Šiesty deň rokovania
42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
29. októbra 2009 o 9.00 hodine
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Belásová a páni poslanci Mamojka, Micheľ, pani poslankyňa Szögedi.
Pristúpime teraz k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 1181, spoločnú správu výborov máte ako tlač 1181a.
Prosím teraz ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní predmetný návrh zákona.
Predkladaná novelizácia zákona o cestnej doprave v porovnaní s doterajšou právnom úpravou upravuje procesné postupy a kompetencie príslušných orgánov, ktoré vyplývajú z nariadení o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave a sú nevyhnutné pre ich aplikáciu v praxi.
Spresňuje financovanie služieb vo verejnom záujme, novo upravuje niektoré povinnosti v súvislosti s prepravou nebezpečných vecí, novo upravuje určovanie cestovného v pravidelnej autobusovej doprave a obsahuje niektoré legislatívnotechnické a ďalšie úpravy, ktorých potrebu si vyžiadala nejednotná aplikácia niektorých ustanovení zákona v praxi.
Samotný zákon nebude mať vplyv na príjmy a výdavky samosprávy, návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, zákon nebude mať priame dopady na obyvateľstvo ani nijaký priamy environmentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi pripomienkami k návrhu zákona, ktoré boli uplatnené na rokovaniach výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj v gestorskom výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, súhlasím.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu a schválenie predmetného zákona a jeho postúpenie do ďalšieho konania.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, ktorý bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 9. septembra 2009 č. 1602 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 1181), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením z 13. októbra 2009 č. 709 a výbor pre hospodársku politiku uznesením zo 6. októbra 2009 č. 558. Časť IV spoločnej správy obsahuje celkovo dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých gestorsky výbor odporúča hlasovať nasledovne, a to o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tento správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 14. októbra 2009 č. 589. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Otváram teda možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Pelegrini. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý pred tým, ako ho prednesiem, mi dovoľte v krátkosti ozrejmiť a odôvodniť.
Doterajšia právna úprava pri elektronickom výbere mýta, to znamená zákon o elektronickom výbere mýta, prikazuje pre každé vozidlo mať zapojenú pri používaní vymedzených úsekov ciest OBU jednotku, to znamená prístroj, ktorý elektronicky vypočítava prejdenú vzdialenosť a vypočítava aj sumu, ktorú je potom následne nutné uhradiť. Som názoru, že legislatíva by mala umožniť občasným užívateľom vymedzených úsekov ciest a diaľnic aj inú formu úhrady, a teda zákon by nemal brániť iným technickým riešeniam, ako je napríklad nejaký automat, do ktorého by bolo možné vhodiť mince a jednorazovo uhradiť prejdenú vzdialenosť vopred tak, ako to je napríklad v Nemeckej republike a v ďalších krajinách.
Zrýchli sa tak a zjednoduší sa postup pre tých a znížia sa aj, samozrejme, náklady pre tých užívateľov, ktorí naozaj využívajú cestnú infraštruktúru ojedinele, sú to tzv. príležitostné jazdy, pretože povinnosť úhrady mýta sa vzťahuje nielen na tranzitnú dopravu, ale spoplatneniu podlieha aj preprava osôb na športové a kultúrne podujatia. Ďalšou skupinou je tzv. technologická preprava, ktorú vykonávajú podnikatelia len príležitostne pri vykonávaní svojich služieb.
Preto mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorý znie:
1. V názve návrhu zákona sa slová "zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami "niektorých zákonov".
2. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 664/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 435/2008 Z. z. a zákona č. 307/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: § 3 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "(3) Povinnosť podľa odseku 2 písm. a) až c) sa nevzťahuje na prevádzkovateľa vozidla a vodiča vozidla pri náhradnom výpočte mýta."
Doterajší čl. III sa označuje ako čl. IV.
Odôvodnenie k tomuto návrhu som povedal už predtým, ešte možno doplním. Týmto sa navrhuje, aby v prípade príležitostnej jazdy vodič nemusel byť administratívne zaťažený vybavovaním vozidla OBU jednotkou, ako to doteraz zákon prikazuje. Možnosti a spôsoby náhradného výpočtu a následnej úhrady mýta v zmysle súčasného znenia zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
Poprosím pánov kolegov a kolegyne o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a poprosím aj o vyjadrenie pána ministra, keďže sa dopĺňa nový článok do návrhu zákona. Uvedomujem si, že ide o doplnenie ďalšieho článku, žiaľ, vzhľadom na to, že elektronický výber mýta nastúpi do platnosti 1. 1. 2010, dnes je pomaly koniec októbra a už nebude legislatívne možné iným spôsobom takýto zákon upraviť, preto som pristúpil k takejto zmene.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho - pán poslanec Prokopovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Prokopovič má slovo.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega, musím reagovať na teba, lebo nechápem, prečo si súhlasil a pristúpil k takému spôsobu pozmeňujúcim návrhom. Len včera sme kritizovali dosť vehementne to, že k zákonu o dráhach sa tam prifárilo civilné letectvo. A veľmi dôležité. Aj keď vysvetľoval si to ako technické riešenie, ale úplne iný zákon. Ešte ani to nedoznelo odvčera a dneska zase do tohto zákona bez toho, aby nejako bolo upozornenie, dávaš vec, ktorá je veľmi dôležitá. Pretože to veľmi zaťaží tých dopravcov.
Dá sa povedať, že so všetkým, čo si povedal, ako s tým technickým zdôvodnením, súhlasím, až na to, aby to znášali dopravcovia. Prečo to neznáša prevádzkovateľ mýta? Veď on, keď išiel do tendra na mýto, on tieto veci musel vedieť. Musel vedieť, že to bude potrebné, musel vedieť, že musí kúpiť zariadenie, musel vedieť, že čosi ho to bude stáť.
Takže s tým, čo si hovoril, dá sa celkom súhlasiť, až na to, že absolútne nesúhlasím a nepodporím, aby to platili dopravcovia alebo aby to platil ten, ktorý bude na mýte ryžovať. Aby neprišiel zadarmo k ďalším desiatim miliónom a možno to bude rádovo ešte omnoho viac zadarmo, pretože on o tom musel vedieť. Tak keď sa to zavádzalo, vedel o tom, prihlásil sa do súťaže, tak nech aj znáša všetky náklady, ktoré mu z toho vyplývajú.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Pelegrini, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.
P. Pelegrini, poslanec: Pán kolega, ja len drobné vysvetlenie. Týmto pozmeňujúcim návrhom ja neriešim, či bude platená úhrada za OBU jednotku, alebo nebude. To sa spýtajte pána ministra. Práveže tento môj návrh umožňuje, aby zákon neprikazoval všetkým vozidlám, ktoré vôbec na Slovensko vstúpia a pôjdu po vymedzenom úseku, aby museli mať tu OBU jednotku vo vozidle namontovanú, aby museli v kancelárii stráviť určitý čas podpisovaním zmlúv, zložením zábezpek atď. Práveže týmto zákonom sa povoľuje, aby v prípade, že bude o to záujem, bolo možné inštalovať na niektorých úsekoch ciest aj tzv. iba platobné automaty, kde nejaký vodič, ktorý naozaj plánuje ísť len trikrát možno po nejakej spoplatnenej cestnej infraštruktúre, zaplatiť si mincami vopred ten vymedzený úsek diaľnice bez toho, aby musel byť zaťažovaný nejakými závažnými administratívnymi úkonmi. Takže v tomto sa, dúfam, zhodneme, že táto úprava práve odľahčí mnohých prepravcov.
A čo sa týka toho, čo si naznačil vo svojej faktickej poznámke, to naozaj ja teraz neriešim ani sa nebudem tým zaoberať, to musí zodpovedať pán minister.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Vyčerpali sme rozpravu, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa k nej vyjadriť ako navrhovateľ?
Nech sa páči.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ja len stručne, už to tu bolo povedané, že či to veľmi zaťaží dopravcov. Naopak, pán poslanec, dopravcovia nás požiadali, príležitostní dopravcovia, aby sme takýto režim urobili, pretože keď ide telovýchovná jednota raz za mesiac autobusom so športovcami, ja neviem, z Kútov do Malaciek a chce ísť po diaľnici, tak v zmysle dikcie dnešného elektronického mýta si musí splatiť zábezpeku za OBU jednotku 50 eur, musí vybaviť tri zmluvy o tejto zábezpeke o používaní infraštruktúry, je to pomerne zdĺhavý proces. Takže je to na základe požiadavky príležitostných, aby sme umožnili aj iný spôsob užívania diaľnic, ako je zakúpenie OBU jednotky. Ale je to tzv. tiket portál, že si kúpi na obchodnom mieste za mincu alebo aj za eurá iného charakteru, to znamená papierové peniaze, ten tiket si kúpi a v podstate za tú prejdenú vzdialenosť zaplatí, tam bude mať tabuľku, odkiaľ - pokiaľ koľko platí, čiže je to na základe požiadavky príležitostných dopravcov. A naopak, je to vnímané s nevôľou od koncesionára, ktorý vyhral elektronické mýto, pretože pre neho je lepšie, aby mu všetci zaplatili zábezpeku 50 eur za tieto OBU jednotky, a my týmto otvárame trošku priestor aj našim príležitostným dopravcom. Čiže ja v tom problém nevidím a podporujem a súhlasím s takýmto predloženým návrhom pána poslanca.
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o údržbe a opravách cestných mostných objektov a úsekov ciest na slovensko-českej štátnej hranici.
Návrh vlády je pod tlačou 1217 a spoločná správa výborov je ako tlač 1217a.
Návrh vlády odôvodní pán minister Vážny, nech sa páči, ujmite sa slova.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť odôvodnenie materiálu Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o údržbe a opravách cestných mostných objektov a úsekov ciest na slovensko-českej štátnej hranici.
Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi.
Účelom zmluvy je vytvoriť právny rámec pre údržbu a opravy dvanástich mostných objektov a štyroch spoločných úsekov ciest na slovensko-českej štátnej hranici a ich realizáciu v súlade s technickými predpismi zmluvných strán. Jednotlivé články zmluvy určujú, ktoré práce sa majú vykonávať, spôsob ich financovania, ukladajú povinnosť vykonávania prehliadok stavu mostov a ciest a povinnosť vzájomne sa informovať o plánovaných prácach. V prílohe sú práce rozdelené medzi zmluvné strany podľa konkrétnych úsekov ciest a mostov.
Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky schválila návrh 21. októbra 2008 s pripomienkami, ktoré boli zapracované do doložky prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi. Následne bol návrh schválený vo vláde uznesením č. 789 dňa 6. novembra 2008, na základe ktorého bola zmluva podpísaná 17. júna 2009 v Bratislave.
Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Juhásza, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.
Gy. Juhász, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o údržbe a opravách cestných mostných objektov a úsekov ciest na slovensko-českej štátnej hranici (tlač 1217).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 23. septembra 2009 č. 1252 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 16. októbra 2009.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 13. októbra 2009 a prijal uznesenie č. 711. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu rokoval 6. októbra 2009 a prijal uznesenie č. 564. V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o údržbe a opravách cestných mostných objektov a úsekov ciest na slovensko-českej štátnej hranici a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o údržbe a oprave cestných mostných objektov a úsekov ciest na slovensko-českej štátnej hranici a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o údržbe a opravách cestných mostných objektov a úsekov ciest na slovensko-českej štátnej hranici vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo dňa 14. októbra 2009 č. 592.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Aktmi Svetovej poštovej únie - Ôsmy dodatkový protokol k Ústave Svetovej poštovej únie, Prvý dodatkový protokol ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor, Dohoda o poštových platobných službách, prijatými na 24. kongrese Svetovej poštovej únie (Ženeva 23. 7. - 12. 8. 2008).
Návrh vlády má parlamentnú tlač 1219. Spoločná správa výborov je ako tlač 1219a.
Návrh vlády odôvodní znovu minister dopravy. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Aktmi Svetovej poštovej únie. Predkladaný materiál prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 9. septembra 2009 a schválila ho uznesením č. 622/2009.
Ide o medzinárodné zmluvy, ktoré som podpísal s výhradou ich ratifikácie dňa 12. augusta 2008 v Ženeve. Zmluvy nadobudnú platnosť dňa 1. januára 2010 a doplnia, resp. nahradia medzinárodné zmluvy ratifikované v roku 2005. Bolo to oznámené Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky v oznámení č. 180/2006 Z. z.
Ôsmy dodatkový protokol k Ústave Svetovej poštovej únie je medzinárodnou zmluvou v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Ústava Svetovej poštovej únie, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodnej organizácii.
Prvý dodatkový protokol ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor a Dohoda o poštových platobných službách obsahujú ustanovenia, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a sú prednostnými medzinárodnými zmluvami v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Predkladané zmluvy nezasahujú do vnútroštátneho legislatívneho rámca poštových služieb. Ide o medzinárodné zmluvy, ktoré upravujú poskytovanie poštových služieb v 191 členských štátoch Svetovej poštovej únie, ktoré tvoria jednotné poštové územie na vzájomnú výmenu poštových zásielok. Potreba ich prednosti vyplýva aj zo súvisiacich vnútroštátnych predpisov, ktorých ustanovenia sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ustanovuje inak.
Materiál nekladie nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať dopad na verejné financie, na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie a na zamestnanosť.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o odporúčanie a váš súhlas s predloženými medzinárodnými zmluvami.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Pavla Prokopoviča, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Aktmi Svetovej poštovej únie - Ôsmy dodatkový protokol k Ústave Svetovej poštovej únie, Prvý dodatkový protokol ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor, Dohoda o poštových platobných službách, prijatými na 24. kongrese Svetovej poštovej únie v Ženeve v termíne 23. 7. - 12. 8. 2008, ktoré sme dostali ako tlač 1219.
Konštatujem, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. septembra 2009 č. 1254 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru NR a Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, pričom za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorského určil do 16. októbra 2009.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady o tomto návrhu rokoval 13. októbra a prijal uznesenie č. 712. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu rokoval 6. októbra tohto roku a prijal uznesenie č. 563. V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s citovanými zmluvami a aktmi a rozhodnúť o tom, že sú to medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a majú prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Ôsmym dodatkovým protokolom k Ústave Svetovej poštovej únie, s Prvým dodatkovým protokolom ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie, so Svetovým poštovým dohovorom a Dohodou o poštových platobných službách a rozhodnúť o tom, že sú to medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a tieto majú prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady, ktorú práve predkladám, vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 14. októbra 2009 pod č. 591.
Vážená pani podpredsedníčka, predniesol som spoločnú správu a prosím, môžete otvoriť rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Do rozpravy sa nikto nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem.
V rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je
návrh na odplatný prevod celej majetkovej účasti štátu na podnikaní obchodnej spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., na ďalších akcionárov.
Návrh je uverejnený ako tlač 1223 a správa výboru ako tlač 1223a.
Návrh uvedie minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Ľubomír Vážny. Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám návrh na odplatný prevod celej majetkovej účasti štátu na podnikaní obchodnej spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., na ďalších akcionárov.
Predmetom prevodu je 22,14-percentná majetková účasť štátu na základnom imaní letiska na Trnavský samosprávny kraj a mesto Piešťany, ktorí sú súčasnými akcionármi letiskovej spoločnosti. Vláda Slovenskej republiky predmetný návrh prerokovala dňa 9. septembra 2009 a prijala k nemu uznesenie č. 617. Tomuto kroku predchádzala analýza súčasného stavu účasti regiónov na správe letísk, ktorá potvrdila, že súčasná akcionárska štruktúra na malých letiskách nie je vyhovujúca. Z rokovaní všetkých akcionárov Letiska Piešťany, a. s., vyplynuli závery, že Trnavský samosprávny kraj a mesto Piešťany chcú naďalej ostať akcionármi spoločnosti, a preto vyjadrili záujem o prevzatie majetkovej účasti štátu spoločnosti Letisko Piešťany, a. s.
Táto skutočnosť bola uvedená už v materiáloch Analýza súčasného stavu účasti regiónov na správe letísk a návrh efektívnejšieho riešenia a Informácia o ďalšom postupe riešenia akcionárskych podielov v malých letiskových spoločnostiach prerokovaných vo vláde v januári a v máji 2009. Ministerstvu boli predložené uznesenia zastupiteľstiev Trnavského samosprávneho kraja a mesta Piešťany so súhlasmi na prevod majetkovej účasti štátu na ostatných akcionárov letiska. Regionálne samosprávy v rámci svojich finančných možností budú priamo zainteresované na prosperite a rozvoji letiska v súlade s potrebami regiónu. V záujme rozvoja letiska ministerstvo súhlasí s týmto návrhom, keďže akcie štátu prejdú do verejných rúk, nie do súkromného sektora.
V súlade s § 41 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov je potrebné prerokovať zaradenie majetkovej účasti štátu v Letisku Piešťany, a. s., do zoznamu majetkovej účasti štátu zahrnutých do privatizácie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto materiálu.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Znovu poprosím povereného člena výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Pavla Prokopoviča, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Nech sa páči.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Predkladám správu o výsledku rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu na odplatný prevod celej majetkovej účasti štátu na podnikanie obchodnej spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., na ďalších akcionárov, ktorý sme dostali ako tlač 1223 v druhom čítaní.
Návrh na odplatný prevod ceny majetkovej účasti štátu na podnikanie obchodnej spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., na ďalších akcionárov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 23. septembra 2009 č. 1253 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že ako gestorský výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 16. októbra 2009.
Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku o návrhu rokoval na svojej 82. schôdzi 6. októbra 2009 a svojím uznesením č. 562 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie zaradenie celej 22,14-percentnej majetkovej účasti štátu na podnikaní obchodnej spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.
Súčasne ma poveril podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania spolu s návrhom na uznesenie, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie zaradenie celej 22,14-percentnej majetkovej účasti štátu na podnikaní obchodnej spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.
Pani podpredsedníčka, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomné prihlášky. Chce sa prihlásiť niekto ústne? Ústne sa prihlásil pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem úplne stručný. Chcem sa len spýtať pána ministra pri tomto materiáli, keď sa navrhuje prevod na samosprávne úrovne, teda samosprávny kraj a mesto, či sú tam dobré podmienky. Nepoznám tieto podmienky, aké majú tieto samosprávy vzhľadom na prevádzkovanie letiska a jeho efektívne využívanie. Ale určité skúsenosti, ktoré sme mali s letiskom v Poprade, ktoré sa dostávalo postupne do problémov a nakoniec aj samosprávny kraj nedokázal túto situáciu vyriešiť, tak preto chcem len nejaké také stručné porovnanie medzi tými dvomi letiskami, či toto tu je z vašej strany dobre garantované do budúcnosti.
Samozrejme, že sa plne stotožňujem s tým, že to ide do rúk verejných, to znamená do rúk samospráv, a v tomto smere nemám žiaden problém, aby tieto si, pokiaľ sú schopné túto vec prevádzkovať a prevádzkovať toto letisko, aby to využili. Lebo myslím si, že je to veľmi dobrým spôsobom, ako napríklad zefektívniť cestovný ruch alebo priblížiť región pre aj vzdialenejšie časti nielen Slovenska, ale aj Európy a sveta.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú, takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete ako navrhovateľ sa vyjadriť?
Nech sa páči.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Pán poslanec, Letisko Piešťany je podstatne menšie výkonmi ako Letisko Poprad, pretože Letisko Poprad má pravidelné letecké linky a, samozrejme, rieši aj chartrové spojenia, Letisko Piešťany má podstatne menej chartrových spojení a v podstate príležitostné linky na využívanie kúpeľných pobytov v Piešťanoch.
My sme predložili aj do vlády a, samozrejme, rokovali sme aj s ostatnými akcionármi ten materiál, podľa ktorého sme im hovorili, že buď budeme spravovať my tie letiská, alebo ich budú spravovať ony - samosprávy krajské alebo mestské. Letisko Poprad, Sliač aj Žilina nám oznámili, že akcionári z radov samospráv nechcú a odovzdávajú akcie nám. Letisko Piešťany sa rozhodlo ísť inou cestou, to znamená, že chcú to ďalej rozvíjať, a požiadali, lebo my sme povedali, že buď dáme my akcie vám za symbolickú cenu, alebo vy dajte nám za symbolickú cenu, aby sa to dalo rozvíjať zmysluplne. A letisko Piešťany, akcionári nás požiadali, že oni chcú tieto akcie a oni chcú sami a majú tú ambíciu rozvíjať toto letisko vo vlastnej kompetencii. Nemáme nič proti tomu. Samozrejme, metodicky naďalej aj certifikátmi budeme riadiť toto letisko my, ale akcionársky ho budú riadiť oni. Majú tu ambíciu, že vlejú doň života, budú ho vedieť spravovať. Tak nemám ja nič proti tomu. Pevne verím, že to letisko udržia a že nebude slúžiť na iné účely, ale na tie, na ktoré má, to znamená letisko v tejto lokalite.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, záverečné slovo.
P. Prokopovič, poslanec: Ja len veľmi krátko na vysvetlenie alebo nadviazanie na to, čo hovoril pán poslanec Kahanec. Nemám výhrady voči tomuto materiálu, lebo je to presne v intenciách a duchu transformácie Slovenskej správy letísk, ktorú sme začali ešte v roku 2004, keď práve na základe požiadaviek miest, obcí a vyšších územných celkov sme prevádzali majetkovú účasť z týchto regionálnych letísk práve na mestá a obce a vyššie územné celky.
Takže čo sa týka Piešťan, ja tento projekt podporujem, len verím, že tento projekt to dotiahne do konca tým, že skutočne urobí sa nejaká koncepcia rozvoja toho letiska a nestane sa to, čo nechcem vidieť ani v najčernejších snoch, že lukratívne veci, ktoré sú na letisku, sa odpredajú a za niekoľko rokov sa to vráti štátu, akože nie sme schopní to spravovať ďalej. To by bol veľmi zlý postup. Ale verím, že k tomu nedôjde a že ako mesto, tak VÚC ako jeho akcionári, že majú skutočne jaskú predstavu o tom, čo s Letiskom Piešťany ďalej.
A na margo Letiska Poprad, pán kolega Kahanec, mňa tiež osobne prekvapuje, že mesto Vysoké Tatry, mesto Poprad a vyšší územný celok Prešov sa toho zrieka. Lebo oni boli hnacím motorom práve toho materiálu pri transformácii Slovenskej správy letísk. Oni to chceli. Dokonca si pamätám, vidím tu kolegov z ministerstva dopravy, ktorí mi dajú určite za pravdu, ešte sa viedol spor, dosť ostrý spor medzi mestom Vysoké Tatry a mestom Poprad, kto vlastne, ktoré mesto v tom bude, a nakoniec sme museli neštandardným spôsobom rozdeliť tie akcie. A boli tam hádky o desatiny percenta, ktoré mesto má mať viac a podobne. Všetci to chceli a odrazu, som veľmi prekvapený, že sa toho zriekajú, lebo stále tvrdili, že oni najlepšie vedia, čo pre letisko treba, ako letisko sa má rozvíjať. Takže z toho aj ja som takisto prekvapený a nechápem ich snahu. Ale v prípade piešťanského letiska vidím tu jasne, že je tu snaha spravovať toto letisko, rozvíjať toto letisko a tento región má ambíciu a má aj predpoklady pre to, aby tu letisko mohlo dobre fungovať.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime teraz k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má tlač 1187 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1187a.
Prosím podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh novely zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadväzuje na predchádzajúce opatrenia už presadzované ministerstvom školstva pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a viacero z nich završuje. Súčasne zohľadňuje požiadavky vládou schváleného Modernizačného programu Slovensko 21 a Národného programu reforiem Slovenskej republiky na obdobie rokov 2008 - 2010.
Ministerstvo školstva v poslednom a ostatnom období vytvorilo pre verejné vysoké školy podporné prostredie na inovačné aktivity vysokých škôl, aj prostredníctvom štrukturálnych fondov podporuje pri vysokých školách vznik technologických inkubátorov, v ktorých budú vznikať nové firmy princípom spin-off alebo start-up. V tomto prípade sa vyžaduje úzka spolupráca medzi akademickým prostredím a začínajúcimi podnikateľmi najmä z prostredia končiacich doktorandov či mladých výskumných pracovníkov, a preto sa v návrhu zákona za týmto účelom navrhuje možnosť verejných vysokých škôl vytvoriť pre takéto firmy osobitné podmienky v rámci technologických inkubátorov pri vysokých školách, a to vo forme zvýhodneného prístupu k infraštruktúre vysokých škôl. Toto opatrenie zabezpečuje zlepšenie využívania výsledkov univerzitného výskumu v praxi, vytváranie nových pracovných miest najmä s vyššou pridanou hodnotou, a tým zvyšuje úlohu vysokých škôl pri prechode Slovenska na vedomostnú spoločnosť.
Predkladaný návrh zákona podporuje ďalej študentskú mobilitu, nakoľko umožňuje študentovi i počas štúdia zmeniť vysokú školu či študijný program, na ktorý bol prijatý. Návrh zákona zároveň vytvára legislatívny rámec pre podporu aktívnej činnosti vysokých škôl pri získavaní kvalitných študentov z iných vysokých škôl, či už domácich alebo zahraničných. Vysoké školy budú môcť aktívne pôsobiť napríklad tým, že ponúknu študentom z iných vysokých škôl lepšie podmienky na ich štúdium. Ak sa študent rozhodne prijať ponuku druhej vysokej školy, táto škola mu bude môcť povoliť zápis bez nutnosti uskutočnenia prijímacieho konania, tak ako je to dnes, čo znamená odstránenie administratívnych bariér pri zmene vysokej školy vrátane zahraničnej vysokej školy.
V Národnom programe reforiem sa vláda zaviazala dosiahnuť rast kvality vysokoškolského vzdelávania. Predložený návrh zákona požaduje od vysokých škôl, aby si aktívne vypracovali vnútorné systémy zabezpečovania kvality vzdelávacieho procesu založené na sledovaní pokroku, ktorý študenti dosahujú štúdiom na vysokej škole. Súčasťou tohto systému bude aj jeho externé hodnotenie a monitoring Akreditačnou komisiou. Toto opatrenie požaduje, aby sa vysoké školy aktívne zaoberali otázkou, ako vzdelávajú, aké výsledky dosahujú zvolenými metódami. Ide tak o doplnenie externého systému zabezpečovania kvality prostredníctvom činnosti Akreditačnej komisie, systémom vnútorného monitoringu, čo je v súlade aj s európskymi odporúčaniami a štandardmi na zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania.
Pôsobnosť zákona ďalej upravuje pôsobenie aj zahraničných vysokých škôl na Slovensku. Ak zahraničná vysoká škola požiada a ministerstvo školstva jej prizná práva potrebné na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov podľa zákona, a teda zahraničná vysoká škola bude absolventom týchto študijných programov udeľovať doklady podľa tohto zákona, upravuje sa, ktoré ďalšie časti zákona sa na toto štúdium vzťahujú. V takomto prípade je potrebné, aby návrhy študijných programov prešli obdobným alebo takmer zhodným schvaľovacím konaním v rámci zahraničnej vysokej školy, ako je to v prípade slovenských, teda domácich verejných vysokých škôl, a to v akademickom senáte aj vedeckej rade. Súčasne zahraničná vysoká škola vydá študijný poriadok a zásady výberového konania pre učiteľov, výskumných pracovníkov, funkcií profesorov, docentov a vedúcich zamestnancov, ktoré podliehajú registrácii ministerstva školstva. Na prijímanie a priebeh štúdia, ako aj na udeľované akademické tituly sa vzťahuje zákon. Študenti akreditovaných študijných programov budú mať nárok na sociálne štipendium. Aj na obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov zahraničných vysokých škôl sa bude vzťahovať slovenský zákon o vysokých školách.
Na podporu kvality vysokoškolského vzdelávania, ale aj podporu uplatňovania akademickej etiky sa zavádza register záverečných rigoróznych a habilitačných prác, ktorý bude podporným nástrojom pri odhaľovaní prípadného plagiátorstva študentov a vysokoškolských učiteľov. Výstupom z registra bude porovnanie obsahu odovzdanej práce s ostatnými textami v registri a identifikácia zhody medzi týmito textami.
A nakoniec v návrhu zákona sa urýchľuje aj diferenciácia vysokých škôl s tým návrhom, že rozhodovať o preradení vysokej školy na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády, bude vláda Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o prijatie uznesenia, ktoré odporučí plénu Národnej rady schváliť predložený návrh zákona.
Ďakujem pekne.