Úterý 8. prosince 2009

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz požiadam pána poslanca Antona Bobríka, ktorého určil ako spravodajcu navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený prítomný jeden, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1351.

Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona v zmysle § 67 rokovacieho poriadku obsahuje paragrafové znenie, ale dôvodová správa neobsahuje všetky náležitosti, neuvádza sa, či návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi či medzinárodnými zmluvami.

Ďalej dôvodová správa neobsahuje finančný dosah návrhu zákona na štátny rozpočet a nárok na pracovné sily. Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, ako aj stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1378 zo 16. novembra 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára roku 2010 a gestorský výbor do 29. januára 2010.

Pán predsedajúci, podal som informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov a teraz by som chcel otvoriť rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Evidujem prihlášku pána poslanca Stanislava Janiša ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Janiš, predseda poslaneckého klubu SDKÚ - DS. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, musíme si uznať, a ja som tiež za ten nefajčiarsky, v úvodzovkách nefajčiarsky zákon tiež hlasoval, že sme prijali bezzubý zákon. Prijal sa kompromis kompromisov preto, lebo pravdepodobne zasiahla tabaková loby. Zasiahla tabaková loby a mnohé názory tu v Národnej rade sa potom začali meniť vrátane výborov a padali všelijaké argumenty od protiústavnosti, od nie demokratickosti zákazu fajčenia a tak ďalej a tak ďalej. Nič to nemá s realitou spoločné, keď sa chce nájsť dôvod, ako niečo spochybniť, respektíve za to nehlasovať, tak sa vždy ten dôvod nájde.

Je úplne absurdné, ak napríklad zákon hovorí, že nie je možné fajčiť na nástupištiach a môžete dostať pokutu a prejdete sa po hypermarketoch, supermarketoch a neviem čo a v pohode tam prechádzate cez zadymené kaviarne a ten pach fajčenia alebo dym z fajčenia sa rozplýva široko ďaleko od danej kaviarničky. Je to absurdné podľa mňa, ak na voľnom priestranstve na nástupištiach fajčiť nemôžete, ale v pohode v uzavretých priestoroch v obchodných centrách fajčiť môžete.

Ja som bol svedkom jedného takého rozhovoru nefajčiara s fajčiarom, kde ten nefajčiar fajčiarovi vysvetľoval a hovoril mu, že podľa štatistík a nejakých lekárskych článkov a správ vychádza, že ja, keď som pasívny fajčiar, teda nefajčiar a sedím s tebou, tak mne to tvoje fajčenie škodí sedemkrát viac ako tebe fajčiarovi. Z toho vyplýva, že ja ako nefajčiar, keď sedím s tebou a ty fajčíš, by som si mal zapáliť, aby mi to nespôsobilo sedemkrát alebo neškodilo sedemkrát viac ako tebe, čo fajčíš. Absurdita. Ale je to tak. Pasívny fajčiar nikdy nie je nastavený tak, ako je nastavený aktívny fajčiar.

Je pravda aj to, že keď sedíte s niekým, ktorý popíja alkohol, debatujete a pije kávu a či toho alkoholu vypije viac alebo menej, tak mne ako s ním, čo sedím pri stole, to vôbec nevadí. Ak pije viac toho alkoholu, tak to škodí jemu, ale rozhodne nie mne. Ale ak sedím s fajčiarom, tak rozhodne to škodí aj mne. A v tom by mali byť určité, ak nie teda nejaké etické a morálne zábrany, keď to nefunguje, tak potom musíme pristúpiť ako zákonodarcovia k ochrane nefajčiarov. K ochrane nefajčiarov pred fajčiarmi.

A ak nie je tu novela zákona na absolútny zákaz fajčenia, tak je tu aspoň čiastočná novela, že aspoň skúsme tie deti alebo tých nefajčiarov chrániť aspoň v tých veľkých nákupných centrách od toho, aby sa nemuseli pohybovať na verejných priestranstvách v uzavretých priestoroch, kde sa fajčí. Ak niekto chce fajčiť, tak poviem otvorene, nech ide von.

Ja som bol teraz na návšteve z hospodárskeho výboru v Taliansku, sedeli sme s kolegami talianskeho parlamentu v reštaurácii večer na večeri, kde si taliansky kolega objednal cigarety, že si chce zapáliť. Čašník mu ich v pohode priniesol, aj mu ich orezal a neviem čo všetko, ale upozornil ho, že keď chce fajčiť, musí ísť von. Lebo nie je možné fajčiť. On to zobral tak, že aj keď vedel o tom, že nie je možné fajčiť, tak bude skúšať čašníka a on chce fajčiť, nech si zapáli. Povedal, že tu fajčiť nebudete. Jedine von. Na to povedal, tak mi zavolajte majiteľa reštaurácie. Prišiel majiteľ reštaurácie a povedal mu toľko, že zo zákona tu je zákaz fajčiť. Ak chcete fajčiť, pán poslanec, nech sa páči, choďte von. A debata sa skončila. Vonku hlúčiky ľudí, ktorí si zapálili, zafajčili, vrátili sa späť a všetko funguje ďalej.

Ja sa pýtam, prečo to nemôže fungovať u nás? Ja sa pýtam, prečo nie sme schopní prijať aspoň novelu zákona, ktorá povie, že vo veľkých supermarketoch a obchodných centrách, aspoň tam nefajčite. Aspoň tam chráňme tých nefajčiarov. Keď už ich nechránime v kaviarňach, keď už ich nechránime v iných priestoroch, tak skúsme aspoň tu. Je s tým nejaký veľký problém? Keď prejdete, a teraz aby som niekomu nerobil reklamu, po obchodných centrách od Avionu, Polusu a Auparku, nevadí vám to fajčenie? Mne vadí aj fajčenie na chodbách Národnej rady, kolegovia. Vadí. A je tu zákaz. Sami ho porušujete. Ja nie. Ja som nefajčiar. Sami ho porušujete. Prejdite sa po chodbe, kde sú poslanecké kluby. Fajčia tu novinári, fajčia tu poslanci. A v pohode sa to tu toleruje. Zákon nezákon. Rovno na pôde, kde sa prijímajú zákony a kde by mal byť výkvet dodržiavania zákonov, sa tu nerešpektuje.

