M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci a poslankyne pani Jarmila Tkáčová, pán poslanec Jozef Halecký, pán poslanec Ľubomír Petrák, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán kolega, len z mojej strany, nemôžem reagovať, steak zo sviečkovej, použijúc váš slangový výraz, je tiež hovadina a myslím, že mnohí z nás by sme uvítali, keď je dobre urobený. Myslím, že rozumiete, kam mierim.
Teraz má slovo pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Stotožňujem sa s pánom poslancom Brockom vo viacerých jeho tvrdeniach. Aj s tým, že posunutie termínu podávania daňových priznaní, ja to poviem tak normálne, je to sprostosť. Jednak si už zvykli podnikatelia podávať daňové priznanie k tridsiatemu prvému. Je to zbytočné vnášanie chaosu do toho, čo už sú navyknutí, ale dovolím si v súvislosti s tým poukázať na ďalší problém, aj keď to pán minister od nás nepotrebuje a spolieha sa na svojich odborníkov v radoch koalície, ale súvisí to aj s platením preddavkov, pretože preddavky sa platia podľa poslednej známej daňovej povinnosti. Teda z roku 2007. Tá menšia daňová povinnosť vás zaväzuje platiť preddavky štvrťročne a vyššia daňová povinnosť mesačne.
A tým, že vy posuniete podávanie daňových priznaní o mesiac alebo o štvrťrok, vlastne posúvate aj termín zúčtovania dane za rok 2008. A tým pádom vlastne tí, ktorí budú platiť menšiu daňovú povinnosť za rok 2008, vás budú úverovať mesiac alebo celý kvartál.
Takže myslím si, že vy počítate s tým, že za rok 2008 bude výber na dani z príjmu nižší, a tým pádom si chcete podržať prostriedky aj fyzických osôb, aj právnických osôb. To je bod č. 1.
Bod č. 2. Vláda urobila prvý krok. Snaží sa podporiť zamestnancov, snaží sa podporiť fyzické osoby. Fajn, ale buďte odvážni a urobte krok číslo dva. Podporte zamestnávateľov, pretože to sú tí, ktorí držia pracovné miesta, ktorí ich vytvárajú. A zbytočne budete podporovať zamestnancov, ak sa nezlepší podnikateľské prostredie. To znamená, znížiť dane, znížiť odvody každopádne, pružný Zákonník práce, aby si udržali prácu aj tí, ktorí pri súčasnej výške minimálnej mzdy jednoducho na svoju mzdu... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja si osobne myslím, že všetky tieto opatrenia z rezortu ministerstva financií zlepšia situáciu v tomto krízovom období či už u fyzických osôb, ale mňa hlavne zaujímajú malí a strední podnikatelia. Aj u týchto hlavne tým zjednodušením daňovej evidencie a daňových povinností sa tiež vytvárajú podmienky na to, aby boli efektívnejšie.
Ale ja by som sa chcel obrátiť na pána poslanca Brocku a zastaviť sa pri toľko kritizovanej DPH, dani z pridanej hodnoty. Volá sa za jej urgentným a výrazným znížením. Považuje sa za jednu z dominantných, rozhodujúcich a tých najdôležitejších faktorov v tejto dobe. Chcel by som sa opýtať, či skutočne je presvedčený o tomto kroku, či by vedel uviesť aspoň jednu krajinu alebo skupinu krajín, alebo percento krajín, ktoré v tejto dobe znižujú DPH, o koľko percent a či skutočne je to krok, ktorý má oporu aj skúsenosti iných krajín Európskej únie alebo v širšom rozsahu.
Čo sa týka jeho pripomienky k tomu, že Zákonník práce je ešte nedotknutý a tiež obsahuje viacero bodov, ktoré by mohli situáciu v tomto krízovom období zlepšiť, osobne si myslím, že je to možné. A je to pravdivé a predpokladám, že v nasledujúcich mesiacoch dôjde aj k určitým zmenám v Zákonníku práce, ktoré budú nevyhnutné, aby zlepšili postavenie nezamestnaných a takisto nepriamo aj situáciu v jednotlivých malých, drobných, ale aj v tých veľkých podnikoch. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.
Zapnite, prosím vás, pánovi poslancovi mikrofón.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Brocka, s drvivou väčšinou vášho vystúpenia v podstate ja nemôžem absolútne súhlasiť. Je tam rad logických nezmyslov, ak odpustíte tento výraz, ktoré treba jednoducho odmietnuť.
Tvrdenie, že posunutie termínu v podaní daňových priznaní je len preto, aby si štát podržal prostriedky daňovníkov na svojom účte, je absolútne holý nezmysel. A ja sa vás pýtam a potom skracujeme termín vratky DPH zo 60 na 30 dní preto, aby sme držali tieto peniaze na účte? Veď len tento jednorazový akt znamená dopad na štátny rozpočet viac ako 400 miliónov eur.
Hovoríte ďalšie veci. Dotknem sa už len jednej - zníženie odvodov. Čo bude znamenať zníženie odvodov? Zvýšenie zamestnanosti v tejto krajine v čase, keď hlavným problémom je dopyt, a nie cena práce? Ja si osobne myslím, že toto je jeden závažný problém, ktorý nerieši nič. Prehĺbi to jedine deficit dôchodkového systému, ktorý budeme musieť sanovať z verejných zdrojov a jediným verejným zdrojom, z ktorého sa to dá sanovať, je príjem štátneho rozpočtu z daní, čo považujete aj vy, aj my za netransparentné a nesystémové opatrenie.
Ak budeme hovoriť znovu o odvodoch a o dôchodkovom systéme, tak dovolím si už pripomenúť len jednu jedinú vec, a to je zázrak v podobe druhého piliera, ktorý hospodárska kríza dostáva absolútne na kolená a s ktorým sa možno o rok, o dva, o tri budeme musieť úplne vážne zaoberať, lebo tí ľudia nebudú mať na dôchodky celkom nič.
M. Hort, podpredseda NR SR: Poslednou prihlásenou do rozpravy s faktickou poznámkou, myslím, je Oľga Nachtmannová. Nech sa páči.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, zaujalo ma vaše stanovenie príčiny súčasnej krízy. Vy ste tu povedali, že základnou príčinou krízy bolo to, že americké banky mali istotu, že im federálna vláda zaplatí za ľudí, ktorí nedokážu splácať hypotéky. Ako ekonóm musíte uznať, že tu ste úplne, ale úplne vedľa. Príčina krízy je v úplne niečom inom. Príčina je v tom, že za hodnoty sa považovala vyslovene virtuálna realita, fikcia niekoho, že napríklad riziko je nejaká hodnota a v tomto duchu pracovala veľká osmička, veľké audítorské firmy. Veď ako je napríklad možné, že Island nedávno dostal vysoké hodnotenie, tri áčka. Nebolo to tak dávno, čo mal takéto hodnotenie z veľkej osmičky. O tomto už viackrát hovoril generálny tajomník OECD Angel Gurría. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Brocka. Má slovo.
J. Brocka, poslanec: Za dve minúty sa nedá reagovať na také množstvo postrehov, najmä teda tých, ktoré som zachytil od kolegu Petráka a pani Nachtmannovej.
Pani kolegyňa, ja som sa prioritne venoval zákonu o daniach z príjmov, a ak som kritizoval to, že táto vláda chce splácať hypotéky za tých, ktorí prídu o prácu, tak som povedal, že to je jedna z príčin krízy, ktorá vznikla - hypotekárna kríza v Amerike. Za tým si stojím. Ja som nehovoril, čo všetko bolo príčinou finančnej krízy, ale dobre, môžeme o tom diskutovať aj inokedy.
Pán kolega Petrák, s drvivou väčšinou nemôžete súhlasiť, čo som hovoril? Veď drvivá časť môjho vystúpenia bola, že som chválil to, čo minister predkladá, napríklad aj tie vratky, skrátenie vratiek DPH zo 60 na 30 dní. Áno, ale to druhé, čo ste hovorili, tomu zjavne nerozumiete, ale vysvetlila to moja kolegyňa Tkáčová, čiže nebudem to opakovať.
Pani kolegyňa Tkáčová hovorila, že sa chcú podržať peniaze ľudí, vlastne, že štát chce podržať peniaze ľudí práve tým posunutím termínu podávania daňových priznaní. No, ja som to nenazval tak, že to vláda tak chce zámerne urobiť. To nepredpokladám takýto zlý úmysel od vlády. Preto som to nazval takým výrazom, podpredseda Národnej rady to nazval steak z hovädzieho. No naozaj, ja neupodozrievam ministra financií, že má zlý úmysel, že chce zadržať peniaze, ktoré mu nepatria, lebo je teraz iná situácia. Ja som to nazval, že to je omyl, naozaj to je chyba a mnohých by to postihlo a ocenia mnohí, teda živnostníci, podnikatelia, ale aj študenti, dôchodcovia a brigádnici, keď to vyhodíte zo zákona, lebo to je omyl.
K pánu Haleckému sa už nestihnem vyjadriť, ale... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Teraz by mal vystúpiť v rozprave pán poslanec Iván Farkas, ale hlási sa do rozpravy v zmysle rokovacieho poriadku pán spravodajca, takže má slovo. Pán poslanec Farkas má slovo hneď vzápätí potom. Slovo má pán spravodajca.
J. Burian, poslanec: Ja som sa obával takisto, že nebudem mať asi v tých dvoch minútach čas na vysvetlenie toho problému, ktorý je odborný alebo ktorý teda už tu načrtol pán poslanec Brocka. Chcem uistiť, že nebolo to vôbec a pani Tkáčová takisto deklarovala, nebol to úmysel o tom, aby boli zadržiavané dane.
Skúsim to veľmi v zjednodušenej forme vysvetliť. Čiastočne máte pravdu, ale v inej oblasti. Už dnes je možné podľa platných zákonov, a bolo to aj v predchádzajúcom období, že podnikateľ, ktorý nedosahuje svoj príjem taký ako v predchádzajúcom období, môže požiadať daňovú správu alebo daňový úrad, môže požiadať o zníženie platenia preddavkov. To je, pokiaľ je to kvartálny alebo mesačný platca. Čiže už dnes je to existujúce. Tí, ktorí uvideli, že v poslednom kvartáli majú veľký výpadok, povedzme, toho zisku alebo veľký výpadok v obrate, a teda, že nedosiahnu ziskovosť minulého roku, už to požiadali.
Ďalej ďalší fakt je ten, tí podnikatelia, ktorí nestačili podať daňové priznanie, už dnes v existujúcom zákone mohli požiadať o preloženie svojho daňového priznania s tým, že boli tam ďalšie podmienky, povedzme, preverenie daňovníkom a tak ďalej, mohli požiadať o svoje predĺženie daňového priznania po následnom súhlase daňovej správy alebo daňového úradu o tri mesiace, čiže mohli to posunúť do 30. 6.
Čiže dnes neplatí ten argument, že dnes vláda chce práve tým, že predĺži tieto lehoty, chce nejakým spôsobom si zvýšiť príjem. Ja skôr by som povedal, že čiastočne preto s vami súhlasím, alebo myslím si, že by to nemalo byť po predošlom súhlase daňovej správy alebo daňového riaditeľstva, ale možno by sme sa dohodli v tom pozmeňujúcom návrhu na tom, aby teda ten, ktorý nestihne ten termín 30. 3. bez súhlasu, len s oznámením daňovej správe alebo daňovému úradu, mohol by si predĺžiť daný termín na 30. 6., aby to nebola procedúra, ktorá bude takýmto spôsobom s nejakým spôsobom zmenšovať možnosti pre toho daného daňovníka.
Čiže iba jediný detail. To, že teda nech je to daňové obdobie do 30. 3. s tým, že oznámenie konkrétneho podnikateľa alebo konkrétnej firmy o to, že chce predĺžiť do 30. 6., bolo by automatickým predĺžením toho termínu do 30. 6. Tým by sme sa vyvarovali nejakých podozrení o tom, že vláda by kumulovala peniaze z toho, že predĺži tú splatnosť, teda daňovú splatnosť do 30. 4. pre živnostníkov a do 30. 6. pre právnické subjekty. Takže toto je nejakým vyústením toho riešenia.
Jednu malú poznámku si ale nenechám odpustiť. To je vlastne to, čo tu bolo povedané o tej sabotáži. Ja chcem povedať, že sabotáž, nehovorilo sa o zvýšení nezdaniteľnej čiastky alebo zvýšenie teda nezdaniteľnej položky, ale ide o to, že tá sabotáž sa myslela v kontexte toho, čo tu už myslím, že aj Iván Farkas v predchádzajúcom výstupe, pán poslanec Farkas povedal, že našou dominanciou je vývoz 80 %, dokonca viac ako 80 % je Slovensko závislé od zahraničného obchodu, teda od exportu výrobkov a znížením daní čo aj na nulu nepodporíme to, že sa dnes bude exportovať zo Slovenska viac týchto výrobkov. Čiže sabotáž bola o tom, že sa len tu znížia dane bez následného efektu a ten dopad sa odhaduje asi na 50 miliárd Sk. Čiže toľko. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie spravodajcu pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, som veľmi rada, že uznáte, že niekto z opozície môže mať pravdu. To ma dosť prekvapilo. A práve preto si myslím, že nie je potrebné meniť ten termín, keď už existujú v platnom zákone existujúce nástroje na to, ak niekto nestíha tento termín. Čiže bola by som rada, keby ste sa dokázali vo výbore v druhom čítaní dohodnúť na tom, že netreba podporovať ľahšiu cestu, ale treba ponechať zákonný stav. A ja si veľmi dobre pamätám, ako váš predseda a predseda vlády na návrh SDKÚ na zníženie daní povedal, že to je sabotáž. Len sa vás chcem opýtať, čo to je zvýšenie nezdaniteľnej čiastky? To je presne zníženie daní. O tom hovoril kolega Brocka. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Teraz mám príležitosť vlastne zopakovať alebo povedať o vetu viacej aj pre kolegu Petráka, keďže som to v predchádzajúcom vstupe faktickej poznámky nestihol. To je z dnes platného zákona a zároveň to bude platiť aj po prijatí tejto novely, to je § 63, pán kolega. Preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Čiže keď bude lehota nie v marci, ale v apríli, no tak dostane ten človek tie peniaze neskôr. To som chcel tým povedať.
Pán kolega, no veď ak niekto zarobí 100-tisíc korún pred rokom a čaká na tých 19-tisíc od štátu, lebo on neplatí daň a štát mu tie peniaze musí vrátiť, tak týmto vaším pričinením bude o mesiac dlhšie čakať na svoje peniaze. No, čiže už tomu rozumiete. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem povedať, že bez ohľadu na túto diskusiu sme už vo výbore po včerajšom sedení, teda pri skrátenom legislatívnom konaní sme preberali tento problém a máme pripravený variant, ktorý som prezentoval tu. Nejde teraz o dokazovanie si, kto mal pravdu, alebo kto nemal pravdu. Ide o to, aby tá cesta pre toho podnikateľa bola čo najjednoduchšia, najľahšia, transparentná a aby nemal problém s tým, to, čo ste dnes čítali, nemal problém, aby prestali nejaké úvahy o tom, že či štát chce, alebo vláda chce zadržiavať nejakú daň.
A čo sa týka tej sabotáže, ja ešte raz, ja neviem, či po slovensky vysvetľujem, ale ešte raz vysvetlím a poslednýkrát. Ešte raz zopakujem, ak pre právnické subjekty sa zníži daň čo aj na nulu, nerieši to problém exportu slovenských výrobkov. Tým pádom sa hovorilo o sabotáži dane z príjmov právnických osôb, jej dopad je na 50 miliárd Sk, čo nepomôže tejto ekonomike. Ja neviem, či to ešte raz mám vysvetliť. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Iván Farkas.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ak návrh zákona o investičnej pomoci je impulzom pre veľkých investorov a veľkých zamestnávateľov, tak tento návrh zákona o dani z príjmov, táto novela jednoznačne smeruje k živnostníkom, malým a stredným podnikateľom a občanom podľa princípu viac im zostane vo vreckách, v peňaženke a menej si z ich hrubého príjmu odkrojí štát cez vyššiu nezdaniteľnú časť.
Týmto návrhom, pán minister, pán premiér, dávate za pravdu čiastočne opozícii a profesionálnym združeniam. Poviem prečo. Do tohto návrhu zákona sa premietli návrhy opozície, ktoré boli vyrieknuté v parlamente aj v tlači permanentne od júna vlaňajšieho roka, viackrát boli dokonca predložené do Národnej rady, konkrétne návrhy zákonov, novelizácie zákonov, neboli ale prerokúvané v tomto parlamente, v tejto Národnej rade, nakoľko koalícia ich nepustila nikdy do druhého čítania.
Do tohto návrhu zákona o dani z príjmov boli premietnuté návrhy rôznych združení a aliancií podnikateľov, živnostníkov, zamestnávateľov. Návrh zákona obsahuje potrebné opatrenia. Tieto opatrenia vítame, samozrejme, zahlasujeme za ne, lebo sú užitočné pre občanov, ale najmä pre podnikateľov, pre zamestnávateľov. Myslíme si ale, že tieto opatrenia sú prvým krokom a, žiaľ, budú potrebné ďalšie balíčky opatrení, lebo ešte nevidíme svetlo na konci tunela.
Týmto návrhom zjednodušujete daňovú agendu, zjednodušujete daňovú záťaž podnikateľov či už pri odpisovaní majetku pri zvýšení nezdaniteľných častí základu dane, pri hraničných hodnotách registrácie za platcu DPH pri inom zákone. Pre najväčšiu skupinu občanov, pre zamestnancov zarábajúcich nie viac ako priemernú mzdu bude značným uľahčením situácie, keď na daniach zaplatia menej, lebo sa im zvýši nezdaniteľná časť základu dane. Mám ale pochybnosti o jednom opatrení, a to o posunutí hraničného termínu predloženia daňového priznania až ku koncu apríla. Podobne sa pripájam k tejto diskusii, ktorá tu odznela.
Pán minister, ja sa pýtam, nebude to mať negatívny dopad na miestne a regionálne samosprávy? Lebo ony participujú na 95 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb. A vieme, aká je charakteristika, aký je diagram ich výnosu na tejto dani, pretože každým rokom, a to môžu potvrdiť primátori, starostovia, každým rokom v januári, februári dostávajú menej ako jednu dvanástinu, doslova menej ako priemer, celoročný priemer, a potom v apríli dostanú oveľa viac ako jednu dvanástinu, a to najmä vďaka tomu, že daňovníci podávajú svoje daňové priznania, do konca marca, a tým pádom vlastne ten výnos do štátneho rozpočtu sa vtedy zvýši.
Pýtam sa ďalej. Nebude to mať negatívny dopad na tých, ktorí zaplatia viac na preddavkoch a čakajú z daňového úradu na vrátenie preplatku? Aj im sa, samozrejme, tá lehota vrátenia posunie o jeden mesiac. Na druhej strane máte pravdu, že tí, ktorí platia dane a tí ktorí možno mali vysoký daňový základ vlani a musia zaplatiť teraz daň a možno, že vďaka hospodárskej kríze nemajú toľko peňazí, toľko likvidity, toľko finančných prostriedkov, tak budú mať možnosť vlastne o ten jeden mesiac tú daň zaplatiť neskôr.
S navrhnutými opatreniami súhlasíme a na druhej strane dovoľte, aby som sa tiež dotkol a opäť sa vyjadril podobne ako pri prvom vystúpení dnes, že mi chýba v týchto opatreniach, v tomto balíčku opatrení otvorenie Zákonníka práce, nedosiahnutie vyššej flexibility na trhu práce. Chýba mi zníženie odvodov živnostníkov, zamestnancov, ale celková transformácia systému odvodov. Lebo daňové zaťaženie sa za posledných päť rokov značne znížilo, a to pocítili pozitívne najmä živnostníci, podnikatelia. Na druhej strane sa zaťaženie odvodmi neznížilo a vykazovanie, administratíva odvodov sa na druhej strane značne sťažila.
Preto si myslím, že by bolo potrebné, aby v tom druhom nasledujúcom balíčku vláda reflektovala na tieto požiadavky, ktoré vychádzajú z radov živnostníkov, podnikateľov. Na druhej strane zas v čom konkrétne, aby som sa vrátil k tomuto návrhu zákona o daniach z príjmov, tak, samozrejme, za náš klub môžem potvrdiť, že zahlasujeme, lebo si myslíme, ako som povedal v úvode, že sú potrebné pre podnikateľov, ale najmä aj pre občanov, pre živnostníkov. Skrátka je to istým impulzom na oživenie ekonomiky. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Halecký. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som sa aj vás, pán poslanec Farkas, opýtal, pretože predstavujete názor alebo záver Strany maďarskej koalície, či skutočne považujete znižovanie daní či už fyzických, právnických osôb, alebo dane z pridanej hodnoty, alebo odvody či už sociálne, alebo zdravotné za rozhodujúce, podstatné a nevyhnutné kroky v tejto dobe, v dobe hospodárskej krízy.
A opakujem otázku, či poznáte krajiny, či už susedné v stredoeurópskom priestore, alebo aj v širšom, ktoré by tento krok využívali za posledný štvrťrok, alebo za posledný polrok, čiže, aby znižovali vami proklamovaný hlavný rozhodujúci a dominantný krok riešenia tejto hospodárskej situácie. Ja takéto krajiny nepoznám, takže rád by som si doplnil svoje vedomosti v tejto oblasti. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Farkas.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne za otázky, pán poslanec Halecký. Myslím si, že ako odpoveď na vašu otázku môžem potvrdiť, že je taký štát, dokonca susedný štát, je to Maďarsko, ktoré upravilo sadzby za posledný štvrťrok a dokonca aj odvodové zaťaženie a dosť značným podielom. Takže si myslím, že je na to príklad, je na to precedens, ale vrátiac sa na Slovensko, tak ja si myslím, že v tomto období skutočne platí to, čo som povedal. Za posledných päť rokov značným spôsobom to daňové zaťaženie podnikateľov, občanov sa znížilo, ale máte pravdu, bolo to v čase konjunktúry. Momentálne sme v opačnej situácii, ekonomika padá, a tým pádom je otázne, akým spôsobom to riešiť.
Hovorím, že keby sme išli cestou znižovania odvodov, bolo by to žiaduce, lebo tie odvody sú vysoké, aj v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie sú privysoké a myslím si, že toto by mohla byť schodná cesta, akou sme sa mohli pohnúť z tejto situácie. Ale na druhej strane zas je otázne, že práve teraz v týchto časoch, keď ekonomika stráca dych a keď ekonomika ide dolu z kopca, tak či by bolo efektívne za takéhoto režimu istým spôsobom ďalej otvárať sadzbu daní. Je to polemika, ktorú sme viedli aj v hospodárskom klube Strany maďarskej koalície za účasti bývalého ministra financií pána Mikloša aj pána Štefanca. Bola to veľmi zaujímavá diskusia a myslím si, že toto by bolo nutné istým spôsobom ďalej rozanalyzovať a rozkúskovať a bolo by vhodné to riešiť čím skôr. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže máme za sebou vystúpenia kolegov poslancov za poslanecké kluby, teda prihlásených písomne, takže teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Kužmu, Mikuša. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Kužma.
Š. Kužma, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, vážený pán minister, chcem povedať tiež, že, samozrejme, vítame tieto opatrenia, ale na druhej strane úplne jasne hovoríme, že prichádzajú neskoro a sú nedostatočné. Veľmi, veľmi sme prosili a už niekoľko mesiacov prosíme, aby bolo diskutované aj s opozíciou. Neviem, čo tomu bráni, ja mám obavu len, že určitá arogancia a pýcha sú dôvodom toho, že diskusie s opozíciou sú odmietané. Myslím si, že by sa veci boli pohli skôr dopredu a dnes už by sme z toho mohli žať určité ovocie.
Ja tuná mám napísané návrhy, ktoré sme mali na riešenie krízy ešte v lete a na jeseň, dokonca sme robili, aj keď to nešlo ináč, aj cez tlačové konferencie sme vyzývali, ja tu mám aj z mojej tlačovej konferencie tlačovú správu. Vtedy sme hovorili, že nie je problémom Slovenska, tak ako to bolo, zdôrazňujem vládou v tom čase finančná kríza ako taká, že banky vďaka opatreniam, ktoré urobila minulá vláda, tak máme zdravé, ale že je tu doslova, môžem aj citovať, že je tu hrozba hospodárskej krízy. Žiaľ, vtedy to nebolo vypočuté.
Nedá mi nespomenúť, že presne v tom čase skoro na deň chodil predseda vlády po Vietnamskej socialistickej republike a presvedčoval miestne úrady, aby nám sem posielali vietnamských pracovníkov, že máme konjunktúru a máme nedostatok pracovných síl. Nikdy nezabudneme, že to bolo presne v tej istej dobe v októbri. Čiže treba priznať, že obrovsky sa vtedy predseda vlády mýlil v odhade situácie, ktoré Slovensko očakáva. Alebo aspoň a ja som presvedčený, že tu nepotrebujeme momentálne vietnamských pracovníkov, aby nám sem prišli.
Zároveň aj vy, pán minister, ešte mesiac po tom ste nám predkladali rozpočet so 6,5-percentným rastom, ktorý skutočne nepredpokladal krízu. Ale stane sa. Ja len chcem ukázať, že aj múdry schybí, že aj predseda vlády môže urobiť veľký omyl v odhade situácie a že aj ministerstvo financií môže urobiť obrovský omyl v odhade situácie. Myslím si, že dneska si už nemyslíte, že to bude 6,5 %. Čiže toľko k tej komunikácii. Keby sme vtedy boli komunikovali spolu, keby ste vtedy aspoň trošku dali na nás, tak tuná čítam dva body, ktoré sme navrhovali v tom čase a ktoré dnes sú vo vašom balíčku opatrení.
Čiže stratili sme skoro pol roka len tým, že ste mali veľmi zlý odhad ako vláda situácie na jednej strane, ale na druhej strane ste ani nechceli debatovať s tými, u ktorých sa ukázalo, že ten odhad mali skoro úplne presne. Ja vám môžem dať aj dôvody, ktoré sme vtedy hovorili, že to tak bude a ukázalo sa, že to tak presne je.
Dnes sme znovu vo veľmi podobnej situácii, znovu hovoríme, komunikujte s nami, treba ráznejšie opatrenia. Hovoríme, treba ísť do odvodov, je to problém, myslíme si, že treba ísť do daní, ale odvody sú vážnejší problém. Myslíme si, že treba ísť do Zákonníka práce. To je ďalšia vec, kde vláda veľmi zle odhadla. Menili ste drasticky Zákonník práce presne opačným smerom, ktorý nepredpokladal zlú situáciu, a dnes sa ukázal ako veľmi nešťastne. Keby nebol menený, tak už vlastne pol roka, ako je u nás kríza, už by sme niektoré problémy nemuseli riešiť, ale budeme ho musieť riešiť.
Nehovorím, že neprivítame, ak na aprílovej schôdzi prídete s tými istými našimi návrhmi v skrátenom legislatívnom konaním, lebo to bude treba urobiť. Len vás prosím, poďme do toho už teraz.
A ešte jednu vec vám chcem povedať. Dobrý hospodár myslí dopredu. Tak ako sme vám hovorili, že v tučných rokoch treba myslieť na ťažké roky a neverili ste nám, tak teraz vám hovoríme, aj každá kríza sa raz končí. A potom bude štartovacia čiara pre rozbeh novej konjunktúry. A kto bude mať najlepšie podmienky pre podniky, tam sa tá konjunktúra bude rozbiehať.
Čiže keď hovoríme o daniach, o odvodoch, tak sme presvedčení, že to pomôže teraz, ale bude to obrovsky dôležité v momente štartu, obratu. Lebo veľké podniky vyrábajú v mnohých krajinách, a keď ten štát začne, tak začnú naberať ľudí a zvyšovať výrobu v tých krajinách, kde im budú vytvorené najlepšie podmienky ako daňové, odvodové, Zákonník práce.
Čiže v tejto situácii, ktorá je zlomová, majme odvahu, urobme veci, ktoré už sa dajú urobiť dnes, nečakajme dva alebo štyri mesiace a potom skráteným konaním dobiehajme veci, ktoré sú, komunikujme spolu. Neposmievajte sa nám, keď hovoríme o odvodoch, keď hovoríme o daniach, keď hovoríme o Zákonníku práce, ale pripravme také podmienky, aby Slovensko bolo najkonkurencieschopnejšou krajinou v rámci tohto európskeho priestoru. Aby keď niekto obmedzuje vo svojich závodoch výrobu, obmedzoval najmenej u nás, lebo výroba nepôjde na nulu, obmedzí sa, a keď sa začne znovu rozbiehať, aby Slovensko bolo tou krajinou, kde začne ako prvý rozbiehať, lebo tam to má najvýhodnejšie z každej stránky. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami poslanci Petrák, Halecký, Nachtmannová, Tkáčová. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Petrák.
Ľ. Petrák, poslanec: Pán kolega Kužma, ja v podstate len pár krátkych poznámok. Prvú poznámku, ktorú si neodpustím, a to je stála argumentácia SDKÚ, že opatrenia, ktoré predkladá vláda, prichádzajú neskoro. Ja sa vás chcem spýtať. Ak by tieto opatrenia boli predložené o mesiac skôr, no podľa vášho názoru by sa hospodárska kríza ďalej neprehlbovala? Ja si osobne myslím, že tu vôbec nie je otázka jedného mesiaca, či to malo byť skôr, alebo to nemalo byť skôr, ale tam nie je podstata. (Hlas v sále.) Vy ste povedali...
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán kolega, poprosím, využívať štandardné spôsoby.
Ľ. Petrák, poslanec: ... vy ste povedali, že je problém v tom, ako sa táto vláda stavia a premiér namiesto toho, aby riešil otázky hospodárskej krízy, chodil po Vietname. Ale ja vám chcem povedať, že problém je niekde inde. Premiér s ministrom financií v období, ktoré vy označujete, že sa mali riešiť iné veci, pracovali na zavedení eura a zavedenie eura sa ukázalo ako jeden z najlepších nástrojov vo forme ochranného dáždnika pre ekonomiku Slovenskej republiky. Čiže tu je niekde pravda a treba povedať aj to, že pri zavádzaní eura bola jediná opozícia, ktorá sa k týmto krokom neprihlásila a nepodporila konkrétne opatrenia na zneužívanie a neodôvodnené zvyšovania cien. To znamená, táto vláda pracovala zodpovedne a riešila prioritné veci, ktoré v tej dobe boli jednoznačne zavedenie eura.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Predpokladám, že pán Kužma je tam omylom nejako prihlásený s reakciou na faktickú poznámku, takže slovo má teraz pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som sa vás, pán poslanec Kužma, chcel opýtať tou istou otázkou, ako som sa opýtal aj predstaviteľa KDH, či by vedel uviesť príklady znižovania daní a odvodov ako dobrý efektívny nástroj na riešenie tejto hospodárskej a finančnej krízy. Ako sme počuli, pán Brocka nestihol odpovedať, pán Farkas uviedol Maďarsko ako príklad, ale vieme, že Maďarsko je prakticky v katastrofálnej situácii pred bankrotom. Takže neviem, aké tie opatrenia mohli byť účinné.
Takže aj vás ako predstaviteľa SDKÚ, kde máte túto problematiku rozpracovanú, pretože ju prezentujete v médiách ako dominantnú a rozhodujúcu, či poznáte krajiny, kde už zavádzajú, či poznáte krajiny, kde uvažujú, alebo či poznáme krajiny, kde aspoň teoreticky pripúšťajú možnosť znižovania daní fyzických, právnických osôb, znižovania dane z pridanej hodnoty a či to považujú za taký dôležitý a rozhodujúci fenomén v liečení tejto hospodárskej a finančnej situácie. Ja si myslím, že aj to, čo je tu predkladané, úprava nezdaniteľnej časti základu dane, je tým nepriamym nástrojom riešenia tejto situácie. Je to vlastne variant riešenia daňovými nástrojmi hospodárskej situácie.
Takže chcel by som, keby ste mi vedeli povedať, či okolité krajiny Poľsko, Česko, Nemecko, Francúzsko alebo Taliansko, Británia, USA alebo Japonsko skutočne pristupujú tými daňovými opatreniami k riešeniu v terajšej dobe, nie pred rokom, pred piatimi rokmi tejto situácie. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Nechcela som reagovať, ale to vaše sugestívne vystúpenie aj s tými výzvami. Hovorili sme vám, odkladajte na horšie časy. Veď práve to táto vláda od začiatku robila. Zodpovedne pristupovala ku všetkým problémom. Veď si len spomeňte, v akom stave ste nechali hranice. Boli sme najhoršou krajinou pripravená na Schengen a skončili sme ako najlepšia. To je jedna vec.
Ďalšia vec. V roku 2006, aký bol deficit verejných financií? Aký bol? Štyri celé dve percenta. Spĺňali sa týmto Maastrichtské kritériá? Nespĺňali. Táto vláda od začiatku robila všetko pre to, aby spĺňala Maastrichtské kritériá.
Veľmi dobre všetci o tom vieme, že minister Počiatek bol vyhodnotený ako najlepší minister eurozo..., tak nech bol medzi šiestimi, pán Mikloš sa tam nikdy neocitol (reakcie z pléna) a kvôli čomu bol? Pretože zodpovedne pristupoval k deficitu verejných financií. Takže, prosím vás, takýmito sugestívnymi vetami by ste nemali začínať. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Oceňujem skutočne zmierlivý tón môjho kolegu Kužmu, pretože nie je čas na demagógiu a na pobúrené reakcie, ale je čas, aby sme skutočne debatovali o tom, ako pomôcť krajine v týchto ťažkých časoch. Ja sa prihováram rovnako ako kolega Kužma za znižovanie odvodov, pretože môžem vám povedať ako človek, ktorý zamestnáva ľudí, je to limitujúci faktor pre tvorbu pracovných miest.
Ak tam nedokážeme nájsť zhodu, tak tá pripravenosť tvoriť pracovné miesta zamestnávateľov bude nízka. A neobstojí ani argument, že sa absolútny výber bude znižovať, pretože každým zvýšením minimálnej mzdy sa zvyšujú platy každého v podniku. Pretože Zákonník práce jednoznačne hovorí o koeficientoch, ktorými musíte násobiť minimálnu mzdu pri každej kategórii zamestnancov. Od zamestnancov bez vzdelania s faktorom jedna celá až po najvyšších manažérov s týmto faktorom násobenia 2,0.
A zachytila som, že premiér sa včera vyjadril, že minimálna mzda sa zvyšovať bude, to znamená, že aj výbery z odvodov sa zvyšovať budú. Ale môžem vás upozorniť, že týmto zabetónujeme dlhodobo nezamestnaných, ktorí nebudú mať najmenšiu šancu nájsť si prácu, pretože nedokážu vytvoriť hodnotu vo výške minimálnej mzdy. A práve tejto skupine ľudí treba pomôcť, treba zaviesť opatrenia medzitrhu práce a treba spružniť Zákonník práce aj v tom, že minimálna mzda sa zruší. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kužma.
Š. Kužma, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pán Petrák, ak na mesiacoch nezáležalo, ktoré sme stratili, ako ste povedali, tak prečo teraz naháňame dni, prípadne týždne cez skrátené legislatívne konanie. Čiže vôbec nemá logiku, čo ste povedali, alebo potom nemá logiku, čo robí váš minister financií.
Pán Petrák, to premiér v tom Vietname pracoval na prijatí eura, predpokladám, keď hovoril Vietnamcom, poďte k nám robiť, my máme dosť miesta a tu je nedostatok pracovných síl v októbri. Hej, to vtedy robil na eure vo Vietnamskej socialistickej republike. Že?
Podobne sme boli napádaní, pán Halecký, už keď sme išli prvýkrát do znižovania daní vtedajšou opozíciou, čiže Slovensko je dobrým príkladom z minulosti a odkopírovali to mnohé krajiny, my sme vtedy schytili náskok, ktorý, žiaľ, iní dobehli.
Keď sa pýtate na situáciu dnes, tak teraz som si vytiahol, kolega mi vytiahol z internetu Francúzsko, Británia, USA, Japonsko, Dánsko, už sú všetci, Nemecko, ktoré dane idú znižovať, títo všetci idú znižovať. Susední Česi uvažujú. Čiže myslím, že tu ani nemáme krajinu, ktorá by nešla do nejakej formy znižovania daní. Môžete si to prísť pozrieť, keď chcete. No a keď beriete za dobrú vec, a ja s vami súhlasím, zvýšenie odpočítateľnej položky, ktoré sa teraz robí, tak sa chcem spýtať, prečo ste to nepodporili, keď sme to my navrhovali. Bola to len arogancia, pýcha za to, že opozícia? Bez ohľadu na dopad na štát? Lebo predpokladám, keď to navrhujete, že je to dobrá vec. A to je to, o to vás prosím, robme veci dobre bez toho, kto ich... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Mikuš.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja sa úvodom svojho vystúpenia vrátim ešte vzhľadom na to, že budem hovoriť o všetkých zákonoch v skrátenom legislatívnom konaní k predchádzajúcemu zákonu o investičných stimuloch a také nedopovedanie záverečného vystúpenia pána ministra o používaní hlavného nástroja vlády na zmenšovanie regionálnych rozdielov, a to investičné stimuly.
Musím povedať, že pán minister hovoril pravdu o tom, ako sa správajú podnikatelia, keď sú určené nejaké pravidlá hry v rámci nášho štátu. Nepovedal však to, že pravidlá, ktoré prijala bývalá vláda - rozdelenie Slovenska na zóny podľa miery nezamestnanosti, kritériá prideľovania investičných stimulov vláda v novembri roku 2006 zrušila a dnes sme prakticky bez akýchkoľvek pravidiel, čo, samozrejme, všetci podnikatelia využívajú a potom je ťažké individuálne dohadovať, nechoď do Galanty, ale choď do Rimavskej Soboty.
Pretože to už nejde, výsledok ale potom je taký, že za posledné tri roky súčasná vláda pridelila investičné stimuly v pomere západné Slovensko zhruba 60 %, stredné Slovensko 10 a východné Slovensko 30. Čiže svojím spôsobom vláda popiera alebo potiera svoje programové vyhlásenie, v ktorom hlavný nástroj, ktorý má v rukách, a to priame dotácie štátu, rozdeľuje tak, že regionálne rozdiely sa za posledné tri roky nie zmenšovali, ale zväčšovali.
A teraz mi dovoľte vyjadriť sa k balíčku opatrení z dielne ministerstva financií. Máme pred sebou niekoľko zákonov, ktorých spoločným znakom je, že majú uľahčiť situáciu jednotlivých subjektov, ktoré sa ocitli v zložitej situácii a ktorá nastala prepadom ekonomických aktivít. Ide o zjednodušenie financovania potrieb samospráv, o menšie cashové zaťaženie podnikateľov podnikajúcich v oblasti minerálnych olejov a liehu, nižšie viazanie peňazí pre platiteľov dane z pridanej hodnoty, zjednodušenie účtovníctva pre drobných podnikateľov a, napokon, aj zníženie daňového zaťaženia pre najmenej zarábajúcich občanov. Áno, štát má konať v takej situácii, v akej sa dnes nachádzame, dokonca má povinnosť konať.
A s predloženými návrhmi možno súhlasiť, ale s dôležitým dôvetkom, ako tu hovorili aj moji kolegovia, že opatrenia prichádzajú oneskorene a orientujú sa hlavne na čiastkové problémy a neriešia problém, ako ich vláda finančne pokryje.
Vyzerá to, ako keby vláda začala hasiť veľmi prepukajúci požiar na poslednú chvíľu s pár striekačkami a s poloprázdnou cisternou. Neviem ešte, aké nádrže budeme potrebovať a hlavne, ako ich krytie budeme riešiť.
Problémy súčasnej spoločnosti sú rovnakou výzvou pre nás všetkých. Či sedíme na vládnych stoličkách, alebo sedíme v parlamentných laviciach. Ťažkosti už šípila SDKÚ - DS pred pol rokom a spolu s opozíciou pripravila vlastné návrhy na riešenie. Keďže ich sama v spojení s inými opozičnými poslancami z hľadiska jednoduchej parlamentnej matematiky nedokázala presadiť, obracala sa na vládu, aby konala.
Vláda však, žiaľ, pokojne spala dlhé jesenné mesiace, o tom tu bola reč aj pred chvíľkou, a tvrdila, že Slovensko kríza obíde. Zobudila sa až pred koncom roka, keď musela podporiť dôveru obyvateľov v banky, ale aj to až pod tlakom podobných pohybov v iných európskych štátoch.
Ešte vlani v decembri písala vláda vo svojich vládnych materiáloch iba o finančnej kríze. Mesiac jej trvalo, kým priznala hroziacu hospodársku krízu. Na jednej strane by sme sa mohli tešiť, že vláda napokon prijala niektoré naše čiastkové návrhy, ale je to slabá útecha. Darmo sa teraz požiar hasí zrýchleným rokovacím konaním, vhodný čas na tieto návrhy sme prepásli.
Vláda si osvojila iba niektoré a pridala k nim pár svojich ďalších a tvári sa, že bude stačiť, aspoň zatiaľ. Keď ich spočítame, tak ako ich vláda prijala v novembri a upravila v decembri a potom na dvoch tohtoročných februárových rokovaniach, vyjde nám číslo, ako som ho napočítal ja, 69. Možno ich je viac, možno o trošku menej. Do toľkých bodov sú zadelené. Číslo síce treba znížiť, lebo niekoľko opatrení z minulého roka a tohto roka sa prekrýva, ale stále to bude viac ako 50 navrhovaných opatrení. Toto číslo je skutočne úctyhodné. Mohli by sme nadobudnúť dojem, že pod takým náporom sa musí zatriasť každá kríza. Ale číslo klame. Skôr vyjadruje prezentačnú schopnosť vlády zľahčovať, zahlcovať občanov kvantitou. Potom však stačí jedine štatistické číslo, že sa priemyselná produkcia na Slovensku v decembri prepadla o jednu pätinu, čo spôsobil najmä výpadok automobiliek a všetky tie balíčky s opatreniami zblednú.
Keď sa opýtame firiem, čo by privítali v skvalitnení podnikateľského prostredia, nepovedia, že je to v skrátení termínov vratiek DPH alebo v menších colných zábezpekách, ale v kvalitnejšej a jednoznačnej legislatíve, v lepšej práci súdov, v pružnejšom pracovnom práve, v nižšom zaťažení prace odvodmi. Áno, nebudú sa brániť, keď ponúknete pružnejšie podmienky pre cashové peniaze alebo štátne príspevky na udržanie zamestnancov. Ale to nerieši ťažkosti, len sú to príjemné, ale kozmetické pomôcky.
Prečo nedokážeme firmám ponúknuť skutočné riešenia? Prečo im nedáme pružnejšie pracovné právo, prečo nerozhýbeme súdy alebo neznížime odvody? Mnohí povedia, že ide o dlhodobé opatrenia, na ktoré dnes nie je čas. Ale čas bol vyše dvoch rokov, ale SDKÚ - DS sme na to upozorňovali. Keby sa prijali nové reformné kroky, alebo keby sa aspoň neboli schválili škodlivé úpravy, ako napríklad pri Zákonníku práce, dnes sme mohli byť v lepšej kondícii, lepšie pripravení na príchod ťažkých časov. Možno by od nás zahraničné firmy neutekali alebo, naopak, sťahovali sa sem, aby tu ľahšie prežili celosvetový prepad. Iní možno povedia, odvody či dane dnes nemôže znížiť, veď príjmy verejného sektora začínajú vážne haprovať.
Ja hovorím, že odvody mohli ísť dole, keď už nie o iné percento, tak aspoň o to, čo by sa odhalilo ako plytvanie, keby sa v sociálnom systéme urobil poriadok, keby sme nepúšťali peniaze dole potokom, ako to ukázali viaceré kauzy na ministerstve práce. Na odvodové sadzby sa ozaj ťažko siaha, keď je hospodárenie Sociálnej poisťovne napäté. My ho však napíname do nasledujúcich rokoch ešte viac, keď vyháňame sporiteľov zo súkromného piliera a ako budúcich dôchodcov ich posielame na adresu štátnej Sociálnej poisťovne, ktorá im bude musieť vyplácať celé dôchodky. Takže vysoké odvodové zaťaženie, čo zaraďujú podnikatelia za tri najväčšie problémy podnikania na Slovensku, je vlastne problémom dôchodkovej reformy, ktorú vláda tak hrubo napadla.
Živnostníci, malí podnikatelia budú na tieto vládne protikrízové opatrenia reagovať podobne ako firmy. Samozrejme, že každý malý podnikateľ privíta, ak posuniete povinnosť podať daňové priznanie o jeden mesiac, alebo mu ponúknete úrokový bonus na úver. Ale keď sa ho opýtate, čo ho najviac ťaží, povie vám, že neustále sa meniace zákony a administratíva spojené s byrokraciou úradov.
Čo sa v tejto oblasti spravilo za posledné dva roky? Ako pokročila elektronizácia verejnej správy? Čo sa urobilo v komplikovaných povinnostiach vo výkazníctve, napríklad v podávaní ročného zúčtovania? Zúčtovania zdravotného poistenia. Pomáha im vláda v zorientovaní sa v džungli právnych predpisov, ktoré sama tak často mení?
Tešiť sa načim aspoň z jednej veci. Vláda v tomto ťažkom období objavila, čo pre spoločnosť znamená podnikateľ. Takmer tri roky mu nevedela prísť na meno a dnes zrazu vidíme, že vláda chápe, aký ortieľ je zabezpečovať ľuďom prácu. Zamestnávateľov si obchádza, začala im ponúkať kadejaké bonusy, len aby ľudí neprepúšťali. Chce sa priblížiť aj živnostníkom, čo sú vlastne tí najmenší podnikatelia, ktorí nesedia doma a nenatŕčajú prázdnu ruku štátu, ale starajú sa o seba.
Vláda objavila efekt samozamestnávania, ide živnostníkom v ústrety, len aby ostali pri podnikaní a nebežali na najbližší sociálny úrad po podporu. Vláda prestala hovoriť o tom, že štátny sektor sa o svojich zamestnancov postará najlepšie, lebo v určitom momente sa bude musieť aj štát začať správať ako klasický zamestnávateľ, a to vtedy, keď bude mať prázdnu kasu, lebo nebude mať dosť daňových príjmov na výplaty.
Keď sa človek pozrie na tých 69 opatrení, ktoré doteraz poprijímala vláda na svojich sedeniach, stále ostane veľmi veľa opatrení, ktoré zasiahnu do súčasného zákonodarstva. Ide väčšinou o účelové úpravy pripravované v strese. Ich prijatie bude znamenať nebezpečenstvo ďalšieho skomplikovania a zneprehľadnenia zákonov. Chyby si budú vyžadovať ďalšie novelizácie.
V týchto ťažkých časoch je preto menej nebezpečné robiť jednoduché zmeny s veľkým a plošným dosahom. My teraz ideme opačným smerom. Ďalej komplikujeme predpisy. Azda je to v týchto zlých časoch aj ospravedlniteľné, lebo sa vyskytli mimoriadne okolnosti. Ale nezneužívajme situáciu. Tento pocit ma premkol, keď som pozrel na trojbalíčkový súbor 69 opatrení. Už tam je nahádzané čokoľvek. Veď balík je balík a do toho sa zmestí veľa. Občanov netreba klamať telom, že vláda urputne koná, keď vysedáva nad opatreniami a prijíma jeden balíček za druhým.
Posledná vec, na ktorú chcem poukázať, sú náklady opatrení. Náklady jednotlivých opatrení vláda finančne vyčísľuje veľmi sporadicky. Hovorí sa pri nich zväčša iba o okrúhlych balíčkových číslach. Privítal by som odhady vyčíslenia finančných dopadov jednotlivých opatrení. Iba tak sa dostaneme k zodpovednému odhadu, čo budú stáť celé balíčky. Iba tak budeme môcť porovnať, ktoré opatrenie nás koľko stojí, aby sme ich všetky vedeli pretriediť a vybrať také, kde bude použitie verejných zdrojov najefektívnejšie.
Dobre použiť peniaze daňových poplatníkov, v prvom rade znamená nemrhať nimi. V čase krízy je dva razy nevyhnutné sledovať efektívnosť štátnych výdavkov v konkrétnych kapitolách na jednotlivých ministerstvách vo verejnom obstarávaní. Toto by mal byť úplne prvý krok a som presvedčený, že aj tu sa nájdu veľké rezervy. Veď stačí sa pozrieť na medziročné rasty výdavkov jednotlivých ministerstiev za posledné roky. Predstaviteľom vlády garantujem, že vyhľadanie a použitie takých rezerv by oslovilo občanov viac ako mrákava opatrení.
Ak by na zabezpečenie financovania konkrétnych protikrízových krokov nestačili ani tieto peniaze, čo tak porozmýšľať nad plošným šetrením v úradoch. Vlani v decembri sa pri predstavovaní podobného balíčka protikrízových opatrení rozhodla vláda v Lotyšsku predložiť občanom ústretový krok a znížiť plošne mzdy vo verejnom sektore o 15 %. Mala by súčasná, sociálne cítiaca vláda odvahu ísť týmto smerom? Niečo už naznačil aj môj kolega Brocka. Ďakujem pekne za pozornosť.