M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Ivančo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Máte slovo, pán poslanec.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, ja pri počúvaní názorov predrečníkov, aj pána kolegu Slafkovského, ale aj v súvislosti s celou atmosférou, ktorá sa vytvorila pri tomto návrhu, mám taký dojem, že môžeme konštatovať, že nebyť veľkého hluku pri finančnej kríze a hospodárskej kríze, tak ani hluk by nám nebolo treba merať zo strany ministra zdravotníctva alebo zo strany obcí, na ktoré to chcete, pán minister, presunúť, aby ste si splnili svoje záväzky ako orgán štátnej správy, ako ministerstvo zdravotníctva.
Zaujíma ma však jedna vec v súvislosti s tým, čo sa udialo 13. februára 2009. 13. februára 2009 totiž vláda Slovenskej republiky podpísala so ZMOS-om Memorandum o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť. V článku I, myslím, že bod 7, sa konkrétne uvádza záväzok, záväzok vlády nepredkladať a odmietnuť dokonca také legislatívne návrhy, ktoré by spôsobovali finančné dopady, na ktorých presun kompetencií by spôsoboval finančné dopady na mestá a obce zo strany štátu.
Chcem sa vás spýtať, pán minister, aké finančné krytie, aké finančné krytie poskytnete vy, ministerstvo zdravotníctva, resp. vláda Slovenskej republiky, mestám a obciam v súvislosti s tým, že tento zákon, že kompetencie vyplývajúce z tejto zmeny prejdú na mestá a obce, keď ste ako člen vlády určite informovaný o tom, že 13. februára bolo podpísané mnou spomínané memorandum? Budem rád, ak sa nevyhnete odpovedi na túto otázku a skutočne mi dáte relevantnú odpoveď.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou pán poslanec Slafkovský, má slovo.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť ešte jednu vec, troška som na to zabudol pred chvíľkou, ale využijem takúto možnosť, pretože kolega Ivančo mi to viac-menej pripomenul, a preto chcem povedať, že v tom roku 2007 sme predkladali pozmeňujúci návrh, ktorý by v prípade toho, že obec bude môcť jednoducho odmerať hluk, výnos z pokút sa bude deliť na 50 % medzi štát a obec. Ministerstvo, si myslím, má v rukách nástroje na to, aby zjednodušilo spôsob merania do určitého stupňa. Nejdem sa tu teraz rozširovať o technikách a metódach, ktoré by som si vedel predstaviť. Ale ja by som to riešil tak, že jednoznačne dám právomoc samosprávam odmerať, pokutovať a výnosy z pokút si rozdeliť na polovicu medzi štátom a obcou, a tým by sa mnoho vecí možno vyriešilo a veľa boľavých problémov, ktoré mestá a obce majú a nevedia riešiť, by sme takto pomohli zniesť zo sveta.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram rozpravu a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k diskusii? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Veľmi pekne ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by malo nasledovať prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o vysokých školách (tlač 928), ale chcem informovať, že pán minister požiadal predsedu Národnej rady, aby stiahol z rokovania tejto schôdze tento návrh zákona a prerokoval sa až na najbližšej riadnej schôdzi Národnej rady.
Takže teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 936.
Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 982.
Slovo má podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj a uvedie tento vládny návrh zákona. Máte slovo, pán podpredseda.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zákon o stimuloch pre výskum a vývoj rozširuje možnosti podpory vedy a techniky v Slovenskej republike, čím prispeje ku zvýšeniu kapacít výskumu a vývoja v samotných podnikoch a ku zvýšeniu investovania do výskumu a vývoja z podnikateľských zdrojov, a to v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie, Rámcom Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie a nariadením Komisie Európskeho spoločenstva č. 800 z roku 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa čl. 87 a 88 zmluvy.
Na základe tohto zákona bude môcť podnikateľ, či už mikropodnikateľ, malý podnikateľ, stredný alebo veľký, ktorý vytvorí alebo rozšíri pracovisko výskumu a vývoja, požiadať o štátnu pomoc pre výskum a vývoj vo forme dotácie na podporu základného výskumu alebo aplikovaného výskumu, alebo experimentálneho vývoja, vypracovanie štúdie realizovateľnosti projektu, zabezpečenie ochrany priemyselného vlastníctva, dočasné zapožičanie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja a súčasne úľavu na dani z príjmu. Táto úľava bude do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane z príjmu podnikateľa. Pomerná časť základu dane z príjmu sa vypočíta tak, že základ dane z príjmu podnikateľa v danom finančnom roku sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel vlastných nákladov podnikateľa a súčtu nákladov z vlastných prostriedkov podnikateľa a dotácie zo štátneho rozpočtu. K úľave na dani dáva vyjadrenie Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Vstupnou podmienkou pre podanie žiadosti o stimuly je minimálna výška celkových oprávnených nákladov. Záverečné schválenie poskytnutia stimulov na základe komplexného hodnotenia vykonáva do 2 mil. eur Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, nad 2 mil. eur vláda Slovenskej republiky. Čerpanie poskytnutých stimulov a ich použitie bude kontrolované a odpočtované v Európskej komisii. Dotácia bude podnikateľom poskytovaná v rámci limitov prostriedkov štátneho rozpočtu schválených v ich rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
Predmetný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a ďalšími medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Záverom mi dovoľte požiadať o schválenie tohto vládneho návrhu a predloženie na ďalší legislatívny proces.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Valentínovi Švidroňovi a uvedie spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.
V. Švidroň, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o stimuloch pre výskum, vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ako určený spravodajca a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 936. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 10. februára 2009 a rozhodnutím z 26. februára 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie a určil, navrhol gestorský výbor a lehoty. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
A v tomto prípade v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Rovnako v súlade s návrhom predsedu Národnej rady za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla a gestorský výbor do 14. apríla 2009.
Pán predseda, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pána poslanca Devínskeho, pani poslankyňu Rosovú. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má ako prvý v zmysle rokovacieho poriadku pán spravodajca, máte slovo.
V. Švidroň, poslanec: Tak, vážené dámy, vážení páni, Slovenská republika dosiaľ nemá ucelený systémový nástroj stimulácie výskumu a vývoja. Takto je upravená len jeho priama podpora, ale časom sa ukázalo, ako je málo efektívna. Nepriama podpora výskumu a vývoja v právnom poriadku Slovenskej republiky zatiaľ nie je systematicky upravená. Nanajvýš tam, kde všeobecne záväzné predpisy umožňovali umiestnenie istého percenta zaplatenej dane do odvetvia podporovaného týmto zákonom, ale na toto nebol dostatočný stimul využívať to cieľavedomejšie.
Na druhej strane Rámec Európskeho spoločenstva pre štátnu pomoc a výskum, vývoj a inovácie stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci v členských štátoch Európskej únie, ktoré sú východiskom pre stanovenie podmienok poskytovania štátnej pomoci v každom členskom štáte. Ide o napĺňanie Lisabonskej stratégie, jej cieľov a jej implementácie do našej legislatívy. Aj porovnanie s inými štátmi Európskej únie vyznieva v prospech urýchleného prijatia navrhovaného zákona.
Cieľom predkladateľa je stanoviť pravidlá pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi zo všetkých odvetví národného hospodárstva tak, aby boli motivovaní vo väčšej miere zakladať svoje podnikateľské zámery a rozvoj na výsledkoch výskumu a vývoja. Cieľom je tiež absolútne aj relatívne zväčšenie výdavkov štátu na výskum a vývoj bez vytláčania doteraz vynakladaných prostriedkov zo súkromnej sféry.
Pripomínam, že pod stimulom sa v zákone zásadne rozumie vyvážená súčinnosť dotácie zo štátneho rozpočtu a úľav na dani z príjmu.
Navrhovaný zákon dopĺňa aj pravidlá pre kontrolu použitia prostriedkov poskytnutých na tieto stimuly. Kontrolné orgány tu budú postupovať v súlade so súčasne platnými zákonmi v znení noviel a doplnení.
Je potrebné tiež zdôrazniť, že na jednej strane je dôležitým predpokladom súkromných investícií ochrana práv duševného vlastníctva prostredníctvom legislatívy, na druhej strane však v našej historicko-právnej vede a legislatíve je zakotvená aj zásada, že každé vlastníctvo, teda aj vlastníctvo duševné, zaväzuje vlastníka konať v prospech dobra a v celospoločenskom záujme. Toto vymedzenie je aj v našom právnom systéme. V súčasnej spoločenskej situácii sa azda uplatnia takéto ustanovenia napríklad vo vzťahu k exkluzivite a podobne.
Len v krátkosti ešte pripomeniem, že finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie vo všetkých detailoch tohto zákona jednoznačne je pozitívny. Stáva sa súčasťou opatrení vlády na zmiernenie dôsledkov krízového vývoja vo svete s dosahom na našu ekonomiku, hospodárstvo a vôbec sociálny status. Preto odporúčam návrh zákona postúpiť na prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Devínsky, pripraví sa pani poslankyňa Rosová.
F. Devínsky, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, ctené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, je nepochybné, že podpora výskumu a vývoja je kľúčovou agendou nielen v Európskej únii, ale aj v Slovenskej republike a musí byť nielen taká v časoch, keď je dobre, ale aj predovšetkým v časoch finančnej krízy, a preto sme s očakávaním prijali správu, že aj ministerstvo školstva pracuje na návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj, ktorý dnes pán minister predložil na rokovanie.
Po jeho prečítaní však musíme konštatovať, že celý návrh má pomýlenú koncepciu a je to vlastne naruby obrátená Lisabonská stratégia. Lisabon totiž hovorí, že kým štát by mal prispievať na financovanie výskumu a vývoja 1-percentným podielom z HDP a súkromný sektor by mal zaistiť ďalšie 2 %, teda súkromný sektor by mal svoje peniaze vraziť do výskumu a vývoja a teda mal by byť vo výške asi 2 %, predkladaný návrh je presne opačný a hovorí o tom, že verejné zdroje v nemalom rozsahu sa budú nalievať do súkromného sektora na nejaký predpokladaný výskum a vývoj. Dokonca v takých rozsahoch, ktoré sa ani zďaleka nemôžu priblížiť tomu, čo ministerstvo vyčleňuje na podporu výskumu a vývoja pre vysokého školy a Slovenskú akadémiu vied, teda tam, kde je najvyššia koncentrácia odborníkov, ktorí vedia výskum a vývoj robiť.
Napríklad, len aby sme získali obraz o tom, že v akej miere pôjdu tieto peniaze, minimálna výška príspevku pre malého podnikateľa je 250-tisíc eur, pre veľkého podnikateľa až 1 mil. eur na základný výskum. Na aplikovaný výskum alebo experimentálny vývoj podľa tohto návrhu zákona je to pre malého podnikateľa 1,5 mil. eur, pre veľkého 3,5 mil. eur. To sú minimálne sumy, ktoré sa budú prideľovať v rámci, ak tento návrh zákona prejde, tak v rámci tohto zákona.
Tieto prostriedky sa pridelia ministerstvom školstva na základe dvoch odborných posudkov, ktoré vypracujú dvaja slovenskí alebo zahraniční odborníci - a to je jediný náznak súťaživosti v tom návrhu. Pretože o pridelení alebo nepridelení peňazí do 2 mil. eur, a to už povedal pán minister, rozhodne ministerstvo, teda pán minister, nad 2 mil. rozhodne vláda.
A teraz si treba položiť otázku, že na základe čoho sa bude rozhodovať? No na základe metodického postupu, ktorý vydá ministerstvo školstva. Návrh tohto všeobecne záväzného právneho predpisu nie je súčasťou materiálov, ktoré sme dostali na rokovanie, teda keď budeme o návrhu hlasovať, nebudeme vedieť, ako a na základe čoho sa budú prostriedky rozdeľovať.
Ja by som chcel zdôrazniť, že v programe SDKÚ je výskum a vývoj jednou z najvyšších priorít a určite ho chceme a budeme podporovať, ale chceme, aby boli takéto prostriedky, ktoré sú teda v enormnej výške, rozdeľované transparentne, kontrolovateľne, na báze súťaživosti a tak, aby ich dostali tí najlepší, u ktorých je predpoklad pozitívnych výsledkov z takýchto investícií.
Návrh zákona nespĺňa tieto kritériá, a preto k nemu podávam procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz v rozprave ako posledná vystúpi pani poslankyňa Rosová.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, človek by povedal po tom, čo sme počuli z úst pána predkladateľa aj pána spravodajcu, úžasné, zatlieskajme, konečne nejaký zásadný krok na to, ako pritiahnuť podnikateľský sektor do vedy a výskumu. Zaplatíme podnikateľom a oni budú participovať na vývoji a výskume.
Ale nie je niečo náhodou naopak? Nie je niečo v neporiadku? Nie je problém Slovenska práve v tom, že absolútne zaostávame za Európou a svetom v podiele súkromného kapitálu vo vede a výskume? Tam je totiž pes zakopaný. A táto novela, resp. tento zákon, ktorý máme teraz na stole, v žiadnom prípade a nijako tento problém nerieši.
Iste, zrejme navýši štátne zdroje, ktoré sú investované do vedy a výskumu, a to tiež nie je zlé, ale podiel podnikateľského sektora sa tým nijako nezvýši. Dokonca sa môže stať, že sa zhorší preto, lebo vláda sa v tomto zákone zaväzuje k ohromným vysokým čiastkam, ako už tu bolo uvedené, ktorými bude dotovať podnikateľské subjekty. Ale tie majú svoje povinnosti vyjadrené len akýmsi vecným plnením, ktoré nikde nie je finančne vyjadrené. To znamená, v zákone neexistuje žiaden jasný pomer medzi tým, že ak vláda dá toľkoto, podnikateľ musí investovať v svojich nákladoch toľko.
Takže vlastne problém, ktorý na Slovensku máme, sa tým nerieši, rieši sa tým niečo iné. Rieši sa tým to, že konkrétne firmy bez súťaže, ako bolo povedané, budú mať šancu získať ohromné prostriedky. Keby pánovi ministrovi nešlo práve o toto, o vysávanie peňazí zo štátneho rozpočtu smerom k nejakým konkrétnym firmám, myslím, že by konal inak. Keby mu totiž išlo naozaj o podporu vstupu súkromného kapitálu do vedy a výskumu, v prvom rade by uplynulý rok - a naozaj už je to rok, odkedy sme počuli výsledky evaluácie Európskej asociácie univerzít - bol by teda tento rok venoval tomu, aby aplikoval odporúčania, ktoré z tejto evaluácie vzišli. Tie odporúčania jednoznačne a zásadným spôsobom mali šancu smerovať slovenskú vedu a výskum ku kvalite. No a som presvedčená, že práve kvalitná veda, kvalitný výskum a dobre fungujúce inštitúcie, ktoré robia vedu a výskum, sú tým najlepším stimulom pre súkromný kapitál, aby participoval v tejto oblasti.
No a keby chcel pán minister tento proces naozaj podporiť a mal na to zdroje, ako evidentne má, a keby nešlo teda o to, čo som uviedla na začiatku, teda podporiť nie vedu a výskum, ale konkrétne firmy, tak by vytvoril jednoducho grantový systém. Nie pre firmy, ale pre výskumné inštitúcie, výskumné tímy. Podmienkou grantu by bola garancia konkrétneho podielu súkromného kapitálu na danom projekte. Samozrejme, že o pridelení grantov by nerozhodovali akési kuloárne stretnutia na ministerstve alebo v prítmí kaviarní, ale by o nich rozhodovali nezávislé medzinárodné odborné komisie. To je moja predstava o tom, ako by sa dal pomerne elegantne a transparentne pritiahnuť súkromný kapitál do našej vedy a výskumu. Lenže kto by potom nasmeroval dotácie k tým správnym firmám, kamarátom, kolegom, spolužiakom?
Preto teda tvrdím, že tento zákon nie je o podpore vedy a výskumu. Tvrdím, že tento zákon je o podpore podnikateľov. A nie všetkých, ale konkrétnych, vyvolených pánom ministrom. Preto sa prikláňam k návrhu môjho predrečníka, aby Národná rada nerokovala o tomto návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, vaše vystúpenie bolo posledné z poslancov riadne prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister chce zaujať stanovisko?
Má slovo.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poviem hneď na úvod, že som ako dosť príjemne prekvapený, poviem úprimne, že ako ste pochopili celý tento zákon z hľadiska toho, že ste našli jeho záporné stránky.
O čo ide? Áno, pani poslankyňa, ja to spojím. Áno, je to o podpore podnikateľského sektora. Tam je to jasne napísané. Tento zákon o investičných stimuloch je o podpore podnikateľského stimulu pre vedu a výskum. Je. Pretože na podporu verejných vysokých škôl máme iné grantové schémy. Je ich asi sedem alebo osem. Máme agentúru APV na podporu výskumu a vývoja, kde je 1,2 mld. slovenských korún, ktorá je na 90 % používaná pre verejný sektor, máme rozpočet ministerstva školstva, kde na 100 %, na 100 % všetky výdavky, ako bolo správne poznamenané, idú na verejné vysoké školy, na verejný sektor. Máme grantové schémy v rámci Európskej únie, kde za 10 mld. slovenských korún išli výzvy pre verejný sektor. Ale kde je súkromný? Prečo by sme nemohli pomôcť súkromnému sektoru?
Zoberme si príklady z praxe, čo robila vaša vláda - a toto robila dobre. Zoberme si KIU. Na KIU bolo nejaké výberové konanie? Nejaký tender? Nebola to individuálna žiadosť podnikateľského sektora? Na Volkswagen bolo nejaké výberové konanie? Nebola to individuálna, toto sme odpísali od vás, že akým spôsobom. Ale inak sa to robiť nedá. Toto naozaj nie je o všeobecných grantoch.
Toto je naozaj o tom, že pokiaľ pán podnikateľ chce doniesť vedu a výskum na Slovensko, prečo by tu mala byť iba priemyselná výroba? Ja keď som diskutoval aj s majiteľmi KIE, tak som povedal, doneste sem vedu, výskum. Ale nemáme podmienky, nemáme na to zákon. Čiže doteraz nesmeli doniesť vedu a výskum. Mohli tu urobiť len tvrdú priemyselnú výrobu. No tak prečo by sme im neumožnili, keď ste ich vy sem pustili s priemyselnou výrobou, aby sem mohli doniesť aj vedu, aj výskum. A toto, ten zákon je presne o tom, aby mohli svoje investície, ktoré sú už tu, rozšíriť aj o vedu a výskum.
Takže je mi ľúto, že ste to nepochopili, lebo na to to celé je stanovené.
Tie pripomienky, ktoré boli, veď tie vyplývajú z európskych smerníc. Veď ty, pán poslanec, predsa musíš vedieť, že existuje aj európska smernica, ktorá presne definuje minimálnu výšku stimulu, maximálnu výšku stimulu a intenzitu stimulu. Čiže Európska únia povie, že až 100 % môže ísť na základný výskum a na experimentálny výskum 45. Čiže to sme odpísali z európskych smerníc. To nie je môj výmysel! A keď s tým nie si spokojný, nech sa páči, do Bruselu. Veď o tom je štátna pomoc. Či napádaš to, čo sa schválilo v Bruseli a čo sú definície štátnej pomoci? Tu je to jasne napísané, že všetky pravidlá sú v rámci štátnej pomoci. Aj minimálna, aj maximálna výška.
Čiže to nie je o mojom protežovaní, že komu dám viac, komu dám menej. Nech sa páči, všetky tie smernice, sú dve, sú tu vydefinované. Ja viem, že ona je až z novembra minulého roka a že možno nebolo veľa času si ju naštudovať, ale, žiaľ, pardon, z augusta, ale smernica, žiaľ, platná je a celý materiál sa na ňu musí odvolávať. Takže nesnažte sa, aby som to menil a aby som to robil nejako inak, ako povedzme vy máte svoj osobný názor.
Toľko k filozofii zákona.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko v rozprave. Nie. Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Zároveň mi dovoľte, aby som prerušil vôbec schôdzu Národnej rady vzhľadom na to, že sme prerokovali ten program, ktorý sme prerokovať mohli, a prerušujem schôdzu až do 11.00 hodiny zajtra vzhľadom na to, že dovtedy od 8.00 hodiny budú zasadať výbory.
Takže vám želám všetkým príjemný večer.
(Prerušenie rokovania o 18.52 hodine.)