Druhý deň rokovania

35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

16. apríla 2009 o 9.00 hodine

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobré ráno, vážené panie poslankyne, dobré ráno, vážení páni poslanci. Otváram druhý rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie požiadali na dnešnom rokovacom dni títo poslanci: podpredseda Národnej rady Viliam Veteška, podpredsedníčka Anna Belousovová, poslanci Ľuboš Micheľ, Ján Slota a Anna Szögedi.

Podľa schváleného programu pristúpime teraz k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

parlamentná tlač č. 1015, návrh na pridelenie do výborov je v rozhodnutí predsedu č. 1024.

Slovo má teraz minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav Baška a uvedie tento vládny návrh zákona.

J. Baška, minister obrany SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Účelom návrhu zákona je poskytovanie mesačného príspevku ako finančné ocenenie morálnych a historických aspektov služby pre vlasť účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách. Príspevok sa navrhuje poskytovať diferencovane v závislosti od priamej účasti oprávnených osôb na národnom boji za oslobodenie. Priamym účastníkom národného boja za oslobodenie sa navrhuje vyplácať príspevok v sume 20 eur mesačne a vdovám a vdovcom po týchto osobách v sume 10 eur mesačne. Navrhovaný príspevok bude vyplácaný spolu s dôchodkom, ale nebude podliehať každoročnej valorizácii.

Z dôvodu navrhovanej právnej úpravy bolo nevyhnutné novelizovať aj ďalšie predpisy upravujúce a súvisiace s predmetnou problematikou.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a o jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Viliamovi Jasaňovi, ktorý uvedie spravodajskú správu.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. marca 2009 č. 1024 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca.

Preto uzatváram možnosť podania písomných, teda ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi, aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz v zmysle schváleného programu a dohodnutého postupu budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

tlač 982. Poprosím teraz... (Hlasy v sále.) ... dobre, registrujem, áno, Poprosím teraz pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Rovnako by som požiadal určenú spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá pani poslankyňu Magdu Vášáryovú, mám pocit, že v sále nie je. Pevne verím, že sa urýchlene dostaví. Poprosím pani poslankyňu Vášáryovú, pokiaľ je v blízkosti rokovacej sály, keby zaujala miesto. Dve minúty prestávka, ak dovolíte, vážení páni, ak sa nám podarí zohnať pani poslankyňu Vášáryovú. (Hlasy v sále.)

Len pre informáciu, páni poslanci, do rozpravy sú prihlásení títo poslanci: pán poslanec Pavol Minárik, pán poslanec Pavol Abrhan, Ján Senko a Rafael Rafaj. Pokračovali by sme v tomto poradí aj v rozprave, ale o slovo v zmysle rokovacieho poriadku požiadal minister kultúry Marek Maďarič. Takže potom, ako zaujme pani poslankyňa miesto, poprosím ešte o chvíľu strpenia pána ministra.

(2-minútová prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán minister, máte slovo.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené prítomné dámy poslankyne, páni poslanci, dovolím si v rozprave zareagovať predovšetkým na včerajšie dlhšie vystúpenie pani poslankyne Biró. Škoda, že tu nie je, keďže reprezentovala klub SMK, ale snáď obsah tohto vystúpenia sa k nej nejakým spôsobom dostane.

Po včerajšom dojímavom, ja by som si dovolil povedať, takom bolestínskom vystúpení pani poslankyne by mal človek neznalý reality dojem, že na Slovensku maďarská národnostná menšina skončila a ak neskončila, žije v ťažkom útlaku, že nemá vlastné školy, od škôlky až po univerzitu, nemá divadlá, nemá múzeá, nemá vydavateľstvá, nemá noviny, nemá časopisy, nemá štátom dotovanú kultúru, nemá vysielanie v rozhlase, v televízii, maďarčina sa nemôže používať v zákonom stanovenej miere aj vo verejnom styku.

Myslím si, dovolím si to povedať, že falošnosť vystúpenia pani poslankyne bola podčiarknutá tým, že kým Národná rada rokuje, rokovala včera, rokuje dnes o novelizácii zákona o štátnom jazyku, jej vystúpenie sa prevažne dotýkalo používania menšinových jazykov. Ak sa jej apely a kritika predsa len vzťahovali k novele zákona o štátnom jazyku, a aj to zase len v súvislosti s používaním menšinových jazykov, treba povedať dve zásadné veci:

1. že používanie menšinových jazykov riešia a upravujú osobitné zákony,

2. že základná koncepcia dnes platného zákona o štátnom jazyku zostáva aj po tejto novelizácii zachovaná.

A treba si spomenúť, že práve pod tlakom SMK bol zákon o štátnom jazyku v roku 1999 zmenený. Ak však v roku 1999 jeho základná koncepcia a skelet bol zachovaný, prečo ho dnes SMK zásadne kritizuje?

Pani poslankyňa poukázala napríklad na ustanovenie 2 v § 1, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. To je však aj v súčasnom zákone o štátnom jazyku. Ja by som skôr čakal, alebo aj by som čakal, keď pani poslankyňa tak naliehavo hovorila o potrebe, aby sme sa počúvali, že aspoň prizná ako človek poverený vystúpením za SMK, že navrhovaná novela odstraňuje viaceré bariéry pri používaní menšinových a cudzích jazykov vo verejnom styku.

Veľmi pekne ste hovorili, pani poslankyňa, vo svojom vystúpení vo všeobecnosti o jazyku ako-takom, o jeho význame, a pod to sa plne podpisujem. Ale použili ste aj argument proti používaniu slovenského jazyka vo verejnom styku na území Slovenskej republiky a to taký, že slovenčina podľa ústavy nie je štátnym jazykom. Samozrejme, že je. A okrem toho existujú ešte minimálne aj dva rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z rokov 2004 a 2007, ktoré potvrdzujú, že ochrana štátneho jazyka zakladá štátu povinnosť zabezpečiť svojim občanom právo na dorozumenie sa v tomto jazyku aj vo verejnej sfére.

Viackrát bola spomínaná dvadsaťpercentná hranica pre používanie menšinového jazyka vo verejnom styku ako nedostatočná, pretože sa tým údajne nenaplnila realizácia jazykového práva národnostných menšín garantovaného Ústavou Slovenskej republiky. Ale zabudlo sa, že ide o hranicu garantovanú zákonom prijatým v roku 1999, keď bola vo vláde SMK. Navyše, problém údajne nedostatočnej realizácie jazykových práv menšín nie je záležitosťou zákona o štátnom jazyku. Menšinový zákon z roku 1999 určuje, kde všade sa môžu v úradnom styku uplatniť menšinové jazyky a odkaz na tento zákon je v zákone o štátnom jazyku potrebný preto, aby bolo jasné, že rozsah práv pre jazyky menšín zostáva zachovaný.

Zákon o štátnom jazyku teda nemôže byť v rozpore s Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov. Napokon pri uplatňovaní dvadsaťpercentnej klauzuly je Slovenská republika viazaná vlastným vyhlásením o dvadsaťpercentnej klauzule, ktoré zaslala Rade Európy 5. septembra 2001, keď bola SMK vo vláde. Čiže túto hranicu nestanovil zákon o štátnom jazyku, ani ju teraz nemení. Nie je vecou tohto zákona, aby sa ňou zaoberal.

Kriticky ste poukázali aj na snahu konzervovať jazyk, ale to ste zrejme nečítali alebo zámerne ste vynechali § 11, ktorý jasne hovorí o tom, že sa nevylučuje používanie inojazyčných nových pojmov, termínov, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov. Inak povedané, zákon o štátnom jazyku pripúšťa používanie výrazov zo všetkých vrstiev jazyka aj slangových, aj nových, preberaných z cudzích jazykov. V tomto zmysle ale nielen vy šírite určité mýty a fámy o novele zákona o štátnom jazyku a diskusia sa vedie zavádzajúcim spôsobom, že ľudia budú trestaní za pravopisné chyby, čo je nezmysel. Pretože zákon nepripúšťa postihovanie individuálnych jazykových, rečových prejavov a v zákone sa prihliada len na kodifikovanú podobu, to znamená, takisto, že sa striktne nevyžaduje.

Takisto nie je cieľom novely zákona o štátnom jazyku strážiť čistotu jazyka v turistickom zmysle slova. Nikto nie je taký naivný, aby si myslel, že jazyk nie je živý a dynamický systém. Na to netreba byť jazykovedcom. Ale je naozaj zbytočná akákoľvek starostlivosť o štátny jazyk? Alebo aj o menšinový? Je to tak? Sú zbytočné rôzne medzinárodné dohovory, dokumenty, odporúčania o zachovaní multilingválneho spoločenstva v zjednotenej Európe? Je zbytočný dohovor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorého súčasťou sú aj národné jazyky? Mýli sa Európsky súd pre ľudské práva, keď vo svojej judikatúre konštatuje, že opatrenia na ochranu a podporu štátneho jazyka zodpovedajú ochrane práv a slobôd iných v zmysle čl. 8 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach a priznáva právo každého štátu na reguláciu používania svojho štátneho jazyka?

Takže novela zákona o štátnom jazyku nie je žiadna štúrovská agenda, žiadne konzervovanie jazyka. Cieľ je iný, prirodzený a pragmatický. Štátny jazyk má integrovať všetkých občanov. Preto má vo verejnom styku zásadnú úlohu jednotného dorozumievacieho prostriedku. Preto štát okrem iného utvára v školskom systéme také podmienky, aby sa každý občan Slovenskej republiky naučil používať slovenský jazyk slovom aj písmom. Možno aj to by sme mali zrušiť, možno aj to je obmedzovanie slobody. (Potlesk v sále.) No a je pochopiteľné, že v Slovenskej republike je takýmto jednotným dorozumievacím prostriedkom slovenský jazyk, štátny jazyk, oficiálny jazyk. Iba jeho znalosť dokáže odstrániť bariéry medzi občanmi Slovenskej republiky, nech sú akejkoľvek národnosti. Preto štát zákonom reguluje používanie štátneho jazyka vo verejnom styku, podčiarkujem, vo verejnom styku. Vymedzuje rozsah jeho používania vo verejnom styku, pretože to je priestor, v ktorom má každý občan Slovenskej republiky právo rozumieť a dorozumieť sa. To je podstatou zákona. Zrovnoprávniť a spájať všetkých občanov Slovenskej republiky. A preto som presvedčený, že tak ako majú na Slovensku menšiny garantované právo vzdelávať sa vo svojom jazyku, pestovať ho prostredníctvom svojej kultúry, hovoriť ním a používať ho aj v zákonom stanovenej miere v úradnom styku, tak majú všetci občania tohto štátu právo na celom území Slovenskej republiky vo verejnej sfére sa dohovoriť a dorozumieť štátnym slovenským jazykom. To je obsah toho citátu, ktorý ste včera uviedli, pani poslankyňa, a na tom trvám. Pretože to neznamená, že súčasne nemôžu byť používané texty a prejavy v menšinových alebo cudzích jazykoch. Naopak, zákon o štátnom jazyku teda nie je o ich potláčaní, je o postavení a nezastupiteľnej úlohe slovenčiny vo verejnom živote. A je len príznačné, že keď bola novela zákona o štátnom jazyku predmetom rokovania v Rade vlády pre menšiny, všetci zástupcovia všetkých menšín ho privítali a podporili, s výnimkou jednej menšiny alebo zástupcov jednej menšiny, maďarskej.

A na záver, pani poslankyňa, vy ste včera prirovnali zákon o štátnom jazyku k uhorskému zákonu z obdobia maďarizácie. Ja sa k tomu tiež musím vyjadriť, hoci to už včera glosoval trefne pán poslanec Podmanický. On pripomenul, ako to bolo s menšinovými právami v tom čase. Takže ja sa nebudem vracať do histórie, ale teraz to poviem úplne vážne. Vy si to možno neuvedomujete, ale takýmto prirovnaním alebo takéto prirovnanie to je podľa mňa veľká urážka a veľké opovrhnutie všetkým tým, čo sa pre menšiny v Slovenskej republike urobilo a ešte aj robí.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami - pani poslankyňa Ágnes Biró, pani poslankyňa Jana Vaľová. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, že pán minister vedie so mnou dialóg. Ja som veľmi krátko chcela v mojom príhovore za nás všetkých povedať, že sa cítime občanmi Slovenskej republiky a súčasne sa cítime aj ľudskými bytosťami a dožadujeme sa svojich ľudských práv. Ja si myslím, že tento zákon nebude chrániť suverenitu Slovenskej republiky. Aj tie štáty, ktoré nemajú štátne alebo úradné jazyky, sú suverénne, viď Českú republiku. Ja som hovorila proti filozofii tohto zákona, súčasného, a aj novely. Ja si myslím, že nepatrí do 21. storočia preto, lebo slovenský jazyk nie je ohrozený. Skúsila som aj rozviesť prečo. Týmto zákonom, pán minister, zavádzate exkluzivitu alebo potvrdzujete naďalej exkluzivitu jedného jazyka, keď uznáte, že aj my sme občanmi tejto republiky a chceme byť lojálnymi občanmi tejto republiky. Dokonca zvýhodňujete niektoré jazyky. Zákon č. 428/1990 o úradnom jazyku práve preto zanikol a vy to v dôvodovej správe píšete, že český jazyk ustanovil ako druhý úradný jazyk. To sa deje aj v tomto zákone. Nemám proti tomu nič. Ja si myslím, že je to správne, len potom tá vaša argumentácia je troška chybná. Všetky cudzie jazyky, cudzím jazykom dávate priestor - angličtine, nemčine, iba tým domovským jazykom nie.

Čo sa týka rozsudkov Európskeho súdu, ja som si ich dala všetky preložiť. Všetky rozsudky, ktoré citujete, nie celkom komplexne... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Pán minister, ja vám plne rozumiem, pretože si myslím, že na tomto území, tak ako vy rozprávate, by mal byť jeden štátny a spisovný jazyk, aby odbúral bariéry medzi občanmi, aby si lepšie rozumeli. Pretože, ak pôjdeme na územie menšín a pôjdeme na územie menšiny maďarskej, nechcem sa nikoho dotknúť, tak si myslím, že všetci lekári, zdravotné sestry a personál ovládajú maďarčinu, ale majú tam problém slovenskí občania. Ak pôjdeme na územie zmiešaných Rusínov, myslím si, že nikoho tam nediskriminujeme, pretože určite sa rozpráva ich jazykom. Ja by som len chcela pripomenúť, že ak tu pani kolegyňa hovorí o menšinách, tak by mala zastávať ako poslankyňa všetky menšiny, nie iba maďarské. Pretože vieme, čo sa stalo v Prešove, keď za vlády, kedy bola aj maďarská koalícia, sa rusínske rádio národnostných menšín presunulo do Košíc, kde vôbec nežijú Rusíni a kde títo nemohli vôbec počúvať svoje vysielanie, kde sa znížil počet vysielacích hodín, kde sa písali petície, kde boli rôzne akcie, vtedy nikto nezakročil. Ja si myslím, že, samozrejme, menšiny majú právo, určite sú občania, vážime si ich. Ja som to aj sama povedala, že môj pradedko bol Maďar, mama je Rusínka, že s tým vôbec nemám problém. Ale myslím si, že by mali mať všetky menšiny rovnaké práva, ale zároveň občania, ktorí používajú štátny jazyk slovenský, by mali mať rovnaké právo sa všade dorozumieť a mali by mať rovnaké právo, aby nemali medzi sebou bariéry.

Čiže ja tomu rozumiem, čo sa tu pán minister snaží predložiť týmto zákonom a myslím si, že žiadnej menšine neškodí, pretože všetci, ak budeme ovládať správne spisovný jazyk, tak sa budeme vedieť dorozumieť. A tam, kde zas používajú jazyky menšín, kľudne si každý môže rozprávať jazykmi menšín, ale nesmie diskriminovať ani tú časť ľudí, ktorí na Slovensku žijú a ktorí skutočne ovládajú iba slovenčinu. Jeden jazyk by mal byť naozaj spisovný a mal by ho každý ovládať slovom a písmom a malo by to byť v jeho záujme, pretože ak ho ovláda, dokáže si nájsť lepšiu prácu a lepšie uplatnenie.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave.

Vystúpi pán poslanec Pavol Minárik. Pripraví sa pán poslanec Pavol Abrhan.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, tento zákon nie je ani nejako vyslovene protimaďarský, ani proti menšinám. Tento návrh zákona nezachraňuje slovenčinu a, chvalabohu, ani jej neškodí. Dámy a páni, tento návrh po učebnicovom a pamätníkovom zákone je ďalší zákon, ktorý nemá nejaký veľký praktický význam. Môže mať význam symbolický a také zákony môžeme prijímať, ak tie symboly chceme zvýrazňovať a ak ich postavíme len ako symboly pozitívne. Tento zákon však taký pozitívny nie je. Moja odpoveď, na čo tento zákon tu je. Je na vzbudzovanie a ukájanie vášní, nacionálnych vášní, na mobilizáciu potenciálnych voličov. Samozrejme, že mobilizuje na jednej i druhej strane. Na maďarskej i na slovenskej.

Zo slovenskej strany sa zdá byť tá racionalita vyššia, pretože potenciál na maďarskej strane je obmedzený počtom maďarskej menšiny a zdá sa, že podobnými krokmi sa podarilo dosiahnuť to, že naozaj maďarská menšina už nerozmýšľa nijak inak, len v nacionálnych termínoch, a preto volí stále na tomto princípe a volí iba jednu stranu napriek tomu, že ich voliči sú úplne rovnako rozvrstvení na ostatných štiepnych líniách ako slovenskí voliči. Napriek tomu všetkému slovenský nacionalizmus v politickom živote sa ustálil na nejakých 10 % plus, mínus niečo. Dosť na strašenie, dosť na mobilizáciu, ale zase nič na sebabičovanie. Takéto číslo je tu v strednej a dokonca v celej Európe bežné a často prekračované. Do tohto rozsahu sa s nacionalizmom napriek tomu, že naozaj je to cesta do pekla, dá žiť a dá sa eliminovať. Dá sa eliminovať, ak všetci chcú, ak na nacionalistov vyvíjajú všetci ostatní tlak, nepúšťajú ich k moci a tak trošku nekalkulujú sami s nacionálnymi hlasmi.

Je prirodzené, že na druhej strane u menšiny je tá nacionalizácia väčšia. Dokonca je prirodzené, keď je oveľa väčšia. Ale je prirodzené, aj keď je úplne opačná? Keď je nad tých 90 %? Keď je obrátená k tomu pomeru väčšinového národa? My, Slováci nacionalizáciu maďarskej menšiny môžeme posúdiť hlavne podľa toho, ako sa správa ich politická elita. Vy, páni z SMK, či všetky otázky vidíte len cez prizmu nacionálnu? Či neexistujú už žiadne iné štiepne línie? Ako máme my posudzovať, že Edit Bauer je v EPP? Ako my máme posudzovať to, či praví alebo ľaví liberáli sú stále len v otázkach maďarských maďarskí? Ako máme posudzovať to, že sa tu vyskytuje endemit, politický endemit Karpatskej kotliny - nacionálny liberál? Ako si to máme vysvetliť?

Dámy a páni, každá akcia vyvolá reakciu a najväčší problém je, ak sa táto reťaz nekontrolovateľne stupňuje a nikto nemá silu ju prerušiť. Dámy a páni, vy a my, teraz hovorím, vy Maďari, my Slováci, vy viete, že v pokojných časoch nemôžete vyhrať. Beda, ak si budete myslieť, že v nepokoji by ste vyhrať mohli, lebo my vieme, že v pokojných časoch prehrať nemôžeme, ale v nepokojných by sme prehrať mohli. A preto sa v pokojných časoch musíme pripraviť na to, že môžu prísť aj nepokojné a to je naša veľkorysosť voči vám, to, že si vybudujeme medzinárodnopolitické postavenie, pretože v nepokojných časoch môžeme vyhrať len tým, že budeme mať medzinárodnú verejnú mienku za chrbtom.

Dámy a páni, využime na to pokojné časy a uvedomme si, že spolu môžeme vyhrať len v pokojných časoch. Takže, udržiavajme ich, buďme tolerantní a vychádzajme si navzájom v ústrety. Keď budete brániť svoje práva, tak ich bráňte tu, v parlamente. Nech váš predseda Csáky sedí tu, keď hovoríte, že sa prerokúva taký dôležitý zákon, ktorý siaha na vaše práva. Tak ako tu mal sedieť pri učebnicovom zákone a tak, ako tu nesedel vtedy, nesedí tu ani dnes.

Dámy a páni, ste tu štyria, štyria. Takto bránite svoje tak hrozne ohrozené práva? Sú dve cesty, ako sa vyrovnať s týmto nacionálnym problémom. Jedna cesta je cesta zvyšovania tlaku. Druhá cesta je ukázať pokojnú silu a z nej vyplývajúcu veľkorysosť. Takto sa pristupovalo aj k tomuto zákonu. Tento zákon prijala mečiarovsko-andelovsko-móricovská garnitúra v ´95. Prijala ho dokonca tak, že Ústavný súd ho už v ´97 musel korigovať a pod to bol podpísaný akademik Čič ako predseda Ústavného súdu.

My sme v ´99 dvakrát tento zákon jemne uvoľnili, keď sme povolili vysvedčenia a nejakú zdravotnícku komunikáciu. A neskôr ešte raz, keď sa z tohto zákona vypustili sankcie. Dnes sa tam sankcie znova zavádzajú, dnes sa ten inkriminovaný, Ústavným súdom vypustený článok vracia, aj keď, samozrejme, v modifikovanej podobe, aby nenarazil na neústavnosť.

Toto sú vaše prístupy, pán minister, to boli naše prístupy. To ukazuje, že naše pohľady v tomto sú rozdielne tak, ako prakticky vo všetkom, a preto som rád, že nie som s vami vo vláde a ak mi to niekto pripisuje, že nikto, kto má v názve kresťanský, s vami vo vláde nie je.

Dámy a páni, napriek tomu, čo som povedal o maďarskej reprezentácii, pretože tento návrh nerieši nič, čo by bolo v tejto krajine skutočným problémom, resp. čo by bolo problémom pre Slovensko, slovenský národ a prijatie tejto novely by mohlo pre túto krajinu priniesť problémy minimálne v subjektívnom pocite nepohody niektorých občanov, dávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla nepokračovať v prerokúvaní tohto návrhu, t. j. postupovať podľa § 73 ods. 3 písm. b).

Ešte jednu malú poznámku. Je mi trošku ľúto, že pri prerokúvaní tohto návrhu na spravodajskej stoličke nereprezentuje výbor pre kultúru a médiá niekto z dvojice poslancov Rafaj, Chelemendik. Dokreslilo by to zmysel návrhu a v druhom prípade aj zmysluplnosť tohto návrhu.

Dámy a páni, ukážme svoju silu a kto je silný, môže byť aj veľkorysý. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou - pán poslanec Ján Senko.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Ja si myslím, pán poslanec, na rozdiel od vás, že novela zákona má svoj význam. Má slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky. Cestou do pekla sú podľa mňa neracionálne diskusie ohľadom jeho znenia a to vtedy, keď sa odíde od podstaty návrhu a sleduje sa ozaj len politický konfrontačný štýl diskusie, hoci je zaobalený do jemnosti a distingvovaného prejavu a do pozornosti verejnosti sa vytiahnú témy nie jazykového charakteru, ale všetkého, čo môže poukázať akoby na porušovanie práv národnostných menšín. Aj vaše vystúpenie plnilo len propagandistický účel. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Abrhan Pavol. Potom požiadal o vystúpenie podpredseda vlády Dušan Čaplovič.

P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona podľa môjho názoru neprispeje k zvýšeniu ochrany štátneho jazyka. Ak prispeje k niečomu, a to by som chcel na dvoch prípadoch poukázať, tak prispeje k posilneniu byrokracie ministerstva kultúry. Dokumentuje to § 5 ods. 7, ktorý pojednáva o nápisoch na pamätníkoch, pomníkoch, pamätných tabuliach. Ukladá, že sa uvádzajú len v štátnom jazyku, prípadne inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku.

Podľa môjho názoru práve pamätníky, pomníky a pamätné tabule sú svedkom doby v danom regióne a zachovávajú svedectvo o tom, aký majú vzťah ľudia, ktorí v tom regióne žijú, k jednotlivým osobnostiam histórie. Ja chápem ministerstvo, že chcelo zabezpečiť, aby na celom území existoval na takýchto tabuliach aj slovenský text, ale ak už to chcelo, tak podľa môjho názoru úplne stačila tá prvá časť a nemuselo ukladať v druhej časti v ďalších vetách povinnosti stavebníkom, ktorí sú povinní požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli. To znamená, že ak hociktorý stavebník bude zriaďovať pamätník, pomník a pamätnú tabuľu, bude povinný požiadať o takéto záväzné stanovisko ministerstvo kultúry a ministerstvo kultúry ku každému pomníku, pamätníku a pamätnej tabuli sa bude takýmto spôsobom vyjadrovať.

Druhá vec, ktorá tu už bola spomenutá, ktorá podľa môjho názoru zbytočne posilňuje byrokraciu, je znovuzavedenie sankcií. Ako už bolo spomenuté, tieto sankcie boli zrušené v roku ´99. Očakával som, ak ministerstvo navrhuje znovuzavedenie sankcií, že aj v dôvodovej správe uvedie, koľko upozornení v priebehu tých desiatich rokov ministerstvo kultúry vydalo alebo udelilo, v koľkých prípadoch v jednotlivých rokoch, či je ten trend narastajúci alebo či je ten trend klesajúci. Mať predstavu, že zavedením sankcie sa zvýši vymáhateľnosť práva, podľa mňa nie je v tejto oblasti opodstatnená. Ministerstvo uvažuje so zriadením dvoch nových štátnozamestnaneckých miest, keď počíta s nákladom vo výške 32 tisíc eur na zriadenie takto novovytvorených zamestnaneckých miest. Zároveň v Doložke o posúdení vplyvov uvádza, že keďže návrh zákona obsahuje aj sankčný mechanizmus ukladaním pokút, možno predpokladať, že schválenie novely zákona o štátnom jazyku bude mať istý pozitívny vplyv na štátny rozpočet. To znamená, že predpokladá, že zavedením na sankciách sa vyberie ako tých, alebo mierne viac ako tých 32 tisíc eur.

V § 9a pokuty uvádza, že je možné udeliť pokutu od 100 do 5 000 eur. Ak by sme teda predpokladali priemernú pokutu na úrovni okolo 1 000 eur, tak môžeme počítať, že okolo 35 takýchto prípadov v priebehu roka by mohlo byť, alebo 40, nech ich je 50, je k tomu dôležité a je k tomu potrebné vytvárať dve nové štátnozamestnanecké miesta na ministerstve?

A navyše, som presvedčený, že vzťah s národnostnými menšinami a ochrana štátneho jazyka takýmto silovým spôsobom sa nezabezpečí. Jediné, čo ministerstvo dosiahne, že podporí vznik mnohých, možno falošných hrdinov národnostných menšín, ktorí budú vydávať tlačoviny, ktorí budú organizovať a budú zriaďovať pamätníky len v jazyku národnostnej menšiny. Dostanú potom pokutu, k tejto pokute buď budú organizovať verejné zbierky a takýmto spôsobom sa nenaplní to, čo ministerstvo podľa mňa očakávalo. Čiže, preto by som poprosil pána ministra, ak sa rozhodol a ak považuje za správne zavedenie nových sankcií, aby buď vo svojom vystúpení aspoň argumentoval tým, koľko takýchto upozornení v priebehu tých desiatich rokov, koľko takýchto prípadov sa stávalo, prípadne možnože aj konkretizovať v akých oblastiach.

Z týchto dôvodov, že považujem tento návrh len posilnením právomoci ministerstva a posilnením byrokracie ministerstva, tento návrh nepodporím do druhého čítania.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami - pani poslankyňa Ágnes Biró, pán poslanec Halecký, pán poslanec Matejička.

Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Ja sa chcem len poďakovať a myslím si, že naozaj teraz už dvakrát odznelo, že nielen my máme pocit, že tento zákon nechráni slovenský jazyk ako-taký. Skôr tam prišli nové ustanovenia, ktoré umožňujú a nabádajú používanie cudzích jazykov, pričom predtým pán minister hovoril o tom, že pripraví zákon proti invázii cudzích jazykov na obmedzenie amerikanizmov, ktoré sa dostávajú do slovenského jazyka. Ja osobne si myslím a v druhom čítaní sa pokúsim tým aj zaoberať, že je tento zákon proti slobode myslenia preto, čo hovoril pán Abrhan, že tie paragrafy, ktoré prikazujú všetko napísať pre osoby fyzické aj podnikateľské prv v slovenskom jazyku. A ja som hovorila pri pamätníkoch, že si predstavte, že pri tých pamätníkoch sa používajú básne. A tie básne nie sú ešte preložené do slovenčiny a my ich musíme uviesť v slovenčine. Kto ich bude prekladať? Ministerstvo kultúry? Ja si myslím, že žiadne sankcie neprinútia človeka k tomu, aby niečo mal rád alebo mal k tomu pozitívny vzťah, že sa to má začať niekde inde. Možno v škole a možno príkladmi práve od politických elít a kultúrnych elít. Ak tí budú používať slovenčinu, nie je potrebné, aby jeden suverénny národ, ktorý je slobodný, mal a potreboval takýto jazyk namierený voči svojim menšinám.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel zdôrazniť, že jazykový zákon musí byť prospešný jednak pre väčšinový národ, ale aj pre národnostné menšiny. Jazykový zákon nesmie byť prostriedkom rozdeľovania, ale práve opačne, prostriedkom zjednocovania. A myslím si, že tento zmysel predložený jazykový zákon aj plní. A to z toho dôvodu, že v podstate zavádza určité pravidlá hry v oblastiach verejného kultúrneho, celospoločenského širšieho významu, avšak v lokálnej, v regionálnej a hlavne v individuálnej úrovni, myslím si, že absolútne nepotláča žiadne práva žiadnej národnostnej menšiny, pretože aj moje skúsenosti z oblasti severovýchodného Slovenska, teda z oblasti rusínskeho obyvateľstva svedčia o tomto. Svedčia o tom, že pokiaľ ľudia používajú jazyk na úradoch, v nemocniciach, v sociálnych zariadeniach a podobne, nikto nemá žiadnu pripomienku, aby s nimi nekomunikoval, aby aj na úradoch dokonca neboli vybavené veci tak, ako majú byť.

Takže, bežných ľudí nebude diskriminovať tento zákon. Avšak v celospoločenskom meradle sú určité pravidlá hry potrebné. Aj to, čo sa tu hovorilo o textoch na tabuliach alebo na pamätníkoch, alebo dokonca napríklad na dopravných informačných tabuliach, musí byť podľa mňa prvá informácia uvedená v štátnom jazyku, až potom môže byť podľa určitých regulácií uvedená aj v jazykoch národnostných menšín. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Matejička.

V. Matejička, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec, dosť ma prekvapilo tvoje vystúpenie, pretože žiješ v Nitrianskom kraji. Bol si osem rokov v koalícii so Stranou maďarskej koalície, tak neviem, kde ťa nosili, či na ten juh, na to zmiešané územie. Ja žijem v Komárne, čiže poznáš asi aj ty Komárno. Keď si spomenul tie tabule, tak príď aj teraz, ja ti poukazujem také tabule, ktoré možnože zmenia tvoj názor. A chcem ti len pripomenúť, že v tej všeobecnej časti je štátny jazyk prostriedkom vnútornej stability štátu v zmysle spoločenskom, kultúrnom aj politickom. Tak, donesiem ťa na také miesta, že budeš nemilo prekvapený, aké tabule sú tam. Nemyslím si, akože hneď chytili tvoju kartu, pani poslankyňa chytila na teba kartu, či sa budú aj básničky prekladať na tých tabuliach. Podľa mňa to nie je zmysel ministerstva kultúry, aby takéto historické básničky sa hneď prekladali a tam sú iné dôležité nápisy, ktoré si treba preložiť a čo tam vlastne je. Potom by si bol prekvapený.

Ďakujem, to je všetko.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky - pán poslanec Abrhan, pán predseda výboru.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne pánom kolegom. Chcel by som na pána kolegu Matejičku - samozrejme, žijem v tom priestore a viem, aké tabule sú, ale v tom je asi rozdiel nášho pohľadu, že som presvedčený, že zavedením sankcií tieto tabule nevyriešime. Zavedením sankcií nevyriešime problém s tým, že skupiny obyvateľov si chcú a majú vôľu osadzovať takéto tabule, ale budeme vyrábať len to, čo som povedal, budeme vyrábať len možno falošných hrdinov národnostných menšín, či už na juhu alebo na severe Slovenska. A tomu som sa chcel vyhnúť, lebo som presvedčený, že ak chceme tieto problémy, či už s tabulami alebo s pamätníkmi riešiť, tak je to možné riešiť len v trpezlivej komunikácii s jednotlivými predstaviteľmi národnostných menšín. Žiadne silové riešenie neprinesie úspech, o tom som presvedčený.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Po ňom vystúpi pán poslanec Senko.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister kultúry, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, očakával som, že tu zostane pani Biróová, pretože chcem reagovať na niektoré jej časti vystúpenia vo včerajšej rozprave a chcem niektoré veci dostať na správnu mieru, pretože niektoré informácie boli nepravdivé a išlo predovšetkým aj o tie v súvislosti s mojím vystúpením pri 10. výročí Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, či Európskeho dohovoru o menšinových právach v Štrasburgu k 10. výročiu minulého roku, kde som mal úvodné vystúpenie na tomto podujatí, pretože sme to organizovali v spolupráci s Radou Európy v rámci nášho predsedníctva, Slovenská republika.

Áno, hovoril som o právach národnostných menšín, ale znovu som zaklincoval jednu podstatnú vec a to je vec, ktorá je dôležitá. Keď hovoríme na jednej strane o právach, treba hovoriť aj o povinnostiach alebo o zodpovednosti. A zástupca, významný predstaviteľ Rady Európy pán Hammemberg mi dal za pravdu vo svojom vystúpení a, samozrejme, aj neskôr, keď bol v Bratislave, znovu zopakoval, že musíme začať hovoriť nielen o právach, ale musíme hovoriť aj o povinnostiach a zodpovednosti tých druhých. Ak sme boli veľkorysí pri prijímaní novely v súvislosti s užívaním učebníc na jazykovo zmiešaných územiach, najmä pre národnostné menšiny, očakával som, že podobne veľkorysí budú predstavitelia Strany maďarskej koalície a budú chápať, že tento návrh novely zákona nie je robený len pre väčšinový národ v tomto štáte, ale aj pre všetky menšiny. Ide o zákon, ktorý sa doťahuje tak, aby v skutočnosti príslušníci národnostných menšín boli rovnoprávni občania Slovenskej republiky, aby aj naši občania Slovenskej republiky dokázali poznať históriu, resp. označovanie rôznych významných epopejí ako v slovenskom oficiálnom či v úradnom jazyku, ale aj v menšinovom jazyku.

To je, myslím si, najpodstatnejšie. A že my sme veľkorysí, dokazuje aj to, že sme pod mojou záštitou a záštitou bývalého pána ministra a vedúceho úradu vlády Maďarskej republiky - vypadlo mi jeho meno - v Skalici odhaľovali tabuľu maďarskému básnikovi Juhászovi, dvojjazyčnú. Dvojjazyčnú ako v slovenskom oficiálnom jazyku, tak aj maďarskom, čo sa často v rámci samosprávy, žiaľ, na jazykovo zmiešanom území nevyskytuje. A myslím si, že treba si vzájomne v tejto veci podať ruku, vyčistiť si tento chlievik a naozaj si vytvoriť všetky podmienky na to, aby občania aj väčšinového národa, aj Slováci, nežili na niektorých častiach územia Slovenska ako v cudzom štáte. Aby sa navzájom komunikovalo, aby napríklad aj to vysielanie, o ktorom sa tu hovorí, o regionálnom, pretože to vysielanie nie je len pre občanov maďarskej národnosti, dôležité je, aby vysielania pre národnostné menšiny boli uvádzané aj v oficiálnom jazyku, aby aj väčšina poznala život tejto menšiny. Toto je najpodstatnejšie a myslím si, že takto musíme pripravovať aj dvojjazyčnosť pri jednotlivých printových médiách, regionálnych, alebo pri elektronických médiách. To je cesta, ktorá nás navzájom zbližuje, navzájom nás ťahá k sebe a má k sebe čoraz viac a viac bližšie.

Ja som mal niekoľko stretnutí aj teraz, nedávno s pánom hlavným komisárom alebo vysokým komisárom pre národnostné menšiny s pánom Vollebeakom. Nedávno som mal stretnutie s komisárom Európskej komisie pánom Leonardom Orbánom, to je komisár pre multijazyčnosť. A všade sme sa zhodli v tom, že treba vytvárať všetky podmienky pre to, aby príslušníci národnostných menšín neboli vytláčaní len do toho regiónu, v ktorom žijú, ale aby ovládali oficiálny či štátny jazyk. Aj tu by som trošku polemizoval, pretože som bol na 5. výročí založenia Univerzity Jánosa Selyeho aj s pánom prezidentom na pozvanie predstaviteľov tejto univerzity a boli tam zástupcovia, predstavitelia Maďarskej republiky, pán prof. Pálinkás, prezident Maďarskej akadémie vied, humanitný a sociálny vedec a bol tam aj predseda Rektorskej konferencie Maďarskej republiky a všetci hovorili, opakovane pre poslucháčov, pre občanov tohto regiónu, poznávajte a užívajte aj štátny jazyk, štátny jazyk, aby bol plnohodnotným jazykom. Hovorili o menšinovom jazyku, o cudzom jazyku ako angličtina, nemčina, ale hovorili jednoznačne o štátnom jazyku. A nikto mi to nemôže poprieť, vy ste tam väčšinou boli zo Strany maďarskej koalície, že sa takto nehovorilo.

Preto si myslím, že naozaj, hľadajme to, čo nás spája a hľadajme to, že táto cesta, ktorú volí ministerstvo kultúry je aj v prospech občanov maďarskej národnostnej menšiny a v prospech občanov všetkých národnostných menšín, aby sa v podstate v našej Slovenskej republike, spoločnej Slovenskej republike cítili ako doma, aby mohli komunikovať tak vo svojom menšinovom jazyku, ale aby sa dohovorili aj vo svojom, aby sa dohovorili aj v oficiálnom, či tzv. štátnom, ak sa budeme o tom baviť, čo je štátne a čo nie je štátne. Nie som ústavný právnik, aby som to vysvetľoval ako pani Biróová včera pri svojom vystúpení v rozprave k tomuto návrhu novely zákona.

A opakujem, prerokovali sme to, je tu prítomný pán Nagy, predseda výboru pre ľudské práva a menšiny a práva žien, na zasadnutí Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, bolo to 18. decembra. Boli tam pripomienky a tieto pripomienky potom boli ešte aj z veľkej časti akceptované na ministerstve kultúry, a potom sa ten materiál rozoslal všetkým zástupcom jednotlivých národnostných menšín, ktorí sú členmi rady a znovu opakujem, podľa toho sme to dali aj na ministerstvo kultúry. Neboli vznesené k tomuto návrhu žiadne zásadné pripomienky. Malé pripomienky tam boli zo strany maďarskej národnostnej menšiny. Takže, naozaj nevidím problém, ak sa to aj v takomto poradnom orgáne, demokratickom orgáne, kde sa vyslovili. Niekedy sa tam riešia veľmi náročné témy aj v tejto oblasti a kde sa prijal istý konsenzus. Prečo to znovu otvárame teraz zo Strany maďarskej koalície na rokovaní nášho parlamentu? Čiže máte tam svojich zástupcov a každá národnostná menšina tam má svojich zástupcov a všetci príslušníci národnostných menšín. Neboli to zásadné, neboli to pripomienky zásadného charakteru. Teraz hovoríte o zásadných pripomienkach. Bolo to prijaté a takýmto spôsobom sme to poslali aj na ministerstvo kultúry.

Čiže, neotvárajme znovu tento problém a pochopte, že naozaj vláda Slovenskej republiky a osobitne ministerstvo kultúry robí pre všetkých, aj v prospech vás a vám to všetkým pomôže.

Ďakujem vám veľmi pekne.