návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1259, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1268.

Dávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy, ktorá uvedie návrh zákona. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti.

Na úvod mi dovoľte krátku genézu, prečo som sa rozhodla tento poslanecký návrh zákona predložiť. Niekedy začiatkom septembra pán generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ján Sihelský na tlačovej konferencii povedal, že miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla 12,5 %, je najvyššia od roku 2005, pričom treba povedať, že táto miera nezamestnanosti sa z mesiaca na mesiac zvyšuje a on ako riaditeľ ústredia jedinú cestu alebo jedinú možnosť vidí, aby sa táto nezamestnanosť zmiernila, keď pristúpia poslanci k zmene legislatívy, pričom myslel tým hlavne zákon o zamestnanosti. Ja som si jeho slová zobrala k srdcu a vypracovala som môj návrh zákona, ktorý čiastočne rieši túto problematiku, čiastočne preto, pretože myslím si, že touto problematikou by sa mala zaoberať vláda. Na moje najväčšie prekvapenie po tom, ako som odoslala na ministerstvo financií môj návrh zákona, aby sa vyjadrilo, ako to bude súvisieť s rozpočtom, tak o dva dni som sa dopočula, že vláda pripravuje takýto istý návrh zákona. Preto som z toho ja vypustila absolventov, o tomto návrhu budeme rokovať zrejme zajtra.

Prečo to hovorím. Hovorím to kvôli tomu, že opozícia upozorňovala vlani, na sklonku roku 2008 pred prijatím rozpočtu na rok 2009 predstaviteľov vládnej koalície, že hospodárska kríza sa zrejme dotkne aj Slovenska. Ťažko sme si toho času vedeli predstaviť, že by to bolo inak. A pred rozpočtom opoziční poslanci predkladali návrhy, ktoré by túto krízu zmiernili. Boli všetky tieto naše návrhy zhodené zo stola. Podobné pokusy sme mali potom v priebehu roku 2009 viackrát, vtedy, keď sa niekedy koncom februára predkladal balíček ozdravných opatrení, a potom aj niekedy v máji alebo v júni. Zatiaľ tieto naše návrhy neboli prijaté, poniektoré sa zadoptovali alebo pretransformovali do vládnych návrhov. A potom ich predkladala buď vláda, alebo vládni poslanci.

Tak dovoľte mi, aby som vám v krátkosti prečítala dôvodovú správu.

Cieľom môjho návrhu je odstrániť prekážky pre priznanie príspevkov na samostatnú zárobkovú činnosť u uchádzačov o zamestnanie, ktorí nepatria medzi znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie, ako aj u niektorých znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie, u ktorých je predpoklad existencie pracovných návykov, a teda aj schopnosti vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, a to za účelom uľahčenia začatia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. U kategórie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa stali nezamestnanými z dôvodu skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov, z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania, z dôvodu dosiahnutia najvyššie prípustnej expozície na pracovisku podľa osobitného predpisu, je vzhľadom na ich pracovné návyky, ako je objektívny dôvod skončenia pracovného pomeru, väčší predpoklad ako u iných znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie, že budú mať schopnosti vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Navrhovanou novelou sa má odstrániť podmienka priznania príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá spočíva vo vedení dotknutých okruhov uchádzačov v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. U týchto uchádzačov sa tiež odstraňuje aj povinnosť absolvovať prípravu na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú uchádzačovi o zamestnanie zabezpečí úrad práce, ako aj podmienka predĺženia podnikateľského zámeru uchádzačov o zamestnanie spolu s predpokladanými nákladmi na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

Zajtra budeme hlasovať aj o vládnom návrhu zákona o zamestnanosti. Ja som už na začiatku povedala, že tento môj návrh je iný. Týka sa iných skupín. Ja prosím kolegov o jeho podporu. Tu teraz nejde o to, kto to predkladá, či to predkladá vláda, vládni poslanci alebo opoziční poslanci, tu ide o to, či chceme pomôcť zmierniť dôsledky hospodárskej krízy na Slovensku, či chceme zmierniť dopady na ľudí. Treba povedať pri tejto príležitosti, podľa Štatistického úradu počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi je 335 tisíc ľudí a ich počet sa v tomto roku zvýšil o 47 000. Sú to alarmujúce čísla. Týmto mojím návrhom zákona chcem dopomôcť tomu, aby sa situácia na pracovnom trhu zlepšila. A vláda mala skôr prísť s týmto návrhom, čo sa týka riešenia nezamestnanosti, a nie predkladať to v skrátenom legislatívnom konaní. Tieto čísla Štatistický úrad mal k dispozícii už dávno. A vedeli sme už dopredu, koľko absolventov opustí školy. Takže prosím vás ešte raz vážené kolegyne, kolegovia, podporte tento môj návrh zákona. Keď sa to dostane do druhého čítania, som otvorená na zmeny, ktoré by vzišli z rozpravy. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi. Nech sa páči.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1259), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 281 zo 7. októbra 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1268 z 1. októbra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Navrhovateľka v dôvodovej správe odôvodňuje predloženie novely zákona.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.

Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu.

Teraz by mali nasledovať body 56 a 57, ktoré predkladá výbor pre európske záležitosti. Ide o tlače 1261 a 1260. Na základe žiadosti predsedu výboru pána poslanca Milana Urbániho ich však prerokujeme vo štvrtok 29. októbra.

V rokovaní teda budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1266. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1293.

Dávam slovo pánovi poslancovi Štefanovi Kužmovi, ktorý návrh zákona uvedie.

Š. Kužma, poslanec: Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, predkladám zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona znižuje zodpovednosť za priestupok z 15 na 14 rokov veku. Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že trestná zodpovednosť fyzickej osoby je stanovená v Trestnom zákone vekovou hranicou 14 rokov a v priestupkovom zákone 15 rokov, čím je vytvorená zákonná medzera, ktorá spôsobuje beztrestnosť páchateľa skutku, ktorý orgány činné v trestnom konaní vyhodnotia ako priestupok.

Ak to mám veľmi jednoducho povedať. Tak v minulosti bol znížený vek zodpovednosti za trestný čin z 15 na 14 rokov veku. Vždycky aj priestupok mal rovnaký vek zodpovednosti. Žiaľ, pri tejto zmene Trestného zákona sa pozabudlo evidentne na zákon o priestupkoch, kde zostal vek 14 rokov. Vznikol paradox, že napr. keď ukradne za 266 eur 14-ročný nejakú vec, tak je vlastne trestne stíhaný, lebo je to trestný čin vo veku viac ako 14 rokov. Ak je tá vec o 1 euro lacnejšia, tak je to priestupok. A vlastne nie je zodpovedný vôbec, lebo tam bola veková hranica 15 rokov. Čiže nejde o nič iné v tomto návrhu, len o zjednotenie dvoch zákonov, lebo skutočne zjavne išlo v minulosti o opomenutie, keď sa menila jedna hranica, že sa nezmenila aj druhá. A vlastne bolo by dobré to dať na jednakú úroveň. Konzultoval som to aj s ľuďmi, ktorí robia v oblasti priestupkov. Vlastne je to ich podnet, že je potrebné zmeniť túto hranicu, aby to bolo jednotné vždycky pri zodpovednosti. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz poprosím pána poslanca Branislava Bačíka, ktorý je určený gestorským výborom, výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ako spoločný spravodajca, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

B. Bačík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1266). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a ho zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze.

Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2009 pod č. 1293 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali určené výbory do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009. Pán podpredseda, to je toľko k mojej spravodajskej informáciu, ďakujem pekne, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite aj vy miesto určené pre spravodajcov.

Otváram teraz všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Neevidujem žiadnu ani ústnu prihlášku, a preto uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy.

A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme hlasovať o ňom o 11.00 hodine.

Ďalej nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Návrh je uverejnený ako tlač 1267 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1294.

Pán poslanec Kužma, prosím, ujmite sa slova a uveďte aj tento váš návrh zákona. Nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Uvádzam zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Dôvodom predloženia návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, je potreba riešiť naliehavý spoločenský problém rastu drobnej kriminality vo forme krádeží, pri ktorých je hodnota odcudzenej veci nižšia ako dnes platná hranica trestného činu. Tento návrh je príspevkom k riešeniu uvedeného problému a nadväzuje na novelizáciu Trestného zákona č. 399/2000 Z. z. (farmársky zákon), ktorá upravila krádež poľnohospodárskych plodín a dreva.

Návrh uľahčuje trestnoprávny postih tým, že výšku škody pri týchto činoch nepovažuje za podmienku trestného postihu pri krádežiach v obydliach a k domu priľahlých záhradách a dvoroch vrátane objektov, ktoré sa vyskytujú aj v priľahlých hospodárskych budovách. Keďže poslanecká novela Trestného zákona č. 399/2000 Z. z. upravila krádeže poľnohospodárskych plodín a dreva, je potrebné ísť ďalej. Dôvodom nutnosti posilňovania represívnych nástrojov a posilňovania odstrašujúceho účinku trestov je aj motivácia zvýšiť ochranu poškodených, ktorí nielen sú často postihnutí o peňažné či nepeňažné hodnoty, ale taktiež utrpia duševnú traumu spôsobenú protiprávnym konaním páchateľa. V tomto zmysle má návrh novelizácie zákona zabezpečiť to, že legislatíva bude myslieť predovšetkým na obete krádeží, pretože suma 266 eur nie je pre každého občana zanedbateľnou hodnotou. U človeka, ktorý má príjem na úrovni minimálnej mzdy alebo minimálneho dôchodku, je ťažko pochopiteľné a veľmi traumatizujúce, že ak ho niekto pripraví o jeho živobytie na celý mesiac, nejde ani o trestný čin, nehovoriac o tom, že v mnohých prípadoch ak je páchateľ v hmotnej núdzi, nemá žiadnu ujmu, keďže išlo iba o priestupok a vymáhanie sankcií voči nemu musí byť zastavené vzhľadom na tento stav. To vedie k tomu, že väčšina občanov stratí vieru v spravodlivosť a v ochranu štátu. Krádeže menšieho rozsahu už rezignovaní občania ani nenahlasujú. Výsledkom je síce pomerne dobrá štatistika o kriminalite, ale aj veľká motivácia páchateľov pokračovať v konaní.

Ja by som to znovu uviedol na príklade. Pred deviatimi rokmi vtedy ešte opozičný poslanec pán Fico vtedy aj za podpory poslancov vládnej koalície navrhol tzv. farmársky zákon, ktorý umožňuje trestať aj za škody malého rozsahu, keďže pri krádežiach na poli a v lese sa v podstate nikdy neprekonala hodnota, ktorá bola určená pre trestný čin, ale množstvo týchto krádeží spôsobilo obrovské problémy. Dnes sme sa dostali do paradoxnej situácie, že keď niekto ukradne úrodu, poviem príklad, zemiaky z poľa, tak je to trestný čin, ak to isté urobí na záhrade, ktorá je napr. neoplotená, ale patrí k domu, tak to trestným činom nie je. Pritom ide o rovnakú krádež, o rovnakú vec. Ten poškodený rovnako tým trpí, akurát je rozdiel, či to bolo ukradnuté na poli alebo v záhrade. Čiže tento zákon má snahu vlastne nadviazať na farmársky zákon, dať rovnaké tresty, či sa kradne v záhrade, na dvore alebo na poli. A rovnako má snahu pomôcť obetiam, lebo skutočne mnohí si ani neuvedomujú, do akej traumy sa dostávajú ľudia, ktorí možno za hodnotu celého dôchodku si nakúpia priesady, sadenice, posadia to, celý rok to okopávajú, plejú, vláčia vodu, aby sa im niečo urodilo, pričom keď to dozrie, tak jednej noci im zmizne všetka úroda. A potom im povie policajt, že vlastne to ani nebol trestný čin. A nakoniec im rovno povie, a to mám zo skúseností, lebo som s množstvom tých policajtov hovoril: "A viete čo, však my keď ho chytíme, tak to je len na pokutu, a keď je v hmotnej núdzi, tak vymáhanie pokuty sa zastaví, tak to celé nemá význam." Vžite sa do situácie takej 70-ročnej starenky, nejakej vdovy, ktorá toto zažije. Veď ja hovorím, že je to trauma rovnajúca sa znásilneniu, keď niečo také sa dozvie, ten absolútny pocit bezmocnosti, ten absolútny pocit neochrany a ešte ten výsmech tých ľudí, ktorí to urobili, že im sa nič nestalo.

Je skutočne najvyšší čas zmeniť podobne ako farmársky zákon, tak aj tento zákon alebo podobnou novelou, ako bol farmársky zákon, zmeniť tento zákon, lebo povedzme si úprimne, nič nemotivuje viac ku krádeži ako nepotrestaná krádež, a to nielen samotného páchateľa, ale aj jeho okolie. Preto verím, že tento zákon podporíte bez ohľadu na politické tričká. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je v tomto prípade ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor uznesením z 13. októbra ma určil za spravodajcu k návrhu novely Trestného zákona.

Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že návrh nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet ani rozpočet samosprávnych krajov, miest a obcí, možno predpokladať pozitívny vplyv na obyvateľstvo.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Konštatujem, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo judikatúre Súdu prvého stupňa. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2009 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby oba výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30. novembra 2009 a v gestorskom výbore do 1. decembra 2009.

Otvorte, prosím, pán predsedajúci, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. A tak dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Evidujem do rozpravy pána poslanca Jaroslava Ivanča ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Jaroslav Ivančo. Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, chcem sa prihovoriť za podporu tohto krátkeho a veľmi podľa mňa pre budúcnosť účinného návrhu zákona. My sme spolu s kolegom Kužmom, musím povedať, viac sa venovali problematike, ktorá trápi hlavne severovýchodné Slovensko a možno Spiš. A to je problematika práve tá, ktorá je navrhovaná v riešení tohto zákona. A to je problematika malých alebo drobných krádeží z obydlí občanov od svojich spoluobčanov. Chcem povedať, že ak by ste navštívili mnohé dediny a osady, ktoré sa boria s týmto problémom, ak sa budete snažiť vcítiť do situácie týchto ľudí, našich spoluobčanov, tak uvidíte, že sú v podstate dennodenne, a to chcem zdôrazniť, dennodenne vystavení obrovskému tlaku súvisiacemu s tým, že dennodenne sa obávajú o svoj skutočne skromný, mnohokrát veľmi skromný majetok, ktorý si zadovážili svojimi vlastnými rukami, svojím vlastným umom. A som presvedčený, že tieto drobné krádeže, aspoň podľa názoru starostov, podľa názorov samotných občanov, prerastajú už do systematického činu, keď páchatelia vedia v podstate, že im nič zatiaľ nehrozí. Tento návrh je podľa mňa, dámy a páni, nielen o morálnej podpore našich spoluobčanov, ale aj o vecnej podpore, ako pomôcť riešiť ich zložitú situáciu. Je to o zvýšení ochrany majetku obyčajných ľudí, ako to ja poznám, žijúcich mnohokrát na dedinách, mnohokrát, a myslím, že aj v dôvodovej správe to má kolega napísané, z minimálnej mzdy alebo z minimálneho dôchodku.

Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona podľa môjho názoru prispeje k prevencii trestných činov, ale aj k posilneniu výchovného vplyvu samotnej represie. Ide podľa mňa o posilnenie samotnej autority štátu a o dôveru ľudí v štát, v jeho schopnosť zabezpečiť ochranu mnohokrát už aj, bohužiaľ, zdravia ľudí a občanov, ktorí bývajú v niektorých častiach Slovenska.

Dámy a páni, vznikajú skutočne, ako povedal pán kolega Kužma, traumatizujúce zážitky z týchto podľa môjho názoru systematických zásahov do majetku občanov. A bezmocnosť, aká panuje medzi ľuďmi, bezmocnosť voči arogancii a doslova drzosti páchateľov nadobudla také rozmery, že jednoducho som presvedčený, že tento parlament, táto spoločnosť je, si myslím, povinná tento stav riešiť. Vítam tento návrh môjho kolegu.

Chcem uviesť, lebo pán kolega to nepovedal, že tento návrh vychádza aj z nášho spoločného stretnutia so starostami oblasti Šariša. Tam padli aj iné návrhy, ktoré postupne, verím, predložíme, ako riešiť tieto systematické, ale chcem povedať, drobné nedostatky vo vzájomnom spolunažívaní spoluobčanov.

Dámy a páni, štát, ktorý si neplní svoje povinnosti, ktoré nemá nástroje na plnenie si svojich povinností pri obrane majetku a, ako som povedal, aj mnohokrát zdravia už občanov, nie je hoden toho, aby sa nazýval štátom pre svojich ľudí. Pokiaľ neprijmeme tento návrh, vážne spochybníme elementárnu dôveru občanov v štát. A to je podľa mňa dosť vážne na to, aby sme viedli diskusie o tom, ako pomôcť obyčajným ľuďom vyrovnať sa s dennodennou traumou. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil Peter Dubravay ako jediný. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

P. Dubravay, poslanec: Ďakujem. Ja som nechcel reagovať predtým, reagujem teda touto cestou. Ja osobne, pretože situáciu poznám v tých oblastiach, chodím tam 42 rokov už, si myslím, že tento zákon je veľmi potrebný, je veľmi dôležitý, treba ho prijať a nielenže prijať, ale aj tvrdo sledovať jeho realizáciu a dodržiavanie. Áno, tak ako hovoril predrečník, tu sa ukáže úloha štátu a jeho jedna z hlavných úloh, ochrana občana, ochrana jeho záujmov a jeho potrieb. Myslím si, že každý, kto v tejto sále, v tomto rokovacom priestore má zdravý rozum, tento zákon podporí. Ja osobne urobím všetko pre to, aby bol prijatý. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyčerpali sme všetkých rečníkov, ktorí boli prihlásení do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať. Nie.

Pán spravodajca, chcete reagovať? Nech sa páči, pán spravodajca, v záverečnej reči.

D. Lipšic, poslanec: Len na pána poslanca Dubravaya chcem reagovať. Ja by som s tým zdravým rozumom bol trošku opatrný. Pokiaľ návrh bude v druhom čítaní, budeme asi o tom rozprávať, ale opatrne, opatrne, lebo treba si Trestný zákon prečítať, aký je dnes, a potom o tom pouvažovať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1269 a návrh na jeho pridelenie máme v rozhodnutí č. 1296.

Dávam slovo poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, predovšetkým predo mnou vyvstáva otázka, aký má zmysel predkladať do tohto parlamentu návrh, ktorý má ambíciu otvárať diskusiu o čomkoľvek, čo má byť závažnejšou otázkou, takými otázkami ako o štátnosti, o histórii tejto krajiny, o historickom kontexte, v ktorom sa pohybujeme, v ktorom uskutočňujeme naše snaženia, o tom, ako nakladať s rastúcim napätím nacionálnym, ako ho politicky tlmiť, a nie zvyšovať. Má ešte zmysel predkladať v tomto parlamente takéto návrhy, keď tento parlament prakticky umŕtvil diskusiu? Dámy a páni, tu sa naozaj nediskutuje. Malý príklad uvediem. Počas úvodných piatich hodín rokovania tejto schôdze sa prerokovalo viac ako 30 návrhov zákonov, viac ako 30 bodov, kde ani hodina nestačila na to, aby sa všetky odhlasovali. A pritom mnohé boli v prvom čítaní. A neboli to hocijaké body. Bol tam prezidentom vrátený návrh zákona. To asi bol vážny problém, keď prezident musel vracať zákon. Boli tam dva návrhy na skrátené legislatívne konanie. Asi to bol veľký problém, keď vláda siahla k takémuto neštandardnému riešeniu. A v názvoch tých bodov figurovali také slová ako "zmena štátneho rozpočtu, služby zamestnanosti, dane, vzdelávanie, hazardné hry, Zákonník práce", teda všetko vážne veci. Za 5 hodín sa prerokovalo 30 bodov takýchto vážnych vecí. Má zmysel niečo predkladať parlamentu, ktorý nediskutuje, ktorý úplne stratil sebavedomie a začína strácať aj sebaúctu, ktorý by mohol pomaly zasadať na jarnom a jesennom zasadnutí, tak ako sa zasadalo pred rokom 1989? Totiž tento parlament sa naozaj v poslednej dobe zmenil na hlasovaciu mašinku. Koalícia vie, že môže rýchlo prekonať túto trápnosť zvanú schôdza Národnej rady - bez diskusie. A opozícia si pomaly zvyká, že diskutovať nemá zmysel. Načo aj? Pre zápis, pre históriu? Načo s takýmto prístupom médií, keď na balkóne počas tých tridsiatich bodov a dnes takisto nie je jediný novinár? A načo by sem aj chodili, veď všetko sa dá komunikovať na tlačovej besede Roberta Fica, príp. pána Dzurindu? Načo predkladať do parlamentu témy na diskusiu, keď sa nediskutuje? Tento parlament je naozaj ako budhistický modlitebný mlynček. Zvonku doň zafúkajú a on odrapoce svoju mantru, návrh koalície za, návrh opozície proti. Zvnútra tohto parlamentu nič neprichádza. Točia ho len vetry z vonku a vetry napospol exekutívne. Z veľkej väčšiny tento parlament už iba prenáša do nášho právneho poriadku nariadenia a smernice Komisie, a to je exekutíva alebo od exekutívy odvodený orgán, alebo sa tu realizujú návrhy našej vlády, našej exekutívy. Vlastný názor tohto parlamentu je nula.

Prichádzať s vlastným návrhmi, nie s tými návrhmi, s akými prichádza pán Pelegrini, ktoré potrebuje vláda, je jediná cesta, ako si zachovať sebaúctu. A preto vám to tu, páni a dámy, tá opozícia z času na čas skazí svojimi návrhmi, preto sú tu tieto zádrhy. Preto je tu aj tento návrh. Ďalšou motiváciou je otestovať si vás, v čase napínania nacionalistických svalov opýtať sa vás, páni poslanci a panie poslankyne, aký máte názor na židovského učenca, humanistu a človeka sociálneho cítenia. Ten je, zdá sa, dnes radšej mimo diskusie. Politická korektnosť nedovolí o Židovi diskutovať, vysloviť nejakú výhradu a podporu radšej tiež nie, ale, dámy a páni, Chatam Sofer by si ju zaslúžil. Čo veľký humanista Matej Bel? Ako Slovák by mohol byť prijímaný. Ale čo s jeho humanizmom, keď sme na piedestál povýšili zbojníka Jánošíka? Veľká panovníčka Mária Terézia, ktorá prospešne pre túto krajinu pôsobila 40 rokov, bola Nemka. Čo nás po nej. To, že urobila z Bratislavy kultúrne a mocenského centrum Uhorska, radšej nespomínajme a v dnešnej liberálnej dobe sa nehodí pripomínať ani jej usporiadaný rodinný život, obetavé materstvo a vernosť v manželstve, až za hrob.

No a najpodstatnejší problém, ktorý pred vás ja s týmto návrhom staviam, je, samozrejme, svätý Štefan, Maďar. Je Maďar alebo prvý uhorský kráľ? Je kráľ i vďaka a možno hlavne vďaka podpore "starých Slovákov", pretože proti vlastným by sa bez pomoci z Nitrianska asi ťažko presadil, svätec, svätec všeobecnej, t. j. katolíckej univerzálnej cirkvi, vraj vrah, podľa matičiarov, podporovateľov SNS. A aký má vlastne názor na trest smrti predseda SNS? Dámy a páni, v akej dobe svätý Štefan tento trest udeľoval? Dnes môžeme v tejto demokratickej spoločnosti hovoriť úplne otvorene, a ja to predsedovi SNS nezazlievam, aj o znovuzavedení trestu smrti. Ale vyčítať svätému Štefanovi, že okolo roku 1000 takýto trest udeľoval, je zo strany matičiarov absolútne, absolútne smiešne. Na druhej strane je to vraj maďarsky svätec. Ako si možno svätca katolíckej, teda univerzálnej cirkvi nacionálne prisvojovať? A na toto sa cirkev díva. A ozve sa tak akurát jediný kňaz a bloger Lettrich. Ale aj za to pánboh zaplať. Môžeme sa potom čudovať rastúcemu nacionálnemu napätiu, keď sa zneužívajú aj svätci? Jedni kričia "náš, náš", druhí kričia "šašo na koni" a ešte, "my nemáme Štefana, my máme svojho Svätopluka".

Dámy a páni, toto je test, kto dokáže povedať, že my máme aj Mojmíra, hoci to bolo moravské knieža, ktoré tú Nitru dobylo. A máme aj Svätopluka, aj Štefana, aj Karola Róberta z Anjou, máme aj Máriu Teréziu, aj Mateja Bela, aj Chatama Sofera a aj Štúr je náš. Dokonca náš je aj Masaryk svojím spôsobom a, samozrejme, i Hodža a Hlinka a, bohužiaľ, aj Bacílek, Strechaj, aj Biľak a Husák sú naši. Aj Dubček je náš. Tí všetci sú naši. A cez históriu a to, ako ju vnímame, sú stále prítomní aj dnes. Vnímame niektorých pozitívne, niektorých negatívne, ale sú takí, na ktorých by sme sa mali alebo mohli zjednotiť, nie si ich uchytiť, privlastniť, tak, aby sme tých druhých okamžite postavili proti nim. Ja ponúkam takých, o ktorých si myslím, že sa na nich môžeme všetci zhodnúť a všetci môžeme byť na nich hrdí. Nemyslím si, že môj návrh môže prejsť. Ja ich ponúkam, lebo sú to excelentné osobnosti a v tomto parlamente, ktorý už prakticky nediskutuje, tieto osobnosti už diskusiu vyvolali. Za to pánboh zaplať.

Teraz to už nenavrhujem preto, aby to prešlo, pretože viem, čo tento parlament je schopný urobiť. Teraz vás s týmto návrhom testujem. Odpustite mi to, dámy a páni, ale je to naozaj môj test. Počul som od jedného nášho kolegu, kolegu Rydla, že tento môj návrh nemôže nikdy podporiť, pokiaľ tam nebude 14. marec. Ak povie nie tomuto návrhu, musí si uvedomiť, že povie nie aj Belovi, aj Márii Terézii, aj Chatamovi Soferovi, ale nepovie áno svojmu 14. marcu, o tom môj návrh nepojednáva. Ak vás chce testovať, aký máte vzťah k 14. marcu, nech to urobí sám, nech to nežiada odo mňa, nech si urobí vlastný test svojich kolegov. Teraz, dámy a páni, odpovedajte na môj test, na moju otázku: Môže byť na Slovensku pamätným dňom deň, ktorý sa viaže nielen na Slováka, ale aj na Maďara, Nemku či Žida, sú títo ľudia súčasťou našej histórie, sú súčasťou toho, na čo môžeme byť hrdí? Ak nie, odpovedzte, čo sme to boli za krajinu v čase medzi Svätoplukom a Štúrom. Naozaj sme boli nikto? Naozaj sme boli nič?

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán navrhovateľ, poprosím, keby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. (Ruch v sále.) Pán poslanec, skúste zaujať miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dáme slovo pánovi poslancovi Galbavému, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, aby nás oboznámil ako spoločný spravodajca s úvodnou spravodajskou informáciou k tomuto návrhu poslaneckého zákona. Nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 1269), v prvom čítaní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku (§ 72 ods. 1), t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze Národnej rady.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými a inými zákonmi a so záväzkami z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, zhodnotenie finančných, ekonomických, finančných, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. januára 2009 č. 933 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009.

Vážený pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko. Prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, za vašu obšírnu spravodajskú informáciu.

A poprosím teraz tých, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy, aby tak urobili, pretože písomnú prihlášku som nedostal. Tak sa pýtam, kto sa hlási ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec František Mikloško ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Po vystúpení budete mať možnosť príp. reagovať faktickými poznámkami na jeho vystúpenie. Pán poslanec, nech sa páči.