A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová.
Ešte niekto má záujem? Ak nie, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Máte slovo, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som nadviazala na vystúpenie úvodné, teda na otázky, keďže boli v úvodnom vystúpení pani poslankyne uvádzané a ktoré nie sú predmetom právnej regulácie tohto legislatívneho návrhu, aby som aj ja sa vyjadrila k otázkam, ktoré nie sú predmetom tejto právnej regulácie, ale boli uvedené v úvodnom vystúpení.
Pani predkladateľka sa viac zamerala na vôbec iný legislatívny návrh, to je vládny návrh, ktorý predložil pán minister Harabin, a kritizovala právnu situáciu, ktorá má nastať po vládnom návrhu, ktorý bude predložený, a uviedla len toľko k predloženému legislatívnemu návrhu, že vlastne otvára uzavretý kruh justície.
Ak dovolíte, ja s týmto jej názorom vonkoncom, ale vonkoncom nemôžem súhlasiť. A to z toho dôvodu, že nie je pravda, vyberiem si len disciplinárne konanie, že toto by bolo uzavreté v dusnom kruhu súdnictva. Hneď zdôvodním prečo.
Nuž, pani predkladateľka, vy ste si nepovšimli platnú právnu úpravu, že do disciplinárneho senátu môžeme nielen sudcov navrhovať, ale aj právnikov z iných oblastí ako z justície? Platná právna úprava jasne uvádza, že disciplinárne senáty netvoria súdnictvo ako také, teda nie je v dusnom okruhu súdnictva, ale členov disciplinárneho senátu volí parlament. To je jasný dôkaz, že to nie je v dusnom okruhu. Ďalej, že tie disciplinárne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, prepáčte, je 11.00 hodín. Chcem sa spýtať, máte vystúpenie nadlho?
K. Tóthová, poslankyňa: Trošku dlhšie, ale uzavriem len túto myšlienku, čo budú dve vety.
Že disciplinárne senáty môžu byť členovia nesudcovia. Veď vy ste, pani poslankyňa, členkou ústavnoprávneho výboru, kde sme prerokovávali návrhy, a aj členovia ústavnoprávneho výboru mohli dať návrhy z nesudcov. Teda vôbec nechápem, ako je možné tvrdiť, a nesúhlasím s tým, že ide tu o uzavretý systém.
Sľúbila som, že uzavriem myšlienku, budem pokračovať po hlasovaní. Zatiaľ ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej bude nasledovať hlasovanie. Čiže vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta. Ešte predtým, ako pristúpime k otvoreniu druhého rokovacieho dňa prerušenej 36. schôdze, vás chcem predovšetkým tých, ktorí ste včera neboli večer v rokovacej sále, požiadať, aby sme venovali spomienku nášmu priateľovi, kolegovi, podpredsedovi Národnej rady Vilovi Veteškovi minútou ticha.
(Minúta ticha.)
Ďakujem.
(Prerušenie rokovania 35. schôdze NR SR o 11.02 hodine.)
(Po prerušení rokovania 35. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 36. schôdze NR SR.)
(Po skončení rokovania 36. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 35. schôdze NR SR o 11.12 hodine.)
P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch 35. schôdze. Poprosím vás o pozornosť.
V prvom čítaní teraz pán poslanec Kvorka bude uvádzať hlasovanie o návrhu pani poslankyne Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je to tlač 1046.
(Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1046.)
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, preto vás prosím, dajte hlasovať o postúpení a prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 62 za, 18 proti, 64 sa zdržalo.
Nebudeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o tomto návrhu.
Pán poslanec Goga uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Jaroslava Ivanča a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, je to tlač 1048.
Máte slovo, pán spravodajca.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Ivanča a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, tlač 1048.)
P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiadny pozmeňujúci návrh, a preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 145 prítomných, 63 za, 30 proti, 52 sa zdržalo.
Konštatujem, že ani o tomto návrhu nebudeme rokovať v druhom čítaní.
Odhlasovali sme prerokované dva body programu 35. schôdze. Vyhlasujem krátku prestávku, trojminútovú, a po nej budeme pokračovať v programe 35. schôdze.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1049).
Poprosím teraz pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby dokončila svoje vystúpenie ako spravodajkyňa k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som pokračovala v mojom vystúpení a síce som namietala, že by bola skutočnosť taká, akú pani poslankyňa tu prezentovala pri svojom úvodnom vystúpení, že justícia je takmer hermeticky uzavretá v rámci justície, a poukázala som na to, že to nie je pravda. Pretože povedala, že disciplinárne senáty, vyberanie za sudcov aj riadiace orgány sú výlučne v rámci sudcov kreované a tvorené. Ja si myslím, že je len vecou parlamentu a členov parlamentu, aby navrhovali viacej za sudcov disciplinárneho senátu aj nesudcov. Veď nielen zákon, ale aj pravidlá voľby, ktoré vypracoval parlament, jasne uvádzajú, že ako kandidát môže byť navrhnutý nielen sudca, ale aj nesudca s právnickým vzdelaním.
Pani poslankyňa, ja vám veľmi jednoznačne kladiem otázku, na ktorú, prosím, odpovedzte mi, či ste si nevšimli, že to je už dnes platný právny stav. Lebo váš záver, že justícia je hermeticky uzavretá a že chcete vniesť prvok, aby neboli tam v disciplinárnych senátoch aj iní než nesudcovia, svedčí o tom, že vy si neuvedomujete súčasný platný právny stav. A ja vás ubezpečujem, že ten právny stav je taký a je len na nás poslancoch, aby sme súčasnú platnú právnu úpravu využili a viacej navrhovali právnikov s príslušnými vekovými podmienkami a ďalšími, ktorí budú súčasťou disciplinárnych senátov. Čiže dnešné právo nám plne umožňuje, aby tam neboli len sudcovia, ale boli tam aj výlučne nesudcovia. Taký je právny stav. Čiže dnes disciplinárny senát za súčasného platného právneho stavu sa môže skladať výlučne z nesudcov. A to znamená, že je výslovne otvorený systém.
Ďalej, riadiaci orgán, nesúhlasím, že sa dusí výslovne v sudcovskom zložení. Súdna rada predsa je tak kreovaná, že parlament môže voliť troch. A môžu to byť nesudcovia. Vláda môže navrhnúť troch a môžu to byť nesudcovia. Prezident môže menovať troch a môžu to byť nesudcovia. Nuž nechápem, kde z tohto môže vyplývať záver, že je hermeticky uzavreté na sudcov.
Pani poslankyňa, veľmi nerada, ale musím jednoznačne konštatovať, že to, čo ste uviedli, nie je pravda. To nie je pravda. Čiže už dnes systém otvára možnosť, aby do týchto orgánov sa dostali nesudcovia. Ak je z 19 členov, pardon, z 18 členov 9 členov možná alternatíva podľa platného právneho stavu, že 9 členov Súdnej rady môžu byť nesudcovia, vôbec nesúhlasím s tým, že je to hermeticky uzavreté. Záleží, ako to naplníme. Čiže nehovorte, že tu vytvárame stav, že sa presúva kompetencia na Súdnu radu, ktorá je hermeticky, teda bude riadiť hermeticky uzavretá, kreovaná sudcami. Nie je to pravda.
A pokiaľ poznám správu Európskej únie, hodnotiacu správu justície, pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, práve tam sa poukazovalo na široké oprávnenia ministerstva spravodlivosti a ministra spravodlivosti na kreáciu a že má veľký vplyv na súdnictvo a v tejto správe sa požadovalo, aby na Slovensku nastala náprava. Dneska sa predkladá legislatívny návrh, ktorý vláda predložila, ktorým sa vyhovuje tejto požiadavke, a vy to kritizujete ako monokraciu súdnictva. No vôbec s vami nesúhlasím.
Taktiež nesúhlasím s tým, čo bolo pri predchádzajúcom legislatívnom návrhu pani poslankyne Žitňanskej uvedené, že vôbec sme neprijali návrhy opozície. Ako členka ústavnoprávneho výboru môžem jednoznačne potvrdiť, že práve návrhy pani poslankyne Žitňanskej v ústavnoprávnom výbore žnú neraz plnú podporu. Snáď nemôžete povedať, pani poslankyňa, že vaše niekedy až dlhé návrhy, ktoré predkladáte v ústavnoprávnom výbore ako opozičná poslankyňa, že nie sú prijaté. Tak prečo tu zazneli v predchádzajúcom návrhu od pána poslanca, ktorý vystúpil, myslím, Ivanča, ktorý vystúpil v rozprave, že nie sú návrhy opozície prijímané? Sú, ak sú kvalitné, dobre zdôvodnené a tie v ústavnoprávnom výbore, pani poslankyňa Žitňanská, také návrhy... (Reakcia z pléna.) No tak nehovorte, že sú vždycky odmietané. To nie je pravda. To vy ste povedali, že sú jednoznačne odmietané. A ja to práve na predkladateľke, pri ktorej ste to uviedli, a mohla by som to aj na iných návrhoch, ale na predkladateľke, pri ktorej ste to uviedli, dokumentujem, že veľký počet, takmer 90 %, sú kvalitné návrhy a sú prijímané v ústavnoprávnom výbore. A pani poslankyňa to môže jedine potvrdiť. No, bolo to k inému zákonu, ale bolo to povedané všeobecne. A teraz je znovu váš legislatívny návrh, znovu je to pri vašom návrhu uvádzané, a preto uvádzam príklad vašich návrhov v ústavnoprávnom výbore a je to prijímané všeobecne a veľký počet.
Ďalej by som teda chcela povedať, že vaša veta, som si ju poznačila, že "sudcov trestajú len sudcovia", nie je pravda, pretože je tam široko otvorená možnosť pre prvok mimo súdnictva. A keď ste spomenuli, že aké je to negatívne, že dnes sa trestajú sudcovia a že je to zásah do súdnej moci, tak kladiem jednoznačnú otázku: Je pozastavenie výkonu sudcu v súvislosti s dopravnou nehodou pod vplyvom alkoholu a vážneho ublíženia na zdraví, to je zásah do nezávislosti rozhodovania súdnictva? Takéto trestanie? Alebo disciplinárny zásah proti sudcovi, ktorý rok a pol po vynesení rozhodnutia neurobil písomnú formu rozhodnutia, hoci zákon jasne hovorí, že takúto povinnosť má - písomne vyhotoviť rozhodnutie do 30 dní. Je to jeho zákonná povinnosť. Nemáte pocit, že sudcovia musia svoje zákonné povinnosti taktiež dodržiavať? A že takéto disciplinárne stíhanie nie je zásahom do nezávislosti súdnictva? Sudca je nezávislý pri rozhodovaní, pri subsumovaní prípadu, ale nie je nezávislý pri plnení svojich zákonných povinností. A na to práve upriamujú pozornosť občania, že tuto vznikajú prípady, kedy si sudcovia neplnia svoje zákonné povinnosti. A ja dávam občanom plne za pravdu, že aj sudcovia si musia plniť svoje zákonné povinnosti. A to nie je zásah do nezávislosti súdnictva. Takže nesúhlasím ani s týmto vaším stanoviskom, ktoré ste pri predkladaní zákona uviedli.
Ďalej mám otázku: Ako si predstavujete výberové konanie verejne otvoriť? Predsa na miesto sudcu sa môžu prihlásiť len čakatelia. A myslíte, že by mali sa prihlasovať aj sudcovia z iných súdov? (Reakcia z pléna.) A ako tam má byť verejnosť? (Reakcia z pléna.) No veď prihlasovať príde verejnosť, keď sa bude súdny čakateľ prihlasovať? (Reakcia z pléna.) No veď výberové, vždycky sa vyberá. Vždy sa vyberá z čakateľov. Každý, kto sa hlási na funkciu sudcu, musí splniť zákonné predpoklady. A keď nemyslíte, že by sa mohli sudcovia z iných súdov prihlasovať, tak sa môžu prihlasovať len čakatelia, pretože to je jedna z podmienok, aby mal čakateľskú skúšku.
Keď hovoríte, že to nie je pravda, vyargumentujte si to, pretože vo vašom vystúpení ste to nevyargumentovali a ste povedali, že výberové konanie sa uskutočňuje len v rámci súdneho systému. No áno, čakatelia sú už pripravovaní v rámci súdneho systému. Chcete dať návrh, aby mohol sa každý právnik za sudcu, to navrhujete, aby sa mohol každý právnik na sudcu prihlásiť? No to je výborné! Totiž mal by každý, kto sa prihlasuje, prejsť určitým výcvikom. Prejsť určitým výcvikom. Advokátom sa môže stať len ten, kto prejde advokátskou skúškou, exekútorom sa môže stať len ten, kto prejde exekútorskou skúškou. A sudca je, myslím, ešte špecifický, musí byť viac pripravený, teda musí prejsť skúškou čakateľskou. Bez skúšky? Právnika, ktorý neprešiel, nebol pripravený na tak dôležitú úlohu, aby do konca života mohol vykonávať túto funkciu, ten má prejsť bez skúšky? Keď advokát musí mať skúšku, exekútor musí mať skúšku, ja si myslím, že aj adept, ktorý sa prihlasuje, že chce sa stať sudcom, musí predtým urobiť nejakú skúšku. Aj u lekárov je to tak. Primárom, zodpovedným odborníkom a tak ďalej, musia prejsť rôznymi atestačnými skúškami. Je to logické aj u sudcov. Čakateľ musí skúšobne urobiť pár súdnych pojednávaní, lebo nestačí byť dobrým právnikom, treba vedieť aj posúdiť a viesť konanie a aj to sa treba naučiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej - pán poslanec Miššík, pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Miššík, máte slovo.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani kolegyňa, vážená pani profesorka, vážená pani podpredsedníčka ústavnoprávneho výboru, pozorne som vás počúval... (Reakcia z pléna). To som povedal ako prvé, ako prvé, ako prvé. To, čo chcem povedať, sú dva body k vášmu vystúpeniu.
Ten prvý je ten, že verte tomu, že pozná pani poslankyňa Žitňanská veľmi dobre platné právne predpisy v tejto krajine, poznám ich dokonca aj ja a práve z tohto dôvodu sme aj navrhovali nesudcov na disciplinárne súdy, ktorých budeme o chvíľočku voliť. Je tam sedem návrhov, z ktorých som jeden ja predkladal a predkladám ho na známeho a dobrého advokáta Jána Havláta. Takže my si svoje povinnosti plníme. Za HZDS váš predseda navrhuje dokonca, zdá sa mi, že až troch ľudí. Takže my to všetko poznáme.
Ale druhá poznámka je dôležitejšia. A to je poznámka ohľadom kontroly pri výberových konaniach akéhokoľvek charakteru a špeciálne v justícii. Myslené tým je len to, aby bola verejnosť prítomná, keď niekto tieto skúšky robí, pani profesorka. O toto ide. Aby nemohli nastať veci, že dopredu je niekto určený, že ty to budeš a je to vybavené, a nikto ani len nevie, že či ten zo seba dostal dve vety, keď ho niekto vyberá. O tomto to je. Preto chceme, aby bola všade verejná kontrola. A myslím si, že to je dobré riešenie, a verím tomu, že aj vy ho podporíte.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Slafkovský, nech sa páči.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som pôvodne nechcel reagovať, ale keď ste, pani kolegyňa, hovorili o tom, že ako sú prijímané opozičné návrhy, tak svojím spôsobom ste mali tak pravdu tak troška právnicky, že stopercentne nie sú zamietnuté všetky. Ale prijaté boli možno štyri za celého dva a pol roka. Tak mi pritom napadlo, čo som počul v jednom filme, kde otec hovoril svojej dcére, keď sa rozhodovala, či má byť právničkou, alebo nie, hovoril, že "moja milá, pamätaj si, pokiaľ bude v pekle jedno voľné miesto, žiadny právnik sa do neba nedostane".
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja chcem poďakovať pánu poslancovi Slafkovskému za - podľa mňa - milý vtip, lebo aj zo seba si musíme vedieť spraviť humor, zo seba právnikov. (Reakcia z pléna.) Áno, zo seba právnikov. Ja to beriem, rokovania ráno od deviatej večer do siedmej sú ťažká psychická záťaž, keď sa ozaj chce človek sústrediť a trošku oživenia vždycky je dobré, to je po prvé.
Pánu poslancovi Miššíkovi. Vy ste hovorili, že kontroly pri výberovom konaní do disciplinárnych senátov. Do disciplinárnych senátov, uviedli ste disciplinárne senáty, že ste navrhli pána poslanca Havláta. Ako si predstavujete verejnú kontrolu znásobiť v parlamente, kde proste volíme do disciplinárnych senátov? Je tu prítomnosť voľná, na balkóne môžu byť. Ak budeme o chvíľu voliť a omladina, ktorá tam sedí - áno, zakývali mi, kývam im ja -, ostanú tu, robia verejnú kontrolu. Je hlasovanie tajné. Áno. Ako spravia kontrolu tajného hlasovania? (Reakcia z pléna.) Aj na justičných čakateľov. No zrejme sa prihlásia a robia písomné testy. Robia písomné testy a písomný test je dôkazom, do ktorého sa môžete ísť pozrieť ako poslanec. Tam sú materiály, to nielenže príde a tie body, bodujú sa, to robí komisia. Takže ja neviem, či postavíme otvorené dvere a dáme testy na stôl k vrátnici a budú môcť ísť si pozrieť. (Reakcia z pléna.) Alebo na nástenku, keď hovoríte. Čiže tam... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej sa o slovo prihlásila v rámci rozpravy predkladateľka zákona pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči, máte slovo.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, som veľmi rada, že k tomuto bodu je rozprava, pretože myslím si, že justícia si zaslúži, aby sme sa o nej rozprávali. Budem reagovať bod po bode na to, čo ste hovorili, pani poslankyňa. Možnože je to aj mojou chybou, že som nie dostatočne vysvetlila každý bod môjho návrhu, preto tak urobím teraz. Ale pôjdem bod po bode.
Najskôr k niektorým slovám, ktoré ste použili vy, ale ja som ich nepoužila. Ale myslím si, že ste ich použili dobre. Ja som nepoužila slovo "dusno" v justícii. Vy ste to slovo použili a ja si myslím, že áno, v justícii je dnes dusno, pani poslankyňa. (Reakcia z pléna.) Poznám, poznám dnešný právny stav a poznám aj to, čo sa navrhuje vo vládnom návrhu zákona a práve to, čo sa navrhuje vo vládnom návrhu zákona, ma oprávňuje k tomu, aby som povedala, že kruh, uzatvorený kruh justície sa uzatvára.
Ja som nepoužívala slová sudcovia a nesudcovia, ale naschvál hovorím o justičnom systéme, do ktorého zahŕňam aj advokátov, prokurátorov a iných právnikov. Preto, keď v týchto grémiách sú len ľudia s takto široko poňatého v mojom ponímaní justičného systému, čiže len právnici, ktorí sa v rámci tohto justičného systému pohybujú, tvrdím dnes po skúsenosti, ktorú máme so Súdnou radou a disciplinárnymi senátmi, že ten kruh sa stále viac a viac uzatvára.
A čo chcem povedať ďalej, po vládnom návrhu novely ten kruh sa uzatvorí úplne, pretože všetky kompetencie budú na Súdnej rade, ktorá je kreovaná tak, ako ste povedali. Ale zároveň treba povedať, že polovica - a súčasťou tej polovice členov Súdnej rady je predseda Najvyššieho súdu - sú sudcovia zo zákona. Tí musia byť, pretože to je osem členov, ktorí sú volení sudcami, a jeden predseda Najvyššieho súdu. Polovica Súdnej rady sú sudcovia, čo znamená pri väčšinovom rozhodovaní Súdnej rady to, s čím nesúhlasia sudcovia v Súdnej rade, cez Súdnu radu neprejde. Čiže ovládajú Súdnu radu sudcovia, pani poslankyňa, a za tým si stojím.
To, čo ja navrhujem, to, čo ja navrhujem do disciplinárnych senátov a myslím si, že by to bolo dobré aj do Súdnej rady, ale to chce novelu ústavy, preto som to zatiaľ nenavrhla, je, aby tam boli nielen nesudcovia, ale aj neprávnici. Pretože si myslím, pretože si myslím, že sú otázky a najmä morálno-etického charakteru, ktoré vedia posúdiť aj neprávnici. Som presvedčená, že to nemusia právnici, naopak, si myslím, že morálno-etické otázky môžu dokonca lepšie posúdiť ľudia, ktorí s právom nikdy nemali nič do činenia.
K samotnému návrhu mojej novely zákona. Áno, navrhujem, aby na každé sudcovské miesto muselo byť vypísané výberové konanie tak, ako to bolo za predchádzajúceho obdobia, pretože dnes sa zmenil právny stav za tejto vlády tak, že pokiaľ sa uchádza o miesto justičný čakateľ, nemusí byť vypísané výberové konanie. Áno, myslím si, že na každé sudcovské miesto by malo byť vypísané výberové konanie, do ktorého sa môže prihlásiť každý právnik, ktorý spĺňa zákonom stanovené náležitosti. A zákon predsa vyžaduje, aby sa mohol uchádzať len taký právnik, ktorý má niektorú z predpísaných skúšok. To znamená: buď justičnú, alebo advokátsku. To znamená, nie je pravda, že navrhujem, aby sa mohol bez skúšky právnik uchádzať do výberového konania. Každý, ktorý spĺňa zákonom stanovené kritériá. Ja si totiž nemyslím, že je výhrou pre súdnictvo, pokiaľ sa budú na miesta sudcov dostávať len justiční čakatelia, ktorí sú vychovaní v systéme. Pretože áno, ja rozumiem tomu argumentu, že sudca musí vedieť aj rozhodovať, čiže nielen poznať právo, čiže musí poznať aj techniku rozhodovania, ale sú iné možnosti, ako to zabezpečiť. To nemusí byť len justičný čakateľ. Môže každý novoprijatý sudca, ktorý prichádza nie z miesta justičného čakateľa, prejsť polročnou praxou alebo prejsť konkrétnym cyklom v justičnej akadémii. Sú to veci, ktoré sú riešiteľné.
Čo ja v dnešnom systéme považujem za nebezpečné, keď dnešní sudcovia v systéme, ktorý funguje tak, ako funguje, si budú vychovávať svojich nástupcov a nikto iný tam nebudem môcť vstúpiť. To považujem za nebezpečné. Pretože potom v tomto nie celkom dobrom stave justície si vychovávame justičných čakateľov na svoj obraz a naozaj ten kruh sa absolútne uzatvára. Myslím si, že pre systém je dobré, keď doň vstupujú aj ľudia zvonku, so skúsenosťou zvonku, nielen so skúsenosťou, keď zo školy prišiel na súd a nič iné nepoznal. Je to moje hlboké presvedčenie. Pričom nepodceňujem, pritom naozaj nepodceňujem to, že súdiť treba vedieť, že to nie je len o ovládaní práva.
Výberové konanie a justičné skúšky navrhujem, aby boli verejné. Áno, aby tam mohla prísť verejnosť, aby keď tých ľudí skúšajú, aby tam mohli prísť ľudia a pozrieť sa, čo sa pýtajú budúcich sudcov ich kolegovia. Ako odpovedajú budúci sudcovia na otázky, ktoré im kladú ich kolegovia. A keď hovoríte o tých testoch. Napríklad navrhujem, nech sa testy losujú. Nech zabránime tomu a tým podozreniam, že možno niektorí z uchádzačov testy poznali vopred. A to sa človek dozvie. Viete, ešte máme kolegov, ktorí z justície napríklad odišli, pretože už sa na to nemôžu pozerať.
Preto si myslím, že verejné justičné skúšky a verejné výberové konania by v tomto smere boli krokom vpred, aby sa naozaj zabránilo rodinkárstvu pri prijímaní na súdy, či už na miesta justičných čakateľov, alebo na miesta sudcov. Čiže o tom je to, čo navrhujem, a to otvorenie justície občianskej kontrole.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej - páni poslankyňa Tóthová. Ešte niekto má záujem? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Veľmi krátku faktickú poznámku. Je pekný nosný slogan "otvorenie justície občianskej kontrole". To je veľmi pekný slogan, ale ak chcete skutočne niečo zlepšiť, tak nie každého, aby sa prihlásil do výberu sudcu, ale nech sa každý môže prihlásiť do výberu čakateľov. Áno, prečo nie?! S tým by som súhlasila. Nech sa idú prihlásiť za čakateľov, ktokoľvek, ale už tam nech je tá voľnosť. Ale už potom tí čakatelia musia byť vychovávaní, pretože nemôžeme právnika - exekučná skúška alebo notárska, alebo advokátska? Ja napríklad ako docent a profesor môžem ísť za advokáta bez skúšky. A to by znamenalo, a to môžu všetci učitelia Právnickej fakulty - a tých je na Slovensku veľký počet, docentov a profesorov. A tým pádom by som mohla ísť súdiť? Vážení, možno legislatívu viem robiť, možno prednášať svoj odbor, ktorým sa zaoberám 40 rokov, viem, ale súdiť by mi to mohlo robiť problém. Pretože napríklad nie som vycvičená v procese, nie som vycvičená na niektoré postupy, ktoré majú byť. Takže nesúhlasím.
Nesúhlasím, myslím, že čakatelia musia existovať ako lievik, ktorý chrlí potenciálnych sudcov, nie každý čakateľ uspeje, ale ak chcete otvorenosť, príďte s legislatívnym návrhom - otvorenosť do skupiny čakateľov, a nechcite, aby akýkoľvek právnik, akýkoľvek, sa mohol prihlásiť. Lebo vy ste povedali... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Žitňanská - reakcia na faktickú poznámku.
L. Žitňanská, poslankyňa: Áno, ja som povedala nie akýkoľvek právnik, ale právnik, ktorý spĺňa zákonné predpoklady, to znamená, má príslušnú skúšku. Ja ju nemám, pani profesorka, preto aj keď som zapísaný advokát, nemohla by som byť sudca, pretože nie advokácia je aprobácia na to byť sudcom, ale mať príslušnú skúšku. To je dnešný právny stav. Myslím, že tuto nie sme vôbec v žiadnej polemike.
Ale ja vám dám inú protiotázku. Prečo by naozaj dobrý odborník, známy odborník, možno profesor práva, nemohol ísť ako skúsený 50-ročný človek, povedzme ísť sa uchádzať o miesto sudcu na Najvyššom súde do správneho senátu? Prečo nechceme mať najkvalifikovanejších z právnikov na Najvyššom súde? Veď toto je cesta. Čo z nich chcete spraviť najskôr čakateľov? Však to je absurdné!
Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Prepáčte. Vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať k nej stanovisko? Nech sa páči. Nechcete zaujať stanovisko? Pani spravodajkyňa takisto nie, pochopila som. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1050. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1062.
Slovo má pán poslanec Vladimír Palko, ktorý tento návrh ústavného zákona uvedie. Nech sa páči, pán poslanec.
V. Palko, poslanec: Vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím o chvíľku pozornosti aj vážených kolegov z SDKÚ.
Panie poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s vývojom Európskej únie sa stále častejšie poukazuje na tzv. demokratický deficit, čiže na nedostatok demokracie v Európskej únii. Tento nedostatok demokracie sa prejavuje tak, že právne záväzne dokumenty, ktoré sa prijímajú na úrovni Európskej únie, sú schvaľované spôsobom málo prehľadným a v podstate skrytým pred zrakmi občanov členských štátov Európskej únie. Parlamenty členských štátov, ktoré sú pod lepšou kontrolou občanov ako inštitúcie EÚ, platí to aj o našom slovenskom parlamente, sa stávajú viac-menej prevodovými zariadeniami automaticky a priamo prenášajúcimi právne normy EÚ do zákonodarstva členských štátov. Ešte raz zdôrazňujem, platí to aj pre slovenský parlament. Koľkokrát sme hlasovali o zákonoch a ani sme si neuvedomovali, že iba automaticky prevádzame už právne záväzné zákonodarstvo EÚ do slovenského právneho systému.
Čo je príčina tohto stavu? Jednou z príčin tohto stavu je aj neúmerne a zbytočne veľké množstvo kompetencií, ktoré boli prenesené alebo sa v súčasnosti prenášajú napríklad v procese schvaľovania Lisabonskej zmluvy z členských štátov na úroveň Európskej únie. Tento prenos kompetencií sa vykonáva poväčšine bez priameho súhlasu občanov. Situáciu ešte viac zhoršuje zvláštna prax upúšťania od schvaľovania zmien zmlúv o Európskej únii referendom. Po skúsenostiach s referendami vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005, v ktorých občania odmietli Ústavnú zmluvu Európskej únie, tieto krajiny upustili od referenda o Lisabonskej zmluve. Pritom Lisabonská zmluva je obsahovo de facto totožná s odmietnutou Ústavnou zmluvou.
Tento nedostatok demokracie sa prehlbuje i tiež veľmi zvláštnou a neblahou praxou opakovania referenda o tej istej zmluve v prípade, že na prvýkrát občania niektorého štátu zmluvu odmietnu. To sa v minulosti stalo v Írsku, ktorého občania odmietli v referende tzv. Zmluvu z Nice. Referendum po obrovskom tlaku na Írsko, tlaku z celej Európskej únie, sa opakovalo a na druhýkrát bola zmluva schválená.
Ďalším prípadom je referendum o Lisabonskej zmluve konané v Írsku v roku 2008. Po odmietnutí zmluvy írskymi občanmi opätovne dochádza k tlaku na Írsko a Írov, aby sa referendum opakovalo. Z toho vyplýva oprávnene veľmi silný dojem, že občania v Európskej únii o ničom nerozhodujú, že musia hlasovať dovtedy, kým nepovedia áno. Ak hrozí, že by nepovedali, tak potom radšej nech nerozhodujú vôbec.
Takisto proces schvaľovania Lisabonskej zmluvy v Slovenskej republike prešiel bez akejkoľvek hlbšej spoločenskej diskusie. Pritom sa jedná o prenos veľkého množstva kompetencií zo Slovenskej republiky na Európsku úniu a výrazne sa oslabuje právo veta členských štátov, a teda aj právo veta Slovenska. Rozsiahly prenos kompetencií na Európsku úniu vyvoláva vážne otázky, či nedochádza k zániku štátnosti členských krajín a k vytvoreniu superštátu, ktorým je Európska únia, a či sa to všetko nedeje bez vedomia občanov členských krajín. Túto otázku riešia ústavné súdy členských krajín. Mnoho ústavných právnikov a mnoho politikov EÚ sa prikláňa k názoru, že sa nachádzame práve v prechodnom období od štátnosti členských krajín k štátnosti európskej. V mnohých krajinách EÚ táto otázka vedie k nedôvere k inštitúciám EÚ a k vzniku hnutí proti nedemokratickej mašinérii Európskej únie.
V Slovenskej republike je zatiaľ takýto proces iba v začiatkoch, ale je vhodné reagovať v predstihu. Správnou reakciou je vtiahnutie občanov Slovenskej republiky do schvaľovacieho procesu ďalších zásadných zmien v Európskej únii, najmä do procesu schvaľovania zmien základných zmlúv o Európskej únii. V takejto situácii je namieste požiadavka, aby o každom ďalšom prenesení kompetencií zo Slovenskej republiky na Európsku úniu, o každom prenesení kompetencií formou zmien základných zmlúv o Európskej únii, aby rozhodovali priamo občana v referende.
A preto navrhujeme zmenu Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej sa každý prenos kompetencií zo Slovenskej republiky na Európsku úniu, každý prenos, ktorý sa deje formou zmien základných zmlúv o Európskej únii, aby bol schválený ústavným zákonom potvrdeným v referende.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu a ďakujem vám za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Keďže máme presne 12.00 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Potom podľa schváleného programu a dohody budeme pokračovať bodmi, ktoré má pán minister Lajčák, ktoré sa týkajú zahraničnej politiky, a potom bodmi pána ministra Vážneho.
(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Príjemné popoludnie, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste tí, ktorí sa chcete zúčastniť rokovania k nasledujúcemu bodu programu, zaujali miesto v poslaneckých laviciach.
Takže v popoludňajšom čítaní by sme mali pokračovať rokovaním o
Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008 (tlač 977)
a ďalší bod programu, ako máte uvedený, je
Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009 (tlač 978).
Vzhľadom na to, že ide o oba body, ktoré súvisia, na návrh spravodajcov by som si dovolil odporučiť, aby pán minister v jednom úvodnom slove uviedol obidva materiály, potom by zaujali stanovisko k jednému aj druhému spravodajcovi s tým, že otvoril by som rozpravu spoločnú k obom bodom programu. Pokiaľ je všeobecný súhlas, veľmi pekne ďakujem. Registrujem ho, takže v tomto zmysle by sme pristúpili k rokovaniu.
Teraz poprosím pána ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka, aby uviedol obidva materiály, teda Správu o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008 a Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009. Pán minister, máte slovo.
M. Lajčák, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predstupujem pred vás, aby som uviedol dva základné dokumenty, ktoré ministerstvo zahraničných vecí spracúva každoročne so zámerom vyhodnotiť zahraničnopolitické pôsobenie Slovenskej republiky v minulom roku, ako aj naplánovať nové ciele a aktivity na ďalšie jednoročné obdobie.
Na príprave oboch materiálov sa podieľali i ostatné rezorty a obsahujú tak aj ich zásadné stanoviská. Vláda Slovenskej republiky obidva materiály prerokovala a schválila 4. marca tohto roku. Ako iste viete, materiály boli prerokované aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ako aj vo výbore pre zahraničnú politiku. Obsah materiálov je štruktúrovaný podľa priorít definovaných v stratégii ministerstva zahraničných vecí, ktorá sa volá Úspešné Slovensko v bezpečnom svete.
V hodnotení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2008 konštatujeme, že jasnými postojmi, hodnotovo kompatibilnými s európskymi i euroatlantickými, Slovensko dokáže v medzinárodnom prostredí presadzovať svoje záujmy aj iniciatívne nastoľovať vlastné témy.
V roku 2008 sa nám darilo zahraničnopolitické ciele našej krajiny uspokojivo napĺňať. Naše aktivity v oblasti európskych záležitostí, transatlantickej spolupráce, v oblasti bezpečnosti, ale i v otázkach ľudských práv, hospodárskej spolupráce i rozvojovej pomoci posilnili postavenie Slovenska.
Práca rezortu zahraničia napomohla úspešnému zavŕšeniu zapojenia Slovenska do všetkých integračných štruktúr Európskej únie. Dnes sme plnoprávni i plnohodnotní členovia schengenského priestoru i eurozóny.
Som taktiež presvedčený, že sa podarilo zlepšiť aj konzulárne služby pre slovenských občanov v zahraničí.
Čo nás čaká práve v prebiehajúcom roku. Sme svedkami kombinácie viacerých kritických faktorov a negatívnych procesov na globálnej medzinárodnej scéne. Slovensko nie je od nich uchránené. To naznačuje, že tento rok bude z hľadiska zahraničnej politiky Slovenskej republiky veľmi dynamický a presadzovanie našich záujmov vo svete bude ešte náročnejšie. V prvom rade sa budeme vyrovnávať s dopadmi svetovej finančnej a hospodárskej krízy a minimalizovať tieto dopady na našich občanov. K tomu môže výrazne prispieť aktívna, cielená a predvídavá zahraničná politika, najmä prostredníctvom koordinácie opatrení v rámci Európskej únie a eurozóny, ale aj v rámci posilňovania ekonomickej dimenzie našej diplomacie. Pritom nám vôbec nejde o prenos kompetencií medzi jednotlivými rezortmi vlády, ale o výrazné zlepšenie ich súčinnosti a dosahovanie vyššieho synergického efektu pri presadzovaní záujmov štátu.
I v tomto roku sa zameriame na rozvoj dobrých susedských vzťahov v spolupráci v rámci vyšehradskej skupiny a celkové posilňovanie stability stredoeurópskeho priestoru. Aj pri tom však musíme brať do úvahy dopady svetovej ekonomickej krízy na náš región a pripraviť sa aj na možný nárast nestability či eventuálny nárast extrémizmu spojeného s ťaživou sociálnou situáciou v našom okolí.
Napriek zložitostiam terajšieho medzinárodného vývoja Slovensko nemá dôvod zásadne meniť svoje zahraničnopolitické priority. Sme úspešná a moderná krajina, ktorá bude sebavedomo rozvíjať priateľskú, partnerskú spoluprácu v našom regióne i mimo neho.
Chceme rozvinúť intenzívny spojenecký dialóg s novou vládou Spojených štátov amerických a podporíme snahy o posilnenie transatlantickej väzby a spolupráce Spojených štátov amerických s Európskou úniou.
Vo vzťahu k Ruskej federácii budeme vychádzať zo skutočností, že Ruská federácia je strategickým partnerom Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie, pričom v bilaterálnom dialógu položíme dôraz na otázky ekonomickej spolupráce a rozvoja.
Nechceme, prirodzene, zanedbať ani regióny nášho doterajšieho prioritného záujmu, západný Balkán a východnú Európu. Slovensko sa chce aktívne zapojiť do európskeho projektu Východného partnerstva, ktorý predstavuje ďalší nástroj na posilnenie väzieb tohto nášho susedného regiónu s Európou.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v závere môjho preslovu oceniť dobrú koordináciu zahraničnopolitických aktivít Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta republiky, vlády Slovenskej republiky a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Aj vďaka vašim medzinárodným aktivitám je Slovensko v zahraničných vzťahoch vnímané ako korektný a spoľahlivý partner s principiálnymi postojmi, ako spojenec a obhajca záujmov svojich občanov. Ďakujem za pozornosť.