A preto budem vždy hlasovať za obmedzenie fajčenia, aj keď je to len čiastkové, ale krôčik po krôčiku sa dopracujeme k takej tolerancii medzi fajčiarmi a nefajčiarmi. Ja nebudem robiť to, čo škodí vám, tak prosím ťa, nerob ani ty to, čo škodí mne. O tomto je táto novela zákona. Keď to nejde eticky, no tak od toho sme tu, aby sme to nejako zakotvili do paragrafov. A preto túto novelu zákona podporím. Ďakujem vám.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Janiša sa hlási pán poslanec Jozef Halecký, pán poslanec Peter Miššík. Neevidujem ani len zdvihnutú ruku ďalšieho. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Musím priznať, tak ako spomínal aj pán poslanec Janiš, skutočne fajčenie je problém, ktorý sa bude riešiť v nasledujúcom období. Zrejme, že sa asi bude aj legislatívne, aj fakticky riešiť dôsledne, pretože ide nielen o ochranu zdravia fajčiarov, ktorí si vedome škodia, ale ide hlavne o ochranu zdravia nefajčiarov hlavne v prevádzkach, kde nefajčiari sú vystavení dlhotrvajúcemu dymu, fajčeniu a zdá sa, že aj vývoj, tak ako to speje aj v niektorých krajinách v Európe, bude aj u nás spieť k tomu, aby sme postupne zužovali priestor pre fajčiarov, aby to bola iba individuálna záležitosť v nejakých priestoroch, ktoré druhému človekovi neškodia.

Myslím si, že z tohto pohľadu možno považovať aj túto novelu za prínosnú, pretože sa pokúša rozšíriť priestor tak, aby priestor bol zdravší pre všetkých. Takže si myslím, že si zaslúži náležitú pozornosť. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Peter Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ak dovolíte, ja by som naozaj chcel pochváliť pani poslankyňu Rosovú, a to z niekoľkých dôvodov. Prvý dôvod je ten, že ona prišla pôvodne s veľmi dobrým návrhom zakázať fajčenie v reštauráciách, v baroch úplne. To si myslím, že bolo absolútne najlepšie riešenie, ktoré majú vyskúšané krajiny v Európskej únii a funguje to tam, ako to naznačil pán poslanec Janiš, keď bol na poslednej návšteve v Taliansku.

To isté som zažil aj ja v Taliansku, ale chcem teraz povedať, že aj čiastkové riešenia takéhoto charakteru, aké je tu dnes predložené, sú dobré. Logicky sa to dá vysvetliť tak, že v uzavretom priestore je samozrejmá tá kontaminácia alebo to, že to dýchajú aj nefajčiari s oveľa väčším rizikom, ako je to na voľnom priestranstve.

Osobne ale musím povedať, že čo sa napríklad verejne deje dnes, keď je taký zákon, ktorý dnes platí, je to, že sám som bol svedkom toho v jednej nemenovanej reštaurácii, kde sa po skončení podávania jedál o 22.00 hodine večer rozdali popolníky, že už sa jedlá nepodávajú, tak teraz sa začne fajčiť. A keď som sa na to pýtal, ja teraz poviem ako voľakedajší fajčiar a teraz príležitostný fajčiar, tak mi bolo povedané, že im to veľmi znižuje obrat.

Preto si myslím, že pôvodný návrh našej kolegyne bol oveľa lepší. Ten sme mali prijať a myslím si, že v budúcnosti to aj kolegyňa, a ja ju v tom podporím, urobí. Ale na záver mi dovoľte opýtať sa môjho kolegu Stana Janiša, na ktorého reagujem. Stanko, prepáč, kde si videl poslanca parlamentu po zákaze fajčenia fajčiť na chodbe? Označ ho, ukáž ho, lebo toto ti neverím. To pravda nie je. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Nie som zástancom nejakých polovičatých riešení alebo takých čiastkových riešení. Ten návrh, ktorý tu bol od kolegyne Rosovej v minulosti, tak riešil tú vec bez výnimky a nikto sa nemohol vyhovárať, nikto nemohol hľadať kľučky medzi paragrafmi ohybnými, či toto je jedlo, alebo toto už nie je jedlo a či soletky sú jedlo, alebo nie je jedlo, či toto je uzavretý priestor, alebo nie je uzavretý priestor. Ten zákon to riešil úplne jednoznačne. Prijali sme zákon, ktorý to riešil, keď nie polovičato tak ešte menej, tak na štvrtinu. Máme tu návrh zákona, ktorý vylepšuje pôvodný návrh zákona. Asi nie je priechodné súčasne v Národnej rade, aby sme prijali absolútny zákaz fajčenia, ale každý krôčik je dobrý.

Ak som vravel o fajčení v Národnej rade, tak sa v Národnej rade fajčí preto, lebo keď prejdem po chodbe a idem do kancelárie a do klubu, tak je tam nafajčené. Ja som tam nevidel fajčiť ani poslanca, ale viem, že fajčia poslanci, viem, že fajčia novinári, a viem, že sa fajčí na chodbách, pretože to cítiť. Ak by sa nefajčilo, tak to cítiť nie je.

To je len na margo toho, že napriek tomu, že tu prijímame zákony a snažíme sa a niečo hovoríme, tá skutočnosť je iná a potom nemôžeme ani od iných ľudí čakať, že budú dodržiavať aj tie naše polovičaté zákony, a preto každý hľadá medzi paragrafmi kľučky na kľučky a paragrafy sú vždy ohybné a každý si to vysvetlí po svojom. Kontrolný orgán po svojom, právne kancelárie po svojom a teraz sa budeme priečiť, či pokutu, ktorú dá Úrad verejného zdravotníctva, že či ju aj vymôžu, a keď ju nevymôžu, tak budú znova súdy hore-dole. Robme také zákony, aby toto bolo jednoznačné. Ak to porušíš, tak je pokuta alebo nejaká sankcia. A vravím vám, že keď sa to zavedie jednotne, nebudú žiadne problémy, tak ako nie sú problémy v iných krajinách, kde to dokonca vítajú aj nefajčiari preto, lebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán Janiš bol jediný a posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy, a tým pádom vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka chce vystúpiť v záverečnom slove? Nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Chcem poďakovať všetkým tým, ktorí ostali v rokovacej sále a ktorí počúvali túto rozpravu. Chcem najmä poďakovať tým, ktorí vystúpili. Stanovi Janišovi, ktorý vystúpil v rozprave, aj kolegom, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, pretože všetky naozaj rozširovali a dopĺňali to, čo som chcela povedať.

Ďakujem, že ste poukázali aj na vymožiteľnosť toho súčasného zákona, pretože to je naozaj reálny problém, ale aj na to, že je toto ozaj iba malý krôčik a že parlament, ktorý nedokáže ani takéto malilinké krôčiky robiť, asi nie je celkom zástupcom svojich voličov.

Ja chcem len na záver ešte povedať: Mnoho času a energie, ale aj peňazí venujeme v súčasnosti boju s vírusom H1N1. Platíme za vakcíny. Deň čo deň v správach počúvame, koľko ľudí ochorelo, počúvame, žiaľbohu, aj o obetiach. Obetí tohto vírusu budú u nás možnože desiatky. Ale obetí fajčenia aj obetí pasívneho fajčenia sú každoročne len na Slovensku tisíce. Pán minister zdravotníctva o tom zhodou okolností hovoril pred pár dňami z tohto miesta.

Takže ja len na záver chcem znova povedať. Áno, pasívne fajčenie zabíja a zabíja nás všetkých, či chceme, alebo nechceme. Takže, prosím, zabráňme aspoň trošku tomu veľkému počtu obetí. Ďakujem vám za podporu. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, skúste to ukázať aj predsedajúcemu, lebo ja som to ešte nevidel. Aha. Ďakujem pekne. Pán poslanec Bobrík, chcete reagovať? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v súlade so schváleným programom budeme teraz rokovať v prvom čítaní o návrhu poslancov, pardon, prepáčte, pán poslanec, nevšimol som si, že máte procedurálny návrh. Nech sa páči, pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Pán predsedajúci, mám tuná prehľad hlasovania č. 160 z aktuálnej schôdze. Ide o návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Palko a spol. a ja tu figurujem ako poslanec, ktorý nehlasoval. Ja som hlasoval za, to znamená, že mám takú istú poznámku ako pán kolega Liška, nezávislý poslanec. Neviem, čo sa to v tomto parlamente robí, ale v danom prípade som hlasoval za a bol by som rád, keby sa to vzalo na vedomie, alebo zopakovalo hlasovanie. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Čiže nemáte poznámku, ale námietku, pán poslanec.

J. Rydlo, poslanec: Tak námietku.

M. Hort, podpredseda NR SR: Lebo ak je to námietka, o tej treba potom hlasovať. Čiže beriem to ako námietku z vašej strany. Ďakujem pekne.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Kataríny Cibulkovej a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Návrh máte pod tlačou 1352 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1379.

Opäť dávam slovo pani poslankyni Tatiane Rosovej a prosím ju, aby uviedla aj tento návrh zákona. Nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme spolu s kolegami návrh zákona, ktorým sa sprísňujú tresty za opakované alebo zvlášť kruté a surové týranie či utýranie zvieraťa na päť až tri roky. To znamená na sadzbu, kde nie je možné udeliť podmienečný trest.

Zavádzame novú definíciu miesta prístupného verejnosti tak, aby sme ním postihli aj moderné informačné a komunikačné technológie, ako je internet alebo mobilná komunikácia, aby páchatelia, ktorí svoj zločin šíria takýmito prostriedkami, boli potrestaní ešte prísnejšie, a to sadzbou odňatia slobody na päť až osem rokov. A tiež umožňujeme, aby v takých prípadoch, keď je obeťou zviera, ktoré nemá vlastníka, mohli ako poškodení v trestnom konaní vystupovať organizácie na ochranu zvierat, pokiaľ o to písomne požiadajú.

Musím povedať, že bezprostredným podnetom na podanie tohto návrhu je skutočnosť, že uvedené trestné činy sa vyskytujú v mimoriadnom rozsahu, že sa vyskytujú podľa skúseností aktivistov a organizácií na ochranu zvierat stále častejšie.

Zároveň sa stáva už pomaly takmer bežným, že páchatelia takýchto trestných činov svoje konanie zaznamenávajú a tieto záznamy šíria prostredníctvom internetu alebo mobilných telefónov. Napriek veľkej brutalite sa mnohí páchatelia vôbec nedostanú pred súd, najmä ak zviera nemá vlastníka, a teda prakticky niet žalobcu. Ale aj z tých páchateľov, ktorí boli za tieto trestné činy súdení, nebol zatiaľ nikto odsúdený na Slovensku na nepodmienečný trest. Je zrejmé, že dnes platná právna úprava, ale aj súdna prax nemajú dostatočne preventívny a výchovný účinok. Ak by totiž mali takýto účinok, nemohli by sa odohrať nasledujúce príbehy.

Psa, ktorý bol jediným spoločníkom ovdovelého dôchodcu, dvaja páchatelia utýrali tak, že ho povesili za nohy, zaživa mu odrezávali uši, chvost, sťahovali ho z kože. Psík Riki bol vyhladovaný na balkóne niekoľko rokov. Bol postrelený a žil s mnohými brokmi v tele. Šteniatko nechali tri týždne bez jedla a vody. V útrapách pil psík vlastný moč, žral svoju stolicu. Nedokázal stáť na nohách, zdvihnúť hlavu, po prevoze k veterinárovi bol už v kóme, došlo k metabolickému zlyhaniu všetkých orgánov. Neznáma skupina tínedžerov upálila mačku v škatuli s horľavinou. Svojou krutosťou sa verejne pochválili na internete. Podobne svoje konanie na internete zverejnila dvojica páchateľov, ktorí ubili na smrť psa. Jeden z nich bil nič netušiaceho ovčiaka palicou, druhý to nahrával na video a povzbudzoval. Pes nebol agresívny a nestihol sa ani brániť. Dvojica chlapcov sa na jar zabávala tým, že mačku uviazanú o kôl poliali horľavinou a zapálili. Žena chovala v byte 38 psov. Jedenásť z nich bolo v takom zúboženom stave, že ich teraz v útulku dostávajú z najhoršieho. Normálne váži dospelá doga 90 kíl, tieto mali 15 kíl. Keď za sučkou začali chodiť psy, majiteľku to začalo otravovať, niekto z rodiny teda sučku podržal na dvore a ona jej odťala hlavu sekerou. Dvanásťročná tínedžerka surovo kopala psíka na verejnosti. Na frekventovanej ceste ktosi z auta strelnou zbraňou postrelil psíka Edyho, prestrelil mu žalúdok a polícia vyšetruje tento čin ako priestupok proti majetku. Neznámy divák natočil a poslal do televízie video, ako na smrť vyhladovaný psík žerie zranenú kravu. Autor videa to pozoroval, nezasiahol. Sloboda zvierat zachránila sučku jazvečíka znásilnenú človekom. Iný psík bol v ten istý deň nájdený na pokraji smrti, majiteľ ho nechal vyhladovať a dehydrovať. Dvojica dôchodcov chovala v otrasných podmienkach bez jedla a prístrešku sedem psíkov. Psy boli kosť a koža, na krátkej reťazi bez výbehu nevládali chodiť ani štekať. Dvaja z nich krátko po prevoze podľahli stavu a stav ostatných je doposiaľ vážny. Do útulku ktosi v noci natlačil desiatky šteniatok, aby sa ich zbavili. Mnohé do rána zomreli na ušliapanie. Sučku kokeršpaniela drží majiteľka vo vlastných výkaloch, podľa nej je to rodinný miláčik. Deti chceli zo zábavy utopiť psíka, uviazali ho o kameň a polícia podľa vyjadrení pre médiá zistí, či ide o protiprávne konanie. V ten istý deň chcel iný majiteľ tiež utopiť svojho vlčiaka. Vyhladovaného ho uviazal o kameň pri rieke.

Myslím, že stačí. Väčšina z týchto príbehov je len z októbra a novembra tohto kalendárneho roku. Predsa len si ešte pomôžem jedným výrokov z médií: "Odborníci sa obávajú, že násilie voči zvieratám môže časom prerásť do násilia voči ľuďom." Ja pevne verím, že po tom, čo ste počuli, a mrzí ma, že som musela nazhromaždiť toľko informácií skutočne len z krátkeho obdobia, dúfam teda, že po tom, čo ste počuli, už nebude nikto zľahčovať tento návrh ako akýsi výmysel mestských paničiek, ktoré nemajú na starosti nič, len manikúru a svojich domácich maznáčikov.

Náš návrh predkladáme v mene zodpovedných rodičov, v mene všetkých tých, komu záleží na civilizačnom odkaze ďalším generáciám. Tie príbehy, ktoré ste počuli, totiž zďaleka nie sú len príbehmi zvierat. Sú to predovšetkým príbehy ľudí. A rovnako náš zákon je v prvom rade o ľuďoch. O ľuďoch a o charaktere spoločnosti. O ľuďoch a o civilizácii. Je to tiež zákon o našich deťoch. Je to zákon o tom, či naše deti žijú a budú žiť v bezpečnom prostredí, kde je násilie spravodlivo potrestané, ale aj o tom, či ich vzormi budú beztrestní násilnícki "grázli". Najmä a predovšetkým je tento zákon zákonom o tolerancii voči násiliu.

Ľudská spoločnosť sa vo vzťahu k násiliu vyvíja. Od stavu, keď násilie bolo bežným nástrojom na uspokojovanie základných potrieb stále k väčšej citlivosti a k nižšej tolerancii voči nemu. Nie je to vývoj priamočiary, ale v behu tisícročí je tento trend pozorovateľný. Zaoberali a zaoberajú sa tým filozofi, sociológovia, psychológovia. Na to, aby sme porozumeli vzťahu medzi charakterom spoločnosti a toleranciou násilia, hoci aj násilia páchaného na zvieratách, pomôžem si niekoľkými citátmi z eseje od Stevena Pinkera, eseje s názvom Dejiny násilia. Ide o kanadského psychológa, ktorý sa tejto téme venuje. Hovorí teda: V 16. storočí v Paríži bolo obľúbenou formou zábavy sledovať upálenie mačky. Mačku na pódium vytiahli kladkou zavesenú v popruhoch a potom pomaly upaľovali.

Historik Norman Davies píše: Diváci vrátane kráľov a kráľovien sa zachádzali od smiech, keď zviera jačalo od bolesti, zvíjalo sa, ako sa postupne pálilo, a napokon zhorelo na uhoľ. "Dnes by takýto sadizmus bol vo väčšine sveta nepredstaviteľný," hovorí Steven Pinker. Táto zmena senzibility je len jedným z príkladov, zrejme toho najvýznamnejšieho a zrejme najnedoceňovanejšieho trendu. "V dlhých meandroch dejín ubúda násilia. Týka sa to viacerých kategórií veľkosti násilia. Od genocídy po vojnu, od vzbúr po zabíjanie a týranie detí a zvierat. A zdá sa, že ide o svetový trend, aj keď nie homogénny."

Ďalej Pinker hovorí: "Užívame si mier, ktorý dnes máme, pretože ľudia v predchádzajúcich generáciách sa násilia vydesili. A pracovali na tom, aby sa skončilo. A my by sme takisto mali pracovať na tom, aby sa skončilo hrozné násilie, ktoré v našej dobe existuje. Od pravdepodobnosti, že štáty budú páchať genocídy po spôsob, akým sa ľudia správajú k mačkám." Toľko teda autor Steven Pinker.

Nie je teda nijako prehnané súdiť úroveň spoločnosti podľa toho, do akej miery toleruje alebo netoleruje násilie na zvieratách. Nie je nijako prehnané z toho, ako sa ľudia správajú k zvieratám, usudzovať, ako sa správajú voči sebe navzájom. Násilie je totiž iba jedno.

Pred 20 rokmi sa väčšina z nás stala verejnosťou, ktorá sa postavila násiliu na odpor. Násiliu, ktoré bolo motivované ideologicky, teóriou triedneho boja. Dnes sa ale naša verejnosť stavia aj na odpor násiliu páchanému na zvieratách. Práve dnes bola parlamentu doručená petícia s 20-tisícmi podpismi, ktorá do veľkej miery je totožná s naším poslaneckým návrhom. Ja som presvedčená, že musíme byť všímaví ku všetkým prejavom násilia. A nielen si ich všímať, ale musíme dať jasne najavo, že ich odmietame tolerovať. A to aj preto, aby sa násilie znova nemohlo stať legitímnym nástrojom vládnutia.

Ďakujem všetkým, ktorí ste si vypočuli moje argumenty, a ďakujem všetkým tým, ktorí podporia svojím hlasom to, aby sme sa posunuli o krôčik ďalej k lepšej spoločnosti. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby sa ujal slova v úvodnej spravodajskej informácii. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ctená pani kolegyňa, kolegovia, vážený pán podpredseda, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 19. novembra určil za spravodajcu k tomuto návrhu pani poslankyne Tatiany Rosovej, Kataríny Cibulkovej a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku podávam spravodajskú informáciu v prvom čítaní. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovaná právna úprava, ako uvádza dôvodová správa, je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1379 zo 16. novembra 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Navrhujem za gestorský výbor ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. januára 2010 a v gestorskom výbore do 29. januára 2010.

Pán podpredseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, evidujem, pán poslanec, ale musíte sa prihlásiť iným tlačidlom. Dobre. Pán poslanec Rafaj, ja evidujem pána spravodajcu, len ja musím dať priestor všetkým sa prihlásiť, nielen pánovi spravodajcovi. Takže evidujem pána poslanca Rafaela Rafaja a pána spravodajcu Petra Miššíka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prvý má slovo teraz pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani kolegyňa, kolegyne, kolegovia, čo je zvláštne. Málokedy človeka zasiahne slovo navrhovateľa tak, ako ma zasiahlo to, čo hovorila pani poslankyňa. Zvláštne je to preto, že denne vídame v televízii udalosti mučenia, vraždenie ľudí, ale zaujímavé, že keď sa dotkneme našich domácich miláčikov, tak to zasiahne človeka nejako trošku o niečo viac, čo je veľmi zvláštne. To chcem povedať na úvod.

Takže súhlasím s pani kolegyňou, že hovorí o téme, ktorá je výsostne aktuálna. Je priam šialené, čoho sme svedkami niekedy v televíznych novinách, ktoré sledujeme. Ja naozaj mám z toho veľmi nepríjemný pocit, sedím s dospelými deťmi pred televízorom a vidím naozaj ako niekto, nejaký psychopat, sadista upáli mačku, to si natočí na mobil a teraz, toto je zvrátené, to je trestný čin. Problém je, že to ponúkne médiám a tie pokojne bez najmenších problémov v čase, keď to vidia deti, ktoré to môže ovplyvniť, v čase, keď to vidia ľudia, ktorí sú možno narušení a ktorých to povzbudzuje k takýmto činom, to začnú robiť. A preto si vážim tento návrh zákona, pretože tento bude trestať tých ľudí, ktorí umožňujú, aby niekto takéto veci šíril, propagoval, a tým škodil celej spoločnosti.

Ja neviem, ale toto je téma, ktorá by mala zaujímať hlavne tých, ktorí to aj spôsobujú. Sú to aj médiá. Toto je téma, ktorá by nás mala zaujímať všetkých. A vrátim sa k tomu, čo som hovoril v úvode. Ak hovoríme, že nás veľmi trápi, bytostne sa nás dotýka to, keď vidíme, ako sa mučia nevinné zvieratá, ktoré sa nevedia brániť, nevedia hovoriť, ale musím zodpovedne povedať, že zároveň nerobíme takmer nič proti tomu, čo sa bežne v televíziách vysiela, keď trpia ľudia a naozaj máme akoby väčšiu toleranciu voči tomu, čo sa deje voči živému človeku ako voči zvieraťu. Tým absolútne nechcem povedať, že tento návrh je zlý. Ale keď sa zamýšľame nad ním, a ja tvrdím, že je dobrý, mali by sme v budúcnosti rozmýšľať aj nad tým, ako budeme chrániť ľudí, ako sprísnime podmienky aj pre vysielanie takých zverstiev, ktorých sme svedkami bežne v televíznych novinách. Bežne sme svedkami vo vysielaní, nie po desiatej, bežne počas dňa. Kto s tým nemá skúsenosť, nech zdvihne ruku. Tú skúsenosť máme všetci.

Niekomu vadia sexuálne scény, máme nejaké pravidlá, sú tu všelijaké komisie, sú tu, ja neviem akí ľudia, ktorí majú určovať, čo má byť vysielané a čo nemá byť vysielané. Ale ak všetci sledujeme to, čo sa deje denne v médiách, na internete a niečo proti tomu neurobíme, tak všetci sa môžeme cítiť ako spoluvinníci tohto stavu.

Preto vás veľmi pekne prosím, podporme tento dobrý návrh pani poslankyne Rosovej a ja len budem veriť, a teraz to zopakujem, že napriek tomu, že sme opoziční poslanci, napriek tomu, že nás je málo a nevieme presadiť svojou silou tými 76 hlasmi takéto návrhy zákonov, napriek tomu verím, že tento návrh podporíte, aj keď dnes už, a ja to zopakujem, ste, poviem otvorene, nepodporili také návrhy, a boli to všetko návrhy, ktoré zlepšovali prostredie na Slovensku, mali zámer zlepšiť prostredie a život ľudí na Slovensku, napríklad aj rokovací poriadok, ktorý bol, tá novela nepriamych noviel zákonov, ktorú predložil môj kamarát a poslanec Galbavý, ktorá mala jednoznačný cieľ - zlepšiť právne vedomie spoločnosti, aby sa ľudia mohli lepšie orientovať v zákonoch.

Ďalší môj kolega, ktorý navrhol, aby boli postihovaní ľudia, ktorí nechcú dopustiť to, aby ich deti boli vzdelanejšie, aby sa zaradili do spoločnosti. To bol Števo Kužma s jeho novelou Trestného zákona. Ďalej sme tu mali ďalší návrh opozičného poslanca Martina Pada, ktorý hovoril o zlepšení podmienok pri výkone služby obecnej polície. Ani to neprešlo. A nakoniec podľa mňa jeden z najlepších návrhov, čo tu dnes odznel, od Katky Cibulkovej a jej kolegov na ročné zúčtovanie zdravotných poisťovní, zdravotných poistiek. Neviem, kde som, či som, ale cieľom tohto môjho vystúpenia je pripomínať tie veci, pretože, preboha, už si uvedomme, že sme tu na to, aby robili dobré návrhy. A chcem vás pekne poprosiť, aspoň tento šiesty pokus podporte, budeme radi a konečne si urobte čiarku, že jeden jediný návrh zákona prešiel aj z radov opozície. Ďakujem dopredu za vaše hlasovanie.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Miššíkovi za jeho celospoločenský apel. S faktickými poznámkami sa hlási pán poslanec Jozef Rydlo, pani poslankyňa Zdenka Kramplová a pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie spravodajcu. Slovo má pán poslanec Jozef Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja som to počúval veľmi pozorne, čo ste hovorili o tom, ako sa človek správa ku zvieratám, respektíve ako sa k nim správajú niektorí ľudia. Otázka je, či sú to ešte ľudia, ak sa správajú k živočíchom nota bene k psom, mačkám a tak ďalej, tak ako sa správajú. Som za to, aby sa tá tarifa v Trestnom zákonníku, pochopiteľne, odrazila. Ale som zvedavý, či nebudeme viacej trestať človeka, ľudí za to, ako sa zle správajú, ako trýznia zvieratá, a menej budeme postihovať ľudí, ktorí sa zle správajú k vlastným deťom, alebo teda človeka k človeku.

Som za to, aby sme, pochopiteľne, zákonom stíhali ľudí, ktorí nerešpektujú lásku k tomu zvieraťu, ktoré, keď sa stane členom rodiny, tak je členom rodiny. Ale obávam sa, že tento postih, pokiaľ ide o zvieratá, bude silnejší, ako je postih voči niektorým ľuďom. Môžem vám dať príklad z niektorých iných krajín, ako je Slovensko, kde sú omnoho tvrdšie predpisy, ktoré postihujú tých, ktorí sa správajú neľudsky k zvieratám, ako tých, ktorých postihujú neľudsky človeka, ľudí. Inač ja za váš návrh zahlasujem, aby som pravdu povedal. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Zdenka Kramplová. Nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, myslím si, že ste naozaj veľmi vhodne argumentovali, prečo je nutný tento zákon a aj pani poslankyňa tie veci, ktoré otvorila, sú skutočne veľmi vážne. A dovolila by som si jasne prezentovať to, že na jednej strane sa civilizácia dostáva veľmi ďaleko, používame tu nanotechnológie a podobne, ale na druhej strane v páchaní utrpenia a v chápaní utrpenia sa dostávame niekde do stredoveku. A myslím, že je veľmi dôležité pochopiť aj súvislosť medzi páchaním násilia a utrpenia na zvieratách a následného páchania utrpenia na ľuďoch. Väčšinou ľudia, ktorí páchajú násilie na zvieratách, sa neštítia kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností páchať násilie na ľuďoch. A myslím si, že to je to memento, ktoré je tu veľmi vážne a o ktorom by bolo treba hovoriť. Preto pokladám túto tému, ktorú ste, pani poslankyňa, otvorili za skutočne vysoko aktuálnu a veľmi, veľmi vážnu v našej spoločnosti.

Naša spoločnosť je však akoby imúnna voči tomu, čo sa pácha aj na ľuďoch, aj na zvieratách. A nechcem sa opakovať. Ale je to téma veľmi hlboká a bolo by o nej treba viac rozprávať a potom hľadať príčiny aj toho zla a utrpenia, ktoré sa pácha medzi ľuďmi, ktoré si vieme dokázať robiť jeden druhému len preto, že nás to baví a je to niečo možno zaujímavé. Ale to je zvrátená spoločnosť a myslím si, že pred 20 rokmi sme si nemysleli, že sa dostaneme do štádia, keď si niekto bude mastiť brucho na tom, že niekomu druhému ublíži. A to je to memento, ktoré by nás malo podporiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem a teraz posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcem tiež podporiť a uznávam argumenty, ktoré boli uvedené v tomto návrhu zákona, pretože násilie má rovnakú psychickú podstatu, či už ide o násilie medzi ľuďmi, alebo násilie na zvieratách, alebo násilie aj v iných formách. Myslím si, že je dosť nevkusné, pokiaľ sledujeme tie situácie na internete a pokiaľ sa to stáva adrenalínovým nejakým športom mladých ľudí a niekedy sa to stáva aj určitou formou propagácie niektorých portálových médií.

Takže z tohto dôvodu je to aktuálna téma. Myslím si, že si zaslúži podporu aj v trestnom počínaní voči týmto páchateľom, pretože je to výchova ľudí, výchova mladých ľudí a navodzovanie určitej miery únosnosti vzťahov vo všeobecnosti. Takže zákon považujem za aktuálny, dobrý a myslím si, že nájde podporu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Keďže je pokročilý čas, kolegyne, kolegovia, ja skúsim byť veľmi stručný. Áno, pán poslanec Rydlo, ľudia, ktorí sa zle správajú k svojim deťom, zrejme sa zle budú správať celý život aj k zvieratám, ku svojim miláčikom. Všetko to súvisí s tým, čo som hovoril. Ale musím povedať jednu vec. Pokiaľ hovoríme o trestnom práve, tak Trestný zákon, ktorý hovorí o sadzbách, aj Trestný poriadok o tom, ako dostať tých ľudí za mreže, ten postup orgánov činných v trestnom konaní jasne hovorí, ako sa trestajú ľudia a prísne sa trestajú ľudia v zmysle našich platných predpisov, pokiaľ niekto ubližuje deťom. Práve to je cieľ tejto novely Trestného zákona a Trestného poriadku, aby sme dostali do zorného uhla nielen to, že ten človek ubližuje zvieratám, ale aj to, že tí, ktorí šíria tieto veci, a ak ten, ktorý teda chce šíriť takéto veci, tak je to v podstate niečo priťažujúce, za čo sa zvyšuje trestná sadzba. Ďakujem aj za podporu a dúfam, že to poviete aj kolegom a podporia nás, keďže tu nie sú.

Pani poslankyni Kramplovej sa tiež chcem poďakovať možno aj za predkladateľku, pretože tiež pochopila o čo ide. Takisto aj pánovi kolegovi Haleckému. Chcem ale záverom tejto faktickej poznámky povedať, že keďže je tu prázdna sála a naozaj ide o tému, ktorá predpokladám, že trápi určite takmer všetkých, každému do duše nevidím, tak naozaj dúfam, že tento absolútne nepolitický, ale spoločenský, podľa mňa úžasne silný aj citovo, aj mentálne, aj možno ľudskou kvalitou do budúcnosti navrhovaný zákon bude podporený. Ďakujem dopredu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalším do rozpravy a posledným je prihlásený pán poslanec Rafael Rafaj, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predloženému návrhu zákona, a to z viacerých dôvodov, z viacerých príčin a z viacerých uhlov pohľadu. Pretože som osobne presvedčený, že tí, ktorí nás sprevádzali od začiatku civilizácie a ktorých sme sa na začiatku báli, lebo boli silnejší ako my, ale postupne sa stali našimi živiteľmi. Keď sme zliezli zo stromov, dali nám ich vlastné telá a stále dávajú väčšine civilizácie, bohužiaľ, ešte stále. Bez koňa by nebola civilizácia civilizáciou, niektorí hovoria.

Chýba nám ďalšie. Chýba nám jednoducho zmluva so zvieratami na civilizačnej úrovni po tom, ako sme postúpili v technológiách ďalej a už ich nepotrebujeme. V podstate ich potrebujeme len na vlastnú obživu. Aj tam sa, bohužiaľ, pácha násilie a tí, ktorí sú vegetariáni a odmietajú páchať násilie a radšej jedia rastlinnú stravu, by vám o tom vedeli rozprávať, ale nechcem robiť týmto spôsobom propagáciu vegetariánstva. To je osobná vec a rozhodnutím každého jedinca. Ale aj budúcnosť ukáže, že postupne táto diskusia bude mať pokračovanie, pretože raz tento svet dospeje aj do takého štádia vývoja, že sa bude hromadne pýtať, či hromadné zabíjanie na prospech plnenia mrazničiek domácností alebo hypermarketov je to správne a či nás neuživí táto planéta aj iným spôsobom.

Bohužiaľ to násilie, ktoré sa pácha na zvieratách a ktoré dokonca môže robiť potešenie tým, ktorí buď takéto násilie sami organizujú a ešte ho aj zaznamenávajú a aj šíria ďalej, neznesie iné prirovnanie alebo označenie ako zvrhlé. Prvé, čo nám napadne, je, že je to hyenistické. Vidíte, tie zvieratá s nami žijú v asociáciách. Aj tie nadávky boli najskôr rôzne zvieracie, hoci si to nezaslúžili, pretože ja, keď vonku prší, nie som presvedčený, že to je pod psa.

Takže mnohé rezervy máme aj vo výchove a vo vzdelávaní. Určite aj v prístupe, ako hovoril aj predrečník v školskom systéme, v riešení zobrazovania násilia v médiách. Áno, jedna európska smernica hovorí, že násilie sa nemá zobrazovať, pokiaľ ide pri spravodajstve. Sú také násilné činy, ktoré môžu vzbudzovať nedôstojné zobrazovanie človeka. Sú to rôzne tie krvavé scény, poznáte to. Ide o prekrytie zväčša iba tej kaluže krvi a poprípade upozornení. Akosi násilie takéhoto typu sa stalo súčasťou civilizácie. Ale asi je to daň, ktorú musíme platiť, pretože táto civilizácia jednoducho potrebovala vraždiť tých druhých, aby si získala svoj životný priestor. A niečo z toho zvieracieho v úvodzovkách zostalo aj v nás.

A preto skutočne úprimne vítam návrh predkladateľov riešiť to, čo je aktuálne, a to nie je už len predmet a spôsob. Predmet, teda samotné násilie. V tomto prípade to odsúvané marginalizované násilie na zvieratách, lebo mnohí si povedia, veď ide len o nejaké nemé tvory, ale čo je potrebné si všímať súčasne, je aj spôsob, na ktorý poukazuje, a to je zaznamenávanie a ďalšie šírenie cez takzvané slobodné médiá alebo iné elektronické nosiče, ktoré hromadne môžu buď navádzať na schvaľovanie, alebo nedôstojné vnímanie násilia a ohrozovať, povedzme, aj mravný život a vývoj detí. Pretože, bohužiaľ, v tej prvej časti, pokiaľ som pozorne počúval a aj mám odsledované, bohužiaľ, z médií to snímanie násilia, toho sa dopúšťajú často aj Trestným zákonom nepostihnuteľné osoby.

Takže v tomto prípade určite ešte budú rezervy zamýšľať sa aj nad riešením tejto skutkovej podstaty, pretože tá je zrejme najviac bolestná, pokiaľ vnímame túto skutočnosť z ľudského hľadiska, že mladý človek ešte nevyzretý, v podstate je schopný takéhoto správania voči zvieratám, a dokonca sa na tom baví. Má z toho zábavu, má z toho žart. A potom, keď príde na riešenie, tak mnohí rodičia sa ešte zastanú takýchto detí a neuvedomujú si, že vlastne tu niekde je gro akéhosi potenciálneho návyku na možné neskoršie páchanie podstatne horších trestných alebo násilných činov.

Čiže treba postihovať určite úmysel. Úmysel, ktorý tu je. A verím, že pokiaľ sa nám podarí prelomiť to hlasovanie podľa pravej a ľavej časti tejto rokovacej sály, bohužiaľ, tak určite urobíme posun niekde dopredu. Myslím si, že predovšetkým vo svojom vlastnom morálnom vedomí a cítení, pretože myslím si, že tuná nemôže ísť o naťahovanie sa, či ide o koaličný, alebo opozičný názor, alebo návrh. Jednoducho toto je téma, ktorá nás všetkých musí spojiť a, samozrejme, vyvinúť aj spoločenský tlak ďalej, pretože médiá, bohužiaľ, žijú z násilia.

Dnes máte bežné témy diplomových prác - násilie zobrazované v médiách. Máte tam násilie na ženách, násilie na deťoch, ale väčšinou to skončí len pri tých teoretických úvahách. Zaznamenávame niečo, možno na odbornej úrovni, ale nie sme schopní posunúť spoločenské vedomie ďalej, bohužiaľ. Jednoducho aj televízne diskusie, ktorých sa zúčastňujeme, tiež dobre viete, mnohí z vás chodia pravidelne, že redaktor vám hneď na začiatku poradí, aby trošku tiekla krv. Divák to má rád.

Takže je to široký komplex, ktorý je niekde tu v spoločnosti, nejakého latentného násilia, agresivity, ale to, čo je najhoršie, to je tá zvrhlosť potešenia z tohto násilia. Boli doby, keď, bohužiaľ, jeden kmeň útočil na druhý a zabíjal zvieratá preto, aby mohol prežiť, ale robiť skutočne v 21. storočí z utrpenia možno biznis, možno sledovanosť, zábavu, to je naozaj už za hranicou akejkoľvek ľudskosti.

A ešte posledná poznámka, aby som nevyčerpal celkom vašu pozornosť, keďže o chvíľu končíme. Sú to napríklad rozprávky. To je vďačná téma, ktorá súvisí, nemyslím teraz na Dobšinského, pán kolega. Myslím napríklad na Pokemónov, myslím na niektoré japonské rozprávky, kde boli zaznamenané strobické efekty, kde je násilie a pokriky, prepytujem, zabijem ťa, ty sviňa a podobne. Čiže áno. Na jednej strane vítam a podporím to riešenie, ktoré máme, ktoré je čiastkové a ktoré je niekde na špici toho spoločenského reťazca a našej, povedzme, zákonodarnej iniciatívy, ak chceme upravovať legislatívny rámec. Ale poďme potom postupne aj pod tú hladinu toho mora, kde všade je skryté to násilie. A možno do budúcnosti riešiť komplexným prístupom aj všetky tie súvisiace negatívne javy, ktoré sa týkajú násilia. A v tomto prípade aj násilia páchaného a krutosti na zvieratách. A moje osobné presvedčenie je, že pokiaľ teda sme prírode priznali isté práva a chceme mať čistý vzduch, čistú vodu, myslím si, že sme dospeli aj do štádia, aby sme priznali základné práva aj zvieratám. Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP