T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Panie poslankyne, poslanci, pán minister, otváram deviaty rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán predseda výboru Jozef Halecký, Sergej Chelemendik, Ľuboš Micheľ, Anna Szögedi, Jarmila Tkáčová.

Pán minister je tu, spravodajca je tu, takže môžeme pokračovať v rokovaní o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010.

Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Ľubomír Petrák, Zdenka Kramplová, Zoltán Horváth.

Ale podľa rokovacieho poriadku o slovo požiadal predkladateľ pán minister. Nech sa páči, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som zareagovať ešte v rámci rozpravy na viaceré spomenuté fakty.

Pôjdem nie v nejakom špeciálnom poradí, takže začnem samosprávami. V roku 2010 samospráva zaznamenáva pokles v daňových príjmoch predovšetkým z dôvodu výpadku dane z príjmu fyzických osôb. Oproti očakávanej skutočnosti roku 2009 výpadok predmetnej dane predstavuje cca 134 mil. eur, z toho pripadá na obce 100 mil. eur a na VÚC 34 mil. eur. Čiastočnej eliminácii tohto výpadku napomôže prijatá novela zákona o daniach z príjmov v októbri 2009 v rozsahu zhruba 44 mil. eur, z toho na obce 33 mil. eur a VÚC 11 mil. eur. Ministerstvo financií vývoj daňových príjmov územnej samosprávy a dopady finančnej a hospodárskej krízy na ich rozpočty intenzívne monitoruje, a to aj v spolupráci s republikovými združeniami územnej samosprávy. Na spoločných rokovaniach došlo k zhode o potrebe hľadať riešenia výpadku dane, najmä v roku 2010. A o definitívnej forme a výške pomoci v rokoch 2009 a 2010 sa v súčasnosti ešte stále rokuje. Ale určite nájdeme riešenie.

Vrátim sa ešte naspäť, pretože aj jednou z tém rozpravy bolo, aká bola konsolidácia v roku 2006. Rozpočet verejnej správy na rok 2006 bol schválený s deficitom na úrovni 4,2 % HDP vrátane vplyvu 2. kapitalizačného piliera, čo bol oproti schválenému rozpočtu na rok 2005 medziročný nárast 0,8 %. Aj napriek tomuto nezodpovednému rozpočtovaniu zo strany súčasnej opozície skončilo vďaka tejto vláde hospodárenie v roku 2006 na úrovni 3,5 % HDP. Nižšia skutočnosť oproti schválenému rozpočtu bola dosiahnutá aj napriek nutnosti v druhej polovici v roku 2006 riešiť nedofinancovanie mnohých oblastí. A to je práve aj jedna z tých dier, ktoré som spomínal už viackrát. A môžem ich aj upresniť. Napr. to bolo rozhodnutie Ústavného súdu vo veci prehodnotenia invalidných dôchodkov s dopadom 340 mil. Sk, zabezpečenie nekrytých investičných stimulov v objeme 851 mil. korún, riešenie následkov povodní z minulých rokov v sume 650 mil. korún, oddlženie ŽSR a Slovenského vodohospodárskeho podniku v celkovej výške 20 mld. Sk, pre ministerstvo kultúry dokončenie Slovenského národného divadla, oddlženie Slovenského rozhlasu z rokov 2005 v sume 430 mil. korún, pre ministerstvo dopravy zníženie straty vo verejnom záujme v objeme 1,6 mld. korún, splátka úverov za dlh prevzatý od Železníc Slovenskej republiky, Metra Bratislava, a. s., Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik, v sume 1,4 mld. korún a pre Sociálnu poisťovňu potreba zvýšeného transferu zo štátnych finančných aktív na vykrytie 2. piliera o 1,6 mld. korún. Čiže takto ste nám odovzdávali krajinu. Viackrát tu totižto bolo skloňované, v akom dokonalom stave verejných financií sme ju preberali.

Kto navrhol, že DPH nie je oprávnený výdavok. Otázka oprávnenosti výdavkov v rámci fondov Európskej únie určených na podporu poľnohospodárstva bola upravená v rámci negociácií medzi členskými štátmi Európskou komisiou k príslušným nariadeniam počas rokov 2004 a 2005 a vo finále prvého polroka 2006. Čiže pri kritike, myslím, že to bol pán Farkas, ako bola nastavená DPH, tak by si mal pán poslanec spomenúť, kto a ako to nastavoval.

Ďalej tu bolo povedané, že máme o 775 mld. viac. Tak to mi nie je teda celkom jasné, to bol konkrétne pán Mikloš, ako je možné porovnávať výdavky sektora verejnej správy, ktoré mala k dispozícii minulá a terajšia vláda. A tvrdí, že súčasná vláda má k dispozícii oveľa viac peňazí ako minulá bez poznania hlbších súvislostí a častí, z ktorých vlastne verejný sektor pozostáva. V tejto súvislosti len pripomínam , že sektor verejnej správy je tvorený zdravotným a sociálnym zabezpečením, rozpočtami samospráv a samospráva nie je súčasťou vlády, samospráva hospodári samostatne.

Ak by sme sa bližšie pozreli na oblasť len štátneho rozpočtu, na ktorý vláda vplyv má, tak uvidíme, že oproti roku 2006 rastú výdavky štátneho rozpočtu na rok 2010 o 160 mld. Sk a rast výdavkov v uvedenom období je spôsobený hlavne nutnosťou rozpočtovania transferu pre Sociálnu poisťovňu zo štátneho rozpočtu v objeme 43 mld. korún, rastom výdavkov na odvody do rozpočtu EÚ (10 mld. korún). A okrem toho významne rastú aj disponibilné zdroje smerujúce do kapitol zo strany Európskej únie vrátane príslušného spolufinancovania na úrovni 62,5 mld. korún. Samotné výdavky štátneho rozpočtu narástli oproti bývalej vláde vo významnejšej miere výhradne v rezortoch, ktoré zabezpečujú absolútne priority súčasnej vlády. V ministerstve zdravotníctva rástli výdavky na poistné platené štátom na základe zvýšenia percenta platby štátu o 14,5 mld. korún, v ministerstve školstva trvale rastú výdavky na vzdelávanie (rozdiel 10 mld. korún). A v rámci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny rastú výdavky na podporu sociálne slabých skupín obyvateľstva, najmä dávky (objem 9 mld. korún). Takže odpoveď na vašu otázku, kde sú tie peniaze, je, že tak tu sú.

Platy učiteľov. To bola tiež jedna z veľkých tém. Do roku 2005 sa rozpočtoval rast platov len na úrovni medziročnej valorizácie. A zároveň bol počet zamestnancov regionálneho školstva medziročne znižovaný paušálne o 3 %. Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zlepšiť spoločenské a ekonomické postavenie pedagogických zamestnancov a zabezpečiť ich stabilitu, čo sa prejavilo zastavením každoročného znižovania počtov. Súčasne sa vláda vo svojom programovom vyhlásení zaviazala dosiahnuť priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v hospodárstve. Kým v roku 2004 dosahoval priemerný plat pedagogického zamestnanca regionálneho školstva sumu 489 eur, čo bolo zhruba 93,1 % priemernej mzdy v hospodárstve, v roku 2009 je pre pedagogických zamestnancov regionálneho školstva rozpočtovaný priemerný plat v sume 789 eur, čo je 106,4 % z očakávanej priemernej mzdy v hospodárstve. V nadväznosti na prijatý osobitý postup pri zvyšovaní platov pedagogických zamestnancov regionálneho školstva vzrástol medziročne plat pedagogických zamestnancov v roku 2007 o 7,8 %, v roku 2008 o 9,49 % a v roku 2009 o 10,54 %. Aj napriek hospodárskej kríze je aj v roku 2010 pre pedagogických zamestnancov regionálneho školstva zabezpečený medziročný rast platov pedagogických zamestnancov regionálneho školstva na úrovni 2,2 % a rozpočtovaný plat v sume 806,62 eur predstavuje 105,2 % priemernej mzdy v hospodárstve predikovanej na rok 2010. A ešte jedna poznámka k platom učiteľov v porovnaní s platom zamestnanca vo verejnej správe, aj z takéhoto uhla to bolo analyzované: Kým v roku 2006 plat učiteľa predstavoval len 95,7 % platu verejného zamestnanca, v roku 2010 sa tento podiel na základe aktívnej podpory tohto sektora zvýšil až na 99,2 %, to znamená, že plat učiteľa počas našej vlády rástol rýchlejšie ako priemerný plat zamestnanca vo verejnom sektore.

K otázke úpravy počtu zamestnancov v regionálnom školstve nie je možné sa vyjadrovať bez poznania skutočného vývoja jednotlivých parametrov v školstve. Vývoj od roku 2005 zaznamenal pokles skutočného počtu zamestnancov regionálneho školstva zhruba o 8 300 osôb. Uvedený skutočný vývoj sa však v plnej miere nepremietol do rozpočtov rokov 2006 až 2009, čoho dôsledkom bolo každoročné neplnenie rozpočtovaných stavov, a to priemerne na úrovni 2 900 ľudí. Na základe skutočného trendu v minulých rokoch došlo v návrhu rozpočtu na rok 2010 iba k zreálneniu počtov na dosahované skutočnosti. Zreálnenie počtov malo vplyv aj na výšku normatívnych výdavkov. Uvedenými krokmi nedochádza k podfinancovaniu ani výdavkov na regionálne školstvo. Taktiež nie je pravdou, že medziročne dochádza k poklesu normatívu na žiaka, pretože rozpočtované výdavky zabezpečujú jeho rast na úrovni 3 %.

Počty kilometrov diaľnic. Za obdobie od roku 1998 až po prvý polrok 2006 bolo odovzdaných do užívania 250 km diaľnic a rýchlostných ciest. V období od druhého polroka 2006 až po prvý polrok 2010 bude odovzdaných do užívania 230 km diaľnic. A do konca roka sa predpokladá odovzdať do užívania až 262 km diaľnic. Z uvedeného vyplýva, že za súčasnej vlády sa za jedno volebné obdobie odovzdá do užívania viac diaľnic a rýchlostných ciest, ako dokázala predchádzajúca vláda počas dvoch volebných období.

Fungovanie polície. Tiež tu bola položená otázka, aj keď som to už rozanalyzoval, do ktorých sektorov presne smeroval ten váš vykalkulovaný nárast prostriedkov, ktoré má k dispozícii táto vláda oproti minulej, a že to neposkytuje žiadne skvalitnenie služieb. Ako jedno z príkladov bolo uvedené, že nefunguje ani polícia lepšie. Tak poďme trošku na štatistiku a na nejaké fakty. Ministerstvu vnútra sa podarilo úspešne zvládnuť prístupový proces i samotný vstup Slovenska do schengenského priestoru, pružným splnením požadovaných bezpečnostných podmienok dosiahnuť zrušenie vízovej povinnosti s USA, zmodernizovať a dať do súladu s európskymi smernicami prakticky celú dokladovú agendu, nové pasy s biometrickými údajmi, nové občianske preukazy, vodičské preukazy. A končia sa aj práce na novom technickom preukaze vrátane nových služieb pri vybavovaní dokladov, ktoré odbúravajú zbytočnú byrokraciu ako napr. informačné SMS správy pre nových držiteľov dokladov a podobne. Ministerstvo vnútra zásadne, doslova revolučne, zmenilo systémy odmeňovania policajtov, hasičov a horských záchranárov. Zároveň hasičov a horských záchranárov začlenilo do rovnakého systému sociálneho zabezpečenia, v akom fungujú policajti. Pritom tzv. osobitý účet sa podarilo ekonomickými efektívnymi opatreniami zmeniť z pôvodne výrazne deficitného na prebytkový, čo znamená, že už nie je potrebné ho podporovať prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Ako vyplýva z oficiálnej štatistiky, počas prvých troch rokov pôsobenia pána Kaliňáka vo funkcii sa podarilo výrazne znížiť celkovú kriminalitu na Slovensku, ako aj všetky druhy trestnej činnosti. Čiže vo všetkých porovnaniach, ktoré poviem, sa vzťahujú na obdobie rokov 2002 až 2005 v porovnaní s rokmi 2006 až 2009, majú celková kriminalita pokles o 18,49 %, násilná trestná činnosť pokles o 35,29 %, mravnostná trestná činnosť pokles o 7,06 %, krádeže vlámaním pokles o 34,2 %, krádeže ostatné pokles o 14,12 %, majetková trestná činnosť pokles o 20,47 %, ekonomická trestná činnosť pokles o 8,28 %. Taktiež sa dosiahli pozitívne výsledky v znižovaní počtu úmrtí. V roku 2009 je zatiaľ evidovaných o 150 úmrtí menej, ako tomu bolo v roku 2008, pričom rok 2008 bol z hľadiska počtov vyhodnotený zatiaľ ako najlepší. Čiže nie je pravda, že by sa to nikde neprejavilo. Svedčia o tom aj oficiálne štatistiky.

Investície boli jedným z ďalších bodov. Za obdobie od roku 2002 do prvého polroku 2006 vláda schválila podporu investičných projektov priamou formou zo štátneho rozpočtu v celkovej sume 736 mil. eur. Spolu podporila predchádzajúca vláda vytvorenie 8 523 pracovných miest. Pomoc sa sústredila na podporu veľkých investičných projektov, ako bola KIA, MOBIS, Peugeot a Ford. Jedno pracovné miesto bolo podporené sumou 86 368 eur. Od 1. júla 2006 súčasná vláda doteraz schválila podporu takmer 50 investičných projektov priamou formou zo štátneho rozpočtu vo výške ale už len 332 mil. eur. Spolu podporila vytvorenie 17 459 pracovných miest. A jedno pracovné miesto sme tak podporili sumou iba 19 015 eur. Z uvedeného porovnania vyplýva, že súčasná vláda schválila podporu investičných projektov efektívnejšie, keď za menej ako polovicu vynaložených zdrojov zo štátneho rozpočtu podporila vznik viac ako dvojnásobného počtu nových pracovných miest, pričom výška priamej investičnej podpory na jedno pracovné miesto bola nižšia o 67 000 eur.

Sociálna inklúzia. Návrh rozpočtu pre sociálnu inklúziu pre rok 2010 reaguje na reálny vývoj čerpania jednotlivých dávok v roku 2009. Nevychádza teda priamo zo schváleného rozpočtu na rok 2009. V porovnaní s očakávanou skutočnosťou ministerstva financií v roku 2009 predstavuje návrh rozpočtu zvýšenie úrovne rozpočtovaných prostriedkov, ktoré v programe Sociálna inklúzia celkom predstavujú nárast o 6,88 %. A teda zabezpečuje nielen nominálny rast, ale aj reálny rast po započítaní predpokladanej inflácie. Rozpočtovaná úroveň prostriedkov tak vytvára postačujúci priestor na zabezpečenie valorizácie dávok podľa jednotlivých valorizačných mechanizmov. V rámci uvedeného programu predstavuje medziročná zmena pri dotknutých typoch dávok v roku 2010 v porovnaní s očakávanou skutočnosťou v roku 2009 nasledovný rast: pomoc v hmotnej núdzi rast o 14,4 %, v kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažko zdravotne postihnutých rast o 17,37 %. Taktiež je potrebné poznamenať, že už pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2009 sa predpokladal výrazný rast potrieb výdavkov na sociálnu inklúziu oproti očakávanej skutočnosti v roku 2008. Celkové výdavky na sociálnu inklúziu medziročne oproti skutočnosti v roku 2008 narástli v schválenom rozpočte v roku 2009 o 19,89 %. V tom výdavky na pomoc v hmotnej núdzi narástli až o 32,34 %. A na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažko zdravotne postihnutých dosiahli nárast o 26,33 %. Predpokladané výdavky na starostlivosť ohrozených detí narástli o 7,36 %. V oblasti sociálnej inklúzie by som vás rád upriamil na skutočnosť, že v období rokov 2004 až 2006 bol rozpočet v tejto oblasti umelo nadhodnocovaný. Vytvárala sa tam tzv. známa vata, a to najmä v oblasti sociálnych dávok a príspevkov. V roku 2004 bolo skutočné čiže naozajstné čerpanie kapitoly o 6,5 mld. nižšie v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2004. Z toho 5,6 mld. Sk vtedajších pripadalo na sociálne dávky a príspevky. Obdobná situácia bola aj v roku 2005. Skutočné výdavky kapitoly boli o 4,8 mld. korún nižšie v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2005. Z toho 3,7 mld. pripadalo na sociálne dávky a príspevky. Pri rozpočtovaní dávok je nevyhnutné brať do úvahy vývoj čerpania výdavkov pre jednotlivé dávky.

Rozpočet prostriedkov pre dávku v hmotnej núdzi, ktorá tvorí viac ako 90 % pomoci v hmotnej núdzi, zohľadňoval pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2009 predpoklad priemerného počtu poberateľov dávky, o ktorom ministerstvo práce uvažovalo vo výške 188 852 osôb. Skutočný počet dosiahol v septembri roku 2009 výšku 169 000 osôb. A ministerstvo financií predpokladá, že do konca roka môže ich počet dosiahnuť 190 000. Pri takomto vývoji dosiahne priemerný počet poberateľov v roku 2009 celkom 167 261 osôb. Ministerstvo financií predpokladá pre rok 2010 zvýšenie priemerného počtu poberateľov dávky v hmotnej núdzi na 191 500 osôb, v ktorom by sa mal premietnuť v jednotlivých mesiacoch stav fyzických osôb v závislosti od vývoja nezamestnanosti a ukončenie poberania dávky v nezamestnanosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu roku 2010 sa očakáva mierne oživenie ekonomiky, skutočnosť, že nie všetci nezamestnaní musia byť poberateľmi dávky v nezamestnanosti, ako aj skutočnosť, že nie všetci prejdú na poberanie dávky v hmotnej núdzi, ministerstvo financií neuvažuje s výrazne razantným rastom počtu poberateľov tejto predmetnej dávky. V prípade kompenzácie ťažko zdravotne postihnutých ministerstvo financií zohľadnilo predpoklad vývoja počtu poberateľov podľa ministerstva práce v počte 212 190 osôb, pričom očakávaná skutočnosť sa podľa odhadov ministerstva financií bude pohybovať na úrovni 205 000 poberateľov.

Výška výdavkov rozpočtovaných každoročne na poskytovanie starostlivosti o ohrozené deti je stanovovaná a priebežne aktualizovaná priamo ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny na základe reálnych potrieb. Nejde pritom o klasické dávky poskytované priamo ohrozeným skupinám obyvateľstva, ale o transfery poskytované štátnym detským domovom, neštátnym zariadeniam poskytujúcim ústavnú starostlivosť deťom, mimovládnym organizáciám na prevenciu a platby poskytované náhradným rodinám starajúcim sa o dieťa.

Podpora rodiny. Samostatnou časťou programu Sociálna inklúzia je podpora rodiny, ktorá rastie v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2009 v roku 2010 o 2,77 % a v porovnaní s očakávanou skutočnosťou tohto roka dokonca o 3,77 %. A teda nie je pravdou ani to, čo ste tvrdili, že rozpočet na podporu rodiny reálne nerastie. Podpora rodiny zahŕňa v sebe tieto hlavné tituly: poistné platené štátom na dôchodkové poistenie za zákonom určené kategórie osôb, prídavok na dieťa, ktorý v porovnaní s jeho predpokladaným skutočným čerpaním v roku 2009 je zvýšený o 3,86 % a zabezpečuje zákonnú valorizáciu vo výške životného minima. Rodičovský príspevok medziročne rastie o 1,87 %, čím by malo byť zabezpečené pokrytie príspevku v rozsahu pripravovanej zmeny zákona o rodičovskom príspevku s predpokladanou účinnosťou od 1. januára 2010. Príspevok na starostlivosť o dieťa je zavedený od roku 2009 súčasnou vládou. A pre jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa vrátane príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, ako i pre jednorazový príspevok rodičom, ktorým sa narodili tri alebo viac detí alebo dvojčatá a viac detí súčasne, je v rozpočte pre rok 2010 v porovnaní s rokom 2009 zabezpečené zvýšenie o 6,73 %.

Miera chudoby a sociálne služby. Riziko chudoby počítané z údajov celoeurópskeho prieskumu SILC v roku 2007 kleslo, kým v roku 2008 veľmi mierne vzrástlo. Neznamená to však, že na Slovensku je viac chudobných, ale to, že sa životná úroveň nízkopríjmových občanov znížila. Ide o relatívny ukazovateľ, koľko ľudí má príjmy nižšie ako medián. Priemerná aj mediánová mzda v roku 2008 ešte výrazne narastala. Príjmy niektorých nízkopríjmových skupín obyvateľov závisia skôr od vývoja životných nákladov než od vývoja miezd. Preto mohol dočasne narásť podiel tých, ktorí zarábali menej, ako je medián, aj keď ich príjmy v absolútnom vyjadrení rástli.

Dlh. Roku 2008 bol hrubý dlh verejnej správy na úrovni 20,7 % HDP, čo bol spomedzi krajín EÚ, dvadsaťsedmičky ôsmy najnižší dlh. V porovnaní s krajinami V-4 bol verejný dlh Slovenska najnižší. Priemerný dlh verejnej správy krajín EÚ, 27 bol na úrovni 61,5 % HDP, čo je viac ako dvojnásobok hodnoty na Slovensku. Uvedená výška dlhu vytvára priestor na realizáciu proticyklickej fiškálnej politiky, ktorú sme aj v roku 2009 aplikovali, ako som už viackrát spomínal, všetky relevantné inštitúcie sú v úplnej zhode v tom, že toto bola adekvátna reakcia na krízu. Predpokladaný nárast dlhu v roku 2009 súvisí výlučne s vplyvom krízy na slovenskú ekonomiku. V roku 2009 bude dlh na úrovni 34 % oproti priemeru EÚ, dvadsaťsedmičky na úrovni 73 %, eurozóny dokonca na úrovni 78 %. A poskočili sme aj v rebríčku, už je len päť krajín, ktoré sú na tom lepšie v rámci EÚ. V roku 2010 bude dlh na úrovni 39 % oproti priemeru EÚ, 27 na úrovni 80 %, eurozóny na úrovni dokonca 84 %. A v roku 2011 bude dlh na úrovni 42 % oproti priemeru predpokladanému EÚ, dvadsaťsedmičky na úrovni 84 %, eurozóny dokonca na úrovni 88 %. Čiže keď si pozriete gradient nárastu dlhov priemerných v rámci EÚ, dvadsaťsedmičky, tak uvidíte, že na Slovensku je tento nárast pomalší. Čiže nie je pravda, že by nárast nášho dlhu bol nejakou anomáliou, práve naopak, áno, narastá dlh vplyvom krízy, ale pomalšie, ako je priemer Európskej únie. A tým pádom, samozrejme, niektoré krajiny sú na tom podstatne, podstatne horšie, najmä krajiny, ktoré nám tu boli dlho dávané za vzor. A to sú pobaltské krajiny a Írsko. V rokoch 2010 až 2012 sa očakáva stabilizácia hrubého dlhu verejnej správy, pričom naše ambiciózne konsolidačné ciele v rozpočte prispejú k tomu, že pomer dlhu k HDP začne od roku 2011 už klesať. Takže tu máte jasný dôkaz, že nárast dlhu na Slovensku nie je žiadnou anomáliou vyskytujúcou sa výlučne na Slovensku a nikde inde, ale najmä že tou príčinou je globálna kríza, a nie súčasná vláda. Navyše tempo rastu dlhu na Slovensku je nižšie ako nárast priemerného zadlženia európskej dvadsaťsedmičky.

A ešte by som si v súvislosti s dlhom dovolil pozrieť trošku do histórie. A rád by som vám pripomenul, ako ste sa správali vy voči dlhu. Považujem za dôležité spomenúť všetky vaše privatizačné príjmy, pretože pri posudzovaní dlhu sa veľmi podrobne skúma aj výška aktív vlády. V podmienkach Slovenska na základe krokov minulej vlády sa vypredalo skoro už všetko, všetky aktíva cenné, najmä tie najcennejšie. Keby ste si náhodou mysleli, že to nesúvisí s dlhom, tak vás veľmi rád vyvediem z omylu. Aj pri skúmaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií sa skúma, akými aktívami disponuje štát. Čím viac aktív štát má, tým lepšia je jeho pozícia. Takisto to funguje aj pri bežnom občanovi. Je úplne jednoduché a zrejmé, že čím viac občan vlastní kvalitných aktív, tým je jeho dlhodobá udržateľnosť osobných financií lepšia. Prečo? Lebo sú to peniaze, síce skryté v podobe aktív, ale peniaze. Takže netvárme sa, že vaše bezhlavé amatérske výpredaje kvalitných štátnych aktív nesúvisia s dlhom. Takto ste tiež zadlžili štát. A môžem si ja položiť otázku, kde sú tie peniaze.

A by som vám to trošku číselne zrekapituloval. Za obdobie vašich vlád, budem hovoriť v slovenských korunách, čiže predstavuje nominálny nárast dlhu 240 mld., privatizácia, len hlavné, najväčšie projekty alebo kauzy, 280 mld., zo skrytého zadlženia, ktoré vám môžem dopodrobna vymenovať, ale poviem vám len to najväčšie, ktoré tvorí aj tak najväčšiu časť sumy, zadlženie Národnej diaľničnej spoločnosti 16 mld., prevzatie záväzkov ŽSR do dlhu 19 mld., zrušenie pohľadávky voči Kohéznemu fondu, nepotvrdená oprávnenosť, to bola fikcia, ktorú ste si zaviedli v rozpočte na rok 2006, ale ste vedeli, že to sa proste nikdy realizovať nebude, to bola naozaj fiktívna pohľadávka, 3,3 mld. Takto keby som pokračoval ďalej, a to sú menšie sumy, je to ďalších 60 mld. čiže spolu 600 mld. A to je teda naozaj masívna suma, keď si pozriete absolútne číslo alebo absolútny objem súčasný verejného dlhu. A k tomu by som ešte mal po správnosti pripočítať neefektívnosť privatizácie, pretože som presvedčený, že tie vzácne aktíva, ktoré štát kedysi vlastnil, ste predali pod cenu. Nie je to možné kvantifikovať presne, len nejakým odhadom. Ja to odhadujem osobne na 200 mld., ale to nie je podstatné, už aj tých 600 mld., čo je preukázateľné, stačí. A na podporu tohto môjho tvrdenia použijem len príklad jednej privatizácie. A to sú Slovenské elektrárne. To je podľa mňa úplne najviac zbabraná privatizácia, ktorú ste zrealizovali, a, ako som už povedal v minulosti, šmatlavá. Za 32 mld. predať aktíva, ktoré majú hodnotu 150 mld., to je naozaj v úplne inej lige, aj keď vy tu stále skloňujete nejaké emisie, toto je z úplne iného vesmíru, absolútny amaterizmus. A vrátim sa napr. aj k privatizácii Slovenského plynárenského podniku, kde veľmi neradi počúvate aj tú tému kurzového rozdielu. A všelijaká demagógia už na to bola povedaná. Ale niečo, čo sa volá kurzová doložka, v rámci zmluvy je úplne bežný štandard, a v čase veľkej volatility kurzov, aký vtedy bol, neaplikovať toto najjednoduchšie pravidlo, ktoré býva v bežných aj zmluvách medzi fyzickými osobami, nie na takej úrovni, ako je, že štát pre verejnosť z najvzácnejších aktív, aké má, nedal ju tam a prerobil tak 7,5 mld. korún, to je tiež teda veľký úspech.

Ďalej sa tu skloňoval v rámci rozpravy 2. pilier. K tomu poviem len toľko, že podľa všetkých analýz, ktoré som ja videl, ste sa prepočítali. Ten výsledok je úplne iný, ako ste očakávali. A tá záťaž, ktorú musia verejné financie znášať, je oveľa väčšia, než sa predpokladalo. Dôkazom toho je aj to, že ste vždy tvrdili, že peniaze, ktoré ste z privatizácie odložili do štátnych finančných aktív na vykrývanie deficitu vytváraného 2. pilierom, budú postačovať na vykrývanie tohto deficitu do konca roku 2010. Aká je realita? Nestačili ani do konca roku 2009. (Hlas z pléna.) Šafárili? Pán Štefanec, vy ste zle nastavili ten pilier, to nie je o šafárení. Ten 2. pilier vyčerpal oveľa viac peňazí, ako ste si vy v tých pôvodných výpočtoch napočítali. Prečo? Pretože ste si to napočítali zle, preto, že aj ministerstvo financií tvrdilo, že to nastavenie piliera v úvode malo byť iné. Ale ja neviem, akým záhadným spôsobom to vláda nakoniec prehlasovala úplne v inej podobe. A ten pilier je oveľa, oveľa väčšou záťažou, ako ste vy vtedy počítali.

Zdravotníctvo. A sa pýtate, kde skončili vyššie verejné príjmy, ktoré priniesol hospodársky rast. Jednou z najdôležitejších oblastí je zdravotníctvo. Od roku 2006 sme výrazne zvýšili zdroje zdravotníctva, z 3,6 mld. eur v roku 2006 na 4,6 mld. eur v roku 2009 a očakávaných 4,9 mld. v budúcom roku, teda za štyri roky o 37 %. Veľmi výrazne sa na tomto raste podieľali verejné zdroje, ktoré sa zvýšili o 35 %. Samotný príspevok zo štátneho rozpočtu za ekonomicky neaktívnych poistencov sa zvýšil dokonca o 72 %. Vďaka tomu narástol objem peňazí, ktoré do zdravotníctva investujeme, aj relatívne zo 6,5 % HDP v roku 2006 na 7,2 % HDP v budúcom roku. Dámy a páni, tieto čísla nespochybniteľne ukazujú, že zdravotníctvo je a aj v budúcom roku bude super prioritou tejto vlády z hľadiska celkových zdrojov a verejných výdavkov. Tieto dodatočné zdroje sa premietli do lepšieho ohodnotenia práce zdravotníkov. Mzdy zdravotníkov v zdravotníckych zariadeniach financovaných z verejného zdravotného poistenia stúpli medzi rokom 2006 a prvým polrokom 2009 o 34 %, pri mzdách lekárov to bolo 37 % a pri mzdách sestier to bolo 33 %. Boli by sme radi, keby zdravotníci zarábali ešte viac. No už teraz sa nám podarilo dosiahnuť citeľné zlepšenie ich životného štandardu.

Nezanedbali sme ani štrukturálne zmeny v zdravotníctve. Len ako príklad poviem, kombinácia dvoch významných zmien v liekovej politike, prefinancovania liekov a zavedenia degresívnej marže, šetrí ročne zdravotníctvu takmer 400 mil. eur. Vďaka tomu poklesne podiel výdavkov na lieky z 30 % celkových výdavkov na zdravotníctvo v roku 2006 na menej ako 24 % výdavkov na zdravotníctvo v roku 2010. Na rozdiel od minulej vlády sme tento nesporný úspech nedosiahli zvyšovaním doplatkov a obmedzovaním dostupnosti liečby, ale najmä jednoduchým, transparentným a pritom veľmi účinným porovnávaním cien liekov u nás a v zahraničí.

Čo sa týka výsledkov nášho zdravotníctva, opozícia opäť zavádza. V rebríčku Health Consumer Powerhouse pribudli oproti minulému roku dve krajiny, z ktorých jedna by sa určite zaradila pred nás. Čo je však dôležité a dôležitejšie, je, že výrazne sa zmenila metodika, niektoré kritériá majú iný obsah a pribudli štyri úplne nové kritériá. Vďaka tomu je porovnanie s minulým rokom veľmi ťažké, ak nie vôbec nemožné. A podľa našich prepočtov sa po očistení o zmenu metodiky výsledky slovenského zdravotníctva medziročne mierne zlepšujú. Mimochodom, spomínané novo pridané kritériá hodnotenia sa týkali elektronizácie zdravotníctva. A v tejto oblasti vláda koná a nielen rozpráva. Tento projekt je už spustený a jeho realizácia sa očakáva v budúcom roku.

Ďalej tu padla taká veta, že no a čo, že v budúcom roku bude rásť ekonomika 1,9 %, to nič nerieši z pohľadu nezamestnanosti. Dovolím si s tým nesúhlasiť, pretože podľa mňa rast ekonomiky na úrovni skoro 2 % ju rieši aj. A má to priamy dosah na zamestnanosť a nezamestnanosť. Napriek skutočnosti, že od roku 2010 sa očakáva oživenie globálnej ekonomiky, trh práce bude reagovať na oživenie s určitým oneskorením. Podľa prognóz Medzinárodného menového fondu príde vo veľkej väčšine krajín v roku 2009 k poklesu HDP, kým v roku 2010 sa očakáva oživenie ekonomík. Vyspelé krajiny by mali v roku 2009 zaznamenať pokles HDP na úrovni priemerne 3,4 %. V roku 2010 by už mali dosahovať ekonomický rast na úrovni približne 1 %. Miera nezamestnanosti by podľa predpokladov Medzinárodného menového fondu mala rásť ešte aj v roku 2010, čo potvrdzuje skutočnosť, že trh práce predovšetkým v čase recesie reaguje na oživenie s určitým oneskorením. Miera nezamestnanosti by mala dosiahnuť vo vyspelých krajinách podľa Medzinárodného menového fondu v roku 2009 hodnotu 8,2 % a v roku 2010 hodnotu 9,3 %. Podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie sa očakáva, že miera nezamestnanosti na Slovensku by mala kulminovať práve v roku 2010 ako dôsledok globálnej hospodárskej krízy, miera nezamestnanosti by mala v roku 2009 dosiahnuť hodnotu 12,3 % a v roku 2010 kulminovať na úrovni 12,8 %, kým znižovanie nezamestnanosti sa očakáva v závere roku 2010, zamestnanosť by však mala už na sklonku roku 2010 začať mierne rásť a v roku 2011 už rásť na úrovni 0,6 %. Treba ešte pripomenúť, že v prognóze Komisie ani ministerstva financií nie sú zahrnuté dopady verejných investičných projektov, ako sú projekty PPP a dostavba Mochoviec, čo vytvára pre vývoj trhu práce ďalšie pozitívne signály. (Hlasy z pléna.)

Nie, toho práveže mám ešte strašne veľa. Rozmýšľam, ako to zostručním.

Bolo tu ešte niečo spomínané na tému regionálnych rozdielov. Keď sa pozrieme presne na dostupné štatistiky, ktoré končia na začiatku tohto roku, tak je jasne vidieť, že sa vyrovnávali a znižovala sa oveľa rýchlejším tempom nezamestnanosť v regiónoch s pôvodne vyššou nezamestnanosťou ako v regiónoch s pôvodne nižšou nezamestnanosťou, a to v niektorých naozaj rapídnym tempom, napr. v Žilinskom a Banskobystrickom kraji štvornásobnou rýchlosťou ako za vašej poslednej vlády a v Prešovskom a Košickom kraji taktiež.

Ďalej tu bola spomenutá jedna komická vec. Pripomeniem zlaté pravidlo, podľa ktorého by sa schodok mal rovnať kapitálovým výdavkom. Tak je zaujímavé, že kritika ide zo strany opozície, keď v rokoch 2003 až 2006 sa toto pravidlo vôbec nedodržiavalo. A keď si to pozrieme presne, tak to zlaté pravidlo sme prvýkrát dodržali my za našej vlády v roku 2007, predtým sa vám ani nesnívalo o tom, že by ste to zlaté pravidlo dodržiavali. Takže je zvláštne, že ste schopní používať kritiku, ktorá sama odhaľuje vašu neschopnosť.

Ešte považujem za dôležité okomentovať pána Mikloša, ktorý tu vytiahol ako veľmi dôležitú informáciu, že inštitút SGI niečo povedal a tvrdil. Tak by som len veľmi rád vám pripomenul, že predsedom Správnej rady SGI, tohto inštitútu tzv. nezávislého, je pán Beblavý, ktorý počas minulej vlády pôsobil ako štátny tajomník ministerstva práce za SDKÚ a v súčasnosti je členom tímu SDKÚ. Takže o aký nezávislý inštitút ide? A takýchto inštitútov je viac, ale budem reagovať len na konkrétne tento, lebo tu v rozprave bol skloňovaný.

Pôjdem už rýchlejšie.

Železnice podfinancované. Prosím vás, pozrite sa na hospodárenie Železníc a vaše obdobie. Jedna z vecí, ktorú sme prebrali, bolo 19 mld. dlhu.

Miera prerozdelenia, daňová kvóta II. Len opäť zrekapitulujem. Máme najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie podľa daňovej kvóty II v rámci Európskej únie a máme najnižšiu mieru prerozdelenia.

Dlhopisy, to už bude naozaj záver. Paradoxne aj v kríze Slovenská republika dosiahla v relatívnom vyjadrení najnižšie výdavky na štátny dlh. Prvýkrát po roku 1998 sa celkové priemerné náklady dostali pod 4 % per annum. V porovnaní s V-4 máme najlacnejšie aktuálne financovanie dlhu z hľadiska spreadov. Ďakujem za slovo, skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Panie poslankyne, poslanci, skôr ako dám možnosť vystúpiť s faktickými poznámkami, chcem vás informovať, že po skončení rozpravy o zákone o štátnom rozpočte budeme hlasovať. Čas ukazuje, že zrejme nebude treba prestávka do 11.00 hodiny, takže budeme hlasovať niekedy po 11.00 hodine, keď skončí rozprava. Tým dokončíme dopoludňajšie rokovanie.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa hlásia pán poslanec Slafkovský, Fronc, Prokopovič, Gibalová, Štefanec, Brocka, Halecký, Ivančo, Nachtmannová, Sabolová, poprosím to posunúť, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Senko, pán poslanec Kahanec, Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Takže 14 poslancov sa prihlásilo s faktickou poznámkou.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, no vypočuli sme si tu niečo, čo sme už počuli niekoľkokrát. Ale je niekoľko vecí pre budúci rozpočet, ktoré sú podstatné. A podstatné je to, že príjmy samospráv, či miestnych alebo regionálnych, naďalej budú klesať, tohto roku bol pokles okolo 5,7 mld. korún, očakáva sa, že bude až 12,31 mld. korún pre mestá a obce. Podobný pokles v budúcom roku očakávajú aj samosprávne kraje.

Ak ste tu hovorili niečo o tom, že ako sa bude rozvíjať regionálne školstvo, ako sa budú znižovať regionálne rozdiely, tak chcem vás upozorniť, že ste si asi nemali čas pozrieť návrhy rozpočtov samosprávnych krajov. Pokiaľ sa pozriete do návrhu rozpočtov samosprávnych krajov, tak v kolónke kapitálové výdavky prakticky vo všetkých krajoch okrem možných a plánovaných hypotetických zdrojov z európskych fondov tam nemajú takmer nič. Všetky svoje zdroje, ktoré majú, sú schopné "zjesť" a minúť na svoje bežné prevádzkové výdaje. Takže ak tam nejaké navýšenie očakávate, tak aby ste neboli mylne prekvapený a sklamaný - žiadne vnútorné zadlženie samosprávnych krajov, miest a obcí, znižovanie regionálnych rozdielov, znižovanie dlhu v zdravotníctve, ktoré znova narástlo do neuveriteľných výšok. Len na nezaplatených faktúrach uznaných zdravotnými poisťovňami je dlh podľa výkazu poisťovní viac ako 9 mld. korún. Tak aká konsolidácia financií nás čaká v budúcom roku? Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc, pripraví sa Pavol Prokopovič.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, musím povedať, že vy asi žijete v inej krajine ako naši lekári, zdravotníci a učitelia. A musím povedať, to som vám aj vo svojom vystúpení povedal, že žonglovať dokážete s číslami pomaly naozaj lepšie, že vám musí závidieť aj Copperfield.

Ja len niekoľko poznámok uvediem. To, že programové vyhlásenie vlády hovorí, že postupne pôjde 5 % z HDP na vzdelávanie a že to číslo stále klesá, to je fakt. To, že objem finančných prostriedkov na normatívy klesá, to je fakt, ktorý netvrdím ja, ktorý si môže každý prečítať v tabuľkovej časti rozpočtu. Ale to podstatné, čo chcem povedať, a to pokladám za najdôležitejšie, je, že keď ste tu hovorili o učiteľoch, že sú tam nejaké fiktívne alebo neplnené čísla, 2 900 učiteľov, tak ja vám poviem, ako je to, pán minister. Vy ich budete prepúšťať, aby ste mohli zvýšiť platy. A situácia v školstve je taká, že veľa škôl v skutočnosti nezamestnáva učiteľov normálne na dobu neurčitú, ale zamestná ich len na desať mesiacov, aby ušetrili za dva mesiace mzdové prostriedky. A to je nemalý počet. Je to jednak, samozrejme, aj voči tým ľuďom, často aj mladým ľuďom, ktorí majú takéto zamestnanie, relatívne na desať mesiacov opakovanie niekoľko rokov katastrofálne, ale je to aj o počte učiteľov, ktorí sú potrební, nehovoriac o tom, že nikde nevykazujete to, čo ste prijali v školskom zákone, o tom, že počet žiakov v triedach sa bude znižovať, a tým narastie počet učiteľov. A ja odhadujem pri skromnosti, že keby ste tento zákon naplnili, tak potrebujete na to pol miliardy korún navyše.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán poslanec Pavol Prokopovič, pripraví sa Monika Gibalová.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, len dve také poznámky z oblasti dopravy.

Plačete tu nad 16 mld. zadlženosti Železníc, ktoré sme vám nechali. Ale dajte si nalistovať rok 2002. Tá zadlženosť bola 49 mld., ktorá gradovala tri-štyri roky predtým. A ak by ste náhodou nevedeli, kto bol vtedy minister financií, tak vaši kolegovia z SDĽ, ktorá je dnes súčasťou Smeru, vám to povedia. Totiž robilo sa to systémom takým, že výdavky na výkony vo verejnom záujme sa dávali minimálne 800 mil., 1 mld. a Železnice si doberali zbytok, úver, až do výšky 10 mld. Pozrite si to, sú to čísla. A takto sme dospeli k sume 49 mld. My sme ten dlh znížili za štyri roky na 16 mld., tým, že sme znížili výkony vo verejnom záujme a bol stop stav na akékoľvek úvery Železníc. Tak, prosím vás, nezavádzajte, že tento dlh sme vám takto nechali, lebo takýmto spôsobom dlh klesal.

A teraz k tým odovzdaným diaľniciam. Škoda, že ste tu včera neboli, venoval som sa tomu dosť dlho vo svojom vystúpení. Tak len tak veľmi rýchlo telegraficky to uvediem. Vy chcete povedať, že vy ste... (Ruch v sále.) Poprosím, pán Burian, keby ste nechali pána ministra, lebo zase to nebude počuť a zase to možno zajtra povie. Chcete povedať, že vy ste postavili diaľnice, ktoré pán minister Vážny s pánom premiérom hrdo otvárali od septembra 2006, dva mesiace po vašom nástupe? Vy chcete povedať, že vy ste postavili obchvat Ožďian, obchvat Figy, Nová Baňa - Žarnovica, Vrtižer - Hričovské Podhradie, Hričovské Podhradie - Žilina-Strážov, prepojenie Oravy a Kysúc? Pán minister, to nemyslíte vážne? To ani Copperfield nedokáže za niekoľko mesiacov postaviť. A vy si to zaratúvate, My sme to odovzdali. Áno, a už do odovzdávania zaratúvate aj PPP projekty. Ešte ste ani nezakopali na diaľnici a už ich zaratúvate do tých 260 km a... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Monika Gibalová, pripraví sa Ivan Štefanec.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, toto vaše vystúpenie sa zapíše do histórie ako parlamentné lamentácie na minulú vládu v roku 2009. Ale to už je vhodné len do kabaretu. To mohlo byť pre nás nové v roku 2006, obohraté v roku 2007, otrepané v roku 2008. Ale ospravedlnenie nedostatkov vašej vlády sťažovaním sa na predchádzajúcu vládu v roku 2009 je iba dôkazom vašej neschopnosti.

Ja len pripomeniem jedno opatrenie, ktoré je v programe vlády: "Vláda prijme opatrenia na zreálnenie a harmonizáciu sadzieb poistného pre jednotlivé základné fondy sociálneho poistenia a rezervný fond solidarity, a to v záujme ich vybilancovania." Tento dôležitý záväzok ste napr. nesplnili a už ani nesplníte, preto vo štvrtom roku vládnutia tejto vlády nemáte nárok sa sťažovať na predchádzajúcu vládu. To začneme robiť o rok my. S nízkopríjmovými skupinami, pán minister, ak by ste to mysleli naozaj úprimne a vážne, tak by ste prijali návrh kresťanských demokratov, ktorí ponúka zmrazením platov štátnych zamestnancov úsporu 15,4 mil. eur. Majte odvahu konečne sa solidarizovať aj skutkami, nielen slovami, príp. len solidarizovať sa s vašimi nominantmi. Ďakujem. (Potlesk.)