vládnom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento vládny návrh má parlamentnú tlač 885 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 885a.
Pán minister, poprosím vás teraz o odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, cieľom navrhovanej právnej úpravy je odstrániť rozdielnosť právnej úpravy finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, ktorá existuje v platných právnych predpisoch pre jednotlivé sektory finančného trhu a zároveň pokryť aj tie oblasti trhu, ktoré neboli regulované vôbec. Je to však nevyhnuté a odôvodnené špecifickými podmienkami konkrétnych oblastí finančného trhu alebo odôvodnené existenciou právnej úpravy. V súlade s právom Európskych spoločenstiev sú prvky osobitnej právnej úpravy v návrhu zákona zachované.
Hlavným zámerom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečenie ekvivalentnej ochrany spotrebiteľa pri vstupe do zmluvných vzťahov, na základe ktorých sú poskytované finančné služby. Navrhovaná právna úprava má dosah na celý finančný trh a určuje spoločné princípy ochrany spotrebiteľa vo všetkých sektoroch finančného trhu. Ide o zabezpečenie primeranej ochrany klientov, najmä tých, ktorí sú ovplyvniteľní a zraniteľní a ich vedomosti a znalosti o fungovaní finančného trhu nie sú dostatočné na to, aby mohli prijímať dostatočne kvalifikované rozhodnutia.
Návrh zákona upravuje definície finančného sprostredkovania a finančného poradenstva. Napriek tomu, že obsah týchto činností sa v mnohom prekrýva, účel, pre ktorý sa tieto činnosti vykonávajú, sa výrazne líši. Cieľom finančného sprostredkovania je zabezpečiť distribúciu finančných služieb klientom, poskytovanie informácií, analýz, odborných stanovísk a odporúčaní, ktoré sa týkajú ponúkaných finančných služieb.
Naopak, finančné poradenstvo sa vykonáva za účelom poskytnutia informácií, odborných stanovísk alebo osobných odporúčaní, kde spotrebiteľ by mal obsiahnuť dostatočné množstvo informácií na to, aby mohol vykonať zodpovedné rozhodnutie o vstupe do zmluvného vzťahu s finančnou inštitúciou. Zároveň tieto informácie, nestranné analýzy, odborné stanoviská, osobné odporúčania nevychádzajú z obmedzenej ponuky finančných služieb.
Návrh zákona stanovuje podmienky udelenia povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu. Zavádza sa tiež jednotný register osôb, ktoré môžu vykonávať sprostredkovateľskú činnosť a poradenskú činnosť. Táto jednotná registrácia, ktorú vedie Národná banka Slovenska, umožní klientom jednoducho si overiť, či osoba disponuje požadovaným povolením.
Upravujú sa taktiež organizačné požiadavky a všeobecné pravidlá osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo tak, aby bola zabezpečená odborná starostlivosť v záujme klienta. Taktiež sa ustanovuje predmet a rozsah dohľadu nad činnosťou finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorý je tiež v kompetencii Národnej banky Slovenska.
Do návrhu zákona boli zapracované aj skúsenosti a podnety získané od organizácií zastupujúcich spotrebiteľov a ostatných vecne príslušných inštitúcií.
Súčasne navrhovaná právna úprava vyvolá potrebu opätovnej notifikácie smerníc Európskeho parlamentu a Rady, a to smernice 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia a smernice 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi. Ďakujem za slovo, skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Borisovi Hradeckému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Pán spravodajca, nech sa páči.
B. Hradecký, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1299 z 11. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Po prvé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Po druhé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo 27 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy 1 až 27 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 499 z 15. apríla 2009.
Spoločného spravodajcu výborov poveril výbor predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Ani pri tomto zákone som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú a súčasne prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Vietnamskej socialistickej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Návrh vlády je pod tlačou 910 a spoločná správa, ktorú ste dostali do lavíc, je ako tlač 910a.
Návrh vlády odôvodní takisto pán minister Počiatek, ktorého prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Vietnamskej socialistickej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov a rozhodnutie o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zmluva bola schválená vládou Slovenskej republiky 22. októbra 2008 uznesením č. 763 a podpísaná pri príležitosti oficiálnej návštevy predsedu vlády Slovenskej republiky vo Vietname 27. októbra 2008. Zmluva nevyžaduje zmeny v Právnom poriadku Slovenskej republiky a netýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Uzavretie zmluvy nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet ani na verejné financie. Rozvojom slovensko-vietnamských hospodárskych vzťahov na základe tejto zmluvy sa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a tiež aj na tvorbu pracovných miest. Zmluva neukladá žiadne nové daňové povinnosti, ktoré by presahovali rámec vymedzený vnútroštátnymi predpismi Slovenskej republiky.
Predkladaná zmluva je podľa svojho obsahu medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy čl. 7. ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má charakter prezidentskej zmluvy. Ďakujem za pozornosť, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie tejto medzinárodnej zmluvy. Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky vás informoval o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Vietnamskej socialistickej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov, ktorú máme pod tlačou 910.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne.
K predmetnej zmluve zaujali výbory stanovisko s odporúčaním pre Národnú radu Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zároveň ma určil ako spoločného spravodajcu výborov a poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady je súčasťou a prílohou spoločnej správy.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadnu prihlášku, takže, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
Tento vládny návrh má parlamentnú tlač č. 878 a spoločná správa výborov má č. 878a. Poprosím teraz podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán podpredseda.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženej novely zákona o ochrane pred požiarmi je najmä podrobnejšie upraviť práva a povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi pre právnické osoby a fyzické osoby.
Špecifikujú sa povinnosti vlastníkov bytových domov, spoločenstiev, vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, respektíve správcov bytového domu. Upravujú sa taktiež povinnosti pre vlastníkov správcov a obhospodarovateľov lesa.
Novela ďalej rozširuje okruh osôb, ktorým možno vydať osvedčenie o odbornej spôsobilosti, a to na základe absolvovania strednej školy s odborným vzdelaním v oblasti požiarnej ochrany alebo na základe toho, že fyzická osoba pôsobila v Hasičskom a záchrannom zbore.
Návrh zákona tiež navrhuje upraviť niektoré ustanovenia, ktorých zmeny vyplynuli z aplikácie zákona o ochrane pred požiarmi v praxi, ako aj spresniť znenie niektorých splnomocňovacích ustanovení na vydanie vykonávacích predpisov.
Novela bola prerokovaná v určených výboroch, z ktorých vzišli štyri pripomienky, ktoré tak ako to navrhuje gestorský výbor odporúčam schváliť.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, na záver si dovoľujem požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh aj stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.
V. Matejička, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predkladám vám v druhom čítaní spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 878.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1233 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v bodoch 1 až 4 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 38 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 235 na svojej 56. schôdzi.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte k tomuto bodu rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za spravodajskú správu. Otváram rozpravu, písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadneho pána poslanca, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi v tejto časti aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pánovi spravodajcovi ďakujem.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 892. Spoločná správa výborov má č. 892a.
Pán podpredseda vlády, máte opäť slovo, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, podnetom na novelizáciu zákona o ochrane svedka bola skutočnosť, že niektoré jeho ustanovenia sa po takmer desaťročnej účinnosti zákona ukázali ako prekonané.
Predložený návrh spresňuje podmienky začatia a vykonávania programu ochrany, opätovného predkladania návrhov komisií na zaradenie do tohto programu alebo na vykonávanie neodkladných opatrení, ako aj dôvody zániku tohto programu. Zmenou ustanovení o odstúpení od ochrannej dohody dochádza k sprehľadneniu procesu ukončenia vykonávania programu ochrany. Odstúpiť od ochrannej dohody môže chránený svedok alebo o odstúpení od nej môže z taxatívne uvedených dôvodov rozhodnúť komisia.
Predložený návrh rozširuje možnosť odstúpenia od ochrannej dohody rozhodnutím komisie z dôvodu, ak svedok úmyselne zamlčal skutočnosti, ktoré mali podstatný význam pre jeho zaradenie do programu ochrany svedka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predložená novela má predovšetkým zefektívniť proces ochrany svedka, preto si vás dovoľujem požiadať o jej schválenie. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády aj pán minister a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu a bude informovať Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.
M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Bod 1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1234 zo dňa 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Bod 2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Po tretie. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Bod 4. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rady Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prvom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 236 na svojej 56. schôdzi.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadnu ústnu prihlášku, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi a ďakujem aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 858. Spoločná správa výborov má č. 858a.
Tento návrh odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Štefan Harabin. Má slovo.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení Trestný zákon ministerstvo spravodlivosti predložilo do legislatívneho procesu ako iniciatívny materiál.
Účelom je upraviť problematiku extrémizmu, ktorá bola pripravená už v rámci návrhu veľkej novelizácie Trestného zákona k rokovaniu, ktoré prerušila vláda 9. apríla 2008 práve v súvislosti s prebiehajúcim konaním na Ústavnom súde o existencii a neexistencii a ústavnosti Špeciálneho súdu.
Naliehavosť potreby zmeny dotknutých ustanovení vyplýva z gradácie násilných aktov spojených aj s trestnou činnosťou, ku ktorým dochádza v súčasnosti vo zvýšenej miere a za okolností, ktoré v predchádzajúcich obdobiach nenastali alebo nastali len v menšej intenzite.
Ide najmä o výtržnícke správanie sa skupín divákov na športových podujatiach, ktoré je spojené s prejavovaním názorov, respektíve s propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, taktiež o podnecovaní k násiliu alebo nenávisti z dôvodov rasy, farby pleti alebo národa, verejné ospravedlňovanie genocídy, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov, respektíve ich verejné popieranie alebo vážne zľahčovanie bez ohľadu na to, či ide o holokaust, alebo akékoľvek iné obdobné činy. Pokiaľ mohli byť aj doposiaľ niektoré z týchto konaní považované za trestné činy, postih sa sprísňuje.
Konkrétne návrh zmeny a doplnenia Trestného zákona zahŕňa definíciu extrémistickej skupiny, extrémistického materiálu, osobitného extrémistického motívu, definíciu trestných činov extrémizmu ich výpočtom a súvislosťou s extrémistickým motívom, úpravy v skutkových podstatách trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a výtržníctva a v dotknutých skutkových podstatách XII. hlavy osobitnej časti v § 421 a § 424 a prijatie nových skutkových podstát v tejto hlave v § 422 až § 422c a § 424a.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Spoločná správa výborov Národnej rady k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 858a) obsahuje pozmeňujúce návrhy.
Osvojujem si pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Ide o pozmeňujúce návrhy v bodoch 1 a 4 a 6 až 8 spoločnej správy výborov. Pozmeňujúci návrh pod bodom 5 odporúčam zhodne s gestorským výborom neschváliť, nakoľko koliduje s pozmeňujúcim návrhom v bode 4, ktorý bol schválený ústavnoprávnym výborom.
Vo vzťahu k popieračom holokaustu ešte jedna myšlienka. Je to mimoriadne dôležité, že sprísňujeme postih a tiež aj rozširujeme postih práve v súvislosti s tým, že moji dvaja predchodcovia rozvíjali diskusiu v tom smere, aby sa vypustila trestná zodpovednosť popieračov holokaustu. A keď berieme do úvahy medzinárodnopolitickú situáciu v súvislosti s antisemitizmom, tak táto naša legislatívna reakcia je mimoriadne dôležitá a je aj signálom smerom do zahraničia. Ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby zároveň odôvodnil stanovisko a návrhy gestorského výboru. Máte slovo, pán predseda.
M. Mamojka, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prezentoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. februára 2009 č. 1235 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a to uznesením č. 599 z 31. marca 2009. Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 234 z 2. apríla 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, a to uznesením č. 187 zo 7. apríla 2009.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynulo osem pozmeňujúcich návrhov. Predpokladám, že všetci ich máte pred sebou, takže je ich pomerne dosť. Sú pomerne detailnej, vecnej i formálnoprávnej povahy, takže vzhľadom na to, že ich máte, nebudem ich tu podrobne prezentovať s tým, že gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne.
Po a spoločne o bodoch 1, 2, 3, 7, 8 s návrhom gestorského výboru schváliť. Po b spoločne o bodoch 4 a 6 s návrhom gestorského výboru schváliť. Osobitne o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon podľa ustanovení § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. apríla 2009, a to č. 617. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa ustanovenia § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Otváram rozpravu. Za kluby sa do rozpravy písomne neprihlásil nikto. Písomne sa ale do rozpravy prihlásil pán poslanec Rydlo, takže má teraz slovo. Pýtam sa ešte, prosím? Po jeho vystúpení dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
J. Rydlo, poslanec: Ctený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister a podpredseda vlády, ctený pán navrhovateľ, respektíve spravodajca, prepáčte, slávna snemovňa, od chvíle, čo 4. februára Národná rada Slovenskej republiky rozhodla vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., čiže Trestný zákon v znení neskorších predpisov posunúť do druhého čítania, hlasovalo vtedy 137 prítomných poslancov, 79 z nich bolo za, väčšina koalície, 57 sa zdržalo, prevažne opozícia, a len 1 poslanec bol proti - Peter Miššík z SDKÚ. Jediný opozičný poslanec, ktorý hlasoval za prerokovanie novely v druhom čítaní bol József Berényi z SMK, som dostal nespočetné množstvo nelichotivých hlasov našich spoluobčanov, a nielen svojich voličov. Považujem za otázku svedomia tlmočiť tomuto zákonodarnému zboru tieto kritické hlasy, ktoré vyjadrujú ako určité obavy vzdelaného občana, tak potvrdzujú určitý odstup medzi administráciou a administrovanými.
Táto novela považuje za trestný čin § 422 prechovávanie akéhokoľvek materiálu, ktorý bude označený za extrémistický, ale kto ho za taký označí a na základe čoho, to už nie je presne definované. Čo to môže byť. Môžu to byť veci, ktoré človek zdedil, darovali mu, podhodili mu. Takto môžu byť označené diela klasikov ako Marcus Tullius Cicero, Marcus Aurelius, Victor Hugo, Fjodor Michajlovič Dostojevský, Božena Němcová, Šándor Petöfi, Ján či Pablo Neruda, Martin Rázus či Andrej Žarnov, alebo náš súčasník Štefan Moravčík. Aj Ľudovít Štúr, lebo bol proti uhorskej vláde a orientoval sa na Rusko. A čo Ind Salman Rushdie? Jeho "Satanské verše" sú extrémistický materiál? Hudba, cédečko v cudzej reči, ktorej občan ani nemusí rozumieť, sú extrémistický materiál? Tiež to môžu byť skladby autorov populárnej hudby. Za extrémistickú skupinu môže takto byť označená napríklad skupina Beatles preto, lebo John Lennon svojho času vyhlásil, že je populárnejší ako Ježiš Kristus, alebo preto, lebo Beatles skomponovali pieseň Back in the U. S. S. R., podobne skupina Rolling Stones, Led Zeppelin a iní. Ale aj skladatelia klasickej hudby, napríklad Giuseppe Verdi či Richard Wagner môžu byť vyhlásení za extrémistov. A čo ak sa niekto zaujíma o určité historické obdobie, pripravuje sa na nejaké štúdium a tak ďalej.
Novela sa vzťahuje na prechovávanie dokumentov v akejkoľvek forme (tlačovej, elektronickej, zvukovej, obrazovej), pričom tieto dokumenty môžu byť aj dodatočne označené za extrémistické. Ak si na Slovensko niekto prinesie knihu o revízii Trianonu, ktorá je v Maďarsku legálna, na Slovensku bude považovaná za extrémistickú? Extrémistom sa môže stať a byť súdený človek, ktorý má knihu, časopisy, cédečko, ktoré budú označené za extrémistické, ale inak je to človek bezúhonný, ktorý nešíri nenávisť a nemá ani úmysel šíriť takéto médiá? Takto sa vládnuca moc veľmi jednoduchým spôsobom môže zbavovať politických oponentov! To tu už bolo takmer polstoročia, hlas v šedivej, potom v červenej réžii. Ďakujem, nie.
Slávna snemovňa, novela je tendenčná - ak expressis verbis potiera propagáciu čiernej či šedivej totality, vonkoncom sa nezmieňuje o potieraní propagácie červenej totality.
Už na prvý pohľad je zrejmé, že vláda touto novelou robí nadprácu tak z hľadiska vnútroštátneho, ako aj medzinárodného práva, pričom obe tieto oblasti práva nie sú v nej dostatočne rozlíšené. Pod rúškom boja proti extrémizmu zavádza a vymedzuje názorový delikt tak široko, že to zaváňa, prepáčte, novou totalitou.
Novela predpokladá v malej Slovenskej republike masový výskyt takých javov ako xenofóbia, nenávisť, rasizmus a podobne, ktoré javy sú typické pre vyspelejšie národy a veľké štáty priťahujúce imigrantov alebo sú známe ideológiami, ktoré sú v základe takýchto javov. Z novších i starších slovenských dejín vieme, že tieto javy u nás mali a majú prevažne exogénny pôvod. Tiež nie je dnes žiaden problém taký rasovo motivovaný incident vyvolať či zinscenovať umelo. A na druhej strane výskyt podobných javov ide ruka v ruke s krízou autority, neporiadkom, anarchiou, nedôveryhodnosťou či poddimenzovanosťou polície a tak ďalej.
Ide ďalej o javy, ktoré sú už v podstate pokryté jestvujúcim právnym poriadkom nášho štátu, len ho treba dodržiavať a uplatňovať na celom území Slovenskej republiky. Napríklad všetky prejavy hrubej neslušnosti či výtržnosti uvedené v § 364 ods. 1 písm. a) až e) sú už uvedené v doterajšom Trestnom zákonníku či v iných našich zákonoch. Mám na mysli inkorporované dohovory Rady Európy, ktorá sa v návrhu zákona, na rozdiel od Európskej únie, nespomína: Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu č. 552/1992 Zb., Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch č. 295/1993 Z. z., Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania č. 26/1995 Z. z., Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín č. 160/1998 Z. z. A Európska komisia na boj proti rasizmu a intolerancii vyhodnocuje pravidelne národné i medzinárodné opatrenia v tejto oblasti. Adresovala či už ona, alebo Výbor ministrov Rady Európy nejaké odporúčania či uznesenia Slovenskej republike v tomto zmysle? V dôvodovej správe nie je o tom reč.
Ak novela Trestného zákona neprehlbuje rozdelenie spoločnosti, komu je určená? Bude sa vzťahovať aj na protištátne aktivity niektorých politikov Strany maďarskej koalície a ich predchodcov? Umožní postihnúť slovenských členov Fóra poslancov takzvanej karpatskej kotliny? Možno o tom pochybovať, keďže sa proti nim nič nepodniklo ani podľa doterajšieho Trestného zákonníka. Pritom informácie o tom, koľkokrát prekročili hranicu, kde boli, čoho sa zúčastnili, čo povedali nechýbajú.
Bude sa vzťahovať aj na slovenský národ očierňujúce výroky - Slováci sú rasisti, antisemiti, fašisti a podobne - niektorých slovenských intelektuálov? Sú tiež takéto výroky v súlade s inak vynikajúcimi slovensko-izraelskými vzťahmi?
Ak by tento vládny návrh bol myslený ako nasledovaniahodný príklad pre okolité štáty, najmä Maďarsko, je to iluzórne, ba nebezpečne iluzórne: represívne zložky by museli bojovať na dvoch frontoch, zatiaľ čo radikálne hnutia v okolitých štátoch budú prekvitať.
Slávna snemovňa, Peter Minár vo svojom článku Extrémizmus považuje novelu Trestného zákona za kontroverznú, pretože pod zámienkou "boja proti extrémizmu" ešte viac obmedzuje slobodu občanov.
Okrem iného sa snaží zavádzať nové definície, ktoré majú uľahčiť trestanie extrémizmu, či navrhuje sprísnenie trestov pre popieračov šoa.
Dovoľte mi tuná krátku odbočku. Podľa slovenského biblistu svetovej povesti Jozefa Heribana, ktorého sme včera pochovali v Šelpiciach, vo vzťahu k vyvražďovaniu Židov je primeranejšie používať hebrejský termín šoa, pretože sémanticky lepšie vyjadruje skutkovú podstatu. Novohebrejské slovo šoa (zničenie, záhuba) je špeciálny, nezameniteľný a nespochybniteľný výraz znamenajúci zničenie, holokaust Židov vo zvláštnych vyhladzovacích táboroch prostredníctvom plynu a spaľovacích pecí počas nacistického režimu nemeckej Tretej ríše. Od roku 1951 si Štát Izrael pripamätúva 27. nisan ako Yôm ha-šô´ah ako Deň šoa, smútočný deň obetí nacistického kynoženia Židov. Inštitút Yad wa-Šem, založený v roku 1953 v Jeruzaleme, sa venuje výskumu a dokumentácii šoa. V širšom medzinárodnom meradle výraz šoa použil prakticky ako prvý až Claude Lanzmann, a to vo svojom monumentálnom a jedinečnom filmovom dokumente z roku 1985 Shoah o nacistickom vyvražďovaní Židov. Možno vyjadriť želanie, aby sa aj v slovenčine zaužíval jednoznačný termín šoa namiesto zaužívaného, avšak sémanticky nie celkom presného anglicizmu holocaust.
Anglicizmus holocaust sa síce zaužíval ako termín na vyjadrenie určujúce vykynoženie Židov vo vyhladzovacích táboroch počas nacistického režimu Tretej nemeckej ríše, podstatné meno holokaust však pochádza z gréčtiny. Je zloženinou slova holos, značiace úplne alebo celkom, a slova kaustos, značiace spálený, úplne zhorený, vzťahujúce sa na posvätnú obetu. Znamená starozákonnú obetu, ktorá na oltári "vznáša sa v ohni" a je spopolnená do tla. Takto sa označovalo obetovanie zvierat alebo jedla, patriace vo svojej celosti Bohu, ktorému sa týmto najvýraznejším spôsobom prejavovala poklona, oddanosť, vyjadrenie, závislosť. Zákon, čo určoval pravidlá holokaustov a obrady, čo sa na ne vzťahovali, podrobne určuje prvá kapitola tretej knihy Mojžišovej Leviticus. Úplné spálenie obeti, celopal, Všemohúci prijímal so zaľúbením, čo dokazuje viackrát opakovaný výraz vzťahujúci sa na jednotlivé holokausty považované za "zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána" (Leviticus 1, 9, 13, 17).
No ale najvážnejší zásah do slobody občanov však predstavuje absurdne koncipovaný trestný čin prechovávania extrémistických materiálov, ktorý možno zneužiť doslova proti komukoľvek. Celkovo je tento návrh zákona koncipovaný tak nešikovne, že sa nepozdáva nielen pravici, ale ani ľavici, obávajú sa ho totiž aj živly živiace sa lovom údajných extrémistov.
Novela definuje, že pod extrémistickou skupinou sa rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu. Trestný čin extrémizmu je definovaný tak, že sú vymenované jednotlivé už existujúce trestné činy a tie sú označené za trestné činy extrémizmu, napríklad popieranie šoa, podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných ľudských práv a slobôd. Samotný pojem extrémizmus však nikde nie je definovaný.
Pod extrémistickým materiálom zase treba chápať napríklad písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhodnotenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, či programov, alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd. Trestné pritom je už čo i len prechovávanie týchto takzvaných extrémistických materiálov. Trestá sa odňatím slobody až na dva roky. Avšak extrémistickým materiálom je len taký materiál, ktorý sa "vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie".
Týmto sa snažil zákonodarca odfiltrovať prípady napríklad vojenských historikov a zberateľov od skutočných extrémistov. Avšak je to opäť podľa mňa určitý diletantizmus.
Slávna snemovňa, predstavte si následnú situáciu: objednáte si cez internet knihu zo zahraničia, ktorá je svojím obsahom kontroverzná, napríklad z oblasti historického revizionizmu. Ako máte vedieť, či bola "vytvorená s účelom podnecovať nenávisť", keď nemáte ani potuchy o okolnostiach jej výroby a kupujete ju ako koncový zákazník? Tým skôr, že "vytvorená s účelom šíriť nenávisť" nie je objektívna skutočnosť, ale vec interpretácie súdu a vzhľadom na úroveň súdnictva na Slovensku sa môže líšiť od miesta k miestu a od sudcu k sudcovi.
Každopádne nepomôže vám, že ku kúpe knihy vás doviedol len úprimný záujem a v žiadnom prípade ňou nemáte za cieľ šíriť nenávisť, pretože na to, aby sa materiál stal extrémistickým, stačí, aby bol len za týmto účelom vyrobený a nie za takýmto účelom ho používate vy. Z Trestného zákona teda explicitne vyplýva, že odsúdený na väzenie môže byť aj človek, ktorý nešíri nenávisť, nemal za cieľ ju šíriť, a to dokonca, aj ak tieto skutočnosti dokáže.
Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza, že prechovávanie extrémistického materiálu je úmyselný trestný čin, ktorý v rámci subjektívnej stránky vyžaduje "minimálne uzrozumenie s tým, že páchateľ vyrába, rozširuje alebo prechováva materiály, ktoré sú extrémistickými materiálmi v zmysle legálnej definície podľa citovaného ustanovenia". Zákon však neobsahuje žiadne korešpondujúce ustanovenia. Súd sa síce pri výklade zákona môže inšpirovať dôvodovou správou a často tak robí, samotný zákon však neobsahuje takúto brzdu, a teda aj za neúmyselné držanie extrémistického materiálu môže človek ísť do väzenia.
Toto ustanovenie je teda zneužiteľné proti komukoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek. Nie je problém hocikomu spraviť domovú prehliadku, nastrčiť mu počas nej nejaký leták, odznak alebo brožúru, a následne ho zavrieť za prechovávanie. Podobné kľučky sa používajú napríklad pri díleroch drog, ktorí sú takí šikovní, že im nevedia nič dokázať. Tu by ale išlo o likvidáciu politických oponentov, čím by sa režim stal totalitným.
V každom prípade je choré, že vôbec môžete byť poslaný do väzenia, aj keď ste nikomu nespôsobili žiadnu škodu: len za to, že máte doma nejaké dokumenty, vlajky či oblečenie, odznaky a podobne. Potom sa rovno môže postaviť mimo zákona aj prechovávanie kuchynských nožov, keďže tie môžu spôsobiť a spôsobujú oveľa viac zranení a úmrtí než sto portrétov diktátorov, ktorých krásne znázornil vo svojom nezabudnuteľnom filme Charles Chaplin.
Pán minister, chcete sprísniť trest, ktorý by vôbec nemal existovať?
Návrh ministerstva spravodlivosti taktiež navrhuje sprísniť a rozšíriť trest pre páchateľov, ktorí popierajú šoa. Dôvodom je, že nie je možné hanobiť pamiatku zosnulých v koncentračných táboroch. Ale čo napríklad niektorí proizraelskí blogeri, ktorí hanobili pamiatku zosnulých z masakry v palestínskej Qane? Ich choré a odporné výplody vtedy zverejnil aj denník SME. Má život Araba menšiu cenu ako život Žida? Okrem toho je rozdiel niečo hanobiť a popierať existenciu niečoho.
Niekto môže ľutovať všetkých Židov, ktorých nacisti zabili, ale čo ak na základe vlastného výskumu dospeje úprimne, hoci aj trebárs nesprávne k záveru, že v Majdanku Židov systematicky nezabíjali?
Kde je hranica medzi popieraním a diskusiou? Prax zo zahraničia nám ukazuje, že sa medzi týmito pojmami vôbec nerozlišuje, keďže každé "popretie" šoa sa porovnáva s propagáciou nacizmu. V tejto súvislosti je zaujímavé, že takzvaný "otec revizionizmu" Paul Rassinier bol sám väzňom koncentračného tábora a bol bojovníkom francúzskeho protinacistického odboja.
Iste, diskutovanie o týchto záležitostiach môže byť pre niekoho traumatické, rovnako ako keď niekto spochybňuje existenciu Ježiša Krista, čo môže pohoršovať tradičného kresťana alebo zosmiešňovanie proroka Mohameda uráža mohamedánov. To však nie je dôvod, aby sa o tom v demokratickej spoločnosti nediskutovalo a tobôž nie možno z tohto dôvodu posielať ľudí do väzenia a robiť záznamy v trestnom registri! Ak niekto demagogicky zneužíva šoa na šírenie svojej propagandy, treba tu kontrovať konkrétnymi argumentmi, a nie v zákone definovať, navyše absolútne nedostačujúcim spôsobom, ktoré teórie sú prípustné a ktoré nie a navyše postihovať aj tých, ktorí v rámci seriózneho výskumu prídu ku (pre niekoho) kontroverzným názorom.
V dôvodovej správe k zákonu zákonodarca spomína a snaží sa argumentovať budúcim záväzkom Slovenskej republiky "postihovať verejné ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie nielen šoa, ale aj všetkých genocíd, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov ustanovených Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu a Chartou medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného s Londýnskou dohodou 8. augusta 1845 a nielen 1845, ako je v papieroch napísané. V budúcnosti teda môžeme očakávať zavedenie ďalších skutkových podstát, zakazujúcich popieranie ďalších vojnových zločinov, genocíd a zločinov proti ľudskosti. Ak by takýto vývoj pokračoval, vzhľadom na charakter ľudských dejín hrozí, že čoskoro už historici nebudú mať o čom diskutovať.
Práve tu by sa mali masmédiá, strážne psy slobody a demokracie, ozvať a vyvinúť na našu vládu, na našu opozíciu, na našu koalíciu aj na parlament silný náklad. Zatiaľ sú však akosi ticho.
Slávna snemovňa, záverom jedna zásadná reflexia. Budú historické tézy určené zákonom?
Takto napísal 7. júla 2007 jeden zo svojich redakčných článkov vari najprestížnejší časopis katolíckeho sveta La Civilta Cattolica, ktorý ešte roku 1850 založili v Neapole talianski jezuiti.
Píšu v ňom o návrhu nemeckej ministerky spravodlivosti Brigity Zypriesovej, členky sociálnodemokratickej strany, aby sa vo všetkých štátoch Európskej únie uplatňovala taká legislatíva proti popieraniu šoa, aká platí v Nemecku. Pochopiteľne tento návrh vyvolal dlhé diskusie. Tento návrh, ako si pán minister bude určite pamätať, bol predstavený na stretnutí ministrov spravodlivosti v Drážďanoch 14. až 16. januára 2007 a okrem iných taliansky minister spravodlivosti Clemente Mastella ho privítal. Zároveň oznámil, že na nasledujúcom zasadnutí talianskej vlády 29. januára na Deň pamäti predloží návrh zákona proti popieraniu šoa. Podľa Mastellu hlavným cieľom takéhoto opatrenia je potlačiť každý "výbuch antisemitizmu" a toto opatrenie má predovšetkým "zásadný význam pre všetky menšiny. Ak niekto popiera, že tie fakty sa stali, znamená to, že to, čo bolo zdokumentované, by nebola pravda. Je to teda priestupok proti pamäti a dejinám."
Smernica Rady ministrov spravodlivosti Európskej únie z 19. apríla 2006 stanovuje, že tí, čo "verejne nabádajú k násiliu a k rasovej nenávisti" alebo "verejne obhajujú, popierajú alebo vulgárne banalizujú genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny" budú potrestaní jedným až tromi rokmi odňatia slobody. Text sa teda neodvoláva na žiadny konkrétny prípad a členským štátom necháva istý priestor na voľné zváženie, ako ho aplikovať.
Iniciatívu talianskej vlády síce niektorí tamojší intelektuáli a predstavitelia židovských obcí prijali pozitívne, iní ju však tvrdo kritizovali. 23. januára nie tohto roku sa vo viacerých denníkoch objavil "Manifest proti popieraniu slobody v historickom výskume", ktorý vypracovali Marcello Flores, Simon Levis Sullam a Enzo Traverso a podpísalo ho viac ako 200 historikov a novinárov rôzneho ideologického zamerania. Autori manifestu vyjadrili znepokojenie nad faktom, že taký vážny a znepokojujúci problém, ako je stupňujúce sa šírenie antisemitizmu a historických pseudoprávd popierania šoa alebo znižovanie jeho významu medzi mládežou sa bude riešiť cez súdnu prax a pod hrozbou odsúdenia a odňatia slobody. Manifest uvádza, že celkom nedávno začali popieranie šoa príliš propagovať médiá, čo spôsobilo, že isté skupiny začali tento trend imitovať. "Ide o nevyhnutný kultúrny zápas, výchovnú prax a morálne napätie potrebné na to, aby spoločenské svedomie a etická uvedomelosť obsiahli historickú pravdu o šoa. Podľa nás je nanajvýš nebezpečné toto všetko nahrádzať riešením založeným na hrozbe zákona," píšu. Autori tohto manifestu uvádzajú niekoľko dôvodov, prečo by sa to nemalo stať.
Predovšetkým by to poskytlo popieračom šoa príležitosť, aby sa pasovali za obhajcov slobody vyjadrovania - jedným zo základných práv modernej demokracie a jedným z najvýznamnejších výdobytkov na politicko-kultúrnom poli. Okrem toho by sa stanovila "štátna pravda o faktoch dejinnej minulosti", čo by mohlo odňať legitimitu práve tým pravdám, ktoré chceme ochraňovať alebo podporovať. Podľa nás totiž historická pravda "pod záštitou" alebo takpovediac "legálna" či "oficiálna" historická pravda je akási pseudopravda v tom zmysle, že sa neopiera o autoritu výskumu a o svoju schopnosť pravdivo osvetliť aj nedávnu minulosť, ale o autoritatívnu a nivelizujúcu silu zákona. Skutočný historický výskum však potrebuje predovšetkým slobodu vyjadrovania a prísnu metodiku, ktorá sa nebojí konfrontácie. Spomenutý manifest sa dotýka aj myšlienok, o ktorých sa v historických kruhoch hojne diskutuje: ide o "jedinečnosť šoa". Podľa nej je šoa zvláštna, jedinečná udalosť, ktorú nemožno konfrontovať so žiadnou inou dejinnou udalosťou, a tým pádom sa dostáva "mimo histórie alebo na vrchol pomyselnej klasifikácie absolútneho zla v súčasnom svete".
Podľa niektorých historikov je síce takéto stanovisko pochopiteľné a sčasti s ním možno aj súhlasiť, no nestačí na to, aby zabránilo potrebe zákona, ktorý má aj odňatím slobody trestať popieranie šoa a iných veľkých genocíd, ktoré sa udiali v minulom storočí. K tejto téme treba uviesť, že francúzske Národné zhromaždenie prednedávnom schválilo zákon o trestaní popierania arménskej genocídy. Vyslúžil si kritiku niektorých intelektuálov, ktorí neveria v účinnosť podobných opatrení, a takisto vyvolal živý protest tureckej vlády. Podľa "nového filozofa" Bernarda-Henriho Lévyho takýto typ legislatívy neobmedzuje historický výskum, ale nečestnú prácu popieračov šoa: "Práve oni prostredníctvom falzifikácie a absurdít zastierajú stopy a komplikujú veci." Tento francúzsky intelektuál tvrdí, že často používaným strašiakom na boj proti takémuto typu zásahu je znásobenie podobnej legislatívy, čiže zákonov, ktoré stanovujú štátnu pravdu. Tí, ktorí sú proti takýmto opatreniam, hovoria: Kam by sme to došli? Keď už teda zavádzame také zákony, prečo zároveň neschváliť aj zákon o kolonializme, o Vendée, o Svätobartolomejskej noci, o Mohamedových karikatúrach, o hrešení? Píše v Corriere della Sera z 19. januára 2007. Pokračujem: Nesmerujeme náhodou k politickej korektnosti, ktorá zakazuje vyjadrovanie názorov, ktoré nie sú v súlade s normou? Nejdeme v ústrety desiatkam či stovkám zákonov o pamäti, ktoré budú mať jediný dopad - a to ten, že priestor diskurzu a myslenia sa posunie do súdnej oblasti?
Lévy píše, že takéto otázky sú na prvý pohľad rozumné, ale v skutočnosti zachádzajú za hranice problému, a to z dvoch dôvodov. Predovšetkým by nešlo o zákony o pamäti, ktoré sú niekedy diskutabilné a nie vždy účinné, ak majú vytvoriť isté zmýšľanie alebo zdieľanú historickú kultúru. Po druhé, takýto typ opatrenia by sa výlučne týkal iba genocíd, a genocída sa udiala "trikrát, štyrikrát, maximálne päťkrát, ak pripočítame Rwandu, Kambodžu a Darfúr". Toto stanovisko síce spomína veľmi dôležité problémy, ale zdá sa byť trocha generické. Kto totiž rozhoduje o tom, že masaker alebo etnické čistky boli, či neboli genocídou? Má v tejto oblasti rozhodnúť národný parlament sám za seba, alebo sa má pridŕžať deklarácií a rozsudkov, ktoré vydávajú medzinárodné organizácie? Ďalej si môžeme položiť otázku, či okrem Dohovoru o predchádzaní a potláčaní genocíd z roku 1948 existuje dostatočne špecifická norma, ktorá by bola aj odolná proti politickej inštrumentalizácii takejto citlivej problematiky. Je lepšie vydávať zákony ohľadom jednotlivých aktov genocídy podľa francúzskeho modelu, alebo vydávať všeobecné zákony, aby sa predchádzalo takémuto typu zločinu, a bol odsúdený a potrestaný? Spomenuté problémy sú veľmi závažné a riešenie nie je na dosah ruky.
Vráťme sa však k historickej debate, ktorú vyvolala iniciatíva talianskeho ministra spravodlivosti Clementa Mastellu. Ktosi v nej zdôraznil, že opatrenie tohto rázu by sa nemalo obmedzovať iba na trestanie popierania šoa ako deklarovanej a militantnej formy antisemitizmu, a teda zastaviť sa iba pri právno-formálnom akte. Okrem toho by sa zákon mal presne zmieňovať o zodpovednosti najprv monarchisticko-fašistického štátu a potom aj Talianskej sociálnej republiky, takzvanej Republiky zo Saló, ktorú nesú za prenasledovanie a vyhladzovanie talianskych Židov: "V tomto prípade aj právna norma prispeje k tomu, aby si táto krajina viac uvedomila vlastnú historickú zodpovednosť. Tá sa príliš často zahaľovala do závoja mlčania," napísal Mantelli v denníku La Stampa 26. januára 2007. Podľa iných pozorovateľov by sa takéto opatrenie okrem toho aj vhodne začlenilo do nového kurzu komunitárnej politiky Európskej únie. Prednedávnom sa Únia otvorila smerom na východ, teda k nám, a prijala nové členské štáty, kde má antisemitizmus dávne korene a v ktorých na rozdiel od západoeurópskych krajín neprebehla dostatočne pozorná historická reflexia týchto tém. V diskusii zaznelo, že by bolo vhodné, aby všetky európske štáty mali legislatívu, ktorá by čelila nebezpečenstvu popierania holokaustu alebo znižovania jeho významu. Týmto spôsobom by sa bojovalo proti antisemitizmu a bol by to významný krok k európskej identite, založenej na zdieľaných hodnotách. Jej neprítomnosť sa doteraz opodstatnene kritizuje. O to viac, že aj na medzinárodnej úrovni dosiahlo popieranie šoa hodnotu politickej propagandy, a to tak, že sa stal akousi pravdou alebo štátnou doktrínou. Európa je miestom, kde došlo ku šoa. Ak nevyšle silný a jasný signál ohľadom tejto veci, štáty, ktoré popierajú šoa, si to môžu vysvetliť ako znak slabosti a rozkolu. To nepriamo vyvolá agresívny postoj k Židom a k Izraelskému štátu zvlášť, ktorý by podľa týchto štátov mal zmiznúť z mapy sveta.
V Európe stanovuje trestnosť popierania holokaustu mnoho legislatívnych aktov. Zákon Gayssot z 13. júla 1999 vo Francúzsku trestá odňatím slobody až jeden rok (alebo pokutou 45 000 eur )osoby, ktoré písomne alebo ústne na verejných miestach popreli existenciu jedného zo zločinov proti ľudskosti, ako ich definuje štatút Medzinárodného vojenského súdneho dvora v Norimbergu. Týchto zločinov sa môže dopustiť buď organizácia, ktorá bola vyhlásená za zločinnú na základe článku 9 toho istého štatútu, alebo osoba, ktorú francúzsky alebo medzinárodný súd uznal za vinnú z týchto zločinov. Francúzske Národné zhromaždenie 12. októbra 2006 rozšírilo aplikáciu trestných úprav na tých, ktorí popierajú existenciu arménskej genocídy. V španielskom právnom systéme je popieranie genocídy trestné podľa čl. 607, posledná odrážka Trestného zákonníka. Jedným až dvoma rokmi odňatia slobody trestá tých, čo šíria myšlienky alebo doktríny popierajúce alebo ospravedlňujúce zločiny genocídy, alebo sa snažia rehabilitovať režimy či inštitúcie, ktoré uplatňovali praktiky genocídy.
Zvláštny význam na tomto poli má legislatíva, ktorú prijalo Rakúsko a Nemecko. Týka sa špecificky šoa a prísne odsudzuje tých, ktorí sa pokúšajú negovať historickú pravdu. Táto legislatíva zodpovedá predovšetkým tomu, že oba národy pocítili potrebu očistiť si pamäť a odpútať sa od nedávnej minulosti, keďže v oboch nemecky hovoriacich národoch sa zrodil a rozvíjal národný socializmus. Oba boli hlavnými protagonistami, aj keď nie jedinými, v udalostiach, ktoré boli označené dychtením po moci a absolútnym zlom.
Do rakúskeho právneho poriadku sa zákon o popieraní a znižovaní významu národnosocialistických genocíd dostal 26. januára 1992. Na základe tejto úpravy hrozí trest odňatia slobody vo výške päť až desať rokov tomu, kto popiera, silne minimalizuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť genocídu Židov a iné zločiny národného socializmu. Ak ide o prípady s priťažujúcimi okolnosťami, trest môže byť až dvadsať rokov. Ako je známe, tento zákon bol uplatnený v prípade historika Davida Irvinga, ktorý v tejto krajine pred šestnástimi rokmi šíril popieračské tézy ohľadom šoa. V súčasnosti si Irving trest už odpykal (v skutočnosti mu časť trestu odpustili, keďže bol odsúdený na tri roky odňatia slobody); zdá sa, že aj poopravil niektoré zo svojich radikálnych stanovísk, ktoré obhajoval v minulosti. Pre mnohých antisemitov sa však stal ikonou a mučeníkom slobody názoru a myslenia. Čo sa týka nemeckého právneho poriadku, popieranie genocíd trestá paragraf 130.3 tamojšieho Trestného zákonníka. Trestom do výšky piatich rokov odňatia slobody alebo vysokou pokutou trestá tých, ktorí na verejnosti alebo na schôdzi schvaľujú, popierajú a minimalizujú fakty, ku ktorým došlo počas obdobia národného socializmu a ktoré spadajú do skutkovej povahy genocídy, ako to stanovuje medzinárodné právo.