M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 918 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 918a.
Dávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec, nech sa páči. (Ruch v sále.) Poprosím ctených kolegov, pokiaľ nemajú dodiskutovanú problematiku predchádzajúceho zákona, aby tak urobili mimo rokovacej sály. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som len veľmi v krátkosti odôvodnil novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je v druhom čítaní. A myslím si, že vo všeobecnostiach sa o tom už hovorilo dosť v prvom čítaní.
Účelom tejto novely je zvýšenie transparentnosti procesu verejného obstarávania pri špecifických, tzv. neprioritných službách, kde sa navrhuje tak zníženie limitov, od ktorých, vlastne už od nižšieho limitu podľa navrhovanej novely, sa bude musieť použiť prísnejšia, transparentnejšia metóda verejného obstarávania.
Ďalej sa navrhuje zvýšiť kompetencie Úradu pre verejné obstarávanie v oblasti kontroly. Úrad bude obligatórne povinný začať alebo vykonať kontrolu v prípade, ak o to požiada sám obstarávateľ, ktorý bude mať záujem kontrolovať si svoj doterajší postup obstarávania, alebo v prípade, ak o to požiadajú niektoré inštitúcie, napr. Úrad vlády.
Ďalej sa v tejto novele navrhuje zadanie povinnosti poskytovať oznámenia o uverejnení výzvy na predkladanie ponúk, ktoré sa budú centralizovať, poskytovať na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý ich následne uverejní na svojej internetovej stránke. Inými slovami, povedané, dodávatelia, verejnosť, široká verejnosť, ktorá bude mať záujem zistiť informácie o zadávaní, predkladaní, o výzvach na predkladanie ponúk, nebude musieť hľadať po celom internete a stovkách stránok obstarávateľov tieto výzvy, ale nájdu ich na jednej stránke Úradu pre verejné obstarávanie. Toto je veľmi efektívny, transparentný nástroj na to, aby sa verejnosť priebežne dozvedala o zadávaných zákazkách a aby, samozrejme, aj verejnosť či už podnikateľská alebo aj verejnosť z hľadiska kontroly na to mohla efektívne a vopred ešte pred podpisom zmluvy zareagovať.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009. Pridelila ho ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku.
Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy, ktoré máte predložené v spoločnej správe.
Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o bodoch nasledovne: o bodoch 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 spoločne s odporúčaním schváliť ich, bodoch 1 a 11 spoločne s odporúčaním neschváliť ich, o bode 3 s odporúčaním neschváliť ho.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením z 15. apríla 2009 pod číslom 498. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Lucia Žitňanská ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si vystúpiť k tomuto návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní s pozmeňujúcim návrhom. Dovoľte na úvod ale predsa len pár slov. Ja tento návrh zákona, tak ako ho predložili páni poslanci Madej a Pelegrini, podporím, pretože sa domnievam, že zlepšuje existujúci stav. Koniec koncov bola by som sama proti sebe, keby som ich nepodporila, pretože sú to návrhy, ktoré korešpondujú s tými, ktoré sme predkladali zhruba pred rokom do zákona o verejnom obstarávaní. V tom čase neprešli, ale keďže obsahovo sú prakticky totožné, tak ich, samozrejme, podporíme. Jediné, čo nás mrzí, je, že tento transparentnejší stav mohol platiť o rok skôr. Ale, ako som povedala, je to vylepšenie stavu, ktorý podporí celý klub SDKÚ - DS. Dovolím si ale predložiť ďalšie návrhy, pretože my dnes už vieme, že existujú ďalšie možnosti, ktoré môžu výrazným spôsobom zlepšiť, stransparentniť verejné obstarávanie a, čo je dôležité, zabezpečiť verejné obstarávanie takým spôsobom, aby sa výrazne šetrili verejné zdroje a výrazne šetrili peniaze štátneho rozpočtu. Tie návrhy sú v zásade tri a doplním ešte jeden.
V prvom rade opakovane navrhujem, aby sme zaviazali štátnu správu využívať elektronickú aukciu na nákup tovarov vždy, keď je to vzhľadom na povahu tovaru alebo služby možné. Naozaj sledujem túto problematiku a vidím, že obce, mestá, ktoré začali pracovať s týmto systémom, majú výrazné úspory. Tá úspora je naozaj priemerne zhruba 10 %. To je výrazná úspora, ktorá v štátnom rozpočte predstavuje 10 mld. - 15 mld. Sk, ak vychádzam z čísiel, za koľko sa verejne obstarávalo v roku 2007. Samozrejme, ministerstvá môžu tieto systémy využívať bez toho, aby sme im to uložili zákonom. Ale nevyužívajú ich, a preto si myslím, že dnes, keď prvoradou úlohou je šetriť, a vláda chce šetriť, tak musíme všetkým, ktorí takýmto spôsobom šetriť môžu, ale nechcú, lebo to nerobia, uložiť to zákonom.
