T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave ďalej vystúpi... (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, treba sa prihlásiť, kým vystupuje rečník. Takže priestor na faktické poznámky: pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Gibalová.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, pozorne som počúvala vaše vystúpenie a spozornela som v tej časti, kedy ste hovorili o tom, že samosprávy šetria. Chcem urobiť takú drobnú korekciu a poukázať na to, že nie všetky samosprávy šetria, najmä nie teraz, keď klopú voľby na dvere. Nominant tejto strany, tejto koalície, prešovský župan pán Chudík sa rozhodol ukrojiť z vrecák daňových poplatníkov 115-tisíc eur na odmeny pre svojich zamestnancov. No možno sa inšpiroval rozhodnutím vlády prilepšiť svojim zamestnancom na úrade vlády, pretože sme nedávno schvaľovali takýto návrh, pričom miera nezamestnanosti v Prešovskom samosprávnom kraji je jedna z najvyšších na Slovensku. Ďakujem, len toľko.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou pán poslanec Stanislav Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste hovorili o narastajúcej dlhovej službe takmer na dvojnásobok, o rozšafnosti vo volebnom roku, o zadlžovaní krajiny a celkove teda o hazardovaní pri správe verejných financií. No ja by som tiež od vlády očakával opak. Nestačí totiž len ústami predsedu vlády sľubovať, a to bolo už dosť dávno, 20-percentné šetrenie v rezortoch vlády. Šetriť treba naozaj, pribrzdiť nie nevyhnutnú spotrebu, no predovšetkým eliminovať plytvanie. Plytvanie vo výdavkoch štátu, teda v rezortoch vlády. A o tom, že sa tak nedialo, sme mohli vidieť nedávno, keď sme preberali úpravu rozpočtu za rok 2009 a schvaľovali sme ju, čuduj sa svete, až teraz na konci roka 2009. A príkladov o tom, že by sa dalo šetriť, je neúrekom, napr. pri predražených tendroch, korková nástenka a predaj emisií je toho exemplárnym príkladom a tieto prípady sa ťahajú až doteraz, avšak už nielen za účasti upozorňovania zo strany opozície či médií, ale už aj zo strany vážnych krokov Európskej komisie a s dôsledkami pre Slovensko. Je teda naozaj potrebné nezadlžovať štát a nevešať bremeno zvýšeného deficitu štátu na plecia daňových poplatníkov do budúcnosti. A o tom, že v samospráve sa tiež nie všade šetrí, môžem doplniť k samosprávnemu kraju aj mesto Prešov. Tam sa tiež úverové zaťaženie mesta vyšplhalo takmer na trojnásobok a uvidíme ešte, ako to dopadne na konci roka. Takže rozhadzovať je ľahko. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec nechce reagovať.
Takže v rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš, klub SDKÚ - DS.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Poprosím, pán podpredseda, o sekundičku, lebo mi tu trošku technika zlyháva, no hádam to pôjde. (Reakcia z pléna.) Asi poprosím kolegov, aby mi s tým prišli pomôcť. (Pripájanie počítača kvôli prezentácii.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Poprosím technikov o pomoc.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa za zdržanie.
Vážený pán podpredseda, páni ministri, dámy a páni, milí kolegovia, máme pred sebou najvážnejší dokument roka - návrh rozpočtu na rok 2010. Keďže je to rozpočet na štvrtý rok, posledný rok vládnutia vlády, ktorá dnes na Slovensku vládne, dáva nám to zároveň príležitosť na to, aby sme porovnali nielen rok 2010, ale aby sme mohli hodnotiť celé štvorročné obdobie. Je to tak preto, že vlastne už vieme, aké boli konkrétne výsledky hospodárenia s verejnými financiami za roky 2006, 2007, 2008. Pred niekoľkými dňami sme schválili upravený rozpočet na rok 2009, čiže vieme, s čím vláda počíta v roku 2009, a práve schvaľujeme vládny návrh na rok 2010. Máme teda príležitosť porovnať, aké boli celkové predpokladané príjmy a výdavky tejto vlády a zároveň hodnotiť a porovnávať, ako sa to prejavilo na fungovaní ekonomiky, na lepšom živote ľudí a na fungovaní jednotlivých rezortov.
Takže dovoľte mi hneď na začiatku skonštatovať, že vláda Roberta Fica v priebehu obdobia od polroka 2006 do polroka 2010, kedy budú voľby, má k dispozícii o 775 mld. Sk viac, ako mala za rovnaké obdobie od polovice roka 2002 do polovice roka 2006 vláda Mikuláša Dzurindu. Teda ešte raz, nárast verejných výdavkov za štvorročné obdobie o 775 mld. Sk oproti tomu, čo mala k dispozícii predchádzajúca vláda. Je to 36-percentný, konkrétne 36,2-percentný nárast zdrojov, čo je takmer dvojnásobne vyšší nárast verejných zdrojov, ako je priemer v európskej dvadsaťsedmičke.
Zdrojom týchto peňazí, ktoré sú naviac, je za prvého dva a polroka, teda od polovice roka 2006 do konca roka 2008, najmä výrazný vysoký ekonomický rast, ktorý Slovenská republika dosiahla najmä vďaka reformám, ktoré uskutočňovali ešte predchádzajúce vlády a ktoré boli touto vládou tak kritizované a odmietané. Od začiatku tohto roka, čiže druhú časť, menšiu druhú časť volebného obdobia, je tempo verejných výdavkov udržiavané napriek tomu, že príjmy výrazne klesli v dôsledku krízy, ale tempo verejných výdavkov je udržiavané vládou Roberta Fica vďaka rýchlemu zadlžovaniu Slovenskej republiky. O tom budem o chvíľu hovoriť aj v číslach.
Ten nárast je obrovský, ten nárast znamená, nárast zdrojov o 775 mld. korún znamená, že na jednu štvorčlennú rodinu mala Ficova vláda k dispozícii viac o 574-tisíc slovenských korún oproti zdrojom, ktoré mala k dispozícii druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Ide o celkové verejné výdavky, teda nielen tie verejné výdavky, o ktorých rozhodnutí priamo rozhoduje vláda a ktoré sú súčasťou štátneho rozpočtu, ale ide o celkové verejné výdavky, avšak treba si uvedomiť, že aj tu zodpovednosť vlády je jednoznačná. Pretože vládna väčšina určuje pravidlami hry, najmä zákonmi, ktoré tu schvaľujeme, ktoré tu už vyše troch rokov schvaľujete bez toho, že by bola šanca na akúkoľvek revíziu alebo schválenie akéhokoľvek návrhu zo strany opozície, takže práve týmito zákonmi vládna väčšina určuje nielen použitie tých peňazí, ktoré sú v štátnom rozpočte, ale aj ďalších okruhov verejných financií, teda samosprávy, Sociálna poisťovňa atď. Teda jednoznačne vláda má, mala zodpovednosť za to, ako týchto 775 mld. korún navyše bude použitých tak, aby to zlepšilo fungovanie krajiny, fungovanie ekonomiky, fungovanie rezortov.
Preto - a opakujem, ten nárast zdrojov bol dvojnásobne vyšší, ako boli zdroje v priemere za európsku dvadsaťsedmičku, preto je legitímna otázka, je legitímnych množstvo otázok, je legitímna otázka, kde tie peniaze sú, ako sa použili? Je legitímna otázka, či sa zlepšilo fungovanie zdravotníctva, napríklad, či sú pacienti dnes zdravší, ako boli pred štyrmi rokmi, či sú zdravotníci spokojnejší, či sú pacienti spokojnejší, či platia ľudia menej za lieky a zdravotnícke pomôcky, keď vláda mala k dispozícii až o toľko viac peňazí? Či sa zvýšili platy učiteľom adekvátne množstvu zdrojov, ktoré boli k dispozícii? Či sa zlepšuje kvalita školstva, či sa výrazne zvýšili výdavky na vedu a výskum, keď bolo k dispozícii o toľko peňazí viac? Či sa urýchlila výstavba diaľnic, či je šanca v krátkom čase prepojiť diaľnicou Bratislavu a Košice? Či sa zmenšujú regionálne rozdiely? Či sa pokročilo v rómskej problematike, keď bolo toľko peňazí k dispozícii naviac? Či sa zlepšuje vymožiteľnosť práva, či lepšie fungujú súdy, či lepšie funguje polícia pri toľkých zdrojoch, ktoré boli naviac? Či sa zlepšujú podmienky pre prílev investícií, a teda pre vznik nových pracovných príležitostí? Legitímna je i otázka, keď bolo toľko zdrojov naviac, či sa zlepšuje udržateľnosť dôchodkového systému do budúcnosti? Či sa zvýšila výrazne podpora rodín, rodín s deťmi? Či sa znížili, zjednodušili odvody, či sa zlepšili služby štátu pre občanov? Na niektoré z týchto otázok si dovolím dať aj krátke odpovede alebo naznačiť odpovede na ne.
Teda ešte raz, vychádzame z toho, že nedostatok peňazí nie že nebol problémom pre vládu Roberta Fica, ale keďže výdavky sa zvýšili dvojnásobne oproti zvýšeniu výdavkov priemeru Európskej únie a v absolútnom vyjadrení to bolo 775 mld. korún, ktoré mala vláda naviac, tak otázka je, kde tie peniaze sú?
Časť týchto peňazí bolo doslova rozkradnutých, neefektívne vyhodených a vyplytvaných, ako na to poukazujeme napríklad na internetovej stránke www.ukradli.sk, kde mapujeme "len" 45 najväčších prípadov korupcie, plytvania a neefektívneho vynakladania zdrojov. Len pri týchto 45 prípadoch prichádza štát, a teda daňoví poplatníci, o takmer 90 mld. korún, o takmer 3 mld. eur. Napriek tomu ten nárast bol omnoho väčší, čiže svedčí o tom, že miera neefektívnosti a miera plytvania bola ešte väčšia. A táto stránka len naznačuje, kde je jeden zo zdrojov, alebo akým spôsobom bola použitá časť týchto peňazí, ktoré boli naviac.
Ako som tiež spomenul, zdrojom toho, že napriek kríze výdavky neklesajú, zdrojom v súčasnosti, v tomto roku, a budúcom roku bude výrazný nárast zadlženosti Slovenskej republiky.
Ešte k tej stránke www.ukradli.sk som chcel povedať jednu vec. Strana predsedu vlády Roberta Fica aj on osobne sa veľmi snaží, a do značnej miery úspešne, budovať taký obraz, že najmä Slovenská národná strana je tá strana, ktorá je skorumpovaná, a SMER je ten, ktorý bojuje proti korupcii a čistí to. Dokonca napríklad tak, že Slovenskej národnej strane bol odňatý rezort životného prostredia, kde došlo k jednej zo škandálnych káuz - k predaju emisií. Analýza tých 45 prípadov, o ktorých, na ktoré poukazuje stránka www.ukradli.sk, ale hovorí, že výrazne najväčšou mierou sa na rozkrádaní, korupcii a plytvaní s verejnými zdrojmi podieľa práve strana Roberta Fica SMER - SD, ktorá sa podieľa zhruba 83 % v tej sume, o ktorej hovorí, zhruba 16 % alebo 15 sa podieľa strana SNS a zhruba 2, do 2 % HZDS.
Čo sa týka zadlžovania, dlh Slovenskej republiky v tomto a budúcom roku výrazne narastá. Ten nárast je taký, že kým v roku 2008, v minulom roku, tvoril podiel verejného dlhu na hrubom domácom produkte 28,7 %, za dva roky v roku 2010 to už bude 40,8 % práve podľa dokumentu, ktorý prerokovávame, podľa návrhu rozpočtu na rok 2010. Takéto zadlžovanie znamená nárast verejného dlhu na jednu rodinu ročne za roky 2009 - 2010 v priemere o 110-tisíc korún. Do tohto dlhu ešte nie sú započítané náklady, ktoré budeme v budúcnosti musieť zo štátneho rozpočtu platiť na predražené a zle pripravené PPP projekty, teda keby sa do toho zahrnuli ešte aj tieto peniaze, ten nárast dlhu by bol dokonca ešte väčší.
Nárast dlhu okrem iného znamená, že sa zhoršujú šance na udržanie zdravých a udržateľných verejných financií, čo nakoniec konštatovala a potvrdila aj Európska komisia, keď preradila Slovenskú republiku medzi najrizikovejšie krajiny. A znamená to, že nám chýbajú peniaze, ktoré z dôvodu nárastu dlhu musíme vynakladať na platenie úrokov na dlhovú službu. Len v tomto roku, v roku 2009, je nárast výdavkov na úroky spojený s nárastom dlhu vo výške zhruba 6 mld. slovenských korún. Za dva roky to bude 12 až 13 mld. korún, ktoré, ak by dlh takto nerástol, tak by sa, samozrejme, dali použiť v školstve, v zdravotníctve, v sociálnom systéme alebo inde.
Obrovským problémom Slovenska je korupcia. Slovensko sa prepadáva vo všetkých rebríčkoch, prepadáva sa aj v rebríčku korupcie. Je na posledných priečkach spomedzi krajín Európskej únie v hodnotení Transparency International a dokonca na posledných priečkach celosvetovo v aktuálnom hodnotení Svetového ekonomického fóra. Podľa hodnotenia Svetového ekonomického fóra sa slovenská vláda, lebo to je, ten ukazovateľ konkrétne sa volá "favouritism in decisions of government officials" (čiže "klientelizmus vládnych úradníkov"), v tomto ukazovateli aktuálneho rebríčka Svetového ekonomického fóra obsadilo Slovensko dokonca 127. miesto zo 133 hodnotených krajín sveta. Sme poslednou krajinou z celej Európy, ocitli sme sa za krajinami, ako je Ukrajina, Bulharsko, Rumunsko.
Ak by sa vám to zdalo možno prehnané, tak chcem upozorniť, že napríklad Ukrajina, ukrajinská vláda predávala emisie medzinárodným tendrom, predala ich japonskej vláde a predala ich za dvojnásobnú cenu oproti tomu, ako ste predávali vy garážovej firme. A ako táto garážová firma požaduje vlastne predávať ďalšie, získať ďalšie emisie vo výške 8 mil. ton.
Je to smutné čítanie, ale za Slovenskou republikou podľa tohto rebríčka hodnotenia 133 krajín sveta sa už nachádzajú len Filipíny, Paraguaj, Argentína, Bolívia, Venezuela a Dominikánska republika.
Otázka, jedna z otázok, na ktoré som sa pýtal, ktoré som si aj sám položil v súvislosti s tým, že vláda mala k dispozícii o 775 mld. korún verejných zdrojov viac, bola, či funguje lepšie zdravotníctvo. No tak aj v zdravotníctve môžeme konštatovať, že opak je pravdou napriek tomu, že toľko verejných zdrojov bolo k dispozícii naviac, doplatky ľudí za lieky, za zdravotnícke služby neklesli, ale vzrástli, a to napriek zrušeniu 20-korunáčok. Slovensko klesá aj v medzinárodných rebríčkoch hodnotenia kvality poskytovanej zdravotníckej starostlivosti, kde sme klesli za rok, za posledný rok v najnovšom rebríčku o šesť miest. Je pravda, že pribudol Island, ktorý pred rokom hodnotený nebol, keby tam bol, určite by bol pred nami, tak sme klesli o päť miest, ale to tiež nie je žiaden výkon.
V kategórii Výsledky zdravotnej starostlivosti Slovensko skončilo na poslednom mieste spolu s Albánskom a Bulharskom. Zhoršujú sa také tvrdé dáta, ako je napríklad podiel ľudí, ktorí prežijú do 28 dní po infarkte. Čiže všetky ukazovatele, nielen tieto medzinárodné porovnania, ale aj tvrdé dáta a porovnania rokov takýchto dát, akého príklad som spomenul, potvrdzujú, že napriek obrovskému nárastu zdrojov v zdravotníctve sa situácia zhoršuje, nehovoriac o tom, že narastá výrazne zadlženosť v zdravotníctve.
Čo sa týka životnej úrovne, kvality života, lebo to je asi podstatné a kľúčové, vlani bola priemerná životná úroveň na Slovensku zhruba vo výške 71,8 priemeru európskej dvadsaťsedmičky, tento rok sa od tejto úrovne vzdialime a poklesneme o 1 %, to je odhad Národnej banky. Pritom znovu pripomeniem, že sa vzďaľujeme, teda klesáme oproti priemeru európskej dvadsaťsedmičky, ktorá mala polovičný nárast verejných zdrojov za posledné štyri roky, ako sme mali my na Slovensku.
Čo sa týka miery chudoby, čo sa týka sociálnych vecí, vláda Roberta Fica sa hrdí tým, že je vraj vládou, ktorá buduje silný sociálny štát a ktorej ide o ľudí. No tak sa pozrime na to, ako čo hovoria čísla. Medzi rokmi 2004 až 2006, čo boli, mimochodom, dámy a páni, roky, kedy v najväčšej miere začali pôsobiť reformy, ktoré vláda, druhá vláda Mikuláša Dzurindu zavádzala, pretože väčšina z týchto reforiem sa spustili 1. 1. 2004. Podľa predsedu vlády Roberta Fica tie reformy zbedačovali ľudí, boli dobre len pre bohatých a vlastne priviedli do chudoby značnú časť ľudí. No akurát, že čísla nielenže to nepotvrdzujú, ale čísla hovoria pravý opak. Miera chudoby, ktorá je meraná v rámci Európskej únie tak, že sa meria podiel ľudí, ktorých príjem je menší ako 60 % národného mediánu, tak takto merané riziko chudoby kleslo medzi rokmi 2004 až 2006 z 13,3 % na 10,7 %. Čiže ešte raz, počas prvých dvoch rokov po spustení Dzurindových reforiem, reforiem Dzurindovej vlády, sa znížila na Slovensku miera chudoby, riziko chudoby z 13,3 na 10,7 %. Ak vás to prekvapuje, tak to sa dá aj logicky vysvetliť najmä tým, že po prvé daňovou reformou sa zvýšili čisté príjmy nielen vysokopríjmovým, kde sa znížila daň z 38 na 19 %, ale aj nízkopríjmovým ľuďom, pretože sa strojnásobil nezdaniteľný základ, čím sa skokovo zvýšil príjem aj ľuďom s nízkymi príjmami. Ešte väčší vplyv a efekt na toto malo zníženie nezamestnanosti. Vďaka reformám, najmä vďaka reformám, vďaka zmenám, vďaka zlepšovaniu podnikateľského prostredia sa zvýšil prílev zahraničných investícií, vznikali nové pracovné príležitosti a mnohí ľudia, ktorí predtým boli nezamestnaní a ich príjem bol pod 60 % národného mediánu, sa dostali z tejto skupiny vďaka nárastu zamestnanosti.
Takže pravda je taká, že riziko chudoby vďaka reformám za Dzurindovej vlády klesalo. Pravda je tiež taká, že počas Ficovej vlády zatiaľ mierne vzrástlo nad 11 % z tých 10,7. Mimochodom, Štatistický úrad, aby to nemusel priznať, tak začal zaokrúhľovať čísla. A keďže to bolo v roku 2006 10,7, v roku 2007 to bolo už 11,2 alebo 11,3, tak aby mohli zakryť, že rastie miera chudoby, tak to začali zaokrúhľovať na celé číslo a vykazujú spätne aj rok 2006 11, aj rok 2007 11, pričom ale k nárastu zjavne došlo.
Čo je ale horšie, dovolím si tvrdiť, že ten nárast bude enormný za rok 2008 a 2009 najmä kvôli rastu nezamestnanosti, ale najmä tomu, že vláda Roberta Fica nezvláda ani prijímanie opatrení, ktoré by čiastočne znížili dopad krízy, a už vôbec nezvláda opatrenia, ktoré by dokázali opäť naštartovať ekonomický rast a zvýšiť zamestnanosť na Slovensku.
Čo sa týka tých sociálnych štandardov, tak dochádza aj k ďalším veciam a tu chcem zdôrazniť, že tie čísla, ktoré teraz budem hovoriť, sú za roky 2006 až 2008. Čiže tieto čísla, ktoré budem teraz hovoriť, nesúvisia nijakým spôsobom ešte s krízou, nesúvisia s nárastom nezamestnanosti a ešte v dobrých časoch, keď ekonomika výrazne rástla a keď vláda Roberta Fica mala k dispozícii oveľa viac peňazí, čo vďaka zadlžovaniu má aj teraz, bol vývoj v niektorých oblastiach nasledovný.
Spomínal som, že miera chudoby 2006 až 2008 už vzrástla.
Ďalej podiel dôchodcov ohrozených chudobou vzrástol medzi rokmi 2005 a 2008 zo 7 na 10 %, teda nárast o 43 %. U osamelých dôchodcov nad 65 rokov došlo k nárastu z 15 % v roku 2006 na 22 % v roku 2008. To sú osamelí dôchodcovia ohrození chudobou. Nárast za prvé dva roky Ficovej vlády z 15 na 22 %. Teda nárast o 47 %.
V rodinách s troma a viac deťmi, to je aj na obrázku, narástlo riziko chudoby z 24 na 33 %, teda o 37,5 %. Teda už pred krízou v čase vysokého ekonomického rastu rástlo celkové riziko chudoby a ešte výraznejšie a rýchlejšie rástlo riziko chudoby u najohrozenejších a to sú rodiny s viac ako troma a viac deťmi a osamelí dôchodcovia.
Čo sa týka sociálnych štandardov, vláda Roberta Fica pokračuje aj v roku 2010 v tom, že vodu káže, víno pije, že tvrdí, že zvyšuje sociálny štandard ľudí, najmä tých najohrozenejších, opak je pravdou. Dokazujú to jasne čísla. Výdavky na rok 2010 v tomto rozpočte, o ktorom hovoríme, na sociálnu inklúziu klesnú o 1,36 %. Bez inflácie v nominálnom vyjadrení je rozpočtovaná nižšia suma, ako bola rozpočtovaná na tento rok. Ak by sme zohľadnili aj infláciu, tak reálny pokles výdavkov na sociálnu inklúziu v roku 2010 bude mínus 4,56 %. Výdavky na hmotnú núdzu klesnú v budúcom roku aj v nominálnom vyjadrení o 2,71 %. Ak by sme zase brali na zreteľ aj infláciu, reálny pokles je takmer 6 %, mínus 5,91°%. Výdavky na kompenzáciu zdravotne ťažko postihnutým v nominálnom vyjadrení v budúcom roku klesnú o 1,1 % a v reálnom vyjadrení o 7,65 % poklesnú. Starostlivosť o ohrozené deti, tam výdavky poklesnú v nominálnom vyjadrení v budúcom roku o 1,1 %, v reálnom vyjadrení dokonca o 4,3 %. Celkové výdavky na podporu rodiny síce v budúcom roku nominálne vzrastú o 2,77 %, ale v reálnom vyjadrení po započítaní inflácie aj tu dôjde k poklesu o mínus 0,5 %. Toto sú fakty, toto sú dáta, ktoré sú čerpané z rozpočtu, ktoré si nevymyslela ani opozícia, ani neprajní analytici.
To sú veci, ktoré som spomínal, pričom tu treba ešte dodať, a to sú ďalšie údaje uvedené, že v rozpočte napriek výraznému nárastu nezamestnanosti nie je ani jedno euro, ani jedna koruna na predĺženie podpory v nezamestnanosti. Upozorňujeme na tento problém od jari tohto roka. Pripomínam, že Česká republika, vtedy ešte pravicová vláda, schválila predĺženie poberania podpory v nezamestnanosti z polroka na rok, čo je v situácii, ktorá je dnes najmä z dôvodu krízy, úplne logické, prirodzené a zodpovedné opatrenie. Dnes totiž problémom je, že tie desaťtisíce ľudí, ktorí stratili zamestnanie, dnes prácu nemajú nie preto, že by si ju nechceli nájsť, ale preto, že ona objektívne nie je. Chcem pripomenúť, že podpora v nezamestnanosti funguje na takom princípe, že keď sa niekto stane nezamestnaným, poberá polroka podporu v nezamestnanosti vo výške asi 50 % jeho príjmu, keď prácu mal. Po polroku sa prepadáva do sociálnej siete, kde jeho príjmy sú štvrtinou podpory v priemere, a teda osminou, jednou osminou pôvodného príjmu, ktorý mal, keď pracoval.
Od decembra minulého roka len do konca júna tohto roka pribudlo na Slovensku vyše 100 000 nezamestnaných. Do dnešného dňa je to vyše 130 000 nezamestnaných. Väčšina z týchto ľudí, keďže sa nachádzame na konci októbra, väčšina z týchto ľudí, ktorí za prvý polrok minulého roka stratili prácu, už stratila nárok na poberanie podpory v nezamestnanosti a prepadla sa do sociálnej siete. Napriek tomu vláda doteraz nad týmto problémom nielenže vajatá, nerieši ho, ale vládna väčšina v parlamente odmietla opakované návrhy zo strany opozície na predĺženie poberania podpory v nezamestnanosti. Rozumná vláda by v takejto situácii predlžila toto obdobie a zároveň by vytvárala podmienky na to, aby po skončení krízy mohli vznikať nové pracovné miesta a títo ľudia, aby si prácu nájsť mohli.
Vláda Roberta Fica nerobí ani jedno, ani druhé. Nepristúpila k predĺženiu poberania podpory v nezamestnanosti a nevytvára ani podmienky a predpoklady, k čomu sa dostanem o chvíľu, na to, aby možnosti, aby pracovné príležitosti vznikali. O tom, že klesá sociálny štandard, že sa v žiadnom prípade nebuduje sociálny štát, svedčí aj to, čo je uvedené na tomto obrázku, že podiel výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi, na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu klesal z 2,7 % výdavkov štátneho rozpočtu na 1,8 % medzi rokmi 2006 a 2010, pričom v roku 2006 nebola žiadna kríza, v roku 2010 kríza je. Z toho je evidentné, že táto vláda nebuduje žiadny sociálny štát, ale prehlbuje chudobu, sociálne rozdiely.
Samozrejme, "naj" ukazovateľom, ktorý je asi najcitlivejší a najdôležitejší, je nezamestnanosť. Dochádza po úspešnom znižovaní nezamestnanosti, najmä vďaka reformám a príchodu investorov a investícii, dochádza k opätovnému výraznému rastu nezamestnanosti, pričom by som chcel upozorniť, že vládou odhadnutý rast na 1,9 % na budúci rok, ktorý ja nepovažujem za nereálny, možno sa ho podarí dosiahnuť, tento ekonomický rast nič nerieši z hľadiska nezamestnanosti a z hľadiska zamestnanosti. V podmienkach slovenskej ekonomiky, a na tom je zhoda medzi ekonómami a potvrdzuje to aj Národná banka, v podmienkach slovenskej ekonomiky začínajú vznikať nové pracovné príležitosti výraznejšie až pri raste, ktorý je vyšší ako 3 až 4 %. Rast pod túto úroveň neprináša žiadne nové pracovné miesta.
Ďalším obrovským problémom, ktorý narastá, sú regionálne rozdiely. Zasa logická otázka. Ak za posledné štyri roky narastali zdroje, ktoré verejný sektor mohol použiť dvakrát rýchlejšie ako priemer v európskej dvadsaťsedmičke, ak vláda mala k dispozícii o 775 mld. korún viac ako jej predchodkyňa, ako sa to prejavilo na zvyšovaní alebo znižovaní, teda na zmene regionálnych rozdielov? No neprejavilo sa to nijako. Naopak, regionálne rozdiely rastú, o čom najlepšie svedčí zmena miery nezamestnanosti za rok od 30. 9. 2008 do 30. 9. 2009.
Ďalším problémom, ktorý je, je ten, že podnikateľské prostredie sa na Slovensku výrazne zhoršuje. Podnikateľské prostredie nie je dôležité len pre podnikateľov, pretože podnikateľské prostredie znamená, inými slovami, prostredie na tvorbu nových pracovných miest. Keď sa zhoršuje podnikateľské prostredie, tak sa zhoršujú podmienky a predpoklady na to, aby mohli vznikať nové pracovné príležitosti. Slovensko sa prepadáva vo všetkých medzinárodných porovnaniach, vo všetkých medzinárodných rebríčkoch, ktoré sa robia.
V rebríčku Svetovej banky Doing Business, ktorý hodnotí atraktivitu krajiny pre investorov, Slovensko kleslo z 32. priečky v roku 2007 na 42. priečku v roku 2009. Rovnaký trend naznačuje aj rebríček Svetového ekonomického fóra, kde Slovensko sa prepadlo o 10 miest, z 37. miesta v roku 2006 na 47. miesto v roku 2009. A podľa Indexu ekonomickej slobody Heritage Foundation sa Slovensko prepadlo z 20. miesta v roku 2008 na 36. miesto v roku 2009. Zhoršovanie podnikateľského prostredia znamená zhoršovanie podmienok na vznik nových pracovných príležitostí a znižovanie šance pre desaťtisíce nezamestnaných, aby si našli prácu a aby žili lepšie.
Tento graf, ktorý hodnotí index, teda kvalitu podnikateľského prostredia, tiež hovorí sám za seba. Vrchol v kvalite podnikateľského prostredia bol dosiahnutý v polovici roka 2006, odvtedy kontinuálne kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku klesá. Ak by niekoho zaujímalo, ako vzniká takéto hodnotenie, vzniká hodnotením ekonomických a sociálnych opatrení vlády, ktoré hodnotí 80 odborníkov. Osemdesiat nezávislých odborníkov, nie politikov. A to hodnotenie je také, aké ho môžete vidieť na danom obrázku. Modré stĺpčeky sú zlepšovanie podnikateľského prostredia v jednotlivých štvrťrokoch od IV. štvrťroka 2002 a červené pod čiarou sú zhoršovanie, celkové zhoršovanie podnikateľského prostredia. Vidíte, že zo štvrťrokov, ktoré mala k dispozícii dnešná vládna koalícia, len dva boli také, ktoré boli hodnotené, že sa prijala väčšina opatrení, že celkový efekt prijatých opatrení mal pozitívny efekt. Vo väčšine to bol efekt negatívny.
Ja som si preto s veľkým počudovaním vypočul v tom, čo pán minister financií čítal, a pripravili mu to veľmi pekne, prečítal to veľmi pekne, ale keď som počul, že budú pokračovať v zlepšovaní podnikateľského prostredia, tak to ma naozaj zaujalo. No chráň nás pán Boh pred takýmto pokračovaním zlepšovania podnikateľského prostredia! (Potlesk.)
Ale zrejme to myslel vážne, pretože včerajší návrh zákona o strategických podnikoch je toho jasným príkladom. Vy škodíte, škodíte tejto krajine, a tým, že škodíte podnikateľskému prostrediu, škodíte tejto krajine, pretože budeme mať menej investorov a budeme mať menej práce. Ak tomu neveríte, ak neveríte tomu, keď to hovoríme my, tak si vypočujte, čo na to hovoria zástupcovia týchto investorov, ktorí sem priniesli za posledné roky toľké množstvo práce. Ak by ste aj ten zákon neschválili, ak ho schválite, nepoužijete ho ani v jednom prípade, aj tak ste už napáchali obrovské škody tým, že ste vyslali taký signál, aký ste vyslali, a že vysielate, najmä váš predseda vlády vysiela také signály, aké vysiela, keď útočí rad radom, či už sú to energetické podniky, alebo sú to dôchodkové spoločnosti, alebo sú to súkromné zdravotné poisťovne. Ak sa vám zdá, že to sú len reči, ktoré nakoniec nemajú žiaden efekt, tak majú. Majú devastačný efekt a majú veľmi negatívny efekt a škodia tejto krajine, škodia tým ľuďom, ktorí nemajú prácu, mohli by ju mať, aj vďaka takejto nezodpovednej politike tú prácu mať nebudú.
Regionálne rozdiely. Spomínal som, vláda má k dispozícii o stovky miliárd korún viac, prejavilo sa to nejako pozitívne v regionálnych rozdieloch? Naopak. Pýtajte sa, nakoniec žijete v rôznych regiónoch Slovenska, ak nie, cestujete po Slovensku, spýtajte sa ľudí, či sa zmenšili na Slovensku regionálne rozdiely, či sa znížila chudoba, či sa pokročilo v rómskej problematike? Ukazuje sa veľmi jasne, že napríklad Robertom Ficom daný sľub na prepojenie Bratislavy s Košicami do roku 2005 bolo len prázdne gesto. Napriek obrovskému množstvu zdrojov, ktoré sú k dispozícii, pripravujete PPP projekty, ktorými zadlžujete krajinu do budúcna. Napriek takému obrovskému množstvu zdrojov, ktoré ste mali k dispozícii naviac, ich neviete využiť ani na to, aby ste urýchlili výstavbu diaľnic. Rómska problematika je len ďalším zo smutných príkladov, ako napriek tomu, že ste disponovali a disponujete obrovskými zdrojmi, nijako pozitívne sa to neprejavilo ani pri riešení tohto citlivého a narastajúceho problému.
Vymožiteľnosť práva je jednou z vecí, ktorá napríklad veľmi zásadne súvisí aj s tým, koľko budeme mať v budúcnosti nezamestnaných, pretože je to veľmi dôležitá súčasť podnikateľského prostredia, a tak, ako vymožiteľnosť práva na Slovensku funguje, žiaľbohu, a v tom sa zhodujú všetci, zhoršuje sa. Vymožiteľnosť práva sa zhoršuje, súdy sa politicky znásilňujú a vy ste to umožnili. To nie je len zodpovednosť HZDS a bývalého ministra Harabina. Vy ste to umožnili, vládna väčšina, zákonmi, ktoré sa tu schvaľovali, a v tomto zmysle miera politickej zodpovednosti je priamo úmerná počtu hlasov, ktorými tu disponujete a ktorými ste sa pričinili o to, že k takýmto zmenám mohlo dôjsť a došlo. A najnovšie výsledky v rozhodnutiach Ústavného súdu, čo sa týka vyvlastňovania na jednej strane pezinskej skládky, na druhej strane sú toho len ďalším príkladom.
Napriek obrovskému nárastu zdrojov funguje lepšie polícia? Polícia sa za posledné štyri roky zdiskreditovala v kauzách, ktoré sú verejne známe a ktoré tu nemusím opakovať, a som presvedčený, že lepšie nefunguje.
Čo sa týka platov, máte k dispozícii oveľa viac peňazí a faktom je, že sa to prejavuje v tom, že došlo, dochádza najmä v posledných dvoch rokoch k enormnému nárastu platov vo verejnom sektore. Ak si všimnete ten graf, tak hovorí, že v rokoch 2004 až 2007, čiže ešte aj v prvom jeden a pol roku vášho vládnutia platy vo verejnom sektore boli zhruba o percento vyššie, ako boli priemerné platy v národnom hospodárstve. Ale už v roku 2008 to trošku poskočilo, v tomto roku budú vyššie o 8,8 % a v roku 2010 nárast platov vo verejnom sektore bude 12,5 %. Sme v kríze, nie sú peniaze, platy vo verejnom sektore vzrastú takýmto spôsobom, ale najväčšiu váhu na verejnom sektore z hľadiska aj počtu majú učitelia, zdravotné sestry, zdravotníci. A logicky sa vynára otázka, cítia tento nárast platov vo verejnom sektore aj učitelia? Rastie takto, rastú takto platy učiteľom? Skúste si odpovedať sami.
Dokonca aj v oblasti, ktorá by sa zdala, že vláda ju preferuje, lebo dáva napríklad vianočné dôchodky, tak dokonca ani v tejto oblasti napriek takému enormnému nárastu zdrojov, k akému došlo, vláda neplní záväzok z programového vyhlásenia, že zvýši mieru náhrady. Miera náhrady je podiel priemerného dôchodku na priemernej mzde. Miera náhrady napriek takému enormnému zdroju, ktoré sú navyše, a napriek tomu, že toto je preferovaná skupina vládou Roberta Fica, nedochádza k plneniu tohto záväzku z programového vyhlásenia.
Vláda oberá strednú generáciu o možnosť mať dôstojný dôchodok tým, že nielenže nerobí potrebné opatrenia na dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému najmä z hľadiska demografického vývoja, ale svojimi deštruktívnymi zásahmi do dôchodkového systému, najmä útokmi na druhý pilier, tento problém ešte zväčšuje. Sociálna poisťovňa je v deficite, štát jej musí v roku 2010 poskytnúť 1,5 mld. eur z rozpočtu. Vlani vláda chcela vyhnať zo systému 150-tisíc ľudí, chvalabohu, sa jej to nepodarilo, ale podarilo sa jej výrazne obmedziť výnosy vo fondoch, a teda poškodiť sporiteľov tým, ako zmenila pravidlá oceňovania výnosnosti aktív vo fondoch u správcov dôchodkových fondov. Teda negatívne ovplyvnila aj výšku budúcich dôchodkov.
A čo sa týka, posledný obrázok, čo sa týka podpory vzdelania a vedomostnej spoločnosti, je celkom evidentné, že napriek obrovskému nárastu zdrojov sú to len a len reči a ani táto oblasť nie je preferovaná, ani do tejto oblasti viac peňazí nejde. Jasne o tom svedčí to, že podiel výdavkov na regionálne školstvo na celkových výdavkoch rozpočtu klesá za štyri roky z 10 % v roku 2006 na 7,4 % v roku 2010. Podiel výdavkov na vysoké školy, klesá z celkových výdavkov za štyri roky klesá z 3,8 % v roku 2006 na 3,1 % v roku 2010 a podiel výdavkov na vedu a výskum dokonca klesá takmer na polovicu, z 1,9 % v roku 2006 na 1,1 % v roku 2010.
Takže toto sú čísla, toto sú fakty, ktoré hovoria, a zhrniem, lebo zatiaľ som hovoril o štvorročnom období, hovoril som o tom, aké možnosti dáva nárast zdrojov sčasti z titulu vysokého rastu ekonomiky a rastu príjmov vďaka reformám a sčasti vďaka narastajúcemu zadlžovaniu za posledné dva roky, že tie možnosti sú vyčíslené vo výške naviac peňazí v objeme 775 mld. korún, ale výsledky, efekty z hľadiska lepšieho fungovania zdravotníctva, školstva, budovania infraštruktúry a tak ďalej atď. nie že nie sú adekvátne množstvu zdrojov, ktoré boli k dispozícii, ale sú opačné, ako sú možnosti, ktoré boli dané množstvom zdrojov.
A dovoľte mi teraz pár slov k rozpočtu na rok 2010. Najskôr chcem povedať, čo považujem za pozitívne na tomto materiáli.
Za relatívne pozitívne oproti minuloročnému rozpočtu považujem, že nepočíta už s peniazmi z druhého piliera, že vláda sa už zrejme vzdala toho, tej ambície ďalej vyháňať ľudí z druhého piliera. Čiže v tomto zmysle je rozpočet postavený aj realistickejšie, pretože to, že ten predpoklad realistický nebol, ukázala prax, ukázala skutočnosť, že 150-tisíc ľudí z druhého piliera neodišlo. A považujem v zásade, aj keď kolega Farkas hovoril, že sú tam riziká, sú, ale ja považujem v zásade za ten odhadovaný rast za reálny a tie odhady, a tu sa podarila ešte v minulosti, myslím, dobrá vec, v ktorej v zásade ministerstvo pokračuje, a to je tá, že odhad príjmov a odhad rastu a odhad tých makroekonomických parametrov, v ktorých sa potom vlastne odrážajú predpokladané príjmy, že to je odborná záležitosť, ktorú riešia odborníci na ministerstve, ktorá sa posudzuje potom aj zo strany nezávislých odborníkov mimo vlády vo výboroch, ktoré som kedysi založil a ďalej fungujú aj za pána ministra Počiatka, výbor pre makroekonomické a daňové prognózy.
Čiže toto je pozitívne a v zásade si myslím, že tie odhady sú reálne na rozdiel zase od roku 2009, kedy bolo jasné už v čase, keď sme schvaľovali rozpočet pred rokom na rok 2009, že predpoklad 6,5-percentného rastu či potom 5,6-percentného rastu stál absolútne na vode, čo ukázala teraz revízia a skutočnosť, že recesia bude v tej istej výške, ako bol odhadovaný rast. No ale tým sa pozitíva tohto rozpočtu na rok 2006 - 2010 vyčerpávajú.
V čom sú riziká z hľadiska predpokladov? Samozrejme, obrovské riziká sú, čo sa týka čerpania eurofondov, ktoré sa predpokladá, v budúcom roku vláda predpokladá, že bude 25-krát rýchlejšie čerpať eurofondy, ako čerpala v tomto roku. A teraz problém je v tom, že keď sa čerpať nebudú, tak je pravda, že samo osebe toto deficit nezvýši, ale pravda je tiež to, že potom nebude vláda schopná, ak sa čerpať nebudú, naplniť tie výdavkové priority, s ktorými počíta v rozpočte, a ak ich bude chcieť naplniť, tak bude musieť financovať nie z európskych zdrojov, ale z vlastných a potom sa deficit zvýši. Inými slovami, nečerpanie fondov v tej výške, ako to vláda predpokladá, bude buď znamenať neplnenie tých výdavkových titulov, ktoré chce plniť, alebo vyšší deficit. A to je reálne riziko, že čerpanie nebude v tej výške, ako je predpokladaný.
Ďalej absolútne nereálny predpoklad je vyrovnané hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov, už o tom hovoril kolega Farkas, takže nebudem s tým zdržiavať.
Čo sa týka poklesu úrovne sociálnych výdavkov pre tých najohrozenejších, to už som hovoril, takže to tiež opakovať nebudem, ale jedna zásadná vec, ktorá spomenutá nebola, to je porušenie tzv. zlatého pravidla. Existuje pravidlo v rozpočtovej politike, že deficit je udržateľný alebo hodnotí sa ako v zásade akceptovateľný vtedy, keď nárast deficitu, resp. výška deficitu je nižšia ako kapitálové výdavky, keď teda ten deficit investujeme do niečoho, čo nám v budúcnosti prinesie vyššie príjmy. Prvýkrát, treba povedať, na Slovensku dochádza k zásadnému porušeniu tohto pravidla, kedy výška deficitu na budúci rok je výrazne vyššia ako predpokladaná výška kapitálových výdavkov aj po započítaní európskych fondov.
Z tohto dôvodu tento rozpočet, najhoršie na tomto rozpočte je to, že na jednej strane zadlžuje Slovenskú republiku, na druhej strane vôbec nevytvára predpoklady na to, aby po skončení krízy mohla slovenská ekonomika udržateľným spôsobom rásť, aby prichádzali investície, aby prichádzala práca. Nevytvára podmienky ani z krátkodobého hľadiska a už vôbec nie z hľadiska dlhodobého, ktoré do značnej miery závisí aj od vzdelania, vedy, výskumu a všetkého, čo s tým súvisí. Preto myslím si, že veľmi výstižne nadpísal stanovisko k rozpočtu, napísal INEKO a SGI, ktorý nazval svoje stanovisko k rozpočtu, citujem: "Slovensko bude nielen zadlžené, ale aj hlúpe a bez investícií." Týždenník Trend nazval svoj článok o rozpočte nasledovným titulkom "Vzdelanie a investície idú bokom, tešiť sa môžu farmári, penzisti a Juraj Široký".
Čo sa týka školstva, rozpočet síce počíta s 2,2-percentným rastom platov pre učiteľov, skúste si ale porovnať, aký nárast je vo verejnom sektore predpokladaný, ktorý som ukazoval, ale normatívne výdavky klesajú. To znamená, že ministerstvo a vláda počítajú, že tento nárast zatiahnu obce a VÚC-ky, ktoré ale krvácajú, o čom tu už reč bola a čo dali aj dosť jasne a dosť hlasno najavo.
Čo sa týka ďalších vecí, v ktorých rozpočet zavádza, resp. nie je to až taká miera, ako to bolo pri tohtoročnom rozpočte, kedy sa počítalo s príjmami z titulu, že odíde 150-tisíc ľudí, napriek tomu aj v budúcoročnom rozpočte sú položky, ktoré sú nereálne a kde dochádza ku kamufláži a zavádzaniu.
Napríklad na výkony vo verejnom záujme v osobnej doprave sa dáva 11 % menej, ako to bolo v rozpočte na tento rok, pričom k rozpočtu na tento rok vláda ešte dala navyše 7 mld. korún železniciam na tento účel, lebo to nebolo dosť, čo dali v rozpočte na tento rok, pričom dali viac, ako dávajú na budúci rok. Takže je evidentné, že toto číslo je podhodnotené, a je evidentné najmä preto, že nepredpokladám, že by ste chceli zvyšovať výrazne cestovné v budúcom volebnom roku, takže je evidentné, že tam bude musieť vláda naliať v budúcom roku peniaze.
A rozpočet klame a zavádza aj v ďalších veciach, keď napríklad sa navyšuje základné imanie, v tomto roku sa navýšilo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni o 6 mld. korún alebo navyšovanie základného imania letiska o 2 mld. korún. To sú finty, ktorými sa dá obísť to, že inak by to bol verejný výdavok, keď sa to dá na zvýšenie základného imania, tak to verejný výdavok nie je. Čiže nepočíta sa to do výdavkov, ale je pritom evidentné, že je to len skrytá forma dotácie pre neefektívne a nefungujúce inštitúcie. Ďalším príkladom je predpoklad rozpočtu na budúci rok, že Slovenská televízia bude hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Kto tomu asi tak verí?
Takže dovoľte mi uzavrieť moje vystúpenie, ukončiť moje vystúpenie tým, že tento rozpočet je zlý. Tento rozpočet je zlý pre občanov Slovenskej republiky, je zlou správou pre občanov Slovenskej republiky, pretože na jednej strane výrazne zvyšuje zadlžovanie, pokračuje v neefektívnom vynakladaní verejných zdrojov v ich plytvaní a nevytvára žiadne podmienky a predpoklady ani krátkodobé, ani strednodobé a dlhodobé na to, aby sa obnovil zdravý ekonomický vývoj, zdravý ekonomický rast, aby na Slovensku opäť pribúdalo práce, aby Slovensko rástlo zdravým a udržateľným spôsobom.
Tento rozpočet je zlým rozpočtom, pretože pokračuje vo všetkých negatívnych tendenciách, ktoré tu posledné štyri roky boli, a pokračuje aj vo vysoko rastúcom zadlžovaní.
A, mimochodom, nie je pravda, že Európska komisia hodnotí pozitívne tento rozpočet, a nie je pravda ani to, že hodnotila pozitívne aj minulé rozpočty, čo, samozrejme, viem dokázať aj citátmi z dokumentov z Európskej komisie.
Takže Slovensko napriek tomu, že malo obrovskú šancu, že vláda Roberta Fica mala obrovskú šancu, pretože mala k dispozícii taký nárast objemu verejných zdrojov, aký v histórii žiadna vláda nemala a aký nemala dokonca ani žiadna iná krajina Európskej únie, napriek tomu táto šanca nielenže nebola využitá, ale napriek tomu výsledky z hľadiska fungovania krajiny, z hľadiska fungovania štátu pre občanov, z hľadiska poskytovania služieb zo strany štátu pre občanov sú katastrofálne napriek takémuto enormnému nárastu zdrojov, ktoré Ficova vláda k dispozícii mala.
Z tohto dôvodu poslanecký klub SDKÚ - DS nepodporí tento návrh rozpočtu. Budeme hlasovať proti nemu. Pokúsime sa niektoré najhoršie disproporcie a deformácie aspoň čiastočne upraviť napríklad tým, že budeme navrhovať navýšenie prostriedkov pre zdravotne ťažko postihnutých, pre ohrozené deti, pre ľudí v hmotnej núdzi, kde dochádza k absolútnemu poklesu napriek tomu, že situácia je ťažšia, ako bola v uplynulých rokoch, a budeme tiež navrhovať zvýšenie prostriedkov na vzdelanie, vedu a výskum a tieto konkrétne návrhy prednesú moji kolegovia. Aj keď musím povedať, že za posledné tri či štyri razy, čo sme schvaľovali rozpočty z dielne vlády Roberta Fica, nebol ani jeden jediný pozmeňujúci návrh nielen zo strany SDKÚ - DS, ale zo strany ktoréhokoľvek opozičného poslanca schválený, napriek tomu tieto návrhy predložíme.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)