Pátek 23. října 2009

L. Miklós, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, veľmi dobrá poznámka tu zaznela, že ja držím Národnú radu nad vodou, ide o vodu teraz, takže je to asi priliehavé. Zase začnem tým, že ja celkom iste podporím tento vládny návrh a považujem ho za primeraný dobe a situácii.

Najprv by som sa vyjadril k dôvodovej správe, lebo tam je vlastne filozofia vysvetlená a túto filozofiu ja aj podporujem. No, je tu predovšetkým dôraz na plánovanie preventívnych opatrení, čo mimoriadne vítam, pretože všetci vieme, že povodne nevznikajú tam, kde sa prejavia škody, ale úplne niekde inde. Takže treba na tie preventívne opatrenia dbať.

To ale bolo aj doteraz. Teraz však je šanca na prelomenie doterajšieho sektorového prístupu k povodniam, ktoré sa považovali, že to je vodohospodársky problém a robte si s vodohospodárskym, čo chcete. Je to nielen vodohospodársky problém. To je problém využívania celej krajiny.

Teraz je teda možnosť, a tento zákon to dobre vystihuje, len bude treba potom realizovať aj tak tento zákon a respektíve využívať. Teraz je táto poloha v polohe integrovaného manažmentu využívania povodia, tým aj krajiny ako celku. Totižto treba povedať, že všade je povodie a všade je krajina. Nie je povodie mimo krajiny a nie je krajina mimo povodia. Aspoň v strednej Európe. V púštiach nie je povodie, v poriadku, ale v strednej Európe určite nie.

A druhý veľmi dôležitý moment je, že práve dneska sme už prerokovávali nový zákon o priestorových informáciách a integrovaný manažment treba postaviť práve na bázu týchto komplexných priestorových interoperatívnych informácií. Toto je mimoriadne dôležitá vec.

Takže ja toto veľmi vítam, aby sme prelomili a položili povodňovú ochranu do polohy integrovaného manažmentu povodia, kde otázka povodní je len chvíľková vec. Však celý rok trvá 365 dní a povodne možnože sú desať dní, pätnásť dní.

Aj to treba povedať, že povodne nie sú o vode, ale predovšetkým o nádobe, cez ktorú prechádza voda počnúc od mrakov cez polia a lúky, cez ktoré voda preteká. A už keď je v koryte, už je zle. Vtedy sa už s tým ťažie narába, lebo už jej je veľa. Takže toto by som považoval za kľúčové, že postaviť manažment povodní do postavenia integrovaného manažmentu povodia.

Na to, predstavte si, že na to máme aj nástroje, že netreba nič špeciálneho vymýšľať. Totižto máme v tomto momente niekoľko nástrojov, ktoré manažujú krajinu ako celok, pretože tým je to územné plánovanie. V rámci toho je povinnou súčasťou územný systém ekologickej stability a územný systém ekologickej stability je postavený aj na základe protipovodňových účinkov zadržovania odtoku a zvyšovanie retencie povodí. Je tu ochrana prírody. Všetky územia ochrany prírody majú aj retenčnú a zadržovaciu schopnosť, len to tak treba pochopiť a tak to treba brať, že ochrana prírody nie je len preto, aby sme chránili kvetinky a zvieratká, ale to má aj tieto praktické účinky, samozrejme. Máme projekty pozemkových úprav, kde je povinnou súčasťou územný systém ekologickej stability, kde zase musím povedať, že takzvané ekostabilizačné opatrenia sú zamerané práve na zadržovanie odtoku, teda spomaľovanie odtoku a zabránenia erózie a akumulácie, čiže to len treba využívať.

A nakoniec aj lesné hospodárske plány, ktoré v každej jednotke hospodárenia lesa hovorí o nejakých opatreniach. A sám les osebe je, keď sa nerobia holoruby, tak má retenčné a odtok zabraňujúce účinky. Takže nástroje na to máme, takže treba tu len zobrať vážne ten paragraf, kde sa hovorí o koordinácii týchto nástrojov. Pretože je to tu v návrhu zákona.

Druhý veľmi dôležitý moment, že práve sme prerokúvali, že sa vytvára národná infraštruktúra, priestory, informácie. To je rozhodujúca vec. A keď to budeme mať, tak je to dobré. A okrem toho, vážený pán podpredseda, musím povedať, že na ministerstve životného prostredia sa rozpracovával takzvaný land cover, to je krajinno-ekologická základňa integrovaného manažmentu povodí, kde sú sústredené už dôležité dáta a na jednotnom kartografickom základe, takže je z čoho vychádzať. Nakoniec máme aj kow-how, viete. Atlas krajiny Slovenskej republiky na základe land cover a GIS, takže vieme s týmto narábať, len to treba dosiahnuť. Už, samozrejme, čas beží a niektorá vláda stihne jedno, druhá vláda stihne druhú vec.

Chcem ešte to povedať, že tento integrovaný postup nie je len o tom, aby sme nemali povodne, ale toto je zároveň ochrana kvality vôd, ochrana kvantity vôd, vodných zdrojov. Je tu ochrana pôd, zamedzenie erózie, zamedzenie akumulácie, ochrana prírody, ochrana lesov, ako aj optimálna priestorová organizácia využitia krajiny. Čiže jedným opatrením to, keď budeme integrovaným manažmentom povodia, dobre ho budeme využívať, tak jedným razom alebo jedným ťahom, jedným opatrením môžeme chrániť prakticky celú krajinu.

Čo sa týka tých výdavkov, musím pochváliť kolegov, sú zrejme tu, no napočítali sa. Napočítali sa a musím povedať, že im to muselo aj dlho trvať, a toto je strašidelne ťažko, ako to napočítať, len by som povedal, že bude omnoho lacnejšie presadiť tento zákon, keď sa vypracuje národný informačný systém priestorových informácií, pretože to je kľúč na to, aby sme vedeli vypracovať mapy povodní a tak ďalej a tak ďalej. Vtedy som si istý, že sa dá ušetriť z týchto relatívne veľkých čísiel. A radšej by som potom venoval tieto čísla do konkrétnych opatrení v krajine na zabránenie, na zníženie odtoku, respektíve na ukončenie projektovo-pozemkových úprav, na dokončenie ÚSES-ov, na dokončenie územných plánov obcí.

Teraz k zákonu. V tom istom duchu, v duchu integračných opatrení, respektíve integrácie. Paragraf 4 hovorí - opatrenia na ochranu pred povodňami, úplne presne to, čo si všetci želáme, že po a sú to opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov a zvyšujú retenčnú schopnosť. A po b opatrenia, ktoré, teraz zahrniem technické, teda to, čo sme zvyknutí, čo sa robia protipovodňové opatrenia. No, treba povedať, že v tomto paragrafe je to úplne perfektne, lepšie sa to nedá ani napísať, ale už potom ďalej v tých paragrafoch sa predovšetkým sústreďujeme len na tú technickú stránku, omnoho menej na spomalenie odtoku vody z povodia.

Ja ináč ani netrvám na tom, aby sme tam dávali zbytočne nejaké deklaratívne paragrafy, len aby sme si uvedomili tú integrovanosť alebo potrebu integrácie tých nástrojov, čo je veľmi pekne povedané v § 9, že sa tam hovorí o koordináciách plánu manažmentu povodňového rizika s plánom manažmentu povodia. Tu by som celkom iste dodal ešte buď jeden odsek, alebo to doplnil, že koordinovať aj s projektmi pozemkových úprav, s územným plánom a s lesohospodárskym plánovaním vrátane ich súčastí ÚSES, teda územných systémov ekologickej stability.

Potom sú tu ešte niektoré drobnosti, s ktorými vás už ani nejdem unavovať. Jedna vec je na uváženie, a preto to teraz hovorím, aby bolo možné o tom ešte rozmýšľať, náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva. Samozrejme, správcovi povodia patrí len voda. A možno medzihrádzový priestor. A to môže potom viesť k problémom, ako chceme urobiť tento integrovaný manažment, keď pôda patrí niekomu inému. No ja si myslím, že by bolo treba pristúpiť k nejakej integrovanej stratégii vykupovania pozemkov alebo aspoň výmeny pozemkov na tých miestach, ktoré sú nutné, ktoré sú potrebné na protipovodňové opatrenia.

Ja vám poviem teraz zo života jednu záležitosť. Zrejme poznáte meno Michal Kravčík. On je Ľudia a voda, ktorý presne toto presadzuje. Nikto nie je medzi vodármi, to vám zodpovedne hovorím, ktorý by bol proti tým myšlienkam, ktoré on presadzuje - zabraňovať odtoku a zvyšovať retenčnú schopnosť. Ale k tomu sa treba dotknúť využívania územia. A to územie niekomu patrí, hej. A teraz, keď poviem gazdovi, že podľa teórie metodiky a terénu a pôd a všetkých ostatných v prostriedku jeho tristohektárového poľa je potrebná protierózna zábrana, no tak on nebude s tým súhlasiť. Čiže to nejde tak, že ja sa rozhodnem metodicky, že tu a tu. Musím povedať, že za socializmu, keď boli veľké družstvá, tam sa relatívne dobre dalo s týmto manipulovať. Nakreslili sme mapu a ten, čo riadil družstvo, tak povedal, no dobre, no tak tu venujeme tých päť metrov po vrstevnici na výsadbu nejakého pásu. Ale v súčasnosti je už iná situácia, že inak sa to nedá riešiť, len tak, že máme na to nástroje, projekty pozemkových úprav, existuje územný plán. Existuje územný systém ekologickej stability. Cez tieto nástroje to musíme presadiť.

Čiže ale k tomu presadeniu jedna vec je nakresliť a druhá vec je potom skutočne urobiť v priestore. A to nebudú všetci súkromníci súhlasiť bez toho, že by bola náhrada za obmedzenie vlastníctva. Čiže toto budeme musieť asi prešpekulovať, akým spôsobom sa dá táto veľmi dôležitá otázka domyslieť.

Musím pochváliť aj to, že k tomuto zákonu sú aj hotové vyhlášky, čo už v poslednom čase nebýva zvykom. Celkom iste by sa aj na nich dalo niečo vymyslieť, vylepšiť, ale to nechám na potom.

Ja by som zhrnul z tohto relatívne dlhého vystúpenia zase ten hlavný odkaz. Najdôležitejší moment, ktorý umožňuje tento zákon, dokonca ho zdôrazňuje, že integrácia nástrojov priestorového manažmentu krajiny, ktoré som už vymenoval. A druhý veľmi dôležitý nástroj je, že začíname budovať národnú infraštruktúru, priestorové informácie. Treba si zvyknúť ešte aj na tú skratku NIPI a na ktoré už má ministerstvo životného prostredia určité podklady, a to je ten KEZIMK. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie s faktickou poznámkou sa nehlási nikto, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Čiže právo záverečného slova nechce využiť ani navrhovateľ, ani spravodajca. Takže predsa len, pán navrhovateľ bude reagovať v záverečnom slove. Nech sa páči.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR, poverený riadením ministerstva životného prostredia: Ďakujem veľmi pekne, budem veľmi stručný. Chcem sa poďakovať pánu profesorovi Lászlóovi Miklósovi za odborný, profesionálny prístup pri posudzovaní týchto troch navrhovaných zákonov, ktoré sú veľmi dôležité, keď sa pozeráme na ne komplexne, pretože aj on potvrdil komplexnosť týchto návrhov zákonov.

Po druhé. Chcem sa poďakovať ľuďom na ministerstve životného prostredia, odborníkom, ktorí odborne pristupovali, profesionálne k týmto návrhom a opreli sa predovšetkým o odborníkov zo Slovenskej akadémie vied, vysokých škôl, ale aj niektorých mimovládnych organizácií, ako bol spomínaný Michal Kravčík z východného Slovenska, a chcem využiť túto príležitosť a v záverečnom slove Michalovi Kravčíkovi verejne zablahoželať k udeleniu významnej medzinárodnej ceny a medzinárodnému oceneniu, ktoré dostal nedávno, no a naďalej, samozrejme, s takýmito ľuďmi, ako je Michal Kravčík a ďalší treba len spolupracovať, lebo prinášajú mnohé podnety a pomáhajú riešiť významné úlohy v Slovenskej republike, aj čo sa týka životného prostredia v tom komplexnom ponímaní, ale aj tých konkrétnych úloh, ktoré sa týkajú v tomto prípade protipovodňových opatrení, pretože výrazná prevencia je vždy ďaleko lacnejšia ako potom, keď prichádza k povodniam a prichádza k veľkým katastrofám, ktoré musíme riešiť a sanovať zo štátneho rozpočtu. Ďakujem vám veľmi pekne ešte raz. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, pán spravodajca? Nie. No, ja chcem tiež poďakovať pánovi kolegovi Miklósovi, že drží tento parlament nad vodou a chcem ho upozorniť, že tu neplatí zásada trikrát a dosť, takže môžete vystupovať ešte aj ďalej.

A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o sťažnostiach.

Tento vládny návrh zákona máte ako tlač 1253, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1283.

Opäť vás poprosím, pán podpredseda vlády, aby ste sa ujali slova a uviedli aj tento návrh zákona. Nech sa páči.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v úvode treba povedať, že návrh zákona o sťažnostiach prerokovala vláda Slovenskej republiky 30. septembra 2009 a prijala k nemu uznesenie pod č. 680/2009. Platný zákon o sťažnostiach bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý 14. mája 1998 s účinnosťou od 1. júna 1998. Počas 11 rokov jeho účinnosti došlo k mnohým, podčiarkujem, legislatívnym a spoločenským zmenám, v dôsledku ktorých bolo potrebné niektoré ustanovenia zákona o sťažnostiach vypustiť, niektoré upraviť a niektoré ďalšie, ktoré sa týkajú najmä súčasnosti a budúcnosti, doplniť. Bude potrebné vyriešiť niekoľko nových právnych problémov a vykonať úpravy, ktoré sú z praktických dôvodov nevyhnutné pre efektívne vybavovanie sťažností.

Zmeny v porovnaní s doterajšou právnou úpravou vychádzajú z podnetu orgánov štátnej správy, ako aj z riešenia problémov, ktoré sa v dlhoročnej pôsobnosti zákona vyskytli v praxi. Zákon bol pripravovaný so zreteľom na zvýšenie predovšetkým právnej istoty občana, ochranu osobných údajov a zvýšenie možnosti nápravy v prípade opodstatnenej žiadosti. Vládny návrh zákona novým spôsobom upravuje príslušnosť na vybavenie sťažností. Namiesto príslušnosti vedúceho orgánu verejnej správy sa stanovuje príslušnosť orgánu verejnej správy v § 11 ods. 1, 2. Takéto riešenie príslušnosti je potrebné v rámci zosúladenia uvedených ustanovení týkajúcich sa príslušnosti na vybavenie sťažností so súvisiacimi právnymi predpismi.

Návrh zákona precizuje definíciu sťažností v § 3 ods. 1, upravuje tiež dôvody pre odloženie sťažností v § 6 ods. 1 písm. a) až h), lehoty, ich počítanie v § 13 a v § 14, spočítanie lehôt v následných § 16 ods. 5 a § 7 ods. 2. A poriadkové opatrenia § 24 - poriadková pokuta sa ukladá orgánu verejnej správy, maximálna výška je stanovená na 650 eur v celkovej súhrnnej výške maximálne 6 500 eur.

Nová je aj možnosť elektronického podania sťažnosti v § 5 ods. 1, ods. 7, ktorá sa v súčasnosti využíva čoraz častejšie. V novej právnej úprave sú tiež presne definované povinné náležitosti sťažnosti v spomínanom § 5, ale v ods. 2 a 3, možnosť podania sťažnosti prostredníctvom zástupcu na podanie sťažnosti § 5 ods. 9, možnosť podať sťažnosť proti vybaveniu predchádzajúcej sťažnosti v § 22 a ukladanie poriadkových opatrení vo vzťahu k orgánu verejnej správy v § 24. Toľkoto slovo úvodom k tomuto predkladanému vládnemu návrhu zákona o sťažnostiach.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pevne verím, že tento návrh zákona posuniete do ďalšieho čítania. Ďakujem vám veľmi pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Dávam teraz slovo predsedovi výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý je gestorský.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o sťažnostiach.

Konštatujem, že návrh bol podaný v lehote určenej rokovacím poriadkom, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie 42. schôdze Národnej rady. Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

V zmysle pripojenej doložky zlučiteľnosti problematika návrhu nie je v práve Európskej únie ani Európskych spoločenstiev upravená. Návrh nemá vplyv na verejné financie, na životné prostredie ani na zamestnanosť. Pokiaľ ide o obsah a zámer zákona, zastávam stanovisko, že efektívne vybavovanie sťažností ako súčasť dobrého spravovania spoločnosti je problematika, ktorá si zaslúži pozornosť zákonodarcu. Je potrebné na tomto mieste upozorniť, že Európska únia zahrnula do Charty základných práv aj právo na dobrú správu ako základné občianske právo. Charta, samozrejme, zaväzuje len orgány Únie, ale v každom prípade je to smerovanie vhodné nasledovania aj v členských štátoch. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1283 z 2. októbra 2009 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor, a to do 30. novembra, respektíve do 1. decembra 2009.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k návrhu zákona. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Teraz je priestor prihlásiť sa ústne. Registrujem, že do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Zdenka Kramplová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne a kolegovia, možno to bude teraz vyzerať, keď vystupujem po pánovi poslancovi Miklósovi, ako ďalšie priliatie alebo ďalšia pochvala pre pána podpredsedu vlády, ale aj tento zákon pokladám za veľmi dobre pripravený a veľmi pozitívny.

Pán podpredseda, dobre viete, že som pôsobila v tejto oblasti ako vedúca Úradu vlády a v období, keď sme pripravili zákon o kontrole v roku 1995, ale v roku 1996 začal platiť, postupovali sme pri vybavovaní sťažností, podnetov a oznámení občanov podľa vyhlášky, ktorá bola z roku 1958. Takže to bolo dosť problematické, ale následne bol prijatý zákon o sťažnostiach, ale, samozrejme, v praxi začali vznikať mnohé problémy a ja sama som bola pripravená a mám podklady na to, aby som predložila novelu tohto zákona. Preto som veľmi rada, že je kompletný zákon, lebo novela vždy robí určité zásahy, ktoré neriešia problém ako celok.

Tento návrh, ktorý tu máme na prerokovanie, je návrh zákona, ktorý jasne stanovuje pravidlá tak pre orgány verejnej správy, ako aj pre ostatné, ako aj pre územnú samosprávu a iné organizácie, čo som veľmi rada, pretože tu vznikali problémy, kto je opodstatnený, kto nie je opodstatnený dané sťažnosti riešiť a vybavovať a dovolím si tvrdiť, že ľudia boli veľakrát veľmi zmätení, hoci ich sťažnosť, ktorú smerovali na príslušný orgán, bola dôležitá a boli si vedomí svojho práva. Práve aj na ministerstve pôdohospodárstva som sa stretávala pomerne často s agendou sťažností a veľakrát naozaj pracovníci tieto sťažnosti dali bokom alebo ich vrátili ako neopodstatnené, a keď som si ja preverovala niektoré záležitosti, lebo som sa dostala do kontaktu s ľuďmi a informovali ma o problémoch, ktoré sú, a dala som si sťažnosti preveriť, takmer na 90 % tie sťažnosti boli oprávnené a ministerstvo muselo konať.

Preto aj tento zákon pokladám z jednej strany za naozaj veľmi dobrý, veľmi dobre definovaný a jasne stanovený, na druhej strane, pán podpredseda, myslím, že aj vy sa s tým stretávate, že môže byť zákon akokoľvek dobrý, ale keď ľudia, ktorí pracujú na odboroch kontroly, ktorí majú v kompetencii vybavovanie sťažností, nie sú tí, ktorí sú ochotní ľuďom pomôcť, vtedy zlyháva aj ten najlepší zákon. Ale som rada, že sú tam stanovené aj presné postupy pri ukladaní poriadkových pokút, a som veľmi rada, že tento zákon rieši aj chronických sťažovateľov, pretože aj na ministerstve pôdohospodárstva sme mali ľudí, ktorí napísali ročne aj 200, aj 300 sťažností a vlastne sťažovali sa už na vybavenú sťažnosť a podobne. Čiže zákon to rieši a dáva priestor ľuďom, ktorí majú skutočne problém a sťažujú sa, aby ich sťažnosť bola prešetrená.

Vyzdvihla by som práve aj tú možnosť, ktorá je riešená v úprave § 2 a kde sa vlastne rozširuje pôsobnosť zákona aj na vyššie územné celky. Veľakrát sa sťažujeme, že ľudia nemajú páru, o čom je regionálna politika, pretože sa ich akosi priamo nedotýka, nemajú informácie, čo pre nich môže vyšší územný celok urobiť, nemajú sa možnosť sťažovať na veci, ktoré sa ich priamo dotýkajú, ale práve zákon to rieši, čo pokladám za veľmi pozitívne. Okrem toho je tu perfektná definícia, pán podpredseda vlády, čo je sťažnosť. A to myslím, že spôsobovalo značné problémy v praxi, že úradník z takého svojho rozhodnutia definoval, či je tá sťažnosť, je to sťažnosť, alebo to vrátil človeku, ktorý sa sťažoval, že to nie je sťažnosť a môže sa sťažovať niekde inde.

Presnosť v definíciách v zákonoch je nesmierne dôležitá tak pre zamestnancov štátnej správy, verejnej správy, ako aj pre samotného občana. Rovnako pokladám za veľmi dôležité a pozitívne hodnotím ustanovenie § 4 ods. 3, ktorý umožňuje verejnej správe vybaviť aj podanie, ktoré nie je definované ako sťažnosť, ale občan si myslí, že je to sťažnosť, ale v podstate je to podanie a doterajší zákon ukladal alebo podľa doterajšieho zákona takéto podania v podstate orgán poslal tam, kde to nebolo žiaduce a občan sa nedostal k riešeniu. Ale v tomto prípade vlastne na základe tohto zákona môže byť aj tento podnet vybavený v súlade so zákonom. Osobitne vítam aj navrhované ustanovenie § 6, ktoré definuje, v ktorých prípadoch orgán verejnej správy sťažnosť odloží. To je zase problém, ktorý sa vyskytoval a ktorý bol na dennodennom poriadku vo všetkých rezortoch, pretože mnohí pracovníci, keď sa im nejakým spôsobom nepozdávala sťažnosť, alebo videli, že tam by bol problém, alebo mali nejakých kolegov, na ktorých sa tá sťažnosť vzťahovala, našli spôsob, prečo sťažnosť odložili. Čiže dnes ju môže odložiť, ale sú presne definované podmienky, za akých podmienok môže byť sťažnosť odložená. Tu sú, ako som už spomínala, riešia sa tu aj chronickí sťažovatelia a títo chronickí sťažovatelia sú sťažovatelia, ktorí nemajú záujem, aby riešili veci, ale točia vlastne sťažnosti cez jednotlivé rezorty, sťažujú sa potom na sťažnosti, ktoré už boli riešené, sťažujú sa na tých, ktorí podpísali sťažnosť ako vybavenú. Keď neuspejú v rezortoch, sťažujú sa na Úrade vlády, sťažujú sa pánovi premiérovi, a to je jeden začarovaný kruh, ktorý v podstate podľa súčasného zákona nemal konca.

Pozitívne hodnotím aj úpravu, ktorá je navrhovaná v § 20 ods. 1, podľa ktorého orgán verejnej správy má povinnosť v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti uviesť aj odôvodnenie tohto výsledku. A to je zase veľký posun vpred v pohľade vychádzania v ústrety občanovi. Veľakrát sa sťažujú ľudia, ktorí majú pomerne slabé právne vedomie, a keď je sťažnosť vybavená len tak ledabolo, ale je vybavená, a nie je tam napísaný výsledok, občan nevie, prečo je takýto výsledok, ale teraz, keď tam bude aj odôvodnenie, myslím si, že je to veľmi pozitívne, a to môže eliminovať aj tých sťažovateľov, ktorí sa niekoľkrát sťažujú na tú istú vec, pretože nepochopili, ako ich sťažnosť bola vybavená.

Pán podpredseda, ja som ešte rozmýšľala nad dvomi takými možno vylepšeniami v rámci zákona, pretože predlžuje sa lehota na vybavenie sťažnosti, v pôvodnom zákone alebo v súčasne platnom zákone je 30 dní a navrhuje sa 60-dňová lehota, čo z pohľadu orgánov verejnej správy pokladám za správne, pretože veľakrát sťažnosti sú veľmi komplikované a treba ich naozaj dobre prešetriť, ale vo vašom návrhu je jasne stanovené, kedy táto lehota sa počíta ako 60-dňová a kedy sa môže ešte predlžovať. Čiže zvážiť, ale to je pre druhé čítanie v tých prípadoch, keď je sťažnosť veľmi jednoduchá, či tú lehotu nenechať na tých 30 dní, ale presne stanoviť, kedy tá lehota by mala byť 60-dňová.

Okrem toho mám ešte takú jednu pripomienku. V § 11 ods. 1 je povinnosť, aby orgány verejnej správy vnútorným predpisom upravili jednotlivé paragrafy tohto zákona na vlastné podmienky, ale nie je tu stanovené, do akého termínu. Aj to je taká veľká boľačka našich rezortov a orgánov verejnej správy, že síce prijatie vykonávacieho predpisu je určené v zákone, ale nie je určené, dokedy majú prijať tento vykonávací predpis. A potom sa stáva, a stretla som sa s tým aj ja, že je zákon platný a ešte ani päť rokov nikto iniciatívne na základe zákona takýto predpis neprijme a potom sa vyhovárajú, že však vlastne nemáme ten vnútorný predpis.

Čiže by som navrhovala, aby v tomto paragrafe bolo určené, do akého termínu je nutné, aby rezorty prijali takýto vnútorný predpis. Mohlo by tam byť napríklad do 30. júna 2010, pretože zákon by mal začať platiť od 1. januára, alebo do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona a myslím, že by to prispelo k tomu, aby naozaj rezorty aj k problému sťažnosti občanov pristupovali profesionálne a mali presne stanovené mantinely. Ešte raz ďakujem za tento zákon a verím, že prejde do druhého čítania a rovnako bude schválený v parlamente a bude účinný od 1. januára 2010, pretože je veľmi potrebný. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kramplová bola jediná, ktorá bola prihlásená v rozprave, končím rozpravu. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Ani pán spravodajca, pán predseda výboru Berényi? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona máme ako tlač 1174, spoločnú správu výborov ako tlač 1174a.

Takisto prosím pána podpredsedu vlády Čaploviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážení poslanci Národnej rady a poslankyne Národnej rady, pardon, v zlom postavení najprv poslankyne a potom poslanci Národnej rady.

Chcem len v úvode tohto návrhu zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní povedať niekoľko poznámok a zopakovať, že cieľom navrhovaného zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody je predovšetkým upraviť postup pri udeľovaní akreditácie orgánom posudzovania zhody. Poskytovanie akreditačných služieb, ďalej práva a povinnosti akreditovaných osôb a postavenie a spôsobilosť akreditačného orgánu, ktorým je Slovenská národná akreditačná služba.

Návrh zákona, na to chcem upozorniť, je zároveň legislatívnym opatrením zabezpečujúcim implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva č. 756/2008 z 9. júla roku 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním jednotlivých výrobkov na trh. Týmto nariadením sa v rámci Európskej únie harmonizuje oblasť akreditácie a dohľadu nad trhom s cieľom, aby výrobky v rámci voľného pohybu tovaru v Európskej únii spĺňali požiadavky či už technické, alebo kvalitatívne, ktoré poskytujú vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, a to v oblasti zdravia a bezpečnosti vo všeobecnosti aj zdravia a v oblasti práce, bezpečnosti práce, ochrany spotrebiteľov alebo ochrany životného prostredia, to tiež podčiarkujem, čo v konečnom dôsledku znamená vysokú úroveň bezpečnosti a kvalitu výrobkov všeobecne uznávaných v členských štátoch Európskej únie bez doterajších rozdielnych prístupov.

Nariadenie zároveň ustanovuje postavenie akreditačného orgánu ako jediného akreditujúceho subjektu v členskom štáte, pričom štát je povinný presadzovať riadne fungovanie akreditačného systému a vykonávať pravidelné monitorovanie a dohľad nad akreditačným orgánom.

Návrh zákona nepredstavuje zvýšené nároky na verejné financie, nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie na obyvateľov či občanov Slovenskej republiky, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, zamestnanosť a životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyslovujem presvedčenie, že tento vládny návrh zákona v druhom a treťom čítaní schválite a ďakujem vám vopred za vašu ochotu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánu poslancovi Milanovi Rehákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o návrhu zákona a zároveň aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, máme to v tlači 1174, podáva Národnej rade Slovenskej republike podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. septembra 2009 č. 1622 pridelila vládny návrh zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku republiku.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelení, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, o ňom rokovali nasledovne. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 13. októbra 2009 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu rokoval 6. októbra 2009 a uznesením č. 566 odporučil návrh schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v prílohe tohto uznesenia. Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V spoločnej správy je uvedených 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov aj so stanoviskom gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne. O bodoch 1 až 12, teda o všetkých bodoch hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

Gestorský výbor na základe stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uvedeného pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní bola schválená v uznesení zo 14. októbra 2009 pod číslom 594. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a taktiež podľa § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, to je plné znenie spoločnej správy, otvorte rozpravu k predmetnému zákonu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Panie poslankyne, poslanci, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Katarína Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedla niekoľko otázok aj poznámok k § 9 vládneho návrhu: Postavenie a pôsobnosť Slovenskej národnej akreditačnej služby. V zákone je ustanovenie, ktorým sa zriaďuje podľa tohto zákona Slovenská národná akreditačná služba. Odsek 1 to jasne hovorí: "Zriaďuje sa Slovenská národná akreditačná služba ako verejnoprávna inštitúcia."

Odsek 5 hovorí: "Slovenská národná akreditačná služba používa pri výkone svojej činnosti pečiatku, ktorej vzor je vyobrazený v prílohe a ktorá obsahuje po a označenie Slovenská národná akreditačná služba," čo je v poriadku. Po b skrátené označenie "SNAS," čo je tiež v poriadku a po c "štátny znak Slovenskej republiky." V poriadku len v niektorých veciach. Štátny znak v pečiatke môže mať orgán, ktorý je orgán štátny alebo, ak chcete, orgán štátnej správy. Ale hore sa hovorí, že je to verejnoprávna inštitúcia. Teda nie je to štátny orgán. Samozrejme poznáme prípady, keď štátnu správu ako štátnomocenskú činnosť vykonávajú aj iné orgány, na ktoré je prenesený výkon štátnej správy. Ale v tých prípadoch a len v tých prípadoch môžu používať pečiatku so štátnym znakom. V iných prípadoch musia používať pečiatku bez štátneho znaku.

Vedela by som tu uviesť viaceré prípady, ale uvediem samosprávu, čo je každému blízke, pochopia všetci prítomní, pochopia tí, ktorí pozerajú toto vysielanie.

Na územnú samosprávu obec je tiež prenesený výkon štátnej správy a nie je to orgán štátnej správy. Pri rozhodovaní, pri prenesení výkonu štátnej správy musí byť použitá pečiatka so štátnym znakom, pri výkone originálnej pôsobnosti musí byť, zdôrazňujem, musí byť použitá pečiatka samosprávy.

Tí, čo to počúvajú, povedia si, tá poslankyňa Tóthová už asi nemá inú prácu, len o takýchto drobnostiach zdržovať rokovanie a robiť problémy, to asi z tej vedy, ktorú dlhé roky robila a robí, túto prenáša do parlamentu. Vážení, ale to nie je pravda. To má ďalekosiahle praktické dôsledky. Ak sa zistí, že nezákonnosť bola spôsobená rozhodnutím pri prenesenom výkone štátnej správy, teda rozhodnutím, kde pečiatka so štátnym znakom, je to brané ako výkon v mene štátu a tam je objektívna zodpovednosť za škodu, akúkoľvek škodu podľa zákona spôsobenú takýmto aktom, rozhodnutím.

Úplne iná situácia je, a máme príslušný zákon, kde iný systém zodpovednosti je pri originálnej pôsobnosti v obci, kde sa ide priamo na súd, pri výkone štátnej správy, t. j. objektívnej zodpovednosti sa priamo na súd nejde, musí sa ísť prv na dohodovacie konanie na ústredný orgán štátnej správy a podobne.

Vážení, to sú otázky, ktoré, ak zanedbáme, tak právo sa stane absolútne neprehľadné, realizácia práva, vyvodzovanie zodpovednosti bude také neprehľadné, že sa to v praxi nebude uplatňovať. Systém práva musí byť prehľadný. To je obdobné, čo som tu vykladala, keď bola odvolávaná pani ministerka spravodlivosti, že je rozdiel, keď sudca vyjadruje svoj názor, a keď vyjadruje názor, že ústavný orgán nemá plniť svoju kompetenciu, čo mi bolo povedané, že je to hlúposť. Napríklad, že prečo by sa nemohlo vyzývať k nezúčastnení sa na voľbách. No to sú úplne iné súvislosti. Úplne iné súvislosti. Voliť je právo, plniť si kompetenciu je zákonná povinnosť. Zákonná povinnosť a jej zanedbanie je porušenie zákona.

Potom som to pánu poslancovi Mikloškovi poslala z učebnice oxeroxovanú stránku aj pani poslankyni Lucie Žitňanskej, tak si to pozreli, že študenti sa s tým musia boriť.

Obdobne sa musia s týmto problémom boriť. Ja som na toto upozornila v ústavnoprávnom výbore. Preto, pán podpredseda vlády, nemajte mi za zlé, ja sa musím pýtať, ako je tento podľa mňa nedostatok napravený. Pretože, aby každá pečiatka verejnoprávnej inštitúcie bola so štátnym znakom, vážení, tu zavedieme niečo, čo nie je možné. Ďakujem za frenetický potlesk, ale je to pravda. Ja toto vykladám študentom, učíme ich o tom a nemôžem zdvíhať ruku za zákon, ktorý toto nerešpektuje, vážení. Preto nemajte mi za zlé, nechcem zdržovať, nechcem robiť problémy, nechcem povedať, že tento zákon nie je prínosný, áno, len prosím vás pekne, nemôžem s tým súhlasiť, aby vždy každá pečiatka mala štátny znak. Pretože Slovenská národná akreditačná služba nebude orgán štátnej správy, teda nebude jeho prevažná činnosť mať charakter štátnej správy a takisto aj tam, kde orgán štátnej správy nevykonáva štátnu správu, nemá byť pečiatka so štátnym znakom. Navyše v zákone hovoríte, že je to verejnoprávna inštitúcia, teda inštitúcia, na ktorú je prenesená len časť jej aktivity, bude štátna správa. Preto znovu upozorňujem a nesúhlasím, aby v zákone bolo jednoznačne, že má jednu pečiatku a tá musí mať štátny znak, lebo keď je to v zákone, musí ho mať. Ešte raz sa ospravedlňujem a ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tóthová bola jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ sa chce aj k rozprave vyjadriť. Nech sa páči.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, vážená pani profesorka práva, samozrejme, vypočul som si váš názor a viem, že ste s týmto názorom veľmi presne a jasne vystúpili aj v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

Ale chcel by som k tomu predniesť stanovisko, ktoré sme si vyžiadali a, samozrejme, hľadajme možnosti ako, ale niekedy aj ja som v oblasti historických vied príliš veľmi silný purista a neuznávam, keď to nie je tak presne stanovené, ako by to malo byť. Istým spôsobom aj tú voľnosť uvažovania a hlavne akceptovania konkrétnej situácie, v konkrétnom čase.

Možnosť používať pečiatku so štátnym znakom dáva zákon číslo 63, ako ste aj vy hovorili, z roku 1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje používanie štátnych symbolov spôsobom ustanoveným týmto zákonom aj štátom určeným osobám podľa osobitného predpisu. Rozpor vládneho návrhu zákona a zákona číslo 63, to je ten zákon, na ktorý ste sa odvolávali z roku 1993 Z. z. a odkázanie sa na vládny návrh zákona pri úprave práva Slovenskej národnej akreditačnej služby používať pečiatku so štátnym znakom na zákon o štátnych symboloch nenamietol vo svojom stanovisku ani úsek legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Opätovne po prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výbore sme oslovili Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré potvrdilo súlad vládneho návrhu zákona so zákonom o štátnych symboloch.

Pokiaľ ide o formu Slovenskej národnej akreditačnej služby, ktorá bola doteraz štátnou príspevkov organizáciou, ako najvhodnejšia bola v priebehu medzirezortného pripomienkového konania vyhodnotená verejnoprávna inštitúcia. Akreditačný orgán nemôže byť súkromnou osobou z dôvodu, že akreditačný orgán vystupuje v mene štátu, pri svojej činnosti disponuje štátnou mocou a rovnako podľa nariadenia, a znovu opakujem, nariadenia Európskeho spoločenstva číslo 765 z roku 2008 to musí byť orgán vykonávajúci verejnú moc. Štátnou príspevkovou organizáciou alebo rozpočtovou organizáciou nemôže byť z dôvodu, že v súlade s nariadením Európskeho spoločenstva č. 765 z roku 2008, to je ten nový prvok, musí byť akreditačný orgán sebestačný, čo je v rozpore so skutočnosťou, že štátne organizácie dostávajú na svoju činnosť príspevok v rôznej výške zo štátneho rozpočtu.

Zároveň akreditačný orgán ako štátna organizácia nespĺňa podmienky medzinárodných a aj európskych požiadaviek na nezávislosť a transparentnosť, keby sme takto postupovali.

Čiže hľadáme istým spôsobom konsenzus v tejto oblasti a pevne verím, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa, vážená pani profesorka, že tieto argumenty, ktoré som predniesol v súvislosti so štátnym symbolom v rámci pečiatky, ktorú by užívala táto Slovenská národná akreditačná služba, pochopíte a podporíte. Ďakujem veľmi pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP