M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky sa hlási pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Odsek 3 podľa môjho názoru je formulovaný všeobecne na všetky splnomocnenia. To je môj názor. A keď to čítam, prečítala som to, vidieť, že sa to týka všetkých prípadov splnomocnenia. Keby to bolo formulované inak, dalo by sa o tom diskutovať a nepovažovala by som to za vyťahovanie peňazí z vačkov občanov.

A, po ďalšie, ja si myslím, že kataster, ešte vždy keď vznikne podozrenie, môže sa obrátiť na vlastníka, ktorého má v katastri zaznačeného, či takéto splnomocnenie vyhotovil. To je absolútne jednoduchá otázka. A môže to urobiť zadarmo, môže to urobiť veľmi rýchlo, pretože neraz sú tam telefónne čísla a podobne. Takže nemám pocit, že by to kataster nezvládol. Keby to bolo inak formulované, bolo by to prijateľné. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

V rozprave vystúpili všetci riadne prihlásení. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán podpredseda vlády. Má slovo.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Ja bude veľmi stručný. Myslím si, že podstatným argumentom týchto návrhov a aj vystúpenia pani poslankyne Žitňanskej bolo predovšetkým v tom, že stále má niekto pocit, ako keby si notári alebo advokáti hrali nejakú svoju exkluzívnu hru. Myslím si, že tento návrh zákona nepredkladali ani notári, ani advokáti. Ja sa na to pozerám teraz z pohľadu nie ministra spravodlivosti, ktorým nie som, ale ministra vnútra. Áno, v ideálnej spoločnosti môže úradník na katastri zavolať niekde, pokúsiť sa zistiť nejaké telefónne čísla, pýtať sa vlastníka, ale v praxi to nikdy neurobí, lebo má tých návrhov stovky. A ktorý sa mu má zdať podozrivý? Kvôli ktorému to bude volať? Jednoducho fakt je ten, že predaj bytov, domov, nehnuteľností, pozemkov nie je predaj hot dogov. A súhlasím, pri hot dogoch môže byť plná moc bez toho, aby bola notárskou zápisnicou. Predaj nehnuteľností je vážna vec. Veď ľudia, ktorí sú podvodom okradnutí, prichádzajú o strechu nad hlavou. Je úplne zlikvidovaná ich existencia. A vtedy by zaplatili aj 50 notárskych zápisníc, aby mali za sebou naspäť svoj dom. Jednoducho nemôžeme uvoľniť priestor, snažiť sa sprísniť prevody nehnuteľností, alebo teda zníženie podvodov, a na druhej strane im krásne nechať diaľnicu cestou plnomocenstiev, kde v tom môžu pokračovať. Jednoducho je predsa úplne jasné, prečo je to urobené ako notárska zápisnica, nuž preto, teda odvádzam možno od opravy z ministerstva spravodlivosti, ak sa mýlim, ale z môjho pohľadu predovšetkým preto, že bežné overovanie podpisov jednak nie je vždy registrované v klasickom on line systéme, teda neviem, či už dneska náhodou aj nie je, ale v každom prípade ho vykonávajú aj matriky. A najväčší počet v podstate v niektorých podvodoch okolností je práve na matrikách, naozaj bez toho, že by mal niekto záujem, v dobrom úmysle proste, áno, hovorím, plnomocenstvo. Čiže ak chcem predávať nehnuteľnosť a nemám na ňu čas, naozaj to nie je predaj proste lístkov do kina alebo niečo podobného, a nechcem zároveň obetovať peniaze na plnomocenstvo, tak tu zmluvu podpíšem priamo. Ale keď ju chcem predať cestou plnomocenstva, chcú mať všetci istotu, že to je proste prevod bezpečný. Mne to z tejto právnej úpravy, ktorú som narýchlo naštudoval v zastúpení ministra spravodlivosti, vyplýva. A preto si myslím, že by sme im uvoľnili jeden priestor, inde ich zviažeme do väčšej bezpečnosti, ale tu im nechávame priestor, v ktorom ďalej môžu robiť podvody s nehnuteľnosťami ako doteraz, s čím teda sa nemôžem úplne stotožniť. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (tlač 1044).

Spoločná správa výborov je v tlači 1044a.

Slovo má poslanec Mojmír Mamojka, ktorý tento návrh zákona odôvodní.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ide o novelu zákona o energetike s tým, že máte návrh zákona pred sebou vrátane dôvodovej správy. Z hľadiska tej všeobecnej dôvodovej správy si dovolím poznamenať toľko, že napriek tomu, že táto novela upravuje len niektoré naozaj čiastkové otázky, tak sa snaží podporiť určitú mieru takého všestranného a komplexnejšieho zaistenia energetickej bezpečnosti, aj keď to nechce byť nejaká všeobjímajúca fráza, a v rámci nej aj bezpečnosti elektroenergetickej, a to vo všetkých takých vyslovene praktických realizačných podobách a aktivitách, ktoré sa viažu na túto oblasť.

Držiteľ povolenia v elektroenergetike musí pri výkone povolenej činnosti plniť všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákona vo väzbe, na čo musí mať aj potrebné oprávnenia, ktorých využitie, samozrejme, len v rozsahu nevyhnutnom na plnenie povinností vo verejnom záujme v nevyhnutnej miere podmieňuje naozaj komplexné a profesionálne perfektné napĺňanie predmetu činnosti nositeľa povolenia v danej oblasti.

Návrh zákona upravuje a racionalizuje riešenie niektorých problémov, ktoré existujú pri budovaní energetických sietí.

Navrhovaná právna úprava do určitej miery rozširuje rozsah oprávnení, ktorý je upravený v platnom znení zákona o energetike.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zatiaľ toľko, dámy a páni.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, za uvedenie tohto návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, ako aj o návrhoch a stanoviskách gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením pridelila návrh poslancom ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1 až 7 a 10 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 8 a 9 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v rozprave.

Pán podpredseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásil jediný poslanec, pán poslanec Janiš. Takže má slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, začnem tak, čo, keď uzrel svetlo sveta tento návrh novely energetického zákona týkajúci sa vzťahu energetických firiem alebo ľudí, alebo firiem podnikajúcich v energetike k súkromnému vlastníctvu, prvé ma napadlo. To bolo to, že ak by Ústavný súd konal, tak by sme tu dnes tento návrh novely energetického zákona nemali. Všetko to začalo pri zákone o mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic. Zákon je zjavne v rozpore s ústavou. Nasledovalo podanie na Ústavný súd so žiadosťou o vydanie predbežného opatrenia, lebo zákonom Národná rada ohrozila základné práva a slobody. Toto sa udialo v januári 2008. Ústavný súd do dnešného dňa nerozhodol. A nerozhodol ani o prijatí návrhu na začatie konania, nieto aby vo veci samotného návrhu začal konať. Vyzerá to tak, že Ústavný súd počká, kým sa ľuďom zhabú pozemky, kým sa na nich postavia diaľnice, rýchlostné komunikácie, železnice. Potom sa pustí do tohto návrhu a vyhlási, že táto novela zákona je v rozpore s ústavou a odo dňa vyhlásenia rozhodnutia v Zbierke prestáva platiť. A keďže Ústavný súd v tejto veci nekoná, tak sa dožívame v Národnej rade toho, že nekonanie Ústavného súdu v tejto veci alebo, poviem to otvorene, politikárčenie Ústavného súdu v tejto veci umožňuje prichádzať do Národnej rady aj s takouto novelou energetického zákona, novelou zákona o energetike, ktorá pod pláštikom nedefinovaného verejného záujmu útočí na súkromné vlastníctvo.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, súčasného zákona návrh tejto novely umožňuje držiteľovi povolenia vstúpiť na cudzie pozemky do cudzích objektov a zariadení aj bez predchádzajúceho súhlasu ich vlastníka, pričom toto oprávnenie podmieňuje existenciu verejného záujmu. Asi tak by sa dala v kocke charakterizovať táto novela energetického zákona. Ak by sme v tejto novele hľadali čo i len zmienku čo je to verejný záujem, tak v tejto novele to nenájdeme. Tu treba povedať úplne jasne a nahlas, že energetika a podnikanie v energetike je dnes v prvom rade biznis. Nie je možné sa odvolávať na všeobecný verejný záujem bez toho, aby nebol jasne definovaný a zrejmý. Ani novela, ani samotná dôvodová správa neobsahuje bližšiu špecifikáciu toho, čo by malo predstavovať v tomto prípade verejný záujem. Navrhovatelia tu uvádzajú všestranné a komplexné zaistenie energetickej bezpečnosti a takto to bolo povedané aj v úvodnom slove. Ale táto energetická bezpečnosť je tu zabezpečovaná aj doteraz. Podľa navrhovateľov držiteľ by mal mať pri výkone povolenej činnosti potrebné oprávnenie na plnenie svojich povinností. Ale veď my tu dnes nezačíname na zelenej lúke budovať energetiku, energetické zákony a energetické diela. Nejaké pravidlá tu boli v minulosti, sú tu aj dnes. Energetické diela sa stavali, stavajú, fungujú. Pravidlá tu existovali v minulosti, existujú aj dnes, aj pred touto novelou. A je zabezpečená aj energetická bezpečnosť. Všestranné a komplexné zaistenie energetickej bezpečnosti bolo potrebné zaistiť aj predtým. A zaisťovalo sa aj na základe súčasného práva. Ak teda bolo možné v minulosti dosiahnuť túto bezpečnosť aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy, tej dnešnej a tej minulej, je otázka, či spĺňa vami navrhovaná právna úprava podmienku nevyhnutnosti. Energetika tu bola je a aj bude. Takže o nejakej nevyhnutnosti riešenia energetickej bezpečnosti touto novelou zákona nemôže byť ani reč.

Čo sa týka občana vlastníka nehnuteľnosti, tak pre neho táto novela znamená aj toto, a ja zacitujem z § 10 ods. 5 navrhovanej novely: "Vlastník dotknutej nehnuteľnosti má na zriadenie týchto vecných bremien nárok na poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady. Náhrada sa poskytne za výmeru," podotýkam, za výmeru, "v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní dotknutej nehnuteľnosti," a tak ďalej. Toto je nový odsek 5. Tu je dôležité upozorniť na fakt, že náhrada sa poskytuje len za výmeru, ktorú vlastník nemôže užívať v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena zo strany držiteľa oprávnenia na podnikanie v energetike. Dá sa vylúčiť, že dané obmedzenie nehnuteľnosti nespôsobí celkovú nemožnosť jej využívania, resp. že bude mať takéto obmedzenie za následok značný pokles hodnoty nehnuteľnosti občana z hľadiska aj ďalšieho využívania, z hľadiska aj ďalšieho predaja? To sa vylúčiť nedá. Obmedzenie stanovenia náhrady, a to len jednorazovej, a to len za výmeru, ktorú vlastník nemôže využívať, by tak mohlo byť v prípade prijatia tejto novely sporné a občana poškodzujúce, a to minimálne v tom zmysle, či uvedená náhrada je skutočne primeraná. Na jednej strane novela závažným spôsobom rozširuje oprávnenia držiteľa povolenia, umožňuje držiteľovi povolenia závažnejším a jednoduchším spôsobom zasahovať do vlastníckych práv občanov a na druhej strane znižuje rozsah náhrady, ktorá má byť za takýto zásah poskytnutá vlastníkovi občanovi za obmedzenie užívania jeho vlastníckeho práva. Dnes súčasná právna úprava, súčasný zákon o energetike a všetko, čo súvisí so vstupom na pozemky, povoľuje obmedzenie len so súhlasom vlastníka. A náhrada za toto obmedzenie nebola limitovaná len na použitú plochu. To, čo je navrhované dnes v § 10 ods. 5, poškodzuje občana. Jednak mu vstúpite na pozemok bez povolenia, nedáte mu primeranú náhradu, len vo výmere, ktorú mu zaberiete. A toto všetko dnešná právna úprava neumožňuje. Neviem, prečo vychádzate v ústrety energetickým firmám proti občanom, lebo ináč sa to preložiť nedá. Zopakujem, dnes platná súčasná právna úprava povoľuje obmedzenie len so súhlasom vlastníka. A náhrada za toto obmedzenie nebola limitovaná len na použitú plochu. Vy navrhujete pravý opak, vstup na pozemok skoro voľný. A náhradu obmedzujete.

Z toho vyplýva len jeden záver, čo by som na záver chcel povedať, že táto novela je vážny zásah do vlastníckych práv, vážny zásah do zákona o energetike a rieši sa poslaneckou novelou. Prečo? Ak je problém, ak majú tí, ktorí podnikajú v energetike problém, tak prečo novelu nepredkladá minister hospodárstva? Prečo je opäť predkladaná pod rúškom poslaneckej novely, ktorá má iný režim prijímania ako vládny návrh zákona hlavne v tom, že sa vyhýba pripomienkovému konaniu, že sa viac-menej pod takým pláštikom poslaneckej novely udeje obrovský zásah do vlastníckeho práva? Ak sú problémy s podnikaním v energetike, ktoré treba riešiť, tak nech ich rieši minister hospodárstva. Ale ja vám garantujem, že nepočul som, a v tej energetike sa pohybujem už druhé volebné obdobie, že by takéto problémy boli.

Energetika je v prvom rade biznis, dnes je v prvom rade biznis. To vieme všetci. A pri tomto biznise sa vyhovárať na verejný záujem nie je moc šťastné ani úprimné. Novela nemá nič spoločné s energetickou bezpečnosťou. Ja ju čítam tak, že niektorí biznismeni v energetike chcú prevalcovať všetko, čo im stojí v ceste, a chcú to prevalcovať rýchlo a chcú to prevalcovať silou. A ten, kto dodnes nesúhlasí s touto novelou, sa bude ako pri diaľniciach možno vydávať za toho, že je proti energetickej bezpečnosti občanov. Nie je tomu tak. Aj podľa súčasného zákona sa stavia, aj sa udržiavajú energetické zariadenia, aj sa odstraňujú poruchy, aj občania svietia. A dokonca podľa zákona dnes fungujúceho si postupne môžu vyberať aj dodávateľa, ktorý im bude dodávať elektrickú energiu.

Nepočul som žiadne veľké výhrady zo strany energetikov, aby sme takýto zákon prijali, lebo že je ohrozená energetická bezpečnosť. Nie je tomu tak. Nebolo tomu tak ani v roku 2004, keď sme prijímali sumár energetických zákonov, a nie je tomu tak ani teraz. Je to presne tak ako pri diaľniciach, že sa snažíte postaviť možno ľudí proti sebe, jedných, ktorí tie pozemky vlastnia, a druhých, ktorí si myslia, že keď budú klásť nejaký odpor a budú vyjednávať s energetikmi, tak bránia energetickej bezpečnosti. Lenže my sme tu od toho, aby sme objektívne zastupovali všetkých, aj tých, ktorí chcú stavať a podnikať, ale aj tých, ktorí tie pozemky vlastnia, aj tých, ktorí robia biznis v energetike, aj tých, ktorí biznis nerobia a sú vlastníkmi týchto pozemkov.

Z hľadiska nedotknuteľnosti súkromia a ochrany vlastníctva podľa Ústavy Slovenskej republiky nenechať ponechanie povinnosti oznámiť vstup na nehnuteľnosť ani v prípadoch týkajúcich sa bežnej údržby je silné café. A neviem, či v niektorom zákone po novembri 1989 sa niečo takéto objavilo. Ja nepoznám takýto prípad, nenechať ponechanie povinnosti oznámiť vstup na nehnuteľnosť ani v prípadoch týkajúcich sa bežných udržiavacích prác. Niečo takéto som, teda minimálne v energetike, nezachytil. V roku 2004, keď sme tvorili sústavu dnešných energetických zákonov, aj tohto energetického zákona, vyvolali jedny z najdlhších diskusií s právnikmi, s legislatívou ako vtedajšieho ministerstva hospodárstva, tak s legislatívcami v Národnej rade, ako upraviť práve tieto vstupy na pozemky a ako upraviť tieto zásahy do vlastníckeho práva, aby bol aj vlk sýty, aj ovca celá, aby energetika fungovala a nedotkli sme sa vlastníckeho práva, alebo ak áno, tak len v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. O tomto bola veľmi dlhá debata. Našli sme riešenie, ktoré nikto nenapadol, ani na Ústavnom súde. Našli sme riešenie, pri ktorom som ani nezachytil, že by sa ľudia sťažovali na energetikov alebo na legislatívu, ktorá dnes funguje, v ktorej by oni ťahali za kratší koniec. Preto sa pýtam: Prečo zrazu takáto novela energetického zákona?

Ja viem, že niektorí biznismeni v energetike nemajú čas na rokovanie s vlastníkmi a chcú zarábať alebo chcú stavať hneď a zaraz a okamžite. Ale to ešte neznačí, že im my budeme vychádzať v ústrety a práva tých druhých vlastníkov pozemkov, práva vlastníkov pozemkov a práva občanov, budeme zašľapovať do zeme len preto, že nie sú tak silní a že nerobia tak veľký biznis, aký sa točí v energetike. Ďakujem vám.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kahanec. Ak nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím si, že kolega poslanec obšírne popísal situáciu. Ja možno ešte raz chcem pripojiť sa k výhradám, ktoré zazneli, jednak že táto novela sa rieši poslaneckou novelou, a zasa je to len priestor na obchádzanie riadneho legislatívneho procesu s pripomienkovaním na všetkých úrovniach a zrýchleným chodom bez tohto pripomienkovania, po druhé, že je to veľmi vážny vstup opäť ako pri mnohých iných zákonoch do vlastníckych práv občanov. A keď už chceme riešiť zmenu týchto práv a zásahov do vlastníckych práv občanov, tak by sme to mali riešiť seriózne v rámci celého riadneho pripomienkového procesu, a nie takýmto urýchleným vstupom cez poslaneckú novelu.

A chcem zdôrazniť aj to, že aj napr. úsek pre legislatívu a aproximáciu práva Národnej rady to zdôraznil vo svojom stanovisku, kde práve odporúčal, aby minimálne vstup na nehnuteľnosť, ktorý sa týka plánovanej údržby, súvisel s tým, že bude platiť povinnosť oznámenia vstupu na tento pozemok. A táto novela v podstate ignoruje vlastnícke práva v celom rozsahu a zrušuje absolútne potrebu predchádzajúceho súhlasu vlastníka na jeho nehnuteľnosť.

Takže myslím si, že v tomto smere veľmi silno popierame základné ústavné práva ľudí a zbytočne robíme konfliktné situácie takto urýchlenou zmenou zákona.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S reakciou na faktickú poznámku sa hlási pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem aj predrečníkovi za doplnenie môjho vystúpenia. Ja by som chcel možno trošku doplniť, že, neviem, či som vám to spomenul, ten, kto si prečíta, čo z tohto zákona energetického vypadlo a čo sa tam vsunulo, tak pochopí, že ináč ako lobistickou novelou by som to ani nemohol nazvať. Je to možno tvrdé. Ale ak vypustíte zo zákona v § 10 ods. 4, že vstup na cudzie pozemky je držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba povinná oznámiť vlastníkovi, to neplatí, ak ide o vstup na cudzie pozemky z dôvodu havárií a porúch na energetických zariadeniach, ak toto vy vypustíte z energetického zákona, obyčajnú oznamovaciu povinnosť, aby som ja vedel, že sa mi niečo na pozemku deje, tak sa pýtam: Z akého dôvodu sa to vypúšťa? Je to v prípade havárií, porúch? V pohode, mohol vstúpiť. Ale ako je to v prípade bežnej údržby? Prečo by mal vstupovať niekto na pozemok, ktorý vlastní občan len tak? Prečo to vypúšťate z tejto novely? Prečo znižujete náhradu? Prečo ju zužujete, v § 10 ods. 5, v úplne novom odseku 5? Jednoducho táto novela, ak tu mala byť, tak tu mala byť cez ministerstvo hospodárstva, cez riadne pripomienkové konanie, cez to, aby sa mohli trošku s týmto oboznámiť aj občania a všetci dotknutí, a nemala sa takto obchádzať verejnosť, verejná mienka, vlastníci pozemkov. A pokútne tu strčiť novelu zákona o energetike, ktorá, čo sa týka... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz o slovo požiadal navrhovateľ, takže má slovo v zmysle rokovacieho poriadku.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja už som si zvykol, pán poslanec, u vás na slovo politikárčenie a silné výrazy a hľadanie čarodejníc tam, kde nie sú, ale dobre.

Riadny legislatívny proces, prosím vás pekne. Zákonodarnú iniciatívu má vláda, výbory a poslanec. Aj poslanec keď dá návrh zákona, je to nie žiadny mimoriadny legislatívny proces, ani ústavné právo sa nevyhlasuje, to je riadny legislatívny proces. To len tak na margo.

Súhlasím s vami v tom, že áno, možno všetky právne predpisy upravujúce energetickú oblasť by si zaslúžili mnoho modifikácií, mnoho zmien. Ale to je pre už asi naozaj tím právnikov z ministerstva hospodárstva na dlhodobú prácu, na to si ja jednoducho netrúfam. Preto sme sa nezaoberali širšie, súhlasím s vami, že možno by to si žiadalo dlhodobejšiu a pedantnú prácu, ale na to už musí byť naozaj rezort.

Čo sa týka verejného záujmu, nebudem zdržiavať, ja som na vašom výbore povedal, že verejný záujem, to je pojem, o ktorom sa diskutuje 350 rokov a viac. A dodnes nie je vyjasnený s tým, že ja pri diskusii o tom, či energetika ako taká je verejný záujem a zabezpečenie je v maximálne možnej uplatniteľnosti vo všetkých jej polohách, teraz zas hrozí, ja nechcem sa tu skrývať, lebo poviete, že to zaobaľujem za niečo, plynový problém zase, si myslím, že energetická a potravinová bezpečnosť je alfa omega každej ekonomiky či takej alebo onakej s tým, že čo sa týka verejného záujmu, ja som veľmi pedantne študoval ústavy štátov Európskej únie, keď sa prijímal zákon o diaľniciach. A napr. viem, že nemecká ústava, nielen nemecká, má vyslovene, a to je klasická trhová ekonomika, v jednom článku povedané, že sa priorizuje vlastne vlastníctvo verejné a vlastníctvo štátne. To majú Nemci. A pri stavbe diaľnic alebo pri určitých energetických aktivitách nejde o nejaké partizánčenie, ale naozaj zabezpečenie verejného záujmu.

Čo sa týka tých konkrétnych vecí. V doterajšom znení zákona napr. bol jednoznačný rozpor, formálny i vecný. V doterajšom znení bolo, myslím, v § 10 ods. 1 povedané písmeno a): "len po predchádzajúcom súhlase niektoré aktivity". Ale v § 10 ods. 4 bolo uvedené, že len oznámenie stačí. My sme sa priklonili k oznámeniu z hľadiska racionalizácie, zjednodušenia postupu, tam boli dva pojmy, ktoré sa vylučovali. My sme zvolili tento. Z hľadiska tých konkrétnych brzdných mechanizmov, som vystúpil v prvom čítaní, prosím vás, čo tam ešte chcete vymyslieť? Len po povolení stavebného úradu kto rozhodne, rozsah a či vôbec nejaký ten vstup alebo len extravilán pri stavbe len vo verejnom záujme, v nevyhnutnej výmere. Náhrada, čo hovoríte vy? No však prečo má náhradu dostať ten vlastník za výmeru, kde nie je obmedzený vo výkone vlastníckeho práva? Asi to má byť len za výmeru, kde je naozaj obmedzený. Má dostať viac? Prečo? To je zas záujem proti záujmu. Však jeho nikto neukracuje, len za výmeru, kde naozaj nemôže vykonávať tie práce, v ktorých je obmedzený, znalecký posudok, nemôže ísť pod znalecký posudok. A tam, kde hovoríte, že je poškodený, § 10 ods. 3 ešte hovorí okrem ďalších maličkostí, že: "Osoby, ktoré sú takto dotknuté, majú ešte nárok na náhradu škody," ak si myslia, že boli ukrátené, môžu to žalovať. Tak hovorím, je tam asi 5 brzdných mechanizmov, ktoré podľa mňa absolútne bránia nejakej svojvôli alebo nejakej partizánčine. Nemám k tomu čo viac dodať. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Janiš. Ak nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ja som vo svojom vystúpení citoval zo zákona a dokonca som niečo z toho čítal od slova do slova. Základná otázka, ktorá sa mi natíska, ktorú som si aj v rozprave položil, je: Prečo je tu táto novela, kto je iniciátorom tejto novely, komu prekáža súčasný stav? Ja po 4 plus 2 a pol roku fungovaní v hospodárskom výbore som nepocítil žiadne takéto tlaky, že sa nemôže stavať alebo že je ohrozená energetická bezpečnosť. A spájať túto novelu zákona s plynovou krízou, to je tak, ako sa baviť, tá plynová kríza od tohto energetického zákona je tak ďaleko ako odtiaľto do Ameriky. Takže to je také všeobecné ako to, že v zákone nemáte definovaný verejný záujem. Aj ja som si prečítal niečo, aj nálezy Ústavného súdu v Čechách na výstavbu diaľnic, čo sa týka verejného záujmu. Určite, ste profesionál, ste si ich prečítali. Používa každý to, čo mu pasuje, vy z Nemecka. Ja hovorím, že v Čechách rozhodol Ústavný súd presne opačne. Ale ja sa pýtam, tu nebol doteraz problém: Kto bol iniciátorom tejto novely a prečo je tu na stole, keď takýto problém v energetike, v médiách, na výboroch, v Energetickej komisii som nevidel? Nepočul som o ňom. Nikto nevravel, že tento zákon je zlý a že treba to zmeniť, lebo že bude ohrozená energetická bezpečnosť. Nič takéto tu nebolo. Samozrejme, keď poviem, že vypúšťate oznamovaciu povinnosť, tak vypúšťate ju v § 10 ods. 4, iba oznámenie, že idete na pozemok pri udržiavacích prácach, to tu ešte nebolo. Je veľmi ústretová k podnikateľom v energetike a veľmi tlačí do úzadia vlastníkov.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz mi dovoľte, aby som otvoril rozpravu. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pána poslanca Petráka. Ešte niekto, prosím, sa hlási? Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Prihlásil som sa do rozpravy, vážené kolegyne, kolegovia, z dôvodu, že pravdepodobne by som nebol schopný v časovom limite dvoch minút reagovať na vystúpenie pána poslanca Janiša. Takže využívam tento spôsob. Pán poslanec Janiš postavil vo svojom vystúpení aj niekoľko vecných otázok, na ktoré žiadal odpoveď. Ja by som sa ho zase na druhej strane chcel spýtať, keďže je členom gestorského výboru, prebehlo druhé čítanie o návrhu tohto zákona vo výboroch, ak videl vecné problémy v tomto návrhu zákona, prečo nevyužil svoju zákonnú možnosť dať pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona a všetky vecné problémy, ktoré sú tam, odstrániť. Veď nikto sa nebráni tomu, ak je tam niektorá vec, ktorú by bolo treba možno troška vylepšiť, aby sme ju vylepšili. Ale toto jednoducho, myslím si, pán poslanec Janiš, mohli ste úplne kľudne zvládnuť. A mohli ste predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by ten návrh zákona vylepšoval.

Ak veľmi silno hovoríte o tom, že sa dotýkajú práva občanov Slovenskej republiky, no ja chcem poukázať na niektoré iné zákony, ktoré prijala vaša vláda a boli prijaté v období rokov 2002 až 2004, kde veci sú riešené veľmi obdobne, povedzme, spôsob budovania vodovodov a kanalizácií, ktorý sa riadi podľa zákona o vodovodoch a kanalizáciách z roku 2002 a súčasne zákona o vodách z roku 2004 a podľa stavebného zákona, kde napr. je ustanovenie veľmi podobné alebo spôsob riešenia tohto problému veľmi podobný tomu, čo je navrhované v zákone o energetike, s tým, že prostredníctvom vecného bremena sa dá zriadiť vodovod na cudzom pozemku bez nejakých väčších problémov. Spôsob riešenia v týchto zákonoch, ktoré prijala vaša demokratická vláda, na rozdiel od nášho, vami deklarovaného nedemokratického návrhu je rozdiel v tom, že toto konanie v prípade vodovodov a kanalizácií sa skracuje len na dva stupne. Prvý stupeň konania robí obvodný úrad životného prostredia a následne odvolací stupeň, ktorým je krajský úrad životného prostredia. A neexistuje voči takto vydanému stavebnému povoleniu žiaden opravný prostriedok ani forma súdneho konania. To je konkrétny prípad návrhu zákona, ktorý ste prijali vy, jeden z roku 2002, druhý z roku 2004, čo bolo v zásade veľmi demokratické. A náš postup je, ajhľa, čuduj sa svete, silne nedemokratický. Osobne si myslím, že ak hľadáte príklady z minulosti, tak sa pozerajte aj na vlastné konanie.

Hovorili ste o problémoch, ktoré sa týkajú obmedzenia a poskytnutia jednorazovej náhrady. Ja sa vás spýtam na veci, ktoré boli urobené v predchádzajúcich obdobiach, existujúce energetické siete, či už ide o vysoké napätie alebo nízke napätie v prípade elektroenergetiky, existujúce plynové siete, ich preložky, existujúce telekomunikačné siete, existujúce siete závlahových systémov. Ak sú bez vášho súhlasu v období predtým postavené na vašich pozemkoch a vy ich chcete preložiť, tak musíte si tú preložku zaplatiť alebo príslušnú časť siete odkúpiť a vlastníkovi tej siete ju nahradiť. Ajhľa, vy ste novelizovali takmer všetky zákony, ktoré sa týkajú týchto vecí, v období rokov 2002 až 2004. A vtedy záujem občana stál niekde úplne na okraji a ste si ho vôbec nevšímali. Je zaujímavé, že dneska ste našli nejakú čarovnú lupu a vidíte problémy tam, kde reálne nie sú, a hľadáte problémy, keď sa my snažíme riešiť súčasné problémy, ktoré sú pri výstavbe energetických sietí a ich súvislostí s možnou krízou v elektroenergetike aj v plynárenskej časti energetiky.

Skúsim povedať ešte jednu poznámku. Odvolávate sa na absenciu verejného záujmu. Ja si dovolím zacitovať zo stanoviska úseku legislatívy a aproximácie práva. A citujem: "Pokiaľ ide o pojem "verejný záujem", treba uviesť, že v judikatúre Európskeho súdneho dvora sa vyvinul pojem "závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu", ktoré sú taxatívne vymenované v preambule bodu 40 smernice Európskeho parlamentu a Rady 206/123/ES." Podľa konzultácií, ktoré sme mali s úsekom legislatívy a aproximácie práva, aj na základe konzultácií so širšou právnickou verejnosťou, pričom podotýkam, že spolunavrhovateľ pán Mamojka je profesorom práva, sme dospeli k názoru a spoločnému názoru právnikov, že vymenovanie verejného záujmu nie je potrebné, skôr je škodlivé v tomto návrhu zákona. Tak sa vás pýtam: Máme veriť širokej právnickej verejnosti, profesorom práva alebo pánovi poslancovi Janišovi, ktorý povedal, že to tam jednoducho má byť? Ja osobne, ak dovolíte a ak sa neurazíte, budem vsádzať na iné autority ako na vás. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Petrák bol posledný prihlásený do rozpravy.

S faktickými chcú reagovať pani Katarína Tóthová a Stanislav Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Petráka v tej časti, kde hovoril o legislatívnom vymedzení pojmu "verejný záujem". Tiež súhlasím s ním, že legislatívne ho vymedziť, pokiaľ sa to nepodarí perfektne, a zatiaľ v teórii také vymedzenie nebolo ponúknuté, je skôr škodlivé. Takto sme vymedzili pojem verejného záujmu v ústavnom zákone o strete záujmov a nie je to dobré. Nie je to dobré, pretože už viacerí kritizovali toto vymedzenie v ústavnom zákone. A keďže je to v ústavnom zákone, tak mnohí sa domnievajú, aj keď je tam uvedené "pre potreby toho zákona", či by to nemalo byť vodidlo pre prax. Myslím, že v žiadnom prípade by to tak nemalo byť. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Slovo má pán poslanec Stanislav Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega Petrák, ste v úvode vraveli, že som mohol pozmeňujúcimi návrhmi vylepšovať vami navrhnutú novelu zákona o energetike. Viete čo? Nemohol som to urobiť, no preto, lebo nevidím dôvod na takúto zmenu novely zákona o energetike. A keď nevidím na to dôvod, tak som hlasoval vo výbore a vystúpil vo výbore tak podobne, ako som vystúpil tu, že ju považujem za lobistickú.

A klasicky ako vždy ste nehovorili ako predkladateľ tohto zákona alebo spoluautor o svojom zákone, prečo ho predkladáte, aké problémy komu sa vyskytli v praxi a že je to nutné urobiť. O tomto ste nehovorili, hovorili ste o tom, o čom som rozprával ja. A snažili ste sa v podstate torpédovať moje vystúpenie. Nehovorili ste ako predkladateľ o svojom návrhu zákona. Viete, ja neberiem taký argument, že ak sa niekde v legislatíve Slovenskej republiky nájde nejaký paragrafček, nejaký malý odsek, ktorý je totožný s tým, čo tu zavádzate vy, že toto vás oprávňuje používať ho tiež. Ak ho nájdete, tak ho zmeňte na taký, ako je v súčasnom energetickom zákone, aby ste chránili súkromné vlastníctvo. Podnikanie v energetike nie je verejný záujem, podnikanie v energetike je v prvom rade biznis a veľký biznis.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S reakciou sa hlási pán poslanec Ľubomír Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Janiš, okrem jedného návrhu zákona, ktorý bol na rokovaní minulý týždeň, mám hlboké presvedčenie, že my dvaja sa zhodneme na málo veciach alebo takmer na ničom. Môj názor je, že my ako predkladatelia obhajujeme verejný záujem. Osobne si myslím, a to povedal pán profesor Mamojka predo mnou, že tak ako sú potraviny nevyhnutné, tak dneska aj energia je pre život nevyhnutná. Myslím si, že niet k tomu viac čo dodať.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vystúpili všetci prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán predkladateľ sa nechce vyjadriť. Ďakujem pekne.

Pán spravodajca sa takisto nechce vyjadriť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k druhému čítaniu o

Návrh zákona máme ako parlamentnú tlač 1051, spoločná správa má tlač 1051a.

Dávam slovo pánu poslancovi Jarjabkovi, aby svoj návrh odôvodnil.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda, pán predsedajúci. Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Ja budem veľmi krátky vo svojom príhovore. Všetko to najpodstatnejšie sme si povedali pri prvom čítaní. Ja len budem zhruba referovať, aké zmeny sa stali od prvého čítania do druhého čítania.

V podstate som veľmi rád, že na výbore pre kultúru a médiá nikto z poslancov či opozície alebo koalície tento návrh zákona, resp. túto novelizáciu zákona o divadelnej činnosti po obsahovej stránke nespochybnil. Všetky tie veci, o ktorých sme hovorili pri prvom čítaní, kde boli isté legislatívne chyby a legislatívne nedostatky, sa nám aj za pomoci legislatívy Národnej rady, ktorej veľmi pekne ďakujem, podarilo odstrániť. Ten zákon má takú podobu, akú ju má. Obsahovo sa nezmenil. Po obsahovej stránke všetko ostalo tak, ako sme si to povedali na začiatku pri prvom čítaní. A všetky argumenty Legislatívnej rady vlády a ctených legislatívcov v Národnej rade sme sa snažili do toho návrhu zákona zakomponovať. Čiže ďakujem pekne ešte raz. Z mojej strany toľko. Eventuálne v diskusii vystúpim na nejaké otázky s odpoveďami. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľa.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánu poslancovi Jánovi Senkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch k tomuto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako určený spravodajca gestorského výboru pre kultúru a médiá si vás dovolím oboznámiť so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1417 z 24. apríla 2009 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Poslanecký návrh zákona odporučili na svojich zasadnutiach schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 668 z 10. júna 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 205 z 9. júna 2009 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesenie neprijal, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v bode IV spoločnej správy, spoločne s odporúčaním gestorského výboru.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy k tomuto poslaneckému návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, § 83, § 84, § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 212 zo 16. júna 2009.

Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte k návrhu zákona rozpravu.