Po druhé, navrhujeme opakovane, aby nebolo možné vylúčiť uchádzača z tendra len preto, hovorím, len preto, že dal najnižšiu cenu. Opakovane upozorňujem alebo argumentujem aj tendrom na elektronické mýto. Myslím si, že tento luxus si dnes, keď potrebujeme šetriť peniaze štátneho rozpočtu a verejné zdroje vôbec, nemôžeme dovoliť.
A, po tretie, navrhujeme, aby ministerstvo financií bolo zaviazané vytvoriť katalóg tovaru s cenovými limitmi, za ktoré sa budú štandardné tovary, ktoré potrebuje štátna správa, verejná správa pre zabezpečenie svojich potrieb, nakupovať. Naozaj nie je jedno, či sa na bežné potreby kupujú miliónové autá alebo stotisícové autá. A v porovnateľných krajinách to existuje, existujú katalógy tovarov, kde je jasne povedaný cenový strop pre tú-ktorú kategóriu úradníka, na aké auto, na aké pero, na akú kategóriu vybavenia kancelárie má nárok. To je normálne. Tak si myslím, že niečo také by mala urobiť aj naša vláda, resp. ministerstvo financií. Tento môj návrh na to, aby sme zaviazali ministerstvo financií vydať takýto katalóg, ten prešiel ako pozmeňujúci návrh v ústavnoprávnom výbore a je súčasťou spoločnej správy ako body 1 a 11. Preto tento návrh nepredložím v podobe pozmeňujúceho návrhu, ale upozorňujem na to, že je to návrh pod bodmi 1 a 11 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. Ja, samozrejme, apelujem na túto snemovňu, aby o bodoch 1 a 11 spoločnej správy hlasovala za.
A dovolím si ale predložiť v mojom pozmeňujúcom návrhu iný návrh, kde reagujem aj na list, ktorý, myslím, poslala všetkým poslancom tohto parlamentu Transparency International Slovensko počas tejto schôdze. A to je korekcia návrhu pána poslanca Madeja a Pelegriniho v tom, kde predložený návrh zákona hovorí o limite pre neprioritné služby. Ja si myslím v zhode s Transparency, ale pokiaľ ja viem, už dnes k tomu nemá výhrady ani Úrad pre verejné obstarávanie, aby neexistovali žiadne limity, pokiaľ ide o neprioritné služby, aby neprioritné služby išli tiež v štandardnom režime. Nie je to proti právu EÚ. Dnes, pokiaľ viem, aj pracovníci Úradu pre verejné obstarávanie sú si vedomí toho, že poradenské služby, právne služby a tak ďalej sú problematické a nie je dôvod, aby boli vyňaté zo štandardného režimu verejného obstarávania, ani keď ide o zákazku pod 100 mil. korún, o to viac že 100 mil. za advokátske, poradenské a iné podobné služby nie je malá čiastka peňazí, pochopiteľne.
Čiže apelujem na túto snemovňu, aby schválila body 1 a 11 spoločnej správy, pretože tým schváli to, aby vláda musela vydať katalóg tovarov s cenovými limitmi, za ktoré bude verejná správa nakupovať tovary pre bežnú spotrebu. A zároveň predkladám môj pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje tri návrhy, a síce, po prvé, povinnosť používať elektronickú aukciu, po druhé, neprioritné služby zaradiť medzi štandardnú kategóriu verejného obstarávania bez akýchkoľvek limitov a, po tretie, aby jediným dôvodom pre vylúčenie z tendra nemohlo byť to, že uchádzač dal najnižšiu cenu.
Dovolím si teraz predložiť tento pozmeňujúci návrh.
Bod 1 pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 918). V článku I body 1 až 3 znejú:
Bod 1. V § 25 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
Bod 2. V § 42 sa vypúšťa odsek 3. Doterajšie odseky 4 až 10 sa označujú ako odseky 3 až 9.
Bod 3. V § 42 ods. 3 písm. b) sa vypúšťajú slová "alebo 3".
Bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za pôvodný bod 3 vkladajú nové body 4 a 5, ktoré znejú:
Bod 4. V § 42 sa vypúšťa odsek 4. Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 8.
Bod 5. V § 43 odsek 3 znie: "Vo verejnej súťaži, v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri zadávaní zákazky použije elektronickú aukciu, ak možno presne určiť technické požiadavky týkajúce sa predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť elektronickú aukciu aj pri zadávaní zákazy v rámci dynamického nákupného systému a pri opätovnom otvorení súťaže medzi všetkými účastníkmi rámcovej dohody. Pri elektronickej aukcii sa § 41 nepoužije."
Bod 3 môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za pôvodný bod 5 vkladá nový bod 8, ktorý znie: "Za § 155b sa dopĺňa § 115c, ktorý vrátane nadpisu "Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2009" znie: "Verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, súťaž návrhov alebo koncesia, ktoré sa vyhlásia do 1. júla 2009, sa dokončí podľa doterajších predpisov."."
Návrh som odôvodnila. Poprosím ale, aby nedošlo ku kolízii môjho pozmeňujúceho návrhu a spoločnej správy, v spoločnej správe vyňať body 2 a 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. O nich sa môže hlasovať spoločne, o tých bodoch 2 a 3 spoločnej správy. Ďakujem pekne a ďakujem aj každému, kto podporí transparentnejšie verejné obstarávanie. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa hlási pán poslanec Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Miššík. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Myslím, že keď si pozorne prečítame všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré kolegyňa Lucia Žitňanská predložila, nielen tieto, ktoré boli v pléne, ale aj tie, ktoré predložila na ústavnoprávnom výbore, a hovorila o nich, tak musí byť nad slnko jasnejšie každému, že sú veľmi dobré, pretože v čase ekonomickej krízy majú ambíciu šetriť peniaze v štátnom rozpočte a takisto šetriť peniaze, ktoré sú z verejných zdrojov. To nemôže byť nikdy na chybu ničoho. Musím ale znova zdôrazniť to, čo aj ona hovorila predtým, ako podala pozmeňujúci návrh. A to je upozornenie na body 1 a 11, ktoré podľa môjho názoru mali byť vyňaté na osobitné hlasovanie. A ak teda nie sú vyňaté, tak v tomto prípade si myslím, že je znova potrebné povedať a poprosiť kolegov, aby hlasovali na rozdiel od odporúčania ústavnoprávneho výboru za tieto návrhy. Ďakujem veľmi pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Uzatváram rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú.
Chcem sa spýtať, pán navrhovateľ... (Reakcia z pléna.) Nie.
Ani pán spravodajca nevyužíva právo záverečného slova.
Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje teraz druhé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Návrh máte ako tlač 920 a spoločnú správu výborov máte pod číslom 920a.
Dávam slovo poslancovi Vladimírovi Jánošovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.
V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní predstavil zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom.
Tento zákon bol podrobnejšie prerokovaný v jednotlivých výboroch, ktorým bol pridelený predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. A môžem skonštatovať, som veľmi rád, že bol prerokovaný veľmi podrobne. A v jednotlivých výboroch sme sa mohli dotknúť aj konkrétnejších kapitol a možno aj rozporov, ktoré by tento zákon v určitých podobách mohol priniesť.
Chcel by som zdôrazniť, vážené kolegyne, kolegovia, že pri príprave tohto zákona sa veľmi úzko spolupracovalo jednak s veľmi širokou skupinou zamestnávateľov v oblasti baníctva a taktiež aj s Odborovým zväzom pre bane, geológiu a naftový priemysel. Táto debata bola veľmi obšírna. A dotkli sme sa všetkých konkrétnych vecí, ktoré po prípadnom prijatí tohto zákona by tento zákon mohol priniesť v národnom hospodárstve.
Takisto mi dovoľte skonštatovať, že s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, sa stotožňujem a súhlasím s nimi v plnom rozsahu.
Taktiež na záver krátkej a stručnej správy mi dovoľte požiadať vás, aby sme tento zákon prijali v takej podobe, v akej je predložený, pretože profesia baníctva je nesmierne náročná a ťažká, namáhavá a predovšetkým nebezpečná. A tak ako uvádzam v dôvodovej správe, ktorú máte, vážené kolegyne, kolegovia, k dispozícii, už takmer 20 rokov neboli tieto príspevky nejakým spôsobom valorizované. A myslím si, že je teraz dôležité, aby sme osobitný banícky príspevok schválili pre takú profesiu, akou baníctvo je. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto zákonu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, je to tlač 920 (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č.1270 z 10. februára 2009 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 6 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, predložiť návrhy podľa § 86 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 245 z 15. apríla 2009.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som. Môžete otvoriť rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil Miroslav Kotian za poslanecký klub Ľudovej strany - HZDS. Udeľujem mu slovo.
M. Kotian, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, v úvode môjho vystúpenia by som chcel povedať, že som zmenil niekoľkostranové vystúpenie, ktoré analyzovalo aj baníctvo ako také. A pred nejakou hodinou som si spravil ďalšie poznámky, ktoré idú k meritu veci. Jasne a podstatne uvádzajú záležitosti v tomto zákone.
Vážené poslankyne a vážení poslanci, vážený pán predkladateľ, nakoľko som bol poverený poslaneckým klubom Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudovej strany, aby som vystúpil v rozprave k návrhu zákona o osobitnom príspevku baníkom aj s predloženým pozmeňujúcim návrhom zákona, týmto tak konám. A dávam do pléna Národnej rady Slovenskej republiky nasledovné stanovisko.
Ešte predtým by som chcel povedať, že mi je ľúto, ľúto mi je toho, že tento návrh zákona je už v pléne Národnej rady skoro tri štvrte roka. Keby sa tento návrh zákona podľa pôvodného predloženia, ktoré tu bolo, schválil k termínu 1. 1. 2009, tak určitá skupina baníkov, ktorá, dá sa povedať, je už teraz mimo toho limitu, tých 62 rokov veku, by bola ešte dostala v tomto období 1 750 eur, čo je 52 500 korún. Osobne si myslím, že títo baníci si to zaslúžili. A je mi ľúto, že sa tento zákon v pléne Národnej rady dostáva až teraz do druhého čítania a bol odložený o pol roka.
Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudová strana vo svojom volebnom programe mala jasné sociálne aspekty v prospech obyvateľov Slovenskej republiky, ktoré boli následne zahrnuté aj do programového vyhlásenia vlády. Súčasťou tohto sociálneho programu bolo aj celospoločenské ocenenie baníckeho stavu, fyzicky ťažkej, nebezpečnej a namáhavej práce baníkov v podzemí. Preto chcem konštatovať, že Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudová strana podporuje návrh tohto zákona, ktorý je v prospech baníkov.
Ja by som chcel vylepšiť tento návrh zákona svojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý je orientovaný hlavne na zdravotný stav baníkov a na zdravotnú prevenciu.
Pán predkladateľ aj v dôvodovej správe uvádzal viacero aspektov, medzi nimi aj to, že baníci sa dožívajú nižšieho veku. To úplne s vami súhlasím. A ste to odpovedali aj v úvode svojho vystúpenia, kde tento problém je veľmi jasný. A ukazuje sa to aj v rôznych štatistických materiáloch, čo sa týka priemerného veku baníkov oproti veku ostatných obyvateľov. Plne s vami súhlasím a je to tým, že ide o fyzické opotrebovanie tela, choroby z povolania, ktoré sú následkom ťažkej, fyzickej a nebezpečnej práce. Pán predkladateľ, dňa 1. apríla ste dávali stanovisko do denníka Sme, kde ste medzi iným uviedli nasledovné: "Tí, ktorí mali možnosť sfárať do podzemia a videli podmienky, ktoré sú tam, by súhlasili s názorom, že baníkom tento príspevok patrí." Vy deklarujete tento stav z toho, že ste sfárali do podzemia, možno na takú exkurziu, ja som však v bani pracoval 15 rokov na neproduktívnych a produktívnych pracoviskách, od dopravy montážnej čaty, rabovacej čaty, rekonštrukcie banských diel, na ručnej stene, na mechanizovanej stene, pracoval som aj na banských stavbách na razení banských diel ako zmenový aj ako prvý predák kolektívu. A určitý čas som robil aj zmenového strelmajstra. Takže summa summarum skúsenosti z pätnásťročnej baníckej práce mojej osoby a vašej exkurzie sú, myslím, neporovnateľné. Ale toto nie je podstatou veci, je to len obyčajná okrajová záležitosť.
Pán predkladateľ, čo sa týka osobitného príspevku pre baníkov, tu sme na jednej rovine, tu sme na spoločnej lodi. Plne s vami súhlasím. Ja myslím, že je nutné spraviť tú celospoločenskú objednávku, ktorá ide cez tento návrh zákona, aby baníci boli za túto ťažkú a namáhavú prácu nejakou formou odmenení. Ja by som chcel dať však baníkom mojím pozmeňujúcim návrhom niečo viac. Povedal by som, že ide o takú čerešničku na torte. Ja by som chcel dať baníkom viacej zdravia, aby si dôchodok užili v relatívnom zdraví, resp. aby mali tú možnosť, aby si vlastným rozhodnutím mohli predĺžiť svoj život. Jasne a stručne povedané, môj pozmeňujúci návrh je o tom, že o svojom zdraví a dĺžke života budú rozhodovať baníci, a nie majitelia súkromnej firmy, akciovej spoločnosti. Tento môj pozmeňujúci návrh odstraňuje segregáciu a diskrimináciu baníkov medzi sebou. Pán predkladateľ, vy ste však pri mojom pozmeňujúcom návrhu nie na strane baníkov, ale na strane zamestnávateľa čiže na strane súkromnej firmy. Pán predkladateľ, komunikovali sme o tom na výbore pre hospodársku politiku, kde sme si vzájomne tieto veci vyjasňovali. Ja nesúhlasím s tým, aby súkromná spoločnosť, ktorej rozhodujúcim cieľom je zisk, vyrábala invalidov a zodpovednosť za sociálnu sféru prevzal štát a daňoví poplatníci. Na hospodárskom výbore ste mi vytkli, že mojím pozmeňujúcim návrhom bude ohrozená ťažba hnedého uhlia na hornej Nitre, že sa zvýši nezamestnanosť a bude doslova zastavená výroba elektriny v Zemianskych Kostoľanoch. No, pán poslanec, ja som bol veľmi prekvapený, že bolo takéto konštatovanie. Bude to vraj moja zodpovednosť. Pán poslanec, ja by som povedal, je to nehoráznosť a demagógia. Je mi ľúto, že presadzujete hospodársky zisk súkromnej spoločnosti nad zdravie baníkov. Je to postavené na hlavu. Pán predkladateľ, ja sa tej zodpovednosti absolútne, absolútne nebojím ani sa jej nezbavujem, keď sa mi podarí ochrániť zdravie a predĺženie veku baníkov, čo sleduje môj pozmeňujúci návrh.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, preto predkladám do pléna Národnej rady Slovenskej republiky nasledujúci pozmeňujúci návrh na zmenu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ide o tlač 920.
K článku I:
Po prvé. V bode 1 § 2 ods. 2 a 3 sa vypúšťajú slová "za jeho trvania" a slová "vek najmenej 50 rokov" sa nahrádzajú slovami "najmenej 55 rokov veku".
Po druhé. V bode 1 § 2 ods. 6 sa slová "v odsekoch 2 a 4" nahrádzajú slovami "v odseku 4".
Odôvodnenie. Navrhuje sa podmienku veku 50 rokov nahradiť 55 rokmi veku a vypustiť z podmienok nároku na osobitný príspevok baníkom podmienenie dovŕšenia tohto veku za trvania požadovaného zamestnania, zdôrazňujem, za trvania požadovaného zamestnania.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento pozmeňujúci návrh vracia tento návrh zákona do pôvodného, čistého stavu, tak ako vyšiel z ministerstva sociálnych vecí a rodiny, tak ako vyšiel z ministerstva hospodárstva. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa odstraňujú lobistické záujmy a snahy, ktoré sú zakotvené v prospech vedenia súkromnej akciovej spoločnosti a v neprospech baníkov.
Záverom ešte jedna poznámka. Už v spomínanom denníku Sme ste 1. apríla dávali stanovisko za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudovej strany. Ja som si vaše uvedené stanovisko overil aj u redaktora uvedeného článku Jána Krempaského, ktorý má tento váš rozhovor nahraný. Ja by som vás chcel, pán predkladateľ, len požiadať, aby ste v budúcnosti nedávali stanoviská za Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudovú stranu, nakoľko nie ste naším členom, nie ste naším poslancom a nie ste naším hovorcom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte by som chcel požiadať o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Pevne verím, že sa rozhodnete správne. Verím, že nebudete hlasovať za biznis súkromnej firmy, ale za zdravie a predĺženie veku baníkov, za čo vám vopred ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.
S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.
To bol jediný prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán poslanec, vy predkladáte tento poslanecký návrh zákona už druhýkrát. Prvýkrát ste to predkladali na sklonku minulého roka, keď sa prerokoval štátny rozpočet. A potom sa ten váš návrh dostal do druhého čítania, ale nakoniec ste ten svoj návrh stiahli. Teraz to predkladáte druhýkrát. Ja sa nejdem vyjadrovať k meritu zákona, pretože to som povedala vtedy, keď ste to predkladali minulý rok, ale chcela by som poznať vaše stanovisko, pretože na výbore pre sociálne veci a bývanie som na to nedostala od vás odpoveď. Takže ešte vám raz dávam túto otázku. Vláda tento poslanecký návrh zákona prerokovala 1. apríla 2009 a vyslovila s návrhom súhlas za predpokladu zohľadnenia pripomienok uvedených v priloženom stanovisku vlády. Pevne verím, že zo strany vlády to nebol prvoaprílový žart, pretože, čítam stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu poslanca Národnej rady Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom, a k doložke finančných vplyvov, "do doložky finančných vplyv navrhovaného zákona je potrebné doplniť spôsob riešenia finančného zabezpečenia navrhovaných zmien a doplnení". Pán poslanec, ja som vám túto otázku dávala aj minulý rok, aj na výbore pre sociálne veci a bývanie, pretože každý návrh zákona, či je vládny alebo poslanecký, musí obsahovať doložku z ministerstva financií, to znamená vyjadrenie, či v rozpočte tieto peniaze sú alebo nie sú alebo ako bude závisieť prijatie toho-ktorého zákona od rozpočtu. Ministerstvo financií dalo vyjadrenie v tom zmysle, že v rozpočte ministerstva hospodárstva ani na rok 2009, ani v nasledujúcich rokoch finančné prostriedky na krytie tohto poslaneckého návrhu zákona nie sú. Keď som sa touto otázkou pýtala vlani, tak ste povedali, že áno, je to tak, ale ministerstvo bude musieť tie peniaze nájsť. No mne to ako poslancovi je málo, pretože ja keď hlasujem za niečo a viem, že to finančne rozpočtom nie je kryté, tak musím vedieť, odkiaľ sa tie financie nájdu.
A v dôvodovej správe o. i. uvádzate, že doteraz tieto príspevky vyplácali zamestnávatelia, ale teraz to už podľa vášho pozmeňujúceho návrhu alebo vašej novely bude vyplácať štát, to znamená, že na tento príspevok sa nebudú skladať zamestnávatelia, ktorí o. i. nič nespravili plusové, pán poslanec to pred chvíľou povedal, pre to, aby sa zdravotný stav baníkov zlepšoval, ale budú sa na tieto príspevky skladať všetci daňoví poplatníci. A ešte tu aj uvádzate, ako je dobré. Tak myslím si, že strany sociálnodemokratického poslanca, a hlavne keď počúvam stanovisko pána premiéra, keď hovorí, že všetko spraví pre to, aby súkromné spoločnosti nemali zisk alebo s tým ziskom narábali len v prospech ľudu tejto krajiny, keď chcem niekoho citovať, tak to, čo ste uviedli v dôvodovej správe, o tom nesvedčí.
Takže keby som dostala odpoveď na to, z čoho budú kryté tieto príspevky, keď ministerstvo financií sa vyjadrilo v tom zmysle, že v rozpočte ani na rok 2009, ani na budúce roky tieto financie nie sú, a pre mňa tá odpoveď v tom zmysle je málo, že niekde si to bude musieť nájsť, a či sa verejne stotožňujete s tým svojím návrhom, čo ste uviedli v dôvodovej správe, ako je to dobre, pretože doteraz tieto príspevky platili zamestnávatelia, ale od teraz to už prevezme štát. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.
Pani poslankyňa Sárközy bola posledná z prihlásených do rozpravy.
Končím rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú.
Chcem sa spýtať pána predkladateľa, či ako navrhovateľ chce sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.
V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie mojich predrečníkov, ktorí vystúpili v rozprave. Pôjdem po rade.
Pán poslanec Kotian, som veľmi rád, a úprimne to teraz hovorím, že ste po prvom čítaní, keď sme dnes v druhom čítaní vlastne zmenili postoj k tomuto môjmu predloženému návrhu zákona o osobitnom baníckom príspevku. Bolo to cítiť vo vašom tóne. Samozrejme, ten záver svedčil trošku niečomu inému, ale určite to bolo zmena o nejakých 120 stupňov. Som veľmi rád, pretože za to, že sa podarilo vôbec predložiť tento zákon, musím osobne poďakovať ako ministerstvu sociálnych vecí, ministerstvu hospodárstva, vláde Slovenskej republiky, tak predovšetkým Odborovému zväzu baní, geológie a naftového priemyslu, kde boli nesmierne nápomocní pri vypracovávaní tohto zákona. A mohol som sa oprieť o ich stanoviská pri riešení mnohých vecí pri príprave tohto zákona.
Chcem povedať aj to, že trošku sa mi zdá nefér, pán Kotian, že sa hodnotia veci, ale to asi patrí k rozprave, pretože mňa kritizujete za to, že som stiahol tento návrh zákona v minulom roku, keď som ho prvý raz predložil, ale ja som skôr myslel, že mi poďakujete ako baník, ktorý si odpracoval neviem či 15 rokov, možno viac, ja to neviem. Myslel som, že mi poďakujete za to, že som si spomenul na baníkov a že som sa podujal predložiť tento návrh zákona, ktorý baníkom už dávno patrí. Sám ste to priznali. Dávno im patrí a vy mňa kritizujete za to, že došlo k jeho siahnutiu. Pán poslanec, veď viete, sedeli ste tu, nie ste tu prvé volebné obdobie, boli ste tu v roku 1994 až 1998. Ja som tu vtedy nebol, bol obrovský priestor na to, predložiť takýto zákon alebo možno podobný.
Viete o tom alebo zrejme neviete, že sú tu úvahy o výsluhových dôchodkoch baníkov, ktoré tiež otvárame a o ktorých chceme veľmi intenzívne rokovať, predovšetkým so všetkými zainteresovanými stranami. Toto je prvý krok pre baníkov, pán poslanec Kotian, prvý krok pre baníkov k zlepšeniu aj ich zdravotného stavu. Určite aj mne záleží na zdravotnom stave baníkov. Nie je mi to ľahostajné, neodfáral som toľko čo vy. Nie som baník. Nie som profesiou baník, ale i napriek tomu mi táto profesia, pretože žijem v tom regióne, som rodák z toho regiónu, nie je ľahostajná.
Ale na druhej strane treba povedať, ako som spomenul aj v úvode, pri príprave tohto zákona sa podieľali dve skupiny, pán poslanec, vy to dobre viete, Odborový zväz baní, geológie a naftového priemyslu, ktorý patrí medzi najväčšie odborové zväzy, a, samozrejme, aj zamestnávatelia. Veď keby nebolo zamestnávateľov, pán Kotian, to je nieže lobing a podobné veci, ktoré sa mi snažíte pripísať. Ale povedzme si otvorene, veď keby nebolo zamestnávateľov, o akom baníctve by sme sa bavili. Bavili by sme sa tak o baníctve? No asi ťažko. Veď viete, aké boli úvahy aj v minulosti, zavrieť bane, však kúpime uhlie v Poľsku, v Čechách. Len sa pýtam, aká cena uhlia by bola dnes, ak by k tomu došlo, a aká zamestnanosť by napr. na hornej Nite, ak by k tomu došlo. (Hlasy z pléna.) Ak by som mohol, pokračovať... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Poprosím o kľud v rokovacej miestnosti.
V. Jánoš, poslanec: Takže vylúčiť jednu alebo druhú stranu z tohto náročného procesu prípravy zákona o osobitnom baníckom príplatku by bolo neseriózne a nekorektné.
Pán poslanec, chcel by som zdôrazniť aj jednu dôležitú vec úplne otvorene. Predloženým pozmeňujúcim návrhom, ktorý som zatiaľ nemal možnosť vidieť, preto som reagoval, pretože na výbore ste sám povedali, že na výbore ho nepredložíte, že predložíte ho teraz, ako ste spravili, ja som ho ešte nevidel do tejto chvíle, mal som možnosť prvý raz si ho vypočuť, posúvate celý tento návrh zákona do tej prvej fázy, keď vlastne došlo k vážnemu rozkolu, pán poslanec, k vážnemu rozkolu medzi zamestnávateľom a odborovým zväzom. Aj preto došlo k sérii rokovaní, ktoré sme spolu iniciovali a ktoré sa konali konkrétne 18. decembra 2008, 8. decembra 2008 a, ak sa nemýlim, tak podľa zápisnice 7. januára 2009, odkiaľ mi dovoľte zacitovať. Nebudem vás otravovať s tými zápisnicami, ale dovoľte mi zacitovať z toho posledného sedenia, pán poslanec Kotian aj ostatní, ktoré sa konalo už spomenutý deň 7. januára 2009, kde boli zúčastnení jednak skupina zamestnávateľov, najväčších zamestnávateľov v oblasti baníctva, a, samozrejme, Odborový zväz baní, geológie a naftového priemyslu za účasti jej predsedu pána Škrobáka. A teraz uvediem ten citát zo zápisnice: "Zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľov sa oboznámili s definitívnou podobou návrhu zákona. Obe strany," podotýkam ešte raz, "obe strany zhodne potvrdili, že v takejto podobe návrh zákona v plnom rozsahu podporujú." Keďže, pán poslanec, ja som typ človeka, ktorý si ctí dohodu, ešte raz podotýkam, ktorý si ctí dohody, nie je možné, aby som ja aj z mojej pozície navrhovateľa išiel nad rámec týchto dohôd, ktoré sme spečatili na poslednom našom stretnutí 7. januára 2009. Jednoducho nemám na to mandát, aj keď si možno niekto myslí, že mám na to mandát. Ale morálny mandát na to nemám, pán poslanec, aby som išiel mimo rámca dohôd, ktorými sme sa zaviazali, s odborovým zväzom a, samozrejme, aj so skupinou najväčších zamestnávateľov v rámci Slovenskej republiky. Preto rešpektujem podobu zákona, ktorú som tu predložil, a jednoducho nechcem ísť nad rámec tejto dohody.
Čo sa týka vášho pozmeňujúceho návrhu, ja osobne, pán poslanec, nie som proti, veď v podstate dajme osobitný banícky príplatok aj ľuďom, keď vám mám povedať otvorene, ktorí neodpracovali 15 rokov v bani. Prečo sa nebavíme, odpracuješ 5 rokov, 10 rokov, dostaneš osobitný banícky príplatok. Ja osobne by som bol za. Ja osobne by som bol za, bez toho, aby sme robili súbeh trvania zamestnania do 50 rokov veku života, čo ste vlastne pozmenili svojím pozmeňujúcim návrhom. Ja viem, že to nie je o tom, pán Kotian, o tých pätnástich rokoch, 15 rokov tam zostáva, mne to je jasné, ja som to pochopil, ja hovorím, poďme aj ďalej. Prečo 15 rokov? Mne osobne sa zdá veľa byť 15 rokov v bani. Vám sa to zdá možno tiež. Keď sa opýtate baníkov, povedia vám, je to tvrdá, namáhavá, nebezpečná práca, ako ste sám podotkli. Je to veľa. A u mnohých baníkov sa to prejaví aj na zdraví. Avšak treba povedať aj B. Ak ste sa oboznámili so súčasnou situáciou, povedzme, v Hornonitrianskych baniach, akciovej spoločnosti, viete, že situácia je podstatne rozdielna, aká bola pred rokom, dvomi alebo piatimi rokmi, pán poslanec. Rozdielna je v tom, že svetová hospodárska a finančná kríza úplne mení trh práce. Dnes je situácia v Hornonitrianskych baniach asi taká, že je veľký záujem, nechcem povedať, že je obrovský, aj o profesiu baníka, pretože, povedzme aj B, príjem baníka, ktorý robí na produktívnych prácach, ktoré ste mali možnosť si aj vy skúsiť, je ďaleko iný ako je priemer príjmu v národnom hospodárstve, mám tým na mysli ďaleko, ďaleko vyšší priemer ako priemer v národnom hospodárstve. Tým nechcem povedať, že to je dosť. Samozrejme, poďme za to, zvýšme im to. Aj toto je jedna z foriem, ako pomôcť baníkom už v tom pokročilejšom veku.
A keď pripomienkujete, pán poslanec Kotian, aby sme vylúčili z toho ten súbeh veku 50 rokov, súbeh zamestnania do dožitia veku 50 rokov, no ja sa pýtam: V dnešnej situácii, keď mnohí ľudia prichádzajú zo zahraničia, vracajú sa domov na Slovensko, kde prišli o zamestnanie a dnes sa hlásia v bani, nie je to pozitívum? Bavil som sa s mnohými baníkmi, pán poslanec, s mnohými radovými baníkmi. Ani odborári to neboli, ani manažment, ani strední, nieto ešte vysokí, ale radoví baníci, raziči. Bavím sa s nimi, veľmi často sa s nimi stretávam. Sú to moji susedia. Hovoria, že majú istotu, majú istotu zamestnania. V súvislosti s tým čo spomenula aj pani Sárközy, ktorá vystúpila v rozprave, k tomu sa tiež vyjadrím, treba podotknúť, že mať v dnešnej dobe zamestnanie je obrovské pozitívum. A môžem potvrdiť, že región hornej Nitry, ktorý je poznamenaný roky, desaťročia ťažbou hnedého energetického uhlia, môže byť vďačný aj takým spoločnostiam, ako sú Hornonitrianske bane, ale aj ďalším, ako sú elektrárne, chemické závody, samozrejme, veľké podniky. Súhlasím, absolútne s tým súhlasím, že je, vďaka Bohu, taká relatívne nízka miera nezamestnanosti v našom regióne, aká je. Zatiaľ, podotýkam, zatiaľ aj vďaka baníctvu sa hospodárska a finančná kríza nejakou výrazne negatívnou mierou nedotkla nášho regiónu. Vďačí tomu aj všeobecný hospodársky záujem, ktorý deklarovala táto vláda na čele s Robertom Ficom. Strana Smer - sociálna demokracia jasne deklarovala podporu baníctva aj všeobecným hospodárskym záujmom. Ja verím, že strana Smer - sociálna demokracia, tak ako tu bolo podotknuté, ktorú veľmi zaujímajú sociálne podmienky ľudí, bude aj naďalej pokračovať v podpore baníctva, energetiky na Slovensku. Veľmi ľahko je doviezť uhlie z iných krajín, ale čo doma, čo naši baníci. Na to už nikto nevie odpovedať.
Pani poslankyňa Sárközy, ja budem stručný, pretože ja si myslím, že som vám odpovedal aj na výbore. Ale mám tu fotokópiu, ak vám stačí uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 1. apríla, ktoré v bode C ukladá ministrovi financií zabezpečiť každoročné finančné prostriedky na zvýšené nároky štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky počnúc rokom 2009 o sumu 73,6 mil. Sk, alebo inak, 2,4 mil. eur. Keď sa ma pýtate, ako to spraví minister financií, alebo podobné otázky mi dávate, neviem vám na to odpovedať. Keď budem minister financií, tak vám na to určite odpoviem. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.