T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.

Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Jána Kvorku, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vlády.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o ochrane zástupcov pracovníkov v podniku a o uľahčení podmienok na výkon ich činností, ktoré sa im poskytujú, z roku 1971 Slovenskou republikou vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o ochrane zástupcov pracovníkov v podniku a o uľahčení podmienok na výkon ich činností, ktoré sa im poskytujú, č. 135 z roku 1971 Slovenskou republikou podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 21. mája 2009 č. 1110 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Gestorský výbor nedostal do 12. júna 2009 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený, podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.

Vysloviť súhlas s návrhom odporučili Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 9. júna 2009 č. 252, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. júna 2009 č. 667.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh dňa 9. júna, ale neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Z celkového počtu 12 poslancov výboru bolo prítomných 8 poslancov. Za návrh uznesenia hlasovali 3 poslanci, 5 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o ochrane zástupcov pracovníkov v podniku a o uľahčení podmienok na výkon ich činností, ktoré sa im poskytujú, z roku 1971 Slovenskou republikou vyjadrených v uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane zástupcov pracovníkov v podniku a o uľahčení podmienok na výkon ich činností, ktoré sa im poskytujú, z roku 1971 Slovenskou republikou je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslanca Jána Kvorku informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 16. júna 2009 č. 267.

Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Taktiež konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Má záujem niekto sa prihlásiť ústne? Nikto.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani ministerka, chcete záverečné slovo? Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť, tak ako som v úvode svojho vystúpenia uviedla, že účelom a dôvodom na ratifikáciu všetkých predkladaných dohovorov je predovšetkým posilniť právo na ochranu zamestnancov pri práci prostredníctvom inšpekcie práce, a to či už v priemysle a v obchode alebo v pôdohospodárstve, a tým prehĺbiť starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci, ako zlepšiť aj ich pracovné podmienky, si myslím, že práve demokraticky zvolený poslanecký zbor (teda Národná rada Slovenskej republiky), zákonodarný orgán, je povinný neustále prehlbovať starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci viac ako dvoch miliónov zamestnancov a neustále sa snažiť o zlepšovanie ich životných podmienok.

Pokiaľ ide o odôvodnenie predkladania tohto návrhu. Tak ako som uviedla vo svojom prvom vystúpení pri odôvodňovaní prvého protokolu, ktorý bol predmetom rokovania, som uviedla, že práve ratifikácia týchto dohovorov je aktuálna aj v čase prebiehajúcej globálnej hospodárskej a finančnej krízy, keď štát na jednej strane prijíma opatrenia na ochranu zamestnávateľov, podnikateľov, bánk, finančných inštitúcií a na vyváženie tejto situácie sa ratifikáciou dohovorov na druhej strane štát usiluje posilňovať sociálne práva zamestnancov, ochranu práce prostredníctvom inšpekcie práce v priemysle, v obchode, v pôdohospodárstve, ale aj kolektívne vyjednávanie, všetko v záujme zamestnancov, pretože zamestnanci sú najviac postihnutí dôsledkami globálnej hospodárskej a finančnej krízy. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.

Žiada si záverečné slovo pán spravodajca?

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja ozaj, budem len stručný. Na záver chcem vás ozaj poprosiť všetkých, panie poslankyne, páni poslanci, o podporu a odsúhlasenie predložených dohovorov, pretože je to záležitosť, ktorá sa týka ľudí, pracujúcich ľudí. Všetci sa ich zastávame. Myslím si, že tu bude jednotná koalícia a opozícia, pretože tuná ide o ich práva a o ich ochranu. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pani ministerka, ďakujem pekne za odôvodnenie návrhov.

Takisto ďakujem pánovi spravodajcovi.

Budeme pokračovať

správou o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2008.

Správa je uverejnená ako tlač 1072 a správa výboru je uverejnené ako tlač 1072a.

Správu uvedie generálny prokurátor Slovenskej republiky Dobroslav Trnka. Prosím, pán prokurátor, máte slovo.

D. Trnka, generálny prokurátor SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 11 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a v súlade s § 128 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2008.

Pri hodnotení roku 2008 možno konštatovať, že prokuratúra úlohy, ktoré boli pred ňu postavené, splnila. Rok 2008 bol svojím spôsobom pre nás prelomový, pretože po niekoľkoročnej snahe sa konečne podarilo dosiahnuť navýšenie stavu prokurátorov a zamestnancov prokuratúry, pričom jednotlivé výberové konania ešte v súčasnosti prebiehajú.

Na trestnom úseku došlo síce k miernemu, ale štatisticky zanedbateľnému poklesu kriminality, pričom ale na druhej strane sa v tomto roku podarilo ukončiť viaceré prípady veľmi závažnej trestnej činnosti, za ktorú súdy uložili niekoľko doživotných trestov odňatia slobody. V tomto smere musím spomenúť podiel prokurátorov Generálnej prokuratúry, ktorí priamo spolupracovali s prokurátormi krajských prokuratúr na prokurátorskom dozore týchto vecí. A práve neformálnosť a pravidelnosť výkonu prokurátorského dozoru dokázali tieto neraz veľmi staré prípady z roku 1998 dostať pred súd, kde momentálne sú v záverečných štádiách pojednávania.

V tejto súvislosti treba pozitívne hodnotiť z našej strany spoluprácu s policajtmi, ktorí sú zaradení na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, ktorí nielen dokázali svoju vysokú profesionalitu a patričné nasadenie, ale aj ľudskú odvahu. Ako vyplýva z hodnotenia jednotlivých krajských prokuratúr, spolupráca s ostatnými zložkami polície nebola na takej želateľnej úrovni, pričom sa vyskytovali časté chyby v nerešpektovaní pokynov prokurátorov. A je nevyhnutné, aby v budúcnosti vedúci funkcionári polície venovali tejto oblasti zvýšenú pozornosť.

Je úplne jasné, že vzhľadom na prebiehajúcu hospodársku krízu možno reálne očakávať nárast nielen majetkovej kriminality, ako sú drobné krádeže a lúpeže, ale aj nárast závažnej hospodárskej kriminality. Bolo by preto potrebné zaujímať sa, a zrejme to bude aj predmetom môjho rokovania s ministrom spravodlivosti a aj v parlamente, či nezvážime možnosť zlepšiť finančné zabezpečenie orgánov, ktoré bojujú s kriminalitou, ako aj odbornú pripravenosť policajtov, nakoľko nie som presvedčený, že súčasný vzdelávací systém je absolútne bezchybný.

V roku 2008, ako aj v predchádzajúcich rokoch sa páchatelia dopúšťali najmä majetkovej trestnej činnosti, pričom mimoriadne varujúcou je tá skutočnosť, že došlo k nárastu kriminality mladistvých páchateľov a tiež páchateľov z radov maloletých, ktorí nie sú trestne zodpovední.

Potešujúca nie je ani informácia o náraste drogovej kriminality.

Pre rok 2008 je charakteristické zvýšenie počtu prokurátorských previerok v trestných veciach a zvýšenie účasti prokurátorov na vyšetrovacích úkonoch. Týchto úkonov sa vlastne v tých závažných trestných veciach zúčastňujeme pravidelne.

Pozitívne musím v tejto oblasti hodnotiť aj aktivitu prokurátorov, ktorí vykonávali dozor v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia, kde prokurátori vykonali v roku 2008 celkovo 823 previerok a množstvo ďalších úkonov.

Aj v roku 2008 pretrvávala zo strany niektorých politikov snaha riešiť politické spory alebo vzájomné spory prostriedkami trestného práva. Myslím si, že bolo veľmi správne zo strany prokuratúry, keď sme takýto postup pri riešení odmietli.

V netrestnej oblasti v roku 2008 výrazne narástol počet podnetov na uplatnenie príslušných opatrení prokurátorov, a to v netrestnej oblasti, mimosúdnej, ako aj v netrestnej oblasti občianskosúdnej.

Poznatky prokuratúry poukazujú na mnohé porušenia postupov orgánov verejnej správy i porušenia zákonnosti pri vydávaní rozhodnutí. Nepriaznivá je najmä situácia v dodržiavaní zákonnosti orgánmi územnej samosprávy, a to nielen pri prijímaní VZN, ale aj vo výkone prenesenej štátnej správy vo vybraných oblastiach. Povedané zjednodušene, naši starostovia, primátori a volení zástupcovia ľudu sa správajú ako gubernátori v niektorých oblastiach.

V priebehu roku 2008 prokuratúra svojimi vstupmi v netrestnom úseku v niektorých závažných veciach prakticky na poslednú chvíľu zabránila platbám štátu vo výške niekoľkých desiatok miliárd korún. Sú to kauzy týkajúce sa TIPOS-u, Vodného diela Gabčíkovo, Transpetrolu a teraz naposledy, ale tá už je z roku 2009, tzv. Duckého zmeniek. Prokuratúra aktívne pôsobila dlhé roky už aj v zabudnutom súdnom spore Zbrojovky Vsetín, a. s., v ktorej ide o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu do tejto obchodnej spoločnosti nachádzajúcej sa v súčasnosti v konkurze. Krajský súd v Trenčíne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu v Považskej Bystrici, ktorým došlo k vyhoveniu návrhu prokuratúry a bolo určené, že prevod majetku štátu do obchodnej spoločnosti Zbrojovka Vsetín je v časti týkajúcej sa pozemkov ležiacich na území Slovenskej republiky neplatný. Keďže český správca konkurznej podstaty zapísal do konkurznej podstaty aj pozemky nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky, bola proti tomuto podá ďalšia vylučovacia žaloba, pričom na jej príprave sa významnou mierou podieľalo aj Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Čo sa týka registra trestov, tento plnil svoje úlohy na značne vysokej úrovni. Podarilo sa nám opätovne otvoriť nové pracoviská na niektorých okresných prokuratúrach, kde sa vydávajú odpisy a výpisy z registrov trestov on line, čím sa vlastne podstatne zlepšili služby pre občanov. V roku 2008 sa začali práce na elektronickom prepojení národných registrov v rámci Európskej únie.

Činnosť vojenskej prokuratúry a Úradu špeciálnej prokuratúry boli v roku 2008 dosť podstatne ovplyvnené úvahami a podaniami, ktoré mali viesť k zániku týchto inštitúcií. Napriek nepriaznivej situácii boli úlohy aj na týchto úsekoch splnené.

Čo sa týka opatrení zameraných na zlepšenie činnosti aj dokonca tohto roka, aj v budúcom roku, máme v pláne dokončiť v roku 2009 prijatie všetkých právnych čakateľov, na čo nám boli vytvorené funkčné miesta. Toto je prakticky splnené už na 80 %. Čiže zrealizuje sa už jedno výberové konanie v jesenných mesiacoch.

Čo sa týka aktívnej práce na novelách Trestného zákona a Trestného poriadku, samozrejme, sme na to pripravení cestou, o ktorej si budeme myslieť, že bude rozumná a nebude poznamenaná atakmi zo strany politikov a že sa vyhneme akýmkoľvek nejakým politickým rozporom, tak ako sme to mohli mať zaznamenané minulý týždeň pri špecializovanom trestnom senáte. Ale čakáme tam vlastne len na to, že vláda uvoľní Trestný zákon a Trestný poriadok do legislatívneho procesu po tom, čo bol proces zastavený a čakalo sa na rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Špeciálneho súdu.

Mám záujem zriadiť na Generálnej prokuratúre novú organizačnú zložku, ktorá sa bude zaoberať obzvlášť závažnou kriminalitou. Je to prakticky zámer, ktorý musí byť zrealizovaný, a to z toho dôvodu, že naozaj Úrad špeciálnej prokuratúry a špecializovaného súdu nemá taký záber, ako by sme si predstavovali v boji s organizovaným zločinom. Vidíte, že pri tých veciach, ktoré sme realizovali trebárs aj minulý týždeň a ktoré prebehli médiami, bohužiaľ, tie kvalifikácie, ktoré tam máme, nám vylučujú, aby boli títo páchatelia postavení pred Špecializovaný trestný súd. A tým pádom sa tým musia zaoberať aj ľudia, ktorých špeciálne určujem z Generálnej prokuratúry do týchto tímov. Takže myslím si, že vytvorenie novej organizačnej zložky na Generálnej prokuratúre je z mojej strany oprávnené.

Čaká nás zhodnotiť stav zákonnosti v postupe a rozhodovaní vybraných správcov daní. Dobre viete, že tomuto štátu unikajú veľké peniaze nielen na colných únikoch, ale aj na daniach vzhľadom na tie aj mediálne kauzy, ktoré boli pertraktované. Čo sa týkali jednotlivých daňových riaditeľstiev, či už v Košiciach alebo v Prešove, alebo v Banskej Bystrici, alebo v Bratislave, nás vedú k tomu, že jednoducho sa budeme musieť v rámci toho všeobecného dozoru venovať práve tejto agende.

Ďalší taký záväzok je v prípade zrušenia vojenskej prokuratúry zabezpečiť presun jej agendy a zamestnancov na civilnú súčasť prokuratúry. Toto je tam napísané z času, keď sa ešte nevedelo alebo nebolo presne rozhodnuté, čo bude s vojenskou prokuratúrou. Keďže som sa rozhodol neupravovať ich postavenie zákonom a neísť cestou vojenských súdov a nerušiť ich, tak tento bod prakticky je v súčasnosti pasé.

Naším záujmom je, ďalej, rozšíriť pracoviská registra trestov na ďalšie okresné prokuratúry, na prepojenie on line, začať s výmenou údajov z registra trestov najskôr s Českou republikou a v priebehu roku 2009 s ďalšími vybranými štátmi Európskej únie. No tento bod je tu tiež dávaný, už takže je vlastne splnený, a to z toho titulu, že tá správa bola dávaná do Národnej rady pred dvomi mesiacmi. Minulý mesiac sme podpísali dohodu s českým registrom trestov, takže výmena registra trestov s Českou republikou on line už beží. A dnešného dňa odcestovali moji pracovníci do Lisabonu, kde sa idú podpisovať zmluvy z technickej aj z právnej stránky na prepojenie so štátmi Európskej únie, nakoľko minulý týždeň a predminulý týždeň prebehla tuná posledná záverečná konferencia, kde vlastne sa technicky otestovalo, či sme na to pripravení, a idú sa podpísať záverečné dohovory.

Toľko z mojej strany k správe za rok 2008. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán generálny prokurátor.

Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Daniela Lipšica, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

Pán generálny prokurátor, poprosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľa.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán generálny prokurátor, milé kolegyne, vážení kolegovia, stručne uvediem správu ústavnoprávneho výboru, ktorému bola pridelená správa o činnosti prokuratúry za uplynulý rok. Ústavnoprávny výbor ju prerokoval 10. júna, prijal uznesenie, podľa ktorého odporúča Národnej rade správu o činnosti prokuratúry za rok 2008 schváliť. Následne správu, keďže výbor bol jediným výborom, ktorému bola správa daná na prerokovanie, ako gestorský schválil 15. júna a zároveň mňa poveril, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tejto správe.

To je všetko, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa i hlásim

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa prihlásil pán poslanec Peter Miššík, ale keďže sa do rozpravy hlási pán spravodajca, má prednosť. Nech sa páči, pán spravodajca, vystúpte v rozprave.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja by som stručne sa vyjadril k niektorým veciam, ktoré sú uvedené v správe, a potom aj k pár veciam, ktoré uviedol v úvode pán generálny prokurátor.

Po prvé by som sa rád vyjadril k odklonom v trestnom konaní a najmä k tomu, že z roka na rok, teda už vlastne už tretí rok sa výrazne zvyšuje počet uzatvorených dohôd o vine a treste, v minulom roku to bolo cez 5 000 vecí proti viac ako 6 000 osobám. My sme diskutovali na výbore o tom, akým spôsobom robiť štatistiku. Podľa mojej mienky by bolo korektnejšie posudzovať celkový počet obžalôb a vo vzťahu k nim pomerne uvádzať počet schválených dohôd o vine a treste, pretože majú ekvivalent právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Súčasťou tohto balíka ešte je aj zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní. Podľa mojej mienky trošku je zmätočné, pretože to sú aj prípady, keď je trestné stíhanie zastavené, pretože sa skutok nestal alebo nie je trestným činom alebo ho nespáchal obvinený, čo, samozrejme, nie je ekvivalentom s právoplatným odsudzujúcim rozsudkom.

Zároveň sme diskutovali o tom, a asi bude dobré v nejakom okamihu zaviazať ministerstvo spravodlivosti, možno aj po spolupráci s Generálnou prokuratúrou, aby v štatistikách boli vykazované pri trestných veciach dve ďalšie podľa mojej mienky podstatné veci. Prvá z nich je, a nehovorím to prvýkrát v pléne, koľko trestných vecí bolo vybavených právoplatným trestným rozkazom, to znamená v skrátenom konaní bez toho, aby bolo vytyčované hlavné pojednávanie, lebo to percento prípadov vybavených trestným rozkazom je pravdepodobne pomerne vysoké, len nikto z nás nevie presne, asi ako vysoké. A by bolo zaujímavé zistiť to a možnože aj regionálne rozdiely, ktoré v tomto môžu byť tiež markantné, rovnako ako sú markantné napr. pri dohodovacom konaní. Takisto si myslím, že by bolo dobré vykazovať počet prípadov, v ktorých obvinený na úvod hlavného pojednávania priznal vinu, a teda sa dokazovanie viedlo len do výšky trestu, lebo to je tiež výrazné zrýchlenie samotného hlavného pojednávania. A by bolo zaujímavé toto číslo mať. Určite budeme na výbore hovoriť o tom, že by sme mali ministerstvo spravodlivosti požiadať, aby takéto údaje evidovalo, možnože aj v spolupráci s Generálnou prokuratúrou, veď koniec koncov to je vec vecného riešenia, ktoré sa nájde ako najlepšie.

Vo vzťahu k dohodovaciemu konaniu by som ešte jednu vec uviedol, čo konštatuje aj samotná správa. A to je poukaz na úsporu času pri dohodovacom konaní. Keď sa dohodovacie konanie zavádzalo, tak veľká skepsa vládla kvôli tomu, že prevládal alebo používal sa argument, že bude jednoduchšie podať obžalobu zo strany prokurátorov a nepodieľať sa na samotnom dohodovacom konaní, ktoré by bolo časovo náročnejšie pre prokurátorov. Správa konštatuje, budem v tomto citovať: "Prokuratúry v roku 2008 odpojednávali na súdoch prvého a druhého stupňa spolu 39 508 hodín. Pre porovnanie, konania o dohode o vine a treste trvali spolu 2 754 hodín. Keď porovnáme počet podaných obžalôb na 30 070 osôb a počet osôb, s ktorými bolo vedené konanie o dohode o vine a treste (6 039), je jednoznačné, že konanie o dohode o vine a treste je podstatne časovo menej náročné ako účasť prokurátora na hlavnom pojednávaní." S tým sa dá len, samozrejme, súhlasiť.

Ďalšiu vec, ktorú by som rád uviedol, je informácia, štatistika, ktorá sa týka recidívy, najmä pri násilnom zločine, kde správa konštatuje, že každý štvrtý násilný trestný čin bol spáchaný recidivistom. Čiže pri násilnej trestnej činnosti je recidíva mimoriadne vysoká. A preto si myslím, že je strašne dôležité nezjemňovať a nezmierňovať postih recidívy pri násilnom zločine a pri ňom nezľavovať, pretože to naozaj môže ohrozovať bezpečnosť ľudí. Boli mnohé prípady v minulosti, keď sa dostávali na podmienku po niekoľkých rokoch. Žiaľ, nie po veľmi dlhej dobe a niekedy vzápätí - rok, niekedy mesiace po prepustení z väzenia - aj páchatelia najzávažnejších zločinov sa dopúšťali ďalších najzávažnejších zločinov vrátane zločinov vraždy. Nechcem teraz riešiť konkrétne prípady, ale tu, si myslím, dlžíme obetiam trestných činov, aby sme toto nedopustili.

Ďalej je tu konštatované v správe, a je to vlastne každý rok v správe o činnosti prokuratúry, že dôvodom oslobodzujúcich rozhodnutí často boli zmeny výpovedí obžalovaných a svedkov na hlavnom pojednávaní v porovnaní s výpoveďami podanými v právnom konaní. Koniec koncov nemusíme ísť veľmi ďaleko. Posledný prípad vraždy Daniela Tupého je toho dôkazom. Možno je to môj len pocit, ale bolo by dobré tiež poznať reálne čísla, v koľkých prípadoch v takomto prípade prokurátori stíhajú, obžalovaných v tomto prípade asi veľmi nie, svedkov za krivú výpoveď, lebo pokiaľ efektívne nebudeme stíhať svedkov za krivú výpoveď v takýchto situáciách, tak, samozrejme, ten odstrašujúci efekt zmeny výpovede nebude žiaden, každý bude úplne kľudne meniť výpovede, pretože mu nebude prakticky nič hroziť, resp. hrozba stanovená v Trestnom zákone bude skôr teoretická ako reálna. Čiže možno by bolo dobré, keby sme poznali číslo, koľko trestných stíhaní pre krivú výpoveď a eventuálne aj s akým koncom, s akou úspešnosťou v minulom roku bolo vedených.

K správe by som sa ešte vyjadril pri tej časti, ktorá sa týka Úradu špeciálnej prokuratúry, kde by som odcitoval pár pasáží, lebo nemám k nim čo v princípe dodať: "Trestný poriadok účinný od 1. 1. 2006 zjednodušil trestný proces v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom a priniesol celý rad inštitútov na urýchlenie konania, napr. dohodovacie konanie, vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný, alebo na efektívny boj s najzávažnejšími formami kriminality, napr. dočasné odloženie vznesenia obvinenia spolupracujúcej osobe alebo zastavenie trestného stíhania proti spolupracujúcemu a obvinenému," teda to, čo médiá a laická verejnosť nazýva možnosťou využívania korunných svedkov, ktorí ale, samozrejme, nie sú svedkovia, ale sú spolupracujúcimi obvinenými. Zároveň sa konštatuje v tejto časti správy, že: "Najčastejšie sa vyskytujúcimi obštrukciami bolo podávanie nedôvodných námietok, predkladanie dokladov o práceneschopnosti a zrušenie splnomocnenia pre obhajcu bezprostredne pred termínom hlavného pojednávania. Takáto stratégia sprevádzala tzv. veľké prípady pojednávané na Špeciálnom súde počas celého roka a neskrývane sa hovorilo, že to súvisí s očakávaným rozhodnutím Ústavného súdu." Ja pevne verím, že po tom, ako bol minulý týždeň v parlamente schválený nový zákon o Špecializovanom trestnom súde, tieto obštrukcie asi nevymiznú, ale budú v menšej miere.

Oceňujem, že konečne advokátska komora začala v tejto veci konať a prijala rozhodnutie, podľa ktorého keď v priebehu polroka advokát dvakrát ospravedlní svoju neúčasť práceneschopnosťou a nezabezpečí za seba substitučného advokáta, bude to považované za disciplinárne previnenie, pretože to boli pomerne časté prípady, keď advokáti obhajcovia obvinených vykazovali práceneschopnosť v pomerne frekventovaných prípadoch.

Na záver tejto časti správy sa konštatuje, že sa "potvrdila sa oprávnenosť existencie Úradu špeciálnej prokuratúry, Špeciálneho súdu a špecializovaných policajných zložiek zameraných na boj proti korupcii a najzávažnejším formám kriminality". Ďalej sa tam konštatuje: "Osobitne je potrebné zdôrazniť, že na Špeciálny súd boli podané obžaloby na páchateľov viacerých zločineckých skupín. Tým nemalou mierou prispeli prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry k bezpečnosti občanov Slovenska. Tieto výsledky boli dosiahnuté v situácii, keď prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry, samozrejme, aj sudcovia Špeciálneho súdu pracovali a doteraz pracujú pod dlhodobou hrozbou zániku týchto inštitúcií, čo určite neprispieva k ich pracovnej pohode." To je už konštatovanie aj z minuloročnej správy a, pevne verím, poslednej, pretože si myslím, že už v budúcoročnej správe toto konštatovanie tej hrozby zrušenia nebude.

Teraz sa vyjadrím ešte k tomu, čo nad rámec správy konštatoval pán generálny prokurátor v rozprave, jednak k vojenskej prokuratúre. A tam moja otázka znie k tomu, že asi jediná krajina, ktorá nemá vojenské súdy a má vojenskú prokuratúru, je Maďarsko: Do akej miery je trvalo udržateľný stav, keď sme zrušili vojenské súdy, proti čomu som ja hlasoval a považoval som to za rozhodnutie chybné, dokonca považoval som za chybné rozhodnutie, že sme vyňali policajtov spod jurisdikcie vojenskej justície, to podľa mojej mienky neprospelo k disciplíne v Policajnom zbore, a do akej miery je dlhodobo udržateľný tento stav, keď budeme mať vojenskú prokuratúru síce, pričom vojenské súdy sú od apríla zrušené? Zdá sa mi, že v nejakom čase to asi bude potrebné riešiť. Myslím si, že tento stav dlhodobo asi udržateľný nie je, aj keď teda som zaznamenal to, že zatiaľ prokuratúra neplánuje iniciovať zrušenie vojenskej prokuratúry.

Druhá poznámka sa týka, to je skôr vec interná, toho čo spomínal pán generálny prokurátor o zriadení osobitného útvaru na Generálnej prokuratúre. Ja si myslím, že prokurátori na trestnom odbore, ktorí dozorujú niektoré najzávažnejšie prípady z dávnej minulosti, asi najznámejším z nich je kauza Černák alebo teraz prípad policajného gangu, urobili strašne veľký kus práce, patrí im naša vďačnosť. Na druhej strane sa priznám, že po rozšírení jurisdikcie aj špeciálnej prokuratúry, napr. aj na úkladné vraždy, do ktorej by spadal aj prípad Kubašiak, čo už teda bude na špeciálnej prokuratúre, by som sa spýtal, či má nejaký význam zriaďovať ešte osobitný útvar na Generálnej prokuratúre. Isteže, budú dobiehať niektoré aj závažné prípady, ktoré sú mimo špeciálu, kauza Černák je z deväťdesiatych rokov, čiže tam sú právne kvalifikácie klasickej vraždy. Ale pýtam sa, či to nie je skôr vec dočasná v tom, že tieto staré kauzy v nejakom okamihu do roka alebo dvoch dobehnú, možnože som v tomto optimista, a ak nebolo doteraz potrebné vytvárať osobitný útvar a bolo možné, aby túto činnosť vykonávali prokurátori trestného odboru, a to veľmi kvalifikovane, či po tom, ako sa rozšírila jurisdikcia špeciálnej prokuratúry a tie nové veci aj úkladných vrážd a niektoré ďalšie už budú spadať pod ňu, či v tomto okamihu to má nejaký relevantný význam. Ale, samozrejme, je to vec interného usporiadania Generálnej prokuratúry. Takže to až tak nie je vec, o ktorej by mal parlament diskutovať, ale ma to skôr osobne zaujíma. Toľko, pán predsedajúci, z mojej strany zatiaľ.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

S faktickou sa nehlási nikto.

Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Miššík. Nech sa páči, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Práve som hovoril pánovi spravodajcovi, že veľmi veľa vecí, ktoré som ja chcel povedať, povedal on, ale zas musím povedať, že dobré sa chváli samo, pretože niektoré veci, ktoré boli hlavne v Trestnom poriadku zavedené, čo sa týka najmä odklonov, dohody o vine a treste na úrovni prokuratúry, naozaj pomáhajú na odbremenenie súdnych konaní trestných.

Ja, keďže tu bolo už veľa povedaného, budem oveľa stručnejší. Rád by som hovoril o troch bodoch.

Veľmi dôležitá a zároveň inšpiratívna je časť štvrtá, ktorú predniesol pán generálny prokurátor od slova do slova. To sú závery a opatrenia. A ja v tých záveroch som si všimol viac vecí, o ktoré sa chcem s vami podeliť napriek tomu, že pri tak závažnej správe, ktorá by mala trápiť spoločnosť, a mali by tu byť ľudia aj najvyšší politici, ktorí by hovorili o tom, ako je to dôležité, ja sa dotknem hlavne vecí, ktoré sa dotýkajú možno spolupráce prokuratúry a ministerstva vnútra, a teda aj Policajného zboru. Je tu jedna veta, ktorá hovorí o veľmi dobrej spolupráci s Úradom boja proti organizovanej kriminalite, čo je tu doslovne uvedené. Ale zároveň je tu jedna veta, ktorá znie: "Ako vyplýva z hodnotenia jednotlivých krajských prokuratúr, spolupráca s ostatnými zložkami polície nebola na želateľnej úrovni, vyskytovali sa časté chyby a nerešpektovanie pokynov prokurátorov, pričom je nevyhnutné, aby vedúci funkcionári polície venovali tejto oblasti činnosti polície zvýšenú pozornosť." Na margo toho poviem, že pred chvíľou tu bol v role predkladateľa pán minister vnútra. Tak som sa krátko pri ňom zastavil a upozornil som ho na túto časť správy generálneho prokurátora, kde teda jasne povedal, kde sú rezervy v činnosti ministerstva vnútra a hlavne Policajného zboru, teda jeho krajských riaditeľov.

Ďalšia vec, ktorá je veľmi zaujímavá, je, že v roku 2008 došlo k nárastu kriminality mladistvých páchateľov a tiež páchateľov z radov maloletých, ktorí nie sú trestne zodpovední. Toto je zrejme trend, s ktorým sa budeme stretať, každoročne to narastá. Vieme, že to sú aj objednávky, cez deti robiť krádeže a podobné záležitosti. Pán generálny prokurátor presne vie, o čom hovorím. A keď som s ním hovoril o správe v kuloároch, tak som rozmýšľal aj nad tým, že by bolo asi veľmi vhodné v rámci takejto prevencie s takýmito ľuďmi aj deťmi pracovať spôsobom, kde by bol možno nielen účinným prostriedkom štát a jeho orgány, ale aj neziskové organizácie, ktoré mali, nakoniec, aj nejaké výsledky z minulého volebného obdobia, o tom by možnože vedel pán spravodajca aj niečo povedať. Možnože by to malo byť viac v gescii ministerstva spravodlivosti. Ale je dobré, keď o tomto na tejto pôde parlamentu hovoríme.

Teraz sa krátko dotknem ešte odklonov, ktoré tu spomínal pán spravodajca. Ja by som mal v podstate na pána generálneho prokurátora dve otázky. Týka sa to najmä odklonov, kde je samozrejmé, že skončené veci, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie a boli skončené na prokuratúre podaním návrhu na dohodu o vine a treste, to rastie každoročne, až do posledného čísla 6 039. A to, si myslím, bol veľmi dobrý počin predchádzajúceho ministra spravodlivosti, ktorý bol v podstate gestorom a tvorcom Trestného poriadku. Podmienečné zastavenie trestného stíhania prokurátorom, ďalší odklon, vidíme, porovnám len posledné dva roky. Tam je pokles o okolo 600 až 700, to znamená z 5 165 v roku 2007 na 4 452 v roku 2008. Tu sa chcem spýtať možno na dôvody a takisto pri rozhodnutí prokurátora o schválení zmieru, kde tie počty z 1 130 sa znížili v minulom roku, teda to bolo v roku 2007, na číslo 971, ktoré uvádza tabuľka v tejto správe za rok 2008. Čo sa týka odklonov, aj minulý rok som k správe generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry hovoril v rozprave o tom, že by bolo veľmi zaujímavé, alebo sa pýtam aj treťou otázkou, ako to vyzerá s odklonmi po krajoch, keď vieme, že v minulom roku sme konštatovali, že boli veľmi veľké rozdiely po krajoch a prokuratúrach v tom, ako ktoré prokuratúry využívali tieto inštitúty Trestného poriadku.

Pán generálny prokurátor, ja musím konštatovať, že táto správa je naozaj komplexná, vecná, presná, a dal som vám tri otázky, budem rád, keď budete na ne odpovedať, a, samozrejme, tak ako na výbore túto správu podporím. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Tomáš Galbavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci ďakujem za slovo. Áno, chcel by som sa verbálne napojiť najmä na kolegu Petra Miššíka. Súhlasím s ním, naozaj 145-stranová správa napĺňa všetky kritériá a náležitosti, aké má mať správa predkladaná poslancom Národnej rady. Mne ako neprávnikovi poslancovi poskytla celkom slušný obraz o činnosti prokuratúry. Ja sa nechcem vyjadriť k jej činnosti, k jej charakteru, pretože nie som kompetentný. Na to tu máme poslancov právnikov, ktorí už vo svojom vystúpení poukázali, povedzme, na otázky, ktoré im v tejto správe chýbali. Skôr v tejto súvislosti sa chcem vyjadriť na inú tému a odpovedať aj na rečnícku otázku pána poslanca Miššíka, že prečo je tu tak málo poslancov. Skúsme hľadať chybu. Na poslednej strane minuloročnej správy bol údajne text adresovaný poslancom, že kto správu prečíta celú, môže si vyzdvihnúť fľašu koňaku u generálneho prokurátora. Tentokrát som si dal veľmi záležať na tejto správe, prečítal som ju až do poslednej strany, bolo ich celkom dosť. Ale tento text tam naozaj nebol. Teda pýtam sa, či by pán generálny prokurátor nepouvažoval nad tým do budúcnosti, aby motivoval pánov kolegov. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

To bolo vystúpenie vo faktickej. Pán poslanec nereaguje, lebo asi horšie by to bolo, keby to bolo neverbálne napojenie, ale verbálne, to sa dalo prijať. Ospravedlňujem sa.

Končím rozpravu o tomto bode programu.

Pán generálny prokurátor, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

D. Trnka, generálny prokurátor SR: Vážení poslanci, vážené pani poslankyne, tie, ktoré ste mali takú dlhú výdrž vydržali to tuná, za čo vás ja naozaj obdivujem, ale opakujú sa tu vaše tváre stále tie isté, takže berte to odo mňa ako takú poklonu.

Vojenská prokuratúra. Áno, je to zrejme neudržateľný stav. A my už sme aj mali niekoľko rokovaní na prokuratúre. A dokonca máme aj pripravené reálne návrhy zákonných úprav, s ktorými by sme teoreticky mohli ísť do legislatívneho procesu, ale sú také tri závažné dôvody, ktoré ma potom v konečnom dôsledku viedli k tomu, že som ten celý iniciatívny legislatívny proces zastavil. Prvý je to, že posledný dátum, ak by mal prebehnúť celý proces, pripadá na 21. augusta. Nie som si istý, či by sa to do parlamentu dostalo, ak aj áno, riskujem to, že sa bude debatovať o rozpočte a nebude rozhodnuté, pod ktorým rezortom alebo kto čo ako sa vysporiada, či Generálna prokuratúra a ministerstvo obrany, pod ktorého zabezpečenie patria, a zostaneme bez peňazí vyčlenených na jej chod obidvaja, čo by tiež nebolo dvakrát dobré, nehovoriac o tom, že už bolo za tento rok pokusov zrušiť takmer všetko a rušené všetko. Tak som dospel k záveru, že v konečnom dôsledku radšej zoberiem na seba to riziko a budem im rozširovať počty prípadov rozhodnutím podľa § 51, ktorý som aj požiadal potom aj z tohto titulu zmeniť, nakoľko teda si myslím, že je to menšie riziko, než ísť tou cestou osvedčených inštitútov a ich zrušenia. Ja, samozrejme, nesúhlasím s tým, že vojenské súdnictvo zaniklo. Malo opodstatnenie. Najprv sa im zobrala práca, potom sa povedalo, že nemajú čo robiť. Tak to je pre mňa nepochopiteľné, lebo ten výkon v Policajnom zbore bol kvalitný a dobrý. Teraz v tomto aký je stav v Policajnom zbore, je aj odrazom toho, že stratili disciplínu, a to z toho titulu, že predsa tí civilní sudcovia aj civilní prokurátori, aj keď teda žalujú to vojenskí, pri rozhodovaní a pri vynášaní rozsudkov jednak nemôžu mať výkonný a preventívny účinok na tých druhých a jednak nechápu služobné pomery, nechápu to, že sú to kvalifikovaní páchatelia, nedokážu sa vysporiadať s ich agresivitou a s ich správaním sa na súdoch, a preto to vyzerá, ako to vyzerá. To je moja mienka, ja tam vidím príčinu.

Nové špeciálne oddelenia, áno, a to z toho titulu, tieto všetky prípady, ktoré realizujú tí traja-štyria prokurátori, to sú všetko staré prípady. Vyťahujeme ich z rokov 1998, 2000, 2001, 2002. Nevieme ešte, dokedy ich budeme vyťahovať, tie mŕtvoly sa vykopávajú so strašne spätným nárastom. Dobré je na tom, že sa aspoň teda nachádzajú tie mŕtvoly a že máme teda korpus, s ktorým môžeme ísť na súd. A ja nemôžem teraz zaručiť, do akej miery mi toto bude trvať, keďže vidíme pri tých akciách, že zo samotného policajného prostredia nám uchádzajú nejaké informácie, keď vidíme, že pri tých posledných zásahoch máme problémy so sudcami pri vydávaní odposluchov, keď vidíme, že ten okruh ľudí, ktorý musí byť absolútne uzavretý, ktorý na tom spolupracuje, napr. si nesmie robiť poznámky. Kto je hlupák a nezapamätá si, tak tam nemá čo robiť jednoducho. Ale to je fakt, lebo tým pádom chránia sami seba vnútorne všetci. No a samostatné oddelenie v rámci trestného odboru na Generálnej prokuratúre zvýši troška aj tú ochranu ich v rámci prokuratúry. A to nie je žiadny problém. Im sa môže pridať nejaký riadiaci príplatok. Ale tam peniaze nehrajú u týchto ľudí rolu. Ale to oddelenie má svoje odôvodnenie len z tohto titulu. A teda naozaj tu idú veci dozadu. Takže ich zase nechcem zaťažovať aj vecami, ktoré znovu napádajú. A potom ak nebude samostatné oddelenie, ja nemôžem zregulovať riaditeľa trestného odboru: "Tak počúvaj, teraz z novej agendy nič neprideľuj." Bolo by to zase nefér voči tým druhým, ktorí tam nie sú.

Odklony. No áno, je to tak. Len teda trošku by som vás upozornil na tie odklony z toho titulu, že ten pokles pri zmieroch, pán poslanec Miššík, z 1 130 na 971 nie je tragédia, lebo on 2 roky predtým vyskočil z 583 na 1 130. Ten skok odklonov teda týkajúci sa návrhov na dohodu má svoju logiku. Dohodu schvaľuje súd. Už dnes naozaj ten páchateľ má tendenciu sa s nami dohodnúť, lebo vidí tam akú-takú šancu. My už teda ideme na vraždy na dohodu. Čiže na tých pätnástich rokoch sa s ním vieme celkom kľudne dohodnúť. On by dostal tých 15 aj tak, len by predražil advokáta a všetky tieto náležitosti s tým spojené. Takže má to logiku, prečo nám to tam tak rastie. Ale čo sa týka toho podmienečného zastavenia trestného stíhania prokurátorom, kde je teda ten pokles asi najrapídnejší, je to tých 500, zase to má našu vnútornú logiku, lebo podmienečne zastaviť trestné stíhanie môže prokurátor nie pri takých trestných činoch, s ktorými môžeme ísť na dohodu na súd. Čiže sú to buď tie trestné činy nedbanlivostného charakteru, alebo teda vlastne prečiny, kde je ale podmienkou jednak náhrada škody, takisto ako aj úkony vykonané pri dohode, čo v dnešnej dobe je jednak niekedy zo strany tých obvinených dosť ťažké, že trebárs poškodený vidiac vidinu zárobku pri automobilovej nehode nemá pocit, že je uspokojený tým, že je mu vyplatená poistka, lebo keďže súdy rozdávajú sem-tam odškodné niekoľkomiliónové, tak on radšej sa spolieha na to, že neprijme škodové vyrovnanie, nedá súhlas na podmienečné zastavenie. Tým pádom nie sú naplnené niektoré zákonné atribúty na takúto možnosť. A práve v týchto prípadoch my musíme ísť na súd. Takže tam je naozaj odraz poklesu asi 500 vecí nižšie. To sa týka odklonov.

Pán kolega Galbavý, dobrý nápad. Len ja si myslím, že to by mala vyšla tá správa potom veľmi draho. A to bol minulý rok teda taký pokus o také odľahčenie a zameranie sa poslancov na správu. Z mojej strany by už to nebol tento rok žart. A keby som to tam naozaj fúkol, tak už by ma to naozaj draho mohlo vyjsť.

Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť.