M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. To bolo záverečné slovo navrhovateľa.

Pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skoro by som povedal, že tým, ktorí tu sedia, kolegom, sú tu siedmi statoční, ktorí zostali a počúvajú o tom, čo sa deje v školstve. Len, viete, musím povedať, že veľmi ma mrzí, že takýto záujem o vzdelanie v krajine existuje a že je to tak, keď sa objaví trebárs zlý výsledok v PISA, tak každý hovorí, aké je to naše školstvo biedne, ako sa zle učí. Ja si nemyslím, že sa zle učí, ale myslím si, že celá spoločnosť - a tuná ani v tomto smere ani poslanecký zbor nevynímam - v skutočnosti nemá nejaký záujem tomu nášmu vzdelávaniu pomôcť. Česť výnimkám.

A druhá moja poznámka k predkladanej novele zákona, ja sa chcem tak trošku priamo pléna opýtať. Vy si myslíte, kolegovia, že dať dostatočne dobré informácie obyvateľom, ľuďom je niečo zlé? Ja pokladám dokonca za zlé, ak tie informácie o výsledkoch kvality našich škôl štátnej školskej inšpekcie o výsledkoch testovania sa nedostávajú ľuďom a sú, naopak, skôr utajované. Veď to je proti zmyslu toho, čo sa robí. Je to preto, aby tí rodičia naozaj mali dostatok informácií a mohli si dobre vybrať školu, najlepšiu školu pre svoje dieťa. Kvôli tomu bola prijatá vyhláška, ktorú som kedysi dal o povinnej výročnej správe každej školy, kde boli údaje o tom, čo tá škola kedy dosahuje. Ja si myslím, že tieto výsledky testov a výsledky hodnotenia štátnej školskej inšpekcie, aj keď budú vyvolávať problémy, samozrejme, lebo dotknutí sa obyčajne ozvú, ale sú dôležité. A je skôr podľa mňa trápne pre spoločnosť a v tomto prípade aj pre ministerstvo školstva, že sa to musí riešiť zákonom, že to nie je celkom prirodzené.

Toľkoto som chcel povedať. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, to bolo vystúpenie spravodajcu na záver. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1028 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí tiež č. 1028.

Dávam slovo teraz poslankyni pani Zdenke Kramplovej, aby návrh zákona uviedla. Je tu priestor na vaše úvodné slovo, pani poslankyňa, nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedla návrh novely zákona potravinárskeho, teda č. 152/1995 Z. z. K novele tohto zákona nás viedli dva hlavné dôvody, a to bolo:

1. nesprávne je transponovaná smernica Európskeho spoločenstva 2000/13 z roku 2000 a

2. máme záujem, aby väzby, ktoré sa pretrhli medzi výrobcami a spotrebiteľmi, aby boli obnovené a aby spotrebiteľ mal právo vedieť, kto je výrobcom potraviny, ktorú kupuje a ktorú konzumuje.

Pokiaľ ide o transponovanie smernice, s tým nie je problém. Momentálne po schválení návrhu bude identická s danou schválenou smernicou Európskych spoločenstiev.

Pokiaľ ide o zabránenie pretrhnutiu väzieb medzi výrobcami a spotrebiteľmi, táto otázka je pomerne komplikovaná a veľmi často býva diskutovaná medzi konzumentmi aj medzi výrobcami. Avšak výrobcovia o týchto otázkach radšej nehovoria, pretože sa obávajú toho, že odberatelia, hlavne maloobchodné reťazce, im skomplikujú život v tom, aby sa dostali vôbec na trh.

Pokiaľ ide o otázku uplatnenia výrobkov na slovenskom trhu, tu vzniká jeden základný problém a to je ten, že dominantné postavenie maloobchodu si v podstate určuje podmienky. Veľakrát sme o tomto rozprávali, bolo to aj v súvislosti so zákonom č. 172/2007, následne bol novelizovaný v tomto roku. Ale to, čo je veľmi dôležité, aby v rámci trhového hospodárstva mali priestor tak výrobcovia, ako spotrebitelia aj predávajúci.

Častokrát počujem od občanov a myslím si, že aj vy, ktorí ste tu, ale aj ktorí tu nie sú, chodíte nakupovať a veľakrát sa chcete dozvedieť, čo daný výrobok obsahuje, prípadne kto ho vyrába, prípadne ďalšie údaje, ktoré je nutné, aby mal tento výrobok v súlade so zákonom č. 152. Ono v podstate ten výrobok obsahuje všetky náležitosti. Teda je tam napísané všetko, čo potrebujete. Ale potrebujete lupu a tie lupy nie sú u nás pri regáloch a nepožičiavajú ich pri pokladniach, aby ten, kto má záujem, si prečíta to, čo je na tom štítku, aby vedel si to prečítať, pretože bežne dostupným spôsobom to nie je možné. Ja osobne tiež v kabelke nosím lupu, a keď chcem vedieť, čo tam je napísané, tak si tú lupu vytiahnem a prečítam si.

Touto otázkou som sa zaoberala už v minulom roku, avšak nie je to len problém slovenských spotrebiteľov, je to problém aj spotrebiteľov v iných členských štátoch Európskej únie. A Európska únia pripravuje nariadenie, ktoré sa bude týkať jednotného označovania potravín veľkosťou písma, teraz je v tom návrhu 1,2 milimetre, pôvodne to boli 3 milimetre. Dva roky sa pripravuje táto smernica. Mala som informáciu, že bude schválená počas českého predsedníctva. Zatiaľ nebola schválená a mám informáciu, že mala by byť schválená do konca roka. To je jedna stránka veci.

Druhá stránka veci je to, že smernica Európskeho spoločenstva umožňuje - a je to rovnako aj v našom zákone a v našom právnom systéme -, aby obchodné reťazce mali možnosť, a majú ju, uplatňovať názov výrobku podľa obchodného reťazca alebo teda predajne alebo môžu mať nejakú ochrannú známku. V tom prípade nemusí byť uvedený výrobca, ale na našich výrobkoch väčšinou je ten výrobca uvedený, ale je tak malinký, že ho v podstate nenájdete alebo musíte párkrát otáčať výrobok, aby ste našli, kto ho vyrába. U nás sú ľudia zvyknutí na to, že sú spokojní s určitými výrobkami, ktoré vyrába určitý výrobca. A chcú tie výrobky nakupovať, avšak tým, že im je zabránené, aby si vedeli prečítať, že ten výrobca je ten výrobca, ktorého hľadajú, tak v tom vzniká ten zásadný problém.

Preto v našom návrhu navrhujeme, aby v prípade, že je výrobok označený ochrannou známkou alebo znakom obchodnej predajne, aby bol rovnakým písmom, veľkosťou aj typom písma označený aj výrobca. Tu ide totiž aj o to, aby intimita našich výrobcov sa nestávala každodennou skutočnosťou a aby hrdosť našich potravinárov, ktorí musia vyrábať kvalitné výrobky, pretože dodržiavajú normy Európskej únie, rovnako ako aj naše vnútroštátne normy, aby sa nemuseli skrývať len preto, lebo chcú predať svoje výrobky za minimálne ceny pod značkou buď reťazca, alebo ochrannej známky.

Naši občania si uvedomujú, že aj slovenské výrobky sú kvalitné. Môžu sa na ne spoľahnúť, sú to výrobky, ktoré sú vyrobené väčšinou zo slovenských surovín. Presadzovanie toho, že "kupujte slovenské potraviny", to je takým, by som povedala, už ošúchaným faktom. Ale keď spotrebiteľ si má možnosť pozrieť, kto vyrába daný výrobok, z návrhov, ktoré som dostala, si myslím, že je to návrh, ktorý je uplatniteľný, použiteľný a ktorým sa dáva aj pomocná ruka našim potravinárom, aby nezostávali v intimite.

Potravinársky priemysel celkovo na Slovensku sa dostáva do strašnej defenzívy. Keď by som spomenula len údaje, pokiaľ ide o Európsku úniu, kde potravinársky priemysel predstavuje 13,5 % z celkového objemu priemyslu, na Slovensku sú to len 2 %, v Európskej únii v tomto rezorte pracuje 13,6 % obyvateľov Európskej únie, na Slovensku je to len 2,6 %. Pritom potravinárstvo má dlhodobú tradíciu na Slovensku. Naši potravinári sa pred vstupom do Európskej únie museli prispôsobiť tvrdým podmienkam Európskej únie. Tí, ktorí nemali financie alebo sa neprispôsobili, dnes nie sú na trhu, zostávajú len tí najlepší. A myslím si, že tým, že budú propagovať výrobky, ktoré oni predávajú, to znamená, že bude uvedené ich meno rovnakou veľkosťou písma ako názov výrobku pod ochrannou známkou alebo pod značkou reťazca, budú mať šancu presadiť sa aj vo vzťahu k spotrebiteľovi.

A na dôvažok ešte jednu informáciu. Veľakrát počúvame na rôznych medzinárodných fórach o potravinovej bezpečnosti. Mnohí tvrdia, že je to ošúchaná téma, že je to neaktuálna téma. Ja si dovolím tvrdiť, že tejto otázke aj v súvislosti s potravinárskym priemyslom je nutné venovať viac priestoru aj vo vláde, aj v parlamente. Pretože potravinová bezpečnosť sa začne alebo začne byť aktuálna v tom období, keď bude potravín síce dostatok, ale cenovo nebudú prístupné, keď bude dostatok v určitých častiach planéty, ale v ďalších častiach ich bude nedostatok. A predpokladám, že riešenie nadbytku potravín v Európskej únii je práve možné riešiť tým, že nadbytok potravín budeme posúvať tam, kde ich je nedostatok. Verím, že otázka potravinovej bezpečnosti sa stane aktuálna aj pre nás v budúcom roku hlavne z toho dôvodu, že poľnohospodári v tomto roku nemali možnosť založiť v takom množstve úrodu, v akej boli pripravení, pretože nemali dostatok finančných prostriedkov. A potom opätovne budeme hovoriť o tom, aké je veľmi zlé, keď Slovenská republika nemá zabezpečenú potravinovú bezpečnosť pre svojich obyvateľov, ale, žiaľ, ani Európska únia v celom svojom globále nemá zabezpečenú potravinovú bezpečnosť.

Takže tento náš príspevok, ktorý dávame v novele zákona č. 152/95, je aj jedným z našich príspevkov k tomu, aby sa hovorilo o potravinárstve, aby sa hovorilo o potravinovej bezpečnosti a aby sme pomohli slovenským potravinárom presadiť sa na slovenskom trhu.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani navrhovateľka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Jánovi Čechovi, nech sa páči, je tu priestor.

J. Čech, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pani Zdenky Kramplovej a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/95 o potravinách v znení neskorších predpisov.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh v zmysle § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia tohto poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika tohto poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 27. marca 2009 č. 1028 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Zrejme je to tak zrozumiteľné, pani navrhovateľka, že niet už čo viac dodať. Takže konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy. Uzatváram všeobecnú rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, pretože je už pokročilá hodina, chcem vám zaželať pokojný víkend a prerušujem 35. schôdzu do utorka rána. Dopracovali sme sa symbolicky k bodu č. 35. Prvý týždeň v utorok ráno, tak ako to už bolo oznámené predsedom, začíname o 9.00 hod. správou guvernéra Národnej banky Slovenska a po jeho správe bude nasledovať správa Najvyššieho kontrolného úradu.

Ešte raz príjemný zvyšok dňa, príjemný víkend a dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 12.58 hodine.)