T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, váš strach o zánik vinohradov a vinohradníctvo v Malokarpatskej oblasti, hlavne v okolí Bratislavy je na 100 % neopodstatnený. Pán premiér totižto takúto možnosť anticipoval. Získal v tejto oblasti 800 metrov štvorcových, podotýkam, to je menej ako tisíc, svojho stavebného vinohradu a nám všetkým prisľúbil túto vinicu zachovať. Ja slovu slovenského premiéra verím. A pretože muž nedáva svoje slová s nejakými výhradami, bude tento vinohrad tu ešte aj o rok alebo o päť rokov, keď už tento človek premiérom nebude. Ja si myslím, že vinohrad pána Fica, tých 800 metrov, sa tam bude krásne medzi vilami vynímať a zachovajú ho aj jeho potomkovia.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská, pripraví sa Marian Záhumenský.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja myslím, že predsa len tá otázka, v čí prospech to má byť, visí vo vzduchu tak, ako ste ju povedali, pán poslanec Simon. Preto ja by som naozaj bola rada, keby pán minister vystúpil v rozprave a objasnil teda tento nový právny stav a objasnil to, či naozaj to znamená, že nad Bratislavou namiesto viníc budeme mať vily. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Marian Záhumenský.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Simon, k tvojmu videniu sveta je zbytočné sa vyjadrovať. Myslím si, že je to škoda času. Verejnosti a hlavne poľnohospodárskej verejnosti je všeobecne známe, že tvoje krédo je: čím horšie, tým lepšie.

Ale jednu poznámku si neodpustím k Tokajskej oblasti. Myslím si, že najväčšiu obavu producenti v Tokajskej oblasti vlastníci pozemkov, vlastníci vinohradov mali práve vo svojej existencii vtedy, keď si ty viedol rokovania s Maďarskou republikou o kreovaní Tokajskej oblasti, o jej veľkosti, keď si sa v medzinárodnom dohovore zaviazal znížiť výmeru, si sa zaviazal oklieštiť obce, ktoré budú patriť do Tokajskej oblasti, keď si prijímal maďarské návrhy jednoznačne, ktoré boli v neprospech pestovateľov v Tokajskej oblasti.

Vo svojom vystúpení si hovoril o akýchsi obavách vlastníkov a producentov v tejto oblasti o svoju prácu, o tom, že ich víno by sa mohlo, povedzme, spracovávať v Bratislave alebo niekde inde. Myslím si, že treba poďakovať predchádzajúcej vláde, že takúto dohodu, akú si ty urobil, neprijala. Že ju neratifikovala, zachránila Tokajskú oblasť, aby tento jedinečný slovenský región, vinársky región, bol zachovaný v celej svojej veľkosti tak ako kedysi ešte za Márie Terézie a vlastníci vinohradov a pozemkov mohli rozširovať práve svoju produkciu a mohli svoje pozemky využiť na pestovanie jedinečného vína. Keby to bolo na tvojom videní a na tvojich dohodách, tak pánboh s nimi, čo by tam v tejto oblasti bolo. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Pani kolegyňa Žitňanská a pán kolega Minárik, ja som nehovoril len o 800 metroch štvorcových, ja som hovoril aj o hektároch, o niekoľkých hektároch, ktoré vlastní pán Rozin. Aspoň som sa pýtal do tejto oblasti, pretože sa nazdávam, že pán Rozin zastupuje záujmy jednej z vládnych politických strán vo svojej politickej aktivite. A pýtam sa, za koľko sa predajú tieto pozemky na stavby, stavebné pozemky, lebo niekto to využije pre seba, niekto to využije ako developerskú činnosť. A tento návrh podľa mňa smeruje do oblasti vytvoriť priestor pre developerov a likvidovať Malokarpatskú vinohradnícku oblasť na území Slovenskej republiky a vytvára priestor na to, aby sa víno mohlo pančovať z celého územia Slovenskej republiky dohromady. Pýtam sa: Bude aká kvalita?

Pán kolega Záhumenský, doporučujem vám, aby ste si preštudovali, o čom rokovala predchádzajúca vláda v oblasti Tokaja. A potom sa dopátrate toho, že vláda Slovenskej republiky právoplatne rozhodla o zmluve, ktorá je uzatvorená medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

A taktiež vám doporučujem, aby ste si ozrejmili, čo sa skrýva pod pojmom geografická ochrana Tokaja z hľadiska Európskej únie, pretože tento návrh zákona kľudne a v pohode donesie, že Slovenská republika stratí geografickú ochranu Tokaja a prídeme o Tokaj, pretože vyrábať tokajské víno v Bratislave nie je možné v zmysle európskej legislatívy. Ale Slovenská republika na to možnosť týmto zákonom vytvára. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ako predsedajúci, pán poslanec, v súvislosti s vaším návrhom procedurálnym, ktorý ste predložili, chcem vás upozorniť, že sme v druhom čítaní. A preto vás upozorňujem na § 82 zákona o rokovacom poriadku. Upozorňujem najmä na to spravodajcu.

Panie poslankyne, poslanci, vystúpili tí, ktorí boli písomne do rozpravy prihlásení. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa Laššáková, Záhumenský, pán spravodajca. Je to všetko? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Slovo dávam pánu spravodajcovi, ktorý vystúpi v rozprave ako prvý. Následne sa pripraví potom pani poslankyňa Jana Laššáková.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, jeden z hlavných dôvodov, prečo dnes rokujeme o tomto zákone, je, že sa zmenili legislatívne predpisy v rámci Európskej únie.

Pán kolega Simon ako minister dobre vedel, keď chodil do Bruselu na rokovania, kto v Európe v tejto oblasti rozdáva karty. Ak sa spoja Francúzi, Taliani, Španieli, Gréci, tzv. táto južná os, tak táto, ktorá je veľmi výrazným producentom a vytvára prebytky a dokonca má povolené destilácie, ktoré sú financované od daňových poplatníkov všetkých občanov Európskej únie, čiže destilácie, prebytky, to je tzv. historický princíp, s ktorým my nemôžeme nikdy súhlasiť ani sme nesúhlasili. A pochopiteľne, že táto os v záujme svojich obchodných predajov, v záujme svojho obchodu sa snaží meniť európsku legislatívu. A toto, čo máme dnes na stole, je dôsledok tohto lobistického zoskupenia a týchto lobistických záujmov jednoznačne, pretože nechcem tu zle Francúzom alebo týmto krajinám, ale ak Francúzi majú jeden Merlot a nemajú tú odrodovú pestrosť, ktorú máme my z nášho zemepisného pohľadu, čiže máme veľa krásnych vín, úplne iných charakteristík, ako sú tieto južanské vína, tak sa snažia presadiť, aby označovanie bolo, pochopiteľne, v ich prospech. A čo sme mali kategorizáciu my doteraz, tak táto kategorizácia sa v podstate dnes po prijatí tohto zákona, pokiaľ bude teda prijatý, stane dobrovoľnou. To je prvé, čo som považoval za dôležité uviesť.

Ďalej v krátkosti zareagujem na poslanecké návrhy Ivána Farkasa. Tieto návrhy majú svoju vecnú logiku, hovorili sme o nich. Pokiaľ by boli dobre pripravené už vo výbore, pretože boli tam určité technické nedorozumenia, mohli prejsť. Ale i keď ich dáva odborná verejnosť, musím pripomenúť, že toto je vládny návrh, ktorý prechádzal riadnym legislatívnym konaním. Takže mohla reagovať skorej ako posledné dni, pretože tieto technické nedostatky, ktoré tam boli, vychytávať teraz v posledných dňoch a v posledných hodinách je dosť zložité. A je tu otázka, či to dostať do zákona alebo či to ponechať na osobitný predpis ÚKSÚP-u, tak ako to v podstate máme doteraz.

Čo sa týka postojov kolegu pána Simona.

To, čo už vo faktickej pripomienke pripomenul pán poslanec Záhumenský, to musím povedať aj ja, pretože to je dosť vážna vec. Maďarská republika má registráciu Tokajskej oblasti na základe katastrov obcí. Čiže akonáhle táto obec sa vníma ako Tokajská oblasť, tak celý kataster je poňatý do Tokajskej oblasti. Čiže je to niekoľko obcí a je to viac ako 5 000 hektárov. Slovenská republika mala iný prístup, historický. A mala registráciu Tokajskej oblasti podľa honov, čiže nie podľa katastrov, ale podľa honov. A Slovenská republika podľa honov mala a má podľa registrácie ÚKSÚP-u 906 hektárov v Tokajskej oblasti. Čuduj sa svete, keď pán poslanec Simon bol ministrom, podpísal s Maďarskou republikou nejaký "pamflet" na výmeru 563 hektárov. Opakujem 906 hektárov registrácie ÚKSÚP-u a pán Simon podpísal 563 hektárov, čo vytvorilo veľmi vážny precedens a dlhodobé rokovania medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. A tuná sa musím vrátiť trošku historicky, že vďaka v tom čase ministrovi zahraničných vecí pánovi Kukanovi tento vládny návrh tzv. zmluvy, pretože to malo prejsť do zmluvy na úrovni vlád, nebo prijatý. Čiže v tomto prípade tu môžem poďakovať aj kolegom z opozície, SDKÚ, že neprijali pán Simon váš návrh v tom čase, ktorý diskriminoval a odoberal občanom v tejto oblasti ich ústavné právo. Čiže vy ste zašli až tak ďaleko, že týchto občanov ste degradovali ich vlastníctvom. Čiže ak sme otvorili túto tému, tak musím vám to pripomenúť.

Ďalej vám zároveň musím pripomenúť, pán poslanec, že Česká republika pred vstupom do Európskej únie v roku 2003 vysadila viac ako 10 000 hektárov, pretože vedela, že vstupom do Únie sa budú vytvárať pevné hektárové kvóty a nebude možné tieto čísla meniť. Čiže Česi, ktorí mali polovicu z našich výmer, dnes majú viac, ako máme my. Majú toho 19 000, čiže niekde na úrovni ako sme my. Pán minister, vtedy ste tiež zaspali. Zaspali ste, pretože ste nevyužili možnosti podpory slovenského vinohradníctva. Takže vám to musím teraz pri tejto príležitosti pripomenúť, keď sa ozývate.

Ja som osobne rád, že slovenské vinohradníctvo, slovenské vinohrady žijú. A túto demagógiu, ktorá sa tu dnes posúva občanom slovenskej verejnosti, nemôžem prijať. Ako som v úvode povedal, hlavné dôvody, prečo dnes tu sedíme, sú jasné. A, pochopiteľne, je to tiež v súvislosti s ústavným právom a s právom vlastníka, pretože registrácia užívateľov bola robená bez súhlasu vlastníkov, treba si to pripomenúť. Ak dnes sa v tomto zákone dáva návrh, aby do 1 000 metrov štvorcových právo vlastníka bolo rešpektované a niekto to podsúva ako veľký developerský obchod, tak musím pripomenúť, že zároveň v tom návrhu, ktorý som predložil, je na konci veta, ktorá hovorí, že výsadbové právo z tejto plochy sa stáva súčasťou rezervy výsadbových práv. Čiže Slovensko má 22 000 hektárov a vždy bude mať 22 000 hektárov. A dúfam, že nechcete slovenskej verejnosti podsunúť, ja ako predkladateľ tohto návrhu že som sa dohodol s pánom premiérom Robertom Ficom, aby som v jeho prospech riešil. Takže to už by bolo trošku, pán kolega, myslím si, úplne scestné.

Takže myslím si, že spracovaný návrh novely zákona má svoje logické opodstatnenie, svoje logické vyústenie a budem hlasovať za podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem za slovo.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zsolt Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Zsolt Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Jureňa, doporučujem vám, ale aj pánovi kolegovi Záhumenskému naštudovať zákon č. 4/1959 Zb., ako aj vyhlášku č. 79/1959 Zb., ktorý prvýkrát stanovil výmeru, hony na území Slovenskej republiky v oblasti Tokaja, a zistíte, že Slovenská republika nikdy, opakujem, nikdy 908 hektárov, a nie 906, ako ste vy povedali, nemala. Kedy vzniklo 908 hektárov v prílohe zákona? Bolo to v období, keď Mečiarova vláda privatizovala štátny majetok Tokaja. Po tomto kroku došlo v Národnej rade k zvýšeniu výmery bez akéhokoľvek právneho a odborného podkladu. Na základe týchto dokumentov, týchto faktov si myslíte, že tá dohoda bola zlá, alebo, presne naopak, že uvoľnenie vývozu tokajského hrozna z územia Tokaja a jeho spracovanie v Bratislave bude to, čo bude pôsobiť na likvidáciu Tokaja? Ale neodvádzajme pozornosť od výmery 22 000 hektárov. Pán kolega, máte pravdu. Zadávate, že výmera, ktorá takýmto spôsobom bude vyškrtnutá z vinohradníckych plôch, sa stane rezervou. Ale bude rezervou na papieri. Nebude produkciou a nevytvorí zábranu, aby Slovenská republika nedovážala lacné vína. Vy týmto spôsobom likvidujete slovenské vinohradníctvo. A neodvádzajme pozornosť od developerských činností a v kríze, aby niekto mohol poriadne si zarobiť v Bratislave a v okolí Bratislavy na vinohradníckych plochách. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S reakciou na faktickú poznámku pán spravodajca pán poslanec Miroslav Jureňa, nech sa páči.

M. Jureňa, poslanec: Musím povedať to podstatné. Netreba študovať úplne, ako nás navádzate, že si máme pozrieť ten a ten zákon. Úplne podstatné je, že Európska únia rešpektuje tých 906 hektárov, aby ste ich rešpektovali. Takže to vám znovu musím pripomenúť, pôjde to s vami historicky. (Hlas z pléna.) Historicky to s vami pôjde, budete dokazovať, že 906 hektárov tu nebolo. Povedzme si základný rozdiel v tom, že je registrácia podľa katastrov a registrácia podľa honov. A vy ste tieto hony z 906 hektárov znížili na 563, pán kolega. To je vaša zodpovednosť vo vzťahu k tým ľuďom, ktorí žijú v Tokajskej oblasti a ktorí sú vlastníci týchto honov. Takže to je vaša konkrétna zodpovednosť.

A k tomu, čo tu podsúvate o lacných vínach. Lacné vína sa sem dovážajú. A som veľmi rád, že slovenský spotrebiteľ vie oceniť kvalitné slovenské víno. Kvalita slovenských vín v posledných rokoch išla výrazne hore, výrazne hore. A máme sa čím pochváliť. A dnes podsúvanie, že budú sa tu vyrábať nejaké "patoky" a budú sa predávať, nebudú sa predávať, spotrebiteľ vie rozlíšiť. Vie rozlíšiť, čo je kvalita. A vie si za kvalitu dnes, vďaka Pánu Bohu, i zaplatiť. Takže lacné vína sa sem budú dovážať, pretože bude klientela i na lacné južanské vína. A určite som rád, a tento zákon tomu napomôže, že sa budú ďalej produkovať kvalitné slovenské vína. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Jana Laššáková, pripraví sa pán poslanec Marian Záhumenský.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, môj pozmeňujúci návrh je len veľmi krátky a vlastne reaguje na zmenu účinnosti zákona od 1. septembra 2008. A táto účinnosť by bola premietnutá do iných ustanovení v súlade s rokovacím poriadkom.

Môj pozmeňujúci návrh, ktorý máte všetci v laviciach, prečítam. V § 44 sa slová "do 31. júla 2009" nahrádzajú slovami "do 31. augusta 2009".

Odôvodnenie. Zmena sa navrhuje v nadväznosti na posunutie účinnosti zákona od 1. septembra 2009.

Ďakujem pekne a prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, len pre poriadok. Máme rozdaný zoznam a uvádza sa iba druhý pozmeňujúci návrh. Tam sú dva pozmeňujúce návrhy. (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem pekne, vysvetlili sme si to.

V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Marian Záhumenský.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, snáď jedna poznámka na úvod. Pán poslanec Simon, tebe nikdy nebolo zrejmé, čo je komunitárne právo a nikdy si nechcel rešpektovať komunitárne právo. A ťažko chápeš to, že nariadenia Európskej komisie sú priamo uplatniteľné v slovenskom právnom systéme. Tento návrh zákona implementuje európsku legislatívu, kde Slovensko môže len v rámci možností sa prispôsobiť tomu, akým spôsobom vytvoriť dobré podmienky pre slovenských vinárov a vinohradníkov.

Ctené kolegyne, kolegovia, do rúk sa nám dostáva návrh zákona, ktorý je národným predpisom upravujúcim celkový prístup k výrobnému procesu hrozna a vína, ktorý si v zmysle legislatívnych pravidiel môže každý členský štát upraviť pravidlami, ktoré nie sú v rozpore s európskymi pravidlami. Vinohradníctvo a vinárstvo v členských štátoch Európskej únie podlieha pravidlám, ktoré sú na európskej úrovni ustanovené nariadeniami Rady a nariadeniami Komisie. Od 1. augusta 2009 sa stáva účinným v celom svojom rozsahu nariadenie Rady 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom. Hlavným dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve je teda implementácia daného nariadenia do národnej legislatívy. Nariadenie vstúpilo do platnosti v apríli 2008, v čase, keď bola schválená reforma spoločnej organizácie trhu s vínom. Rozprávam o tom obšírnejšie z jedného dôvodu, a to, že chcem upozorniť na všetky pozitíva, ale aj negatíva, ktoré táto reforma so sebou pre našich vinohradníkov a vinárov prináša.

Týmito slovami nechcem spochybniť samotnú reformu, veď po nej volali prakticky všetci zainteresovaní, vinohradníci, vinári, zainteresované kontrolné orgány, ako aj samotní spotrebitelia. Bola potrebná z viacerých aspektov. Prvým ťaživým faktom bola skutočnosť, že Európska únia ako najväčší svetový producent vín dáva ročne na zbavenie sa nadprodukcie takmer polovicu prostriedkov, 500 miliónov eur, určených na podporu vinárstva. Rozpočet pre kapitolu Víno pritom predstavuje 1,4 mld. eur. Ďalším aspektom sú vyššie náklady európskeho vinárstva voči konkurencii, tzv. tretích krajín, ktoré v dôsledku toho a prebiehajúcej globalizácie ohrozujú európske vinárstvo dovozom lacných vín. Za posledných 5 rokov krajiny ako Austrália, Nový Zéland, Južná Afrika, Chile, Argentína, Spojené štáty americké niekoľkonásobne zvýšili svoju produkciu a vývoz do Európskej únie. Rovnako sa uvedeným krajinám darí expandovať na svetovom trhu na úkor tradičných európskych exportérov. Dôvodom, prečo tomu tak je, sú viaceré komparatívne výhody, vďaka ktorým sú lepšie prispôsobiví situácii na svetovom trhu s vínom. Pre názornosť uvediem niektoré z nich. Sú vybavení najmodernejšími technológiami, vysádzajú najperspektívnejšie odrody, pôsobia v nich uznaní enológovia, venujú prvoradý význam marketingu, komunikácii a prieskumu trhu a v neposlednom rade vyvíjajú maximálne úsilie, aby pochopili požiadavky a potreby spotrebiteľa, najmä nových spotrebiteľov. Hlavným dôvodom úspechu vín z nového sveta je ale skutočnosť, že dokonale vyhovujú požiadavkám veľkodistribúcie, ktorá je predĺženou rukou dnešného svetového trhu riadeného princípmi neoliberálnej globalizácie.

V súčasnosti sa rozhodujúca časť vín predáva cez hypermarkety a supermarkety, ktoré požadujú najmä jednoduchosť výrobkov a ich označenie a pravidelné dodávky väčšieho množstva výrobkov konštantnej akosti. To je priamy pretek protikladom európskej tradície, ktorá je založená na ponuke veľkého množstva rôznych produktov vyznačujúcich sa veľkou časovou, priestorovou variabilitou. V tomto tradičnom európskom systéme je zdôraznený región pôvodu a ročník a z pohľadu spotrebiteľov i určitý moment prekvapenia. Globalizačný systém, naopak, zdôrazňuje jednoduchosť danú veľmi malým množstvom používaných odrôd a ich kombinácií, ako i stieraním rozdielov medzi vínami z rôznych ročníkov a pochádzajúcich z rôznych regiónov. V odborných kruhoch sa na označenie tohto vývoja zaužíval termín kokakolizácie vína. Skutočnosťou ale je, že európska tradícia predpokladá väčšiu osobnú zainteresovanosť spotrebiteľa. A jeho kultivovanie, ocenenie vín, rešpektujúce tradičnú európsku filozofiu, si vyžaduje i pomerne veľa času, ktorého má väčšina dnešných konzumentov málo. Preto sa ukázalo nevyhnutné, aby európski výrobcovia vín mali možnosť ponúknuť výrobky vyhovujúce dnešnej, uponáhľanej dobe a stať sa tak konkurencieschopnými voči vínam dovážajúcim zo zámoria. Nové pravidlá ale uspokoja i tradičných a iniciatívnych spotrebiteľov, pretože najvyššia akostná kategória v Európe i na Slovensku obsiahne to najlepšie, čo vinárstvo starého kontinentu ponúka. Významným prínosom je modernizácia podporných programov pre vinohradníctvo a vinárstvo, pričom pre Slovenskú republiku je postupne vyčlenených 3 mil. až 5 mil. eur ročne. Sú určené na propagáciu výrobkov, reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov, investície do podnikov a poistenie úrody. Je len na šikovnosti našich vinohradníkov a vinárov, ako dokážu ponúknuté prostriedky využiť.

Ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v ďalšej časti svojho vystúpenia upriamil vašu pozornosť na závery reformy, ktoré prinášajú pre Slovenskú republiku aj možné riziká v podobe opatrení, ktoré sú v priamom protiklade s tými skôr spomenutými. Ide napr. o opatrenia, ktorými sa sumou približne 7 000 eur na hektár podporuje trvalé vyklčovanie a opustenie vinohradov. Dôsledkom uplatňovania uvedeného opatrenia môže byť urýchlenie úpadku slovenského vinohradníctva. Veď v ostatných rokoch bolo u nás opustených niekoľko tisíc hektárov vinohradov, a to bez akýchkoľvek stimulov. Na Slovensku je veľký počet vinohradníkov, ktorí by svoje staré opustené vinohrady radi vyklčovali a získali finančné prostriedky. Pridávajú sa k nim špekulanti, ktorí skúpili staré vinohrady, aby si neskôr dali zaplatiť za ich vyklčovanie. V tomto im výdatne napomáhajú developeri, ktorých prvoradým záujmom je snaha zmeniť vinohrady na stavebné pozemky. Zmysel klčovania však spočíva v znížení nadvýroby vína v oblastiach Európskej únie, ktoré je nepredajné. V rozhodujúcich vinohradníckych regiónoch Európskej únie, akými sú Francúzsko, Taliansko a Španielsko, si pritom uvedomujú, že vyklčovanie vinohradov nie je len strata plochy, ale aj strata pracovnej príležitosti, remesiel, agroturistiky a trpí tým aj krajinotvorba. Radšej zaplatia iným, aby vyklčovali svoje vinohrady, a oni im za to dodajú víno zo svojej nadprodukcie. Tu treba zdôrazniť, že viac ako 90 % problémov európskeho sektora vinohradníctva a vinárstva je spätých práve s týmito troma krajinami. Stačí stará známa pravda, kde sa klčuje vinica, tam sa búra kultúra národa.

Za posledných 20 rokov sme svedkami veľkých úspechov, ale aj nemenších pádov tohto sektora. Slovensko vyváža čoraz menej vína. Za vlaňajší rok pripadajú na každú vyvezenú fľašu 4 dovezené fľaše. Slovensko sa tak stáva závislé od dovozu. Zo 680 000 hektolitrov spotrebovaného vína na Slovensku zhruba 50 % Slovensko dováža. Pasívne saldo v zahraničnom obchode s vínom tak dosiahlo 46,5 mil. eur, čo je takmer 1,4 mld. korún. Takmer 20 % vín bolo dovezených práve zo susednej Českej republiky.

Jednou z významných príčin narastajúcich dovozov je i štruktúra spotreby a výroby. V dnešnej dobe predstavujú lacné stolové vína až 50 % spotreby, pretože ich posun smerom ku kvalitnejším výrobkom je iba veľmi pomalý. Na druhej strane až 90 % vín vyrábaných na Slovensku patrí do vyššej akostnej kategórie. Znamená to, že stolové vína sa už u nás prakticky prestali vyrábať. Hlavným dôvodom sú drsnejšie klimatické podmienky, ktoré spôsobujú, že výroba lacnejších vín je objektívne rentabilnejšia v južných oblastiach, odkiaľ sa stolové víno dováža. Šancou pre výraznejší rozvoj slovenského vinohradníctva a vinárstva by teda bol výraznejší posun spotreby smerom ku kvalitnejším vínam. Slovensko má pritom registrovaných 22 000 hektárov vinohradov, z čoho sa ale obhospodaruje len približne 16 000 hektárov, a rodiacich je len 12 800 hektárov.

Spomedzi rizikových prvkov zakotvených v predloženom zákone by som chcel ďalej upozorniť na označovanie vinárskych výrobkov. Upúšťa sa od kategorizácie vín, ktorá bola stanovená naším prvým zákonom o vinohradníctve a vinárstve z roku 1996, kde základným kritériom bola cukornatosť čerstvo vylisovaného muštu. Tiché vína sa takto delili na stolové, akostné a akostné s prívlastkom. Opúšťame takto jednoduchý nemecký akostný systém a zavádzame pojem typický pre Francúzsko, Taliansko a Španielsko, a to víno s označením pôvodu a víno so zemepisným označením. Do popredia sa dostane pôvod vína zdôrazňujúci osobitosť jednotlivých vinárenských oblastí, čo bude zohľadňovať aj označovanie vína.

Ťažiskom novely zákona sa stáva apelačný systém, ktorý nás zjednocuje s legislatívnou vyspelých vinárskych krajín v Európe. Do označovania vín na etiketách sa tiež premietnu zmeny kvalitatívnych kategórií a zavedenie chránených kontrolovaných apelácií. Výrobcovia aj konzumenti si budú musieť zvyknúť, že termín stolové víno sa z nášho vinárskeho slovníka vytratí a nahradí ho víno bez zemepisného označenia. Kvalitatívne vyššou kategóriou bude víno s chráneným zemepisným označením. V súčasnosti ho v platnom zákone uvádzame ako akostné víno. Na vrchole tejto pyramídy, ktorý patril akostným vínam, bude po novom víno s chráneným označením pôvodu. Označenie názvom odrody a ročníkom bolo doteraz možné iba pri vínach, ktoré patrili do vyšších akostných kategórií. Podľa nového systému sa i stolové vína zo zahraničia, teda najmenej kvalitné a najlacnejšie, stanú pre nášho spotrebiteľa kvázi odrodovými. V úvodnej fáze preto označovanie vín sa stane jednak náročným pre výrobcov, ale aj neriešiteľným rébusom pre konzumenta. Bude to veľmi mätúce pre spotrebiteľa, ktorý nebude vedieť rozlíšiť, akej kvality si víno kupuje. Okrem toho žiadna oficiálna inštitúcia negarantuje, že takéto označenie zodpovedá skutočnosti, pretože pre vína patriace do najnižšej akostnej kategórie neplatí povinnosť preskúšania a zatriedenia. Takisto to bude v prípade tých, od ktorých môžeme kupovať vína pôvodom z rôznych krajín, čím označenie ročníkom úplne stráca zmysel. Ročník je totiž odrazom meteorologických podmienok v danom roku a na určitom mieste, pričom ráz počasia je v priebehu tej istej sezóny často radikálne odlišný, napr. v Rumunsku alebo v tom istom čase v Nemecku.

Čo nám teda bezprostredne hrozí. Zákazník sa zvyčajne doteraz pri kúpe fľašky vína riadil názvom odrody na etikete, menom výrobcu, príp. ďalším členením vín vyplývajúcim z vinárskeho zákona, keď sa vína členili a označovali podľa obsahu cukru v mušte pri jeho zbere na stolové, akostné alebo víno s prívlastkom. Ten, tzv. nemecký systém sa okrem Slovenska uplatňoval v Nemecku, Rakúsku a v Českej republike. Pripomínam, že na vytváraní týchto zvyklostí slovenských konzumentov vína sa tvrdo pracovalo niekoľko rokov. Slovenskí vinári sa takto snažili vychovávať zákazníka, teda stoja opäť na začiatku. Musia ho znovu naučiť sa rozpoznávať nové označenie a naučiť ho vyznať sa v novej situácii, keď aj vína, ktoré by boli zaradené do nižšej triedy, už nebudú v etikete označené, že sú stolové. Ako príklad uvediem prieskum trhu vykonaný agentúrou MEDIAN SK. Prieskum bol zameraný na rozhodovací proces zákazníkov konzumentov pri výbere červených a bielych vín. Vyplynulo z neho, že slovensky spotrebiteľ sa pri výbere najčastejšie orientuje podľa ceny, potom odrody a odrody v kombinácii s výrobcom, nasleduje značka a až potom výrobná oblasť. Rozhodovanie konzumenta podľa ceny tak nahráva masívnemu dovozu lacných vín, čo, naopak, nie je dobrá situácia pre domácich výrobcov, najmä tých menších.

Apelačný systém pravdepodobne spočiatku posunie rozhodovací proces ešte viac smerom k parametru ceny, hoc trend pri kúpe je naštartovaný smerom k zohľadňovania značky či výrobcu. Zvyk na nové označovanie bude dlhodobý proces, rovnako ako aj definovanie apelácií a zavedenie francúzskeho systému do praxe. Aplikovať francúzsky systém, ktorý sa vyvíjal do svojej tradičnej podoby dlhé roky a na podstatne väčšom území, na slovenské podmienky bude pomerne zložité. Apelačný systém označovania vychádza totiž zo systému kontroly pôvodu a kvality vín. Systém presne stanovuje hranice vinárskych oblastí, regiónov alebo viníc, pri ktorých je predpoklad vhodných, príp. jedinečných, pôvodných a klimatických podmienok, ktoré zasa podmieňujú vysokú kvalitu hrozna a následne vína. Označovanie vín podľa francúzskeho systému má za úlohu chrániť regionálne originálne spôsoby výroby jedinečných produktov vznikajúcich na danom mieste (tzv. terroir). Aplikácia zvýrazňuje a chráni daný región, oblasť či vinicu. U nás je zohľadňovanie regiónov vo vinárskom zákone definované iným spôsobom, no marketing sa zväčša rovnako sústreďuje na vyzdvihnutie kvality a regionálnej výnimočnosti. Aplikácia apelačného systému na slovenské podmienky bude znamenať vytvorenie funkčnej realizácie podľa špecifických znakov daných regiónov a potom na ne stanoviť chránené zemepisné označenie.

Ako by to v praxi malo vlastne vyzerať. Budeme mať jeden región, Slovenský vinohradnícky región. Je to základná apelácia pre slovenské vína, ktorú musíme dať chrániť. Je to vlastne územie Slovenskej republiky vysadené viničom. Tento región sa bude ďalej členiť na 6 oblastí. Ide o tradičné oblasti, Malokarpatskú, Južnoslovenskú, Stredoslovenskú, Nitriansku, Východoslovenskú a Tokajskú, ktoré si dnes dáme chrániť. Sú to oblasti, ktoré sa vyznačujú relatívne homogénnymi prírodnými podmienkami, ktoré ovplyvňujú charakter vína. Aj preto sa v nich budú produkovať vína s chráneným označením pôvodu. Aby sa jednotlivé oblasti mohli rozlíšiť, bude potrebné vypracovať špecifikácie. Ide o stanovenie pestovaných odrôd, hektárových výnosov ap., ktoré následne budú musieť prejsť schvaľovacím procesom. Ďalšou významnou novinkou v zákone je taktiež skratka D. S. C. (Districtus Slovakia Controllatus), ktorá bude novým ochranným prvkom, akýmsi synonymom kvality.

Slovenských vinohradníkov a vinárov čaká teda ešte dlhá cesta, ktorá povedie k vytvoreniu rajonizácie našich vinohradov, čiže akési odporúčanie, ktoré odrody a kde ich pestovať tak, aby dosiahli štandardnú kvalitu. Ostáva nám tiež dúfať, že vinári svojou marketingovou politikou oboznámia verejnosť so zmenami v označovaní čo najskôr a využijú tak výsledky reformy vinárskeho sektora vo svoj prospech.

Ctené kolegyne, kolegovia, prijímaná implementácia Európskeho nariadenia prináša svoje pozitíva, ktoré sú potrebné pre to, aby sa európski vinári lepšie dokázali uplatniť na svetových trhoch. Ale prináša aj svoje negatíva, aj pre slovenských vinohradníkov a vinárov. Budeme sa musieť s tým vysporiadať a nájsť spôsob, ako označiť zákazníkovi, spotrebiteľovi, ktoré vína zostávajú s vyššou kvalitou, a čím skôr nájsť spôsob, aby sa dokázali orientovať v kvalite slovenských vín a vín ponúkaných s novým označovaním. Potrvá to určitý čas, ale verím, že to prinesie úspech nielen slovenskému vinohradníctvu, ale vinohradníctvu v Európe ako celku. Ďakujem pekne za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť ako navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy, páni, mňa osobne veľmi teší dojímavá starostlivosť zákonodarného zboru o to, čo bude s vinohradmi, ako budeme ďalej s vinohradmi v oblasti legislatívy nakladať. Ale pripadá mi to skôr také plakanie nad mŕtvym ako, "keby si žil, čo všetko by sme pre teba urobili".

Už tu spomenul pán poslanec Záhumenský výrok veľkého gréckeho vinohradníka z IX. storočia, ktorý povedal, "keď sa rúbe vinohrad, padá kultúra národa". V roku 1997 sme mali rodiacich 19 000 hektárov vinohradov, toľko, koľko ich má dnes Česká republika, ktorá ich za posledných 10 rokov zvýšila z 12 000 na 19 000, a my sme od roku 1997 klesli na 12 700. Ja som preto veľmi rád, že táto dojímavá starostlivosť v tomto zákonodarnom zbore je. A na druhej strane niekto by mal povedať aj mea culpa, prečo sme dnes sa dostali na úroveň 12 700 hektárov rodiacich vinohradov, pričom sme za vlaňajší rok doviezli 433 000 hektolitrov vína v hodnote 1,4 mld., o čom už hovoril pán poslanec, ale my sme doviezli nie víno, nie mok, ktorý má pozdvihnúť ducha, ale my sme prácu doviezli. Preto ma to osobne teší, ale zároveň aj zarmucuje ako vinohradníka, ako vinohradníka, podotýkam, že táto dojímavá starostlivosť tu je. Ale tu tie vinohrady, o ktorých som hovoril, ktoré sa tu zlikvidovali na 12 700 hektárov rodiacich, tie nezlikvidovali vinohradníci, tie zlikvidovala legislatíva, tie zlikvidovala zákonodarná a výkonná moc, ktorá nebola ochotná pomáhať vinohradníkom a vinárom v ich ťažkej robote, a my sme týchto vinohradníkov vyhnali z vinohradov a nechali sme vinohrady spustnúť. Dnes preto je situácia taká, aká je. My sme od roku 1997 zišli z rodiacich 19 000 na 12 700, kým Česi z 12 000 sa vyškrabali na 19 000. Tak tú mea culpa by naozaj bolo potrebné povedať, aj keď viniť niekoho po funuse je naozaj zložité a ťažké.

Ja by som k likvidácii malokarpatskej vinohradníckej a vinárskej oblasti odporučil, samozrejme, nemôžem nikomu diktovať, čo má robiť, urobiť poslanecký prieskum o tom, aký je tam vlastne stav okolo tejto oblasti. A na základe toho, ak bude záujem, určite by som podporil radšej, aby sa v tejto oblasti budovali vinohrady. Len do svedomia je ťažké dnes niekomu vidieť. Ja neobhajujem Rozina, raz v živote som ho videl na výstave Gastro. Ja nevidím do jeho vnútra, ale nevidím dovnútra nikoho alebo do nikoho, aký má zámer, kto tam kúpi pozemok. Takže z toho pohľadu, či ten, kto kúpi pozemok v malokarpatskej vinohradníckej oblasti, kúpi ho za účelom vybudovania vinohradu alebo kúpi ho za účelom, že keď mu zíde mandát, aby tam postavil vilu, neviem to povedať. Osobne si myslím, že by tam mali byť vinohrady, ale nielen tam, ale všade na Slovensku, kde sme vinohrady zlikvidovali a ľudí sme poslali do pracovnej emigrácie budovať vinohradníctvo v okolitých štátoch, odkiaľ dnes dovážame produkt ako prácu. Toto je vážny fenomén. A preto som naozaj rád, že táto dojímavá starostlivosť o vinohradníctvo v budúcom období tu zo strany zákonodarného zboru je.

Čo teda ale musím povedať. Pripravili sme v tomto roku pravidlá na to, aby sme investičnými stimulmi nielen vplývali na rozšírenie vinohradov alebo zahájenie u prvovýrobcov, ale aj na udržanie vinohradov cez investičnú pomoc, aby sme už nešli pod tých 12 700 hektárov vinohradov, pretože nakoniec krajina, ktorá má najosídlenejší vidiek, bude dovážať aj také produkty, pri ktorých som hovoril, že rúbali sme vinohrad a likvidovali sme kultúru národa, len tú kultúru národa nelikvidoval národ, ale likvidoval ju ten, kto o národe rozhoduje.

Čo sa týka otázky pána Farkasa k novým odrodám. Zákon o osivách a sadivách nešpecifikuje odrody. Ja myslím, že ani vo vinohradníckom zákone by nebolo vhodné, ak je to ešte možné, nešpecifikovať odrody, pretože nové odrody tak, ako sa vyvíjajú, sa implementujú do legislatívy a stačí upraviť dovoz aj, čo sa týka tých navrhovaných dovozových odrôd, ministerským výnosom po dohode ÚKSÚP-u. A myslím, že v tomto smere vlastne bol by problém vyriešený.

K otázke číslo dva pána Farkasa. Je to viazané na podporu odbytových združení, kde je to taxatívne stanovené Európskou úniou na 70 %.

Nebudeme hovoriť o odpovediach, ktoré hovoril pán predkladateľ, aby som sa zbytočne neopakoval. Určite novo zavedená kategorizácia je nevyhnutná kvôli označovaniu určitých vín, najmä prívlastkových, tak ako to robí Česká republika, kde určili český vinohradnícky región a stanovili si moravský vinohradnícky región.

A čo sa týka tokajského združenia, tam by som vlastne aj súhlasil s tým návrhom. Ak bude tento návrh prednesený v intenciách, že členom sa stávajú všetci vlastníci alebo užívatelia kvalifikovaných honov na základe žiadosti, v ktorej budú deklarovať splnenie podmienok členstva, ak budú upravené podmienky zániku členstva a ak bude riešené členstvo zástupcov jednotlivých vinohradníckych obcí, odporúčam s návrhom pána Simona súhlasiť, pretože ten návrh naozaj tých malých vytlačil z tých združení, tam si uzurpovalo pár veľkých všetky rozhodovacie právomoci a kompetencie. A v tomto smere som za to alebo teda súhlasím s týmto návrhom. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za vystúpenie.

Pán spravodajca chce zaujať stanovisko? Nie.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 11.00 hodine.

Blíži sa 11.00 hodina, vyhlasujem krátku prestávku.

(Prerušenie rokovania o 10.50 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 11.00 hodine.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

Poprosím teraz pána poslanca Pelegriniho, ktorý uvedie v druhom čítaní hlasovanie o 

vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1140).

Upozorňujem, že sme stále v skrátenom legislatívnom konaní.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu uvedenom v informácii.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

Kolega, pán poslanec Rafaj, dobre, ruším toto hlasovanie vzhľadom na námietky niekoľkých kolegov a zopakujeme toto hlasovanie. Bolo zmätočné.

Technici, ešte si počkáme chvíľočku. Poprosím vás, vypnite si telefóny alebo dajte si ich na tichý chod. Poprosím vás o strpenie, aby kolegovia mohli dostať náhradné karty. Technici, je potrebné sa preregistrovať ešte raz? Takže predchádzajúce hlasovanie bolo zmätočné a budeme znovu, pán poslanec, hlasovať o bode z informácie.

P. Pelegrini, poslanec: Budeme hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu z informácie.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 79 za, 17 proti, 39 sa zdržalo.

Tento bod sme schválili.

P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu z informácie a iné neodzneli, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.