravedlnenie. Druhý prípad. Kukláči zranili flautistu, pretože hral. Tretí prípad. Polícia násilím zadržala ženu, hoci mala na demonštráciu povolenie, Bali Marzec. Pán minister sa dotyčnej novinárke ospravedlnil. Priznal pochybenie, priznal chybu, prečítajte si uznesenie sekcie kontroly a inšpekčnej služby odboru inšpekčnej služby v tejto záležitosti. Zistíte, že jedna vec sú slová a druhá vec sú činy. Štvrtý prípad. Zásah pri demonštrácii pri návšteve čínskeho prezidenta. Všetky tieto prípady majú jedno spoločné: neúctu k zákonom a neúctu k ľudským právam.

Spomeniem ďalšie prípady, dámy a páni, ktoré znova majú niečo spoločné. Zásah proti poľským chuligánom v októbri 2008 na futbalovom zápase, zásah v novembri toho istého roku v Dunajskej Strede na futbalovom zápase, zásah pri návšteve čínskeho prezidenta a zásah proti extrémistom na východnom Slovensku. Všetky tieto zásahy majú jedno spoločné: nezvládnutie policajnej akcie veľkého rozsahu. Absolútne nedostatočná koordinácia a podcenenie situácie. Tu sa ukázala ďalšia vaša schopnosť, pán minister, keď ste s kamennou tvárou verejnosti, médiám a poslancom Národnej rady na Výbore pre obranu a bezpečnosť tvrdili, že dôkaz o nutnosti zásahu v Dunajskej Strede máte na kazete. Nemali ste a nemáte nič.

Pri dvoch spomenutých prípadoch, kazašská novinárka a čínsky prezident, došlo ešte k jednej poľutovaniahodnej skutočnosti. Slovenskí policajti konali na základe pokynov cudzích štátnych príslušníkov. Toto je v demokratickej krajine neprípustné. A ak by sme zobrali do úvahy ešte ďalšie prípady: mučenie rómskych chlapcov v Košiciach z apríla minulého roka či posledný škandál z expedíciou výbušniny do inej krajiny ako súčasti batožiny nič netušiaceho občana, ten výsmech ľudským právam a Ústave Slovenskej republiky naberá ešte väčšie rozmery.

Pán minister, vo všetkých týchto prípadoch ste sa odvolávali na individuálne zlyhanie jednotlivca. Pán minister, je možné desiatku policajtov týrajúcich deti považovať za osobné zlyhanie jednotlivcov? Pán minister, tomu neveríte ani vy sám.

Takže, pán minister, vy ste nielenže zlyhali ako manažér, vy ste zlyhali aj ako právnik. Zlyhali najvyšší policajní funkcionári, ktorých ste vybrali vy. Pán minister, nedokázali ste nastaviť mantinely práce Policajného zboru tak, aby nedochádzalo k častému porušovaniu zákonov a ľudských práv.

Pán minister, spúšťacím mechanizmom pre dnešné odvolávanie je prípad nedobrovoľnej dopravy výbušniny do cudzej krajiny nič netušiacim občanom. Ani nie tak samotný akt dopravy, ako to, čo okolo toho vzniklo. Vaše vyjadrenia, vyjadrenia vášho hovorcu, vašich kolegov vo vláde, pána predsedu vlády a aj kolegov poslancov. Pán minister, nebola tu žiadna pokora. Nič také. Bola tu zbytočná arogancia a nadutosť. Zbytočná. Tento incident významne poškodil meno našej krajiny a aj keď vy, pán minister Kaliňák, za to nenesiete osobnú zodpovednosť ako občan Kaliňák, nesiete za to politickú zodpovednosť ako minister vnútra. Cenou za dehonestáciu našej krajiny je vaša stolička, pán minister, nie vaše meno. Mimochodom, dámy a páni, keď si prečítate vyhlásenie poškodeného, formu a štýl vyhlásenia, myslím si, že vám k tomu veľa nebude treba rozprávať.

A na záver, dámy a páni, uvediem ešte jeden prípad tzv. férového prístupu vedenia Policajného zboru voči občanom Slovenskej republiky. Pred približne jeden a pol rokom, možno si spomeniete, bola veľká tlačovka, ktorá oznámila odhalenie korupcie v Turzovke. Trestné stíhanie primátora mesta Miroslava Rejdu, že bol podplatený paňou, ktorá tam chcela nejaké pozemky. Dámy a páni, tento týždeň špeciálny prokurátor trestné stíhanie zastavil. Dnes je piatok, ja som nijakú bombastickú tlačovú konferenciu, ktorá by očistila meno pána primátora Turzovky, nevidel. Pán minister, aj toto je dôkaz o vašej nekompetentnosti a o prístupe k občanom tejto krajiny.

Na záver, pán minister, jedna úprimná rada. Keby ste boli na svoju funkciu ako minister vnútra po tom, čo sa stalo, rezignovali, urobili by ste najlepšiu službu nielen tejto krajine, ale aj sebe samému.

Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Richter, Jarjabek, Halecký, Bugár, Kvorka, podpredseda Číž, Jasan, Zmajkovičová, Podmanický... Deviaty bol pán poslanec Podmanický, pán poslanec Petrák desiaty, Senko jedenásť, dvanásť pán poslanec Géci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

S faktickou poznámkou ako prvý vystúpi pán poslanec Richter, spravodajca.

J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. No priznám sa, pán poslanec, že čakal som od vás, od vystúpenia ako od bývalého ministra vnútra viac. Možno viac úcty do toho rezortu, v ktorom ste pôsobili aj vy, kde ste istý kus roboty aj odviedli a kde máte celkom iste aj veľa možno osobných priateľov.

Viackrát v istých mediálnych vystúpeniach, debatách som povedal, že ľudia, ktorí robia, sa môžu aj pomýliť, môžu prísť aj problémy a ony, tie problémy, aj prichádzajú. Prichádzali v čase, keď ste vy pôsobili vo funkcii ministra, v čase, keď pôsobí Kaliňák, a je mi ľúto, ale podľa všetkého celkom pragmaticky budú prichádzať tie problémy aj v čase, keď bude pôsobiť nikto iný.

Možno v týchto prípadoch je treba povedať základné prístupy zodpovedných funkcionárov rezortu alebo Policajného zboru, ktoré majú spočívať v tom, že tieto prípady sa nemajú kopať pod koberec, ale je ich treba pomenovať a vyvodiť tomu aj isté politické závery. Alebo v danom prípade aj odborné, možno pracovné a finančné a iné závery.

Ja nechcem citovať všetky prešľapy policajtov, ktoré sa uskutočnili aj za vášho pontifikátu. Je ich veľa. Ponížil by som sa, nechcem ísť do tohto rozmeru.

Ale ak dovolíte, ja často nepoužívam slovo pokora, ale vy ste ho povedali. To slovo pokora, že vám chýbala pokora vzhľadom na istý prípad, ktorý sa tu teraz stal aj zo strany pána ministra. No tá pokora prišla, tá pokora bola prejavená. Tá bola prejavená ospravedlnením sa írskym štátnym orgánom, a čo je dôležité, aj slovenskému občanovi, ktorý bol poškodený.

Mne chýba tá pokora tu u vás. Veď v konečnej miere ja som nútený a možno aj moji kolegovia ďalej obhajovať toho poškodeného človeka, lebo vy ste ho tu nazvali klamárom a podvodníkom. Aj pán Lipšic, aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Jarjabek, pripraví sa Jozef Halecký. (Reakcia poslanca Lipšica: Nevymýšľajte si, pán kolega.)

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec... [Reakcia poslanca Richtera: Nevykrikujte po mne! Máte priestor k tomu, dodržujte rokovací poriadok, pán poslanec! (Potlesk.)]

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, prosím, keby ste nereagovali. Každý poznáme svojho, vieme, ako treba reagovať, takže na niektorých ľudí lepšie, keď nereagujete.

S faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Jarjabek, pripraví sa Jozef Halecký.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, vyčítali ste pánovi ministrovi Kaliňákovi, že síce cestný zákon je dobrý, lebo spravil toto a toto na cestách, ale zároveň ste mu vyčítali, konštatovali ste, že je dobrý, ale zároveň ste mu vyčítali, že ho mal predložiť skôr. Pýtam sa teda oficiálne na mikrofón a buďte taký láskavý, odpovedzte mi: prečo ste ho nepredložili vy ako minister vnútra?

No a ako celkom tá ďalšia poznámka, určite uznáte, že minister Kaliňák je dobrým ministrom, keďže má podporu aj svojich podriadených. No a, pán poslanec, viete, ono je to tak, či ste dobrým riaditeľom, šéfom odboru alebo ministrom, sa zvyčajne dozviete až potom, keď tým riaditeľom alebo ministrom už nie ste. To platí o každom a platí to teda aj o vás, pán poslanec. No a ja som v rámci tejto kauzy, keď teda vznikla, sa pýtal mnohých policajtov aj priateľov, ktorých tam mám, aký bol kto minister, akým ste boli ministrom napríklad vy. No a viete, čo mi povedali? Vôbec si vás nepamätali, že ste boli ministrom.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán predseda výboru Jozef Halecký, pripraví sa Béla Bugár.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja len chcem skonštatovať, že chyba sa stala. Za chybu sa ospravedlnil aj pán minister vnútra, aj pán predseda vlády. Nebola to chyba, ktorá vyplynula z nariadení a z akcie, ktorá bola nariadená priamo a bezprostredne pánom ministrom vnútra. Chyba sa stala pri bežnej, rutinnej, opakovanej už niekoľko možno desaťročí akcii, takže obviňovať bezprostredne pána ministra za chybu v takom rozsahu, aby bol odvolaný, myslím si, že je to trošku prehnané.

Pokiaľ by podobné akcie sa diali aj v iných rezortoch, tak by sme dajme tomu v rezorte, v ktorom pôsobím, v rezorte zdravotníctva, v priebehu roku už nemali žiadneho primára, žiadneho vedúceho lekára alebo riaditeľa, pretože tam, kde sú rizikové pracoviská a kde s chybami sa v určitom percente počíta, pretože život ich prináša, došlo by k nestabilite riadiacich vedúcich pracovníkov. Takže z tohto pohľadu myslím si, že nie je to správny návrh a správny postup. Všeobecne musím povedať, že nie sú vypracované ani prijaté či už písané, alebo nepísané pravidlá, za čo je potrebné a vhodné odvolať ministra, za akú chybu, akého rozsahu, akej finančnej hodnoty, alebo ľudskej.

A nakoniec ešte trošku úsmevne, hovoríme, že chybu urobil psovod, boli vyvodené dôsledky. Možno stojí otázka úsmevne aj tak, a čo keď chybu urobil pes? Takže budeme odvolávať ministra kvôli psovi? (Smiech v sále.)

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Béla Bugár, pripraví sa Ján Kvorka.

B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Pado, ja si myslím, že absolútne máte pravdu, kolegovia z vládnej koalície si pomýlili túto schôdzu, toto nie je o tom, aby sme my menovali pozitíva pána ministra. Samozrejme, aj my vidíme určité veci, či technické vybavenie, platy a tak ďalej. Táto schôdza je o tom, čo ste aj vy povedali, napríklad zneužitie právomoci verejného činiteľa. Vymenovali ste prípad Hedvigy Malinovej, pán minister ale spolu s pánom premiérom informovali o tom, o čom nemali čo informovať. To je vec vyšetrovateľa. A dokonca doniesli dôkaz na tlačovú besedu a dokonca hovorili o tom, že útok si vymyslela. Citujem: "Skutok sa nestal." To znamená, že zavádzali. Neskôr viaceré dôkazy boli spochybnené. Dokonca generálny prokurátor pripustil, že polícia pochybila. Ale mohol by som vymenovať ďalšie prípady. Október 2007, extrémisticky ladený útok v starej pekárni v Nitre, kde sa hovorilo o tom, že vôbec v Nitre žiadne extrémistické útoky nie sú. Neskoršie o tri týždne to pripustil potom pán okresný policajný riaditeľ. Zavádzal ľudí. A môžem takisto pokračovať, prípad novinárky Bali Marzec alebo futbalový zápas v Dunajskej Strede, november 2008, kde pán minister tvrdil aj na výbore, že existujú videozáznamy. Nakoniec sa zistilo, že neexistujú. Potom, dá sa povedať, primeranosť policajného zákroku sa snažil dokázať účelovo vybratými výsekmi fotografií. Dokázalo sa, že fanúšik na fotografii zdvihnutou rukou neútočil na pod ním stojaceho človeka, ale si bránil hlavu pred obuškom policajta.

To znamená, že to, čo som hovoril v prvej mojej reakcii, že tu dochádza k zavádzaniu verejnosti. Bohužiaľ, takýchto prípadov je oveľa viac. A toto je najväčšia chyba pána ministra.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Pado, treba jasne povedať, že nemáte pravdu, a ak je tu spomínané, že dakto zavádza, tak v prvom rade zavádzate vy. Pretože to odvolávanie, ktoré tu robíte a vyslovujete nedôveru, je z vašej strany účelové, farizejské a je na výsmech celej spoločnosti. To, čo tu predvádzate, to jednoducho nemá obdobu, pán poslanec.

Ja sa pýtam a hovorím vám to preto, pretože pri materiáli, ktorý je na vyslovenie nedôvery, sú podpísaní ako prví dvaja za SDKÚ pán poslanec Dzurinda a pán poslanec Mikloš. Pýtam sa: kde sú? Čoho sa boja títo dvaja ľudia? Neboja sa náhodou toho, že by sme mohli tuná medzi rečou povedať čosi o tom vašom financovaní tej vašej politickej strany? Prečo neprišli, keď sa podpíšu ako prví pod odvolávanie a popritom sa schôdze nezúčastnia?

A už keď ste hovorili o tých prípadoch a pomenovali ste ich tuná veľa, tak vám chcem povedať, pán poslanec, že aj v rokoch 1998 až 2006 sa diali veci, o ktorých tuná nejdem ani spomínať, pretože tiež je to pod moju úroveň. Ale keby sme mali postupovať tak ako vy, tak za toto obdobie by sme museli ministra vnútra odvolávať 160-krát za to, čo vykonali títo policajti v týchto krajských organizáciách.

Pokiaľ ide o Hedvigu Malinovú, treba povedať, že nikto nespochybnil jej doterajšie závery a najmä hlavné dôkazy a že čaká sa na vyjadrenie Generálnej prokuratúry.

Čo sa týka toho zásahu na futbalovom štadióne, tak tu treba jasne povedať, že, preboha, vari nejdeme chrániť tuná v tejto spoločnosti ľudí agresívnych, ako sú z Ferencvárosu ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP