P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 88 za, 53 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a ďalej, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výbore do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 130 za, 1 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Pán poslanec Rehák uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii. Je to tlač 981.
M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, nepredložil žiadny pozmeňujúci ani procedurálny návrh.
Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 81 bolo za, 60 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
M. Rehák, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 124 za, 1 proti, 9 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Pán poslanec Glenda uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami, ktorých údržba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov. Je to tlač 987.
T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 116 za, 24 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
T. Glenda, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 133 za, 6 sa zdržali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Pán poslanec Pavlis uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Je to tlač 988.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 139 za, 3 sa zdržali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Pavlis, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre hospodársku politiku, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 137 za, 4 nehlasovali.
Návrh sme pridelili výborom a schválili lehotu na prerokovanie.
Pán poslanec Kotian uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách. Je to tlač 1025.
M. Kotian, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 84 za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
M. Kotian, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 128 za, 13 sa zdržalo.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Pán poslanec Jureňa v prvom čítaní uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve. Je to tlač 976.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 82 za, 25 proti, 33 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
Môžeme druhé hlasovanie, pán poslanec.
M. Jureňa, poslanec: V súlade s vaším rozhodnutím, dajte hlasovať o pridelení výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej, aby za gestorský výbor bol určený výbor pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 10. júna a gestorský výbor do 12. júna.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 119 za, 7 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Pani poslankyňa Košútová uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Je to tlač 1018.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 112 za, 1 proti, 28 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory prerokujú vládny návrh zákona v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009. Dajte, prosím, hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 130 za, 8 sa zdržali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu.
Pán poslanec Korba bude teraz uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Je to tlač 941.
A. Korba, poslanec: Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 113 za, 3 proti, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
A. Korba, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 129 za, 8 sa zdržali, 3 nehlasovali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Pán poslanec Martinák uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o fluórovaných skleníkových plynoch. Je to tlač 1021.
Ľ. Martinák, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 137 za, 2 sa zdržali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
Ľ. Martinák, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 136 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Pán poslanec Lebocký bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Je to tlač 1022.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom. Prepáčte.
P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať najprv o postúpení do druhého čítania.
T. Lebocký, poslanec: Dajte hlasovať v prvom rade teda o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 87 za, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
T. Lebocký, poslanec: Teraz dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje Národná rada Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 123 za, 1 proti, 14 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme pridelili výborom a schválili lehoty na prerokovanie.
Pán poslanec Slabý uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách. Je to tlač 1023.
J. Slabý, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 137 za, 4 sa zdržali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
J. Slabý, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 134 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.
Návrh sme pridelili do výborov a určili lehotu na prerokovanie.
Pani poslankyňa Laššáková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (tlač 1013.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 82 za, 14 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
J. Laššáková, poslankyňa: Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pridelení predloženého vládneho návrhu zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 127 za, 3 proti, 9 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Pani poslankyňa Tóthová bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Je to tlač 1014.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
K. Tóthová, poslankyňa: Jaj, pardon, bol procedurálny návrh. Áno, prepáčte.
Pán predseda, v rozprave vystúpili...
P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pani spravodajkyňa, vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné. Poprosím techniku, budeme najprv hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý odznel v rozprave.
K. Tóthová, poslankyňa: Áno. Vystúpili dve poslankyne. Pani poslankyňa Žitňanská dala procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto legislatívnom návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu nepokračovať. Hlasujeme o procedurálnom návrhu, ktorý bol v rozprave, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto vládnom návrhu.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 60 za, 76 proti, 4 sa zdržali.
Tento návrh sme neschválili.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďalej, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 82 za, 56 proti, 3 sa zdržali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
K. Tóthová, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať aj o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím sa na prerokovanie prideľuje predložený vládny návrh zákona výborom dvom, a to ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej za gestorský výbor sa určí Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokujú predložený legislatívny návrh do 10. júna a gestorský výbor prerokuje predložený legislatívny návrh do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 109 za, 10 proti, 22 sa zdržali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.
Pani poslankyňa Smolková uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 958).
M. Smolková, poslankyňa: Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci, ktorí nepodali žiadne procedurálne návrhy, preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 104 za, 31 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
M. Smolková, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím pridelí návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s vašimi rozhodnutiami určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 129 za, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Kolegyne, kolegovia, odhlasovali sme všetky prerokované body programu. Vyhlasujem trojminútovú prestávku, po nej budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku.
(Trojminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Poprosím pána ministra kultúry pána Maďariča, aby uviedol
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 982).
Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o sledovanie programu. Pán minister.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo kultúry pristúpilo k novele zákona o štátnom jazyku najmä preto, aby zákon, ktorý tu máme od roku 1995, nebol len formálnou deklaráciou o ochrane štátneho jazyka, ale aby bol tým, čím má byť, to znamená fungujúcou právnou normou, ktorá sa reálne uplatňuje v spoločenskej praxi.
Nebolo cieľom meniť základné pravidlá používania štátneho jazyka vo verejnom styku, pretože tak, ako sú nastavené v súčasnom platnom zákone, zabezpečujú postavenie slovenského jazyka v pozícii štátneho jazyka na území Slovenskej republiky spôsobom, ktorý je štandardný rovnako z pohľadu medzinárodného práva, ako aj z pohľadu podobných právnych predpisov v iných krajinách.
Ak hovorím o iných krajinách, mám na mysli predovšetkým členské štáty Európskej únie, ktoré v rámci svojej jazykovej politiky prijali samostatné právne predpisy upravujúce používanie štátnych jazykov, alebo si postavenie štátneho jazyka zadefinovali vo svojich ústavách.
Vo väčšine z týchto krajín pôsobia na úseku starostlivosti o štátny jazyk okrem kompetentných orgánov štátnej správy aj osobitné celoštátne inštitúcie, ktorých náplňou je výkon štátneho dohľadu nad používaním štátneho jazyka.
Slovenský jazyk ako jeden z úradných jazykov Európskej únie má v Slovenskej republike postavenie štátneho jazyka a ako taký si vyžaduje účinnú právnu ochranu. Vieme, že zákon o štátnom jazyku v súčasnom znení neumožňuje ministerstvu kultúru v dostatočnej miere plniť štátom zverenú úlohu na úseku starostlivosti o štátny jazyk.
V prípade nerešpektovania ustanovení zákona sa totiž ústredný štátny orgán dostáva do pozície prosebníka, ktorý môže porušovateľa zákona iba upozorňovať na nedodržanie konkrétneho ustanovenia a v prípade vytrvalého ignorovania platného právneho stavu nezostáva ministerstvu kultúry nič iné, len konštatovať ďalšie porušenie zákona.
Je nepochybné, že takýto stav je neúnosný, pretože pôsobnosť štátneho orgánu, ktorý má kompetencie v danej oblasti sa nemôže zúžiť len na úlohu pozorovateľa, respektíve štatistika zbierajúceho údaje o porušovaní právnej normy bez akejkoľvek možnosti prispieť k dosiahnutiu nápravy.
Z tohto dôvodu dôležitým bodom novelizácie zákona o štátnom jazyku bolo znovuzavedenie sankčných opatrení, ktoré sa zo zákona o štátnom jazyku vypustili po prijatí zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Tu treba zdôrazniť, že zo strany predkladateľa tohto zákona o používaní jazykov menšín išlo o absolútne nepochopiteľný krok, pretože zákon o štátnom jazyku nerieši postavenie menšinových jazykov vo verejnom styku a nijakým spôsobom nezasahuje do platných zákonných práv príslušníkom národnostných menšín.
Zákon o štátnom jazyku, ako aj predkladaná novela v plnej miere rešpektuje právnu úpravu používania menšinových jazykov tak, ako je zakotvená v iných osobitných predpisoch. Je dôležité tiež si uvedomiť, že zavedenie sankčných opatrení nie je len o tom, aby sa dosiahlo dôslednejšie uplatňovanie zákona o štátnom jazyku v praxi, ale je predovšetkým o samotnej existencii alebo neexistencii zákona o štátnom jazyku.
Viacročná aplikačná prax a vedomé ignorovanie potreby riešiť otázky postavenia štátneho jazyka a uplatňovania zákona v predchádzajúcom období potvrdili, že neúplná právna norma prestáva plniť svoju základnú funkciu, ktorou je usmerňovanie spoločenskej praxe v danej oblasti, čím v podstate prestáva byť zákonom v pravom zmysle slova.
Novela zákona však neprináša len takzvané sprísnenie v podobe sankčných opatrení, práve naopak, predloženou novelou sme reagovali aj na oprávnené požiadavky z praxe a všade tam, kde to bolo možné sa popri povinnom používaní štátneho jazyka umožňuje aj používanie iných jazykov.
Upravilo sa používanie českého jazyka v úradnom styku, ktoré doteraz v podstate nijaká právna norma neumožňovala v takom rozsahu, ako sa navrhuje v predloženej novele.
Zmiernili sa požiadavky aj v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pri ktorom sa už striktne nevyžaduje, aby hlásatelia, moderátori a redaktori používali štátny jazyk, čím sa napríklad umožňuje aj účinkovanie českých moderátorov a redaktorov v slovenskom vysielaní.
Napriek tomu, že úlohou zákona o štátnom jazyku nie je úprava postavenia menšinových jazykov, zavádza sa doplnením § 8 ods. 6 nové zákonné právo pre príslušníkov národnostných menšín, a to v oblasti používania menšinových jazykov v zdravotných a sociálnych zariadeniach. Vychádzame tak v ústrety odporúčaniam Výboru expertov Rady Európy uvedeným v správe o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov zo 16. januára 2006, v ktorej výbor expertov upozornil na možný rozpor tohto konkrétneho ustanovenia zákona so záväzkami vyplývajúcimi z charty.
Takisto sa odstraňuje prekážka na vysielanie audiovizuálnych diel pre deti do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín. Súčasné znenie túto možnosť nepripúšťa. Rozširuje sa počet výnimiek v prípade kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatí o ďalšie prípady, pri ktorých nie je povinné použiť štátny jazyk.
Dopĺňajú sa výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov a divadelné hry s pôvodnými textami. Takisto písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu, finančná a technická dokumentácia a ďalšie dokumenty a písomnosti sa môžu popri znení v štátnom jazyku vyhotovovať aj v inom jazyku, čím sa odstránila prekážka uplatnenia cudzích jazykov v tejto oblasti.
Výraznou zmenou oproti súčasnému stavu je aj rozdelenie kompetencií pri výkone dohľadu, ktorý podľa súčasného znenia bolo povinné zabezpečovať len ministerstvo kultúry. V navrhovanej novele sa dohľad nad používaním štátneho jazyka o vysielaní zveruje Rade pre vysielanie a retransmisiu, oblasť reklamy sa prenecháva dozorným orgánom, ktoré v súčasnosti vykonávajú dohľad nad dodržiavaním zákona o reklame, v oblasti súdneho konania sa kompetencie presúvajú na predsedov súdu a periodická tlač s ohľadom na zachovanie slobody prejavu sa ponecháva na samoreguláciu.
Dámy a páni, zákon o štátnom jazyku v znení predloženej novely môže prispieť k účinnejšiemu výkonu štátneho dohľadu nad uplatňovaním zákona, pričom súčasne utvára priestor aj na uplatnenie iných jazykov vrátane menšinových v súlade s požiadavkami spoločenskej praxe. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej, aby nás oboznámila s úvodnou spravodajskou informáciu. Nech sa páči.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom v rokovacom poriadku podľa § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o finančnom dopade na verejné financie a zamestnanosť, podnikateľské prostredie a stav životného prostredia.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. marca 2009 č. 1019 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. júna a gestorský výbor do 12. júna.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa, taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov a otváram teraz všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jednej pani poslankyne, a to pani poslankyne Ágnes Biró, ktorá vystúpi za poslanecký klub SMK. Po jej vystúpení potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Á. Biró, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, hovorí sa, že nie náš jazyk je taký ako my. Ale my sme takí ako náš jazyk. Jazyk je vzácnou duchovnou hodnotou kultúrneho dedičstva, ktorý sa cibril po stáročia, v ňom sa nachádza všetko to, čo formuje každého z nás ako človeka, to, čím sme. Naše myšlienky dostávajú konkrétnu podobu prostredníctvom jazyka, v maďarskom jazyku, alebo u nás sa hovorí aj to, že jazykom sa zrodil a v jazyku, vo svojom jazyku žije každý národ.
Preto je dôležité, aby si človek ctil a vážil svoj materinský jazyk, a ak si ho ctí, je schopný podobnou úctou pristupovať k jazyku iných národov. Slovensko chápe mnohokultúrnosť a mnohoetnickosť za svoju veľkú devízu, ktorú je schopné príkladne rozvíjať a podporovať. Hovoril to vo svojom príhovore podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pán Dušan Čaplovič na konferencii k 10. výročiu nadobudnutia platnosti Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín a Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov a tvrdil, že naša spoločnosť, znova ho citujem, "nebráni sa diskusii, je ochotná načúvať a viesť tolerantný dialóg a odborný spor za niečo, a nie proti niekomu". Potiaľ citát.
Vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ja vás k tomuto dialógu vyzývam vo viere, že sme ochotní navzájom sa počúvať. Dovoľte mi, aby som sa na úvod pristavila pri samotnom označení predmetu zákona, o ktorom rokujeme, totiž pri pojme štátny jazyk. Citujem: "Autoritatívna definícia štátneho alebo oficiálneho jazyka neexistuje." Napísal to Eduard Chmelár a píše ďalej. "Niektoré štáty - Švédsko alebo USA nemajú vo svojej legislatíve vôbec stanovený štátny alebo úradný jazyk, Česká republika dokonca nemá tento termín ani definovaný." Potiaľ citát.
Ale ako je to v našej legislatíve? Podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, citujem, "na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk". Potiaľ citát. A ďalej podľa odseku 2 toho istého článku, citujem, "používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon". Ešte raz. Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.
Logika celého článku 6 napovedá, že pod štátnym jazykom by sme mali rozumieť všeobecný prostriedok komunikácie v úradnom styku, teda ten jazyk, ktorý sa obyčajne nazýva jazyk úradný. Z akého iného dôvodu by zákonodarca cítil potrebu osobitne vyzdvihnúť odkaz na používanie iných jazykov než štátneho jazyka práve v úradnom styku. Navyše, ak sa v čl. 34 ods. 2b ešte raz a osobitne uvádza právo používania materinského jazyka v úradnom styku pre osoby patriace k národnostným menšinám a etnickým skupinám.
Skutočnosť, že pod štátnym jazykom podľa čl. 6 ústavy treba chápať jazyk úradný, naznačuje aj oficiálny preklad ústavy na stránke Úradu vlády Slovenskej republiky. Článok 6 ods. 1 je tu v anglickom preklade uvedený takto. Teraz sa ospravedlňujem tým, ktorí perfektne ovládajú angličtinu, teda v anglickom jazyku. "The Slovak language is the official language of the Slovak Republic." To znamená, že nie štátny, ale "official language".
Zákon o štátnom jazyku č. 270/1995 a jeho teraz predkladaná novela idú nad rámec toho, čo predpokladá ústava. A nad rámec toho, čo prezentuje vláda Slovenskej republiky smerom k zahraničiu na svojej webovej stránke. Zákon o štátnom jazyku totiž rozširuje pôsobnosť pojmu štátny jazyk na de facto všetky oblasti verejného styku. Dokonca novým odsekom 5 § 1 rozširuje pôsobnosť zákona okrem štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy aj na, a citujem, "iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby - podnikateľov a čo je nové, fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom". Potiaľ citát z novely. Zasahuje teda aj do súkromnej sféry a neprípustne tým obmedzuje slobodu prejavu súkromných, právnických a fyzických osôb.
Zákony podobné nášmu zákonu o štátnom jazyku sú v Európe skutočnou raritou, pán minister. I keď sa dôvodová správa odvoláva na niekoľko štátov, kde sú prijaté jazykové zákony, jedným z týchto uvádzaných príkladov je Maďarsko a jeho zákon o uverejňovaní hospodárskych reklám, obchodných nápisov a jednotlivých oznamov verejného záujmu v maďarskom jazyku z roku 2001. Tento zákon sa však týka výhradne ochrany záujmu spotrebiteľa, a nie verejného styku vo všeobecnosti.
Maďarský zákon vyslovene uvádza, že jeho ustanovenia nijakým spôsobom neobmedzujú používanie hospodárskych reklám a obchodných nápisov v jazyku menšiny v obciach, ktorých podľa zákona o menšinách, lebo aj také majú, pôsobia menšinové samosprávy a už vôbec sa netýka oblasti kultúry, školstva či styku pacientov so zdravotníckym personálom. Je pritom dôležité vedieť, že menšinové samosprávy v Maďarsku môžu vznikať v obciach už v prípade, keď o ich vytvorenie požiada aspoň päť voličov patriacich v danej národnosti s trvalým pobytom v danej obci.
Keď si to porovnáme s obmedzením, ktoré platí v používaní menšinových jazykov na Slovensku, vidíme zjavný nepomer. Slovenská republika sa hlási k tomu, že národnostné práva ako ľudské práva sú práva individuálne a ako také sú neodcudziteľné, nedeliteľné a neodňateľné.
Aj v zmysle Rámcového dohovoru Rady Európy by teda mali prislúchať všetkým občanom patriacim k národnostným menšinám, ktoré sú na území štátu menšinami domovskými. Zákon o štátnom jazyku, ako aj iné zákony regulujúce používanie jazykov menšín však toto právo obmedzujú a obce s minimálnym podielom 20 % príslušníkov danej národnostnej menšiny bez dostatočného vysvetlenia, prečo je táto hranica taká vysoká.
Ako som na to poukázala v Maďarsku, v krajnom prípade stačí päť občanov, aby sa uplatnili ich jazykové práva v danej obci. Na Slovensku niekedy nestačí ani 10-tisíc v prípade Košíc, či 20-tisíc v prípade Bratislavy občanov patriacich k národnosti. Odkaz na jazykový zákon v Maďarsku teda nie je korektným uvádzaným príkladom.
Pre väčšinu národnostných menšín 20-percentná hranica znamená absolútnu prekážku pre uplatnenie ich jazykových práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky v teoretickej rovine. Z 12 evidovaných národnostných menšín preto toto ústavné právo môže efektívne využiť len päť komunít: maďarská, rómska, rusínska, ukrajinská a nemecká, ale aj tá len v prípade jednej jedinej obce. No aj pre tých päť je hranica značne obmedzujúca, pretože vylučuje z možnosti uplatnenia daného práva neúmerne veľký počet jednotlivcov patriacich k danej národnosti. Vylučuje sa až tak neúmerne vysoký podiel príslušníkov menšín, až je odôvodnená otázka, či toto právo v Slovenskej republike má reálny obsah, či nie je len prázdnou formou.
Preskúmanie opodstatnenosti uvedenej 20-percentnej hranice pre komunikáciu so správnymi orgánmi bolo a je jedným z odporúčaní ministrov Rady Európy po ukončení prvého monitorovacieho cyklu implementácie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z ratifikácie Charty regionálnych alebo menšinových jazykov.
Vláda v odpovedi na toto odporúčanie uvádza, citujem: "Uvedený podiel vychádza jednak z vysokého počtu národnostných menšín na území Slovenskej republiky, ich vysokého podielu na obyvateľstve Slovenskej republiky a súčasne zo stavu osídlenia Slovenskej republiky, ktoré je charakterizované vysokým počtom obcí s malým počtom obyvateľstva."
Nezdá sa vám, vážení kolegovia, že táto odpoveď je protirečivá? Vychádzame z faktu vysokého počtu národnostných menšín a ich pomere vysokého podielu na celkovej populácii. Výsledkom zákonnej úpravy je však obmedzenie priznaného práva na čo najmenší počet národnostných menšín a na čo najmenší počet ich príslušníkov, ktoré týmto právom reálne dokážu disponovať. Pričom opakujem, východisková axióma ľudsko-právnej politiky Slovenskej republiky je téza, že ľudské práva vrátane práv národnostných sú právami individuálnymi.
Dôvodová správa sa ďalej odvoláva na jazykové zákony v troch pobaltských štátoch - Estónsku, Lotyšsku a Litve. Lenže viete sám dobre, pán minister, že v pobaltských štátoch je problém úplne iný. Tam nemajú uspokojivo vyriešený ani problém občianstva. Ruská menšina je rozdelená do dvoch kategórií na osoby, ktoré mali trvalý pobyt na území zmienených štátov pred rokom 1940, a tých, čo sa tam prisťahovali počas nasledujúcich 50 rokov považovaných pobaltskými národmi za obdobie ruskej okupácie. Tri pobaltské jazyky sa počas tohto obdobia naozaj dostali na pokraj fyzického zániku, a preto je pochopiteľné, že novovzniknuté štáty sa zamerali na ich zvýšenú ochranu.
Navyše materinská krajina ruských menšín nie je krajinou Európskej únie. A ak sa pobaltské štátny obávajú o svoju suverenitu zo strany Ruska, určite na to majú svoje dôvody. Poukazovania na podobnú paralelu, ktoré občas počúvame aj z vládnych kruhov a o nebezpečenstvách číhajúcich z Maďarskej republiky, člena NATO a EÚ na Slovenskú republiky, tiež člena NATO a EÚ sú však, ako dúfam, uznáte, pán minister, čírou demagógiou.
Ak máte o tom pochybnosti, obráťte sa na pána ministra zahraničných vecí, možno vám dá kvalifikovanú odpoveď. Napokon neviem, či považujete za príklad hodný nasledovania estónsku právnu úpravu, ktorá prikazuje aj poslancom miestnej územnej samosprávy v čisto ruských mestách ako Narva, všetci sú a pripomínam Rusi, viesť zasadnutie v estónčine. Oni to riešia tak, že sa zídu hodinu či dve hodiny pred zasadnutím, všetko prerokujú v ruštine a potom sa stretnú oficiálne a o pár minút formálne odsúhlasia v estónčine všetko, na čom sa predtým dohodli.
Ďalším príkladom, o ktorom som chcela hovoriť a na ktorý sa odvolávate, je jazykový zákon Slovinskej republiky. Tento jazykový zákon z roku 2004 upravuje používanie slovinského jazyka v úradom a verejnom styku a zavádza aj pomerne vysoké sankcie za jeho porušovanie. Len zabúdate na jednu vec. V Slovinsku sú autochtónna talianska a maďarská menšina uznané za štátotvorné entity a v oblastiach, ktoré sú obývané ich príslušníkmi platí oficiálna dvojjazyčnosť. Talianske a maďarské názvy sa uvádzajú dokonca aj na mapách vydaných slovinskými úradmi a príslušníci menšín môžu slobodne používať talianske a maďarské národné symboly aj na verejnosti.
V národnostne zmiešaných obciach sú týmito symbolmi, napríklad maďarskými zástavami označené aj verejné budovy. Vidíte, že filozofia slovinského a slovenského jazykového zákona sa dosť zásadne odlišujú. Náš zákon o štátnom jazyku výslovne stanovuje, že slovenský jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území štátu, pričom to zdôvodňuje tým, že Slováci sú jediným štátotvorným subjektom Slovenskej republiky. Nuž tak toto je značný rozdiel oproti slovinskej úprave. A ostáva mi už len posledný zákon spomenutý v dôvodovej správe, a to francúzsky jazykový zákon. A zase neovládam francúzštinu, tak sa ospravedlňujem, nazývaný aj Loi Toubon.
Na francúzsky jazykový zákon sa slovenský zákon o štátnom jazyku dosť značne podobá. Francúzska legislatívna norma vo svojom čl. I stanovuje, že citujem: "Francúzsky jazyk, jazyk republiky podľa ústavy je základným prvkom osobitosti a kultúrno-historického dedičstva Francúzska." Potiaľ citát.
V preambule zákona o štátnom jazyku sa uvádza nasledovné: "Slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky a všeobecným dorozumievacím prostriedkom jej občanov, ktorý zabezpečuje ich slobodu a rovnosť v dôstojnosti a v právach na území Slovenskej republiky." Potiaľ citát zo zákona o štátnom jazyku.
Ale hlavným motívom francúzskeho jazykového zákona je ochrana francúzštiny pred vplyv amerikanizácie. Rozširovaním multinacionálnych korporácií a rozvojom informačných technológií začiatkom 90. rokoch sa francúzština začala čoraz väčšmi vytláčať z oblasti hospodárskeho života, zmluvných vzťahov a z oblasti informačnej spoločnosti.
Loi Toubon bol predovšetkým reakciou na tieto javy. Ako viete, Francúzsko je krajina, ktoré národnostné menšiny oficiálne neuznáva, neexistujú tam. Štát uznáva len niektoré regionálne a kultúrne jazykové odlišnosti. Napriek tomu v čl. XXI francúzskeho zákona sa vyslovene uvádza, citujem: "Ustanovenia tohto zákona, francúzskeho jazykového zákona sa uplatňujú bez predsudkov k zákonom a pravidlám vzťahujúcim sa k regionálnym jazykom Francúzska a nepredstavujú prekážku ich používaniu." Potiaľ citát.
Slovenský jazykový zákon si však nekladie za primárny cieľ zabrániť amerikanizácii jazyka. Nekladie si za primárny cieľ ani ochranu jazyka ako kultúrnej hodnoty napriek tomu, že sa k tomuto cieľu v dôvodovej správe prihlásil. Slovenský jazyk ako kultúrnu hodnotu je totiž potrebné chápať v jeho celistvosti vrátane širokého spektra nárečí, ktoré sú súčasťou nevyčerpateľného bohatstva slovenského kultúrneho dedičstva. Jazyk je potrebné chápať v jeho dynamickom vývoji, a nie v jeho strnulosti, zakonzervovanom vždy na určité obdobie jazykovými príručkami.
Zákon o štátnom jazyku aj jeho novelizácia nie je o ochrane jazyka ako kultúrnej hodnoty a nie je ani o ochrane pred jeho amerikanizáciou. Je mi ľúto, ale najvýstižnejšie podstatu zákona a jeho novely vrátane ustanovenia o sankciách ste vystihli po rokovaní vlády vy, pán minister, keď ste odpovedali na otázku jedného z novinárov a povedali ste, budem vás citovať. Povedali ste, "že sa nemôže stať, aby čo i len jediný občan slovenskej národnosti na Slovensku sa stretol s textom, ktorému nerozumie." Potiaľ citát. Pričom ste mali na mysli predovšetkým južné Slovensko a mali ste na mysli, predpokladám, maďarčinu, jazyk 10 % občanov tohto štátu. Súhlasím s vami. Pripravme také prostredie, aby sa každý občan Slovenskej republiky bez problémov dorozumel s jej ktorýmkoľvek iným občanom.
Niekedy k tomu nie sú potrebné zákony, pán minister, páni kolegovia, kolegyne, stačí a stačila by len dobrá vôľa a dostatočne rozvinutá kultúra politických a ľudských vzťahov. Tá však musí prýštiť zhora z najvyšších poschodí. Ak sa odtiaľ šíri nenávisť a intolerancia, ťažko očakávať, že úradníci na nižších stupňoch hierarchie či bežní občania budú vo svojich vzájomných vzťahoch sledovať idylické princípy kresťanskej lásky a porozumenia. Je však veľmi zvláštne až orwellovské, pretože podobný výraz nenájdeme ani v jednom jazykovom zákone, keď sa povie, že štátny jazyk je výrazom suverenity štátu či prostriedok, ktorý zabezpečuje slobodu a rovnosť občanov v dôstojnosti a právach.
Vaša vláda, pán minister, vo svojom programovom vyhlásení, ktorý, ja dúfam, že ešte platí, sa prihlásila k cieľu a budem citovať: "Rozvíjať multietnický a multikultúrny charakter spoločnosti občanov Slovenskej republiky." Potiaľ citát. A k tomuto cieľu sa prihlásil a tento potvrdil pán podpredseda vlády na už spomínanej konferencii k 10. výročiu nadobudnutia platnosti Rámcového dohovoru a charty, ale ja neviem, či má vláda dostatočne preštudované, čo znamená multikultúrna spoločnosť. Určite nie takú spoločnosť, kde jazyk jednej skupiny obyvateľstva, i keď väčšinovej má vždy, všade a za každých okolností prednosť pred jazykom menšiny.
Určite nie spoločnosť, kde menšina nemá možnosť efektívne ovplyvniť rozhodnutia, ktoré sa týkajú identity jej členov, alebo ak chcete jej národnostných práv. Toto nie je efektívna rovnosť. Toto je princíp, všetci sme si rovní, ale niektorí sú rovnejší. Koncepcia štátneho jazyka tu už nadobúda podobu akejsi ideológie v štáte, ktorý sa podľa článku 1 zase len našej ústavy na žiadnu ideológiu neviaže.
No vyššie citované ustanovenia z preambuly nášho jazykového zákona sa nenachádzajú ani vo francúzskom jazykovom zákone, ale aj keby sa nachádzali, Francúzsko predsa nemá národnostné menšiny, alebo aspoň oficiálne neuznáva ich existenciu. Slovenská republika sa však, naopak, hrdí na všetkých medzinárodných fórach, že práva národnostných menšín zaručuje na nadštandardnej úrovni. Škoda, že navrhovateľ nenechal v dôvodovej správe odkaz aj na úpravu jazykového práva vo Fínsku, ktorý sa tam nachádza v prvej verzii. Možno by sme sa dozvedeli, čo je skutočná občianska rovnosť v oblasti používania jazyka.
Vo Fínsku, kde švédska menšina netvorí ani 10 % obyvateľov, je ich len 6 %, je švédsky jazyk druhým štátnym jazykom. Na územiach, kde žije švédska menšina, je úplne rovnocenným úradným jazykom. V obciach, kde žijú Švédi, vo väčšine sa všetky nápisy uvádzajú najprv vo švédčine a až potom vo fínčine. Považuje sa to za absolútne prirodzené, za znak toho, že občania patriaci k rôznym národnostiam sú si skutočne rovní. A pretože rovnosť nie je v tom, ako sa to snaží vsugerovať náš zákon o štátnom jazyku, že menšina sa musí vždy prispôsobiť väčšine, a ak sa jej jazyk vôbec môže používať, tak vždy a za každých okolností až v druhom rade. Alebo až v treťom či v x-tom rade. Veď mnohé štátne inštitúcie či iné štátne, či neštátne subjekty bez problémov poskytujú informácie v rôznych cudzích jazykoch.
Štátne orgány si považujú za povinnosť informovať verejnosť v angličtine, pozri webové stránky. Chcete si zakúpiť lístok v automate na stanici? Môžete to urobiť. V španielčine, v taliančine, ruštine. Chcete si vybrať peniaze z automatu? Môžete to urobiť vo francúzštine. No nie v maďarčine či inom jazyku domovskej menšiny. Turisti sú zrejme pre tento štát dôležitejší ako vlastní občania. Štát si dokonca vyhradzuje právo nepoužívať jazyky 15 % svojich, zdôrazňujem, svojich občanov, ale svojim 15 % občanov stanovuje povinnosť hovoriť v štátnom jazyku. Nie štát je tu pre občanov, ale občania pre štát.
Slovenský zákonodarca sa správa k slovenskému jazyku, ako keby bol menšinový jazyk, ktorý je ešte navyše aj v ohrození. Štruktúra zákona o štátnom jazyku verne sleduje štruktúru Charty regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy.
Náš zákon rieši používanie slovenského jazyka v úradnom styku, v školstve, hromadných informačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach a na verejných zhromaždeniach, v súdnom a správnom konaní, v hospodárstve, v službách, v zdravotníctve, v ozbrojených silách, v ozbrojených zboroch a v požiarnych zboroch, pričom vláda v predloženej novele navrhuje doplniť aj ďalší odsek s názvom, citujem: "Používanie štátneho jazyka v oblasti geografických názvov."
Charta menšinových jazykov obsahuje vo svojej záväzkovej časti nasledovné kapitoly. Porovnajte. Vzdelávanie, súdnictvo, správne orgány, verejné služby, t. j. úradný styk, médiá, kultúrna činnosť a kultúrne zariadenia, ekonomický a sociálny život, cezhraničná spolupráca s jedinou odlišnosťou. Ide teda o rovnaké oblasti akurát v inom poradí. Naozaj si slovenská politická elita tak málo dôveruje, že si v 21. storočí potrebuje chrániť svoj jazyk podľa vzoru Charty menšinových jazykov?
Výbor ministrov Rady Európy vo svojom odporúčaní na záver prvého monitorovacieho cyklu charty navrhuje orgánom Slovenskej republiky, aby preskúmali obmedzenia v používaní regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré vyplývajú zo zákona o štátnom jazyku. Vláda toto odporúčanie odmietla. Jej odpoveďou je ďalšie sprísnenie zákona o štátnom jazyku. Vláda nechápe, že Rada Európy pri implementácii charty očakáva od štátu aktívny prístup k podpore používania menšinových jazykov, nie politiku typu, ak už niečo existuje, nech to čert vezme, ale viac menšinám a hlavne Maďarom nedáme ani za svet.
Štát stále nechápe, že jeho úlohou nie je ľudské práva dávať či rozdávať. Jeho úlohou je ľudské práva garantovať. Verte mi, ako bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry i ako občianka Slovenskej republiky si ctím a vážim slovenský jazyk, ctím a vážim slovenskú kultúru.
Rovnaký vzťah k týmto základným hodnotám slovenského národa majú aj moji kolegovia a drvivá väčšina Maďarov žijúcich na Slovensku. Naozaj nemajú žiadny problém s tým, ak si slovenský národ chce chrániť svoj jazyk a pestovať a rozvíjať svoju kultúru. Želajú si však, aby štát rovnako rešpektoval aj ich jazyk a ich kultúru a aby ich rešpektoval aj ako ľudské bytosti.
Dámy a páni, je to taká nepochopiteľná túžba? Je bezpodmienečne nutné, aby štát namiesto alarmujúceho stavu zdravotníctva a zabezpečenia štandardných služieb pre všetkých pacientov riešil otázku, kto akým jazykom hovorí, keď sa dostane v ťažkostiach do nemocnice? A či je ešte nemocnica v norme 20 %? Alebo už túto hranicu prekročila? Je normálne, ak štát zasahuje aj do slobody myslenia v materinskej reči a zákonom núti občanov k tomu, aby svoju reč používali len ako preklad, ako to prikazujú novonavrhované odseky 5 a 7 § 5 zákona?
Ja som naozaj zvedavá, čo sa stane, ak niekto alebo niektorá obec, alebo kultúrna organizácia bude chcieť na pamätnej tabuli uviesť citát z básne či diela menšinového autora, ktoré zatiaľ nie je preložené do slovenčiny. Podujme sa pán minister kultúry, ministerstvo kultúry vytvoriť rovnocenný originál v slovenskom jazyku, aby sa potom text mohol akože spätne preložiť do maďarčiny?
Pred chvíľou som poukazovala na zahraničné jazykové normy, na ktoré sa odvoláva predkladateľ pri zdôvodnení svojho návrhu. Zdôvodnila som, že slovenská norma zachádza v mnohých pohľadoch ďaleko nad rámec všetkých uvádzaných zákonov. Predsa som však našla jeden zákon, na ktorý sa slovenský zákon o štátnom jazyku veľmi podobá. Je to zákonný článok IV o názvoch obcí a iných o verejných názvoch prijatý uhorským snemom v roku 1898. Dovoľte mi citovať z tohto zákona. "§ 1. Každá obec...