Čtvrtek 16. dubna 2009

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani spravodajkyňa, pani Magdaléna Vášáryová. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Myslím si, že bude veľmi dobré, keď ešte trochu spresníme argumenty, ktoré ste používali, pán Rafaj. Ako ste sám povedali, keď niekto hovorí A, musí povedať aj B. Poľský jazykový zákon z roku 1999. Dovolím si pripomenúť, že vtedy bola pri vláde pravicová koalícia, ktorá v sebe mala aj veľmi ultranacionalistické malé skupiny, ktorých nároky boli zrejme týmto krokom a vložením takýchto slov do jazykového zákona uspokojované. Tento zákon sa neskôr prejavil veľmi zlým spôsobom v potlačovaní presadzovania slovenčiny na severnom, teda z nášho pohľadu severnom pohraničí. Dovolím si upozorniť, že som s tým ako veľvyslankyňa mala veľké problémy. Presadzovanie slovenčiny a obrana slovenčiny v kostoloch alebo na verejných zhromaždeniach. Tento jazykový zákon aj povzbudil vydávanie kníh, ktoré dodnes vychádzajú. Napríklad akože objektívne analýzy o tom, že gvara je vlastne materinským základom poľštiny. Vy viete veľmi dobre, že tieto argumenty sa objavovali v roku 1938, keď Poľsko a Maďarsko podpísali tajnú dohodu o rozdelení Slovenska. Bolo to všetko v tom nacionalistickom roku 1938. Ako viete, vyústilo to potom do vzájomného obsadzovania územia Poliakmi nás a potom my s Hitlerom ich. Preto si myslím, že treba povedať aj B, čo niektoré takéto slová v jazykovom zákone môžu znamenať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec József Berényi. Nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Keď už nás kolega pán Rafaj vyzval, aby sme povedali, ktoré sú jazyky, ktoré vymierajú na území Slovenskej republiky. Rád by som vám pripomenul, pán poslanec, to, čo aj vy viete, že je o 50 tisíc menej tých, ktorí používajú maďarský jazyk, porovnajúc s rokom 1991. A som veľmi zvedavý, aké budú výsledky sčítania obyvateľstva z roku 2011. Sú regióny, v ktorých de facto je maďarský jazyk teraz už vymierajúcim jazykom, napríklad Veľký Krtíš, Nitra alebo Levice, či chceme, alebo nechceme. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou - pani poslankyňa Ágnes Biró. Nech sa páči.

Á. Biró, poslankyňa: Ja tiež veľmi krátko. Ja sa chcem pána Rafaja opýtať, či si uvedomuje, že sme v 21. storočí a či uznáva, že Slovenská republika je suverénna a svojbytná. A potom, nakoľko spomínal viackrát Európsku chartu, jednu vetu z nej: "Prijatie osobitných opatrení v prospech regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré majú podporiť rovnoprávnosť medzi užívateľmi týchto jazykov s ostatným obyvateľstvom, alebo opatrení, ktoré prihliadajú na ich osobitné podmienky, nemožno považovať za diskriminačné opatrenia voči užívateľom rozšírených jazykov." Neviem, či zákon o štátnom jazyku v tejto forme a jeho novela, keď v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach sa nebude liečiť, ale bude sa starať v prvom rade o to, či pacient alebo klient vie, alebo nevie štátny jazyk, je správne. Či tá rovnoprávnosť je v tom, že jazyky menšín musia byť všade a vždy druhé, menšie, menším písmom napísané? Či sú tieto opatrenia naozaj ochranou a zveľaďovaním slovenského štátneho jazyka a či uznávate to, že slovenský jazyk, ktorý, ja chcem povedať, že si ctím, je živý organizmus, ktorý sa dennodenne obohacuje, či tento jazyk treba chrániť v nejakej zakonzervovanej forme alebo takýmto zákonom?

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou - pán poslanec Ján Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja chcem doplniť pána poslanca Rafaja a zdôrazniť, že mám pocit, ako keby sme diskutovali my o koze, vy o voze, niektorí, ktorí v pléne vystupujú, pretože predložený návrh zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky nijakým spôsobom neobmedzuje používanie jazykov národnostných menšín. Treba povedať a zdôrazniť aj pre verejnosť, aj pre plénum a pre ostatných poslancov, ktorí sa možno tomuto problému nevenujú podrobne, že okrem zákona o štátnom jazyku, ktorý tu máme predložený, je množstvo osobitných zákonov, ktoré garantujú všetky práva národnostných menšín. Stačí spomenúť zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, zákon o používaní jazykov národnostných menšín, zákon o Slovenskom rozhlase, zákon o Slovenskej televízii, zákon o výchove a vzdelávaní a množstvo ďalších zákonov, ktoré v plnej miere a v európskych štandardoch garantujú používanie jazykov národnostných menšín.

Predložený návrh zákona o štátnom jazyku, o ktorom rokujeme, má napomôcť zvýšiť funkciu ako dorozumievacieho jazyka Slovenskej republiky. Tak, myslím si, že naozaj sa tu vytvára búrka v poháre vody, pretože predložený návrh zákona o štátnom jazyku, opakujem, nijakým spôsobom nezasahuje do práv národnostných menšín v Slovenskej republike.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo. Len malé upresnenie. Synoptické evanjeliá sú len tri. Zhodou okolností podľa Marka, Matúša a Lukáša len, a práve to Jánovo medzi nimi nie je. Inak synoptický je prehľadne zostavený, zhrnutý, názorný podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka a práve preto sú tam len tie tri.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Gyula Bárdos. Nech sa páči.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Rafaj, s viacerými časťami vášho prejavu súhlasím a nemám žiaden problém s tým, že si treba ctiť a vážiť každý jazyk a, samozrejme, ja si vážim tým pádom aj slovenský jazyk, aj všetky jazyky. Nemám problém s ochranou jazyka. Ochrana jazyka je absolútne v poriadku. Ale takisto by som chcel podčiarknuť to, že nie sme v 19., ale sme v 21. storočí a podľa môjho názoru sa to nemôže robiť sankciami a nebude to efektívne. A najväčší problém mám s tým, že to všetko sa deje na úkor používania menšinových jazykov. Pán minister, ani pán podpredseda vlády o tom nehovorili, kedy chystajú taký návrh, ktorý umožní rozšírenie používania jazykov menšín. Ja hovorím a reagujem na to, čo tu odznelo, že tento zákon nie je o používaní menšinových jazykov, nie je to pravda. Tí, ktorí sme tu boli včera aj po 19.00 hodine, sme sa o tom mohli presvedčiť, keď pán kolega Jarjabek povedal, že keby všetci predstavitelia menšín hovorili tak po slovensky ako napríklad včera moja kolegyňa, alebo naša kolegyňa Ágnes Biró, tak by sme nemuseli prijať takýto zákon. Tým pádom úplne jasne poukázal na to, že tento zákon nie je iba na ochranu slovenského jazyka, s tým mám problém. Ja s ochranou jazyka nemám problém, je to v poriadku. Ale robí sa to takým spôsobom, že so sankciami, s tou metódou mám problém a robí sa to na úkor používania menšinových jazykov. A keď sa na tom dohodneme, tak môžeme pristúpiť aj k hlasovaniu. Strana maďarskej koalície napísala list aj pánovi premiérovi, že nechceli sme v Národnej rade o týchto otázkach hovoriť. Žiaľ, pán premiér nereagoval. Mohli by sme tieto otázky vyriešiť na rokovaní ešte pred plénom.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rafaj - vaša reakcia.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Pokúsim sa to zrýchliť, pretože bolo veľa reagujúcich.

Na margo poslanca Bugára. Pochopil som, že SMK má zlé historické skúsenosti z používania angličtiny, ale nechápem, prečo ste sa súčasne odvolali na anglosaský zvykový právny systém.

K pánovi Slafkovskému. Konečne som pochopil, prečo už nie ste primátorom Liptovského Mikuláša. Dobre viete, že Štúr v roku 1848, keď v revolúcii spolu s Hurbanom a Hodžom bol na nich vypísaný zatykač 50 zlatých a trest smrti, asi to je to B, čo vy nevidíte a zrejme v živote vidieť nebudete. Je mi to ľúto.

Rovnako k tomu B pani Vášáryovej. Ja neviem, či budeme uvádzať pri každom zákone, kto bol pri moci vo Francúzsku v roku 1994, keď tam prijali jazykový zákon, v 1999 kto bol v Litve a podobne.

Pán Berényi, hovoríte o akomsi poklese, ale dobre viete, že rovnako ako Maďarov, aj Slovákov ubúda. Jednoducho máme zlú natalitu, čiže pôrodnosť. Mimochodom, zaujímalo by ma v tejto súvislosti, akú reč používajú deti z takzvaných zmiešaných manželstiev. To je otázka, ktorú sme doteraz neotvorili a neriešili.

Pani Biró by som odkázal výrok Marka Aurélia, že: Čo je dobré pre roj, je dobré aj pre včelu. Ja pevne verím, že pochopíte, čo som tým chcel povedať.

Nesúhlasím s pánom Minárikom, podľa mňa sú synoptici štyria veľmi jasne vydelení.

Nuž, pán Bárdos, vy ste asi nepočúvali dobre, keď som hovoril o sankciách z Francúzska, ktoré majú trestnoprávny postih. Ja neviem, nenašiel som v našom zákone trestnoprávny postih. Finančná sankcia je za používanie nečistoty a nelojality a preto tvrdím, že táto norma je dobrá a ozývajú sa len tí, ktorí nechápu alebo nechcú chápať. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Dobre.

Ešte predtým, ako vám dám slovo, dámy a páni, vzhľadom na to, že je po 11.00 hodine a máme prerokovaný len jeden bod, o ktorom by sme mali hlasovať, a keďže ešte chce vystúpiť aj pán minister ako navrhovateľ, určite aj pani spravodajkyňa, navrhujem, aby sme hlasovali až o 17.00 hodine. Dobre. Ďakujem pekne, takže nebudeme teraz hlasovať.

Pán minister - záverečné slovo.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Na niektoré podstatné veci zo včerajšej rozpravy som reagoval na úvod dnešného rokovania. Takže teraz si dovolím reagovať na niektoré veci, ktoré odzneli v dnešnej rozprave.

Pani poslankyňa Biró namietala o neprijateľnosti filozofie už aj súčasného zákona, ktorý ste mali možnosť zmeniť, nakoniec aj ste ho čiastočne menili v roku 1999 a hovorili ste o tom, že slovenský jazyk nie je ohrozený. Samozrejme, že nie je ohrozený. Ale vy stále odvádzate podstatu veci niekde inde, o čom norma nie je. Nie je ani o používaní menšinových jazykov, čo sa snažíte neustále vy a ďalší poslanci SMK vnucovať plénu aj verejnosti, a predovšetkým sleduje pragmatický cieľ, aby slovenský štátny jazyk bol tým integrujúcim dorozumievacím prostriedkom vo verejnom živote. To je podstata veci. Vy hovoríte, že touto novelou alebo zákonom o štátnom jazyku dostáva štátny jazyk určitú exkluzivitu. No, a nedáva mu exkluzivitu napríklad aj Charta menšinových a regionálnych jazykov, keď hovorí, že ani ochrana menšinových jazykov nemôže ísť na úkor ovládania oficiálnych jazykov? Samozrejme, že vždy má národný, štátny oficiálny jazyk nejakú mieru exkluzivity, ale v osobitných predpisoch požívajú nejakú exkluzivitu aj menšinové jazyky a je to aj v osobitných predpisoch v Slovenskej republike.

Hovoríte, alebo ste dokonca tak namietali, až žiarlivo, že odstraňujú sa isté bariéry pri používaní českého jazyka. Ale tým sa len priznáva, že naozaj tu ide o zrozumiteľnosť a český jazyk na rozdiel od maďarského požíva základnú, všeobecnú podmienku zrozumiteľnosti. O to ide, aby vo verejnom styku si ľudia rozumeli a dohovorili sa, preto si môžeme dovoliť odstraňovať určité bariéry aj nejasnosti v súčasne platnom zákone o štátnom jazyku. (Ruch v pléne.)

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pán minister. Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať, aby ste vytvorili podmienky, aby mohol pán minister zaujať stanovisko.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Včera aj dnes veľmi dobre vystúpila vo faktických poznámkach pani poslankyňa Vaľová. Ale jedno jej dnešné tvrdenie by som predsa len chcel poopraviť, keď hovorila, že každý musí ovládať slovenský jazyk. Nemusí. Nemusí a robí chybu ten, kto sa tomu nejakým spôsobom bráni. Ale štát musí zabezpečiť tým občanom Slovenskej republiky, ktorí ovládajú slovenský jazyk, aby sa vo verejnej sfére, vo verejnom styku ním dohovorili a to nie je o potláčaní menšinových jazykov. (Potlesk.)

Pán poslanec Minárik hovoril, že táto novelizácia má len symbolický význam a poprípade má slúžiť na nejakú mobilizáciu voličov a ukájanie nejakých vášní. Určite, že má aj symbolický význam, pán poslanec. A ja verím, že vy ako konzervatívny politik si to uvedomujete. Určite si uvedomujete aj to, včera to tu tiež bolo spochybňované, že vôbec na čo je potreba zákona o štátnom jazyku, že niekde ho aj nemajú. Má to svoje dôvody, prečo na Slovensku je zákon o štátnom jazyku. Tie dôvody sú v histórii 19. storočia, aj v histórii 20. storočia. Má to svoju logiku. Iné národy to možno nepotrebujú, ale tento národ sa konfrontoval so situáciou, kedy bol jeho jazyk popieraný na jednej strane a na druhej strane bol to práve jazyk, slovenský jazyk, vďaka ktorému sme prežili. A tie tendencie potláčať slovenský jazyk boli aj v 20. storočí. Bolo tu predsa obdobie, keď sa presadzoval nejaký, akože československý jazyk. Preto má určitú aj historickú logiku, že v Slovenskej republike je zákon o štátnom jazyku.

Tá novela má aj svoj praktický a pragmatický účinok, ktorý som už popisoval. Ale, pán poslanec, vy ste presne povedali, že nerieši nič, čo je pre túto krajinu problémom. Človek je nielen chlebom živý, pán konzervatívny politik. (Potlesk.) A slovenský národ možno nemá veľa tých hodnôt, ku ktorým sa vzťahuje, ktoré mu pomáhali aj v minulosti a aj dnes. Je to určite viera a je to určite aj jazyk, preto si myslím, že klásť otázku len v zmysle pragmatickom, že teraz niečo neriešime novelou zákona o štátnom jazyku, je hanbou povedať z úst konzervatívneho politika. Od vás by som očakával niečo úplne iné. (Potlesk v rokovacej sále. Hlasy a smiech z pléna.)

Som rád, že sa veľmi zabávate. Aj, pani spravodajkyňa, sa zabávate. Vy ste uviedli príklad poľského zákona o štátnom jazyku, ktorý vám údajne spôsoboval veľké problémy, resp. spôsoboval slovenskej menšine napríklad v kostoloch. Ale aby to neznelo, že podsúvate niečo nášmu jazyku, tak treba aj povedať, že sa hovorí hneď v prvom paragrafe, že používanie liturgických jazykov je inak upravené a takisto aj používanie jazykov národnostných menšín upravujú v Slovenskej republike osobitné predpisy. Čiže, nemôže sa stať, že my by sme naším zákonom o štátnom jazyku potláčali práva cirkví alebo potláčali práva národnostných menšín. Mohlo to z toho vyplynúť, že si berieme taký vzor z poľského zákona, ktorým by sme poškodili napríklad používanie liturgických jazykov alebo jazykov národnostných menšín.

Ešte k tomu vzbudzovaniu vášní. Viete, pán Minárik, keby to bolo tak, že tento zákon, táto novela by mala vzbudzovať vášne, bol by úplne iný priebeh rokovania už v pripomienkovom konaní o tejto novele. Ale my sme akceptovali aj hromadnú pripomienku verejnosti. My sme zo 17. pripomienok predstaviteľov maďarskej menšiny akceptovali 11. My sme tam z vlastnej vôle rozšírili niektoré práva, aj používanie jazykov národnostných menšín v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach a ďalšie iné. A ak by som chcel vzbudzovať vášne, tak ten zákon vyzerá úplne inak. A svedčí o tom aj to, že si nepamätám, že by s výnimkou Strany maďarskej koalície nejaká politická strana si robila nejakú politickú agendu. Ani Slovenská národná strana, nevnímam, že by tento zákon, túto novelu používala na vzbudzovanie vášní, lebo obsah tej novely taký ani nie je. Jedine SMK robí to, čo robí neustále. Otvára aj na báze tohto zákona problematiku práv národnostných menšín a žiada opäť ich rozširovanie.

Pán poslanec Berényi, skúste sa aj vy pozrieť na to, ako vy reagujete na túto novelu, keď žiadate, aby sme rozširovali práva národnostných menšín. Či váš prístup k tejto novele zákona o štátnom jazyku je taký, aby v nás vzbudzoval dôveru, že vám ide naozaj aj, povedzme, o to, aby slovenský jazyk bol tým integrujúcim prvkom v Slovenskej republike. Myslím si, že vaše vystupovanie aj pri prvom čítaní o tom nesvedčí.

Pán poslanec Bugár, viete, prečo je zmienka osobitných zákonov o používaní národnostných menšín v novele zákona o štátnom jazyku? Preto, aby bolo jasné, že rozsah práv v týchto osobitných predpisoch sa garantuje aj v zákone o štátnom jazyku. Tie práva sa v tejto novele nezmenšujú, naopak, rozširujú sa. (Potlesk.)

Pán poslanec Abrhan hovoril alebo sa pýtal, či existujú nejaké príklady alebo podnety, pre ktoré sa vlastne prichádza s novelizáciou zákona. Pravidelne sa pripravuje Správa o plnení Koncepcie starostlivosti o štátny jazyk, tak to bolo, myslím, pred 2 rokmi. Ministerstvo kultúry predkladá túto správu, predkladalo ju aj v minulom období a tam sa veľmi presne konštatujú konkrétne príklady porušovania súčasného zákona o štátnom jazyku a na druhej strane absolútna neschopnosť vymôcť nejakú nápravu. Takže, samozrejme, aj tieto správy, pán predseda, sú vám k dispozícii.

Ale ak chcete konkrétny príklad, tak poviem nedávno jeden. Tabuľa na budove Csemadoku. Prečo len v maďarskom jazyku? Vôbec sa nebavím o obsahu tej tabule. Prečo sa nemôže občan Slovenskej republiky dočítať, čo je tam napísané aj v tom jazyku, pre ktorého porozumenie sa vytvárajú všetky predpoklady v školskom systéme na území Slovenskej republiky? Aký je to problém pre predstaviteľov SMK? Ja si myslím, že vy tu uberáte právo občanom Slovenskej republiky rozumieť, čo sa tam píše. (Potlesk.)

Ale ja ukážem aj ďalšiu ústretovosť. Aj dnes sú niektoré tabule dvojjazyčné. Zákon už dnes hovorí o tom, že na prvom mieste by mal byť nápis v štátnom jazyku a potom nápis v jazyku národnostnej menšiny. Samozrejme, že je rad príkladov, keď štátny jazyk je obchádzaný. Ale existujú aj tabule, kde je, povedzme, najprv nápis v jazyku menšiny a potom v štátnom jazyku. Pripúšťam pozmeňujúci návrh, ktorý upraví znenie novely v tom zmysle, že budeme akceptovať tie dvojjazyčné tabule, ktoré dnes sú a nebudeme trvať na tom, že sa musia vymeniť kvôli tomu, aby bol na prvom mieste štátny jazyk a na druhom mieste jazyk menšiny. Pretože mi ide o podstatu. Ide o to, aby sa občan slovenskej národnosti, aj maďarskej národnosti, aj ukrajinskej národnosti, aj nemeckej národnosti, ktorí ovládajú slovenský jazyk ako integrujúci prvok, dorozumeli, alebo, aby rozumeli vo verejnom živote nápisom, textom, jazykovým prejavom.

Myslím si, že to boli tie najpodstatnejšie pripomienky, na ktoré bolo potrebné reagovať. Vo svojom včerajšom úvodnom vystúpení, aj v dnešnom som veľmi jasne vysvetlil potrebu, účel novely zákona o štátnom jazyku. Ešte ale predsa len jedna poznámka, pretože sa to tu objavilo. Včera aj dnes tu pani poslankyňa Biró znovu spomenula otázku používania jazykov v zdravotníckych zariadeniach. Vy viete, že ak ide o pacienta, ktorý neovláda štátny jazyk, tak je jasne napísané, že sa s ním komunikuje v tom jazyku, v ktorom sa s ním dá dorozumieť. A okrem toho rozširujeme a práve aplikujeme aj tú hranicu 20 % na túto oblasť, že tam, kde žije 20 % menšiny, tak keď aj ten pacient, ten človek ovláda slovenský jazyk, môže v sociálnych a zdravotníckych zariadeniach komunikovať v menšinovom jazyku. Je to rozšírenie súčasného zákona. Ale toto vy nikdy nepriznáte. Ale tento zákon nie je o používaní menšinových jazykov. Je o štátnom oficiálnom jazyku, ktorý má integrovať, zjednocovať, slúžiť ako nástroj dorozumenia pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi kultúry.

Pani spravodajkyňa, chcete zaujať? Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa k tomuto zákonu zhrnula istým spôsobom debatu, ktorú sme tu zažili včera poobede a dnes doobeda.

Počúvajúc včerajšie príspevky, siahla som ešte včera večer po diele jedného z najväčších kritických mozgov nášho národa, najväčšieho kritika aj v slovenskej literatúre - Alexandra Matušku - a čítam, akoby to bolo dnes a pritom to, čo teraz budem citovať, napísal v roku 1946. Ešte som nebola ani na svete. Takže: "Jazyk a národ jedno sú, tak to aspoň chápali naši otrokári, ktorí nás chceli vyradírovať z povrchu zeme tým, že nám brali reč a natískali nám sóju. Preto byť dobrým Slovákom, to nikdy u nás neznamenalo viac, ako hlásiť sa za Slováka a vedieť dobre po slovensky. Ale už M. M. Hodža napísal, Slovák odjakživa v každej reči bol príčinlivý a o vlastnú nedbal. Kto a čo ohrozuje dnes našu slovenčinu?" pýta sa Alexander Matuška v 1946 roku. "Objektívne nič a nik. Len my sami, len naše nedbajstvo, ohrozujeme ju dnes sami väčšmi, než nám ju kto ohrozoval v minulosti. Čert vezmi náš pravopis. Kto ho ovláda? Čert vezmi aj knihy, málokto ich číta a ešte menej kupuje. Sú tu však noviny, ktoré sa jazykovými gebuzinami len tak hemžia a vysoko postavení páni, človek sa za nich červená, keď hovoria a zatína päste. Začíname vždy znova, o tento tragický svojráz niet u nás núdze. Azda by sme sa však aspoň sami nemali pričiňovať o stále nové začínanie vždy a všade." Koniec citátu z Alexandra Matušku.

Čo k tomu dodať? On ľudí, ktorí sa v roku ´46 neustále zasadzovali o obranu slovenčinu, nazýval "prívrženci riadeného gazdovania v oblasti jazykovej" a títo prívrženci gazdovania v jazykovej oblasti nám dnes predložili zákon a vypočuli sme si k nemu aj niekoľko referátov. Bohužiaľ, musím konštatovať, niektorí koaliční poslanci sa nezdržali a prezradili, že zákon by nebol potrebný, keby časť našich spoluobčanov prejavila vôľu hovoriť pekne po slovensky. Pocit, že zákon bol stvorený a predložený kvôli nedostatku práve tejto vôle a ničomu inému a to všetko ostatné je vlastne používané asi len na vytretie očí a dnes, keď som počúvala túto debatu, musím povedať znovu, že toto potvrdzovanie, že vraj tento zákon má byť len kvôli menšinám, pokračuje, pán minister. A nepodarilo sa to zvrátiť ani vám a ani pánu podpredsedovi vlády Čaplovičovi.

Ale pozoruhodným momentom, na ktorý chcem upozorniť a na ktorý upozornil aj pán minister, je, že sa už my tu, na Slovensku nebojíme češtiny. A toľko sme sa nastráchali, niekoľko desiatok rokov. A zrazu sebavedomie je už tu a už sa nebojíme. Občas síce kolegom unikne nejaký ten bohemizmus, včera jeden z nich vehementne tvrdil, že mu niečo vadí, miesto, samozrejme, prekáža, ale to nás už nevzrušuje. Moderne povedané, bojom s češtinou sa dnes už politické body získať nedajú. Takže sa môžeme z tohto strachu konečne uvoľniť. A ako sme sa báli. Pamätáte sa? Aj sme Čechov domov hnali. Ale dnes to už nefunguje, zabubnovali všetky agentúry. Ani nemčina už nevykazuje tie známky, pre ktoré by ju bolo treba zákonom vysťahúvať a pritom germanizmy v používaní našich kolegov tu, v pléne len tak lietajú touto sieňou dennodenne.

Ako je to teda s tou našou, ako to nazýva Matuška, frizírovanou slovenčinou? Dovoľte štyri body.

1. Dnešné prvé čítanie poukázalo na to jasne aj s tou debatou, že ide o prvok minulosti miesto budúcnosti. Veď to môže byť politický program vyťahovať minulosť miesto budúcnosti, to uznávam, a ako sa ukazuje, je dnes tiež veľmi úspešný. Návrat dokazuje nielen návrat určitých bodov do tohto zákona zo zákona v roku 1995, ale aj dokonca celých paragrafov. Napríklad § 10, ktorý sa vracia zo zákona z roku 1995. Ešteže sa týka správy o stave slovenčiny a nejaký minister alebo náš pán minister ju bude nútený predniesť v roku 2012. Ak sa dožijeme, samozrejme. Tento návrat by ukazoval, že ide o uspokojenie určitých nacionalistických elementov vo vláde, ktoré, ale upozorňujem, nie je ohraničené len na Slovenskú národnú stranu, ale preniká všade v koalícii.

2. Prijatie francúzskeho zákona kedysi proti americkým výrazom. Mimochodom, každý, kto trochu sleduje francúzsku politiku, vie, že sa už vlastne nedodržiava a zápal ochladol skoro hneď po tom, ako tento druh politického marketingu prestal zaberať a dnes si už skoro vo Francii nikto naň nespomenie, čo ale neznamená, priatelia, že nepríde čas, kedy ho bude treba v záujme zaujatia postoja oprášiť. Je pripravený. Ale teraz Francúzi vstúpili do NATO, teda do vojenskej časti NATO, takže to tak skoro asi zrejme nebude.

Zákon ale zásadne robí jednu zmenu. Predvádza posun od užívateľov jazyka, teda občanov a expertov - jazykovedcov, ktorí sa jazykom zaoberajú. Napríklad, ktorí v predošlom znení zákona boli vždy žiadaní o názory, teraz už nie, teraz kodifikovanú podobu priamo uverejňuje bez toho, s kým sa bude riadiť ministerstvo na svojej internetovej stránke. Zákon sa posúva k expertom na robenie tohto druhu politiky na Slovensku. Otvára tri zásadné otázky. Kto bude určovať, čo je správne a čo nie? Podľa dikcie tohto zákona zrejme pán minister. Kto bude pokutovať? To zatiaľ nevieme, pretože tento paragraf o dohľade je formulovaný veľmi vágne. A kto bude udávať? To je posledná otázka. Kto bude udávať? Udavačov sa, pravdaže, vždy nájde dosť, v každom režime, len v demokracii je s tým spojený jeden, jediný problém. Mená udavačov sa hneď prevalia. Takže tu veľký priestor na úspech nevidím. Iba ak by sa podarilo vytvoriť krúžok neúspešných, zahorknutých kultúrnych činiteľov, akúsi zamračenú kultúrnu políciu. Mnohí z týchto ľudí, ktorých mená poznáme, stratili svoje poctivé meno už v 90. rokoch, takže tí by sa na to možno dali robiť túto zamračenú kultúrnu políciu.

3. Príklad Albánska, ale aj celej sovietskej ríše, ktoré boli postavené na veľmi silnej myšlienke uzavretosti, bráneniu prieniku západnej modernity. Ako tomu hovorí Ľubomír Lipták "uzavretý priestor s vlastným historickým časom, vlastnými pravidlami, tempom a kritériami", to je jeho popis, nám hrozí. Vynára sa v pozadí toho zákona. Sme dnes schopní postaviť železnú oponu pre náš jazyk? Ja o tom pochybujem. A myslím si, že to ani nikto z vás nechce. Preto je to zákon len tejto chvíle, teraz. Nemáme krízový rozpočet nášho štátu, nevieme, s čím vlastne hospodárime, prepadáme sa do recesie, ale budeme sa dnes rozprávať hlavne o slovenčine, ale bojovo, tak, ako to včera predviedol pán poslanec Vestenický a v pozadí bude na nás žmurkať politický klientelizmus na úrovni gramatiky.

4. Včera padol aj argument, že tento zákon so sprísnenými pravidlami potrebujeme, lebo ten starý sa nedodržiava. Dnes v tejto diskusii sa to tiež objavilo. Áno, to je stredoeurópska vlastnosť. Zákony, ktoré sú prijaté zbytočne, alebo nám nevyhovujú, jednoducho neexekuujeme, nedodržiavame. Obchádzame ich a keď prijímame niektoré zákony, priznajme si to, kolegovia, občas to predpokladáme aj tu, v tejto sieni. Ľubomír Lipták pokladá v historickej politike, ktorú tu veľmi vehementne vždy zastáva pán poslanec Rafaj, pokladá za dôležité nielen zapamätávanie si, či už krívd alebo víťazstiev, prehier a podobne, ale aj zabúdanie.

Priatelia, kto z nás si spomenie o 10 rokov na tento papier, ktorý tu dnes schvaľujeme? Možno nik. Je to veľmi pravdepodobné. Ale to neznamená, že nás to neovplyvní. Že to neovplyvní slovenčinu a že to neovplyvní aj náš štát, nás a slovenčinu, dobre alebo zle. Dovoľte, aby som citovala znovu Ľubomíra Liptáka, "je to vraj ako boj medzi kolkármi a šachistami, teda medzi dosažiteľným rozumným, medzi teda možným a neuskutočniteľným spolu s tými", citujem ďalej, "ktorí popri tom rozmýšľajú len nad svojou súkromnou partiou".

A posledný citát z Alexandra Matušku, veľmi príhodný: "Občas sa zdá, že brzdivé momenty v minulosti", píše Alexander Matuška v 48. roku, "a bolo ich nemálo, slovenčine uškodili. Ale boli jej zároveň aj užitočné." Píše Alexander Matuška. "Sotva v ktorom jazyku tak hneď vidno faloš, mam a klam ako v našom. Kto tára v slovenčine, ten sa okamžite sám odhaľuje." Napísal Alexander Matuška v 48. roku. Čo k tomu dodať?

Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

 

P. Paška, predseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v programe 35. schôdze prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

Je to tlač 1019.

Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1027.

Poprosím teraz pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby uviedol vládny návrh.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa predkladá na základe uznesenia vlády k návrhu koncepcie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi. Je o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Uznesením bola ministrovi kultúry uložená povinnosť pripraviť návrh novelizácie príslušných právnych predpisov s cieľom upraviť proces prípravy, schvaľovania a mechanizmu realizácie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

Zmluvy so štátom budú vychádzať z tradičných princípov verejnoprávneho vysielania v Európe a z právneho poriadku Slovenskej republiky. Ich cieľom bude predovšetkým vytvorenie systému, ktorý zabezpečí stabilitu financovania verejnoprávnych vysielateľov a bude sa opierať o transparentné ekonomické a rozpočtové podmienky využívania úhrad za služby verejnosti a príspevku štátu.

Predkladaný návrh zákona obsahuje legislatívne zmeny, ktoré súvisia s procesom prípravy, schvaľovania, realizácie a kontroly zmlúv so štátom, ako aj ustanovenia odstraňujúce niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy, ktoré spôsobujú problémy v aplikačnej praxi. Návrh zákona zároveň reaguje na zaradenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu medzi subjekty verejnej správy.

V súlade s ustanoveniami navrhovanej právnej úpravy bude východiskom pre tvorbu zmlúv so štátom dlhodobá stratégia rozvoja programovej služby s dôrazom na verejný záujem a rozvoj príslušného verejnoprávneho vysielateľa. V rámci úpravy procesu prípravy zmlúv so štátom návrh zákona rozširuje pôsobnosť orgánov verejnoprávnych vysielateľov. Návrhy zmlúv so štátom, ktoré budú uzatvárané na obdobie piatich rokov, ako aj návrhy dodatkov k nim na príslušný kalendárny rok, budú generálni riaditelia verejnoprávnych vysielateľov povinní predložiť Rozhlasovej rade, resp. Rade Slovenskej televízie na zaujatie stanoviska predtým, ako príslušný návrh spolu so stanoviskom príslušnej rady predložia ministerstvu kultúry. Zmluvy so štátom a dodatky k nej uzatvárajú generálni riaditelia ako štatutárne orgány verejnoprávnych vysielateľov s ministerstvom kultúry, ktoré je zástupcom štátu.

Navrhovaná novela zákona sa dotýka taktiež ustanovení upravujúcich financovanie verejnoprávnych vysielateľov a nahrádza súčasnú formu poskytovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu verejnoprávnym vysielateľom, určených na uskutočnenie niektorých programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na zabezpečenie vysielania Slovenského rozhlasu do zahraničia. Podľa terajšej právnej úpravy sa tieto prostriedky poskytujú na základe transferov a kapitálových transferov podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V súlade s návrhom zákona budú prostriedky určené na vyššie uvedené účely poskytnuté formou príspevku zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy so štátom.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Spravodajcom k vášmu návrhu je pán poslanec Rafaj. Poprosím ho, aby nás informoval.

R. Rafaj, poslanec: (Hlasy v sále.) Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci a prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku, to znamená, doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Ďalej konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o finančnom dopade na verejné financie a zamestnanosť, podnikateľské prostredie a stav životného prostredia.

Ďalej, že osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, že návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Som presvedčený, že návrh je dôležitý vzhľadom na účel, ktorým je ďalší posun vo vzťahu medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 27. marca navrhujem, aby zákon prerokovali nasledujúce výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre kultúru a médiá.

Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Súčasne odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 20. júna 2009.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Abrhan. Končím možnosť sa prihlásiť.

Máte slovo, pán predseda výboru.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, páni ministri, pani poslankyne, páni poslanci, tak ako bolo uvedené už pánom ministrom, tento návrh zákona pojednáva o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

Prvý okruh problémov, ktorý rieši alebo ktorý navrhuje doplniť, sa týka predkladania výročných správ o činnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu tým, že dopĺňa, že jednotlivé rady, teda Rada Slovenského rozhlasu aj Slovenskej televízie zaujíma stanovisko k správe o činnosti Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Podľa môjho názoru je to možné upraviť, samozrejme, zákonom, ale všetky tieto správy predkladá predseda rady, buď už predseda Rady Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu, a tým pádom, že túto správu predkladá, tak pokiaľ jednotlivé rady zaujmú k tomu stanovisko, tak toto stanovisko môže sám predniesť, čiže považujem to za nadbytočné upravovať zákonom.

Ďalej, čo je veľmi správne a čo aj treba podporiť, je umožnenie, aby Slovenská televízia aj Slovenský rozhlas ako zdroj financií mohli používať úvery z bánk. Čiže, toto je druhá časť.

No a tretia, podľa mňa kľúčová, ktorá rieši opatrenia týkajúce sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, je zmluva so štátom. No a práve pri tejto zmluve so štátom s veľkou pravdepodobnosťou mám alebo máme rozdielne stanovisko alebo rozdielny názor. Ja chápem, že aj vládna koalícia, aj ministerstvo kultúry potrebovalo nájsť určitú formu alebo spôsob ako dofinancovať Slovenskú televíziu aj Slovenský rozhlas. Chápem, že nechceli ísť cestou zvyšovania koncesionárskych poplatkov. To je pochopiteľné. Podľa môjho názoru však forma zmluvy so štátom týchto verejnoprávnych médií nie je najšťastnejším riešením. A to z toho dôvodu, že ak budeme riešiť dofinancovanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie zmluvou so štátom, tak podľa mňa to nie je trend posilňovania nezávislosti týchto verejnoprávnych médií. Obávam sa, že týmto legislatívne vytvoríme priestor na posilnenie závislosti verejnoprávnych médií na ministerstve kultúry alebo na vláde Slovenskej republiky. Jednoducho z toho dôvodu, že ak bude Slovenský rozhlas kritizovať, alebo ak budú výhrady voči činnosti ministerstva kultúry, ak v tom období, práve v tom období budú prebiehať rokovania o dodatkoch alebo o zmluve so štátom medzi Slovenským rozhlasom a ministerstvom kultúry. Obdobne k podobnému tlaku môže prísť aj v Slovenskej televízii pri rokovaní obdobnej zmluvy medzi Slovenskou televíziou a ministerstvom kultúry. Preto si myslím, že nie je to najšťastnejšie riešenie.

Chápem záujem dofinancovať verejnoprávne médiá, ale obávam sa toho, že sa môže vytvoriť priestor na ovplyvňovanie a ešte o to viac, že tá zmluva je síce na päť rokov, ale každý rok sa bude dopracúvať dodatok a v každom roku bude možné potom upravovať formou dodatku finančné príspevky, ktoré pre verejnoprávne médiá budú môcť ísť. Chcel by som len na tento problém vo svojom vystúpení poukázať. Pôvodne som myslel, že navrhnem, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona, ale vzhľadom na to, že som presvedčený, že je potrebné umožniť, aby Slovenský rozhlas aj Slovenská televízia mohla využívať ako zdroj financií aj úvery od bánk, rozšíriť tie možnosti financovania Slovenskej televízie a to v tomto návrhu zákona je. Preto takýto návrh nepredkladám.

Ďakujem pekne za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP