M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Viliam Jasaň ako ďalší prihlásený s faktickou poznámkou.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si z toho určite srandu robiť nebudem, ale mám takýchto pár poznámok. Rozdeľovať volebné právo na dôležitejšie a menej dôležitejšie v porovnaní s dôchodcom a niekým iným sa mi nezdá to najsprávnejšie.

Po druhé z histórie porovnávať právo ženy mať možnosť voliť a byť volený s právom dieťaťa je možno tiež také trochu zvláštnejšie. Ak chceme riešiť a ja chápem váš návrh, ako riešite demografické problémy, ktoré tu sú, ja by som skôr navrhoval inú cestu. Skúsme riešiť postavenie rodín, skúsme riešiť postavenie mladých ľudí, skúsme riešiť to, aby si mladí ľudia zakladali rodiny a aby sa plodili deti, aby sa neobávali o ich budúcnosť.

Ďalšie také, možno tri otázky. Ešte jedna, čo sa týka Rómov. No ja vôbec nemám problém s tým, že sú tu Rómovia, alebo nie sú tu Rómovia. Možno je škoda, že tu žiaden z nich nesedí ako člen slovenského parlamentu. A tie otázky by som, že kto a na základe čoho bude určovať, kedy už môže rodič hlasovať za svoje dieťa. Odkedy? Od počatia, od nejakého mesiaca alebo na základe čoho, keď doteraz nie je vyriešený ani ten sporný problém, kedy máme chápať, že dieťa už je dieťaťom alebo nie je ešte dieťaťom? To mi je také nejasné.

A ďalšia otázka. Ja som síce počul, že kolega Palko hovoril, že v matematike je všetko možné. Ako budeme alebo ako by ste teda riešili rozhodovanie rodiča alebo rodičov, ktorí majú nepárny počet detí, dva a pol hlasu, jeden a pol hlasu?

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou - pán poslanec Ján Kvorka. Nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mal som možnosť vypočuť si vystúpenie pána poslanca Minárika a v podstate by som chcel zaujať stanovisko k jeho vystúpeniu, čo sa týka tohto návrhu, ktorý predkladajú konzervatívni demokrati, kde hovoril, že nie je možné robiť zmenu volebného práva, volebného zákona. No, ja si myslím, že je možné robiť zmenu volebného práva, len je ju potrebné robiť profesionálne a kvalitne. Pretože z toho vystúpenia, ktoré som si pozorne vypočul, tak ja som nadobudol dojem, ako keby konzervatívni demokrati mali strach z Rómov, z Rómov na Slovensku, akoby Rómovia mali tu teraz ovládnuť, ja neviem, celú spoločnosť a mali by nám diktovať určité pravidlá atď. A to sa treba z pohľadu troška nad tým zamyslieť, pretože vieme, čo v dôsledku toho môže znamenať. No ale v tomto prípade ja by som nehľadal problém vo volebnom zákone. Ja si myslím, že v tomto prípade je potrebné riešiť problematiku Rómov, ktorá je tu, v tejto spoločnosti na Slovensku taká, aká je. Všetci dobre vieme, aká je. A myslím si, že tam je koreň úrazu a nehľadal by som spôsob riešenia tejto záležitosti cez volebné právo.

Ešte by som sa pozastavil troška pri zastupovaní toho volebného práva. Kolega Jasaň to tu už povedal, nechcem sa opakovať. Ale mne tiež nie je jasné v podstate, ako to bude, keď ja budem mať viacero detí a ja budem chcieť voliť stranu A, moje dieťa, ktoré má 17 a pol rokov, stranu B a tretie dieťa bude chcieť voliť stranu C a ja im idem nanútiť, že teda som ešte za nich zodpovedný, lebo nemajú 18 rokov... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Ja musím naozaj oceniť tento návrh a významný posun v myslení konzervatívnych demokratov, ktorí sa posunuli k ultraliberálnemu spektru, pretože toto sú naozaj hlboko pokrokové myšlienky a idey, keďže napríklad Spojené štáty majú volebné právo až od 21 rokov a napriek tomu, ja si myslím a verím tomu, aj budem, že všetci ľudia sú si rovní - neviem, cez toto sa neviem preklenúť - a tým pádom majú aj všetci rovnaký volebný hlas. Ak chcete toto spochybniť, tak potom musíte spochybniť v podstate európsku civilizáciu.

Ale čo mi na tom prekáža, je akýsi závan medzigeneračnej nevraživosti, ako tu už aj mnohí kolegovia namietali, voči dôchodcom. My tiež budeme o istý čas dôchodcovia a mám pocit, že tento návrh je ako keby naozaj zastavený v čase. Keby som si pomohol ešte inou asociáciou, tak by som povedal na margo istého poľského filmu, že toto tu je politická sexmisia, ktorú nemusím. Rovnako nemusím účelovo triediť spoločnosť na akési voličské kasty, kde všetkým nám je jasné, že keby tento návrh prešiel, tak by došlo k zneužívaniu rodín a samotných detí na rukojemnícku propagandu jednotlivých politických strán. Možnože ste si, konzervatívni demokrati, urobili nejaký prieskum verejnej mienky a toto je jediná cesta pre vás, ako sa dostať do budúceho parlamentu. Ale skúste možno pouvažovať o iných formách. A pokiaľ vás trápi budúcnosť, nuž, Slovenská národná strana napríklad prišla a realizuje program byty pre mladé rodiny, myslím si, že toto je schodnejšia cesta.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne. Toto určite nie je cesta do parlamentu pre KDS a určite nie priama, pretože, zdá sa, že na takúto tému ešte Slovensko nedozrelo. Ale tiež si myslíme, pán kolega Rafaj, že všetci ľudia sú si rovní. A predstavte si, ten človek, ktorý má v deň volieb 17 rokov a 364 dní, to volebné právo nemá. Sú si rovní?

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Minárik bol posledný prihlásený do rozpravy.

Chcem sa spýtať navrhovateľa alebo spravodajcu - už do rozpravy nie? Nie. Už len záverečné slovo. Takže slovo má teraz pán poslanec Palko ako zástupca navrhovateľa v záverečnom slove. Samozrejme, že som uzatvoril rozpravu. Nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už uviedol na začiatku, návrh je neobvyklý a niektorým sa to zdalo divné, lebo oni o takom niečom nikdy nepočuli a to sa im zdá byť taký nejaký silný argument proti, ale to nemusí byť až taký silný argument za to, že oni to nepočuli.

Už povedali kolegovia, kto všetko z európskych politikov to podporuje. Ak sme v takej spoločnosti, ako je Roman Herzog alebo Paul Kierghoff, alebo bývalý šéf nemeckého parlamentu Thierse, tak cítime sa byť v celkom dobrej spoločnosti a keď tam nie je pán poslanec Petrák alebo pán Rafaj, no tak už to nejakým spôsobom musíme oželieť. Čo sa dá robiť? Ale predsa len, pán poslanec Rafaj a Petrák, ani na Slovensku sme neboli my, KDS, prví, ktorí tento návrh zverejnili. Úplne prvý pred rokom s tým vyšiel Klub mnohodetných rodín, je to nezávislá NGO, nezávislá organizácia, nezisková, jej predsedom je pán Trnovec, združuje niekoľko stoviek mnohodetných rodín, každá z týchto rodín má 4 a viac detí.

Vážení páni, keď tak počujem tieto vaše úsmešky, tú vašu iróniu, vás, sociálne cítiacich ľavicových politikov, tak ja som si nie celkom istý, že pri tejto katastrofálne nízkej pôrodnosti, či toto sú práve ľudia z Klubu mnohodetných rodín, ktorým sa treba vysmievať za to, že ako prví vyšli s týmto návrhom a KDS je dnes v parlamente iba ich hovorcom. Pán poslanec Rafaj, pán poslanec Petrák, aj vy budete raz dôchodcovia o nejakých 20 rokov a potom budete brať dôchodky z 1. piliera a budete sa tešiť zo zdravotného zabezpečenia a to všetko sú veci, ktoré budú platené z odvodov detí týchto ľudí, okrem iného týchto ľudí mnohodetných rodín, z ktorých sa tak ako nonšalantne usmievate. Viete čo, poďte sem, prihláste sa do rozpravy a povedzte tu, akí sú títo ľudia z Klubu mnohodetných rodín, akí sú smiešni, akí sú dementní, aké dementné návrhy navrhujú. Nech sa páči, majte tú odvahu, páni. Ale na to vy odvahu nemáte. Viete tak niečo povedať, šplechnúť a potom sa zbadáte, čo ste to vlastne povedali.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, takisto by som neargumentoval, ako pán poslanec Petrák povedal hneď nejakými asociálmi, ktorí sa nevedia starať o svoje deti. Toto je len krátka zmena ústavy. Ak by to bolo schválené, čo teda asi nebude, ale keby to bolo schválené, no tak príde nejaká rozsiahla novela konkrétnych volebných zákonov, kde by sa potom povedalo, akým spôsobom a ktorý rodič má právo, toto právo za svoje deti vykonávať. Pochopiteľne, že tam musia byť splnené aj niektoré podmienky. Ťažko sa môže dožadovať takého práva rodič, ktorý sám proti svojim deťom nejakým spôsobom hreší, napríklad tým, že ich nevie vychovávať, to je predsa úplná samozrejmosť. Na tom sa môžeme všetci veľmi ľahko zhodnúť.

Pán poslanec Jasaň, oceňujem, že ste pristúpili trošku korektnejším spôsobom, ako niektorí vaši kolegovia, k tejto téme. Vymenovali ste niektoré otázky, o ktorých sa môžeme baviť, to už sú potom, ale odpovede na tieto vaše otázky by patrili skôr do tých konkrétnych noviel volebných zákonov. Aj keď som študoval tú výzvu poslancov Bundestagu spolkovej vláde, aby pripravili zákon, tak oni sa tiež nezaoberali detailmi. Uvedomovali si, že tie detaily tam sú, treba to riešiť konkrétne, ale to už je nie vec, tu ide o to, či sa vieme zhodnúť na tomto princípe.

Spomenuli ste, že čo keď je nepárny počet detí, v kuloároch si to môžeme povedať. Tri verzie vám hneď môžem vymenovať a naozaj nepárny počet detí pre mňa ako matematika nie je problém, zlomky táto civilizácia pozná už tisíce rokov, takže to nie je žiadny problém. Takisto to, že rodič by volil inak ako to dieťa, no v tom je ten princíp. Rodič rozhoduje za to dieťa, pokiaľ nie je dospelé a nevie samo rozhodnúť. Veď zatiaľ stav je taký, že kým nemá 18 rokov, no tak to dieťa nemôže rozhodovať nijak a je to tak správne. Ale ide o to, či by zaňho nemohol rozhodovať rodič, lebo aj to dieťa je jedinec, ktorý napriek tomu, že ešte je mu priznaná rozumová schopnosť rozhodovať, ale záujmy má, legitímne záujmy má, tak prečo by nemalo mať právo na to, aby niekto tieto záujmy zaňho aj obhajoval, aby to jeho právo vykonával. Ak by to bolo argumentom, čo ste spomínali, že, povedzme, tak rodič by volil aj za, neviem, 16-ročné dieťa, ktoré by už politicky nejako myslelo a inak ako ten rodič, no ale veď prirovnávam to k niečomu inému. Dieťa má majetkové práva, môže niečo zdediť, a keď nie je plnoleté, nemôže s tým majetkom narábať plnohodnotne, má poručníka a ten jeho majetok spravuje a inak, ako to dieťa by si predstavovalo. A môže sa stať, že poručník to nejako spravuje, potom dieťa sa stane plnoletým a začne ono svoje právo vykonávať a už s tým majetkom nakladá úplne inak ako dovtedy ten poručník. Čiže, to je analógia z inej oblasti, z oblasti majetkového práva a rovnako to môže platiť v práve volebnom.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, povedzme si to na rovinu. Je to chyba, že sme uviazli v takej plytčine koalično-opozičných sporov, ktoré sú zbytočné. Proste príde opozičný poslanec alebo poslanci, niečo navrhnú a teraz poslanci vládnej koalície hneď nasadnú na toho koníka tých šarvátok. Nemám absolútne záujem na takýchto šarvátkach sa zúčastňovať. Je to proste vážna téma, dvanásty rok sa nám rodí 50 tisíc a niečo detí ročne, dvanásty rok, však to bolo desaťročia 80, 90, 100 tisíc, desaťročia. Toto bude mať vážne dôsledky. Ale my, bohužiaľ, myslíme stále spôsobom - no do najbližších volieb ako bodíky, ako dať seba do popredia, ako poškodiť opozíciu a tak ďalej. Nechceme sa na tom nijako zúčastňovať.

A ešte takto, dôchodcovia. Nikto proti dôchodcom nič nepovedal, to si, prepáčte, trošku vymýšľate. Ale ja som videl aj na diskusii o dôchodkoch, ktorá sa nám tu vracia do týchto lavíc v tomto volebnom období, neustále, vidíme tu, povedzme, poslancov alebo politiku vládnej koalície, teraz hovorím v dobrom, zvolila si taký prístup, že chce posilniť prvý pilier, trošku oslabiť druhý pilier a tým ide po ruke veľkej voličskej skupine dôchodcov. Potom tu máme politikov opozície, najmä teda SDKÚ, ktorí obhajujú druhý pilier vehementne, medzi nami mne sa zdá, že tým vlastne vychádzajú najviac v ústrety skupine singles, ktorí si rodiny nezakladajú, sústreďujú sa na to, že robia, čím viac robia, tým viac si usporia v druhom pilieri a tešia sa na vyšší dôchodok. Druhý pilier je predsa len trošku proti ľuďom, ktorí chcú mať deti a proti tým mamičkám, ktoré chcú zostať doma, lebo keď sú doma, tak si nemôžu toľko ukladať do druhého piliera. Ja mám pocit, že keby sme vedeli presadiť volebné právo rodičov a voliť aj za svoje deti, no tak potom by sme vedeli presadiť aj naše predstavy o rodičovskom pilieri dôchodkového zabezpečenia.

Prvý pilier má veľké nedostatky, kolegyne a kolegovia. Prvý pilier je založený na jednej zvrátenej veci, že čím viac máte detí a teda čím viac sa staráte o to, aby ten prvý pilier fungoval aj o 20 rokov, kedy už tie deti dorastú a budú robiť a budú len odvádzať, čím viac sa o to staráte, tým viac poškodzujete sami seba, najmä tá matka, čím viac má detí, tým viac je s nimi doma, tým menej pracuje a tým menej bude mať ona dôchodok z prvého piliera. Toto je zvrátenosť prvého piliera, na toto upozorňujeme.

Druhý pilier má tiež svoje nedostatky, ktoré som už spomínal. Motivuje stále robiť, donekonečna robiť, aby sa čím viacej odviedlo na sporivý účet toho jednotlivca. Ale čo bude s nízkou pôrodnosťou? My navrhujeme medzigeneračný spôsob, medzigeneračnú solidaritu, ale najmä solidaritu v rámci jednej rodiny. Najprv by mal človek mať právo, pracujúci človek, že podporí na dôchodkoch svojich vlastných rodičov, až potom všetkých tých ostatných.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, diskusia sa nám teda už skončila. Nemôžem povedať, že by bola úplne nezaujímavá. Asi pri našom momentálnom rozpoložení, v našom vnímaní vážnosti problému nízkej pôrodnosti, ktorý je celoeurópsky, asi sa nedalo čakať o niečo viacej, ale predsa len odchádzam trošku povzbudený z tejto diskusie. Ja si myslím, že k tejto diskusii sa ešte vrátime, vrátime sa k nej ešte veľakrát. A je možné, že nakoniec sa aj dočkáme toho, že budeme schopní sa k tomu všetci postaviť nielen v rámci nejakých drobných šarvátok, ale tak ako sa má postaviť jeden vážny parlament k jednému veľmi vážnemu obrovskému problému, je to problém, povedal by som, problém storočia. Verím, že sa takej diskusie dočkáme.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete záverečné slovo využiť? Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Je to zaujímavé, že taký pomerne radikálny návrh podávajú konzervatívni poslanci. Chesterton raz povedal, že liberáli sú tí, ktorí robia chybné rozhodnutia a konzervatívci potom tie chybné rozhodnutia konzervujú. Musím povedať, že je to nádherný výrok. Ale teraz, samozrejme, to nie je tá situácia a chcem sa k tomu vyjadriť pomerne vecne, pretože si myslím, že ide o návrh, ktorý je legitímny a je potrebné o ňom diskutovať vecne, ale pomerne stručne.

Snažil som sa nájsť princíp, ktorý je za týmto návrhom a ten princíp už bol spomenutý, ten princíp znamená, že rodičia sú zodpovední do plnoletosti za svoje deti. Tento princíp je formulovaný príliš široko, pretože v skutočnosti on v takejto šírke, ako je formulovaný, neplatí. To znamená, v mnohých oblastiach, teraz nemyslím len na situáciu, keď sa plnoletosť dosahuje skôr ako 18. rokom uzavretím manželstva, ale aj v iných situáciách, ako spomínal pán poslanec Palko, kedy rodičia zodpovedajú za správu majetku svojich detí ako zákonní zástupcovia. Ani tam to nie je tak celkom, pretože zodpovedajú len pri obvyklých veciach. V prípade, že by chceli napríklad vlastníctvo detí scudziť, darovať, tam už celkom to tak možné nie je, tam už musí byť rozhodnutie súdu. Čiže, neplatí to celkom tak, že zodpovedajú úplne za svoje deti. Neplatí to, samozrejme, ani v oblasti trestnoprávnej, tam už vôbec nie, tam deti do 14 rokov zodpovedné nie sú vôbec a po 14. rokoch zodpovedné sú, ale nie ich rodičia, v žiadnom prípade. Čiže, tam sa mi zdá, že ten princíp akoby nebol úplne dobre zadefinovaný. Jednak je trochu široko koncipovaný a na mnohé situácie sa nevzťahuje.

Druhá vec, s ktorou by som možno trochu polemizoval, je, že toto je predsa len osobitná oblasť, to znamená, že koho voliť. Ten rodič rozhoduje za svoje deti v oblasti, ktorá sa týka akoby myslenia, slobody myslenia, toho, kto vás presvedčí, aby ste mu dali svoj hlas. To je taká tá najzákladnejšia sloboda podľa mojej mienky, ktorú ja som zatiaľ k tomu jednoducho neprekonal, by mal vykonávať jednotlivec sám bez akýchkoľvek vplyvov alebo bez akéhokoľvek zastúpenia. Proste, to ako vás niekto oslovuje a snaží sa vás presvedčiť, aby ste nejako hlasovali, politické strany, kde vlastne ide o to, aby vás zaujal nejakým presvedčením, diskusiou, argumentovaním, to je vec, ktorá sa deje na úrovni naozaj vedomia, svedomia jednotlivcov. Preto som taký háklivý na snahy obmedzovať slobodu prejavu a predpisovať zákonom, kto si čo má myslieť a čo má hovoriť. Tu je to niečo podobné.

Posledná poznámka sa týka toho, čo spomenul pán poslanec Palko v závere, že veď potom by zákon už mohol definovať, že nie všetci rodičia by mali takéto právo. A to si zase ja nemyslím. Totižto, ak raz priznáme v ústave právo rodičov, aby vykonávali volebné právo za svoje neplnoleté deti, obávam sa, že potom už zákon nemôže žiadne ďalšie podmienky alebo akési majetkové, že len rodičia, ktorí platia dane. Obávam sa, že tam už by to celkom nešlo v situácii, keby neboli zbavení rodičovských práv. Obávam sa, že tam by to bolo trošku komplikované a tam by sme už išli do takých najzákladnejších princípov rovnosti vôbec, rovnosti volebného práva ako-takého.

Takže, chcem to zhrnúť v tom, že je to podľa mňa zaujímavý návrh, o ktorom treba diskutovať, možno je tu prvýkrát, možno nie naposledy, ale zatiaľ ma nepresvedčil.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem spravodajcovi. To bolo záverečné slovo, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša, Júliusa Brocku a Ivána Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je pod tlačou 989, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 1009.

Dávam slovo poslancovi Ivanovi Miklošovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, návrh novely zákona o dani z príjmov je jedným z návrhov zo širšieho balíka ochranného plánu proti kríze, proti finančnej a ekonomickej kríze. Je to teda súčasť širšieho balíka opatrení, ktoré by mali aspoň čiastočne eliminovať a znížiť dopady finančnej hospodárskej krízy, ale najmä by tieto zákony, tieto opatrenia mali vytvoriť predpoklady na to, aby, keď kríza pominie, a ona pominie, sme boli pripravení na to, aby sme mali vytvorené podmienky na vysoký a udržateľný ekonomický rast. Vysoký a udržateľný rast, samozrejme, nie je konečným cieľom. Je to prostriedok na vyššiu zamestnanosť, na viac práce, na vyššie platy a vyššiu životnú úroveň. Situácia je, žiaľ, taká, že vláda buď nekoná, alebo koná nedostatočne, alebo koná dokonca aj škodlivo a zároveň sa situácia neustále zhoršuje.

O kríze sa na Slovensku začalo hovoriť v septembri minulého roka, teda ubehol viac ako polrok, takmer trištvrte roka a sme svedkami nečinnosti a bezradnosti zo strany vlády. Ešte na jeseň a na konci minulého roka predseda vlády Robert Fico tvrdil, že sa nás kríza nedotkne. Potom tvrdil, že budeme mať stále najvyšší ekonomický rast. Dnes už aj prvá oficiálna verejná inštitúcia Národná banka Slovenska predpokladá pre slovenskú ekonomiku v tomto roku recesiu vo výške 2,4 %. Desaťtisíce ľudí prichádzajú o prácu. Odhad odborníkov je, že v súvislosti s krízou aj kvôli nezvládnutiu krízy zo strany, nielen, ale aj kvôli nezvládnutiu krízy zo strany vlády príde o prácu 80 až 100 tisíc ľudí. V tejto situácii sme presvedčení, že je to mimoriadna situácia a aj preto opozícia od začiatku ponúka vláde pomocnú ruku. Aj preto od začiatku navrhujeme opatrenia, ktoré podľa nášho názoru by umožnili čiastočne eliminovať, alebo čiastočne znížiť dopad krízy na slovenskú ekonomiku a najmä, ktoré by vytvorili predpoklady na budúci rast. Pretože, či sa nám to páči, alebo nie, investície investorov budeme potrebovať a investori a investície budú ešte opatrnejšie, budú ešte viac zvažovať podnikateľské prostredie, podmienky, pružnosť trhu práce, daňové odvodové zaťaženie, vymožiteľnosť práva, úroveň vzdelania v tej-ktorej krajine.

Pokúšali sme sa o týchto opatreniach opakovane diskutovať, opakovane sme boli odmietaní. Pokúšali sme sa tie zákony, o ktorých budeme teraz znovu diskutovať, predložiť formou uznesenia, kde sme navrhli vláde, aby si ich osvojila, aby v skrátenom legislatívnom konaní takéto zákony, takéto opatrenia boli prijaté, aby to slovenskej ekonomike pomohlo. Boli sme opakovane odmietnutí. Preto tu dnes stojím a budú tu stáť aj moji kolegovia, a preto predkladáme tieto návrhy vo forme poslaneckých návrhov noviel zákonov. Stratilo sa veľa času a, samozrejme, že štandardná forma schvaľovania zákonov je časovo náročná, takže čas sa bude, žiaľbohu, strácať naďalej.

Chcem na jednej strane povedať a teraz prejdem k tým konkrétnym opatreniam, teda prejdem k zákonu o dani z príjmu, o ktorom je reč, že na jednej strane vláda prijala niektoré návrhy opozície a prijala ich, chvalabohu, že ich prijala, aj keď ich prijala neskoro, a tie sa týkali daní. Na jednej strane predseda vlády tvrdí, že znižovať dane je sabotáž, na druhej strane náš návrh, ktorý sme prvýkrát predstavili v auguste minulého roka a potom predložili do parlamentu na jeseň minulého roka, zvýšiť nezdaniteľný základ, teda znížiť efektívne zdanenie, bol vtedy odmietnutý zo strany koaličnej väčšiny, a potom v tomto roku, na jar tohto roka bol schválený, dokonca v tej istej výške, ako sme to predtým navrhovali. Fajn, chvalabohu, ale stratili sme minimálne pol roka.

Teraz predkladám návrh novely zákona o dani z príjmu spolu s mojimi kolegami a v mene troch opozičných strán SDKÚ - DS, SMK a KDH, v ktorom navrhujeme dve veci. Navrhujeme zníženie sadzby dane z príjmu z 19 na 16 % a v druhej časti tohto návrhu navrhujeme zjednodušiť administratívu platenia daní a zároveň pomoc osobám s občasným alebo nízkym príjmom z pracovnej činnosti.

K návrhu na zníženie daní chcem povedať, že je to nástroj, ktorý je všeobecne medzi ekonómami uznávaný a prijatý, že je to nástroj, ktorý pôsobí aj z krátkodobého hľadiska proticyklicky, pretože zvyšuje domáci dopyt, pretože ponecháva viac peňazí v rukách a vo vreckách ľudí, aj zamestnávateľov, aj zamestnancov. Zvýšenie domáceho dopytu je klasickým štandardným nástrojom a, samozrejme, že domáci dopyt môžete zvyšovať aj šrotovným, môžete ho zvyšovať aj adresnou pomocou alebo zvýhodňovaním niektorých na úkor iných. My si myslíme, že najlepšie systémové riešenie a spravodlivé riešenie je zvýšiť takto kúpyschopný dopyt všetkým, všetkým, teda nie predajcom áut na úkor predajcov iných výrobkov, nie štátnym podnikom na úkor súkromných podnikov, nie štátnym alebo štátom umelo vytvoreným sociálnym podnikom na úkor iných podnikov, ktoré pôsobia v tej istej oblasti, čím sa narúša rovnosť šancí a príležitostí a konkurenčné prostredie.

Samozrejme, že krátkodobo môže znamenať zníženie dane rozpočtový výpadok. To platí, je to pravda a aj my v tomto návrhu predpokladáme, že by zníženie dane z 19 na 16 % malo rozpočtové dôsledky, malo krátkodobé negatívne rozpočtové dôsledky. Myslíme si, že by boli nižšie ako tie, ktoré sú vyčíslené priamo úmerným prepočtom, ktoré predpokladáme na rok 2009 zhruba na úrovni 150 miliónov eur, na rok 2010 - aj preto, že vlastne by ten zákon, keby bol schválený, mohol platiť najskôr od polovice tohto roka - pre rok 2009 vo výške 350 miliónov eur a pre rok 2011 vo výške 370 miliónov eur. Myslím si, že v skutočnosti by bol tento dopad nižší, pretože tak ako sa prejavili pozitívne nepriame efekty zníženia daní v roku 2004, čiastočne by sa prejavili aj teraz. Čo je ale podstatné a kľúčové, je to, že takéto zníženie daní, ak by sa urobilo spolu s ďalšími opatreniami, ktoré navrhujeme, by síce dočasne zvýšilo deficit, ale zároveň by tieto opatrenia vytvorili predpoklady na to, aby, keď skončí kríza, sme dosahovali vyšší ekonomický rast a vďaka tomuto vyššiemu ekonomickému rastu sme vedeli riešiť aj tento dočasne zvýšený deficit.

Problémom opatrení, ktoré prijíma vláda, ktoré čiastočne zvyšujú domáci dopyt a teda aj zvyšujú deficit, je to, že deficit nám rastie, ale opatrenia, ktoré vláda prijíma, nevytvárajú impulzy pre to, aby ekonomika v budúcnosti rýchlo rástla a teda ani na to, aby vyriešila tento krízou alebo počas krízy vzniknutý vyšší rozpočtový deficit. Predseda vlády sa opakovane vyjadril, že navrhovať zníženie daní je sabotáž. Chcem pripomenúť, že je veľa krajín, ktoré znižujú práve v čase krízy dane, pretože tým dávajú, robia to aj ako krátkodobé, proticyklické opatrenie na zvýšenie domáceho dopytu, ale robia to aj z dôvodu vytvorenia strednodobých a dlhodobých impulzov pre vyšší ekonomický rast. Môžem menovať Kanadu, Spojené štáty, môžem menovať Britániu, Francúzsko, Nemecko, Českú republiku, Maďarsko a dalo by sa menovať aj ďalšie krajiny, kde jednoducho takýmto spôsobom k problému pristupujú a kde takýmto spôsobom riešia nielen oblasť daní, ale aj oblasť celkového podnikateľského prostredia, najmä oblasť pružnosti trhu práce a aj niektoré ďalšie oblasti, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie a práve vytvárajú tie impulzy, ktoré budú pôsobiť po skončení krízy.

Ale aby som povedal aj takú najaktuálnejšiu informáciu, ktorá podľa môjho názoru veľmi jasne a jednoznačne potvrdzuje zmysluplnosť, efektívnosť nami navrhovaných riešení, teda zníženia daní, zníženia odvodov a zjednodušenia odvodov, riešenia Zákonníka práce a teda pružnosti trhu práce a zastavenia plytvania, to by som veľmi rád zdôraznil, pretože značná časť rozpočtových dôsledkov zníženia sadzby dane by sa mohla riešiť za predpokladu rozumnej a zodpovednej politiky tým, že by sme prestali plytvať a rozhadzovať. Táto vláda ďalej plytvá a rozhadzuje na nezmyselné predražené projekty, na projekty, ktoré by sa nemuseli realizovať teraz, mohli by sa realizovať neskôr, a tým vlastne spôsobuje, že verejné financie sa dostávajú do veľmi, veľmi obtiažnej situácie bez toho, aby sme vytvárali impulzy pre budúci vyšší ekonomický rast.

No, ale jasným dôkazom toho, že zníženie daní a odvodov by situácii pomohlo a bolo by efektívnym nástrojom v boji proti kríze, je najnovšia správa, ktorá bola zverejnená dnes. Podľa tejto správy nemeckí, rakúski a francúzski investori, ktorí podnikajú na Slovensku, a to je veľká väčšina investícií, ktoré sú na Slovensku, sú práve z týchto troch krajín, takže nemeckí, rakúski a francúzski investori, ktorí podnikajú na Slovensku, žiadajú vládu Slovenskej republiky o zníženie daňového a odvodového zaťaženia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý dnes prezentovala Slovensko-nemecká obchodná priemyselná komora. Jednoznačne sa všetky firmy zhodli na tom, že je bezpodmienečne potrebné znížiť odvodové zaťaženie. Aj sú tu podrobné výsledky tohto prieskumu, ktoré hovoria o tom, že zníženie odvodov, zníženie daní, ale aj zlepšenie vymožiteľnosti práva a riešenie vzdelania sú kľúčové predpoklady toho, aby investori na Slovensko ďalej prichádzali, alebo, aby neodchádzali, aby nezatvárali svoje fabriky a neprepúšťali ľudí.

Takže aj preto predkladáme opakovane a opätovne návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorým navrhujeme riešiť zníženie sadzby dane z príjmov z 19 %, teda rovnej dane z 19 na 16 % a tiež riešenie dnešného právneho stavu, kedy zamestnávateľ odvádza daň z príjmu 19 % aj za brigádnikov, ktorých príjem je oslobodený od tejto dane a títo daňovníci si môžu až späť ex post uplatniť vrátenie odvedenej dane pri daňovom priznaní v nasledujúcom kalendárnom roku.

Takže riešenie týchto dvoch vecí, najmä zníženie sadzby dane z 19 na 16 % považujeme za jedno z opatrení, jedno z opatrení, ktoré by umožnilo aj riešenie krátkodobej proticyklickej, bolo by krátkodobým proticyklickým opatrením z hľadiska zvýšenia domáceho dopytu, ale najmä by vytváralo impulz na ekonomický rast a na zatraktívnenie podnikateľského prostredia pre získavanie investorov v budúcnosti, pre udržanie si investorov, ktorí už na Slovensku podnikajú a na prilákanie ďalších investorov, ktorí sú potrební na to, aby dočasne zvýšená, verím, že dočasne zvýšená nezamestnanosť vplyvom krízy mohla byť riešená a aby ľudia mali prácu a za ňu aj primeranú plácu.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru, poslancovi Jozefovi Burianovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša, Júliusa Brocku a Ivána Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

Ďakujem, pán predsedajúci, dajte otvoriť rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Evidujem zatiaľ pána poslanca Ľubomíra Petráka ako jediného.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť stihnúť to v časovom limite do 19.00 hodiny, lebo je pokročilá doba. Napriek tejto pokročilej dobe mi dovoľte, aby som sa vyjadril pár poznámkami k predkladaným návrhom zákonov, lebo si myslím, že je potrebné o nich podiskutovať.

Pán poslanec Mikloš vo svojom úvodnom slove povedal, že sú opatrenia vlády nedostatočné na to, aby sa zvládla kríza. Ja sa osobne spýtam, kde sú korene krízy. Korene krízy sú u nás, na Slovensku alebo korene krízy a tým pádom aj nástroje na jej zvládnutie sú predovšetkým v zahraničí?

Hovorili ste o tom, že opatrenia vlády síce čiastočne stimulujú domáci dopyt, ale toto je nedostatočné a vaše návrhy sú zásadným spôsobom lepšie. V nadväznosti na to, čo som povedal pred chvíľočkou, sa spýtam, aká je štruktúra tvorby HDP z pohľadu domáceho dopytu a z hľadiska exportu. Môžeme stimuláciou domáceho dopytu na akejkoľvek úrovni výrazne zdvihnúť rast HDP na Slovensku a tým vytiahnuť Slovensko z hospodárskej krízy? Ja osobne sa domnievam, že nie, lebo ten pomer je približne 80 % export, 20 % domáci dopyt.

Hovorili ste vo svojom úvodnom slove o krajinách, ktoré riešia hospodársku krízu tým, že znižujú dane. Áno, súhlasím s tým, že sú krajiny, ktoré znižujú dane a súhlasím aj s tým výpočtom krajín, o ktorých ste hovorili. Ale treba zase povedať úplne pre korektnosť, že väčšinou tie úpravy daní a daňových sadzieb sú kozmetické a znižovanie je o 1 - 1,5 % bodu, pričom váš návrh hovorí o znižovaní o 3 % body, ako je realita.

Druhá pravda, ktorá je s týmto súčasne spojená, že aj v prípade znižovania daní z príjmov, či už fyzických alebo právnických osôb, väčšinou tieto krajiny zavádzajú kompenzačné opatrenia buď vo forme zvyšovanie spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty alebo niektoré iné kompenzačné opatrenia, ktoré znamenajú približne fiškálnu neutralitu. Mohol by som hovoriť o rade krajín, ak bude potrebné, môžeme sa k tomuto dostať.

Ja zase na druhej strane chcem povedať, že z úst opozície dlhodobo nám boli dávané za hospodárske vzory krajiny, ako je Írsko, Estónsko, Litva. A skúsme povedať, že ak boli vtedy naším vzorom, tak aký je ich postoj pri riešení hospodárskej krízy, ktorá sa ich najviac dotkla dnes. Írsko - zvýšenie dane z príjmov o 1, resp. 2 percentuálne body, rozšírenie pásma zdaňovaného základnou sadzbou dane z príjmov, rozšírenie pásma, podčiarkujem, zvýšenie základnej sadzby DPH, zvýšenie dane z kapitálových ziskov z 20 na 22 %. Estónsko - zvýšenie zníženej sadzby DPH z 5 na 9 % a zároveň zúženie okruhu položiek, ktoré sa touto sadzbou zdaňujú. Litva - zvýšenie základnej dane z príjmov právnických osôb z 15 na 20 % a údaje o Maďarsku sa nám nejakým spôsobom líšia a v tejto chvíli neviem povedať, či je chyba v argumentácii na mojej strane alebo na strane pána poslanca Mikloša, lebo posledný návrh, ktorý tu ja mám datovaný zo 16. februára 2009, hovorí o zvýšení základnej sadzby dane z príjmov právnických osôb zo 16 na 19 %. Čiže, áno, došlo k zníženiu dane z príjmov právnických osôb, ale je opätovný návrh na jej zvýšenie na 19 %. Ale o týchto údajoch možno polemizovať a možno polemizovať aj o zdrojoch.

Kolegyne, kolegovia, skúsme prejsť k pomocnej ruke, ktorá je podávaná zo strany opozície. Ja osobne si myslím, že tá pomocná ruka je v podobe neoliberálnej modlitby - znížme dane. Toto je jediná pomocná ruka, ktorú som zaznamenal zo strany opozície. Ja rozumiem tomu, že je vaším politickým cieľom znižovanie daní, ale pri týchto postupoch treba byť zodpovedný a treba si povedať prínosy a nedostatky. Vy vo svojej argumentácii dlhodobo hovoríte, že v období rokov 2002 - 2004, keď ste zavádzali daňovú reformu, ste boli tí reformátori, ktorí boli schopní zvládnuť negatívny stav na Slovensku. Liekom bolo zníženie daní a dnes ten istý liek mechanicky, podotýkam, mechanicky prenášate na súčasné obdobie. Ja osobne sa chcem spýtať: Vy nevidíte rozdiely medzi obdobím 2002 - 2004 z hľadiska celosvetového hospodárskeho prostredia a súčasnosťou? V tomto období bola fungujúca svetová ekonomika a problémom bolo zaostávanie Slovenska. Boli fungujúce trhy, bol nedostatok zahraničného kapitálu alebo kapitálu na Slovensku, ktorý bolo treba nejakým spôsobom pritiahnuť.

Môžeme sa baviť o tom, či tým nástrojom alebo rozhodujúcim nástrojom bolo zníženie daní v tomto období alebo tými ďalšími nástrojmi, ktoré ja považujem dokonca za podstatne dôležitejšie, bol vstup Slovenska do NATO, čo znamenalo stabilizáciu a bezpečnosť prostredia, vstup Slovenska do Európskej únie, čo znamenalo znovu určité posilnenie stability a ratingu Slovenska a či to nebola náhodou aj lacná kvalifikovaná pracovná sila, ktorá vytvárala predpoklady pre ekonomickú efektívnosť investícií zahraničných investorov na Slovensku? Áno, nesporím sa v tom, že čiastočný prínos pre hospodársky rast v tomto období mohlo mať aj zníženie daní, ktoré bolo, treba podotknúť, výrazné. Prínos tohto zníženia daní okrem toho, že pritiahol kapitál, znamenal aj zníženie špekulácií. Lebo ak niektorá firma platí dane na úrovni 40 %, tak, samozrejme, má tendencie optimalizovať svoj daňový základ, optimalizovať znamená minimalizovať, a tým pádom platí čím ďalej menšie dane, a využívať na to nástroje aj v podobe daňových rajov. Iste, tým, že to posunieme do roviny, ak znížime dane z úrovne 40 na úroveň 20 %, to znamená na polovicu, o výrazný skok, vytvoríme predpoklady, že náklady na daňovú optimalizáciu sú oveľa väčšie ako zisk z týchto daní a svojím spôsobom sa to tým firmám ani neoplatí robiť. Toto považujem za prínos, ktorý je ale neporovnateľný so súčasnou situáciou. Absolútne neporovnateľný so súčasnou situáciou.

Kladiem si otázku, ako je to s výpadkami a či je zníženie daní všeliekom. Ja osobne si myslím, že všeliekom určite nie je. Lebo ak by bolo všeliekom, presadzovali by ho všetky krajiny Európskej únie, dokonca aj sveta a nebolo by to len modlou slovenskej opozície. Ak máte problém s tým, že neprechádzajú vami navrhované opatrenia, a tie opatrenia sú opätovne len v znížení daní a odvodov, tak nehľadajte chybu vo vláde, ale hľadajte chybu vo svojich opatreniach a spôsobe ich presadzovania na Slovensku s tým, že nezohľadňujete všetky faktory a dôsledky, ktoré takéto kroky môžu mať.

Zostanem pri výpadku štátneho rozpočtu. Inštitút finančnej politiky ministerstva financií v materiáli Prvý rok daňovej reformy alebo 19 % v akcii zo septembra 2005 uvádza tvrdenie, ktoré ja osobne považujem za správne a odcitujem ho: "Dôležitým cieľom daňovej reformy je približná fiškálna neutralita, t. j. požiadavka, aby z dôvodu reformy neprišlo k významnému výpadku príjmov verejnej správy. Inými slovami, celkový výnos daní pred reformou, resp. teraz pred zmenou zákona sa má približne rovnať celkovému výnosu daní po reforme." Áno, teória, ktorej sa držia takmer všetky krajiny sveta. Teória, ktorej ste sa držali vy, pán poslanec Mikloš, v čase, keď ste boli ministrom financií. Dnes tá teória absolútne neplatí, lebo dnes treba len znížiť dane, spôsobiť výpadok štátneho rozpočtu, tým pádom deštruovať verejné financie a zlomiť krk Ficovej vláde. Toto je vaša teória, s ktorou dnes prichádzate a ktorá nie je liekom na hospodársku situáciu, ale je liekom na zbavenie sa Ficovej vlády. Toto je celá podstata vašich návrhov. (Potlesk.)

Spýtam sa na ďalšie východiská, ktoré by boli v prípade daní z tejto krízovej situácie. Čítal som v príprave aj na toto vystúpenie vyjadrenia mnohých svetových ekonómov, ktorí hovoria o potrebe prestavby daňovej politiky, ale posilnenia z tzv. stavaných stabilizátorov. Stavané stabilizátory sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú ďalšie rozhodnutie štátnych orgánov. Verím, že mnohí sa budete čudovať, ale poviem, že medzi takéto opatrenia patrí aj progresívna daň z príjmov. A ja chcem povedať, že, áno, ja súhlasím s tým, že progresívna daň z príjmov by mohla byť takýmto opatrením, ale treba povedať, kde by mala byť viazaná tá progresivita. Nie na absolútnu hodnotu zisku, ale na progresivitu závislosti na miere zisku, t. j. na podiele zisku k tržbám. Lebo ak budeme hovoriť o príčine súčasnej krízy, tak musíme povedať, že príčina súčasnej krízy z môjho pohľadu je kríza, poviem to vcelku veľmi vulgárne, kríza z nenažratosti kapitálu. A vaše riešenie je znížiť sadzbu z 19 na 16 %, teda ešte trošku prikŕmiť tých, ktorí si bezostyšne plnia bruchá bez ohľadu dopadov svojho konania na ostatných. Myslím si, že progresivita dane vo väzbe na skutočnosti, ktoré som povedal, môže obmedziť takéto nezodpovedné konanie určitých podnikateľských kruhov.

Vaše tvrdenie, že investori žiadajú zníženie daňového a odvodového zaťaženia z 19 na 16 %, áno, možno povedať, že ak sa porovnáme s ostatnými krajinami OECD, tak daňový klin na Slovensku je 38,5 %, priemer krajín OECD je 37,7 %. Ale treba povedať, že ak analyzujeme ukazovatele hlbšie, tak problém je v nízkopríjmových skupinách obyvateľstva predovšetkým. V kategórii nadpriemerne zarábajúcich osôb sme na tom lepšie, ako je priemer krajín OECD. Adresným riešením na túto situáciu nie je plošné zníženie daní, ako ho navrhujete vy, ale zavedenie zamestnaneckej prémie a zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, ku ktorým pristúpila vláda Slovenskej republiky. Zníženie sadzby na 16 % pomáha predovšetkým stredne a vysokopríjmovým daňovníkom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim schôdze.)